Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_41Cob-202-2017.pdf
PDF · 137.31 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/202/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci žalobcu FISWELL s.r.o., Albrechtova 1, 821 03 Bratislava, IČO: 44 645 686, zastúpeného ANDELOVÁ & Co.,s.r.o., Tomášikova 10H, 821 03 Bratislava, IČO: 47 506 946, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o zaplatenie 50.388,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/190/2015-359 zo dňa 8. júna 2017, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 63Cb/190/2015-359 zo dňa 8. júna 2017 potvrdzuje.
II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v prvom výroku zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 50.388,- Eur s 8,05 % ročným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 2.4.2015 do zaplatenia a druhým výrokom súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému.
2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia 50.388,-Eur s príslušenstvom z titulu neuhradenej ceny za pravidelnú polročnú údržbu systému Q., vyúčtovanej faktúrou č. 20160014 zo dňa 9.3.2015, splatnej dňa 30.3.2015 vo výške žalovanej sumy. Žalobca uviedol, že kontrolu vykonal v zmysle uzatvorenej zmluvy so žalovaným zo dňa 19.12.2011 o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. 7205/2011, ktorej predmetom bol aj záväzok žalobcu vykonať technickú údržbu systému a obslužných častí, ktorá zahŕňala aj pravidelnú periodickú polročnú údržbu. Pravidelnú polročnú údržbu tohto systému žalobca vykonal na základe objednávky žalovaného č. 5110005820, a to v súlade s článkom II. ods. 1 zmluvy. Po jej vykonaní žalobca žalovanému vystavil protokol č. 850527 dňa 13.2.2015, ktorý bol žalovanému doručený na potvrdenie. Žalobca tvrdil, že žalovaný bez riadneho dôvodu nepotvrdil vykonanie služieb podpísaním doručeného protokolu bezodkladne po vykonaní pravidelnej polročnej údržby, z ktorého dôvodu mu žalobca dňa 17.2.2014 doručil výzvu na potvrdenie. Po márnom uplynutí 7-dňovej lehoty následne žalobca vystavil v súlade s článkom IV. ods. 7 zmluvy uvedenú faktúru na úhradu dohodnutej odplaty za vykonanie predmetnej služby.
3. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou a tvrdil, že bola podaná predčasne a k omeškaniu žalovaného nedošlo. Tiež tvrdil, že nepotvrdenie vykonania údržby žalovaným nebolo bezdôvodné. Žalovaný doručil žalobcovi dňa 3.2.2015 reklamáciu zo dňa 29.1.2015, v ktorej žiadal o bezodkladné odstránenie nedostatkov a problémov uvedených v správe z OŠT Trnava, ktorá tvorila prílohu tohto listu. Žalovaný uviedol, že potvrdí prevzatie polročnej údržby, keď si žalobca riadne splní svoj záväzok. Žalovaný
tvrdil, že vyzval žalobcu na bezodkladné odstránenie nedostatkov, keďže uvedený systém bol len v obmedzenom prevádzky schopnom stave z dôvodu neplnenia záväzkov zo strany žalobcu a tento nie je možné v plnom rozsahu využívať na plnenie úloh finančnej správy. Napriek týmto skutočnostiam žalobca vystavil faktúru, ktorej prílohou bol záznam z údržby zo dňa 13.2.2015, ktorý však podľa názoru žalovaného nie je totožný so záznamom z 13.2.2015, ktorý bol priložený k výzve zo dňa 17.2.2015. Žalovaný poukazoval na to, že systém Q. nie je možné v súčasnosti využívať na dôkladné plnenie si úloh finančnej správy pri odhaľovaní trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením colných a daňových predpisov a v tejto súvislosti dňa 24.11.2014 doručil žalobcovi výpoveď zo zmluvy o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. 7205/2011. Žalovaný má tiež za to, že žalobca nesprávne určil i výšku úrokov z omeškania.
4. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a poukázal na to, že rozsah samotnej údržby systému je definovaný v článku I. ods. 4 písm. b) zmluvy, v zmysle ktorého polročná údržba zahŕňa činnosti vymedzené v článku I. ods. 4 písm. b), bod 1. až 8. Žiadny z uvádzaných bodov neobsahuje okrem údržby systému aj opravu samotného systému. Rozsah samotnej opravy systému je definovaný v článku I. ods. 6 zmluvy, v ktorom je výslovne uvedené, že poskytovateľ zabezpečí opravy systému vrátane opráv obslužných častí systému, ktorými sú najmä klimatizácie, hydrauliky generátora. Z článku IV., ktorý upravuje cenu a platobné podmienky vyplýva, že cena za poskytnuté služby zo strany žalobcu bola dojednaná v článku IV. ods. 2 zmluvy zvlášť za polročnú údržbu, ako pevná cena a zvlášť za opravu systému podľa hodinovej sadzby, pričom cena za obidve činnosti bola účtovaná a dojednaná separátne. Z tohto dôvodu mal žalobca za to, že vykonanie údržby systému a opravy systému nemožno zamieňať a akékoľvek námietky žalovaného voči neposkytnutiu opravy systému nemožno využiť pre odôvodnenie neuhradenia ceny za vykonanie údržby systému. Žalobca sa tiež vyjadril k postupu, ak pre vady systému je potrebná oprava a uviedol, že tento postup je vymedzený v článku II. ods. 2 zmluvy, kedy je potreba doručiť objednávku na opravu, ak bolo predmetom opravy aj dodanie náhradných dielov, bol žalobca povinný vykonať takúto opravu iba v prípade, ak žalovaný ako objednávateľ odsúhlasil cenovú ponuku na opravu dodaním náhradných dielov. Ak túto neodsúhlasil, žalobca v zmysle zmluvy nebol a nemohol byť povinný vykonať opravu systému.
5. Žalovaný mal za to, že predmetom uzatvorenej zmluvy je zabezpečenie komplexnej starostlivosti, nielen čiastkovej, teda aj vykonanie opráv, z ktorého dôvodu podľa názoru žalovaného si žalobca nesplnil všetky povinnosti v zmysle zmluvy, a preto mu nevznikol zatiaľ nárok na zaplatenie dohodnutej odplaty.
6. Súd vykonaným dokazovaním, a to listinnými dôkazmi založenými v spise vrátane e-mailovej komunikácie, výsluchmi svedkov dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko žalobca vykonal všetky činnosti, ktoré mu stanovila zmluva v článku I. bod 4 písm. b) a článku I. bod 5. Súd mal za preukázané, že niektorým námietkam žalovaného, ktoré považoval žalobca v zmysle zmluvy za dôvodné a boli vadami vykonaného diela vyhovel a tieto i odstránil dňom 13.2.2015, o čom bol spísaný nový záznam o vykonaní polročnej kontroly z 13.2.2015, ktorým bol zmenený ním pôvodne predložený záznam z 28.1.2015, čo potvrdzuje aj e-mailové podanie žalovaného z 24.2.2015. Odstránil teda vady, ktoré súviseli s poskytnutím polročnej údržby systému. Žalovaný však tvrdil, že neboli odstránené závady týkajúce sa infračervených bariér, kvality obrázkov, kde konštatoval, že sa jedná o pretrvávajúci problém z neodstránením problémov s hydraulickou kockou a nedostatky ohľadne záložného zdroja. K týmto závadám sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na to, že sa jedná už o závady z predchádzajúcih období, pri ktorých podával návrh riešení, ktoré žalovaný neakceptoval. Otázka záložného zdroja pritom nie je predmetom polročnej údržby, a preto žalobca tvrdil, že vady, ktoré žalovaný vo svojich podaniach namieta boli vadami, ktoré vyplývali už z predchádzajúcih období a tieto si neuplatnil riadne a včas, resp. nárok z nich podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, a z ktorého dôvodu by súd na ne nemal prihliadať. Pokiaľ ide o nevykonanie opravy v rámci polročnej údržby, žalobca poukazoval na to, že táto sa mala vykonať až na základe predchádzajúcej akceptácie cenovej ponuky zo strany žalobcu adresovanej žalovanému, ktorú žalobca učinil v podaní zo 17.2.2015, resp. e-mailom zo 6.2.2015, avšak žalovaný ju neodsúhlasil. Z tohto dôvodu mu povinnosť opravy nevznikla. Táto oprava však nebola súčasťou polročnej údržby, a preto po odstránení všetkých vytýkaných nedostatkov, ktoré súviseli s polročnou údržbou, mal žalovaný aj podľa súdu potvrdiť protokol o pravidelnej polročnej údržbe systému. Keďže tak žalovaný neurobil, vzniklo žalobcovi právo fakturovať cenu poskytnutých služieb podľa článku IV. bod 2 v žalovanej sume. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo žalovanej sumy od 2.4.2015 až do zaplatenia.
7. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. Zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedol, že rozsudok napáda v celom rozsahu z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. Odvolateľ poukázal na to, že podľa súdu prvej inštancie predmet zmluvy o poskytovaní služieb tvorili samostatné záväzky žalobcu a každý takýto jednotlivý záväzok možno subsumovať pod ustanovenie zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka. To v konečnom dôsledku znamená, že jednotlivé záväzky predmetu zmluvy o poskytovaní služieb musia mať podľa prvostupňového súdu charakter samostatného diela v zmysle zmluvy o dielo. Podľa prvostupňového súdu strany zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorili na základe článku II. viaceré zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie však bližšie nešpecifikoval, aké viaceré zmluvy o dielo mali byť uzavreté. Z tohto dôvodu žalovaný dedukuje, že tým súd myslel uzavretie viacerých samostatných zmlúv o dielo, ktoré sú obsiahnuté v zmluve o poskytovaní služieb. Tvrdenie súdu, že strany zmluvy o poskytovaní služieb uzatvorili na základe článku II. viaceré zmluvy o dielo, vyplýva z prvej vety ods. 19 rozsudku, v ktorej je uvedené: „ v článku II. si strany zmluvy dohodli spôsob plnenia zmluvy uzavretím jednotlivých zmlúv o dielo, v zmysle ktorého pravidelnú periodickú údržbu systému (dvojmesačnú, polročnú a ročnú), ako aj pravidelnú údržbu obslužných častí systému bude poskytovateľ zabezpečovať na základe písomnej objednávky objednávateľa, minimálne však v lehotách stanovených v harmonograme, ktorý je prílohou č. 2 zmluvy“. V rozsudku teda súd skonštatoval, že zmluva o poskytovaní služieb má charakter tzv. rámcovej zmluvy. Hoci súd prvej inštancie neuviedol pod aký konkrétny právny inštitút subsumoval predmetnú údržbu, tak na základe uvedených skutočností sa možno domnievať, že súd považoval takúto údržbu za dielo vykonané za podmienok dohodnutých v zmluve o poskytovaní služieb, ktorá mala charakter tzv. „ rámcovej zmluvy“. Odvolateľ uviedol, že pojem rámcovej zmluvy nie je v rozhodných ustanoveniach právnych predpisov upravený. Poukázal na rozhodnutie NS ČR zo dňa 19.12.2013, sp.zn. 29Cdo/4463/2011, ktorý vysvetlil pojem a charakter „rámcovej zmluvy“. Vyplýva z neho, že rámcová zmluva nemá iný význam, len že stanoví zmluvné podmienky následne uzatváraných konkrétnych realizačných zmlúv, t.j. v tom či onom rozsahu predurčuje ich obsah. Pri vzniku realizačnej zmluvy uzavretej na základe rámcovej zmluvy sa teda v rozsahu, v ktorom sa strany nedohodli v realizačnej zmluve inak, sa stávajú pravidlá ( zmluvné podmienky ) dohodnuté v rámcovej zmluve súčasťou obsahu realizačnej zmluvy. Vzhľadom na charakter „rámcovej zmluvy“ vysvetľovaný NS ČR, že v nej dohodnuté podmienky sa majú vzťahovať na realizačné zmluvy uzavreté na jej základe, musí zo zmluvy výslovne vyplývať, že má charakter „rámcovej zmluvy“. Uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb podľa žalovaného nemá takýto charakter. Predmetom tejto zmluvy je záväzok poskytovateľa zabezpečiť komplexné pravidelné pozáručné servisné