Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5Co-85-2020.pdf
PDF · 142.29 KB
Case nature
Subarea
5Co/85/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v právnej veci žalobcu: M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., S. XX, zastúpený: Advokátska kancelária J & J Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Palackého 2, IČO: 50 369 482, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Ján Juhász, proti žalovanej: Z. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020, č. k. 16C/42/2020-42, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o odmietnutí neodkladného opatrenia z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V časti týkajúcej sa zvyšnej časti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením z 2. júna 2020, č. k. 16C/42/2020-42 neodkladné opatrenie doručené súdu dňa 30.04.2020 v časti uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa akýchkoľvek scudzovacích právnych úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložného právo týkajúce sa záhradnej chaty nachádzajúcej sa v obci H. - termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu, odmietol. 1.2. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 1.3. Výrok rozhodnutia o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia po právnej stránke odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 a § 327 CSP a výrok rozhodnutia o zamietnutí zvyšnej časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právne odôvodnil podľa ustanovení § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/ a d/ ako aj § 329 ods. 1, 2 CSP. 2.1. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie poukázal na to, že navrhovateľ podal dňa 30.04.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedol, že dňa 13.03.2010 so žalovanou uzatvoril manželstvo, čím vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalovaná dňa 17.02.2020 podala návrh na rozvod manželstva, o ktorom sa vedie súdne konanie pod sp. zn. 13P/43/2020. Koncom júna 2019 sa z banky dozvedel, že na terminovanom účte, na ktorý v roku 2015 vložil 130 000 eur je zostatok len 14 083,21 eura, pričom nemal vedomosť o žiadnych výberoch. Po vyžiadaní si pohybov na účte zistil, že výbery a prevody realizovala výlučne žalovaná, ktorá mala k účtu dispozičné právo v sumách od 5000 do 35 000,00 eur, spolu vo výške 117 000 eur a po jeho dotaze mu oznámila, že finančné prostriedky použila na bežnú spotrebu a pre deti, a to bez jeho súhlasu. Prevody realizovala na účet č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX. Navrhovateľ je toho názoru, že žalovaná konala v rozpore s § 145 Občianskeho zákonníka a to s úmyslom ukrátiť ho na jeho majetku pre prípad zániku a následného vyporiadania BSM po rozvode. Na základe uvedeného je toho názoru, že žalovaná môže naďalej disponovať a scudzovať majetok patriaci do BSM bez právneho dôvodu a považuje za preukázanú naliehavosť dočasnej úpravy pomerov. Jeho obava spočíva najmä v tom, že žalovaná je evidovaná ako
vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. u. X., a to bytu evidovaného na LV č. XXXX, tiež chaty v obci H. a osobného vozidla Kia Ceed combi, ktoré boli nadobudnuté za trvania manželstva. 2.2. Navrhovateľ požaduje, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej nariadi zdržať sa akýchkoľvek scudzovaniach právnych úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložné právo k nehnuteľnostiam a osobnému motorovému vozidlu a tiež, aby jej nariadil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, disponovania a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších úkonov s finančnými prostriedkami nachádzajúcich sa na účte č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, a to všetko až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu. 3.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 07.05.2020 č. k. 16C/42/2020-22, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 12.05.2020, vyzval navrhovateľa na doplnenie podania ohľadom žalobného návrhu tak, aby výrok bol jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný s tým, že ak sú predmetom petitu nehnuteľnosti je potrebné ich označiť v zmysle katastrálneho zákona, t.j. parcelným číslom, druhom pozemku, výmerou, označením o aké parcely sa jedná, číslom listu vlastníctva a katastrálnym územím, a ak ide o stavbu aj súpisným číslom stavby, v súlade s aktuálnym stavom vyplývajúcom z katastrálneho operátu, aby boli jednoznačne identifikovateľné (uvedené sa vzťahuje najmä k nehnuteľnosti v k. ú. X.) a aby objasnil svoj návrh v časti ohraničenia trvania neodkladného opatrenia, keď vo svojom návrhu uvádza, že má trvať až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu bez bližšej špecifikácie či je, resp. bude takéto konanie vedené resp. navrhovateľom iniciované. 