Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cob-93-2019.pdf
PDF · 154.9 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/93/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Terézie Mecelovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: ŠEVČÍK s.r.o., Trnovec nad Váhom 504, 925 71 Trnovec nad Váhom, IČO: 44 563 434, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov Pázmaňa 60, so sídlom P. Pázmaňa 60/12, 92701 Šaľa, IČO: 36100200, zastúpené: Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ing. Martin Cimrák, o zaplatenie 10.897,18 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/40/2013-580 zo dňa 06.03.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 5Cb/40/2013-597 zo dňa 27.03.2019 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému odvolací súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť mu sumu 10.897,18 eur s 8,75 % úrokom z omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne od 02.04.2013 do zaplatenia. V žalobe poukazoval na to, že dňa 13.02.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 003/13, predmet ktorej bol špecifikovaný v cenovej ponuke zo dňa 05.02.2013, ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy o dielo a samotné dielo sa zhotovovalo na stavbe: „Bytový dom Pohotovostné Šaľa" s označením zákazky: Hydroizolácia strechy. Zmluvu o dielo č. 003/2013 vyhotovenú v písomnej forme podpísala E. J., ale menom predsedníčky predstavenstva T. H., ktorá konala na základe splnomocnenia udeleného predsedníčkou spoločenstva udelila. Žalobca dôvodil, že dielo vykonal riadne a včas, protokol o prevzatí diela bol podpísaný svedkyňami H. a C., na základe ktorej skutočnosti vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť mu cenu za zhotovené dielo, ako je uvedené v Obchodnom zákonníku.
3. Žalovaný s návrhom nesúhlasil, žalobu žiadal zamietnuť s odôvodnením, že uvedená Zmluva o dielo ani dodatok k nej nepodpísala E. J., zo strany žalobcu ako zhotoviteľa nebol dodržaný termín ukončenia prác, dielo nebolo žalovanému objednávateľovi riadne odovzdané, má vady, na odstránenie ktorých žalovaný vyzval žalobcu písomne v podaní zo dňa 16.05.2013. Na výzvu ale žalobca nereagoval a vytknuté vady neodstránil. Žalovaný žiadal, aby súd vyhodnotil uvedené skutočnosti a nedostatky diela a podľa § 39 a § 40 ods. 1 Obč. zák. zmluvu o dielo vyhlásil za neplatnú.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/40/2013-123 zo dňa 14.07.2014, ktorým žalobu zamietol keď dospel k záveru, že písomná zmluva o dielo je neplatná, pretože v nej absentuje podpis osoby oprávnenej konať za žalovaného, predmet diela ako je v zmluve uvedený je neurčitý, pričom práve predmet je podstatnou náležitosťou zmluvy, bez ktorej zmluva nemôže vzniknúť. Súd konštatoval, že žalobca by mohol mať nárok na zaplatenie istiny titulom bezdôvodného obohatenia ak by išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ale vzhľadom na charakter diela, nemožno plnenie vrátiť žalobcovi. Nárok na zaplatenie peňažnej náhrady zodpovedá skutočnému majetkovému prospechu, keď pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady je potrebné vychádzať zo skutočných nákladov, ktoré musel zhotoviteľ vynaložiť na dosiahnutie predmetu plnenia, a kedy by bolo potrebné prihliadnuť i na vady plnenia. V konaní nebolo ale preukázané, že by žalobcom uplatňovaná suma zodpovedala získanému majetkovému prospechu žalovaného, preto nemohol vzniknúť ani nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a v súvislosti s neplatnou zmluvou nevznikol dôvodný nárok ani na zmluvnú pokutu, keďže táto nebola dohodnutá v písomnej forme.
5. Rozhodnutie prvoinštančného súdu bolo na základe odvolania žalobcu odvolacím súdom uznesením č.k. 31Cob/96/2014-165 zo dňa 30.11.2015 zrušené a vrátené prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v ňom stotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého zmluva o dielo nemôže byť považovaná za platnú, ale nepriznanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nemal prvoinštančný súd dostatočne posudzované. Ak súd nemal fakturovanú sumu preukázanú tak, aby zodpovedala bezdôvodnému obohateniu vo forme peňažnej náhrady, jej výšku možno určiť len vykonaným znaleckým dokazovaním, kedy sa zohľadní i vadnosť poskytovaného plnenia.
6. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, výsluchom svedkov X. N., T. H. a JUDr. K. C., oboznámil sa so Zmluvou o dielo a jej dodatkom č. 1, popisom ocenených prác, faktúrou č. 13/03/0006, súpisom vykonaných prác, správou Sika Slovensko spol. s.r.o., zápisom o prevzatí diela, protokolom o odbornej technickej obhliadke strechy bytového domu, listom zo dňa 26.03.2013 o vrátení faktúry, listom o zaslaní protokolu zo dňa 24.04.2013, doručenkou, objednávkou, zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z 12.02.2013, doplnil dokazovanie znaleckým posudkom vyhotoveným znalcom Dipl. Ing. Júliusom Ratulovským č. 116/2017, vzal do úvahy vyjadrenie žalovaného k tomuto znaleckému posudku, odborným posudkom Dr. Ing. S. I., PhD. č. 27/2018, vykonaným výsluchom svedkyne Ing. E. W., vypočul znalcov a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
7. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Zmluvu o dielo č. 003/2013, z ktorej žalobca odvodzuje nárok na zaplatenie žalovanej istiny bol podpísaný za žalovaného inou osobou ale menom E. J. a žalobca za zhotovené dielo vystavil faktúru č. 1303006 zo dňa 18.03.2013 na zaplatenie sumy 10.897,18 eur so splatnosťou 01.04.2013.
8. Vzhľadom na nespokojnosť žalovaného s plnením, ktoré mu žalobca poskytol, bola vykonaná odborná technická obhliadka strechy bytového domu na ul. Pázmaňa č. 60/12, Šaľa, o čom bol vyhotovený spoločnosťou SASDARS Slovenská asociácia stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb uskutočňujúcich stavby protokol č.j. 2013-007, ktorý poukázal na chybný postup zhotoviteľa pri vykonávaní diela a i keď strecha nevykazuje z hľadiska hydroizolačných vlastností zjavné vady brániace jej užívaniu, nie sú známe jej teplotechnické vlastnosti, statické parametre, ktoré sú tiež podstatnými pri obnove strechy a ktoré boli tiež predmetom plnenia v zmysle ponuky. Znaky o zjavných vadách boli preukázané fotodokumentáciou.
9. Súd v konaní vypočul ako svedka X. N. vo funkcii prezidenta Slovenskej asociácie stavebných dozorov a odborne spôsobilých osôb, ktorý vyhotovil predmetný protokol odbornej technickej obhliadky strechy domu a ktorý označil i nedostatky, na ktoré ďalej poukazoval v súvislosti so zhotovením diela žalovaný.
10. V konaní vypočutá svedkyňa T. H. potvrdila, že Zmluvu o dielo ona podpísala menom E. J., po dohode s ňou. Svedkyňa H. uviedla, že so svedkyňou JUDr. K. C. boli na schôdzi žalovaného poverené vybavovaním veci súvisiacich s opravou strechy, ktorú potrebovali zatepliť, pretože zatekala a bočné steny v bytoch boli vlhké. Práce boli vykonané v priebehu štyroch dní. Niektorí vlastníci ale neboli spokojní s kvalitou vykonaných diela a nesúhlasili s tým, aby bola žalobcovi uhradená cena, ktorú požadoval.
11. Súdom prvej inštancie bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 116/2017 zo dňa 20.11.2017 (č.l. 202) a ktorý uviedol, že rozsah vykonaných prác a použitých materiálov je v súlade s vystavenou faktúrou. Uvedený znalec vykonal obhliadku strechy, realizoval sondu do strešného plášťa strechy nad schodiskom k čomu uviedol, že v zložitejších prípadoch sa vyhotovujú minimálne tri sondy, ale vzhľadom na jednoduchosť stavby a nepriazeň počasia v období vyhotovovania znaleckého posudku mal za to, že postačuje i jedna sonda. Vyjadril sa i k námietke vznesenej žalovanou stranou voči cene diela, poukázal na to, že bola výsledkom výberového konania a s cenou súhlasili obe strany. Dielo bolo vykonané v celom rozsahu podľa ponuky a v materiálovom zložení ako objednávateľ odsúhlasil, čo bolo zistené ohliadkou a práve vykonanou sondou. Cenu označil za obvyklú s tým, že dielo nemalo vady, ktoré by bránili jeho plnohodnotnému užívaniu. Konkretizovaná vada uvedená žalovaným a to nedokonalý spoj, bola odstránená a nerovnosti strešného povrchu nepokladal za vadu. Ak objednávateľ trval na novom prespádovaní strechy, mal to zadať pred započatím prác a vo výberovom konaní ako podmienku, alebo si dať spracovať projektovú dokumentáciu ku kompletnej rekonštrukcii strechy, ktorá by riešila celý rozsah rekonštrukcie. K vade súvisiacej s neštandardne vyhotoveným odtokom - zberom dažďovej vody uviedol, že tieto sú urobené správne a žiadne vady zo strany žalobcu neboli pri zhotovení diela zistené.
