Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Ek-38-2020.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Subarea
15Ek/38/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému: P. B., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. C. XXX/XX, XXX XX I. Z. O., o vymoženie pohľadávky vo výške 2377,08 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Ing. Ján Gasper, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. 45EX 38/20, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.01.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 2377,08 Eur s príslušenstvom, na základe exekučných titulov - Výkaz nedoplatkov č. 1921613917 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921614017 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921614117 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921166913 zo dňa 11.10.2019, všetky vydané Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a. s. (ďalej len „exekučné tituly“).
2. Poverením na vykonanie zo dňa 16.01.2020 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, so sídlom exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimabvská Sobota, ktorý ju vedie pod sp. zn. 45EX 28/20. Upovedomenie o začatí exekúcie vydané bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 07.03.2020.
3. Povinný podal osobne dňa 09.03.2020 u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku z dôvodu, že sú tu iné skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Uviedol, že žiada zrušiť sporné exekučné tituly - výkazy nedoplatkov, pretože nie sú právoplatné a vykonateľné. Povinný má za to, že uvedené výkazy nedoplatkov sa týkajú nedoplatkov za obdobie od 12/2010 - 10/2019. Podľa zákona o zdravotnom poistení sa premlčacia doba počíta v lehote 5 rokov od vzniku povinnosti. Na základe uvedeného má povinný za to, že premlčacia doba na vystavenie výkazu nedoplatkov uplynula 12/2015. Výkazy nedoplatkov boli teda vystavené po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu povinný podal námietku premlčania. Povinný namietol, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdnym proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom. Povinný ďalej poukázal na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, pretože exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a teda nemohol spôsobiť práve účinky, nakoľko právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov povinný žiadal súd o zastavenie exekúcie v celosti.
4. Oprávnený sa dňa 23.03.2020 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že vystavil v zmysle § 17a a nasl. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej len „o ZP“) výkazy nedoplatkov (exekučné tituly). Poukázal na § 21 ods. 4 zákona o ZP a § 20 ods. 3 zákona o ZP. Oprávnený uviedol, že povinný je podľa Živnostenského registra podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia od 30.09.1992. Oprávnený pri kontrole platenia poistného ku dňu kontroly, t. j. ku dňu vystavenia výkazov bolo zo strany oprávneného zistené, že povinný si neoznámil vykonávanie živnosti do príslušnej zdravotnej poisťovni. Na základe uvedeného § 20 ods. 3 zákona o ZP oprávnený pristúpil k zaevidovaniu živnostenského oprávnenia povinného, na základe ktorého vznikli predpisy na poistnom na verejné zdravotné poistenie. Oprávnený obratom takto vykázané dlžné poistné doručil povinnému v zmysle § 17b ods. 1 a nasl. zákona o ZP, pričom ho vyzval na úhradu dlhu. Nakoľko povinný nesplnil, čo mu zákon ukladal, preto oprávnený postúpil neuhradený dlh na vymáhanie súdnou cestou.
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
10. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
11. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou a materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa
nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd skúmať po hmotnoprávnej stránke, teda z materiálnej právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
12. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že tento bol podaný v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že nárok priznaný exekučnými titulmi Výkaz nedoplatkov č. 1921613917 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921614017 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921614117 zo dňa 10.10.2019, Výkaz nedoplatkov č. 1921166913 zo dňa 11.10.2019 vo výške 2377,08 Eur s príslušenstvom je podľa zákona o zdravotnom poistení premlčaný uplynutím 5 ročnej lehoty od vzniku povinnosti uhradiť poistné. K námietke povinného o premlčaní nároku priznaného exekučnými titulmi súd nemôže konštatovať iné ako to, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo/1940/2008). Povinným namietané premlčanie nároku je pre exekučné konanie právne irelevantné a exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Skutočnosti uvedené povinným v návrhu na zastavenie si mal povinný namietať v základom konaní, v danom prípade mal právo podať námietky proti výkazu nedoplatkov v lehote 15 dní odo dňa doručenia výkazov, tak ako je uvedené v poučení každého exekučného titulu.
13. V tomto bode považuje súd za potrebné dať do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (NS SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
14. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k Exekučného poriadku, preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.