Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cb-121-2019.pdf
PDF · 124.57 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cb/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu FISWELL s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 34, Bratislava - mestská časť Ružinov, 821 02, IČO: 44 645 686, právne zastúpený ANDELOVÁ & Co., s.r.o., so sídlom Tomášikova 15950/10H, Bratislava - mestská časť Ružinov, 821 03, IČO: 47 506 946, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, 974 01, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 25.370,35 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 25.370,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 25.370,35 Eur od 24.08.2019 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 11.09.2019, ktorej zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 10.09.2020, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 25.370,35 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 25.370,35 Eur od 14.06.2018 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, titulom zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 50.388,- Eur za obdobie od 11.09.2015 do 13.06.2018, dohodnutej v čl. 7 ods. 2 Zmluvy o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. XXXX/XXXX, uzavretej dňa 19.12.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu - Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky ako objednávateľom a žalovaným ako poskytovateľom. V žalobe uviedol, že na základe uvedenej zmluvy, predmetom ktorej bol okrem iného záväzok žalobcu vykonať technickú údržbu systému a obslužných častí systému, ktorá zahŕňala aj pravidelnú periodickú dvojmesačnú údržbu, žalobca na základe objednávky č. 5110005820 a v súlade s čl. 2 ods. 1 zmluvy vykonal pravidelnú polročnú údržbu systému HCV - Mobile V2 - ser. č. XXXXXX. O vykonanej pravidelnej polročnej údržbe systému vystavil žalobca protokol zo dňa 13.02.2015, ktorý bol žalovanému dňa 17.02.2015 doručený na potvrdenie. Následne v súlade s čl. 4 ods. 7 zmluvy vystavil žalobca faktúru č. 20150014 na sumu 50.388,- Eur s DPH. Uvedená faktúra bola splatná v lehote stanovenej v čl. 4 ods. 10 zmluvy. Nakoľko žalovaný faktúru č. 20150014 napriek jej splatnosti riadne a včas neuhradil, odo dňa 02.04.2015 sa dostal s jej úhradou do omeškania, na základe čoho vznikol žalobcovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy a v súlade s čl. 7 ods. 2 zmluvy nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 08.06.2017 sp. zn. 63Cb/190/2015-359 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 25.04.2018 sp. zn. 41Cob/202/2017-417, právoplatným dňa 31.05.2018 a vykonateľným dňa 05.06.2018, uložil súd žalovanému povinnosť uhradiť istinu 50.388,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej istiny od 02.04.2015 do zaplatenia. Žalovaný istinu a úrok z omeškania v celkovej sume 63.356,84 Eur uhradil žalobcovi v zmysle uvedených rozsudkov dňa 13.06.2018. Zmluvnú pokutu v zmysle čl. 7 ods. 2 zmluvy neuhradil ani na základe listu zo dňa 13.08.2019, ktorý bol zo strany žalobcu žalovanému doručený dňa 20.08.2019.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v upomínacom konaní vo veci platobným rozkazom sp. zn. 9UP/1161/2019 zo dňa 01.10.2019, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s vecným odôvodnením, ktorým žiadal aby súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil a žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, neoprávnený a premlčaný. Voči žalobcovi neeviduje žiaden dlh. Dlh ani neevidoval vo svojej účtovnej evidencii, nakoľko v súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobca nedoručil žalovanému žiadnu faktúru, ktorou by žalovanému vyúčtoval uplatňovaný nárok. Z opatrnosti žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pričom poukázal na to, že zmluva stanovuje povinnosť uhradiť každú faktúru v dohodnutej lehote, čiže do termínu jej splatnosti. Z podanej žaloby vyplýva záver, že žalobca považuje za termín splatnosti faktúry č. 20150014 deň 01.04.2015. V prípade neuhradenia predmetnej faktúry do tohto dňa sa podľa žalobcu mal žalovaný dňa 02.04.2015 dostať do omeškania s jej uhradením a zároveň mal porušiť svoju zmluvnú povinnosť včas uhradiť predmetnú faktúru. V súvislosti so zmluvným dojednaním uvedeným v čl. 7 ods. 2 zmluvy, žalovaný považoval za potrebné upozorniť na kogentné ustanovenie § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že právne predpisy požadujú pre platné dojednanie zmluvnej pokuty písomnú dohodu o tom, že porušenie (nie porušovanie) ktorej povinnosti má za následok vznik práva na zmluvnú pokutu a dojednanie o výške zmluvnej pokuty alebo o spôsobe určenia výšky zmluvnej pokuty. Pokiaľ tomu tak nie je, je dojednanie zmluvnej pokuty neplatné. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 zmluvy stanovuje spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty, ako aj povinnosť, pri ktorej porušení vzniká právo na zaplatenie zmluvnej pokuty a tou je povinnosť zaplatiť faktúru do dohodnutej doby, čiže do termínu splatnosti, pričom nestanovuje, že v každý deň omeškania vzniká nové samostatné právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. V predmetnom prípade sa aplikuje 4-ročná premlčacia doba a keďže právo na zaplatenie zmluvnej pokuty je právo, ktoré vzniká z porušenia povinnosti, začiatok plynutia premlčacej doby sa spravuje ustanovením § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádza, že dňa 02.04.2015 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou faktúry č. 20150014 a v tento deň mal žalovaný porušiť dohodnutú povinnosť, týmto dňom by musela začať plynúť premlčacia doba žalobcom uplatňovaného práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, čiže uplatnené právo by bolo premlčané najneskôr dňa 02.04.2019. K podaniu žaloby však došlo až 11.09.2019, čiže po uplynutí premlčacej doby. Žalovaný ďalej namietal, že by porušil povinnosť uhradiť predmetnú faktúru, pretože v súlade so zmluvou odmietol potvrdiť vykonanie údržby, ktorej cenu fakturoval žalobca predmetnou faktúrou. Z tohto dôvodu žalobca nebol oprávnený vystaviť predmetnú faktúru, pričom žalovaný bol povinný platiť priebežné platby len na základe faktúry. Žalovaný opakovane odmietal prevziať riadne nevykonanú predmetnú údržbu a žalobca jej plnenie postupne čiastkovo dopĺňal. Konečným dôvodom odmietnutia potvrdenia vykonania údržby a uhradenia predmetnej faktúry boli skutočnosti, že žalobca neposkytoval služby, ktoré bol povinný poskytovať podľa zmluvy a zároveň žalobca odmietol napriek opakovaným žiadostiam žalovaného špecifikovať, z čoho pozostával úkon označený žalobcom ako „kontrola a vykonanie testov; poznámka: v rozsahu stanovenom výrobcom pre Level 2“, ktorého vykonanie požadoval od žalovaného potvrdiť v súvislosti s predmetnou údržbou. Žalovaný preto oprávnene odmietol potvrdiť vykonanie údržby a uhradiť predmetnú faktúru. Žalobca poskytoval službu nekvalitne, neodborne, už pred predmetnou údržbou porušoval svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy a do dnešného dňa ich ani všetky nesplnil. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nevykonával opravy, ktoré bol povinný vykonať v zmysle ustanovenia čl. 1 bod 6 zmluvy a nedodal náhradné diely, ktoré bol povinný dodať v zmysle ustanovenia čl. 1 bod 7 zmluvy nebol žalobca oprávnený požadovať od žalovaného splnenie akéhokoľvek jeho záväzku zo zmluvy a žalovaný bol oprávnený odoprieť plnenie akéhokoľvek svojho záväzku zo zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca teda nemohol uplatňovať právo a žalovaný nemal povinnosť potvrdiť vykonanie predmetnej údržby a uhradiť predmetnú faktúru. Žalovaný mal za to, že neporušil povinnosť, s ktorej porušením by bolo spojené žalobcom uplatňované právo. Pokiaľ by súd dospel k inému záveru, podľa žalovaného je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, aby mal žalobca nárok na zmluvnú pokutu, ktorému už žalovaný uhradil predmetnú faktúru a tiež sumu zodpovedajúcu úrokom z omeškania, hoci žalobca poskytoval predmet zmluvy nekvalitne,