12. Žalovaný znalecký posudok vyhotovený Ing. Ratulovským považoval za neúplný a nekomplexný, pretože žalobca riadnym zhotovením diela mal odstrániť existujúcu vlhkosť strešnej konštrukcie čo sa ale nestalo a žalobca žalovaného na to, že táto vada bude trvať, neupozornil. Okrem toho žalovaný namietal, že vo faktúre si žalobca uplatňuje odmenu sa iné materiály než použil, pretože si účtuje dve geotextílie 300g/m2 ako položku, ale v liste, ktorým odporúčal zabudovať vrstvu geotextílie uvádza geotextíliu 200g/m2, ktorým zistením sa znalec vôbec nevyporiadal. Mnohými rozpormi sa absolútne nezaoberal a odvoláva sa iba na sprievodnú správu, ktorá bola vyhotovená žalobcom, ktorá obsahuje i dátumy vyhotovenia, ale ani jeden z nich nezodpovedá obdobiu, kedy sa práce na streche skutočne realizovali, ani kedy sa začali nedostatky rekonštrukcie strechy riešiť. Žalobca mal vyhotoviť i realizačný projekt, urobiť teplotechnický výpočet parametrov a dodať i revíziu bleskozvodu, ak si účtuje jeho demontáž a spätnú montáž, k čomu znalec nezaujal žiadne stanovisko V znaleckom posudku znalec neuviedol, akým spôsobom bola odstraňovaná vlhkosť pôvodne zabudovaných konštrukčných materiálov v jednotlivých vrstvách, nezmeral vlhkosť, ktorá je najväčším problémom strechy, pretože v strešnej konštrukcii sa hromadí kondenz vodných pár a vytvára riziko vzniku plesní v pôvodných stavebných konštrukciách a v interiéroch bytov.
13. Súd prvej inštancie vypočul i znalca Ing. Ratulovského, ktorý doplnil znalecký posudok o prepočet teplo-technických vlastností stavebných konštrukcií podľa platných noriem v čase vykonania diela, ale nevedel určiť, či bola použitá geotextília ktorú si žalobca fakturoval. Chlad do stropov prechádza z múrov a nie zo strechy a ak sa nezateplia obvodové múry, budú mať ďalej obyvatelia bytov plesne v bytoch a v interiéri. Strecha ale nepreteká i termovízna kamera preukázala sucho a i pri dvoch rôznych prepočtoch, keď druhý vykonal komplexnejšie. Strecha vyhovuje normám a vyjadril názor, že žalobcovi by sa malo priznať len to, čo skutočne urobil.
14. Svedok X. N. uviedol, že i keď nie je znalcom, považuje sa v danej problematike za odborníka a trval na tom, že ohliadkou zistil zjavné vady diela.
15. Prvoinštančný súd hodnotil i písomne predložené odpovede Ing. E. W. na otázky položené žalovaným (č.l. 399). Uvedená poskytuje poradenstvo realizačným a projektovým spoločnostiam a pracuje v spoločnosti Sika Slovensko spol. s r.o. a bola na základe výzvy žalobcu na ohliadke strechy po už zrealizovanej hydroizolácii, ale strešnú skladbu nezisťovala.
16. Zo strany žalovaného bol súdu v konaní predložený znalecký posudok č. 27/2018 vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Szalayom PhD (č.l. 476), ktorý k dôvodu prieniku vody do konštrukcie strechy potvrdil, že revitalizačné práce strešnej konštrukcie na bytovom dome žalovaného boli vykonané v nižšej kvalite a v rozpore s platnou tepelno-technickou normou, hodnota tepelného odporu strechy je o viac ako 100% nižšia než predpisuje norma. Zo vzoriek z troch miest strešnej konštrukcie zistil priestorovú aj relatívnu vlhkosť. Zistil i závady a poruchy konštrukčného charakteru, pretože neboli dodržané predpísané spády strešnej roviny. Dodávateľ neodstránil hrubú vrstvu asfaltových pásov, na nerovnú podkladovú plochu mal naniesť vyrovnávaciu hmotu a až po jej zaschnutí mohol aplikovať ostatné vrstvy strešnej konštrukcie. Technologické postupy aké zvolil žalobca sú takého charakteru, že znehodnocujú celé dielo, je ho treba znovu zrealizovať v súlade s platnými predpismi a technickými normami.
17. Prvoinštančný súd sa v priebehu konania snažil ďalším výsluchom odstrániť rozpory medzi znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Ratulovským a znaleckým posudkom Ing. Szalaya. Ing. Ratulovský uviedol, že jemu nebola predložená projektová dokumentácia. Zistené vady nerozporoval, ale ich pri určení ceny diela nebral do úvahy a jeho úlohou nebolo prehodnocovať teplo-technický stav strechy a vypočítať tepelný odpor, preto vady v tejto súvislosti na streche nezistil. Do strechy žalovaného boli zabudované materiály a boli vykonané práce, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil vo výške žalovanej istiny. Práce sa uskutočnili v roku 2013, preto ich prepočítaval indexom k roku 2019.
