Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Cob-9-2022.pdf
PDF · 112.95 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: AS TRADING, spol. s r.o., so sídlom Rybničná 38 J, 831 06 Bratislava, IČO: 31 364 080, zastúpeného spoločnosťou DEDÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, proti žalovanému: JUDr. Peter Žoldoš, Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 48485357_00516, správca konkurznej podstaty úpadcu STAVUNION, s.r.o. v konkurze, so sídlom Tatranská Lomnica 265, 059 60 Vysoké Tatry, IČO: 36 464 147, zastúpenému advokátom Mgr. Tomášom Groszmannom, advokátom, so sídlom Kováčska 53, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 53427068, o nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Poprad, č. k. 18Cb/31/2020-108 zo dňa 13.05.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
Ruší uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti výroku III. a konanie v tejto časti zastavuje.
Mení uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku V. tak, že toto zabezpečovacie opatrenie ponecháva v platnosti do právoplatného skončenia konkurzného konania na majetok žalovaného len, ak si žalobca riadne a včas prihlásil svoju pohľadávku vo výške 110.849,47 eur s príslušenstvom a táto nebola konkurzným správcom popretá, alebo ak v spornom rozsahu žalobca v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie prihlášok podal proti konkurznému správcovi žalovaného incidenčnú žalobu.
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozhodol takto: „I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . II. Súd n a r i a ď u j e zabezpečovacie opatrenie v tomto znení: Súd z r i a ď u j e záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 110 849,47 eur na nehnuteľnosti žalovaného nachádzajúcej sa v k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedenej Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom, a to: a) nebytový priestor č. X.XX, nachádzajúci sa na prízemí apartmánového domu so súpisným číslom XXXXX, (popis stavby: apartmánový dom - V. T., druh stavby: iná budova, ďalej len ,,apartmánový dom“), vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,C.“, evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 725/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.XX, evidované na LV č. XXXX; b) nebytový priestor č. X.X, nachádzajúci sa v podkroví apartmánového domu, vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra ,,C.“ , evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 208/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.X, evidované na LV č. XXXX. III. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a . IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania. V. Súd u k l a d á povinnosť žalobcovi podať žalobu o zaplatenie 110 849,47 eur s príslušenstvom voči žalovanému v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.“
2. Aplikujúc ust. § 324 ods. 1, 2, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, d/, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 343 ods. 1, 2, 3 a § 344 všetko CSP vzhľadom na zákonné ustanovenia a dôvody návrhu na neodkladné opatrenie súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je možné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, nakoľko žalobca neosvedčil danosť práva, keďže podľa výpisu LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor na LV č. XXXX, žalobca už nie je vlastníkom parciel registra C.-A. XXX/X, XXX/ X, XXX/XX a taktiež ani bytu č. X, nachádzajúcom sa na prízemí rodinného domu súpisné číslo XXXXX vchod č. X, postavený na parcele č. XXX/XX, zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. K. E. a taktiež spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parcela č. XXX/XX evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. K. E. a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 18239/37149 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a podielu o veľkosti 1/3 na pozemku parc. č. XXX/XX o výmere 70 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra C. evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedená Okresným úradom Poprad, odbor katastrálny, a preto súd neodkladné opatrenie zamietol a taktiež aj ohľadne spoluvlastníckeho podielu 2/3 na parcele C.-A. XXX/XX o výmere 189 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovaný na LV č. XXXX, k. ú. K. E., nakoľko vzhľadom na podielové vlastníctvo nie je možné v takom rozsahu zakázať nakladať s nehnuteľným majetkom, ako si uplatnil žalobca vzhľadom na ochranu vlastníckych práv druhého podielového spoluvlastníka. Čo sa týka zriadenia záložného práva v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 150.000,- eur na nehnuteľnosti parciel C.