neodborne a do dnešného dňa nesplnil všetky svoje zmluvné povinnosti, v dôsledku čoho je žalovaný stále výrazne obmedzovaný v užívaní systému, ktorého servis, údržba, opravy boli predmetom zmluvy. Keďže výkon práva žalobcu je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.11.2019 nesúhlasil s uplatnenou námietkou premlčania žalovaného, pričom poukázal na odbornú literatúru a rozsiahlu judikatúru, v zmysle ktorej zmluvnou pokutou možno zabezpečovať akúkoľvek právnu (zmluvnú alebo zákonnú) povinnosť, ktorá sa môže týkať peňažného alebo aj iného plnenia. Zákon pritom nevylučuje ani možnosť dojednania zmluvnej pokuty za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Platí pritom, že každým ďalším dňom po dobu, po ktorú trvá omeškanie, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas, preto veriteľovi vzniká právo na zmluvnú pokutu za každý ďalší deň omeškania. Pri práve na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej percentuálnou sadzbou z určenej sumy za každý deň omeškania s platením peňažného záväzku preto začína plynúť premlčacia doba v zmysle § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka nielen prvým dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Odo 847/2001, uverejnený pod č. R36/2003 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek). Trvanie omeškania je potrebné chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok, kedy premlčacia doba začína a plynie vždy od každého omeškaného dňa samostatne, preto je názor žalovaného nesprávny a v priamom rozpore so zákonnou úpravou podporenou rozsiahlou judikatúrou. Žalobca ďalej v súvislosti s námietkou žalovaného týkajúcou sa neexistencie nároku žalobcu uviedol, že skutočnosť, či žalovaný o nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní účtoval alebo neúčtoval nemá na existenciu nároku žalobcu žiadny vplyv. Žalobca nebol povinný v zmysle platných právnych predpisov k nároku na zmluvnú pokutu vystaviť faktúru. V čl. 7 ods. 2 zmluvy bola zmluvná pokuta dojednaná pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného včas uhradiť peňažný záväzok, t. j. pre prípad jeho omeškania so zaplatením peňažného záväzku vzniknutého zo zmluvy. V tomto súdnom konaní je zmluvná pokuta uplatnená k porušeniu povinnosti žalovaného zaplatiť včas faktúru č. 20150014 na sumu 50.388,- Eur a teda k porušeniu povinnosti žalovaného zaplatiť včas faktúru, ktorej úhrady sa žalobca domáhal v konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/190/2015. Z obsahu odôvodnenia právoplatného rozhodnutia súdu vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie predmetnej faktúry odo dňa 01.04.2015, preto zaviazal žalovaného na úhradu istiny a žalovaný bol s jej úhradou v omeškaní odo dňa 02.04.2015, preto zaviazal žalovaného na úhradu úrokov z omeškania. S tvrdením žalovaného o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal už Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 63Cb/190/2015 rovnako aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktoré priznali žalobcovi právo na zaplatenie faktúry č. 20150014 v plnom rozsahu a nestotožnili sa s tvrdeniami žalovaného o rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca bol toho názoru, že poukazovaním na porušenie zásad poctivého obchodného styku ide u žalovaného len o snahu zneužiť toto ustanovenie a odkloniť pozornosť od svojho porušenia zmluvy, ktorého sa dopustil práve nedôvodným neuhradením faktúry č. 20150014 riadne a včas. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bez akéhokoľvek nátlaku uzavrel so žalobcom zmluvu, súčasťou ktorej boli aj dojednania o zmluvnej pokute. Žalovaný mal reálnu možnosť požadovať resp. navrhnúť úpravu článkov zmluvy, ktoré upravujú práve zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta nebola dojednaná len pre prípad omeškania žalovaného so zaplatením faktúry, ale taktiež aj pre prípad omeškania žalobcu s plnením predmetu zmluvy. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania sú v zásade dva rôzne právne inštitúty, aj keď sa môžu vzťahovať k tomu istému porušeniu povinnosti. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania, z čoho vyplýva, že ak si účastníci záväzkového vzťahu dojednajú pre prípad omeškania so splnením peňažného záväzku zmluvnú pokutu, je dlžník povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť veriteľovi dojednanú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania. Žiadne ustanovenie Obchodného zákonníka takýto súbeh nevylučuje.
