Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobkyne G., štátne občianstvo SR zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti žalovaným: 1./ Obec Krokava, Obecný úrad Krokava, IČO 00 650 081, 2./ J., 3./ E., 4./ Y., 5./ U. a 6./ V. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti zamerané geometrickým plánom č. 34851887-55/2009 vyhotoviteľa Geodézia Rimavská Sobota, Ing. Róbert Kuvik, Kraskova 4, 979 01 Rimavská Sobota, IČO 34 851 887 z 05. 11. 2009, katastrálne územie F., obec F., úradne overeného Správou katastra Rimavská Sobota pod č. 543/2009 z 19. 11. 2009 ako C-KN parc. č. 253/1 - zastavaná plocha vo výmere 136 m2, ako C-KN parc. č. 259 - zastavaná plocha vo výmere 85 m2 a ako C-KN parc. č. 258/4 - záhrada vo výmere 330 m2 p a t r i a do vlastníctva žalobkyne G., štátnej občianky SR, trvale bytom H. v celosti. Žalobkyni sa voči žalovaným právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa podala na súd žalobu, v ktorej žiadala určiť, že nehnuteľnosti vedené v katastrálnom území Krokava zamerané geometrickým plánom patria do jej vlastníctva titulom vydržania. Uviedla, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli do užívania jej právni predchodcovia, a to rodičia B., ktorí nadobudli tieto nehnuteľnosti do užívania na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 1973, ktorá bola aj riadne zaregistrovaná. V evidencii nehnuteľností sa však táto kúpna zmluva neevidovala zrejme z toho dôvodu, že stav nehnuteľností bol neidentický. 2. Pôvodne predmetom konania bolo aj určenie vlastníckeho práva v prospech žalobkyne nehnuteľností vedených na LV č. XXX katastrálne územie F. ako parc. č. 252 a 253/6, ohľadom ktorých nehnuteľností však žalobkyňa zobrala žalobu späť a konanie v tejto časti bolo právoplatne zastavené. Takto predmetom konania zostali len nehnuteľnosti pôvodne vedené na LV č. XXX a XXX katastrálne územie F., ktoré nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom a v prírode ide o pozemky pod rodinným domom žalobkyne, dvor a priľahlú záhradu. 3. Žalovaný 1./ uviedol, že oni nesúhlasia s určením vlastníckeho práva len ohľadom parc. č. 258/4. Táto parcela bola odčlenená z parcely, ktorá je vlastnícky vedená na žalovaného 1./, na ktorého bola zapísaná v rámci pozemkových úprav v 90-tych rokoch minulého storočia, kde v rámci týchto úprav sa nikto nehlásil k tejto parcele, preto bola zapísaná do vlastníctva obce. Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalovaný 1./ sa k veci nevyjadril, nedostavil sa ani na pojednávanie súdu, kde bol vyhlásený konečný rozsudok. 4. Žalovaní 2./, 3./, 4./ a 5./ sa na pojednávaní vyjadrili, že s podanou žalobou súhlasia, nemajú námietky voči usporiadaniu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a neuplatňovali si trovy konania. 5. Žalovaná 6./ sa k žalobe vyjadrila prostredníctvom svojho zástupcu na prvom pojednávaní, že so žalobou súhlasí, nemá voči nej žiadne námietky. Žalovaná 6./ sa na posledné pojednávanie súdu nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, preto súd vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti a

vychádzal z toho, že táto žalovaná nenamietala skutkové okolnosti uvedené v žalobe, ktorá jej bola doručená, taktiež nenamietala voči čiastočnému späťvzatiu žaloby. 6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, zástupcu žalovaných 1./ a 6./, žalovaných 2./ až 5./, oboznámením sa so žalobou, dokladmi na čl. 13 spisu, výsluchom svedkov Dušana Antala, Márie Macúrikovej, Agnesy Macúrikovej, obsahom pripojeného spisu R I 367/73, rozhodnutím a zistil nasledovný skutkový stav. 7. Žalobkyňa tvrdila, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli ešte jej rodičia Zuzana Antalová a Michal Antal, ktorí uzavreli dňa 15. 08. 