Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Csp-98-2019.pdf
PDF · 134.47 KB
No categories available
6Csp/98/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Tőre Janíčkovou LL.M v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - Ružinov, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1. O. E., Y. I. X. XXX/XXX, XXX XX Ž., P.. XX. XX. XXXX, 2. D. U., Y. D. V.Ž. XX, XXX XX D. V., o zaplatenie 43 648,72 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 42 447,37 eur spolu s úrokom vyčísleným ku dňu 08. 04. 2019 vo výške 1 189,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 43 636,72 eur od 12. 04. 2019 do zaplatenia.
II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,73 %.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresnom súde Žilina dňa 07. 08. 2019 sa žalobca domáhal proti žalovaným 1/, 2/ vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu sumu vo výške 43.648,72 EUR, spolu s 5,49 % p. a. úrokom za úver zo sumy 42.447,37 EUR od 09.04.2019 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 43.648,72 EUR od 09.04.2019 do zaplatenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o stavebnom sporení č. 1436493 9 04 bola medzi žalobcom a žalovanými I. a II. dňa 12.05.2015 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXX X XX (ďalej len ,,Úverová zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca žalovaným I. a II., ako solidárnym dlžníkom, medziúver č. XXXXXXX 6 05 vo výške 45.000,00 EUR. Finančné prostriedky boli poskytnuté postupne, a to dňa 15.05.2015, dňa 01.06.2015 a dňa 02.02.2016. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. Úverovej zmluvy žalobca za spracovanie úveru žalovaným účtoval poplatok, ktorý bol splatný pri prvej výplate medziúveru, takže celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o tento poplatok vo výške 540,00 EUR. Úroková sadzba úrokov za medziúver bola Úverovou zmluvou dohodnutá v sadzbe 5,49 % p. a. Nakoľko sa úroky za medziúver vypočítavali z výšky vyplateného úveru, boli žalovaným účtované od 16.05.2015 úroky za úver v sadzbe 5,49 % p. a. zo sumy 16.895,38 EUR, od 02.06.2015 úroky za úver v sadzbe 5,49 % p. a. zo sumy 36.540,00 EUR a od 03.02.2016 úroky za úver v sadzbe 5,49 % p. a. zo sumy 45.000,00 EUR. V zmysle čl. V. bod 5.2. Úverovej zmluvy sa žalovaní zaviazali splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 275,62 EUR, a to na účet sporenia č. XXXXXXX X XX. V zmysle čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy splátky vo výške 275,62 EUR pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 69,74 EUR a zo splátky úrokov za medziúver vo výške 205,88 EUR. Jednotlivé splátky boli splatné 15. deň v mesiaci. V zmysle čl. V. bod 5.3. Úverovej zmluvy sa jednotlivé nároky z mesačných splátok uspokojovali v poradí úroky z medziúveru
a vklady na konto sporenia. Z uvedeného dôvodu bola vždy z vkladu na konto sporenia preúčtovaná v prospech konta medziúveru časť zodpovedajúca splatným úrokom za úver a prípadná zvyšná časť vkladu bola ponechaná na konte sporenia ako vklad na konto sporenia predpísaný Úverovou zmluvou. Žalovaní porušili zmluvne dohodnuté podmienky a dostali sa do omeškania so splácaním splátok úveru, na základe čoho žalobca žalovaných upomínal na doplatenie omeškaných splátok. Listom zo dňa 13.02.2019 žalobca upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca právo požadovať zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Toto upozornenie bolo žalovanému I. doručené dňa 25.02.2019 a žalovanému II. dňa 18.02.2019. Nakoľko žalovaní omeškané splátky nedoplatili, vyhlásil žalobca v zmysle čl. X. bod 10.1. Úverovej zmluvy dňa 08.04.2019 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca v zmysle čl. X. bod 10.19. Úverovej zmluvy zúčtoval nasporené prostriedky na konte sporenia s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na konte stavebného sporenia nasporená suma vo výške 2.552,63 EUR, zúčtovanie s kontom medziúveru v tejto výške bolo započítané na istinu úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (08.04.2019) bola výška dlhu žalovaných voči žalobcovi 43.858,72 EUR, pričom pozostávala z: - istiny vo výške 42.447,37 EUR. Istina v tejto výške predstavuje rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 45.000,00 EUR a zúčtovaním s kontom sporenia pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 2.552,63 EUR, - 5,49 % p. a. úrokov za úver do 08.04.2019 vo výške 1.325,57 EUR, - poplatku za poskytnutie kópie zmluvnej dokumentácie vo výške 12,00 EUR vrátane DPH, - poplatkov za upomienky vo výške 210,00 EUR. Táto suma predstavuje súčet poplatkov za 1. upomienky, poplatkov za 2. upomienky a poplatkov