3.2. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 20.05.2020 požiadal o zmenu petitu, kde uviedol, že na základe výzvy Okresného úradu Nitra v konaní o zápise poznámky vedenej pod sp. zn. P 354/20 bol vyzvaný o odstránenie nezrovnalosti v označení nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na LV XXXX, a to aj s dopadom na potencionálny výrok uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ktorý v prípade ak bude vydaný s nesprávnymi údajmi katastra nehnuteľnosti nebude zo strany Okresného úradu zapísaný. Na základe uvedeného zmenil petit návrhu v časti označenia nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, k. ú. X., kde bližšie konkretizoval poschodie na ktorom sa byt nachádza. Uvedené podanie súd vzhľadom na predchádzajúcu výzvu na odstránenie nedostatkov nepovažoval za zmenu petitu, ale za opravu návrhu. 4. Prvoinštančný súd z výpisu z LV č. XXXX, k. ú. X. zistil, že žalovaná je evidovaná ako výlučná vlastníčka bytu č. 40, na 5. poschodí na adrese S. XX, T. titulom zámennej zmluvy. Z navrhovateľom predložených listín je zrejmé, že z termínovaného vkladového účtu č. SK XX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom je navrhovateľ a bol založený 23.11.2015 s vkladom 130 000,00 eur, boli v období od 22.07.2017 do 15.05.2019 realizované prevodné príkazy a výbery hotovosti žalovanou ako disponentom vo výške od 5 000,00 eur do 35 000,00 eur, celkom 117 000,00 eur. Navrhovateľ žiadosťou zo dňa 01.08.2019 požiadal o zrušenie terminovaného vkladového účtu a o prevod finančných prostriedkov na účet č. G XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z oznámení banky adresovaných žalovanému (zrejme navrhovateľovi - pozn. odvolacieho súdu) vyplýva, že k 24.11. príslušného kalendárneho roka bol informovaný o stave vkladového terminovaného účtu, z ktorých sú zrejmé výbery v roku 2017 a 2018. Súd lustráciou vozidiel zistil, že žalovaná je evidovaná ako vlastník a držiteľ motorového vozidla KIA Ceed s EVČ: NR XXXKI, ktoré bolo prihlásené do evidencie dňa 29.05.2019. Z pripojeného spisu 13P/43/2020 má súd za preukázané, že žalovaná dňa 19.02.2020 podala návrh na rozvod manželstva s navrhovateľom. 5. Navrhovateľ bol vyzvaný, aby v súdom stanovenej lehote doplnil svoje podanie a aby nehnuteľnosti najmä v k. ú. X. označil v súlade s katastrálnym zákonom tak, aby prípadný výrok súdneho rozhodnutia bol materiálne vykonateľným a nehnuteľnosti boli jednoznačne identifikovateľné, čo však v súdom stanovenej lehote neurobil a súd tak nemôže o tejto časti jeho návrhu relevantne pokračovať, a to aj z toho dôvodu, že navrhovateľ neosvedčil, že žalovaná je vlastníčkou ním označenej nehnuteľnosti a na základe údajov, ktoré v návrhu označil nie je možné nehnuteľnosť dohľadať vo verejne dostupnom súbore informácií na portáli katasterportal.sk., preto návrh v tejto časti odmietol. Poznamenal, že súdom uvedený výklad o neosvedčení potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa vzťahuje aj k uvedenej nehnuteľnosti, preto by i v prípade ak by navrhovateľ podanie v tejto časti doplnil v súlade s poučením súdu nebolo možné jeho návrhu vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť. 6.1. Ďalej súd prvej inštancie uviedol teoretické východiská pri nariadení neodkladného opatrenia a poukázal na to, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v § 326 CSP predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie odôvodňujúce túto potrebu, ako aj ich osvedčenie náležitým spôsobom. 6.2. Konštatoval, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok postihnuteľný v exekúcii (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na majetok (zmena v zložení majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.). 7.1. Po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodné. Konštatoval, že súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti a musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Ide predovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom konaní. Osvedčenie základných skutočností musí byť presvedčivé a nepochybné, pričom miera osvedčenia vychádza z konkrétnej situácie a stavu v príslušnej veci, je daná jej zložitosťou alebo jednoduchosťou. 