4. Žalovaný na pojednávaní trval na vznesenej námietke premlčania, keď uviedol že nárok na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil po uplynutí premlčacej doby, ktorá podľa žalovaného uplynula dňom 02.04.2019. Žalovaný ďalej uviedol, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, a to z dôvodu, že od marca 2013 bol žalobca upozorňovaný na to, že servis nie je vykonávaný v súlade so zmluvou. Počas poskytnutia predmetu zmluvy došlo k výskytu závažných porúch inšpekčného smerovacieho zariadenia. Táto porucha sa prejavovala v tom, že nebolo možné vyhodnotiť vyhotovené schémy. Od marca 2013 bol žalobca upozorňovaný na uvedenú poruchu s tým, že v zmysle zmluvy bol žalobca povinný nahlásené poruchy odstrániť. Žalobca nepristúpil k
odstráneniu poruchy a neupozornil žalovaného na to, akým spôsobom by sa chyba mala odstrániť. Žalovaný mal za to, že žalobca poskytoval neodborný servis, systém bol v takom stave, že nebol schopný plniť základnú úlohu, na ktorú bol určený, pretože obsluha systému nemohla vyhodnocovať uskutočnené skeny. Podľa jeho názoru, ak žalobca videl v poskytovaní servisu prekážky, mal postupovať podľa § 552 Obchodného zákonníka, mal prerušiť poskytovanie servisu a navrhnúť riešenie tak, aby mohol poskytovať servis v súlade so zmluvou. Pokiaľ takto žalobca nepostupoval, sám bol zodpovedný za vzniknutú škodu. Podľa žalovaného mal žalobca nárok na zaplatenie odmeny jedine v tom prípade, ak by oznámil, že nie je možné poskytovať servis v súlade so zmluvou. Žalovaný v danom prípade odmietol prevziať poskytnutý servis a z tohto dôvodu žalobca nebol oprávnený ani vystaviť faktúru, keďže vystavenie bolo v zmysle zmluvy podmienené podpisom preberacieho protokolu. Žalobca navyše v protokole o vykonanom servise uviedol neurčitý pojem, že požaduje potvrdenie pre vykonanie servisu pre „Level 2“. Žalovanému nebolo zrejmé, čo sa pod týmto pojmom rozumie a z tohto dôvodu požadoval vysvetlenie. Žalobca odmietol poskytnúť toto vysvetlenie s tým, že v zmysle zmluvy na to nie je povinný. Podľa žalovaného nie je možné, aby žalobca uvádzal pojmy, ktorým nikto nerozumie a požadoval potvrdenie ich vykonania. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca odmietol podpísať preberací protokol a zároveň odmietol uhradiť faktúru vystavenú žalobcom. Žalovaný postupoval v súlade so zmluvou a s právnymi predpismi, keď ustanovenia Obchodného zákonníka umožňujú odoprieť plnenie, pokiaľ druhá strana neplní povinnosti vyplývajúce z tohto istého zmluvného vzťahu. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na porušovanie zmluvných povinností žalobcom, ktoré boli tiež zabezpečené zmluvnou pokutou, žalobca koná v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu aj úroky z omeškania, pričom sám si neplnil svoje základné povinnosti. Žalobca zdôraznil, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/190/2015 súd síce právoplatne rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 50.388,- Eur spolu s úrokom z omeškania. V tomto konaní je však podľa jeho názoru súd viazaný len výrokom uvedeného právoplatného rozhodnutia a aj v tomto konaní je povinný posúdiť, či žalobcovi vzniklo právo na vystavenie predmetnej faktúry, nakoľko súd v predchádzajúcom konaní pri rozhodovaní nevzal do úvahy jeho námietky. Námietky, že žalobca sa vyhýbal plneniu svojich povinností, z dôvodu ktorého žalovaný odmietol podpísať preberací protokol a uhradiť faktúru, neboli súdom posúdené, súd ich nechcel akceptovať a vyslovil názor, že sa netýkali vystavenia faktúry a na jej vystavenie nemali vplyv.