Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-60-2019.pdf
PDF · 176.14 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/60/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., Trenčianska 705/55, Bratislava, IČO: 47 545 674, zastúpeného JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom, Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, za účasti: Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU- NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému a pribratému účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Dňa 30. 07. 2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby - 1 ks obojstranná reklamná stavba typu billboard s najväčšou plochou reklamnej stavby 5,1 m x 2,4 m na parcele registra „., katastrálne územie V., popri Bratislavskej ceste, na dobu neurčitú. K podanej žiadosti priložil stavebné povolenie, ktorým stavebný úrad dočasne povolil stavebníkovi (žalobcovi) na obdobie do 31.07.2018 umiestnenie reklamnej stavby 1ks obojstrannej reklamnej stavby na pozemku p. č. X registra „., k. ú. V., popri Bratislavskej ulici, rozmer 5100 x 2400 mm.
2. Správny orgán prvého stupňa (Mesto Nitra) v podaní zo dňa 09. 08. 2018 vyzval žalobcu na doplnenie podanej žiadosti o písomné splnomocnenie pre pani T. F. na vybavenie žiadosti. Stavebný úrad zároveň upozornil žalobcu, že ak v určenej lehote alebo predĺženej lehote neodstráni nedostatky podania, konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby bude zastavené podľa § 60 ods. 2 písm. c) stavebného zákona. Stavebný úrad zároveň žalobcu upozornil, že umiestnenie predmetnej reklamnej stavby je v rozpore s Územným plánom Mesta Nitra schváleným Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 169/0-MZ zo dňa 22. 05. 2003 a podľa Zmien a doplnkov územného plánu Mesta Nitra č. 5 schválených Mestským zastupiteľstvom v Nitre, uznesením č. 195/2015-MZ zo dňa 11. 06. 2015 a dodatku č. 5 k Všeobecne záväznému nariadeniu mesta Nitra č. 3/2003, ktorý sa vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Nitra prijatým uznesením č. 196/2015 zo dňa 11. 06. 2015, a preto dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné predĺžiť.
3. Následne správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 12960/2018-004-Re zo dňa 09. 08. 2018 prerušil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby na 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy zo dňa 09. 08. 2018.
4. Dňa 13.08.2018 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené podanie označené ako „Zaslanie odpovede spoločnosti Nubium, s.r.o.“ pod č. SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 18. 08. 2018 od Slovenskej správy ciest, ako správcu predmetného pozemku, ktorého prílohou bol list „Odpoveď na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X. v k. ú. V.“ pod č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2019.
5. Podaním zo dňa 27.08.2018, doručeným správnemu orgánu prvého stupňa dňa 28. 08. 2018 žalobca doplnil žiadosť č. 12960/2018/002-Re a č. 12960/2018/003-Re, súčasťou ktorého bol doklad o úhrade správneho poplatku vo výške 60,- eur a plnomocenstvo udelené pre pani T. F..
6. Správny orgán prvého stupňa dňa 04. 09. 2018 oznámil účastníkom konania, že majú právo oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie a vyjadriť sa k nim. Zároveň uviedol, kedy majú účastníci konania možnosť nazrieť do spisu.
7. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 05. 10. 2018 doručená žiadosť žalobcu, ktorou žiadal o vyhotovenie fotokópie celého spisu č. 12960/2018-Re. Správny orgán listom č. 12960/2018-006-Re zo dňa 26. 10. 2018 žalobcovi oznámil, že vyhotovenie fotokópie spisového materiálu je spoplatnené, a vyčíslil sumu za vyhotovenie kópie v hodnote 6,10 eur. Žalobca dňa 27. 11. 2018 doručil správnemu orgánu prvého stupňa doklad o úhrade správneho poplatku. Následne správny orgán prvého stupňa podaním zo dňa 12. 12. 2018 zaslal žalobcovi kópiu spisového materiálu, ktorá bola žalobcovi podľa pripojenej doručenky doručená dňa 14. 12. 2018.
8. Dňa 21. 12. 2018 správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č. 12960/2018-008-Re, ktorým podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona zastavil konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí stavebného orgánu sú citované príslušné ustanovenia stavebného zákona a popísaný priebeh administratívneho konania. Ďalej je v odôvodnení rozhodnutia uvedené, že stavebný úrad, ako správny orgán prvého stupňa v konaní posudzoval, či stavebník (žalobca) preukázal iné právo k pozemku a dospel k záveru, že stavebník (žalobca) nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná reklamná stavba. 9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
10. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019 rozhodol podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie Mesta Nitra č. 12960/2018-008-Re zo dňa 21. 12. 2018 potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia popísal priebeh administratívneho konania, obsah podaného odvolania a uviedol, že nezistil také porušenie zákonov a ich vykonávacích predpisov, pre ktoré bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a preto ho ponechal v platnosti. V ďalšej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia žalovaný citoval príslušné ustanovenia stavebného zákon a správneho poriadku a konštatoval, že povinnosťou stavebníka je preukázať iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca podal dňa 30. 07. 2018 žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby, ku ktorej priložil doklad preukazujúci právo užívať pozemok - list - Odpoveď na žiadosť o prenájme pozemkov pre účely umiestnenia reklamných stavieb
- č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 od Slovenskej správy ciest (v ďalšom texte len SSC), správcu pozemku na ktorom je stavba umiestnená. Konštatoval, že súčasťou spisového materiálu je list od SSC č. SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 08. 08. 2018 adresovaný a doručený stavebnému úradu, prílohou ktorého je list č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 - Odpoveď na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X, k. ú. V., v ktorom SSC žalobcovi oznamuje, že ruší platnosť súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/24998 zo dňa 05. 08. 2014 a žiada o odstránenie reklamnej stavby z pozemku K. parc. č. X v katastrálnom území V., a to v lehote do 30. 09. 2018. Ďalej uviedol, že dokazovať, že zásielky jedného účastníka konania adresované inému účastníkovi konania boli reálne doručené, je nad rámec povinností správneho orgánu.