7.2. Navrhovateľ podľa názoru súdu neosvedčil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia a k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil ani neoznačil žiadne listiny, ktoré by aspoň čiastočne osvedčovali ním tvrdené skutočnosti a žiadnym spôsobom neosvedčil také konanie žalovanej , ktoré by viedlo k prevodu nehnuteľnosti a motorového vozidla na tretiu osobu. Nie je možné konštatovať, že navrhovateľ osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu ani obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd nemal za preukázané, že sa žalovaná správa takým spôsobom, ktorý odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami (existencia scudzovacích zmlúv, plomby na LV, čestné vyhlásenia osôb ktoré môžu dosvedčiť zámery žalovanej atď.); že by sa snažila veci previesť na tretie osoby, resp. sa s nimi snaží iným spôsobom nakladať, resp. že s majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva strán nakladá takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo navrhovateľa (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovanej) a ani neosvedčil žiadne také skutočnosti, ktoré by ohrozovali jeho majetkové a materiálne záujmy po prípadnom vyporiadaní. Samotné obavy navrhovateľa, bez ich osvedčenia, nemôžu byť podkladom pre vydanie neodkladného opatrenia. Navyše navrhovateľ ani žiadnym spôsobom neuviedol a neosvedčil, z akých prostriedkov boli nehnuteľné a hnuteľné veci počas manželstva nadobudnuté a či tak patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (z LV. č. XXXX vyplýva, že k nadobudnutiu nehnuteľnosti došlo zámennou zmluvou), neuviedol ani skutočnosť, prečo je žalovaná uvedená ako ich výlučná vlastníčka, resp. držiteľka, a teda nie
je zrejmé, či naozaj patria do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. G., že žalovaná vyberala a prevádzala finančné prostriedky z termínovaného vkladového účtu (založeného počas manželstva pravdepodobne tiež z prostriedkov patriacich do BSM) v rokoch 2017, 2018 a tvrdenie navrhovateľa, že o týchto výberoch nevedel nie je dostatočným podkladom na nariadenie neodkladného opatrenia, bez ďalších kvalifikovaných a osvedčených tvrdení. 8. To, že sporové strany sú v rozvodovom konaní, neznamená, že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ aj naďalej trvá, vzťahy manželov k veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú náležitým spôsobom upravené v hmotnom práve a to konkrétne v ust. § 145 a nasl. Občianskeho zákonníka. Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Z návrhu vyplýva, aby by bolo nariadením neodkladného opatrenia znemožnené žalovanej akýmkoľvek spôsobom nakladať so spoločným majetkom, a teda aby jej bolo upreté právo disponovania s jej vlastným majetkom priznané jej ustanoveniami Občianskeho zákonníka. 9.1. Vo vzťahu k časti návrhu, ktorým navrhovateľ požaduje, aby súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek nakladania, disponovania a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších úkonov s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX súd konštatoval, že navrhovateľ v tejto časti neosvedčil, že žalovaná je majiteľkou predmetného účtu, resp. jej disponentom, ani základné skutočnosti potrebné pre záver, že existuje bezprostredné nebezpečenstvo ujmy navrhovateľa, t.j. nepreukázal naliehavosť vydania neodkladného opatrenia ani dôvodnú obavu, že by bol výkon rozhodnutia pri prípadnom vyporiadaním BSM ohrozený v jeho neprospech. 9.2. Navrhovateľ neosvedčil relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinami, alebo inými dôkaznými prostriedkami, prípadne kvalifikovanou argumentáciou predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčil také konkrétne správanie žalovanej, ktoré skutočne vedie k dôvodnej obave, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený bez dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, preto súd jeho návrh zamietol. 10.1. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, h/ a f/ CSP, teda že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je tu iná vada majúca za následok nesprávne rozhodnutie, na základe predložených dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na ustanovenia § 220 ods. 2 a § 234 ods. 2 CSP, podľa ktorých rozhodnutie súdu musí byť presvedčivé a v súlade so základnými princípmi CSP z pohľadu záruky spravodlivosti, právne istoty a neposkytovania právnej ochrany tomu, kto zneužíva právo. 