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, kde žalobca na preukázanie svojich skutkových tvrdení v priebehu konania predložil ako listinný dôkaz Zmluvu o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. XXXX/XXXX uzavretú dňa 19.12.2011 medzi právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa zabezpečiť komplexné pravidelné pozáručné servisné služby, zabezpečiť opravy vrátane dodávky originálnych náhradných dielov, technickú pomoc a školenia obsluhy mobilného röntgenového inšpekčného systému HCV - Mobile V2 od výrobcu Smiths Heimann GmbH na kontrolu motorových vozidiel a prepravovaných kontajnerov v rozsahu uvedenom v čl. 1 bode 2 zmluvy a záväzok objednávateľa prevziať predmet plnenia a zaplatiť dohodnutú cenu. Z hľadiska rozsahu predmet zmluvy podľa článku 1 bode 2 zahŕňal a) Technickú údržbu/servis systému a obslužných častí systému, b) opravu systému, c) dodávka originálnych náhradných dielov systému, d) zabezpečenie školenia obsluhy a e) obnovu hardwarového a softwarového vybavenia systému HCV - Mobile - V2. Podľa čl. 4 bodu 7 zmluvy poskytovateľovi vzniklo právo fakturovať cenu za skutočne poskytnuté služby a dodané náhradné diely dňom potvrdenia vykonania služieb alebo prevzatia náhradných dielov niektorým z oprávnených zástupcov objednávateľa uvedenými v písomnom oznámení podľa čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy alebo štatutárnym zástupcom objednávateľa, s výnimkou ak objednávateľ bez riadneho dôvodu nepotvrdí vykonanie služieb alebo prevzatie náhradných dielov v lehote do 7 dní odo dňa doručenia výzvy na ich potvrdenie objednávateľovi, pričom v takom prípade vzniká poskytovateľovi právo fakturovať okamihom uplynutia tejto 7-dňovej lehoty. V článku 7 bode 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením faktúry v dohodnutej lehote je poskytovateľ oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.
6. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/190/2015-359 zo dňa 08.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/202/2017-417 zo dňa 25.04.2018 právoplatným dňa 31.05.2018, vyplýva, že súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.388,- Eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 02.04.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/190/2015
bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny z titulu neuhradenej ceny za pravidelnú polročnú údržbu systému HCV - Mobile V2 - ser. č. X., vyúčtovanej faktúrou č. 20150014 zo dňa 09.03.2015 splatnej dňa 30.03.2015 a nárok na úrok z omeškania. Voči uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný dovolanie, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 4Obdo/117/2019 zo dňa 28.02.2020 dovolanie žalovaného odmietol.
7. Žalobca ďalej predložil faktúru č. 20150014 vystavenú žalobcom ako dodávateľom dňa 09.03.2015 na sumu 50.388,- Eur s DPH s dátumom splatnosti dňa 30.03.2015 a doklad ČSOB InternetBanking o pohybe na účte, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 13.06.2018 uhradil na účet žalobcu sumu 63.356,84 Eur.
8. Z listu zo dňa 13.08.2019, predloženého žalobcom, ktorý bol adresovaný žalovanému, vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty v zmysle čl. 7 ods. 2 Zmluvy vo výške 29.401,40 Eur (za obdobie od 02. 04. 2015 do zaplatenia fakturovanej sumy 50.388m- Eur) spolu s príslušenstvom, a to najneskôr v lehote 3 dní odo dňa doručenia výzvy, pričom podľa kópie doručenky žalovaný predmetnú výzvu prevzal dňa 20.08.2019.