služby, zabezpečiť opravy vrátane dodávky originálnych náhradných dielov, technickú pomoc a školenia obsluhy mobilného rőngenového inšpekčného systému Q. od výrobcu Smiths Heimann GmbH na kontrolu motorových vozidiel a prepravovaných kontajnerov v nižšie uvedenom rozsahu a záväzok objednávateľa prevziať predmet plnenia a zaplatiť dohodnutú cenu. Citované ustanovenie určuje teda jeden predmet zmluvy a nie viacero predmetov zmluvy, a ten je vykonaný, až keď je vykonaný kompletne. Súd prvej inštancie teda dospel k nesprávnemu záveru, že predmetná údržba je samostatným predmetom zmluvy. Súd neskúmal, čo je predmetom zmluvy o poskytovaní služieb. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka s tým, že nárok na cenu vykonaním diela vzniká až vykonaním diela. Tvrdí, že je potrebné rozlišovať medzi právom na platenie dohodnutých platieb pri postupnom vykonávaní diela a právom na zaplatenie ceny, ako podmienkami vzniku takýchto práv. Vznik práva na platenie dohodnutých platieb pri postupnom vykonávaní diela nie je podmienený vykonaním diela. Keďže súd prvej inštancie neurčil správny predmet zmluvy o poskytovaní služieb, nemohol ani objektívne určiť, či bol predmet zmluvy vykonaný, a či vzniklo právo na zaplatenie ceny za vykonanie predmetu zmluvy. Žalovaný má za to, že žalobca predmet zmluvy o poskytovaní služieb nevykonal. Nesplnil si najmä povinnosti zabezpečiť opravy systému, dodávky náhradných dielov a poskytnutie riadneho
servisu/údržby systému, preto mu nevzniklo právo na zaplatenie ceny. Neexistuje teda žiaden dôvod, aby žalovaný platil dohodnuté platby z titulu postupného vykonávania predmetu zmluvy.
10. Žalovaný v odvolaní zároveň uviedol, že žalobca nevykonal v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb ani predmetnú údržbu. Rozsah, v akom mal žalobca vykonať predmetnú údržbu, vyplýva z ustanovení článku I. bod 3, článku I. bod 4 písm. b) a článku I. bodu 5 zmluvy o poskytovaní služieb. Žalovaný tvrdí, že žalobca mal v zmysle článku I bodu 3 zmluvy o poskytovaní služieb vykonať technickú údržbu/servis systému a obslužných častí aj v rozsahu odporučenom výrobcom, v zmysle článku I. bod 5 mal žalobca vykonať v rozsahu určenom výrobcom údržbu konkrétnych častí systému. Súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že žalobca vykonal pravidelnú polročnú údržbu v zmysle ustanovení článku I. bod 4 písm. b) a článku I. bod 5 zmluvy o poskytovaní služieb, avšak neuviedol, z akého dôvodu nemala byť vykonaná pravidelná polročná údržba systému a obslužných častí aj v rozsahu stanovenom v článku I. bodu 3 zmluvy o poskytovaní služieb, čiže v rozsahu odporúčanom výrobcom systému, najmenej však v rozsahu uvedenom v tejto zmluve. Žalobca teda mal vykonať polročnú údržbu systému a obslužných častí systému aj v rozsahu odporúčanom výrobcom, pričom žalobca nevykonal predmetnú údržbu ani v rozsahu stanovenom ustanoveniami článku I. bodu 4 písm. b) a článku I. bodu 5 zmluvy o poskytovaní služieb. Súd prvej inštancie však nielenže neporovnal, či rozsah úkonov vykonaných žalobcom pri predmetnej údržbe je totožný s rozsahom stanoveným v ustanoveniach v článku