10.2. Odvolateľ uviedol, že ako žalobca (ďalej len „navrhovateľ“ pozn. odvolacieho súdu) preukázal nezákonné konanie žalovanej, ktorá z účtu navrhovateľa v čase trvania BSM previedla 117 000 € na potreby detí, čo objektívne nezodpovedalo ich skutočnej potrebe, keďže len v priebehu mesiaca máj 2019 deti nemohli potrebovať 17 000 €. Navrhovateľ preukázal cieľavedomé konanie žalovanej poškodiť postavenie žalobcu v následnom konaní o rozdelení BSM po tom, čo žalovaná podala návrh na rozvod, ktorý je vedený na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 13P/43/2020. Po tejto nespornej skúsenosti navrhovateľ má dôvodnú obavu, že žalovaná zneužíva postavenie manželky, keď koná v rozpore s platným právom smerujúcim k poškodeniu majetkových práv žalobcu. Podaný návrh navrhovateľa na vydanie neodkladného opatrenia na obmedzenie práv nakladania - scudzovania žalovanej s označeným hnuteľným i nehnuteľným majetkom je v súlade s právom a dobrým mravmi smerujúcimi k tomu, aby žalovaná nezneužívala vlastnícke právo na škodu navrhovateľa. 11.1. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia v rozsahu cca 80 %, okrem citácie ustanovení CSP na strane tretej uznesenia, obsahuje dôvodovú správu CSP, odpisy odbornej literatúry na problematiku neodkladného opatrenia namiesto jej aplikácie na konkrétny prípad a tým aj na zákonné rozhodnutie o podanom návrhu. 11.2. K výhrade súdu o doplnení označenia nehnuteľností v k. ú. X. na strane 3/8 uznesenia navrhovateľ poznamenal, že označenie je dostatočné, vylučujúce zámenu iných osôb alebo nehnuteľnosti, keď ide iba o obmedzenie jej dispozičných práv na určitý čas, nie o trvalú zmenu jej vlastníckeho práva, ktorá by teoreticky mohla prísť v úvahu až po prípadnom rozhodnutí vo veci samej. 11.3. Z uvedených dôvodov navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa v súlade s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. aby zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, ktorému bol spis predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní, v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá CSP doručil žalovanej rovnopis návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, návrh na zmenu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie navrhovateľa ako aj rovnopis uznesenia Okresného súdu Nitra zo dňa 2. júna 2020, č. k. 16C/42/2020-42 na vyjadrenie k odvolaniu i samotnému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vyzval ju, aby vyjadrenie zaslala odvolaciemu súdu v lehote 10 dní od doručenia tohto prípisu. 13.1. Žalovaná sa dňa 04.08.2020 vyjadrila k odvolaniu navrhovateľa, ktoré osobne podala na Krajský súd v Nitre dňa 06.08.2020 a vo vyjadrení potvrdila skutočnosť, že dňa 13.03.2010 uzatvorila manželstvo s navrhovateľom, ktoré bolo rozsudkom č. k. 13P/43/2020-96 zo dňa 25.06.2020 rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.06.2020. Ďalšie tvrdenia navrhovateľa v návrhu, ako aj v odvolaní sú podľa nej nepravdivé, resp. prekrútené. Poprela pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že sa koncom júna 2019 dozvedel o stave ich spoločného účtu, ktorý spoločne založili v roku 2015, keďže mu chodil pravidelný výpis z daného účtu a navyše mal i svojho osobného bankára. Zaujímavé je, že až teraz po roku na ňu podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj trestné oznámenie za spreneveru. 13.2. Je pravdou, že prevody a výbery v banke realizovala, no vždy to bolo s vedomím navrhovateľa a na jeho pokyn. Keďže navrhovateľ mal v tom čase vážne zdravotné problémy s očami, ktoré boli riešené operáciami očí, nevenovala tomu pozornosť, no teraz, s odstupom času si myslí, že jeho posielanie žalovanej do banky a následné realizovanie prevodov jej osobou bolo z jeho strany pripravené a účelové, pretože sa jej často vyhrážal, že v prípade, že ho bude chcieť opustiť, tak to použije voči nej. 14.1. Pravda je taká, že nakoľko navrhovateľ do domácnosti vôbec neprispieval a jej príjem v tom čase bol 372 €, peniaze vo výške 130 000 €, ktoré boli na spoločnom účte, sa použili na výdavky súvisiace s ďalším chodom domácnosti. V tom čase v spoločnej domácnosti žili šiesti ľudia. (Žili s nimi dvaja starší synovia navrhovateľa a spoloční synovia navrhovateľa a žalovanej.) Mali dvoch psov a financovali 4 autá, dom, 2 chaty,4 byty. Navrhovateľ má invalidný dôchodok 175 € a príjem zo zamestnania v priemere 1 396 €, ako to bolo v konaní o rozvod zistené, no zo svojho príjmu do domácnosti nič neprispieval. Priemerné mesačné náklady v období rokov 2015 - 2019 boli na domácnosť, stravu