Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15Ek-38-2020.pdf
PDF · 93.94 KB
No categories available
15Ek/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, proti povinnému P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX I. nad O., vedenej pred súdnym exekútorom P.. D.. P. U., so sídlom exekútorského úradu A. Mikszatha XXX, XXX XX J. Q., pod sp. zn. XXEX XX/XX, v konaní o vymoženie 2.377,08,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/38/2020 zo dňa 6. mája 2020, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/38/2020 zo dňa 6. mája 2020 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/38/2020 zo dňa 6. mája 2020.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, doručeného súdu dňa 9.1.2020 sa začalo proti povinnej exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky oprávneného, priznanej na základe vykonateľných exekučných titulov, ktorými sú výkaz nedoplatkov č. 1921613917 zo dňa 10.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2019 a vykonateľnosť dňa 7.1.2020, výkaz nedoplatkov č. 1921614017 zo dňa 10.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2019 a vykonateľnosť dňa 7.1.2020, výkaz nedoplatkov č. 1921614117 zo dňa 10.10.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2019 a vykonateľnosť dňa 7.1.2020 a výkazu nedoplatkov č. 1921166913 zo dňa 11.10.2019 právoplatného a vykonateľného dňa 21.11.2019 (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/38/2020 dňa 16.1.2020 súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 17.1.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinného.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/38/2020 zo dňa 6.5.2020, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
4. Vyšší súdny úradník v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré sú taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. K tvrdeniam povinného o tom, že výkazy nedoplatkov týkajúce sa nedoplatkov za obdobie od 12/2010 - 10/2019, pri premlčacej dobe, podľa zákona o zdravotnom poistení, v trvaní 5 rokov od vzniku povinnosti, sú už premlčané, keďže premlčacia doba na vystavenie výkazu nedoplatkov uplynula 12/2015, vyšší súdny úradník uviedol, že vznesenú námietku premlčania nepovažuje za dôvodnú. Oprávnený s tvrdeniami povinného o premlčaní poistného nesúhlasil a poukázal na to, že povinný si
nesplnil zákonnú oznamovaciu povinnosť voči oprávnenému, keď mu vôbec neoznámil vykonávanie živnosti. Túto skutočnosti zistil až oprávnený, zaevidoval ju a následne vykázané dlžné poistné oznámil povinnému. Po preskúmaní tvrdení povinného a oprávneného, vyšší súdny úradník uviedol, že povinný mal vznesenú námietku premlčania uplatniť v opravnom prostriedku proti výkazom nedoplatkov, t.j. v zákonom stanovenej lehote a nie až v exekučnom konaní. Vyšší súdny úradník poukázal na to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/ l940/2008). Povinným namietané premlčanie nároku je pre exekučné konanie právne irelevantné. V tejto súvislosti zdôraznil zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus tura scripta sunt" t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Vyšší súdny úradník poukázal aj na formálnu a materiálnu právoplatnosť exekučného titulu, na obsah týchto pojmov a na dôvody zastavenia exekúcie, ktoré sú taxatívne upravené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal ani jeden zo zákonných dôvodov v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, hoci je nositeľom dôkazného bremena k svojim tvrdeniam uvedeným v návrhu na zastavenie exekúcie, vyšší súdny úradník jeho návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 11.5.2020 (fikciou doručenia), podal povinný dňa 15.5.2020, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť.
6. Podanú sťažnosť povinný odôvodnil tvrdením, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že jeho rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci čím odňal povinnému právo na spravodlivé súdne konanie.. Uviedol, že podal námietku premlčania voči všetkým štyrom výkazom nedoplatkov už v základnom konaní, avšak oprávnený jeho námietke nevyhovel. Z toho dôvodu sa obrátil na súd s poukazom na § 101 a nasl. Občianskeho zákonníka a s poukazom na zákon o zdravotnom poistení. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby súd po preskúmaní všetkých skutočností a dôkazov, exekúciu z dôvodu porušenia jeho ústavných práv zastavil a aby ho oslobodil od súdnych poplatkov.
7. Súd sťažnosť povinného zaslal dňa 3.6.2020 na vyjadrenie oprávnenému, ktorý sa k nej vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 17.6.2020. V písomnom vyjadrení oprávnený uviedol, že povinný podal námietku premlčania iba vo vzťahu k jednému výkazu nedoplatkov č. 1921166913 zo dňa 11.10.2019, avšak podal ju po uplynutí zákonnej lehoty. Z toho dôvodu o jeho námietkach nerozhodoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ako nadriadený orgán. Oprávnený uviedol, že exekučné tituly predložené súdu sú právoplatné a vykonateľné, pričom o ich doručení povinnému súdu predložil poštové doručenky. Povinnému dal do pozornosti možnosť splácania dlhu v splátkach, na základe splátkového kalendára dohodnutého v rámci exekúcie.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak nie je ustanovené inak.
14. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 12. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti opätovne poukazuje na to, že ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne (t.j. od ktorých sa nemožno odchýliť) vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný takéto dôvody súdu neuviedol a ani nepreukázal, na čo správne poukázal už aj vyšší súdny úradník. K tvrdeniu povinného o tom, že došlo k premlčaniu práva povinného na poistné a že výkazy nedoplatkov boli vydané až po uplynutí premlčacej lehoty 5 rokov, súd uvádza, že s uvedenou právnou otázkou sa vyšší súdny úradník vysporiadal správne. Je potrebné zdôrazniť, že tak, ako na to poukázal aj vyšší súdny úradník, exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavat' vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20Cdo/1940/2008). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinného, ktorý v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (namietané premlčanie pohľadávky oprávneného). Práve z dôvodu, že povinný nesúhlasil s vydaným rozhodnutím oprávneného (výkaz nedoplatkov č. 1921166913 zo dňa 11.10.2019), podal voči nemu námietky s cieľom, aby jeho skutkové tvrdenia právne posúdil aj orgán vyššieho stupňa. Práve v podaných námietkach bol priestor na to, aby povinný mohol uplatniť všetky svoje námietky a výhrady k rozhodnutiu oprávneného. Povinný však podal opravný prostriedok po uplynutí zákonnej lehoty. Vzhľadom na túto skutočnosť, tak ako vyšší súdny úradník, aj súd už môže konštatovať iba to, že povinný sám nedostatočne bránil svoje práva a že podcenením, či zanedbaním možnosti podania opravného prostriedku včas, sám svoje práva ohrozil. Skutočnosť, že sa povinný subjektívne nestotožňuje s predloženými exekučnými titulmi, neznamená že jeho tvrdenia bude opätovne preskúmavať aj exekučný súd. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu a to v podobe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva už v uskutočnení núteného výkonu práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinný nesplnil dobrovoľne. Túto exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinného. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný
titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.
16. Pokiaľ ide o preskúmavanie exekučného titulu, v rozsahu v akom to exekučnému súdu prináleží, exekučný súd konštatuje, že exekučný titul, ako listina vydaná oprávneným orgánom musí mať predpísanú formu a obsah, z ktorého plynie určitej osobe povinnosť niečo v určitej dobe plniť, teda musí spĺňať náležitosti, ktoré sú jednak formálnej, alebo materiálnej povahy. Materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, podľa ktorého sa exekúcia vedie a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti, boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie (R 21/1981, s. 161, R 27/1984, s. 130, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE132/2013-35 z 26.6.2013). Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom pre výkon exekúcie. Formálnu vykonateľnosť exekučného titulu stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané. Vzhľadom na uvedené preto možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinným tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.
17. Nad rámec svojich povinností, súd vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania povinným poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 4 zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého, v prípade nesplnenia povinností podľa § 6 alebo oznamovacích povinností podľa § 23 ods. 1, 2 a 5 uvedeného zákona, právo zdravotnej poisťovne uplatniť si nárok na predpísanie poistného a úroku z omeškania sa premlčí uplynutím piatich rokov odo dňa dodatočného splnenia si oznamovacej povinnosti, najneskôr však uplynutím desiatich rokov odo dňa splatnosti poistného. Povinný si svoju oznamovaciu povinnosť (vznik živnostenského oprávnenia od 30.9.1992) podľa vyjadrenia oprávneného nesplnil riadne a ani dodatočne, pričom evidencia oprávneného bola zmenená až na základe zistení samotného oprávneného (§ 20 ods. 3 uvedeného zákona) dňa 10.10.2019 vystavením výkazov nedoplatkov. Povinný súdu nepreukázal splnenie si oznamovacej povinnosti vo vzťahu k oprávnenému v roku 1992 a ani neskôr. Nepreukázal tak svoje tvrdenia o premlčaní nároku oprávneného na predpísanie poistného. Súd ďalej poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, v zmysle ktorého sa právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť, premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, úrok z omeškania alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť. Súd konštatuje, že nakoľko exekučné tituly nadobudli právoplatnosť dňa 21.11.2019 a vykonateľnosť dňa 21.11.2019 a dňa 7.1.2020 a návrh na vykonanie exekúcie bol súdu doručený dňa 9.1.2020, právo priznané exekučnými titulmi, bolo oprávneným uplatnené včas, t.j. v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučných titulov.
18. K tvrdeniu povinného o tom, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy a že nezistil existenciu či tu právo je alebo nie je spoľahlivým spôsobom, súd uvádza, že povinný súdu nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Nie je úlohou ani povinnosťou exekučného súdu zisťovať dôkazy v prospech alebo v neprospech niektorého účastníka exekučného konania. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno nepatrí súdu ale, v súvislosti s tvrdeniami uvedenými povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, nositeľom dôkazného bremena je výlučne povinný, ktorý ich tvrdí. Pokiaľ ide o zistenie existencie práva, súd odkazuje na svoje predchádzajúce závery týkajúce sa rozdielov v ochrane hmotnoprávnych vzťahov subjektov v tzv. nachádzacom konaní a vo vykonávacom konaní, ktoré súd uviedol v bodoch 15. a 16. odôvodnenia svojho rozhodnutia.
19. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka, čím mu podľa jeho názoru bolo odňaté právo na spravodlivé súdne konanie, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. II. ÚS 4/94, sp. zn. II. ÚS 3/97, sp. zn. I. ÚS 204/2010), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
20. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne skutočnosti odôvodňujúce, v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani nijakú skutočnosť brániacu vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd podanú sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a zamietol ju, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
21. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich. Súd konštatuje, že oprávnený bol v exekučnom spore o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Súd preto rozhodoval o trovách exekučného konania oprávneného.
22. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. V zmysle § 199e vety prvej a druhej po bodkočiarku Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby.
25. Oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok voči povinnému si v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený (z úradnej moci) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol, v rámci konania o návrhu povinného, aby súd rozhodoval (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a so sťažnosťou povinného nepriznal. 26. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).