Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., IČO: 47 243 368, adresa sídla Bratislava, Tallerova 4, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, adresa sídla Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanej: R. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu W., Z. XXX, o zaplatenie 526,41 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 9. októbra 2019 č.k. -23 takto

rozhodol:

I. Odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie sa o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie konanie v časti o 526,41 eur zastavil (výrok I.) a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 650 eur od 19.1.2016 do 27.1.2016, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 526,41 eura od 28.1.2016 do 10.3.2017, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 393,49 eura od 11.3.2017 do 24.3.2017, do troch dní od právoplatnosti rozsudku výrok II.).

1.2.1 V konaní mal za dokázané, že žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť 526,41 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol dňa 13.1.2016 právny vzťah, na základe ktorého poskytol žalobca ako veriteľ žalovanej dlžníčke peňažné prostriedky vo výške 650 eur. Žalobca nepožaduje od žalovanej zaplatenie odplaty za poskytnutie pôžičky, ani úhradu iných poplatkov a nákladov. Domáha sa len vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov, istiny. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po dni poukázania bezdôvodného obohatenia na účet žalovanej až do zaplatenia. Žalovaná uhradila celkovo 123,59 eur, pričom poslednú úhradu vykonala dňa 27.1.2016.

1.2.2 Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila dňa 28.3.2017. V podaní uviedla, že dlžnú sumu 526,41 eura plne vysporiadala, a to platobným prevodom na účet žalobcu. Zároveň doložila potvrdenky transakcie k výpisu z účtu. Nároku na náhradu trov konania považuje za nedôvodný, v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko jej finančná situácia jej momentálne nedovoľuje takéto nároky žalobcu uspokojiť. Je spotrebiteľom a preto žiada, aby platobný rozkaz bol zrušený v celom rozsahu ako nedôvodný a zmätočný, aby súd odmietol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný a zaviazal žalobcu na úhradu trov konania.

1.2.3 Žalobca na výzvu súdu v zmysle (ďalej len „“) uviedol, že eviduje platbu vo výške 132,92 eura zo dňa 10.3.2017 a platbu vo výške 393,49 eura zo dňa 24.3.2017. Žaloba bola súdu doručená dňa 6.3.2017, preto bola podaná dôvodne v celom rozsahu, keďže žalovaná pred podaním žaloby nezrealizovala žiadnu úhradu. Vzhľadom na vykonané úhrady vzal žalobu v časti istiny 526,41 eura späť a s ohľadom na zavinenie žalovanej pri zastavení konania navrhol, aby náhradu trov konania v celom rozsahu znášala žalovaná. Následne upravil petit žalobného návrhu v časti úrokov z omeškania.

1.2.4 Dňa 13.1.2016 poukázal žalobca ako veriteľ žalovanej dlžníčke 650 eur, ktorých vrátenia sa domáhal žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2017. Žalobca nemal k dispozícii iný dôkaz o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu, nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru ani iná písomná zmluva. Preto nechal na uvážení súdu právne posúdenie vzťahu.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na zastavenie konanie pre čiastočné späťvzatie žaloby podľa a nárok veriteľa voči dlžníkovi na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu dlžníka podľa , , , O.z. ( v znení jeho neskorších zmien a doplnení) a dospel k záveru, že v časti späťvzatej žaloby je potrebné konanie zastaviť a v časti uplatneného nároku veriteľa na úrok z omeškania je žaloba dôvodná a preto je potrebné jej v celom rozsahu vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázané, že žalobca poskytol dňa 13.1.2016 žalovanej istinu vo výške 650 eur, ktorú sumu žalovaná čiastočne plnila žalobcovi pred podaním žaloby dňa 27.1.2016 v sume 123,59 eura, a po podaní žaloby plnila dňa 10.3.2017 v sume 132,92 eura a dňa 24.3.2017 v sume 393,49 eura. Celkovo tak žalovaná uhradila žalobcovi istinu vo výške 650 eur. Preto súd konanie v časti žalobcom uplatňovanej istiny pre späťvzatie žaloby po doručení žaloby žalovanej zastavil a predmetom konania sa stali výlučne žalobcom uplatňované úroky z omeškania, ktoré žalovaná vo vyjadrení nesporovala.

1.5 Žalobca si uplatnil úrok z omeškania odo dňa 19.1.2016 až do celkového zaplatenia istiny, a žalobný návrh upravil pri čiastočnom späťvzatí žaloby dňa 18.9.2017 tak, aby zohľadňoval žalovanou tri vykonané úhrady istiny.