za predžalobné upomienky, účtovaných na konto medziúveru. Nakoľko vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru zmluva nezaniká, úročí žalobca istinu (42.447,37 EUR) po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dohodnutým úrokom za úver v sadzbe 5,49 % p. a. V súlade s čl. IX. bod 9.2. Úverovej zmluvy, odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z celkového dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v sadzbe 5,00 % p. a. Žalobca uvádza, že si voči žalovaným žalobou neuplatňuje nárok na zaplatenie poplatkov za upomienky vo výške 210,00 EUR (špecifikovaných v Čl. III. žaloby). Žalovaná suma vo výške 43.648,72 EUR tak má predstavovať výšku dlhu žalovaných ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, zníženú o neuplatňované poplatky, pričom pozostáva z: istiny vo výške 42.447,37 EUR, 5,49 % p. a. úrokov za úver do 08.04.2019 vo výške 1.189,35 EUR, poplatku za poskytnutie kópie zmluvnej dokumentácie vo výške 12,00 EUR vrátane DPH. Príslušenstvom pohľadávky je 5,49 % p. a. úrok za úver zo sumy 42.447,37 EUR od 09.04.2019 do zaplatenia a 5,00 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 43.648,72 EUR od 09.04.2019 do zaplatenia.
3. Žalovaná 1/ sa k žalobe v rámci súdom stanovenej 10dňovej lehoty nevyjadrila.
4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 27. 09. 2019 uviedol, že neuznáva nárok uplatnený žalobcom a ani jeho príslušenstvo. Dôvodom neuznania nároku má byť pochybenie žalobcu pri doručovaní písomností, z ktorých tento nárok odvodzuje. Žalovaný 2/ uviedol, že doručenka, ktorú žalobca súdu predložil preukazuje, že „upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti“ bolo doručené inej osobe ako bol žalovaný 2/. Žalovaný v ďalšom uviedol, že nemal možnost' dozvedieť sa o tom, že žalobca má v úmysle vyhlásit' mimoriadnu splatnost' úveru. Rovnako aj na písomnosti označenej ako „Ohlásenie mimoriadnej splatnosti úveru" zo dňa 08.04.2019 ktorá mu mala byt' doručená dňa 11.04.2019 má byť podpísaná iná osoba ako žalovaný 2/. Žalovaný 2/ tvrdí, že účinky žiadnej zo žalobcom zaslaných písomností voči jeho osobe nemohli nastať. Podľa ďalšieho tvrdenia žalovaného 2/ aj podpisy žalovanej 1/ na oboch doručenkách k obom vyššie špecifikovaným písomnostiam majú byť úplne odlišné a má byť otázne, či tieto boli doručené aj žalovanej 1/. Žalovaný vo vyjadrení tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že keďže nenastala mimoriadna splatnosť úveru, nárok žalobcu na úhradu celej žalovanei istiny nevznikol a tento môže maximálne disponovat' nárokom na úhradu jednotlivých splátok. V tomto smere dal súdu do pozornosti, že na platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere ěíslo XXXXXXX X XX je podľa bodu X. tejto zmluvv v spojení s jej bodom 11.2. potrebné, aby oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo dlžníkovi (žalovaným 1/, 2/ riadne doručené). Bez toho, aby bolo toto oznámenie riadne doručené, nemožno ho považovať za platné a toto nemôže ani vyvolať účinky, ktoré tým žalobca sledoval. Vo vzťahu k plneniu jednotlivých splátok uviedol, že on je len spoludlžníkom žalovanej 1/, s ktorou v minulosti spolu žili v spoločnej domácnosti a majú spolu aj maloleté diet'a. Po problémoch v ich vzájomnom spolužití sa rozišli a so žalovanou l/ (z dôvodov na jej strane) sa nemali dohodnúť, aby úver splácala žalovaná
v 1. rade, ktorá z neho mala mať prospech. Celú situáciu ohľadom nesplácania úveru voči žalobcovi mala podľa vyjadrenia žalovaného 2/ zaviniť žalovaná v 1/. Podľa názoru žalovaného 2/, žalobca nie je nositeľom nároku ani v časti príslušenstva pohľadávky, a to nielen z dôvodu akcesorickej povahy tohto príslušenstva, ale aj z iných dôvodov. Ak nenastala mimoriadna splatnost' úveru, všetky zmluvné, ako aj zákonné sankcie podľa názoru žalovaného 2/ nie je možné žalobcovi priznať, nakoľko na tieto nemá mať právny nárok a dokonca ani subjektívne právo. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky vo výške 210,00 Eur dal žalovaný 2/ súdu do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 21 Co/166/2017 zo dňa 07. 12. 2017. Vo vzťahu k úrokom a k úrokom z omeškania uplatneným žalobcom dal žalovaný 2/ súdu do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 21 Co/166/2017 zo dňa 07.12.2017, v ktorom tento súd uviedol nasledovné: „Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátit' v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, abv veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcom v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájaiú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s §3
a§ 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka."