I. bodu 4 písm. b) a článku I. bodu 5 zmluvy o poskytovaní služieb, ale ani nemal možnosť z vykonaného dokazovania objektívne zistiť, aké konkrétne činnosti sú zahrnuté v rozsahu stanovenom ustanoveniami článku I. bodu 4 písm. b) a článku I. bodu 5 zmluvy o poskytovaní služieb. Zmluva o poskytovaní služieb neobsahuje výslovný výpočet činností, ktoré sa majú vykonávať pri údržbe v zmysle ustanovenia článku I. bodu 5 zmluvy o poskytovaní služieb, tie činnosti určuje výrobca zariadenia. Žalobca predmet zmluvy považoval za vykonaný v súlade so zmluvou a súd považoval námietky žalovaného za neskoro vytknuté vady, keďže ich žalovaný nevytkol bez zbytočného odkladu a žalobca namietal ich neskoré vytknutie žalovaným. Žalovaný však nevytýkal vady predmetnej údržby, ale namietal, že nebola vykonaná, pretože nespĺňala dohodnuté podmienky. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo, t.j. vykonanie diela a zhotovenie predmetu diela je splnený ukončením a odovzdaním diela. Odovzdanie je dvojstranným synalagmatickým vzťahom, t.j. povinnosti zhotoviteľa zodpovedá povinnosť objednávateľa riadne vyhotovený predmet diela prevziať. Zhotoviteľ je objednávateľa povinný na prevzatie diela vyzvať a žalobca neuskutočnil žiadne vyzvanie žalovaného na prevzatie predmetnej údržby, len zaslal žalovanému protokol na potvrdenie jej vykonania. Objednávateľ má možnosť, ale nemá povinnosť nevykonané dielo prevziať. Pokiaľ objednávateľ takéto dielo neprevezme, tak sa dielo považuje za nevykonané a objednávateľ nemá povinnosť zaplatiť jeho cenu. Žalovaný v danom prípade odmietol prevziať predmetnú údržbu, lebo nesplnila dohodnuté podmienky, teda nemá povinnosť ani ju prevziať a ani zaplatiť za jej vykonanie cenu. Žalovaný tiež uviedol, že aby bolo možné čo len uvažovať o oprávnenosti nároku žalobcu, tak by žalobca musel ako právne významné tvrdenie presne špecifikovať všetky úkony, ktoré mali byť uskutočnené pri predmetnej údržbe, následne uviesť, že všetky takéto úkony vykonal s dohodnutými vlastnosťami a následne by musel tieto tvrdenia preukázať. Teda žalobcu ako prvého zaťažujú povinnosti v dostatočnom rozsahu špecifikovať všetky právne významné tvrdenia, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok a následná povinnosť preukázať tieto tvrdenia. Pokiaľ žalobca nesplní tieto povinnosti, najmä povinnosť uviesť a dostatočne špecifikovať všetky právne významné tvrdenia, tak nie je možné ani uvažovať o vzniku povinnosti žalovaného špecifikovať, čo konkrétne žalobca nevykonal v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb. V opačnom prípade by došlo k tzv. preneseniu povinnosti tvrdiť právne relevantné skutočnosti a tvrdené skutočnosti preukázať zo žalobu na žalovaného. To je však v rozpore s právnymi predpismi. Žalobca však ani raz v priebehu konania bližšie nešpecifikoval úkony, ktoré mal v zmysle zmluvy o poskytovaní služieb vykonať pri predmetnej údržbe. Keďže žalobca dostatočne nešpecifikoval všetky právne významné skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje nárok a takéto tvrdené skutočnosti preukázať, dôsledkom je, že žaloba musí byť zamietnutá.