pre 6 ľudí, školné, nájomné, inkaso, telefóny, oblečenie, autá psov.... atď., byt a všetky vyššie uvedené súvisiace s chodom 6 - člennej domácnosti. S navrhovateľom v tom čase diaľkovo študovali na UKF, takže z týchto peňazí sa financovalo aj ich štúdium a štúdium oboch synov navrhovateľa, mladší na SŠ a starší na SŠ aj na VŠ. 15.1. Počas manželstva navrhovateľ, ktorý mal v tom čase stavebnú firmu, krásne prerobil 3-podlažný rodinný dom v C. a vyplatil svojho brata. Predmetný RD je napísaný na jeho mene a má hodnotu cca 250 000 €. Navrhovateľ je taktiež vlastníkom veľkého stavebného pozemku na D. a zabezpečil obidvoch svojich synov z prvého manželstva (čo jej vôbec neprekážalo) tak, že každému daroval byt, veľký stavebný pozemok na Y. a motorové vozidlo. 15.2. Žalovaná má na svojom mene dve nehnuteľnosti: 1. dvojizbový byt, na X., ktorý nadobudla darovacou zmluvou pred manželstvom, 2. 4-izbový byt, na X., (v ktorom všetci 6 bývali), ktorý na výslovné želanie navrhovateľa získala do osobného vlastníctva, na základe zámennej zmluvy uzavretej v r. 2019 od staršieho syna navrhovateľa. V ňom teraz býva s dvojčatami a v žiadnom prípade ho neplánuje predávať a ktorý by raz bol pre ich mladších synov. Taktiež 10 dní po uzavretí manželstva kúpili peknú murovanú chatu v Y. za financie, ktoré je dal jej otec - 100.000 SK. Predmetnú chatu však pri prevode navrhovateľ napísal na svoje meno!!! Ona bola mladá a mala v tom čase dve maloleté 3-ročné dvojčatá, o ktoré sa starala. Chata v X., ktorú navrhovateľ uvádza vo svojom návrhu, je len prenosná unimobunka, ktorá stála v čase keď ju kupovali v roku 2017 za 3.000 €, čiže cena chaty, ktorá je umiestnená na obecnom pozemku, v žiadnom prípade nemôže byť ako navrhovateľ udáva 20 000 €. Za daný pozemok platí žalovaná ročný nájom 1 150 €. Sú prázdniny a s deťmi pracuje po dlhodobom traumatizujúcom spolužití s navrhovateľom klinická psychologička, podľa ktorej je pre deti veľmi dôležité byť v chate na X., vzhľadom na komunitu detí, ktoré tam tiež chodia a sú s nimi kamaráti. 16. Žalovaná ďalej poukázala na to, že ich manželstvo vôbec nebolo harmonické, lebo ona a aj deti dlhodobo boli obeťami domáceho násilia: fyzického, psychologického sociálneho aj ekonomického. Nakoľko napätie aj intenzita agresivity navrhovateľa pod vplyvom alkoholu stúpala, viackrát mu navrhovala, aby sa šiel liečiť, no on protialkoholické liečenie odmietal. Navrhovala mu, aby sa slušne rozviedli, s čím on za žiadnu cenu nechcel súhlasiť, mali už z neho veľký strach, lebo začal byť veľmi nevyspytateľný. Po poslednom incidente, ktorý sa stal dňa13.02.2020 v noci o 3:12 hod sa aj po výsluchu u vyšetrovateľky aj po vyjadreniach ich detí definitívne rozhodla pre rozvod. 17.1. Dňa 13.02.2020 v noci o 3:12 hod. sa jej navrhovateľ vyhrážal zabitím, boli nútení volať políciu, ktorá ho zobrala z bytu do väzby, kde bol v rýchlom konaní odsúdený, o čom svedčí trestný rozkaz č. OT/24/2020 zo dňa 15.02.2020. Navrhovateľovi bolo tiež nariadené neodkladné opatrenie zdržiavať (zrejme nezdržiavať - pozn. odvolacieho súdu) sa v nehnuteľnosti, ktorej je výlučnou vlastníčkou podľa
LV č. XXXX a tiež priblížiť sa k jej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Po vypočúvaní detí na ÚPSVAR Nitra sociálna kuratela podala trestné oznámenie na navrhovateľa pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 TZ (maloletých a zverených) a na návrh sociálnej kurately - má navrhovateľ zákaz priblíženia aj k mal. 12-ročným dvojičkám. 17.2. Napriek tomu, že sú rozvedení a navrhovateľ má zákaz priblíženia, neustále ju obťažuje a sleduje, podáva na ňu nezmyselné a bezdôvodné trestné oznámenia, ohovára ju po rodine ako mu zničila život, lebo sa rozviedla. Zároveň chce, aby sa k nemu vrátila, ale ona už chce, aby aj s chlapcami žili pokojný život. 18.1. Okrem vyššie uvedených skutočností žalovaná poukázala aj na ďalšie nepravdy, ktorými navrhovateľ zavádza súd, keď uvádza, že si kúpila motorové vozidlo zn. KIA Ceed, ale jeho kúpna cena bola 14 680 € a nie ako navrhovateľ píše 18 200 €. Navrhovateľ o tejto kúpe nielen vedel, ale auto boli spoločne kupovať, čo potvrdí aj predajca v predajni. Túto kúpu spoločne plánovali od decembra 2019. Navrhovateľovi zostala na účte suma vo výške 14 083,21 € na nové auto zn. KIA Venga, ktoré si plánoval a chcel kúpiť. Navrhovateľ žiada zdržať sa akéhokoľvek nakladania, disponovania a vykonávania výberov, prevodov, bankových operácií a ďalších úkonov s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účte XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX, ale ona nie je majiteľkou a ani nedisponujem s daným účtom. Je majiteľkou účtu XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX. 18.2. V žiadnom prípade nie je jej úmyslom predávať ani prevádzať na tretiu osobu domov svoj a svojich detí a tiež čokoľvek z majetku, preto žiada súd o úplné zamietnutie návrhu navrhovateľa. 