Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cob-62-2020.pdf
PDF · 100.66 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/62/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: AS TRADING, spol. s r.o., so sídlom Rybničná 38 J, 831 06 Bratislava, IČO: 31 364 080, zast. DEDÁK & Partners, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 735 764, proti žalovanému: STAVUNION, s.r.o., do dídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 464 147, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 18Cb/31/2020-108 zo dňa 13.5.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, že zriaďuje záložne právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 110.849,47 eur na nehnuteľnostiach žalovaného nachádzajúce sa v k. ú. K. E., obec V. K., a to pozemky registra C. z parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na pozemku s parc. č. XXX/X a stavby so súpisným číslom XX postavenej a pozemku s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX.
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. o uložení povinnosti žalobcovi podať v stanovenej lehote proti žalovanému žalobu vo veci samej.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 110 849,47 eur na nehnuteľnosti žalovaného nachádzajúcej sa v k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedenej Okresným úradom X., katastrálnym odborom, a to: a) nebytový priestor č. X.XX, nachádzajúci sa na prízemí apartmánového domu so súpisným číslom XXXXX, (popis stavby: apartmánový dom - V. T., druh stavby: iná budova, ďalej len ,,apartmánový dom“), vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,C.“, evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 725/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.XX, evidované na LV č. XXXX; b) nebytový priestor č. X.X, nachádzajúci sa v podkroví apartmánového domu, vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,C.“ , evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 208/56522 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.X, evidované na LV č. XXXX. III. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania. V. Súd u k l a d á povinnosť žalobcovi podať žalobu o zaplatenie 110 849,47 eur s príslušenstvom voči žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.“
2. Aplikujúc ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 všetko CSP vzhľadom na zákonné ustanovenia a dôvody návrhu na neodkladné opatrenie súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko žalobca neosvedčil danosť práva, keďže podľa výpisu LV č. XXXX k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom X., katastrálny odbor na LV č. XXXX, žalobca už nie je vlastníkom parciel registra C.-A. XXX/X, XXX/X, XXX/XX T. K. T. B. Č.. X, Z. Q. Z. X. J. L. Q. Č. 14736 vchod č. X, postavený na parcele č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX k. ú. K. E. a taktiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parcela č. XXX/XX evidovaný na LV č. XXXX k. ú. K. E. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 18239/37149 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 70 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra C. evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedená Okresným úradom X., odbor katastrálny, a preto súd neodkladné opatrenie zamietol a taktiež aj ohľadne spoluvlastníckeho podielu 2/3 na parcele C.-A. XXX/XX o výmere 189 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na LV č. XXXX k. ú. K. E., nakoľko vzhľadom na podielové vlastníctvo nie je možné v takom rozsahu zakázať nakladať s nehnuteľným majetkom, ako si uplatnil žalobca vzhľadom na ochranu vlastníckych práv druhého podielového spoluvlastníka. Čo sa týka zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 150.000,- eur na nehnuteľnosti parciel C.-A. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a stavba súpisné číslo XX na pozemku s parcelným číslom C.-Z. XXX/X evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom X., odbor katastrálny, je už zriadené záložné právo na uvedené nehnuteľnosti subjektom V. B., T..Q.., a preto súd považuje za dostačujúce opatrenie voči žalovanému a nie je potrebné zriadiť ďalšie záložné právo, a to v prospech žalobcu. Vzhľadom na správanie sa žalovaného tým, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia previedol nehnuteľnosti na iné osoby, je tu preukázaná potreba a naliehavosť vydania zabezpečovacieho opatrenia, avšak na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v rozsahu 110.849,47 eur v zmysle vyčíslených faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a je postačujúce zriadenie záložného práva len k určitým nehnuteľnostiam, ktorých trhová hodnota by nepresahovala sumu uplatneného nároku a v tomto rozsahu navrhovateľ osvedčil potrebu zriadenia záložného práva a predložil listinné dôkazy, preukázal naliehavosť úpravy a nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a danosť práva na takýto zásah zo strany súdu a právny záujem na vydanie takéhoto opatrenia. Súd prvej inštancie preto zriadil záložné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom X., katastrálny odbor, nebytový priestor č.X.XX, nachádzajúci sa na prízemí apartmánového domu so súpisným číslom XXXXX vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra C. na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 725/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.XX evidované na LV č. XXXX a nebytový priestor č. X.X (ďalej len ,,nebytový priestor č. X.X“), nachádzajúci sa v podkroví apartmánového domu, vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/ X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,C.“, evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 208/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.X, evidované na LV č. XXXX. V prevyšujúcej časti vzhľadom na primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k trhovej hodnote oboch nehnuteľností, ktorá by dosiahla výšku pohľadávky, súd považuje zriadenie záložného práva za dostačujúce a za preukázané, že by exekúcia bola ohrozená a návrh tejto časti za dôvodný a v prevyšujúcej časti vzhľadom na primeranosť zabezpečovacieho opatrenia návrh zamietol z dôvodu neprimeranosti a nepotrebnosti a vzhľadom na skutočnosť už zriadenia záložného práva V.Ú. B., T..Q..