K ďalším námietkam žalobcu uviedol, že v konaní podľa stavebného zákona môžu účastníci konania a dotknuté orgány podávať námietky až po vydaní oznámenia o začatí konania, v ktorom stavebný úrad určí lehotu. K nesprávnej aplikácii ustanovení stavebného zákona uviedol, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že stavebný úrad § 60 ods. 1 stavebného zákona neaplikoval, v konaní posudzoval, či žalobca preukázal iné právo k pozemku, a na základe dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise dospel k záveru, že žalobca iné právo k pozemku nepreukázal, nakoľko súhlasné stanovisko správcu pozemku SSC č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 bolo zrušené listom č. SSC/ 6940/ 2018/ 6132/ 23923 zo dňa 06. 08. 2018 a iný doklad preukazujúci iné právo k pozemku stavebník nepredložil.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
11. V žalobe doručenej správnemu súdu dňa 19. 07. 2019 žalobca namietal správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej moci za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Namietal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil dôkazy v spise, z ktorých nevyplývalo odvolanie súhlasu s umiestnením reklamnej stavby na pozemku, v spise sa síce nachádzala odpoveď druhého účastníka na list žalobcu, avšak s obálkou o doručovaní správnemu orgánu prvého stupňa, nie žalobcovi. Mal za to, že žalovaný a aj správny orgán prvého stupňa rezignovali na spoľahlivé zisťovania skutkového stavu, keď samotné vykonanie úkonu medzi neprítomnými osobami je potrebné preukazovať rovnako ako iné skutočnosti významné pre rozhodnutie, a to z úradnej povinnosti, čo sa nestalo. Z obsahu administratívneho spisu možno vyvodiť len to, že mu bol udelený súhlas s umiestnením reklamnej stavby (v tom čase reklamného zariadenia), ktorý platí. Žalovaný nesprávne vyhodnotil aj povahu súhlasu a rozsah povinnosti žalobcu preukazovať existenciu iného práva k pozemku po právnej stránke. Namietal neprimeranú aplikáciu § 139 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 2 stavebného zákona. Podľa § 58 ods. 2 sa § 139 ods. 1 má používať na prípady preukázania oprávnenia zriadiť na pozemku požadovanú stavbu. Žalovaný a ani správny orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom neodôvodnili, prečo má povaha prípadu vyžadovať konkrétnu podobu súkromnoprávneho vzťahu, keď z verejnoprávneho hľadiska súhlas so zriadením stavby existoval a nebolo preukázané, že by bol odvolaný, ale súčasne v danom prípade išlo o predĺženie doby trvania reklamnej stavby, teda išlo typovo o konanie osobitne spájané s povahou stavby. Reklamná stavba bola povolená a išlo o konanie o jej predĺžení za existencie predchádzajúceho súhlasu s jej zriadením. Názor žalovaného nemôže byť správny ani z hľadiska zásady proporcionality pri aplikácii na povahu možného súkromnoprávneho úkonu, ktorý je prípustný na to, aby postačoval na predĺženie doby trvania reklamnej stavby v zmysle žiadosti a povahu prípadu a je aj nepreskúmateľný (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP). Neprimeraná a neproporcionálna aplikácia § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 na prípad práva užívať pozemok je nesprávnym právnym posúdením. Zároveň a contrario, právne dôvody žalovaného narážajú na nedostatočne zistený skutkový stav a logiku vlastného odôvodnenia žalovaného. Ďalej namietal, že žalovaný ignoroval systematiku stavebného zákona a uviedol, že ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona je celkom nezávislé na § 60 ods. 1 stavebného zákona. Stavebný úrad zastavil konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, na aplikáciu ktorého sa podmienky ust. § 60 ods. 1 stavebného zákona nevzťahujú. Názor žalovaného považuje za nesprávny, pretože z predložených podkladov vyplýva, že má iné právo k pozemku, ktoré mu umožňuje dôvodne žiadať o predĺženie doby trvania už raz povolenej reklamnej stavby. Konštatovanie žalovaného, že správny orgán prvého stupňa zjavne pred aplikáciou ust. § 60 ods. 2 písm. b) neaplikoval § 60 ods. 1 stavebného zákona je akceptáciou, že dokumentácia poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby bez primeraného zohľadnenia v postupe správneho orgánu prvého stupňa a po ňom žalovaného. Správny orgán prvého stupňa mal rozhodovať meritórne a nie procesne. Potom postup správneho orgánu prvého stupňa nezodpovedá bez akejkoľvek nápravy dôvodom rozhodnutia žalovaného, ktoré je celkom prekvapivé. Takýto postup žalovaného potom možno považovať za naplnenie dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keď rozhodnutie nie je presvedčivo odôvodnené, je nepreskúmateľné a je založené na nesprávnom právnom posúdení pri aplikácii ust. § 60
ods. 1, 2 písm. b) stavebného zákona. Zároveň tento postup žalovaného a pred ním správneho orgánu prvého stupňa nemá oporu v administratívnom spise. K vysporiadaniu sa s námietkou žalobcu týkajúcej sa spôsobu prejednávania akejkoľvek námietky druhého účastníka konania uviedol, že takéto odôvodnenie s ohľadom na vytýkaný postup správnych orgánov v podstate umožňuje vyvodiť záver, že išlo o postup, ktorý ESĽP považuje za vytváranie predpokladov pre možnosť nevysporiadať sa s určitou argumentáciou účastníka konania, ktorý sa považuje za porušenie práva na spravodlivý proces, a vzťahuje sa aj na konanie správne. Poukázal na rozhodnutie ESĽP Vetrenko v. Moldavsko zo dňa 18. 05. 