9. Žalovaný žiadal vykonať dokazovanie dokladmi nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cb/190/2015 a za týmto účelom navrhol pripojenie tohto spisu, pričom na preukázanie svojich skutkových tvrdení neoznačil žiadne konkrétne listinné dôkazy.
10. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
11. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
12. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
13. Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
14. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
15. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
16. Podľa § 563 Občianskeho zákonník, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
17. Predmetom konania prejednávanej veci bol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej zmluvnými stranami pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti, a to povinnosti riadne a včas uhradiť peňažný záväzok zo strany žalovaného, vyplývajúci zo Zmluvy o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. XXXX/XXXX zo dňa 19.12.2011, uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom a faktúry č. 20150014 vystavenej žalovanému v súlade so zmluvou, kde samotné uzavretie predmetnej zmluvy nebolo medzi stranami sporné. Predloženou zmluvou mal súd preukázané, že táto obsahuje zmluvné dojednanie, v zmysle ktorého v prípade omeškania objednávateľa so zaplatením faktúry v dohodnutej lehote je poskytovať oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania (čl. 7 bod 2 zmluvy). Na základe uvedeného mal súd preukázané, že zmluvná pokuta bola medzi stranami uzavretá v písomnej forme, pričom dojednanie obsahovalo spôsob určenia jej výšky a zmluvné strany dostatočne
jasne určili aj povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bol žalovaný ako objednávateľ povinný zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu.
18. Nebolo tiež sporné, že žalobca v súvislosti s uzavretou zmluvou vystavil žalovanému dňa 09. 03. 2015 faktúru č. 20150014 na sumu 50.388,- Eur vrátane DPH s dátumom splatnosti dňa 30.03.2015, pričom nárok na zaplatenie uvedenej sumy bol predmetom konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/190/2015. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené a súd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 63Cb/190/2015-359 zo dňa 08.06.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/202/2017-417 zo dňa 25.04.2018 právoplatným dňa 31.05.2018, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 50.388,- Eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 02.04.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku. Okrem nároku žalobcu na zaplatenie istiny súd v uvedenom konaní priznal žalobcovi popri istine aj nárok na úrok z omeškania a ustálil, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením istiny dňom 02. 04. 2015. Na základe uvedeného súd potom vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti spočívajúcej v riadnom a včasnom uhradení faktúry vystavenej žalobcom, keď žalovaný nepoprel, že dlžnú sumu spolu s priznaným úrokom z omeškania uhradil žalobcovi až dňa 13. 06. 2018.
19. Pokiaľ sa žalovaný v prejednávanej veci bránil tým, že žalobca poskytoval žalovanému neodborný servis, preto odôvodnene odmietol žalobcovi potvrdiť vykonanie údržby a uhradiť faktúru a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť na strane žalovaného k porušeniu jeho zmluvnej povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, majúc za to, že žalobca vystavil faktúru neoprávnene, súd konštatoval, že tieto skutočnosti boli žalobcom uvádzané aj v predchádzajúcom súdnom konaní, pričom odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil názor, že žalovaný vrátil protokol o vykonaní prác bezdôvodne a dôvody uvádzané a vytýkané žalovaným sa nevzťahujú na rozsah poskytovaných služieb pri pravidelnej údržbe podľa článku I. bod 4 písm. b) zmluvy (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41Cob/202/2017-417 zo dňa 25.04.2018, odsek 28. odôvodnenia). Samotný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 50.388,- Eur vyúčtovnej faktúrou č. 20150014 zo dňa 09.03.2015 bol žalobcovi priznaný právoplatným súdnym rozhodnutím a nesúhlas žalovaného s názorom súdu vysloveným v predchádzajúcom súdnom konaní, ani skutočnosť, že žalobca sa nestotožnil s hodnotením dôkazov súdu, ktorý nerozhodol v súlade s jeho požiadavkami, nie je dôvodom na to, aby súd v inom súdnom konaní opätovne preskúmaval skutkové tvrdenia, ktoré už boli žalobcom uvedené v rámci odvolacieho aj dovolacieho konania vo veci vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb/190/2015. Obrana žalovaného v tejto časti smerovala k spochybňovaniu nároku žalobcu na samotnú istinu, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté a žalobcovi bol tento nárok súdnym rozhodnutím priznaný. Nebol preto dôvod v tomto súdnom konaní opätovne podrobne skúmať skutkové tvrdenia uvádzané žalovaným, súvisiace s neodborným poskytovaním údržby zo strany žalobcu, preukazovať oprávnenosť žalobcu na vystavenie faktúry a vykonávať žalovaným navrhované dokazovanie dôkazmi nachádzajúcimi sa v inom súdnom spise.