3. V súlade s ust. § 344 a § 336 CSP súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom len na čiastočný úspech žalobcu.
5. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom III., IV. a V. podal žalobca z dôvodov uvedených podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP včas odvolanie.
6. Podľa žalobcu konajúci súd na základe svojvoľnej úvahy dospel k záveru, že nebytové priestory, ku ktorým zriadil zabezpečovacie opatrenie majú väčšiu výmeru a vyššiu hodnotu ako je ich skutočná reálna hodnota a výmera. Žalobca zdôraznil, že nebytové priestory sú len pivničné kobky (sklady) prislúchajúce k bytovým jednotkám, ktorých rozloha a hodnota je zanedbateľná, keď rozloha nebytového priestoru č. X.XX má len 7 m2 a nebytového priestoru č. X.X lem 2 m2 tak ako to vyplýva z príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Podľa žalobcu predmetné nebytové priestory slúžia ako skladový priestor a spolu môžu mať hodnotu 10.300,- eur, pričom táto hodnota žiadnym spôsobom nekryje samotnú výšku pohľadávky žalobcu. Z uvedeného je podľa žalobcu nevyhnutné na zabezpečenie jeho pohľadávky zriadenie záložného právo súdom v rozsahu ako navrhoval žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na nehnuteľnostiach je zriadené skoršie záložné právo, a toto za dostačujúce voči žalovanému, uvedené konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom inštitútu sudcovského záložného právo, ktoré sa zriaďuje na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená vo výške minimálne rovnajúcej sa výške pohľadávky žalobcu.
7. Podľa žalobcu súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu ako to navrhne navrhovateľ tak, aby bola zabezpečená celá výška uplatnenej pohľadávky žalobcu, pričom mu neprináleží posudzovať, či na danom predmete záložného práva viazne aj iné záložné právo, keď táto skutočnosť nemá na zriadenie záložného práva žiaden vplyv. V danom prípade podľa odvolateľa súd prekročil svoju právomoc, keď nesprávne, arbitrárne vyhodnotil bonitu nebytových priestorov a na základe tejto skutočnosti nenariadil záložné právo v rozsahu požadovanom žalobcom a tiež tým, že nenariadil záložné právo na nehnuteľnostiach okrem iného aj z dôvodu, že na nich viazne záložné právo v prospech V. B., T..Q..
8. Žalobca mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď návrh na zabezpečovacie opatrenie vo zvyšnom rozsahu zamietol.