5. Žalobca podal dňa 22. 10. 2019 na súd vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného 2/ (na č. l. 49 a nasl.), v ktorom uviedol, že zasielal všetky dokumenty na adresu, ktorú žalovaný 2/ oznámil žalobcovi ako svoju korešpondenčnú adresu - žiadosť zo dňa 15.10.2017. Od uvedenia predmetnej adresy žalovaný 2/ neoznámil žalobcovi žiadnu zmenu. Vzhľadom na uvedené, všetky dokumenty boli žakobcom žalovanému 2/ doručované na ním uvedenú adresu. List zo dňa 13.02.2019 ,,Upozornenie na vyhlásenie splatnosti“ zasielaný doporučene bol prevzatý švagrom žalovaného 2/ a list zo dňa 08.04.2019 ,,Oznámenie o vyhlásení splatnosti“ zasielaný do vlastných rúk bol priamo prevzatý žalovaným 2/. Žalobca v uvedenom odkázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.01.2011, sp. zn. 5Cdo 129/2010. Žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle - upozornením na vyhlásenie splatnosti úveru a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko tieto sa dostali do sféry jeho dispozície a boli riadne doručené na adresu, ktorú žalovaný 2/ oznámil žalobcovi ako svoju korešpondenčnú adresu. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že obidve zásielky boli riadne doručené a teda účinky vyhlásenia mimoriadnej splatnosti voči žalovanému 2/ nastali. K tvrdeniam žalovaného 2/, že je len spoludlžníkom žalovanej 1/ žalobca uviedol, že uvedené ho žiadnym spôsobom nevylučuje z povinnosti plniť. K úrokom dal žalobca do pozornosti odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2019, spis. zn. 6Cdo/113/2018, kde NS SR dal do pozornosti odvolaciemu súdu „....rozsudok Súdneho dvora (piatej komory) zo 07.09.2018 v spojených veciach C-96/16 a C-94/17, v ktorom sa uvádza, že cieľom úrokov z omeškania je sankciovať nesplnenie svojej povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, zatiaľ čo bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú naopak funkciu odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej splatenia. Z týchto záverov tak vyplýva nielen záver o nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale aj záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.
6. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 04. 09. 2020, a to v neprítomnosti žalobcu, žalovanej 1/ a žalovaného 2/.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a zistil nasledujúci skutkový stav, pričom predmetnú vec posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:
8. Dňa 12.05.2015 uzatvorili žalobca a žalovaní 1/, 2/ Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1436493 9 04 (č. l. 4 spisu), na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným 1/ (dlžník), 2/ (spoludlžník) úver vo výške 45.000 eur. Finančné prostriedky boli poskytnuté postupne, a to 15.05.2015, 01.06.2015 a 02.02.2016. Žalovaní 1/, 2/ sa zaviazali splácať úver mesačnými splátkami vo výške 275,62 eur, ktoré pozostávali z vkladu na účet sporenia vo výške 69,74 eur a zo splátky úrokov vo výške 205,88 eur.
9. Upozornením na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 13. 02. 2019 (č. l. 16 a 17 spisu) boli žalovaní 1/, 2/ zo strany žalobcu upozornení na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade neuhradenia dlžných súm zo zmluvy o úvere. Dňa 08.04.2019 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania so splácaním úveru (dôkaz na č. l. 18 a 19 spisu).