2010, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 296/09 a judikát Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-o-KS 144/2006. Časť odôvodnenia nevysvetľuje, z akého dôvodu vôbec správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný posudzovali prejav vôle adresovaný žalobcovi, hoci nemali preukázané jeho doručenie a teda ho navyše posudzovali svojvoľne a bez ďalšieho na ťarchu žalobcu. Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný mali dostatok poznatkov o tom (nielen, že medzi účastníkmi sa vedie spor o občianskoprávnej otázke), že druhý účastník sa domnieva, že odvolal súhlas užívať pozemok zo strany žalobcu, avšak nepreukázala skutočnosť, ktorá by svedčila o tom, že iné právo žalobcu k pozemku pod reklamnou stavbou zaniklo. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, že existuje list adresovaný žalobcovi bez doručenia, je postačujúci poznatok na vyvodenie záveru o tom, že sú splnené podmienky na postup podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, nie je možné považovať za správne. Odkázal na ust. § 137 ods. 1 stavebného zákona, a uviedol, že ak správny orgán má za to, že námietka nebola vznesená, lebo nemohla byť vznesená, naráža na vyvodenie nesprávnych skutkových a právnych záverov v otázke nepreukázania iného práva k pozemku zo strany žalobcu, nakoľko obsah administratívneho spisu je iný a sám žalovaný priznal, že dôkaz o doručovaní prejavu vôle odvolať súhlas s užívaním nevykonal. Teda nemohol dospieť k záveru o tom, že súhlas bol odvolaný. Žalobca sa domnieva, že osoby, ktoré prejednávali vec žalobcu (a v súčasnosti aj ďalej prejednávajú) sú predpojaté a mali byť vylúčené, nakoľko mimo právomoci správneho orgánu zasielali zmluvným partnerom žalobcu listy, ktorými ich žiadali, aby ukončili zmluvné vzťahy so žalobcom, a to s poukazom na ich vlastný právny názor týkajúci sa obsahu územného plánu mesta Nitra. V tejto súvislosti odkázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. septembra 2015 v spojení s judikátom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo KS 144/2006 (viď. nižšie). Žalobca v minulosti vzniesol hromadnú námietku predpojatosti voči zamestnancom stavebného úradu, ktorá však s ohľadom na konkrétne listy a ich obsah, ako aj obsah námietky nebola preskúmateľným spôsobom vybavená a odôvodnená. Žalovaný zjavne o tejto skutočnosti nerozhodoval a nebral ju do úvahy, hoci mu mala byť známa z úradnej činnosti. Ďalej namietal aj porušenie iných ustanovení stavebného zákona, ktoré pri svojom preskúmavaní žalovaný mal zistiť z úradnej povinnosti, avšak nezistil a to s vplyvom na zákonnosť celého konania a zásahom do práva žalobcu na spravodlivé konanie. Osoby prejednávajúce veci žalobcu (rovnako ako v prejednávanom prípade) nemali osobitný kvalifikačný predpoklad podľa § 117 ods. 3 stavebného zákona, ktorý by im umožňoval vo vzťahu k jeho spoločnosti konať. Pre tento prípad obidva body tohto písmena namieta žalobca ako žalobný dôvod existenciu dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. S ohľadom na uvedené navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i orgánu prvého stupňa a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.
IV. Vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka k podanej žalobe
12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02. 12. 2019 v ktorom uviedol, že stavebník nepreukázal náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona, vlastnícke alebo iné právo k pozemku, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Následne citoval ustanovenia § 58 ods. 2, § 139 ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že súčasťou spisového materiálu je aj list od Slovenskej správy ciest, č. SSC/6940/2018/6132/24283 zo dňa 08. 08. 2018 adresovaný a doručený stavebnému úradu, ktorého prílohou je list č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 adresovaný žalobcovi - Odpoveď na žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. parc. č. X, k. ú. V., v ktorom SSC IVSC, Bratislava, na opätovnú žiadosť žalobcu, o uzatvorenie nájomnej zmluvy oznamuje, že SSC IVSC Bratislava „..neprenajíma pozemky pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje umiestňovanie reklamných stavieb v blízkosti pozemných komunikácií.... z uvedených dôvodov rušíme
platnosť nášho súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/24998 zo dňa 05.08.2014 a žiadame Vás o odstránenie reklamnej stavby z pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenskej správy ciest K. parc. č. X v katastrálnom území V., a to v lehote do 30. 09. 2018.“ Stavebný úrad posudzoval, či stavebník preukázal iné právo k pozemku v zmysle ust. § 58 ods. 2 stavebného zákona v spojení s ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. V ust. 139 ods. 2 stavebného zákona je taxatívne vymenované, ktoré oprávnenia k cudzím pozemkom možno považovať za tzv. „iné právo k pozemku“ a aké majú spĺňať náležitosti. Predložený písomný súhlas správcu komunikácie SSC IVSC, Bratislava, zo dňa 05.08.2014 nie je možné považovať za doklad, ktorým stavebník preukázal iné právo k pozemku, a preto bol stavebný úrad povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona. Odhliadnuc od uvedeného list, ktorým SSC IVSC, Bratislava, ruší svoje súhlasné stanovisko, je súčasťou spisového materiálu a jeho obsah je žalobcovi známy. Žalovaný zotrval na svojom právnom názore uvedenom v rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019. Záverom uviedol, že postupom Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky, neboli porušené práva žalobcu, ako uvádza vo svojej žalobe, a preto navrhol súdu, aby konanie o žalobe zastavil, resp. žalobu ako neopodstatnenú zamietol.