-A. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX a stavba súpisné číslo XX na pozemku s parcelným číslom C.-Z. XXX/X evidovaných na LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom Poprad, odbor katastrálny, je už zriadené záložné právo na uvedené nehnuteľnosti subjektom V. B., T..Q.., a preto súd považuje za dostačujúce opatrenie voči žalovanému a nie je potrebné zriadiť ďalšie záložné právo, a to v prospech žalobcu. Vzhľadom na správanie sa žalovaného tým, že po podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia previedol nehnuteľnosti na iné osoby, je tu preukázaná potreba a naliehavosť vydania zabezpečovacieho opatrenia, avšak na zabezpečenie peňažnej pohľadávky v rozsahu 110.849,47 eur v zmysle vyčíslených faktúr č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX a je postačujúce zriadenie záložného práva len k určitým nehnuteľnostiam, ktorých trhová hodnota by nepresahovala sumu uplatneného nároku a v tomto rozsahu navrhovateľ osvedčil potrebu zriadenia záložného práva a predložil listinné dôkazy, preukázal naliehavosť úpravy a nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a danosť práva na takýto zásah zo strany súdu a právny záujem na vydanie takéhoto opatrenia. Súd prvej inštancie preto zriadil záložné právo vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV č. XXXX, k. ú. K. E., obec V. K., okres X., vedených Okresným úradom Poprad, katastrálny odbor, nebytový priestor č. X.XX, nachádzajúci sa na prízemí apartmánového domu so súpisným číslom XXXXX vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/X o výmere 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra C. na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 725/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.XX evidované na LV č. XXXX a nebytový priestor č. X.X (ďalej len ,,nebytový priestor č. X.X“), nachádzajúci sa v podkroví apartmánového domu, vchod č. X, postavený na pozemku s parc. č. XXX/ X s výmerou 235 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra ,,C.“, evidovanom na LV č. XXXX a spoluvlastnícky podiel s veľkosťou 208/56522 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach apartmánového domu, prislúchajúci k nebytovému priestoru č. X.X, evidované na LV č. XXXX. V prevyšujúcej časti vzhľadom na primeranosť uvedeného opatrenia vo vzťahu k trhovej hodnote oboch nehnuteľností, ktorá by dosiahla výšku pohľadávky, súd považuje zriadenie záložného práva za dostačujúce a za preukázané, že by exekúcia bola ohrozená a návrh tejto časti za dôvodný a v prevyšujúcej časti vzhľadom na primeranosť zabezpečovacieho opatrenia návrh zamietol z dôvodu neprimeranosti a nepotrebnosti a vzhľadom na skutočnosť už zriadenia záložného práva V. B., T..Q..
3. V súlade s ust. § 344 a § 336 CSP súd prvej inštancie uložil povinnosť žalobcovi podať žalobu vo veci samej v lehote 30 dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.
4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP, a to tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom len na čiastočný úspech žalobcu.
5. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výrokom III., IV. a V. podal žalobca z dôvodov uvedených podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP včas odvolanie. Podľa žalobcu konajúci súd na základe svojvoľnej úvahy dospel k záveru, že nebytové priestory, ku ktorým zriadil zabezpečovacie opatrenie majú väčšiu výmeru a vyššiu hodnotu ako je ich skutočná reálna hodnota a výmera. Žalobca zdôraznil, že nebytové priestory sú len pivničné kobky (sklady) prislúchajúce k bytovým jednotkám, ktorých rozloha a hodnota je zanedbateľná, keď rozloha nebytového priestoru č. X.XX má len 7 m2 a nebytového priestoru č. X.X lem 2 m2, tak ako to vyplýva z príslušného podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Podľa žalobcu predmetné nebytové priestory slúžia ako skladový priestor a spolu môžu mať hodnotu 10.300,- eur, pričom táto hodnota žiadnym spôsobom nekryje samotnú výšku pohľadávky žalobcu. Z uvedeného je podľa žalobcu nevyhnutné na zabezpečenie jeho pohľadávky zriadenie záložného právo súdom v rozsahu ako navrhoval žalobca. Pokiaľ súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že na nehnuteľnostiach je zriadené skoršie záložné právo, a toto za dostačujúce voči žalovanému, uvedené konštatovanie je podľa žalobcu v rozpore s obsahom inštitútu sudcovského záložného právo, ktoré sa zriaďuje na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená vo výške minimálne rovnajúcej sa výške pohľadávky žalobcu.
