Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPs/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D., v konaní o návrhu navrhovateľky: A. E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, D., zastúpenej: JUDr. Katarína Jančárová, advokátka so sídlom G. XXX, D., za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, so sídlom Legionárska 7158/5, Trenčín, v konaní o návrhu na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony a o návrhu na ustanovenie opatrovníka v štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -23 zo dňa 20. decembra 2023, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -23 zo dňa 20. decembra 2023 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa zamieta“.

2. S poukazom na , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), CSP, , , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a OZ, okresný súd konštatoval, že navrhovateľka sa už druhýkrát v roku 2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, aktuálne v rozsahu dočasného zákazu osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná: nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom; disponovať s finančnou hotovosťou nad určitú sumu; v rozhodovať o sociálnej a zdravotnej starostlivosti a uzatvárať akékoľvek zmluvné vzťahy. Alternatívne navrhovateľka žiadala, aby bol osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, dočasne ustanovený opatrovník v jej osobe, kedy by zastupovala osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná pri všetkých právnych úkonoch. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. zo dňa 06.04.2023 (okrem iného) súd zakázal osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná vykonávať bez súhlasu súdu na bankových účtoch v tuzemských bankách a pobočkách zahraničných bánk vedených na jej meno alebo účtoch, kde vystupuje ako disponent, prevody na bankové účty do zahraničia a navrhovateľke uložil povinnosť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia podať návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Keďže navrhovateľka návrh na začatie konania nepodala, okresný súd vyššie uvedené rozhodnutie uznesením č.k. zo dňa 23.05.2023 zrušil. Súd prvej inštancie na základe osvedčeného skutkového stavu konštatoval, že navrhovateľka podala návrh vo veci samej až s odstupom 6 mesiacov, v ktorom poukázala na rovnaké tvrdenia ako v jej prvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a teda, z lekárskych správ vyplývajúci dementný syndróm, dezorientovanosť, ľahkú ovplyvniteľnosť osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná

a s tým spojené posielanie peňažných prostriedkov cudzím osobám. Súd prvej inštancie nespochybnil v napadnutom rozhodnutí zhoršený zdravotný stav osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, na druhej strane podľa jeho názoru je potrebné podrobiť duševný stav tejto osoby znaleckému skúmaniu ako to vyžaduje zákon predtým, ako dôjde k zásahu do jej spôsobilosti na právne úkony. Napriek tomu, že sa navrhovateľka domáha iba uloženia zákazov, je rozsah týchto zákazov taký široký, až sa stotožňuje s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, ku ktorému dochádza vždy po vykonanom dokazovaní vo veci samej. Za osvedčené mal okresný súd len rizikové bankové prevody, preto mala osoba obmedzená v spôsobilosti na právne úkony uložené neodkladným opatrením zákaz vykonávať bankové operácie, avšak povinnosť mala uloženú aj navrhovateľka v podobe podania návrhu vo veci samej, k čomu z jej strany nedošlo. Napriek ňou tvrdenej naliehavosti v tomto, aj predchádzajúcom konaní, 6 mesiacov navrhovateľka sama nekonala. Súd prvej inštancie teda konštatoval, že aj sama navrhovateľka nepovažovala za dôležité, naliehavé vzhľadom na odstup času, chrániť práva osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, preto ani okresný súd nevidel dôvod, pre ktorý by malo byť zasiahnuté neodkladným opatrením, a to uložením tak prísneho a rozsiahleho zákazu vo vzťahu k osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že nariadenie neodkladného opatrenia by znamenalo neprimeraný zásah, ktorý je svojim rozsahom totožný s rozsahom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony, čo neodkladným opatrením nie je možné a navrhovateľka musí počkať na rozhodnutie vo veci samej. K návrhu navrhovateľky v časti, aby bola ustanovená neodkladným opatrením za opatrovníčku osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná vo všetkých veciach, okresný súd vyhodnotil petit jej návrhu za nezrozumiteľný, kedy sám o sebe by neslúžil na ochranu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa má konať, ktorá by bola stále plnoprávna a mohla by uskutočňovať všetky právne úkony. Samotné ustanovenie opatrovníka, nemá bez predchádzajúceho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná žiadnu relevanciu.