10. V zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej označený ako „OZ“), prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
11. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
12. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 zákona prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej označený ako „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. V zmysle ustanovenia § 2 ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
15. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
16. V zmysle ustanovenia § 519 OZ, právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať, len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
17. V zmysle ustanovenia § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
18. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
23. V zmysle ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
24. V zmysle ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, (1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. (2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. (3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
25. Súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na to, že považuje mimoriadne zosplatnenie úveru (dôkaz na č. l. 18 a 19 spisu) za platný právny úkon. Dohoda o možnosti mimoriadne zosplatniť úver je obsiahnutá v čl. X. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaní 1/, 2/ boli v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v omeškaní dlhšie ako tri mesiace s plnením splátok úveru, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti bolo zo strany žalobcu doručené žalovaným 1/, 2/ (dôkazy na č. l. 16 rub a 17 rub spisu) v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením práva na mimoriadne zosplatnenie úveru, teda boli splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 565 v spojení s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka námietok týkajúcich sa doručovania upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré namietal žalovaný 2/, súd posúdil, že predmetné doručovanie bolo v súlade so zákonom, nakoľko predmetné listiny boli doručené do dispozície žalovaného 2/, ako aj žalovanej 1/. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu subjektov právnych vzťahov. Vzhľadom na konkrétnu situáciu je potrebné skúmať, či a ako i nedoručený (neprevzatý) prejav vôle pôsobí (je právne účinný) voči jeho adresátovi. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať (z uznesenia NS SR zo dňa 28. 01. 2011, sp. zn. 5Cdo 129/2010). Žalobca doručoval žalovanému 2/ listiny na adresu, ktorú mu žalovaný 2/ oznámil na základe žiadosti o zmenu na účte zo dňa 15. 10. 2017 (na č. l. 50 spisu). Súd má z obsahu spisu za preukázané, že žalovaný 2/ si na predmetnej adresy zásielky preberal, je teda možné skonštatovať, že doručením zásielky na predmetnú adresu žalovaného 2/ sa zásielka dostala do sféry dispozície žalovaného 2/.
26. Súd ďalej konštatuje, že nárok uplatňovaný v tomto konaní žalobcom v časti istiny vo výške 42 447,37 eur je dôvodný. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola na konte sporenia nasporená suma 2.552,63 eur (č. l. 23 spisu), ktorá bola započítaná na istinu, z rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru (45 000 eur) a nasporenou sumou vzišla suma 42 447,37 eur, ktorú súd z titulu nesplatenej istiny úveru priznal žalobcovi. Súd zároveň žalobcovi priznal aj nezaplatené úroky v úrokovej sadzbe 5,49 % ročne, ktoré boli vyčíslené ku dňu zosplatnenia (08. 04. 2019), a to vo výške 1 189,35 eur. Súd nepriznal žalobcovi poplatky za poskytnutie kópie zmluvnej dokumentácie, ktoré si žalobca uplatňoval vo výške 12,- eur, nakoľko vznik týchto poplatkov žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal.
27. Súd žalobcovi nepriznal zmluvné úroky, nárok na ktoré mal vzniknúť žalobcovi po zosplatnení predmetného úveru, a to z toho dôvodu, že súd je toho názoru, že nie je možné požadovať zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia. V prípade, ak by súd priznal úrok z nesplatenej istiny aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, dochádzalo by na ťarchu žalovaných ako spotrebiteľov k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, a to tak úroku zákonného, ako aj úroku z omeškania, čo podľa názoru súdu by spôsobilo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami sporu. Úrok predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Defacto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobkyňa odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolávala aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (k tomu pozri rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).13. V danej veci vychádzajúc z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského úveru, zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia úveru žalobkyni nepatrí. V tomto smere odvolací súd poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. (z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/56/2018 zo dňa 28. 03. 2018). Súd na podporu svojho názoru poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR v zo dňa 01.07.2000, sp. zn. 4 Obo 143/98 (R 59/1998), v ktorom NS SR uviedol, že „Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ).“