9. Zároveň mal žalobca za to, že súd mal žalovanému (zrejme mal žalobca na mysli žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) priznať aj nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní o zriadenie zabezpečovacieho konania úspešný.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil V. výrok uznesenia a výroky III. a IV. napadnutého uznesenia zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v návrhu požadovanom znení. Zároveň súd prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
11. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2, v spojení s § 257 písm. b/ CSP) po skonštatovaní, že podané odolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku III., ktorým v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia aj v
zvyšnej časti vyhovieť. Naopak napadnuté uznesenie je vo výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalobcovi podľa proti žalovanému v stanovenej lehote žalobu vo veci samej vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v tejto časti (§ 387 ods. 1 CSP).
13. Predtým, ako sa odvolací súd zameral na odôvodnenie svojho rozhodnutia z pohľadu konkrétnej súdenej veci, považuje za nutné všeobecne sa vyjadriť k inštitútu zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ustanovení CSP, podľa ktorého sa s účinnosťou od 1.7.2016 postupuje v konaní pred súdmi. CSP upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej nadväznosti veci predbežného opatrenia na konanie vo veci samej tak, ako to dovtedy vyplývalo z ustanovení § 74 a nasl. a § 102 O.s.p. Neodkladné, ani zabezpečovacie opatrenia, nie sú nástupcom inštitútu predbežného opatrenia, ktorý upravoval Občiansky súdny poriadok. Zabezpečovacie opatrenia, obdobne aj neodkladné opatrenie, sa nespájajú s vlastnosťou provizórnosti, t. j. akej sú predbežnej ochrany, ktorá bola vlastná inštitútu predbežného opatrenia.
14. Avšak z hľadiska povahy inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, možno dospieť k záveru, že ak sa návrh na jeho nariadenie podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky, čo je nakoniec zrejmé z ustanovenia § 343 ods. 3 CSP. Podľa tohto ustanovenia, výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia, nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel, ako aj z dôvodu, aby nedochádzalo k zneužívaniu daného inštitútu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie strany v postavení veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná (alebo už bola judikovaná) s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom tohto inštitútu veriteľ získa postavenie záložného veriteľa, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.
15. Poukazujúc na vyššie uvedené preto je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie o uložení povinnosti žalobcovi v primeranej 30 dňovej lehote od právoplatnosti prvoinštančného rozhodnutia podať žalobu vo veci samej o zaplatenie sumy 110.849,47 eur s príslušenstvom, nakoľko bez rozhodnutia vo veci samej by tak ako to uviedol už odvolací súd vyššie zabezpečovacie opatrenie stratilo akýkoľvek význam, keďže výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom judikovaní uplatnenej pohľadávky žalobcu.
16. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až potom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
17. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu k zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej osoby, či obvyklej súčinnosti s inými osobami stojacimi mimo okruh strán konania v konkrétnej veci, mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (oboje za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce prítomnou vždy, na jej prítomnosť však možno usudzovať iba z vyvíjania povinným aktivít, týkajúcich sa, či už jeho majetku v smere zbavenia sa ho, alebo iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide, ale i v širších súvislostiach. Tým by vo vzťahu k majetku spôsobilému na uspokojenie pohľadávky tvoriacej predmet sporu treba rozumieť predovšetkým otázku existencie iného majetku povinného, než toho majúceho byť dotknutého zabezpečovacím opatrením, teda konkrétne aj vyhodnotenie, či po naplnení hroziacej obavy zbavenia sa povinným nejakého majetku, tomuto ostane ešte nejaký iný majetok, ktorý bol spôsobilý samostatne poslúžiť potencionálnemu exekučnému vymoženiu prisúdenej pohľadávky. V prípadoch
nakladania s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam totiž treba zobrať do úvahy predovšetkým to, že ak by povinný už urobil právny úkon smerujúci k zbaveniu sa vlastníctva, nie je to prakticky žiadny efektívny prostriedok schopný zabrániť, aby došlo aj k evidenčnej zmene vlastníckeho práva v príslušnej evidencii (katastri).
18. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovanie v rozsahu vyžadovanom zákonom v konaní. Toto je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada, ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke vzhľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrane jej práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ak sa osvedčí, alebo preukáže dôvodná obava z ohrozenia exekúcie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana, ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Odvolací súd po preskúmaní uznesenia v napadnutej časti zamietnutia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď vec správne právne posúdil s tým, že skutočnosť, že na dotknutých nehnuteľnostiach viazne iné záložné právo v prospech tretieho subjektu (V. B., T..Q..) nijako nemôže ovplyvniť právne postavenie žalobcu v zmysle väčšej vymožiteľnosti pohľadávky tak ako to naznačuje súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, ba práve naopak, znásobuje možnú obavu z prípadného budúceho výkonu judikovanej pohľadávky v prípade, ak bude žalobcovi priznaná, keďže na majetku žalovaného už pre iné pohľadávky žalovaného voči iným subjektom bolo zriadené záložné právo, ktoré doposiaľ zrušené nebolo čo znamená, že žalovaný pohľadávky, pre ktoré bolo toto právo zriadené do rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto veci neuhradil. Naviac na všetkých dotknutých nehnuteľnostiach, ku ktorým žalobca žiadal zriadiť zabezpečovacie opatrenie boli zriadené záložné práva v prospech ďalšieho subjektu, a to obchodnej spoločnosti K. Q., T..Q.., D.: XX XXX XXX, Q. Q. B. XX, X., a to uznesením okresného súdu Poprad zo dňa 27.5.2020 vydanom v konaní sp. zn. 16Cb/38/2020, tak ako to vyplýva z príslušnej evidencie nehnuteľnosti a práv k nim viaznucim.
20. Z vyššie uvedeného ako aj z obsahu prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcova obava ohrozenia prípadnej exekúcie na vymoženie priznanej pohľadávky je dôvodná, keď zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní je očividne vylúčený s tým, že žalobca svoju argumentáciu k žalobe podoprel o rámcove zmluvy zo dňa 23.1.2019 a 31.1.2019 spolu s vystavenými faktúrami, ktoré eviduje vo svojom účtovníctve. Na potvrdenie a vyvrátenie skutočností, že žaloba vo veci samej je dôvodná, bude síce nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo s právne vyhodnotiť, avšak žalobcom predložené listinné dôkazy osvedčujú nárok žalobcu, preto úspešnosť takejto žaloby s poukazom na vyššie uvedené nie je v tomto štádiu konania doposiaľ očividne vylúčená. Odvolací súd je preto toho názoru, že podklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu uplatňovaného žalobou je daný. Vo vzťahu k ďalšej základnej podmienke pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencii obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia bude zriadené záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho prípadnej budúcej judikovanej pohľadávky s tým, že jeho rozsah po zmene odvolacím súdom nepresahuje primeranosť zabezpečovacieho opatrenia pokiaľ sa týka výšky pohľadávky žalobcu, keď je zároveň potrebné uviesť, že zabezpečovacím opatrením nebude žalovaný nijako obmedzený možnosti nakladať s týmito nehnuteľnosťami, tieto využívať a brať z nich úžitky. Nehnuteľnosti, ku ktorým bolo
zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo môže napríklad predať, prenajať a zaťažiť ďalším záložným právom, keď zriadením tohto zabezpečovacieho opatrenia vzniklo záložné právo, ktoré má z dôvodu, že sa zriaďuje v súdnom konaní prívlastok sudcovské. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobudli subjekty zabezpečovacieho opatrenia (strany sporu) postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a len v týchto medziach medzi nimi vznikli práva a povinnosti, keď na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva ako aj ďalšie otázky s tým spojené je nutné primerane aplikovať ust. § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, preto neprichádza v úvahu akákoľvek úvaha o neprimeranosti takto nariadeného zabezpečovacieho opatrenia.
21. Zároveň z dôvodu zmeny napadnutého rozhodnutia odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP o trovách celého konania tak, že v zmysle § 255 ods. 2 CSP nepriznal žiadnej zo strán konania právo na ich náhradu vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v celom rozsahu neúspešný so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, teda každá zo sporových strán mala rovnaký procesný úspech.
22. Senát Krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).