3. Proti uzneseniu okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodov uvedených v a . Žiadala, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, prípadne aby napadnuté uznesenie zmenil a vyhovel jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. V odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nezohľadnil nové skutočnosti a dôkazy, ktoré predložila k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a to potvrdenia o bankových prevodoch osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná zo dňa 20.06.2023, kedy bola prevedená suma 2.000 Eur, zo dňa 24.06.2023 prevedená suma 3.000 Eur, zo dňa 14.08.2023 prevedená suma 1.000 Eur a dňa 27.10.2023 suma 500 Eur. Navrhovateľka tvrdila, že nevie o žiadnych dlhoch osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, aby sa mohlo jednať o splátky, kedy rovnako všetky výdavky spojené s bývaním hradí tejto osobe ona. K prevodom spomínaných finančných čiastok došlo až po zrušení uznesenia č.k. zo dňa 23.05.2023. Mala za to, že z predložených dôkazov vyplýva dôvodná obava, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná prevádza finančné prostriedky cudzím osobám, čím môže na jej majetku vzniknúť škoda a nie sú v žiadnom prípade v jej záujme. S týmto argumentom sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Rovnako okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná bola hospitalizovaná od 04.11.2023 vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne na oddelení geriatrie a dlhodobo chorých, čo preukázala lekárskou správou. Z predloženej správy vyplýva, že pri prijímaní do nemocnice bola osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná „dezorientovaná“, nevedela relevantne odpovedať na otázky. Dňa 08.11.2023 absolvovala osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná vyšetrenie so záverom dementný syndróm – kompletná dezorientácia, výrazný pokles mnestických a kog. funkcií, bez agresie. Podľa navrhovateľky súd prvej inštancie vzal do úvahy iba dôkazy predložené v konaní vedenom pod sp.zn , ktoré bolo ale právoplatne skončené, a na základe toho, že nepodala v určenej lehote návrh na začatie konania, okresný súd bez akýchkoľvek iných argumentov vyvodil záver, že nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, a to bez vysporiadania sa s novými skutočnosťami a dôvodmi. Navrhovateľka k nepodaniu návrhu, ako jedinému argumentu okresného súdu pre zamietnutie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v konaní vedenom pod sp.zn. udelila plnú moc na zastupovanie advokátovi, ktorý mal za ňu konať pred súdom. To, že advokát nepodal návrh vo veci samej v súdom stanovenej lehote sa dozvedela náhodne v júni 2023. Z dôvodu takého postupu advokáta, musela vyhľadať pomoc ďalšieho právneho zástupcu, popri starostlivosti o osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Pokiaľ okresný súd poukázal na nezrozumiteľnosť jej druhého alternatívneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, zmysel tohto návrhu podľa navrhovateľky spočíva v ochrane osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a to tak, že opatrovník bude

prítomný pri všetkých právnych úkonoch zastúpeného, zváži, ktoré úkony sú v prospech zastúpeného, a ktoré nie, a tým spôsobom bude chrániť záujmy zastúpeného. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza sp.zn. zo dňa 05.09.2023, ktorým došlo k ustanoveniu opatrovníka formou neodkladného opatrenia, kedy súd konajúci v tomto prípade konštatoval, že „vyšetrovanému sa takýmto opatrením neodňali jeho práva robiť právne úkony, avšak zároveň sa tieto práva delegovali aj na ustanoveného opatrovníka, ktorý z tohto titulu môže robiť opatrenia na ochranu vyšetrovaného, ak by právne úkony vyšetrovaného alebo ich nevykonanie vyšetrovaným poškodzovali alebo ohrozovali jeho oprávnené záujmy.“, v súvislosti s požiadavkou (princípom) právnej istoty a ochrany istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( v spojení s ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený účastník konania ( a v spojení s ) v zákonom stanovenej lehote ( v spojení s ), preskúmal vec v rozsahu danom v až 67 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( v spojení s a contrario, za súčasnej aplikácie a ) uznesenie okresného súdu potvrdil podľa , v spojení s , nakoľko dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa až 3 , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnuté ho rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

7. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla, i keď len dočasná úprava právnych, nielen faktických pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu.