6. Podľa žalobcu súd je viazaný návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu ako to navrhne navrhovateľ tak, aby bola zabezpečená celá výška uplatnenej pohľadávky žalobcu, pričom mu neprináleží posudzovať, či na danom predmete záložného práva viazne aj iné záložné právo, keď táto skutočnosť nemá na zriadenie záložného práva žiaden vplyv. V danom prípade podľa odvolateľa súd prekročil svoju právomoc, keď nesprávne, arbitrárne vyhodnotil bonitu nebytových priestorov a na základe tejto skutočnosti nenariadil záložné právo v rozsahu požadovanom žalobcom a tiež tým, že nenariadil záložné právo na nehnuteľnostiach okrem iného aj z dôvodu, že na nich viazne záložné právo v prospech V. B., T..Q..
7. Žalobca mal za to, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil, keď návrh na zabezpečovacie opatrenie vo zvyšnom rozsahu zamietol.
8. Zároveň mal žalobca za to, že súd mal žalovanému (zrejme mal žalobca na mysli žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) priznať aj nárok na náhradu trov konania, keďže bol v konaní o zriadenie zabezpečovacieho konania úspešný.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zrušil V. výrok uznesenia a výroky III. a IV. napadnutého uznesenia zmenil tak, že nariadi zabezpečovacie opatrenie v návrhu požadovanom znení. Zároveň súd prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.
11. Odvolací súd uznesením č. k. 6Cob/62/2020-134 zo dňa 3.9.2020 rozhodol takto:
„Mení uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol tak, že zriaďuje záložne právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vo výške 110.849,47 eur na nehnuteľnostiach žalovaného nachádzajúce sa v k. ú. K. E., obec V. K., a to pozemky registra C. z parc. č. XXX/XX, XXX/X, XXX/ X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/6 na pozemku s parc. č. XXX/X a stavby so súpisným číslom XX postavenej a pozemku s parc. č. XXX/X, všetky nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX.
Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. o uložení povinnosti žalobcovi podať v stanovenej lehote proti žalovanému žalobu vo veci samej.
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“
12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný včas dovolanie, v ktorom žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
13. Podľa dovolateľa odvolací súd v napadnutom uznesení porušil povinnosť zisťovať splnenie procesných podmienok, keď neprihliadol na skutočnosť, že na žalovaného bol dňa 21.7.2020 vyhlásený konkurz a v súlade s ust. § 47 ods. 1 ZKR vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúcemu konkurzu pariacemu úpadcovi. Podľa dovolateľa o prerušených konania možno pokračovať len za splnenia zákonných predpokladov v zmysle § 47 ods. 4 ZKR na návrh správcu.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 1Obdo/78/2021-241 zo dňa 24.11.2021 zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 6Cob/62/2020-134 zo dňa 3.9.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. V dôvodoch svojho rozhodnutia Najvyšší súd uviedol, že v posudzovanej právnej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolací súd uznesením č. k. 6Cob/62/2020-134 z 3. septembra 2020 uznesenie súdu prvej inštancie v časti napadnutej odvolaním vo výroku V. potvrdil a vo výroku III. zmenil. Dovolací súd v danej súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Okresný súd Prešov uznesením č. k. 1K/6/2020 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 21. júla 2020 vyhlásil na majetok dlžníka - žalovaného konkurz.
16. V súlade s ust. § 44 ods. 1 ZoKR, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. Zároveň v zmysle ust. § 47 ods. 1 ZoKR platí, že vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie. Ak správca nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby (§ 47 ods. 4 ZoKR).