20. Vzhľadom na uvedené súd potom za spornú považoval len otázku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorú súd vyhodnotil ako otázku právnu, keď súd konštatoval, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi vznikol, a to bez ohľadu na to, či žalobca vystavil v súvislosti s uplatnením zmluvnej pokuty žalovanému faktúru, pretože tento nárok vyplýva žalobcovi priamo z článku 7 bodu 2 uzavretej zmluvy a žalobca uhradil žalovanému dlžnú istinu až dňa 13.06.2018. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným bola potom sporná len otázka, či môže byť toto právo žalobcovi súdom priznané, keď žaloba bola podaná na súde dňa 11. 09. 2015.
21. Právnou podstatou zmluvnej pokuty je povinnosť zaplatiť určitú peňažnú čiastku zo to, že dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti pre prípad jej nesplnenia vôbec alebo jej nesplnenia riadne a včas. Dohoda o zmluvnej povinnosti má akcesorický charakter a závisí vždy na hlavnom záväzku, pretože ide o zabezpečovací inštitút a priamo súvisí s hlavným záväzkom. Napriek uvedenému však ide o samostatný nárok, ktorý možno uplatňovať v súdnom konaní samostatne bez ohľadu na uplatnenie nároku na splnenie hlavnej povinnosti.
22. Zmluvnú pokutu možno dojednať jednak pevnou sumou, ale aj percentuálnou sadzbou z peňažnej čiastky za určité obdobie ako sankciu za omeškanie tak, ako bola zmluvná pokuta dojednaná medzi stranami sporu v uzavretej Zmluve o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. XXXX/
XXXX zo dňa 19. 12. 2011. Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pri právach, ktoré vznikli z porušenia zmluvy, ako je okrem iného i právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Premlčacia doba začína plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená. Rozhodujúca nie je splatnosť zmluvnej pokuty, ale moment porušenia zabezpečenej povinnosti. Aj pri zmluvnej pokute určenej percentuálnou sadzbou premlčacia doba v zmysle § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka začína plynúť odo dňa porušenia povinnosti.