18. Znalec Ing. Juraj Szalay PhD uviedol, že on odobral na základe metodiky tri sondy, čím získal skladbu strešnej konštrukcie v jednotlivých častiach a zistil, že strecha nevyhovuje požiadavkám noriem, zistené vady sú zadokumentované fotografiami a sú zjavné, strecha nie je vyspádovaná, zostávajú na nej kaluže vody, táto neodteká, spôsobuje rýchlejšie stárnutie fólie, čo má vplyv na nekvalitu a poruchy strechy a za nevyhovujúcu označil hrúbku tepelnej izolácie dodanej zhotoviteľom, ktorá nie je v súlade s platnou technickou normou. Pri zhotovení diela sa objednávateľ spolieha na dodávateľa, ktorý je v danej oblasti odborníkom. Kaluže na streche ale nevznikajú zanedbaním údržby zo strany vlastníka nehnuteľnosti, ale nesprávnym vyspádovaním, čo znamená, že rekonštrukcia strechy je vykonaná vadne a pleseň strechy a stropov v bytovom dome je spôsobená nedostatočnou hrúbkou tepelnej izolácie.
19. V záverečných rečiach žalobca zotrval na žalobe v celom rozsahu, nemal žiadnu vedomosť o tom, že by zmluvu o dielo podpísala iná osoba ako osoba k tomu oprávnená a trval na tom, že dielo zhotovil bez vád. Opačný názor prezentoval žalovaný, ktorý poukazoval práve na znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Szalayom PhD, ktorý korešponduje i s vyjadrením Ing. N., prezidenta SADARS a nekvalitné vykonanie prác nemôže založiť u žalovaného majetkový prospech.
20. Prvoinštančný súd z hľadiska právneho posúdenia poukázal na ust. § 536 ods. 1 Obchod. zák., zhodnotil náležitosti vyžadované zákonom pre vznik zmluvy o dielo tak podľa § 16 a § 272 Obchod. zák., ale tiež podľa § 40 ods. 1 Obč. zák.
21. K podpísaniu zmluvy o dielo zástupcom Spoločenstva poukázal na § 7 ods. 1, § 7c ods. 1,2 zák.č. 182/1993 Z.z. , bezdôvodné obohatenie posúdil podľa § 451 ods. 1,2, § 457, § 458 ods. 1 Obč. zák. a zmluvnú pokutu uplatňovanú žalobcom podľa § 544 ods. 1 Obč. zák.
22. Po vykonanom dokazovaní prvoinštančný súd dospel k záveru, že Zmluvu o dielo, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok na plnenie nepodpísala predsedníčka Spoločenstva E. J. ako k tomu oprávnená osoba, ale jej menom svedkyňa T. H., k čomu nebolo v konaní preukázané udelenie plnomocenstva na vykonanie takéhoto úkonu, preto takúto zmluvu vyhodnotil ako neplatnú pre nedostatok podpisu a odkázal i na uznesenie odvolacieho súdu č.k. 31 Cob/96/2014-165, ktorý sa k tomuto posúdeniu už zaujal rovnaké stanovisko.
23. Ak súd určil zmluvu za neplatnú, zaoberal sa nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu, ako upravuje ust. § 451 ods. 2 Obč. zák..
24. Napriek už vyslovenému právnemu názoru o neplatnosti Zmluvy o dielo č. 003/13 žalobca trval na tom, že zmluva o dielo je zmluvou platnou a vznikol mu okrem žalovaného plnenia ako ceny za vykonané dielo i nárok na zmluvnú pokutu. Pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo zákon písomnú formu nevyžaduje, postačuje i forma ústna, čo ale neplatí, ak strany prejavili vôľu zmluvu uzatvoriť v písomnej forme, ako tomu je v tomto prípade a tak pre absenciu podpisu zmluvy k tomu oprávnenou osobou je zmluva neplatná.
25. Prvoinštančný súd neprijal ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého pri uzatváraní zmluvy konal so svedkyňou H. a preto je potrebné uvedený právny úkon posudzovať podľa § 16 Obchod. zák. Uvedené ustanovenie by bolo možné použiť, ak by zmluvu uzatvárala svedkyňa H. a žalobca by nemal vedomosť o tom, že nie je k takémuto úkonu oprávnená. Konanie ale preukázalo, že uvedená svedkyňa uzatvorenie iba sprostredkovávala a zo samotného záhlavia zmluvy musí byť žalobcovi zrejmé, kto bol oprávnený zmluvu podpísať. Z dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo môže vzniknúť žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v súlade s § 458 ods. 1 Obč. zák. založenom na poskytnutí peňažnej náhrady, ak ide o výkony. Peňažná náhrada ale neznamená, že táto zodpovedá takej istej výške plnenia, ktoré by bol povinný žalovaný uhradiť žalobcovi v prípade platne uzatvorenej zmluvy. Výška bezdôvodného obohatenia sa stanovuje z ceny obvyklej, pričom je rešpektovaný objektívny charakter bezdôvodného obohatenia.
26. K zisteniu výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom Ing. Júliusom Ratulovským, ktorý v znaleckom posudku č. 116/2017 zodpovedal otázky položené mu súdom a stanovil i výšku majetkového prospechu vo výške žalovanej istiny, ktorú upravil z pôvodnej fakturovanej sumy preindexovaním pre rok 2019 a v znaleckom posudku uviedol, že dielo nevykazovalo žiadne podstatné ani nepodstatné vady.