1973 kúpnu zmluvu, na základe ktorej kúpnej zmluvy nehnuteľnosti začali užívať a užívali ich až do svojej smrti, kedy otec žalobkyne zomrel v roku 1980 a matka v roku 2009, kde po smrti matky žalobkyne pokračovala v užívaní nehnuteľností až do roku 2011, kedy nehnuteľnosti, ktoré boli vlastnícky vedené na jej mene, v danom prípade rodinný dom č. súp. 20, ktorý zdedila po svojej matke, odpredala tretej osobe. 8. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa názoru súdu vzhľadom na to, že žalobkyňa tvrdí, že je vlastníčkou určitých nehnuteľností, ktoré by mali byť zapísané vlastnícky na jej meno v katastri nehnuteľností, má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, keďže iným spôsobom ako rozhodnutím súdu sa nemôže domôcť určenia vlastníckeho práva, kde zároveň tvrdí vo svojej žalobe, že právny stav k nehnuteľnostiam, ktorý je v súčasnej dobe vedený v katastri nehnuteľností, nezodpovedá skutočnému stavu, má žalobkyňa na určení naliehavý právny záujem, keďže ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľností, kde na základe tvrdeného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním nie je možné iným spôsobom ako podaním žaloby na súd dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na kladne vyriešenú otázku, že žalobkyňa má na určení vlastníckeho práva naliehavý právny záujem, bolo potrebné v ďalšom sa zaoberať otázkou, či žalobkyňa splnila podmienky vydržania a možno konštatovať, že nadobudla vlastnícke právo titulom vydržania. 9. Podľa , Obč. zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. 10. Podľa Obč. zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 11. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti, a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera v tom smere, že mu vec patrí. 12. Nehnuteľnosti, ku ktorým žalobkyňa žiada určiť vlastnícke právo, boli predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 1973, ktorá bola riadne zaregistrovaná na štátnom notárstve pod č. R I 367/73. Nehnuteľnosti od predávajúcich vlastníkov kúpili rodičia žalobkyne B., kde v predmetnej kúpnej zmluve boli nehnuteľnosti označené ešte pozemnoknižným stavom a boli označené ako nehnuteľnosti vo vložke č. 153, katastrálne územie F., parc. č. 25a, dom č. 22 a čiastky z nehnuteľností pozemnoknižnej zápisnice č. 104, parc. č. 30b. V zmluve je konštatované, že stav nehnuteľností u strediska geodézie je neidentický. K predmetnej kúpnej zmluve bol vyhotovený znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu, z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že boli ocenené pozemky parc. č. 258, 259 a 253 o celkovej výmere 1144 m2 bez bližšej špecifikácie pozemkov. Ďalej bol ocenený rodinný dom. Napriek tej skutočnosti, že predmetná kúpna zmluva bola zaregistrovaná na štátnom notárstve, nedošlo k zápisu vlastníctva na rodičov žalobkyne zrejme z dôvodu, že stav nehnuteľností nebol identický, a preto nebola uskutočnená zmena v evidencii nehnuteľností. Nie je však sporné, že rodičia žalobkyne nehnuteľnosti od kúpnej zmluvy užívali až do svojej smrti, kedy otec žalobkyne zomrel v roku 1980 a matka v roku 2009, kde od roku 2009 pokračovala v užívaní nehnuteľností samotná žalobkyňa. Tieto okolnosti užívania nehnuteľností v rozsahu, ako sú predmetom konania potvrdila svojou výpoveďou samotná žalobkyňa, kde jej tvrdenia ohľadom užívania nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy potvrdili aj na ohliadke vypočutí svedkovia G., H. a C.. Svedkovia jednoznačne potvrdili, že nehnuteľnosti tak, ako boli zamerané geometrickým plánom užívali rodičia žalobkyne, ktorí vždy hovorili o tom, že nehnuteľnosti užívajú na základe kúpnej zmluvy a svedkovia zároveň potvrdili, že nemajú vedomosti o tom, že by niekto iný si na tieto nehnuteľnosti robil nárok a že by boli nejaké spory ohľadom týchto nehnuteľností. Rodičia žalobkyne všetky nehnuteľnosti užívali, na parcelách bol rodinný dom a pokiaľ ide o parc. č. 258/4, túto rodičia žalobkyne taktiež užívali, ako záhradu, kosili ju, mali tam chlievy a chovali tam ošípané.