23. Pri určovaní začiatku plynutia premlčanej lehoty sa súd v danom prípade priklonil k názoru žalobcu, ktorý vychádza z názoru väčšiny právnych teoretikov a judikatúry, pričom konštatoval, že nárok na zmluvnú pokutu žalobcovi patrí počas celej doby porušovania zmluvnej povinnosti až do jej splnenia, teda v danom prípade od 02. 04. 2015 do 13. 06. 2018. Žalobca si mohol uplatniť nárok na zmluvnú pokutu kedykoľvek, za každý deň omeškania samostatne a každý deň omeškania v prípade takto dohodnutej zmluvnej pokuty mu vzniká nové samostatné právo na zaplatenie každej jednotlivej splátky zmluvnej pokuty. V tomto prípade bolo potom namieste aplikovať ustanovenie § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka v kontexte s ustanovením § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne, teda pre každý denne vzniknutý nárok na jednotlivé splátky zmluvnej pokuty plynie aj samostatná premlčacia lehota. Podľa názoru súdu v prípade zmluvnej pokuty určenej percentuálnou sadzbou za každý deň omeškania je zabezpečená povinnosť plniť riadne a včas porušovaná opakovane, každý deň omeškania a každým dňom omeškania vzniká veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu, pričom pre každý denne vzniknutý nárok plynie aj samostatná premlčacia doba. Uplynutím premlčacej doby pre zmluvnou pokutou zabezpečenú pohľadávku sa premlčuje nárok len na všetky ďalšie denné splátky zmluvnej pokuty, teda len na tie splátky, na ktoré nárok by žalobcovi vznikol v období po premlčaní hlavnej pohľadávky. Inými slovami, ak právo na zmluvnú pokutu, resp. na jednotlivé splátky zmluvnej pokuty, vzniklo pred premlčaním hlavného záväzku, takémuto právu plynie samostatná premlčacia doba a premlčanie hlavného záväzku na ňu nemá vplyv. Po uplynutí premlčacej doby pre plnenie zabezpečenej povinnosti sa možno brániť námietkou premlčania len voči právu na splátky zmluvnej pokuty, ktoré vzniklo v čase po uplynutí premlčacej doby hlavého záväzku. V danom prípade si však žalobca neuplatňuje právo na splátky zmluvnej pokuty, ktoré by žalobcovi mali vzniknúť po uplynutí premlčacej doby pre zabezpečenú povinnosť, pretože toto právo zaniklo už skôr, splnením zabezpečenej povinnosti, pričom táto bola splnená ešte pred uplynutím premlčacej doby hlavného záväzku.
24. Keďže žalobca si uplatnil nárok len na tie splátky zmluvnej pokuty, ktoré vznikli v časovom intervale ohraničenom štyrmi rokmi spätne od podania žaloby, t.j. od 11. 09. 2015 do dňa splnenia zmluvnej povinnosti, t.j. do 13.06.2018, kedy nárok na istinu premlčaný nebol, súd dospel k záveru, že pre jednotlivé splátky zmluvnej pokuty, na ktoré vznikol žalobcovi nárok v uvedenom časovom intervale, premlčacia doba ku dňu podania žaloby neuplynula. Súd preto považoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a žalobcovi priznal nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne zo sumy 50.388,- Eur za obdobie od 11.09.2015 do 13.06.2018, teda v celkovej výške 25.370,35 Eur tak, ako si ju žalobca v konaní uplatnil. Súd tiež nevidel v konaní žalobcu pri uplatnení nároku na zmluvnú pokutu rozpor zo zásadami poctivého obchodného styku.
25. Vzhľadom na to, že nárok na zmluvnú pokutu je samostatným nárokom, tento nárok možno uplatniť aj samostatne, nielen popri nároku na splnenie hlavného záväzku. Preto aj pri plnení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa dlžník môže dostať do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, ak zmluvnú pokutu neuhradí riadne a včas. Aj z nároku na zmluvnú pokutu je potom možné uplatniť nárok na úrok z omeškania, ktorý patrí žalobcovi odo dňa splatnosti zmluvnej pokuty. Vzhľadom na to, že v danom prípade si strany v zmluve nedohodli čas plnenia pre zaplatenie zmluvnej pokutu, súd pri určení dátumu splatnosti zmluvnej pokuty vychádzal z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Nebolo sporné a listom zo dňa 13. 08. 2019 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v lehote 3 dní od doručenia tohto listu, pričom podľa fotokópie doručenky žalovaný výzvu prevzal dňa 20. 08. 2019. Súd preto dospel k záveru, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku spočívajúceho v zaplatení zmluvnej pokuty až dňom nasledujúcim po uplynutí troch dní od prevzatia predmetnej výzvy, t.j. dňom 24.08.2019. Podľa názoru súdu až týmto dňom žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z uplatnenej zmluvnej pokuty, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 24. 08. 2019 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP, konštatujúc, že žalobca bol vo väčšej časti v tomto konaní úspešný a jeho neúspech spočíval len nepatrnej časti z celkovej hodnoty predmetu sporu, týkajúcej sa úroku z omeškania. Súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.