13. Ďalší účastník sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 28. 10. 2019 v ktorom uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné. Slovenská správa ciest odoslala 08. 08. 2018 žalobcovi list SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2019, ktorým zrušila platnosť súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 a požiadala ho o odstránenie reklamnej stavby. Vzhľadom na to, že stavba nebola na požiadanie odstránená, zaslal opätovne žiadosť o odstránenie reklamnej stavby - predžalobnú výzvu, v ktorej uviedol, že žiada opätovne o odstránenie reklamných stavieb do 31. 03. 2019 a upozornil na následky neodstránenia reklamných stavieb formou uplatnenia vlastníckeho práva na súde. Predmetné reklamné stavby neboli v uvedenej lehote stanovenej žalobcom odstránené a Slovenská správa ciest podala žalobu na vypratanie nehnuteľností a žiada o odstránenie reklamných stavieb. Slovenská správa ciest IVSC Bratislava ako majetkový správca ciest I. triedy v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom samosprávnom kraji neprenajíma pozemky pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje umiestňovanie reklamných stavieb v blízkosti pozemných komunikácií. Dôvodom je snaha vylúčiť z blízkosti pozemných komunikácií všetko, čo má negatívny vplyv na cestnú premávku na nich. Za takého negatívne javy považuje aj reklamné a propagačné zariadenia, ktoré môžu odpútať pozornosť vodičov motorových vozidiel, čo môže mať za následok porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 pís. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré vodičom ukladá venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. V súčasnosti dochádza zo strany žalobcu k obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu s odvolaním sa na ustanovenie § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v platnom znení a čl. 20 ods. 4 Ústavy. Podľa Slovenskej správy ciest nedošlo rozhodnutím žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2019/018217-2 zo dňa 29. 04. 2019 k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, naopak neexistuje subjektívne právo žalobcu v zmysle § 177 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok, na umiestnenie reklamnej stavby na cudzom pozemku a zrušením rozhodnutia žalovaného a jeho zmenou v prospech žalobcu by došlo k legalizácii umiestnenia reklamnej stavby na cudzom pozemku proti výslovnému prejavu vôle vlastníka pozemku. Slovenská správa ciest navrhla, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného a ďalšieho účastníka vyjadril v podaní zo dňa 24. 01. 2020. K vyjadreniu ďalšieho účastníka žalobca uviedol, že medzi stranami prebieha súdny spor vedený na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 29C/39/2019, predmetom ktorého je domáhanie sa judikovania povinnosti žalobcu vypratať pozemky pribratého účastníka a domáhanie sa judikovania povinnosti odstrániť viaceré reklamné stavby z pozemkov v správe pribratého účastníka vrátane tých, o ktorých rozhodoval správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný, a ku ktorým bolo založené právo užívať ich na základe súhlasu pribratého účastníka. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad, ktorý by preukazoval akékoľvek doručenie či účinné vykonanie adresovaného úkonu vo vzťahu k žalobcovi a súhlasu, ktorý mu bol pribratým účastníkom pôvodne udelený. Vyjadrenie pribratého účastníka potvrdzuje skutočnosť, že pokiaľ mal správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný za zistenú
vznesenú námietku z jeho strany, mal postupovať podľa § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu účastníkov a následne podľa výsledku zvoliť vhodný procesný postup, čo sa však nestalo. Vyjadrenie pribratého účastníka preto podľa názoru žalobcu nie sú k žalobným dôvodom v tejto veci relevantné a nespochybňujú dôvodnosť žaloby. S ohľadom na tieto skutočnosti dal správnemu súdu na zváženie postup podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP, a to prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 29C/39/2019. K vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný nereaguje na jeho argumentáciu. Žalobca preukázal prípady, ktoré z hľadiska výkladu žalovaného s ním môžu byť v rozpore, čo je zrejmé zo zmlúv v centrálnom registri zmlúv, ktoré po vyexportovaní aj predložil a riadne označil. Žalobca predkladá na podporu svojej argumentácie aj ďalšiu zmluvu zverejnenú na webovej stránke mesta Veľký Krtíš č. 1d
- 1/2015, ktorá z iného zdroja potvrdzuje názor žalobcu, prezentovaný v žalobe o tom, že zmluva o výpožičke môže založiť tzv. iné právo k pozemku, teda výklad žalovaného potom nie je správny a/alebo aplikačná prax nie je jednotná a žalovaný neodôvodnil odchýlne použitie právnych noriem v danom prípade, ak stavba bola povolená, mala sa predlžovať jej doba, ide o použitie týchto noriem v prípade reklamnej stavby (teda nie stavby všeobecne) a v iných prípadoch, ktoré žalobca identifikoval je zrejmý opačný prístup pri zakladaní iného práva k pozemku pre účely konania podľa Stavebného poriadku. Z hľadiska obsahu spisu je však zrejmé, že žiadny doklad o doručovaní sa v administratívnom spise nenachádza. Žalobca nemal možnosť vidieť administratívny spis, ktorý predložil žalovaný správnemu súdu, a pokiaľ by sa akýkoľvek taký doklad mal v administratívnom spise nachádzať, požiadal o jeho predloženie. Skutočnosť, že sa nachádza v administratívnom spise list, ktorý nemal byť doručený žalobcovi, je z tohto pohľadu a vyvolávania právnych účinkov pri úkonoch medzi neprítomnými osobami irelevantná. V ostatnom zotrval na dôvodov uvedených v žalobe.
15. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
16. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 12. 02. 2019 k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na svojom právnom názore ako aj rozhodnutí. Zo strany žalobcu dochádza k obmedzovaniu vlastníckeho práva Slovenskej správy ciest. Jednoznačnosť prejavu vôle ohľadne zrušenia súhlasu musela byť žalobcovi zrejmá, keďže mu bola doručená predžalobná výzva aj s doručenkou, pričom v prílohe podania doložil doručenku k predžalobnej výzve, predžalobnú výzvu, listy odoslané žalobcovi, ktorými bol súhlas zrušený, ako aj žiadosti žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy. Mal za to, že žalobca zavádza, keď tvrdí, že na jednom z pozemkov stavbu neumiestnil, pretože podľa vyjadrenia inzerenta, má inzerent so žalobcom uzavretú zmluvu práve na tomto mieste - Bratislavská cesta - príjazd R1. Aktivitu žalobcu považuje za snahu čo najviac predĺžiť umiestnenie neoprávnených stavieb na pozemkoch vo vlastníctve štátu za účelom maximalizovať svoj zisk.
17. Súd uznesením č. k. 11S/60/2019-192 zo dňa 29. 04. 2019 pribral za účastníka konania Slovenskú správu ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328.