13. V zmysle Obč. ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona. 14. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú dobu vydržania; b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby; c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (rozhodnutie NS SR ). 15. Dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozhodnutie NS SR ). 16. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska samého účastníka, a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej - normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu - titulu vzniku vlastníctva (rozhodnutie NS SR ). 17. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby, patrí aj okolnosť, ako vec držiteľ nadobudol, či mu svedčí nejaký nadobúdací titul. Takým titulom - právnym dôvodom sa môže rozumieť právny úkon, ktorým sa vec prevádza na iného vlastníka, napríklad kúpna zmluva, darovacia zmluva, rozhodnutie štátneho orgánu a podobne (rozhodnutie NS SR ). 18. Bez toho, aby žalobca tvrdil a v spore preukázal existenciu čo aj len domnelého titulu držby, nemôže byť jeho žaloba úspešná (rozhodnutie NS SR ). 19. Na základe zistených skutočností má súd jednoznačne za preukázané, že rodičia žalobkyne užívali nehnuteľnosti v prírode reálne vyčlenené minimálne v takom rozsahu, ako sú predmetom konania, na základe riadne uzavretej kúpnej zmluvy, a preto oprávnene nehnuteľnosti užívali v domnení, že im vlastnícky patria na základe tejto kúpnej zmluvy a nehnuteľnosti užívali od roku 1973 až do svojej smrti, pričom naposledy pred žalobkyňou nehnuteľnosti užívala jej matka B., ktorá zomrela dňa 10. 05. 2009. Možno teda konštatovať, že rodičia žalobkyne užívali nehnuteľnosti dobromyseľne a posledná právna predchodkyňa žalobkyne - jej matka užívala nehnuteľnosti viac ako 10 rokov. 20. Žalobkyňa teda vstúpila do užívania nehnuteľností dňa 11. 05. 2009, to je po smrti svojej matky, kedy jednoznačne v tomto období už platila v úprava vydržania v takom rozsahu, ako bola citovaná vyššie s poukazom na ustanovenie Obč. zákonníka. Do vydržacej doby k tomuto dátumu si žalobkyňa s poukazom na ustanovenie Obč. zákonníka a v zmysle Obč. mohla započítať dobu, po ktorú mala vec v oprávnenej držbe jej právna predchodkyňa aj pred 01. 01. 1992, čiže minimálne 10 rokov a takže hneď k tomuto prvému dňu užívania nehnuteľností žalobkyňou boli splnené podmienky vydržania u žalobkyne, keďže užívala vec na základe dobromyseľného titulu - kúpnej zmluvy, išlo o držbu oprávnenú a nehnuteľnosti užívala viac ako 10 rokov so započítaním doby aj svojich právnych predchodcov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť to, že rozsudok o vydržaní nemá konštitutívne účinky, t.j., že by zakladal práva alebo povinnosti, ale má účinky deklaratórne, t.j. len konštatuje stav, ktorý už nastal v minulosti a keďže žalobkyňa splnila podmienky vydržania už v roku 2009, kedy ešte neodpredala

svoje nehnuteľnosti, ktoré mala na mene v katastrálnom území F. spolu aj s rodinným domom, je bez právneho významu, že v ďalšom období v roku 2011 odpredala rodinný dom, ktorý sa nachádza na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom konania. Dôvody oprávnenosti držby právnych predchodcov žalobkyne a žalobkyne samotnej potvrdzuje aj tá okolnosť, že predmetom tohto konania je nižšia výmera nehnuteľností, ako bola predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973, kde ako to vyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol prílohou kúpnej zmluvy z roku 1973, predmetom ocenenia bolo 1144 m2 pozemkov, kde predmetom tohto konania je 551 m2, t.j. výrazne nižší rozsah nehnuteľností, ako bol predmetom kúpnej zmluvy z roku 1973. 