11. Odvolateľ tiež poukázal na to, že v dokumente, ktorý dával žalobca podpisovať žalovanému po vykonaní pravidelnej polročnej prehliadky, chcel žalobca, aby mu žalovaný potvrdil pri polročných údržbách vykonanie úkonu „ kontrola a vykonanie testov; poznámka: v rozsahu stanovenom výrobcom pre Level 2“. Žalovaný opakovane požadoval od žalobcu, aby mu vysvetlil aké úkony mali byť vykonané v rámci úkonu s veľmi neurčitým označením „Level 2“. Takejto žiadosti žalobca odmietol vyhovieť a žiadal od žalovaného podpísať protokol, hoci žalovaný nevedel vykonanie akých úkonov pri predmetnej údržbe požaduje žalobca potvrdiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa žalovaný domnieva, že aj keby žalobca vykonal polročnú údržbu v dohodnutom rozsahu, tak žalovaný bol oprávnený odmietnuť podpísanie
protokolu o vykonaní polročnej údržby, keďže nie je zrejmé, vykonanie akých úkonov chcel žalobca potvrdiť. Keďže žalovaný oprávnene a odôvodnene odmietol podpísať protokol o vykonaní údržby, tak žalobca nebol oprávnený vystaviť faktúru a ani sa domáhať jej uhradenia. Žalovaný tieto skutočnosti namietal už pred súdom prvej inštancie, avšak súd na ne nijako v odôvodnení rozsudku nereagoval. Žalovaný zdôraznil, že žalobca by mal právo na zaplatenie ceny predmetu zmluvy len v prípade, ak by celý predmet zmluvy vykonal. Nesúhlasí teda s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobca predmetnú údržbu vykonal, a že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie jej ceny.
12. Žalovaný taktiež v odvolaní uviedol, že jeho všetky námietky vznesené počas konania voči predmetnej údržbe súd vyhodnotil ako neskoro oznámené/vytknuté vady v zmysle ustanovenia § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 562 ods. 3 a § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže žalobca pred súdom namietal neskoré vytknutie vád predmetnej opravy. Vzhľadom na takýto postoj súdu, sa súd odmietol zaoberať akýmikoľvek námietkami voči predmetnej údržbe, ktoré boli vznesené počas konania. Žalovaný tiež namietol, že nebolo aplikované ustanovenie § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, na ktorého použitie odkazuje ustanovenie § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 19.4.2016, sp.zn. 32Cdo 2290/2014, ktorý sa zaoberá správnym aplikovaním ustanovenia § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka, a tým, čo možno považovať za vady, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase dodania diela. Tiež poukázal na nález Ústavného súdu zo dňa 29.9.2010 sp.zn. I.ÚS 1052/10, uverejnenom pod č. 206/2002 Sbírky nálezů, v ktorom ústavný súd zdôvodil, že pokiaľ zhotoviteľ nevykoná dielo v celom dohodnutom rozsahu a objednávateľ na túto skutočnosť poukáže, tak je evidentné, že zhotoviteľ o príčinách nedorobkov „ musel vedieť“ a nesvedčí mu benefícium lehôt pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady. Opačný prístup ústavný súd vyhodnotil ako zjavný formalizmus, nezlúčiteľný so základnými princípmi spravodlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že žalobca o nedostatkoch predmetnej údržby musel vedieť a z tohto dôvodu sa súd nemôže nezaoberať námietkami voči predmetnej údržbe, ktoré boli vytknuté v priebehu konania. Tiež poukázal na to, že vzhľadom na zásadu sudcovskej koncentrácie, žalobca neuplatnil námietku neskorého vytknutia vád včas a jej spochybnenie by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, a z tohto dôvodu nemal súd túto námietku akceptovať.