19. Vyjadrenie žalovanej k odvolaniu navrhovateľa zaslal odvolací súd právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu nevydaril. 20. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bez prejednania veci na nariadenom odvolacom pojednávaní (v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu je v časti výroku o odmietnutí neodkladného opatrenia potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 2 CSP vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v časti týkajúcej sa zvyšnej časti výroku o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21.1. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 21.2. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
21.3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21.4. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
21.5. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).
22.1. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád sa nepoužijú.
22.2. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
22.3. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
23.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23.2. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
24.1. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe obsahu súdneho spisu k nesprávnemu právnemu záveru, keď odmietol nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek scudzovacích právnych úkonov a úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložné právo týkajúce sa záhradnej chaty nachádzajúcej sa v obci H. - termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., a to až do právoplatného rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu (správne mal uviesť, že odmieta návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia a nie neodkladné opatrenie), čo odôvodnil tým, že navrhovateľ napriek výzve súdu v stanovenej lehote neoznačil nehnuteľnosť v kat. úz. X. v súlade s katastrálnym zákonom a tiež konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil, že žalovaná je vlastníčkou ním označenej nehnuteľnosti. 24.2. Na doloženie vecnej nesprávnosti výroku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v súvislosti s nedostatkom návrhu navrhovateľa ohľadne označenia nehnuteľnosti v kat. úz. X. odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 122/2011, v ktorom najvyšší súd uviedol: „Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Žalobný petit (návrh na výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované. Pokiaľ je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Uvedené požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda pre to, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní (viď tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 221/2007, 3 Cdo 126/2011). Ak návrh neobsahuje uvedené náležitosti, je nesprávny alebo nezrozumiteľný, sudca alebo poverený zamestnanec súdu je povinný v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. uznesením vyzvať účastníka, aby ho v určenej lehote opravil alebo doplnil a súčasne je povinný účastníka poučiť, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Pokiaľ má dôjsť k zmene zápisu vecných práv k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností vyžaduje sa, aby nehnuteľnosť bola označená tak, aby ju nebolo možné zameniť s inou nehnuteľnosťou. Neznamená to, že nehnuteľnosť evidovaná a popisovaná v evidencii nehnuteľností musí byť nutne identifikovaná všetkými údajmi vyžadovanými predpismi o evidencii nehnuteľností, požiadavka jej určitosti - nezameniteľnosť pritom musí byť bezpodmienečne zachovaná. Z uvedeného plynie, že hodnotiace kritériá určitosti v takýchto prípadoch, ktorým je i nehnuteľnosť zapísaná (evidovaná) v katastri nehnuteľností sa nemusí nevyhnutne opierať o údaje z príslušnej evidencie, postačuje ich označenie takým spôsobom (prípadne i niektorým z údajov evidencie), aby boli nezameniteľne rozpoznateľné od iných (porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu ČR z 28. júna 2000, sp. zn. Cpjn 38/98, uverejneného v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek pod č. 44, ročník 2000)“.