27. Uvedený znalec ale na pojednávaní nemal k posudku Ing. Szalaya žiadne výhrady, napriek tomu, že tento znalecký posudok konštatoval vady v takom rozsahu, že ktoré znehodnotili celé vykonané dielo a preto ho je potrebné urobiť nanovo.
28. Na základe uvedeného výšku bezdôvodného obohatenia ako ju určil Ing. Ratulovský súd nepovažoval za správnu vzhľadom na odborný posudok vyhotovený znalcom Ing. Jurajom Szalayom PhD, ktorý v posudku vzal do úvahy, že dažďové vpúste neboli použité tie, ktoré boli fakturované a odporúčané firmou Sika, čo znamená, že výška bezdôvodného obohatenia určená Ing. Ratulovským nie je správna a jeho závery a znalecké hodnotenie je v rozpore so znaleckým posudkom vyhotoveným Ing. Jurajom Szalayom PhD. Nekvalitne vykonanie diela, ako bolo v konaní preukázané žalobcom založilo na strane žalovaného škodu a žalovaný tak bude musieť vynaložiť ďalšie náklady na opravu strechy.
29. V závere prvoinštančný súd zdôraznil, že je to strana žalobcu, ktorá má v prvom rade povinnosť tvrdenia, k čomu je žalobca podľa § 132 C.s.p. povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. Súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu (princíp formálnej pravdy). Výnimku z princípu formálnej pravdy predstavuje len ochrana slabšej strany (napr. spotrebiteľ). V sporovom konaní má žalobca tak povinnosť tvrdenia, ako i dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá túto povinnosti nesplnila. Aby strana sporu mohla splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť povinnosť tvrdenia. Medzi uvedenými povinnosťami je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Bolo povinnosťou žalobcu nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného a v akej konkrétnej výške. Žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil a ani v akej výške, teda dôkazné bremeno neuniesol, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol prvoinštančný súd podľa § 262, § 255 C.s.p., ktoré doplnil dopĺňacím rozsudkom o trovy vzniknuté štátu.
31. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré založil na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ C.s.p. a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobe v celom rozsahu v znení dopĺňacieho rozsudku vyhovel. 31.1. S názorom prvoinštančného súdu o neplatnosti zmluvy o dielo nesúhlasí, pretože takéto vyhodnotenie skutkového stavu narúša právnu istotu zmluvných vzťahov a mohlo by byť nebezpečným precedensom, ak si strana svoje zmluvné a zákonné povinnosti z uzatvoreného kontraktu splní a súd jej nárok na zaplatenie neprizná, pričom žalovaný počas trvania zmluvy jej neplatnosť nenamietal, ubezpečoval žalobcu, že si svoje povinnosti zaplatiť splní. Výpovede svedkýň H. a JUDr. C. preukázali pravdivosť žalobcových tvrdení, popísali spôsob dohody o zmluvných podmienkach, k čomu došlo za účasti svedkyne H. ako aj JUDr. C. a menovite J., pričom uviedli, že do „reklamovania vád" samé nemali vedomosť o tom, že by niekto namietal nedostatok právomoci konať za žalovaného a až v súdnom konaní sa žalovaný začal brániť tým, že zmluvu o dielo nepodpísala k tomu oprávnená osoba, iba ju opečiatkovala. Odvolateľ ale nemal dôvod mať pochybnosti o tom, že zmluva nie je riadne podpísaná, pričom i z výpovede svedkyne H. vyplynulo, že jej J. dala pokyn na podpísanie zmluvy, čím nastupuje zákonná fikcia zastúpenia v zmysle § 16 Obchod. zák. a dôkazné bremeno sa preto prenáša na žalovaného, ktorý ho neuniesol. Okrem toho svedkyne H. i JUDr. C. uviedli, že strecha je v poriadku, plní si svoju funkciu, prejavili spokojnosť s prácou žalobcu a uznali nárok na odmenu. Pri posudzovaní dôvodu neplatnosti zmluvy o dielo je potrebné ale poukázať i na celý priebeh uzatvárania tejto zmluvy, vykonanie diela a jeho odovzdanie. Na strane žalobcu v predzmluvných rokovaniach vystupovala vždy JUDr. C. a H., žalobca teda konal so všetkými tromi osobami, a nemal mať z čoho vedomosť, že sa jednania zúčastňujú neoprávnené osoby. Nie je zrejmé, z akého dôvodu sú mená JUDr. K. C. a T. H. uvedené v zmluvy o dielo ako osoby oprávnené na konanie i vo veciach prevzatia diela, z akého dôvodu boli prítomné pri rokovaniach so žalovaným, a to aj s E. J. a v prípade, ak by aj žalovaná strana uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej uzatvorenia neoprávnenou osobou, túto skutočnosť E. J. nenamietala do podania žaloby. 31.2. Odvolateľ trval na tom, že dielo riadne, včas a bez vád vykonal, odovzdal i s príslušnými certifikátmi, o čom svedčí vyjadrenie spoločnosti SIKA SLOVAKIA a záver z protokolu SASDARS, pričom bleskozvod a komín neboli predmetom diela. Žalobca si povinnosť vykonať dielo riadne splnil a súd mu nemôže odoprieť ochranu, keď žiadnym spôsobom nezapríčinil, že zmluva je neplatná z dôvodu, na ktorý prihliadol prvoinštančný súd. Žalobca mal za to, že podpis patrí p. J., ktorá túto skutočnosť ani nenamietala. 