8. K odvolacej argumentácii navrhovateľky, ktorá okrem iného poukazuje na postup okresného súdu, ktorý podľa jej názoru vychádzal len z dôkazov nachádzajúcich sa v pripojenom spise vedenom pod sp.zn. , odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie aj na základe listín predložených v tomto konaní konštatoval, že nespochybňuje skutočnosť, že osoba, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná má zhoršený zdravotný stav. Odvolací súd považuje za správny postup okresného súdu, ktorý sa v prvom rade vo svojom rozhodnutí vysporiadal s otázkou naliehavosti opakovaného návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej inštancie, že otázka naliehavosti dočasnej úpravy pomerov je spochybnená i konaním navrhovateľky. Ak odvolateľka odôvodnila podanie návrhu s oneskorením nečinnosťou ňou zvoleného právneho zástupcu, tak podľa odvolacieho súdu, nie je možné sa s týmto argumentom stotožniť. Odvolací súd po oboznámení sa s pripojeným spisom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zistil, že k zrušeniu neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené Okresným súdom Trenčín č.k. zo dňa 06.04.2023 došlo dňa 23. mája 2023. Pokiaľ sa navrhovateľka o nepodaní návrhu vo veci samej dozvedela (podľa vlastného vyjadrenia) náhodne v mesiaci jún 2023, a podala návrh vo veci samej v novembri 2023, tak je záver okresného súdu, že bol návrh na začatie konania podaný s odstupom 6 mesiacoch správny. Naliehavosti veci podľa odvolacieho súdu rovnako nesvedčia ani ďalšie okolnosti prípadu popisované navrhovateľkou v jej návrhu, a to o začiatkoch problémov osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná v roku 2019, ktorá práve v tomto roku mala, podľa tvrdení navrhovateľky, urobiť niekoľko rizikových finančných úkonov, pri ktorých prišla o svoje celoživotné úspory (100.000 Eur), čo bolo spojené s následným zhoršením jej zdravotného stavu

v roku 2022, a to ani s prihliadnutím na predloženú mailovú komunikáciu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania, to znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva legitimizuje vyhovujúci, resp. zamietavý výrok. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto požiadavka vychádza jednak z premisy, že zjavne neodôvodnenému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenej úpravy pomerov. Vzhľadom na uvedené špecifické okolnosti, je preto súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.

10. K ďalším odvolacím argumentom navrhovateľky, že súd prvej inštancie nezohľadnil nové predložené bankové prevody finančných prostriedkov z účtu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, odvolací súd uvádza, že navrhovateľka do konania predložila screenshot obrazovky s detailom platby zo dňa 20.06.2023 vo výške 2.000 Eur (čl. 8 spisu), zo dňa 14.08.2023 vo výške 1.000 Eur (čl. 10 spisu), z ktorých, a to ani z jedného detailu nie je možné ustáliť, že tieto platby sú realizované z účtu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná a ani kto je adresátom týchto platieb. Zo screenshotu detailu platby zo dňa 24.06.2023 vo výške 3.000 Eur (čl. 9 spisu) je možné určiť, že ide o platbu z účtu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, a z detailu platby zo dňa 27.10.2023 vo výške 500 Eur ako jedinej je možné určiť, okrem čísla účtu odosielateľa, aj číslo protiúčtu vedeného vo C. H.. Z predložených listín, a to aj vzhľadom na mailovú komunikáciu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, však nie je možné prijať záver, že navrhovateľka osvedčila svoje tvrdenie o tom, že tieto platby sú osobou, o ktorej spôsobilosti na právne úkony koná, realizované bezdôvodne v prospech cudzích osôb a nie sú v jej záujme. V mailovej komunikácii osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa má konať s osobou vystupujúcou pod menou I. E. je označené iné číslo bankového účtu, na ktoré majú byť zaslané peňažné prostriedky, než vyplýva z predloženého screenshotu detailu platby a rovnako nie je možné sumy žiadaných peňazí prepojiť so sumami, ktoré boli odoslané. Uvedené závery odvolacieho súdu sú konštatované výlučne v súvislosti s posúdením (ne) dôvodnosti odvolacích dôvodov v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Pokiaľ navrhovateľka pri zamietnutí jej alternatívneho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k určeniu jej osoby za opatrovníka osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, zvýrazňovala zmysel jej návrhu v tom smere, že ako opatrovníčka by bola prítomná pri právnych úkonoch zastúpeného, mohla by zvážiť, ktoré úkony sú v prospech zastúpeného a ktoré nie, a tým spôsobom by chránila jeho záujmy, tak odvolací súd sa opätovne v celom rozsahu stotožnil, aj v tejto časti, s argumentáciou súdu prvej inštancie. Podľa odvolacieho súdu, navrhovateľkou uvedeným postupom, by nedošlo k žiadnej ochrane práv a právom chránených záujmov osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pretože by nedošlo k jej obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony a ani by nedošlo k podmieneniu platnosti právneho úkonu osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná súhlasným stanoviskom opatrovníka. Naviac, je podľa odvolacieho súdu len ťažko predstaviteľné, ako by navrhovateľka mohla byť prítomná pri všetkých (alebo aspoň podstatných) právnych úkonoch osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná. Ak vo svojom odvolaní odvolateľka poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza č.k. zo dňa 05.09.2023, ktorým spochybňovala dodržanie princípu právnej istoty v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto veci, odvolací súd uvádza, že nemal zo strany navrhovateľky k dispozícii označené rozhodnutie, a toto rozhodnutie podľa odvolacieho súdu rovnako nebolo zverejnené na webovej stránke (vyhľadávané odvolacím súdom cez www.google.sk, www.otvorenesudy.sk, aspi), preto v rámci svojho odvolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemohol posúdiť jeho (ne)relevanciu k záveru okresného súdu.