24.3. V danej veci však navrhovateľ označil nehnuteľnosť v kat. úz. X. ako záhradnú chatu nachádzajúcu sa v obci H.- časť X.- termálne kúpalisko, chata č. 67, okres C., teda ju označil z hľadiska jej určitosti tak, aby bola nezameniteľne rozpoznateľná od iných nehnuteľností. Nemusel ju teda označiť tak, ako by eventuálne bola zapísaná v príslušnom katastri nehnuteľnosti , preto je označenie chaty v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postačujúce, tobôž ak aj sama žalovaná ohľadne tejto chaty vo vyjadrení k odvolaniu a k návrhu navrhovateľa uviedla, že chata v X., je len prenosná unimobunka, teda zrejme ani nejde o stavbu, ktorá by bola spojená pevným základom so zemou, a tak ju súd prvej
inštancie ani nemohol ako nehnuteľnosť dohľadať vo verejne dostupnom súbore informácií na portáli katasterportal.
25.1. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa mal súd prvej inštancie zaoberať vecne touto časťou petitu návrhu navrhovateľa a nemal neodkladné opatrenie (správne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia) odmietnuť, avšak ak návrh navrhovateľa odmietol, nesprávne potom nad rámec uvádzal, že i v prípade, ak by navrhovateľ podanie v tejto časti doplnil v súlade s poučením súdu, nebolo by možné jeho návrhu vyhovieť a neodkladné opatrenie nariadiť, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.
25.2. Neosvedčenie potreby nariadiť neodkladné opatrenie má totiž za následok zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto ak súd prvej inštancie na jednej strane odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ustanovenie § 327 CSP pre vady návrhu, potom ani nevysvetlil, prečo navrhovateľa vyzýval na odstraňovanie vady návrhu, keď v zmysle súdom citovaného ustanovenia § 327 sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nevyužijú.
26.1. Súd prvej inštancie si neujasnil základný fakt, či v prípade návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ide o podanie vo veci samej alebo nie. Iba v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, postupuje súd podľa § 327 CSP. Návrh, ktorý neobsahuje predpísané náležitosti, je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád uznesením odmietne. Neplatí to však, ak vady návrhu nebránia pokračovaniu vo veci. Proti uzneseniu o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, nie je prípustné odvolanie, čo vyplýva z ustanovenia § 357 písm. b/ CSP a contrario.
26.2. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej, súd postupuje podľa § 129 CSP, v zmysle ktorého ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
26.3. Ak z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je podaním vo veci samej nie je zrejmé, čoho sa týka a čo ním sleduje, prípadne ide o neúplný alebo nezrozumiteľný návrh, súd uznesením vyzve navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu v režime § 129 ods. 1 a 2 CSP; ustanovenie § 327 CSP sa nepoužije. Ak pre v uznesení vytknutý nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej nemožno v konaní pokračovať, súd po márnom uplynutí súdom stanovenej lehoty na doplnenie alebo opravu návrhu takýto vadný návrh odmietne. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako podania vo veci samej, je prípustné odvolanie v zmysle § 357 písm. b/ CSP.
27. Pri rozlišovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý je podaním vo veci samej a návrhu, ktorý nie je podaním vo veci samej je treba vychádzať z toho, že ak návrh smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti alebo predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje veci samu (stáva sa vecou samou), vtedy ide o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej. V takom prípade nie je bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Môže ísť napr. o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania alebo o samostatný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, po ktorom už nenasleduje a ani nemá nasledovať žaloba.
28.1. V danej veci súd prvej inštancie uznesením zo dňa 7. mája 2020, č. k. 16C/42/2020-23 vyzýval navrhovateľa na opravu podania doručeného súdu 30.04.2020 tak, že uvedie žalobný návrh tak, aby bol výrok jasný, určitý, zrozumiteľný a vykonateľný; ak sú predmetom petitu nehnuteľnosti, je potrebné ich označiť v zmysle katastrálneho zákona, t. j. parcelným číslom a katastrálnym územím, a ak ide o stavbu aj súpisným číslom stavby, v súlade s aktuálnym stavom vyplývajúcim z katastrálneho operátu tak, aby boli jednoznačné identifikovateľné (uvedené sa vzťahuje najmä k nehnuteľnosti v k. ú. X.); objasní svoj návrh v časti ohraničenia trvania neodkladného opatrenia, keď vo svojom návrhu uvádza, že má trvať až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu bez bližšej špecifikácie či je, resp. bude takéto konanie vedené resp. navrhovateľom iniciované. Navrhovateľa poučil, že v prípade,
ak toto podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd podanie odmietne.