18. Pribratý účastník konania sa k podanej žalobe, jej prílohám, ako aj k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 09. 06. 2020, v ktorom uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za zákonné a pridržal sa svojich tvrdení. Žalovaný postupoval v súlade so zákonom NR SR o správe majetku štátu č. 278/1993 Z. z., pretože stavba sa nachádza na pozemku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky a majetkovej správe Slovenskej správy ciest a odkázal na § 3 ods. 2 zákona o správe majetku štátu č. 278/1993 Z. z.. Umiestňovanie reklamných stavieb a ich strpenie na pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a v majetkovej správe Slovenskej správy ciest je aj v rozpore s vnútorným predpisom žalobcu. Súhlasy s umiestnením reklamnej stavby na pozemkoch vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe SSC boli odvolané listom SSC/6940/2018/6132/23923, listom SSC/ 6940/ 2018/ 6132/23830 a listom SSC/6940/2018/6132/23839 všetky zo dňa 06. 08. 2018 a ktoré boli zároveň odpoveďou na žiadosti o uzatvorenie nájomných zmlúv zo strany žalobcu na pozemky. SSC práve na nich odpovedala odvolaním súhlasu, oznámením, že nájomné zmluvy neuzavrie a žiadala o vypratanie nehnuteľnosti. Požiadavku na odstránenie reklamných stavieb žalobca zopakoval v liste SSC/7542/2019/6132/8274 zo dňa 08. 03. 2019. Žiadal, aby sú správnu žalobu zamietol v celom rozsahu.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
19. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 29. 04. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu (bez nariadenia pojednávania, pričom nezistil žiadne iné dôvody na nariadenie pojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 09. 09. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
20. Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
21. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 04. 2019, teda v čase rozhodovania žalovaného, reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a) až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa veľkosti informačnej plochy na a/reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, b/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a c/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2. Podľa § 55 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. Podľa § 58 ods. 1, 2 stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby. Stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene. Podľa § 60 ods. 1, 2 stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s podmienkami územného rozhodnutia, a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví. Stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník a/ nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou, b/ nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2 až 4, c/ nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1, d/ neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami územného rozhodnutia,
e/ vzal žiadosť o stavebné povolenie späť, f/ začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona, ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie. Podľa § 137 ods. 1, 2 stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán a konanie preruší. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona, pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, 13) b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, 13a) c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, 13b) d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. 13c) Podľa § 139b ods. 1 písm. f/ stavebného zákona, jednoduché stavby sú f/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Podľa § 10 vyššie citovaného zákona, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, len čo sa zamestnanec správneho orgánu dozvie o skutočnostiach nasvedčujúcich jeho vylúčenie (§ 9), oznámi to bez meškania svojmu najbližšie nadriadenému vedúcemu; vedúci správneho orgánu to oznámi vedúcemu nadriadeného správneho orgánu. Predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 12 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o tom, či je zamestnanec správneho orgánu z konania vylúčený, rozhoduje orgán, ktorému boli dôvody vylúčenia oznámené (§ 11 ods. 1); ak sa rozhodlo, že zamestnanec správneho orgánu je vylúčený, urobí tento orgán opatrenie na zabezpečenie riadneho uskutočnenia ďalšieho konania.
Podľa § 21 ods. 1 vyššie citovaného zákona, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. Podľa § 23 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním. Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 vyššie citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.
23. Podľa § 8 ods. 2 písm. a/, c/ vyhl. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, k žiadosti o stavebné povolenie sa prikladajú a/ doklady, ktorými stavebník preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo stavby alebo že má k pozemku či stavbe iné právo, ktoré ho oprávňuje zriadiť na pozemku požadovanú stavbu alebo vykonať zmenu stavby, alebo udržiavacie práce na nej, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce, Podľa § 15 ods. 2 písm. b/, c/ vyššie citovanej vyhlášky, k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia sa pripojí b/ doklad, ktorým žiadateľ preukazuje vlastnícke alebo iné právo umiestniť na stavbe alebo pozemku navrhované informačné, reklamné a propagačné zariadenie, c/ rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov štátnej správy.
24. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov správnych orgánov pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 27. 07. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby: 1 ks obojstrannej reklamnej stavby typu billboard na parcele číslo X. reg. „Z., katastrálne územie V., popri Bratislavskej ceste, a to na dobu neurčitú, či správne orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že stavebník nepreukázal iné právo k pozemku a preto
bol, ešte pred posúdením samotnej žiadosti povinný zastaviť konanie v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona.
25. Predmetná stavba bola dočasne povolená rozhodnutím Mesta Nitra číslo: 13648/2015-006-La zo dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018. K žiadosti žalobcu boli priložené prílohy: stavebné povolenie na reklamnú stavbu zo dňa 29. 10. 2015, čiastočný výpis z LV č. XXXX pre katastrálne územie V., kópia katastrálnej mapy, fotodokumentácia predmetnej reklamnej stavby, výpis z obchodného registra žalobcu, odpoveď na žiadosť o prenájme pozemkov pre účely umiestnenia reklamných zariadení a na základe výzvy správneho orgánu prvého stupňa doložená plná moc udelená T. F. na zastupovanie v predmetnom konaní. Správny orgán prvého stupňa vo veci po získaní relevantných podkladov k rozhodnutiu o žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby dňa 21. 12. 2018 vo veci rozhodol odvolávajúc sa na ustanovenie § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ktorým konanie zastavil. Vo svojom rozhodnutí správny orgán prvého stupňa konštatoval, že posudzoval, či žalobca preukázal iné právo k pozemku a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnená predmetná reklamná stavba. Toto rozhodnutie žalovaný ako odvolací správny orgán potvrdil, keď napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, pričom konštatoval, že žalobca iné právo k pozemku nepreukázal, nakoľko súhlasné stanovisko správcu pozemku SSC č. 5391/2014/6132/24998 zo dňa 05. 08. 2014 bolo zrušené listom č. SSC/6940/2018/6132/23923 zo dňa 06. 08. 2018 a iný doklad preukazujúci iné právo k pozemku žalobca nepredložil.