28. Súd v ďalšom posudzoval, či by bolo namiesto úroku z nesplatenej istiny počítaného po zosplatnení úveru do zaplatenia zákonné a spravodlivé priznať žalobcovi úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaní 1/, 2/ zaplatili ako cenu peňazí. V uvedenom súd poukazuje na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa v rámci ustanovení zmluvy o úvere ako zmluvy typovej spravuje aj predmetná spotrebiteľská zmluva. Podľa uvedeného je dlžník povinný, pri predčasnom splatení úveru, zaplatiť veriteľovi úrok len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, ak by žalovaní 1/, 2/ zaplatili dlžnú sumu úveru následne po tom, ako bol úver zosplatnený, ale skôr, ako nastane konečná splatnosť úveru podľa zmluvy o úvere, a súd by žalobcovi priznal úroky vo výške, ktoré by mu patrili, keby žalovaní 1/, 2/ riadne splácali úver, takým súdnym rozhodnutím by sa žalobcovi priznal úrok vo väčšom rozsahu, ako by mu
patril zohľadňujúc čas vrátenia peňažných prostriedkov. Takýto paušálny postup súdu (priznať úrok po zosplatnení v rozsahu, ako by veriteľovi patril, keby dlžník splácal riadne podľa zmluvy) vzhľadom na osobitosť každého jednotlivého prípadu nie je podľa názoru súdu aj s prihliadnutím na dikciu ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka zákonný, ako ani spravodlivý. Ďalej súd poukazuje na ustanovenie § 519 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa názoru súdu dáva odpoveď na otázku prípadnej kumulácie úroku a úroku z omeškania po zosplatnení. V zmysle uvedeného ustanovenia je popri nároku veriteľa na úroky z omeškania v prípade omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu stanovený aj nárok veriteľa na náhradu škody (náhradu škody však nie je možné požadovať, pokiaľ by bolo krytá úrokom z omeškania). Pritom škodu pre veriteľa predstavuje ušlý zisk spočívajúci v tom, že dlžný kapitál nemohol odplatne požičať inému klientovi, ktorý by mu za to platil úroky; uvedené by však bolo nereálne v prípade, ak by mal veriteľ dostatok voľného kapitálu, ktorý mohol požičať bez ohľadu na to, či mu dlžník splatil včas alebo nie. Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že zaplatenie úroku z istiny úveru za obdobie po jeho zosplatnení by predstavovalo na strane veriteľa neprimeraný prospech, a to či už v prípade, ak by predmetný úrok bol priznaný bez jeho presného určenia (t.j. jeho vymedzením od zosplatnenia do zaplatenia celej zosplatnenej sumy úveru) alebo jeho presným vymedzením (stanovením hodnoty úroku, ktorú by bol dlžník povinný zaplatiť v prípade, ak by plnil riadne podľa predmetnej zmluvy).
29. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní 1/, 2/ sa dostali do omeškania so sumou vo výške 43 636,72 eur, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne (základná úroková sadzba ECB k tomuto dňu je 0 % + 5 % podľa nariadenia vlády SR) z tejto sumy odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (t. j. od 12. 04. 2019), pretože s priznanou sumou sa žalovaní 1/, 2/ mohli dostať do omeškania až týmto dňom. Súd teda žalobu v časti uplatňovaného nároku na zaplatenie 5 % úroku z omeškania ročne z uplatňovanej sumy od 09. 04. 2019 do 11. 04. 2019 zamietol, nakoľko zo strany žalovaných bolo objektívne možné plniť zosplatnenú sumu celého úveru až následne potom, ako im bolo doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (t.j. po 11. 04. 2019).
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 33. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Čo sa týka rozsahu priznaného nároku na náhradu trov konania žalobcovi, súd zobral do úvahy priznanú sumu zohľadňujúc aj príslušenstvo, a dospel k záveru, že žalobca bol úspešný v rozsahu priznanej istiny vo výške 42 447,37 eur, spolu s priznaným úrokom vo výške 1189,35 eur a spolu s priznaným úrokom z omeškania vyčísleným za obdobie od 12. 04. 2019 do 04. 09. 2020 vo výške 3060,54 eur, spolu priznaná suma je vo výške 46 697,26 eur, pričom žalovaní 1/, 2/ boli úspešní v rozsahu nepriznaného úroku po zosplatnení počítaného od 09. 04. 2019 do 04. 09. 2020 vo výške 3288,04 eur, 12 eur nepriznaných poplatkov a nepriznaného úroku z omeškania počítaného od 09. 04. 2019 do 11. 04. 2019 vo výške 17,93 eur, spolu nepriznaný nárok vo výške 3 317,97 eur. Spolu hodnota priznaných a nepriznaných nárokov potom predstavuje 50 016,08 eur. Žalobca bol v zmysle uvedeného úspešný v rozsahu 93,36 % (46 697,26/500,1608) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 6,63 % (3317,97/500,1608), čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi týmito dvoma sumami (93,36 - 6,63 = 86,73 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).