28.2. V odôvodnení tohto uznesenia prvoinštančný súd citoval, okrem iného, aj ustanovenia § 327 a § 129 ods.1 až 3 CSP a v bode 9 odôvodnenia uznesenia poukázal na to, že z obsahu podania vyplýva, že navrhovateľ žiada nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k nehnuteľným i hnuteľným veciam a jeho trvanie viaže na právoplatnosť žaloby o neplatnosť právneho úkonu, z čoho by bolo možno usudzovať, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, a preto ak podľa prvoinštančného súdu návrh nebol určitý, zrozumiteľný a vykonateľný, potom mal návrh (vo vzťahu chate v k. ú. X.) v zmysle § 327 CSP odmietnuť bez odstraňovania týchto vád a proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Tým, že súd prvej inštancie navrhovateľa vyzýval na odstraňovanie vád návrhu, konal akoby išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci samej, čo spôsobuje zmätočnosť uznesenia prvoinštančného súdu v časti odôvodnenia výroku o odmietnutí návrhu, a preto bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o odmietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrušiť a vec v tejto časti vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne zaoberať sa uvedenou časťou navrhovateľovho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na hore uvedený výklad odvolacieho súdu.
29. Pokiaľ ide o výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšnej časti návrhu, odvolací súd dospel k záveru, že v tejto časti je rozhodnutie vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v zmysle § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že právna úprava rozhodovania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia popri nevyhnutnosti rýchlo a pružne vyriešiť vzniknutý stav, vyžaduje aj hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, resp. podmienok na nariadenia neodkladného opatrenia. V Civilnom sporovom poriadku možno nariadiť neodkladné opatrenie jednak v prípade potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, ktorý vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa jeho navrhovateľ domáha. Zo samotnej povahy neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho účelom je v zmysle § 325 ods. 2 písm. c/ CSP nenakladanie s vecou alebo s právom. 31. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. V odôvodnení napadnutého uznesenia prvoinštančný súd citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery; vysvetlil tiež dôvody, so zreteľom na ktoré považoval za nedôvodný a neosvedčený návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa odvolacieho súdu má odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia náležitosti v zmysle § 220 CSP v spojení s ust. § 324 ods. 2 a § 326 CSP a navrhovateľ neopodstatnene namieta jeho nepreskúmateľnosť. Súd prvej inštancie zrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a jeho postup nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny.
32. Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že právo na spravodlivé konanie zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (m. m. Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Obdobne ESĽP v rozsudku Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303-B uviedol, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci.
33. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd uviedol jednoznačné, zrozumiteľné a logické argumenty na podporu svojho záveru o nesplnení podmienok pre navrhované neodkladné opatrenie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu navrhovateľa je vecne správne, pretože pre jeho nariadenie vo forme zdržania sa akýchkoľvek scudzovacích právnych úkonov, ktorými by sa zriaďovalo záložné právo týkajúce sa nehnuteľnosti v bode 1. petitu návrhu ako aj v bodoch 3. a 4. petitu návrhu až do právoplatnosti rozhodnutia v konaní o žalobe o neplatnosť právneho úkonu neboli splnené zákonom stanovené podmienky, pretože navrhovateľ vôbec neosvedčil také konanie žalovanej, ktorým by v navrhovateľovi vzbudzovalo obavu, že nehnuteľnosť bude zaťažená právami iných osôb, neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov ani obavu, že bude ohrozená exekúcia. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správnosť záverov prvoinštančného súdu v bode 17 a 19 odôvodnenia napadnutého uznesenia, pričom tiež správne konštatoval, že navrhovateľ neosvedčil, že žalovaná je majiteľkou či disponentom bankového účtu č. XXXX/XXXX XXXXXXXXXXXX. Podstatná pre prejednávanú vec je však tá skutočnosť, že navrhovateľ obavu z toho, že žalovaná môže scudzovať svoj hnuteľný či nehnuteľný majetok patriaci do BSM neosvedčil, nepreukázal a ani neuviedol, akú žalobu o neplatnosť akých právnych úkonov mienil podať. Navrhovateľ okrem existencie nároku, ktorý mieni uplatniť musí osvedčiť aj to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
34. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. 35. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).