1.6 Žalobca ani žalovaná súdu v konaní nepreukázali dojednanie času splnenia záväzku. Žalovaná zároveň nesporovala tvrdenie žalobcu, že je v omeškaní s plnením záväzku od 19.1.2016, preto súd vychádzal z tvrdenia žalobcu a zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,05% ročne z dlžnej poskytnutej sumy 650 eur odo dňa 19.1.2016 do vykonania prvej úhrady dňa 27.1.2016, z dlžnej sumy 526,41 eura od 28.1.2016 do vykonania druhej úhrady dňa 10.3.2017, z dlžnej sumy 393,49 eura od 11.3.2017 do vykonania tretej úhrady žalovanou dňa 24.3.2017.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania (výrok III.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil , a vecne potrebou priznania žalobcovi v plnej náhrady trov konania vzhľadom na jeho plný úspech v spore, ako aj zohľadnenie skutočnosti, že k zastaveniu konania došlo výlučne zavinením žalovanej, keď žalovanú dlžnú istinu uhradila až po začatí súdneho konania.

2. Rozsudok v celom rozsahu napadla odvolaním žalovaná dôvodiac, že k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke so žalobcom cez internet nedošlo, nakoľko žalobcom vyhotovená písomná zmluva z jej strany podpísaná nebola. Domnieva sa však, že táto zmluva obsahuje nekalé zmluvné podmienky ako vysoká RPMN a iné, ktoré súd prvej inštancie pre nepredloženie zmluvy žalobcom nepreskúmal a preto žiada odvolací súd, aby danú zmluvu preveril a spravodlivo rozhodol, „či je zmluva pre niektorú neprijateľnú zmluvnú podmienku neplatná, bezúročná a bez poplatková“.

3. Žalobca odvolací návrh nepodal a vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa žalovanej navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku súdu o zastavení konania (výrok I.) nie je možné vecne prejednať je potrebné odmietnuť ho a odvolacie námietky vznesené žalovanou voči výroku II. a III. rozsudku nie sú dôvodné.

5.1 Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 526,41 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 650 eur od 19.1.2016 a 27.1.2016, zo sumy 526,41 eura od 28.1.2016 do 10.3.2017 a zo sumy 393,49 eura od 11.3.2017 do 24.3.2017 a to titulom vrátenia žalobcom žalobkyni poskytnutých finančných prostriedkov s príslušenstvom. Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie istiny 526,41 eura pre späťvzatie žaloby žalobcom zastavil a v časti uplatneného úroku z omeškania žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi voči žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

5.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne konanie v časti o zaplatenie 526,41 eura zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v rozsahu vymedzenom vo výroku II. rozsudku a žalobcovi voči žalovanej priznal plnú náhradu trov konania (výrok III.)

6.1 Odvolací súd z obsahu samotného odvolania zistil, že odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku neobsahuje žiaden odvolací dôvod. Žalovaná žiadnym spôsobom nevymedzila, prečo rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania v časti späťvzatej žaloby žalobcom považuje za nesprávne.

6.2 Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

6.3 Podľa , a , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (1). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (2). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (3).

6.4 Podľa , ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

6.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, ale aj právnu stránku rozhodnutia. Súčasná právna úprava umožňuje rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť len z taxatívne stanovených dôvodov s tým, že vymedzenie takýchto dôvodov musí obsahovať každé riadne odvolanie. Povinnosť uviesť v odvolaní dôvody, z akých odvolateľ považuje napádané rozhodnutie za nesprávne, možno chápať ako modifikáciu povinnosti tvrdenia (Čl. 8 ) pre odvolacie konanie. Dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd totiž viazaný ( ), čo znamená,

že prítomnosť iných odvolacích dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať a ak by aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nebude na ne prihliadať. V prípade absencie odvolacích dôvodov v odvolaní súd však odvolateľa na ich doplnenie podľa výslovného zákonného príkazu sám nevyzýva (§ 373 ods. 1 in fine). Dôvody odvolania tak môže odvolateľ v zásade doplniť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Avšak podľa ustálenej súdnej praxe (R 20/2014), ak k odstráneniu vady odvolania došlo do rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd ho preskúma ako bezvadné, pričom nie je rozhodujúce, či k odstráneniu vady došlo po uplynutí lehoty.

6.6 Podľa d) , odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

6.7 Odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje žiaden odvolací dôvod a tento nebol odvolateľom doplnený ani do rozhodovania odvolacieho súdu o podanom odvolaní, preto ho odvolací súd podľa odmietol bez jeho vecného prejednania. Absencia odvolacích dôvodov totiž, v zmysle vyššie uvedeného (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi uvedenými odvolateľom v podanom odvolaní), odvolaciemu súdu znemožnila odvolací prieskum napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (odvolací súd nemal čo preskúmavať) a teda jeho vecné prejednanie.