17. Z vyššie uvedeného podľa Najvyššieho súdu vyplýva, že predmetný spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 1 Obdo/78/2021 bol vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v súlade s ust. § 47 ods. 1 ZoKR ex lege prerušený. Konkurz bol vyhlásený dňa 21 . júla 2020, kedy bolo uznesenie o vyhlásení konkurzu zverejnené v Obchodnom vestníku, t. j. v čase pred vydaním uznesenia odvolacieho súdu. Povinnosťou odvolacieho súdu bolo v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného hľadieť na predmetný súdny spor týkajúci sa majetku podliehajúceho konkurzu patriacemu žalovanému ako na prerušený a postupovať v súlade s ust. § 47 ods. 1 ZoKR, teda v konaní pokračovať len na návrh ustanoveného správcu konkurznej podstaty. Pre prípad, že správca taký návrh nepodal ani po prvej schôdzi veriteľov, úlohou odvolacieho súdu bolo vyzvať správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Odvolací súd v naznačenom smere nepostupoval, keď vo veci o odvolaním napadnutom uznesení súdu prvej inštancie rozhodol bez toho, aby správca konkurznej podstaty navrhol pokračovanie v prerušenom konaní. Správcu ani dlžníka nevyzval na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Krajský súd v Prešove mal prihliadať i na to, že oprávnenie úpadcu (žalovaného) nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. Už zo záhlavia uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 6Cob/62/2020-134 z 3. septembra 2020 je zrejmé, že odvolací súd nepostupoval správne, keď v predmetnom spore, ktorý bol prerušený v dôsledku konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného, vydal rozhodnutie bez toho, aby namiesto žalovaného konal s ustanoveným správcom konkurznej podstaty. Súčasne, odvolací súd nemal v konaní pokračovať skôr, ako to navrhol správca.
18. Dovolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že zo strany odvolacieho súdu došlo v spore k nesprávnemu procesnému postupu spočívajúcemu predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému rámcu, pričom miera porušenia procesných práv žalovaného nadobudla značnú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jeho práva na spravodlivý proces.
19. Nakoľko odvolací súd zrušil len rozhodnutie odvolacieho súdu, tá časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorá nebola napadnutá odvolaním, t. j. výroky I. a II., ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nadobudla právoplatnosť a nebola predmetom tohto odvolacieho prieskumu.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, pri ktorom zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 257 písm. b) CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) pritom viazaný právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v jeho napadnutej časti výroku III. zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť. Zároveň, že je potrebné zmeniť s ohľadom na vyhlásený konkurz na majetok žalovaného napadnutú časť výroku V., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Správca úpadcu na výzvu odvolacieho súdu, v ktorom mu doručil výzvu na podanie návrhu na pokračovanie v konaní s poukazom na novelizované znenie ust. § 47 ods. 4 ZKR v znení účinnom od 1.1.2020, oznámil, že v predmetnej veci nebude zo strany správcu podaný návrh na pokračovanie v konaní podľa ust. § 47 ods. 4 ZKR.
22. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
23. Podľa § 47 ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
24. Podľa § 47 ods. 4 ZoKR účinnom od 1.1.2020, v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
25. Podľa § 206j ZoKR prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2020, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2019. Ust. § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
26. Novelizované znenie § 47 ods. 4 ZoKR, ktoré nadobudlo účinnosť od 1.1.2020 sa podľa intertemporálneho ust. § 206j ZoKR použije aj v konaniach, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 1.1.2020 k ich prerušeniu. Žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu odvolacieho súdu návrh na pokračovanie v konaní nepodali.
27. Nepodaním návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j ZoKR; o ktorom odvolací súd rozhodne procesným postupom podľa § 370 CSP.
28. Nepodaný návrh na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžníkom - úpadcom na majetok, ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom ani dlžníkom má za následky účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z účelu novelizovaného znenia § 47 ods. 4 ZoKR, ktorým je efektívnejšie riešenie v prerušených konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v časti vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním konania zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu.
29. Nielen podľa znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu udáva: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívny“ (úpadca je žalobcom a žalovaný na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušením konania skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor súd, ktorého konanie bolo prerušené vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí, alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví“.
30. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, konanie pokračuje tak, ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť) toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní).
31. V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t.j. je podradené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môžu byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napríklad z konkurzu vylúčený.
32. Zo znenia ust. § 47 ods. 4 ZoKR ako aj z účelu tohto ustanovenia a úmyslu zákonodarcu vyplýva, že zákonom predpokladané účinky späťvzatia žaloby nastali aj vtedy, pokiaľ dlžník na stane žalovaného nenavrhne pokračovanie v konaní ani správca dlžníka nevyjadrí súhlas s pokračovaným v konaním.
33. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
34. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
35. Späťvzatím žaloby sa podľa Civilného sporového poriadku rozumie procesný úkon žalobcu, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho návrhu netrvá. Tento úkon žalobcu však bol od 1. januára 2020 nahradený zákonným ust. § 47 ods. 4 ZoKR, preto sa na ďalší postup v konaní pred odvolacím súdom na to, aby mohol odvolací súd konanie podľa § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 370 CSP zastaviť, späťvzatie žaloby žalobcom nevyžaduje.
36. Odvolací súd nemá možnosť úvahy, či späťvzatie žaloby pripustí, resp. nie, pretože účinky späťvzatia žaloby nastávajú priamo zo zákona v zmysle ust. § 47 ods. 4 ZoKR. Dôsledkom zo zákona vzniknutých účinkoch späťvzatia žaloby podľa ust. § 47 ods. 4 ZoKR je procesný postup odvolacieho súdu, keď tento nerozhoduje o pripustení späťvzatia žaloby, pretože tieto účinky nastali v konaní. Odvolací súd je
povinný procesným spôsobom reagovať na účinky späťvzatia žaloby tak, že v zmysle § 370 ods. 2 CSP je povinný rozhodnúť o zrušení napadnutého rozhodnutia a o zastavení konania.
37. Odvolací súd nie je oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR, pretože sa jedná o zákonom určený dôsledok nekonania dlžníka a správcu. Keďže účinky späťvzatia nastali priamo zo zákona, nemôže protistrana tento zákonný účinok zmariť tým, žeby so späťvzatím nesúhlasila v zmysle ust. § 370 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto protistranu nevyzýval na súhlas so späťvzatím žaloby.
38. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, z ktorého dôsledku vzniká odvolaciemu súdu (keďže k tomuto účinku došlo po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie) povinnosť konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Procesnou normou upravujúcou postup odvolacieho súdu pri rozhodnutí o späťvzatí žaloby je ust. § 370 CSP, ktoré bude analogicky v zmysle čl. 4 ods. 1 CSP aplikovateľné aj na postup pri rozhodovaní o účinkoch späťvzatia podľa § 47 ods. 4 ZoKR.
39. Odvolací súd preto na základe účinkov späťvzatia žaloby v zmysle § 47 ods. 4 ZKR rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti výroku III. zrušil a konanie v tejto časti (ktorou súd prvej inštancie návrh na zabezpečovacie opatrenie v prevyšujúcej časti zamietol) zastavil podľa ust. § 370 ods. 2 CSP.
40. Zároveň odvolací súd v súlade s ust. § 335 ods. 3 CSP, podľa ktorého súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti výroku V. (ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej) z dôvodu vyhláseného konkurzu na majetok žalovaného tak, že toto zabezpečovacie opatrenie v jeho vyhovujúcej časti ponecháva v platnosti do právoplatného skončenia konkurzného konania len v prípade, ak si žalobca riadne a v čas prihlásil svoju pohľadávku a táto nebola účinne správcom konkurznej podstaty popretá alebo v prípade jej popretia, ak v stanovenej lehote podal žalobca v popretej časti incidenčnú žalobu.
41. V prípade, ak k vyššie uvedenému nedošlo, odvolací súd konštatuje, že zabezpečovacie opatrenie v tej časti, v ktorej bolo súdom prvej inštancie právoplatne nariadené by stratil akýkoľvek význam, keďže výkon záložného práva môže nastať až po právoplatnom judikovaní uplatnenej pohľadávky žalobcu.
42. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
45. V prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka (hoci procesne na strane žalovaného) na pokračovaní v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 1.1.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania prebiehajúceho na oboch inštanciách na základe už vydaného súdneho rozhodnutia možné ustáliť procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej, ktoré sa na odvolacom konaní končí. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva, pretože by tak išlo o posudzovanie dôvodnosti nárokov vo veci samej. V danej sporovej veci sa totiž jedná o okolnosť, ktorá nastala bez toho, žeby niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, čo má za následok nepoužiteľnosť § 256 CSP. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom ako už bolo uvedené, súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali
zo zákona. Odvolací súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
46. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).