26. Správny súd konštatuje, že správny orgán prvého stupňa i žalovaný postupovali v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a stavebného zákona, keď konanie o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzovali v súlade s ustanovením § 67 ods. 4 stavebného zákona, pričom na predmetné stavebné konanie správne aplikovali i ustanovenia § 58 až 66 stavebného zákona. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola podaná oprávneným subjektom včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce právny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok.
27. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov stavebného úradu, o ktorej podľa jeho tvrdenia nebolo rozhodnuté a ani žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto námietkou nevysporiadal (žalobný dôvod podľa ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP), správny súd z administratívneho spisu zistil a konštatuje, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa začalo dňa 30. 07. 2018 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, žiadnu námietku zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu ako správneho orgánu prvého stupňa nevzniesol. Oznámenie skutočností nasvedčujúcich vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu má charakter podania v zmysle ust. § 19 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a preto z neho musia byť zrejmé všetky podstatné okolnosti, najmä musia byť konkretizované skutočnosti nasvedčujúce vylúčeniu zamestnanca. Zákonnými dôvodmi, pre ktoré je zamestnanec vylúčený z prejednávania veci je výlučne jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a jeho účasť na konaní v tej istej veci ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podanie obsahujúce uvedené náležitosti a dôvody sa v administratívnom spise nenachádza. Žalobca až v odvolaní zo dňa 06. 02. 2019 proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 21. 12. 2018 uviedol, že „vo veci konala pravdepodobne zamestnankyňa Mesta Mgr. T., voči ktorej sme namietali zaujatosť vo všetkých veciach vedených na stavebnom úrade Mesta Nitra zo samostatných dôvodov spočívajúcich v konaní zasahujúcom do súkromnoprávnych vzťahov našej spoločnosti a ďalších subjektov. Ako prílohy k žalobe pripojil žalobca podania zo dňa 20. 09. 2017, adresované Mestu Nitra s označením „Oznámenie a výzva na upustenie od neoprávneného konania“, v ktorom, okrem iného uvádza, že žiadal, aby tento list považoval za námietku predpojatosti podľa § 9 a nasl. správneho poriadku vo všetkých stavebných a/alebo iných konaniach, ktoré sa týkajú reklamných stavieb vo vlastníctve našej spoločnosti a to najmä, avšak nie výlučne v konaniach vedených na stavebnom úrade Mesta Nitra pod spisovými značkami, ktoré sú tam uvedené. Medzi spisovými značkami nie je uvedená spisová značka, pod ktorou konal správny orgán prvého stupňa v prejednávanej veci (č. 12960/2018). V čase tohto podania žalobcu už bolo začaté stavebné konanie o jeho žiadosti zo dňa 30. 07. 2018 o zmenu doby trvania reklamnej stavby, pričom dňa 09. 08. 2018 bol vyzvaný žalobca na úhradu správneho poplatku s uvedením čísla konania, pod ktorým bola veci vedená na stavebnom úrade, napriek tomu toto číslo do svojho podania zo dňa 20. 09. 2017 žalobca neuviedol, a teda podanie žalobcu zo dňa 20. 09. 2017 sa predmetnej veci nemohlo žiadnym spôsobom týkať.
V podanej žalobe žalobca žiadnym spôsobom neoznačil námietku zaujatosti, ktorú by podal v tejto veci proti zamestnancom stavebného úradu a žiadna takáto námietka sa v predloženom administratívnom spise ani nenachádza, pričom námietka zo dňa 20. 09. 2017 sa tohto konania z vyššie uvedených dôvodov netýka. S poukazom na uvedené potom ani správny súd nezistil dôvod, aby sa žalovaný námietkou zaujatosti zamestnancov stavebného úradu osobitne zaoberal, nakoľko žalobca v predmetnej veci žiadnu námietku zaujatosti nevzniesol a jeho tvrdenie nemá oporu v predloženom administratívnom spise. Naviac, žalovaný ako odvolací správny orgán ani nie je orgánom oprávneným rozhodovať o námietke zaujatosti proti zamestnancom stavebného úradu, ani v prípade, ak by takáto námietka zaujatosti podaná bola.
28. Podľa § 58 odsek 2 stavebného zákona, je základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku alebo k stavbe. Novela (zákon č. 479/2005 Z. z.) zaviedla pre stavebníka úľavu smerujúcu k zníženiu administratívnej náročnosti a k odstráneniu formálnosti úkonov, ktorá spočíva v tom, že ak stavebník preukázal vlastnícke alebo iné práva v územnom konaní a medzičasom nedošlo k ich zmene, v stavebnom konaní tieto skutočnosti nepreukazuje. Pojem "iné právo" je definovaný v § 139 ods. 1 stavebného zákona. Jeho vymedzením sa odstránili nejasnosti aplikačnej praxe, predovšetkým pri líniových stavbách a stavbách obzvlášť rozsiahlych, s veľkým počtom účastníkov konania, ktorí preukazujú iné práva. Iným právom môže byť aj nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl.) medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu trvania nájmu. V takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu.
29. Správny súd zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo 98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
30. Tak, ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu, k zastaveniu konania došlo z dôvodu, že žalobca ako účastník konania nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom je umiestnené reklamné zariadenie.
31. Konanie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom stavebný úrad, ako správny orgán, na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkové a právne skutočnosti (podmienky podľa § 67 ods. 4 stavebného zákona), ktoré by mohli mať vplyv na predĺženie platnosti už vydaného povolenia reklamných zariadení, ako dočasných stavieb. Výsledkom tohto rozhodovacieho postupu je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení alebo rozhodnutie o zastavení konania podľa § 60 stavebného zákona, ak žiadateľ nepredložil požadované a zákonom deklarované doklady na posúdenie jeho žiadosti o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení.
32. Z dôvodovej správy ust. § 60 stavebného zákona vyplýva, že zastavenie konania podľa odseku 2 nie je totožné so zastavením konania podľa § 30 správneho poriadku. Stavebný úrad je oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka zastaviť konanie, ak sú dané dôvody taxatívne vymedzené v tomto odseku, t. j. v prípade, keď stavebník predloží na stavebné konanie takú dokumentáciu, ktorú vo vlastnom mene alebo v mene firmy vypracovala osoba bez oprávnenia na projektovú činnosť, alebo keď stavebník nepreukázal vlastnícke alebo iné právo k pozemku, prípadne k stavbe, ktoré ho oprávňuje uskutočniť stavbu na nehnuteľnosti.