21. Žalovaní 2./ až 6./ nespochybňovali oprávnenú držbu žalobkyne, ani okolnosti uvedené v žalobe, preto v týchto súvislostiach súd vychádzal z toho, že ide o zhodné tvrdenia medzi stranami sporu, a teda je možné vychádzať zo skutkových okolností tvrdených žalobkyňou v samotnej žalobe, ako aj počas celého konania, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, t.j. pozemok pod rodinným domom, dvor a priľahlá záhrada užívali už rodičia žalobkyne od roku 1973 v prírode reálne vyčlenené na základe uzavretej kúpnej zmluvy, ktorá bola aj riadne registrovaná, právni predchodcovia žalobkyne za nehnuteľnosti riadne zaplatili kúpnu cenu, a preto jednoznačne boli držiteľmi oprávnenými a ich držba bola dobromyseľná, opierajúca sa o platne uzavretú kúpnu zmluvu, kde v prírode právni predchodcovia žalobkyne užívali presne vyčlenené nehnuteľnosti, ktoré následne boli zamerané geometrickým plánom, vo svojej držbe neboli rušení, čo potvrdila samotná žalobkyňa a žalovaní 2./ až 6./ to nenamietali. Oprávnenú a dobromyseľnú a nikým nerušenú držbu potvrdili aj vypočutí svedkovia na ohliadke, preto jednoznačne možno vychádzať z toho, že tak rodičia žalobkyne boli držiteľmi oprávnenými, nehnuteľnosti užívali viac ako 10 rokov, tak aj samotná žalobkyňa, ktorá splnila 10-ročnú vydržaciu dobu so započítaním oprávnenej držby svojich právnych predchodcov. 22. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného 1./, tento nenamietal okolnosti uvedené v žalobe ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy rodičmi žalobkyne a užívania nehnuteľností rodičmi žalobkyne, ako aj samotnej žalobkyne. Mali výhrady len voči určeniu vlastníckeho práva k parc. č. 258/4, avšak svoje výhrady bližšie nešpecifikovali, nenavrhli a ani nepredložili žiadne dôkazy o tom, že držba právnych predchodcov žalobkyne a žalobkyne samotnej nie je oprávnená a dobromyseľná a že právni predchodcovia žalobkyne a žalobkyňa samotná užívajú aj spornú parc. č. 258/4 od roku 1973 na základe platne uzavretej a dokonca aj zaregistrovanej kúpnej zmluvy. 23. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. 24. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 25. Keďže žalovaný 1./ síce poprel skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom dobromyseľnej, oprávnenej a viac ako 10 rokov trvajúcej držby ohľadom parc. č. 258/4, neuviedol však vôbec vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré by spochybňovali skutkové tvrdenia žalobkyne, a preto popretie skutkových tvrdení žalobkyne žalovaným 1./ je právne neúčinné s poukazom na ustanovenie Za daného stavu teda možno vychádzať z toho, že aj žalovaný 1./ nepopieral skutkové okolnosti uvedené v žalobe, nepopieral oprávnenú dobromyseľnú a viac ako 10 rokov trvajúcu držbu nehnuteľností žalobkyňou. 26. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd za preukázané, že žalobkyňa je držiteľkou oprávnenou, keďže nehnuteľnosti užívala na základe dobromyseľného titulu - kúpnej zmluvy, nehnuteľnosti užívala viac ako 10 rokov aj so započítaním doby užívania svojich právnych predchodcov a vzhľadom na to súd žalobe žalobkyne vyhovel. 27. Keďže žalobkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania neuplatňovala, súd jej právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie možno odôvodniť v zmysle len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.