31.3. Nárok na zmluvnú pokutu mu vznikol v zmysle čl. X ods. 3 Zmluvy o dielo, keďže Zmluvu považuje za platne uzatvorený právny úkon. 31.4. V prípade, ak by mal súd za to, že medzi stranami sporu nebola zmluva uzatvorená, tak sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a je povinný žalobcovi toto obohatenie vydať, ako i všetky úžitky. Výška bezdôvodného obohatenia je preukázaná sumou uvedenou na faktúre, ktorá je súčasťou súdneho spisu, ako odplata obvyklá, ku ktorej výške bezdôvodného obohatenia sa vyjadril i súdom ustanovený znalec, ktorým vyčíslená hodnota dokonca presahuje žalobou uplatnený nárok. 31.5. K odvolaciemu argumentu založenom na dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. uviedol, že je potrebné vziať do úvahy právny názor, ktorý je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/20/2012 z 25.04.2013 a hoci podľa judikatúry ESĽP sa nevyžaduje, aby na každý argument bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, preto sa naňho špecifická odpoveď vyžaduje (Georiadis c. Grécko z 25.09.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.09.1998). Tiež poukázal na názor vyslovený Ústavným súdom SR v uznesení sp.zn. III ÚS/209/2004 z 23.06.2004 z ktorých je nepochybné, že prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vec nesprávne právne posúdil a rozhodnutie riadne neodôvodnil.
32. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 06.06.2019 (č.l. 621) a odvolanie označil za nedôvodné. Žalovaný zastáva názor, že zmluva o dielo vyhodnotená prvoinštančným súdom ako neplatná je správne, s ktorým sa žalovaný stotožňuje, pretože podľa kogentnej a špeciálnej úpravy koná v mene Spoločenstva jeho predseda a žalobca vedel ešte pred predložením zmluvy o dielo kto bude jeho klientom, akú právnu formu klient má a pri zachovaní odbornej starostlivosti bol povinný zistiť, kto musí ako predseda Spoločenstva zmluvu podpísať. Žalobca nielenže nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri samotnom uzatvorení Zmluvy o dielo, ale ani pri jeho realizácii, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, preto odvolanie je nedôvodné a rovnako je tomu tak i v časti uplatňovaného nároku na zmluvnú pokutu. Odvolateľ argumentuje tým, že výšku bezdôvodného obohatenia preukázal faktúrou, ktorú vystavil a ktorá je súčasťou spisu s tým, že si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje dokonca v nižšej výške ako je obvyklá cena za vykonané práce, s ktorým názorom sa žalovaný nestotožňuje, pretože znalecký posudok vyhotovený znalcom Ing. Ratulovským nie je relevantným dôkazom. Znalec potvrdil, že nezohľadnil pri stanovení ceny prác vady, ktoré dielo malo a ktoré bolo preukázané znaleckým posudkom Ing. Szalaya, ku ktorému okrem toho znalec Ing. Ratulovský nevzniesol žiadne výhrady. Práve konaním žalobcu a to jeho neodborným vykonaním diela vznikol žalovanému nárok na náhradu škody, preto nie je možné konštatovať, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Na strane žalovaného došlo práve k vzniku nároku na náhradu škody, ktorá vyplýva z konania žalobcu založeného na neodbornom vykonaní prác. Ak odvolateľ namieta, že súd žiadnym spôsobom nepopísal existujúce vady diela, ktoré mali za následok nepriznanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaný tvrdí, že prvoinštančný súd vyčerpávajúco vo svojich odsekoch 8. - 26. a sumárne v odseku 40. odôvodnenia všetky skutkové zistenia vyhodnotil a tieto jednoznačne vylučujú nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
33. K vyjadreniu žalovaného bola súdu prvej inštancie doručená odvolacia replika odvolateľa (č.l. 631) v ktorej poukázal na to, že sa pridŕža všetkých svojich vyjadrení uvedených v odvolaní ako i prednesov vykonaných pred prvoinštančným súdom.
34. Na odvolaciu repliku žalobcu reagoval žalovaný odvolacou duplikou zo dňa 05.08.2019 (č.l. 640). Jej obsahom sú skutočnosti, ktoré sú už uvedené i vo vyjadrení k odvolaniu a žalovaný považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za správne.
35. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
36. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
37. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 C.s.p.), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ako ich odvolateľ vymedzil v odvolaní a ktoré označil s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/,f/,h/ C.s.p.
38. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvod, pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky (§ 366 C.s.p.) Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi a v medziach, v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým, čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.
39. Podstatou odvolania žalobcu je jeho argumentácia založená na nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, ktorá zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
40. Odvolací súd s prihliadnutím na obsah podaného odvolania rozhodnutie posudzoval v prvom rade z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že tento odvolací argument nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.
41. Odvolací súd k uvedenému uvádza, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky pre rozhodnutie o veci podstatné otázky, i keď sa s nimi odvolateľ nestotožňuje, a tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu spojeného s porušením práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Podľa už konštantnej judikatúry, ako uviedol i sám odvolateľ v odvolaní, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozsudku súdom prvej inštancie a jeho arbitrárnosti odvolací súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka.
42. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd má za to, že tento odvolací dôvod nie je daný.
43. Odvolací argument založený na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. znamená, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i dôležitosti.
44. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne skutkové zistenia súdom prvej inštancie. K uvedenému vo všeobecnosti platí, že ak žalobca v podanom odvolaní namieta skutkové závery prvoinštančného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.". Odvolací súd nezistil taký postup prvoinštančného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
46. Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa, že súd prvej inštancie sa už v poradí prvom rozhodnutí o veci k otázke platnosti Zmluvy o dielo skutkovo i právne vyjadril, s ktorým názorom sa stotožnil i odvolací súd v uznesení, ktorým síce rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, avšak k tomuto argumentu odvolateľa zaujal odvolací súd stanovisko, podľa ktorého zmluva o dielo nie je platným právnym úkonom, ktorý by zaväzoval strany sporu. Žalovaný je právnickou osobou zriadenou podľa zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vykonáva správu bytov a nebytových priestorov a vzťahuje sa na neho právna úprava uvedená v ust. § 18 ods. 2 písm. d/ Obč. zák. Zo znenia Zmluvy o dielo vyplýva označenie osoby, ktorá je oprávnená za neho konať a teda aj podpisovať zmluvy. Pre rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu nie je podstatné, že na túto skutočnosť začal žalovaný poukazovať až v súdnom konaní. Dokazovanie preukázalo, že Zmluva o dielo nebola podpísaná k tomu oprávnenou osobou, ktorá ani neudelila plnomocenstvo inému pre vykonanie tohto úkonu, čo založilo jej neplatnosť. Okrem toho H. a JUDr. C. boli v texte Zmluvy jasne označené ako osoby poverené na výkon technického dozoru a k prevzatiu diela, čo ale nemožno vyhodnotiť ako udelenie plnomocenstva k podpísaniu Zmluvy. Predmetné povinnosti uvedených osôb sa týkajú výlučne samotnej realizácie diela, ku ktorému mal žalobca pristúpiť po podpísaní Zmluvy. Z textu samotnej Zmluvy muselo byť žalobcovi zrejmé, aké úlohy kto plní, preto nie je ničím odôvodnené tvrdenie žalobcu, ktorý zamieňa osobu označenú ako „zástupca objednávateľa" s osobami, ktoré mali vykonávať technický dozor a boli oprávnené i dielo prevziať, že konal so všetkými 3 osobami a tieto boli prítomné aj pri vzájomných rokovaniach.
47. Napriek súdom vyslovenému predbežnému právnemu názoru a právnej kvalifikácie k platnosti Zmluvy o dielo, s ktorou sa stotožnil v predchádzajúcom uznesení i odvolací súd, odvolateľ naďalej trval na priznaní plnenia zo Zmluvy o dielo, hoci mohol reagovať a produkovať návrhy na preukázanie bezdôvodného obohatenia. Odvolateľ však takto nepostupoval a ako vyplýva i z odvolania, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania, zotrváva na tvrdení, že Zmluva o dielo je platná a odkazuje na ust. § 16 Obchod. zák.. Odvolací súd k uvedenému zdôrazňuje, že spoločenstvo je síce zákonom definované ako právnická osoba s rozsiahlymi oprávneniami a to nielen v rámci nakladania s financiami a majetkom, ale nie je postavená na roveň ostatným obchodným spoločnostiam. Spoločenstvo je právnickou osobou sui generis, na ktorú sa vzťahuje úprava uvedená v ust. § 182/1993 Z.z. a nie právna úprava Obchodného zákonníka.
48. Pre odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
49. Ako je vyššie konštatované, Zmluva o dielo nie je platným právnym úkonom, preto si nemôže z nej žalobca uplatňovať ani nárok na zmluvnú pokutu pre jej neplatné dojednanie pre nedostatok písomnej formy, ako vysvetlil v odseku 41. rozhodnutia prvoinštančný súd, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje.
50. Hmotnoprávny predpis upravuje i situáciu plnenia z neplatného právneho úkonu.
51. Podľa § 451 Obč. zák.
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Obč. zák.
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 Obč. zák.