33. Stavebný zákon s účinnosťou od 02. 01. 2015 (novela stavebného zákona č. 293/2014 Z. z.) pozná pojem „zmena doby trvania reklamnej stavby“ (§ 67 ods. 4) a ak stavebník reklamnej stavby, ako jestvujúce reklamné zariadenia, ktoré už komplexne povolené boli, mieni naďalej užívať, má možnosť požiadať príslušný stavebný úrad o zmenu doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania, čo žalobca urobil, avšak na výzvu stavebného úradu nedoplnil svoju žiadosť v zmysle § 139 ods.1 stavebného zákona o doklad preukazujúci iné právo k pozemku (nová nájomná zmluva alebo
LV k pozemku), aby stavebný úrad mohol posúdiť predložené doklady, ktoré by stavebníka oprávňovali na podanie žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby pred uplynutím doby jej trvania a až následne pristúpiť k rozhodovaciemu procesu, výsledkom ktorého je rozhodnutie o predĺžení platnosti povolenia reklamných zariadení, resp. konanie o takejto žiadosti zastaviť. Na takýto postup bol stavebný úrad nie len oprávnený, ale aj povinný, bez predchádzajúceho vyzvania stavebníka. Vlastnícky vzťah k pozemku mal preukázaný čiastočným výpisom z LV č. XXXX k. ú. V., podľa ktorého je vlastníkom pozemku parc. č. X trvalé trávne porasty o výmere 1015 m2 Slovenská republika a správcom Slovenská správa ciest. Stavebný úrad posudzoval, či žalobca vie preukázať iné právo k pozemku.
34. S tvrdením žalobcu, že preukázal vzťah k pozemku, na ktorom bola povolená reklamná stavba stavebným povolením zo dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018, a to odpoveďou Slovenskej správy ciest zo dňa 05. 08. 2014, sa správny súd nestotožnil. Z uvedeného stanoviska jednoznačne vyplýva, že ide o súhlas dočasný, čo vyplýva z obsahu odpovede. Uvedenej skutočnosti si musel byť vedomý i žalobca, nakoľko účastník konania - Slovenská správa ciest predložila žiadosť žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 03. 07. 2018, doručený účastníkovi konania 09. 07. 2018, ktorou žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy k prenájmu časti pozemku v správe Slovenskej správy ciest za účelom umiestnenej reklamnej stavby. Pokiaľ teda žalobca požiadal o uzatvorenie nájomnej zmluvy v súvislosti so žiadosťou o zmenu trvania doby reklamnej stavby, nemôže byť pravdivé jeho tvrdenie, že jeho vzťah k pozemku postačuje preukázať súhlasným stanoviskom Slovenskej správy ciest z roku 2014. Súčasťou administratívneho spisu žalovaného je odpoveď Slovenskej správy ciest na žiadosť žalobcu o uzatvorenie nájomnej zmluvy na časť pozemku K. č. X k. ú. V. zo dňa 06. 08. 2018 adresovaná žalobcovi, z ktorej vyplýva, že žalobcovi oznámila, že neprenajíma pozemky pre účely umiestnenia reklamných stavieb ani nepodporuje umiestňovanie reklamných stavieb v blízkosti pozemných komunikácií a ruší platnosť ich súhlasného stanoviska s umiestnením reklamného zariadenia zo dňa 05. 08. 2014 a žiadala žalobcu o odstránenie reklamnej stavby z pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky a v správe Slovenskej správy ciest v lehote do 30. 09. 2018. Z uvedeného stanoviska je teda zrejmé, že žalobca nemohol žiadnym spôsobom preukázať, že má iný vzťah k pozemku, pričom žalobca účelovo poukazuje na to, že mu uvedené stanovisko nebolo zaslané. Správny súd má za to, že i keby nebolo preukázané, že Slovenská správa ciest nedoručila uvedené stanovisko žalobcovi, pre účely rozhodovania o žiadosti žalobcu o predĺženie doby reklamnej stavby správnemu orgánu postačovalo uvedené stanovisko pre svoje rozhodnutie. Naviac, pribratý účastník konania - Slovenská správa ciest predložil spolu s vyjadrením i žiadosť o odstránenie reklamnej stavby
- predžalobnú výzvu zo dňa 08. 03. 2019, v ktorej, okrem iného žiada žalobcu o odstránenie reklamných stavieb z pozemkov v k. ú. V., pod bodom 3 listu je uvedená i parc. č. Z. č. X, v ktorých ho na základe neudelenia súhlasu s užívaním pozemkov žiadal o odstránenie reklamných stavieb z pozemkov do 30. 09. 2018. Podstatnou skutočnosťou nebolo skúmanie, či bolo žalobcovi doručené odvolanie súhlasu Slovensku správou ciest, ale to, či žalobca k svojej žiadosti o predĺženie doby trvania reklamnej stavby predložil doklad preukazujúci vzťah k pozemku, na ktorom je reklamná stavba umiestnená, čo žalobca nepreukázal.