7.1 Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku II. a III. rozsudku odvolací súd uvádza: Podľa ust. a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). 7.2 Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne ( ). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovanej s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

7.3 Neobstojí námietka žalovanej, že súd prvej inštancie v konaní pochybil keď pri svojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru predložená jej na podpis obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ako vysokú RPMN a iné, nakoľko vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby žalobcom predmetom sporu v čase vyhlasovania rozsudku nebol žiaden nárok žalobcu vyplývajúci mu z písomnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského u úveru číslo 160113 - 072409, ktorú žalovaná predložila spolu so svojím odvolaním a ktorej uzatvorenie vo svojej podstate popierala aj samotná žalovaná (z dôvodu, že takýto návrh zmluvy zaslaný jej žalobcom neprijala - zmluvu nepodpísala). Z tohto dôvodu nebol žiaden racionálny dôvod aby súd prvej inštancie skúmal, či návrh zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zaslaný žalovanej žalobcom obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky majúce za následok jej neplatnosť. Pre poriadok je potrebné uviesť, že aj keby takýto návrh zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úver zaslaný žalobcom žalobkyni obsahoval neprijateľné zmluvné podmienky, nebolo by dôvodné sa nimi v tomto konaní zaoberať, nakoľko žalobca si v tomto konaní, ako už bolo vyššie uvedené, neuplatnil žiaden nárok, ktorý by mu vyplynul z takejto zmluvy, nehovoriac o tom, že zmluvu, ktorá uzatvorená nebola nemožno vyhodnotiť ako neplatnú. Neplatnou totiž môže byť len zmluva, ktorú zmluvné strany reálne uzatvorili, čo by predpokladalo v prípade písomne uzatváranej zmluvy aj nevyhnutnosť jej podpísania žalovanou. Žalobca si v tomto konaní voči žalovanej neuplatňoval nárok na zaplatenie riadneho úroku z požičaných peňazí, ani nárok na zaplatenie poplatkov súvisiacich s poskytnutím finančnej hotovosti žalovanej a preto aj prípadný záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy (ak by vôbec bola uzatvorená v znení jej návrhu zaslaného žalovanej), ktorého určenia sa (pravdepodobne považujúc za nesprávne rozhodnutie súdu o uložení jej povinnosti zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania a nahradiť mu náklady na súdne poplatky) by bol právne irelevantný pre rozhodnutie vo veci samej, nakoľko aj takýto prípadný záver by žiadnym spôsobom neovplyvnil povinnosť žalovanej v prípade omeškania sa so splatením peňažného dlhu zaplatiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania (ako samostatný zákonný nárok veriteľa pri omeškaní sa dlžníka s finančným plnením) a nahradiť mu jeho trovy pozostávajúce okrem iného aj zo zaplateného súdneho poplatku za

návrh na začatie konania (taktiež samostatný nárok sporovej strany v prípade jej úspechu v konaní). Záver súdu o tom, že spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov totiž nezbavuje dlžníka povinnosti v prípade riadneho nevrátenia finančných prostriedkov veriteľovi zaplatiť veriteľovi aj zákonný úrok z omeškania, prípadne, v prípade úspechu veriteľa v súdnom konaní nahradiť mu v rámci trov konania náklady na súdne poplatky, ktoré v súvislosti s konaním súdu uhradil.

8. Nakoľko po účinnom späťvzatí žaloby žalobcom predmetom konania zostal len nárok žalobcu ako veriteľa na zákonný úrok z omeškania voči žalovanej ako dlžníčke, ktorá riadne a včas žalobcovi finančné prostriedky nevrátila, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, že v konaní bolo nesporným, že žalobca žalovanej bez uzatvorenia platnej zmluvy poskytol sumu 650 eur, pričom čas plnenia zo strany žalovanej dohodnutý nebol. Žalovaná zároveň nesporovala tvrdenie žalobcu, že je v omeškaní s plnením záväzku od 19.1.2016, preto súd vychádzal z tvrdenia žalobcu a správne, v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O.z., zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 5,05% ročne z dlžnej poskytnutej sumy 650 eur odo dňa 19.1.2016 do vykonania prvej úhrady dňa 27.1.2016, z dlžnej sumy 526,41 eura od 28.1.2016 do vykonania druhej úhrady dňa 10.3.2017, z dlžnej sumy 393,49 eura od 11.3.2017 do vykonania tretej úhrady žalovanou dňa 24.3.2017.

9. Odvolací súd preto podľa a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením a rozhodol i o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o náhradu trov konania v časti zastaveného konania, v tomto konaní bolo nesporným, že žalovaná žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie 526,41 eura žalobcovi uspokojila až po začatí konania (konanie bolo začaté dňa 6.3.2017 doručením návrhu na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Trnava) a to platbou dňa 10.3.2017 v sume 132,92 eura a platbou dňa 24.3.2017 v sume 393,49 eura. Z tohto dôvodu potom záver súdu prvej inštancie, že žalobu žalobcu v čase jej podania na súd v časti žalovanej istiny 526,41 eura bolo potrebné považovať za dôvodnú a z toho plynúci záver o zavinení zastavenia konania žalobkyňou za vecne správny.

10.1 Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný ( ) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

10.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení a

10.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( )

11. S ostatnými námietkami žalovanej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (čl. I posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a posledná veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).