12. Za tejto situácie, však odvolací súd považuje za podstatné uviesť, že navrhovateľka poukazovala na rozhodnutie Okresného Prievidza sp.zn. zo dňa 05.09.2023, teda súdu prvoinštančného. Na tomto mieste, a to vo vzťahu k posúdeniu odvolacích dôvodov navrhovateľky, ktorá namietala porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí, pre komplexnosť posúdenia potom odvolací súd konštatuje, že v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , je obsahom princípu právneho štátu, vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru Najvyššieho súdu (navrhovateľka poukazovala však na rozhodnutie okresného súdu) má významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu stotožniť sa s argumentáciou navrhovateľky v odvolaní, v ktorom konštatovala porušenie princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí a ani nemohol ani konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. V súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn. v zmysle ktorého, výklad, ktorý sa podáva v publikovanom judikáte, nie je síce právne (de jure) záväzný fakticky (de facto) má, ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je formálne záväzná ipso jure, normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi jednotlivými senátmi a kolégiami Najvyššieho súdu navzájom). Navrhovateľka však netvrdila a ani nekonkretizovala rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorých sa mal okresný súd odkloniť, z ktorého postupu by vyvodzovala záver porušenia právnej istoty, zakotvený v Čl. 2 . Odvolací súd zvýrazňuje, že vo vymedzení základných princípov tohto článku je formulovaný princíp právnej istoty, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý. Práve v súvislosti s týmito závermi poukazuje odvolací súd na dostatočné a zrozumiteľné odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu a na skutočnosti v ňom uvádzané cez úpravu v , . Z uvedených dôvodov nebolo možné potom vyhodnotiť napadnuté uznesenie okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp. vydané v rozpore s princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 .

13. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle právnej úpravy je súd povinný v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa zaoberať tým, či neprichádzajú do úvahy aj menej radikálne zásahy do integrity fyzickej osoby ako sú navrhované. V konaní o spôsobilosti na právne úkony sa rozhoduje o osobnom stave osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, čo výrazne zasahuje do integrity fyzickej osoby a preto je povinnosťou súdu sledovať záujem dotknutej osoby a až následne záujem verejných, či tretích osôb a nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. Tieto skutočnosti musia byť preukázané dôsledným dokazovaním v zmysle súčasne platných ustanovení upravujúcich obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Navrhovaným obsahom neodkladného opatrenia sa navrhovateľka vo svojej podstate domáha úpravy pomerov účastníkov zodpovedajúcej meritórnemu rozhodnutiu, pričom v danom štádiu konania je takéto rozhodnutie súdu neprípustným, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom znení by došlo k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ má navrhovateľka obavy o zdravotný stav a majetok osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, tak odvolací súd dodáva, že sú aj iné zákonné inštitúty slúžiace k ochrane jeho zdravotného stavu, resp. financií, majetku. K obmedzeniu spôsobilosti na právne úkony bude teda možné pristúpiť až po vyčerpaní všetkých menej represívnych prostriedkov a opatrení, alebo ak sa už iné obmedzenia nedajú použiť.

14. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodnúť o obmedzení spôsobilosti na právne úkony osoby, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, bude možné len na základe dôsledne vykonaného dokazovania vo veci samej a v zmysle príslušných ustanovení zákona. Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou sú nepochybne podstatné pre konanie vo veci samej a súd prvej inštancie sa bude nimi zaoberať v rámci dokazovania.

15. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

16. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

17. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne rozhodnutie potvrdil v zmysle , , keď rovnako ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.