35. K ďalšej námietke žalobcu, že stavebný úrad sa nepokúsil o dohodu medzi účastníkmi a nesprávne aplikoval ust. § 137 stavebného zákona správny súd uvádza, že v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa stavebné úrady, vykonávajúce konanie podľa stavebného zákona, pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych alebo iných práv k pozemkom, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo spolupôsobiacich orgánov štátnej moci. V predmetnej veci však stavebný úrad zastavil stavebné konanie podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona z dôvodu, že žalobca ako stavebník nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 stavebného zákona a konkrétne nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom je umiestnená reklamná stavba alebo, že má k tomuto pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom stavbu. Základným dokladom, ktorý stavebník musí k žiadosti priložiť, je doklad o vlastníctve alebo inom práve k pozemku. Vlastníctvo k pozemku sa preukazuje výpisom z katastra nehnuteľností a pod iným právom k pozemku v zmysle ust. § 139 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona sa okrem iného rozumie napr. užívanie pozemku na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve. Iným právom môže byť teda aj nájomné právo preukázané nájomnou zmluvou uzavretou podľa Občianskeho zákonníka (§ 663 a nasl.) medzi prenajímateľom a nájomcom. Z tejto zmluvy však musí jednoznačne vyplývať, že na prenajatom pozemku môže nájomca postaviť určitú konkrétnu stavbu a musí obsahovať aj dobu trvania nájmu. V takomto prípade stavba môže byť povolená vždy len na určitú dobu. Tak tomu bolo i v prípade žalobcu,
ktorý disponoval súhlasom Slovenskej správy ciest ako správcom pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky dočasne umiestniť reklamnú stavbu na pozemku Z. parc. č. X k. ú. V., udelenom dňa 05. 08. 2014 a aj na jeho základe bolo vydané stavebné povolenie na dočasné umiestnenie reklamnej stavby 1 ks obojstrannej reklamnej stavby na pozemku p. č. X registra Z. k. ú. V. v ploche zeleni popri Bratislavskej ulici, rozmer 5100 x 2400mm dňa 29. 10. 2015 na obdobie do 31. 07. 2018. Pokiaľ mal žalobca záujem, aby predmetná reklamná stavba mohla byť umiestnená na pozemku aj po uplynutí tejto doby, bolo jeho povinnosťou predložiť doklady preukazujúce vlastnícke právo k tomuto pozemku alebo iné právo k nemu v zmysle ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, čo žalobca neurobil. Následne potom stavebný úrad bol oprávnený, ale i povinný postupovať v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a zastaviť konanie, nakoľko nepreukázanie požadovaných náležitostí v žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4 (nepreukázanie vlastníckeho alebo iného právo k pozemku, na ktorom bola reklamná stavba zriadená) je jedným z taxatívne stanovených dôvodov na zastavenie stavebného konania, a to ešte pred vydaním oznámenia o začatí stavebného konania. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania až keď preverí úplnosť žiadosti, prípadne ak stavebník žiadosť doplnil, t.j. až vtedy, keď konaniu nebráni žiadna prekážka, pričom tak musí urobiť do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. V predmetnej veci nebola žiadosť o zmenu doby trvania stavby úplná z dôvodu, že žalobca nepreukázal iné právo k pozemku, na ktorom boli zriadená reklamná stavba v jeho vlastníctve, a preto stavebný úrad ani nepristúpil k vydaniu oznámenia o začatí stavebného konania. Z uvedeného potom vyplýva, že stavebný úrad musel vydať procesné rozhodnutie o zastavení stavebného konania a v merite veci podanú žiadosť o zmenu doby trvania stavby ani neposudzoval, čo znamená, že sa nemohol zaoberať ani aplikáciou ust. § 137 stavebného zákona a pokúsiť sa o dohodu medzi vlastníkom pozemku a žalobcom, čoho sa žalobca v podanej žalobe domáhal. K aplikácii uvedeného zákonného ustanovenia by podľa názoru súdu bolo možné pristúpiť až v prípade, ak by žalobca predložil úplnú žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby a preukázal by existenciu vlastníckeho alebo iného práva k pozemku, na ktorom bola reklamná stavba zriadená. S poukazom na uvedené správy súd posúdil námietku žalobcu ako nedôvodnú.
36. Správny súd považuje za potrebné dodať, že stavebný úrad si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákon č. 71/167 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a v podaní zo dňa 04. 09. 2018 žalobcovi oznámil, že zhromaždil rozhodujúce podklady pre svoje rozhodnutie, s ktorými sa žalobca môže oboznámiť a vyjadriť s k nim s tým, že v uvedených úradných hodinách môže i nazrieť do spisu. Žalobca túto možnosť nevyužil, ale v podaní zo dňa 04. 10. 2018 požiadal o vyhotovenie kópie celého spisu, v čom mu bolo vyhovené a kópia administratívneho spisu bola doručená zástupkyni žalobcu dňa 14. 12. 2018. V priebehu konania sa žalobca nevyjadril k podkladom rozhodnutia, ktoré mu boli ako súčasť administratívneho spisu zaslané, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu bola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom rozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.
37. Po oboznámení sa s námietkami žalobcu, administratívnym spisom, ktorý súdu predložil žalovaný a súčasťou ktorého je i spis stavebného úradu, ako i s rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 21. 12. 2018 a rozhodnutím žalovaného zo dňa 29. 04. 2019 dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne a nebolo možné jej vyhovieť. Za potrebné tiež považuje uviesť, že úlohou správneho súdu nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne rozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými vadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie účastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie administratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj atribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho rozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného za preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ustálil ich právny význam.
Uviedol, z akých dôkazov vychádzal, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.
38. S poukazom na uvedené potom správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď podľa ust. § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona zastavil konanie o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa ust. § 58 ods. 2 až 4, keď nepreukázal, že je vlastníkom pozemku, na ktorom bola umiestnená jeho reklamná stavba, pri ktorej žiadal o zmenu doby jej trvania a taktiež nepreukázal, že od 01. 08. 2018 má k predmetnému pozemku iné právo podľa ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktoré by ho oprávňovalo žiadať o zmenu doby trvania reklamných stavieb. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 21. 12. 2018 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
39. Preskúmaním tohto rozhodnutia v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Slovenskej správe ciest (správca predmetného pozemku), ktorá bola účastníkom stavebného konania a ktorú za účastníka súdneho konania správny súd uznesením pribral, súd náhradu trov konania nepriznal podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre tohto účastníka. Správny súd pribratému účastníkovi konania zaslal žalobu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, pričom tento aj vyjadrenie podal, ale súd mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu, aby sa k podanej žalobe účastník vyjadril s poučením, že ak tak neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP).
41. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.