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
52. V prípade neplatnej zmluvy o dielo spočíva obohatenie objednávateľa, ktorým je v tomto konaní žalovaný, v zhotovení diela žalobcom ako zhotoviteľom. Predmetom diela bolo vykonanie diela podľa cenovej ponuky zo dňa 05.02.2013 a malo ísť o opravu strechy na bytovom dome. Reálne vrátenie plnenia spočívajúceho v oprave strechy nie je možné požadovať od žalovaného objednávateľa, ktorý tak môže byť povinný len k vráteniu bezdôvodného obohatenia v peňažnej forme. Žalobca počas konania pred prvoinštančným súdom pripustil možnosť plnenia i titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré požadoval vo výške fakturovanej ceny diela ako ceny obvyklej s tým, že túto výšku určil i znalec Ing. Ratulovský vo svojom znaleckom posudku.
53. K tomuto návrhu odvolací súd poukazuje na názor, ktorý bol judikovaný vo viacerých rozhodnutiach NS ČR, podľa ktorého rozsah bezdôvodného obohatenia nie je pri úprave veci (za ktorú je možné považovať i opravu strechy), vymedzený nákladmi, ktoré na opravu či úpravu vynaložil zhotoviteľ, ale čiastka, o ktorú sa vec zhodnotila, čo neznamená, že tou je cena, ktorú za zhotovenie diela zhotoviteľ fakturoval žalovanému (NS ČR sp. zn. 29 Cdo 697/1989, 29 Cdo 200/2000, R 12/1989 Cpj 39/1988, 28 Cdo 2973/2013). Majetkovým vyjadrením prospechu nie je peňažná čiastka zhotoviteľom vynaložená na zhotovenie diela, ale náhrada zodpovedajúca skutočnému majetkovému prospechu objednávateľa diela. Pri tomto posudzovaní je potrebné vychádzať z najnižších nákladov, ktoré by v danom čase a mieste musel objednávateľ za rovnaké plnenie vynaložiť. Pri tomto posudzovaní ale nemožno ponechať bez povšimnutia vadnosť žalobcom poskytnutého plnenia, ktoré označil a zhodnotil znalec Ing. Szalay vo svojom odbornom posudku č. 27/2018 (č.l. 476) predloženom prvoinštančnému súdu žalovanou stranou sporu. Uvedený posudok spĺňa znaky súkromného znaleckého posudku, ako je vyžadované ust. § 209 C.s.p., ktorý obsahuje v § 209 ods. 2 C.s.p. vyžadovanú doložku a tak je posudzovaný ako posudok vypracovaný súdom ustanoveným znalcom.
54. Podľa tohto posudku strešná konštrukcia po revitalizácii nezodpovedá normou predpísaným hodnotám tepelného odporu a je o viac ako 100% nižšia ako určuje norma, neboli dodržané spády strešnej roviny a hrúbka tepelnej izolácie nezodpovedá ani minimálnej výške. K tomuto posudku sa na pojednávaní konanom dňa 30.01.2019 vyjadril i súdom ustanovený znalec Ing. Ratulovský, ktorý odborné námietky voči nemu nevzniesol, dokonca uviedol, že vady zistené Ing. Szalayom nerozporuje, ale vo svojom znaleckom posudku pri určení ceny obvyklej ich nezohľadňoval (č.l. 541), vychádzal z noriem, ktoré platili v čase opravy strechy a pri určovaní ceny obvyklej mu táto vyšla vyššia, než si fakturoval žalobca.
55. Skutkový stav, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, konkrétne odborný posudok Ing. Szalaya vyvrátil tvrdenia uvedené v znaleckom posudku vyhotovenom Ing. Ratulovským, ktorý rozdielnosť pripustil z dôvodu ním nezisťovaného dodržania teplotechnickej normy, ktoré zisťovanie nemal uložené súdom. K uvedenému ale odvolací súd poukazuje na časť II. 5. znaleckého posudku, v ktorom sa znalec Ing. Ratulovský vyjadroval k požiadavkám STN a EN na tepelnú izoláciu (č.l. 210-211) a zistil v styku strechy a stien vysoký tepelný most.
56. Na uvedené rozdiely už žalobca ďalšími návrhy na vykonanie dokazovania nereagoval, vykonanie ďalších dôkazov vykonať nenavrhol, hoci bez ďalšieho nemožno ako výšku bezdôvodného obohatenia označiť cenu, ktorú si za zhotovené dielo žalobca fakturoval - viď odsek 53. tohto odôvodnenia. Práve znalcom Ing. Szalayom konštatované vady majú vplyv na výšku majetkového prospechu, za ktorý sa ale nemôže považovať majetková strata žalobcu vzniknutá na úkor žalovaného, ale majetkový prospech, ktorý mal získať žalovaný. K tomuto zisťovaniu však žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie, a tak z dôvodu nepreukázania bezdôvodného obohatenia a jeho výšky súd prvej inštancie žalobu zamietol.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
58. Na základe vyššie uvedených záverov odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, ako i odôvodnením rozhodnutia a ako vecne správny ho potvrdil.
59. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní žalovanej strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).