13. Žalovaný sa tiež nestotožňuje so záverom súdu, že žalobca v súvislosti s odstraňovaním poruchy kvality obrázkov a dodaním originálneho náhradného dielu - chybnej infrabariéry - si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o poskytovaní služieb. V súvislosti s odstraňovaním poruchy kvality obrázkov predložil žalobca cenovú ponuku, v ktorej určené jednotkové ceny sú v rozpore so zmluvou o poskytovaní služieb. Z tohto dôvodu je predložená cenová ponuka vyhotovená v rozpore so zmluvou. Predložením cenovej ponuky, ktorá je v rozpore so zmluvou, nemôže byť splnená zmluvná povinnosť. Žalovaný teda považuje záver súdu za nesprávny, že ak chcel, aby žalobcovi vznikla povinnosť vykonať odstránenie poruchy nekvality obrázkov, tak si mal žalovaný objednať od žalobcu opravu na základe predloženej cenovej ponuky. Objednaním opravy v zmysle predloženej cenovej ponuky by žalovaný v konečnom dôsledku akceptoval navýšenie jednotkových cien, na ktoré nebol právny dôvod a bolo uskutočnené v rozpore so zmluvou. Žalobca konal tak, aby sa vyhol plneniu jeho povinností zabezpečiť opravu poruchy kvality obrázkov, tým, že predkladal cenové ponuky s vyššími jednotkovými cenami, ako boli dohodnuté. V súvislosti s chybnou infrabariérou žalobca tvrdil, že výrobca už základnú dosku týchto infrabariér nevyrába. Toto tvrdenie však žalobca nijako nepreukázal. Žalobca mal povinnosť dodať náhradné diely bez ohľadu na to, či ich výrobca ešte vyrába alebo nie. Záväzok by mohol zaniknúť len v prípade, ak by nastala objektívna nemožnosť plnenia. Za objektívnu nemožnosť plnenia nemožno hneď považovať skutočnosť, že výrobca prestal vyrábať diel. Žalovaný tak poukázal na ustanovenie § 325 a § 326 Obchodného zákonníka, ktoré vylučujú právo žalobcu domáhať sa plnenia od žalovaného, keďže si nesplnil záväzky voči žalovanému, resp. umožňujú žalovanému odmietnuť plniť jeho záväzok, pretože žalobca odmietol, resp. vyhýba sa plneniu svojho záväzku, pričom žalovaný toto právo odmietnuť plniť využil v konaní pred súdom prvej inštancie.
14. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 15.1.2018, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný podal odvolanie voči rozsudku ako celku, pričom z úvodu odvolania žalovaného vyplýva, že žalovaný považuje rozsudok za nesprávny z dôvodov vymedzených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasí s dôvodmi odvolania žalovaného, nakoľko nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v platných právnych predpisoch. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že napriek tomu, že žalovaný v úvode odvolania podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP vymedzil jeho
dôvody, tieto však bližšie v samotnom odvolaní nešpecifikoval, a teda k jednotlivým dôvodom odvolania vymedzeným zo strany žalovaného neuviedol právnu argumentáciu, ktorá by ním uvedené dôvody odvolania skutočne odôvodňovala.
15. K záveru žalovaného, že žalobca predmet zmluvy o poskytovaní služieb nevykonal, nakoľko si nesplnil najmä povinnosť zabezpečiť opravy systému, dodávky náhradných dielov a poskytnutie riadneho servisu/údržby systému, na základe čoho mu ani nevzniklo právo na zaplatenie ceny, žalobca uviedol, že tento záver neobstojí. Súd správne v rozsudku konštatoval, že predmet Zmluvy o poskytovaní služieb tvorili samostatné záväzky žalobcu, a že každý takto jednotlivý záväzok možno subsumovať pod ustanovenie o zmluve o dielo podľa Obchodného zákonníka. Uvedenému záveru zodpovedá aj odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.6.2015, č.k. 60Cb/15/2015-104 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.2.2016, č.k. 41Cob/349/2015-124, predmetom ktorého bol nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie ceny za vykonanie dvojmesačnej údržby, v ktorých súd vo vzťahu k Zmluve o poskytovaní služieb a jednotlivým plneniam zo strany žalobcu konštatoval, že „ je skutočne potrebné rozlišovať predmet zmluvy, ktorý bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý v článku I. zmluvy zo dňa 19.12.2011, najmä v jeho bode 4 pod písm. a) dvojmesačná údržba, b) polročná údržba a c) ročná údržba, ktorých harmonogram vykonávania upravovala Príloha č. 2 k zmluve. Predmetom zmluvy podľa článku 1 boli i ďalšie úkony navrhovateľa dohodnuté v bodoch 5 až 9 citovanej zmluvy, ako napr. pravidelný servis obslužných častí systému v rozsahu určenom výrobcom, opravy systému vrátane opravy obslužných častí systému, dodávka originálnych náhradných dielov systému, školenia operátorov, výmena počítačov, servisa a podobne. Spôsob plnenia zmluvy upravoval článok II., pričom v súdenom prípade prichádzal do úvahy bod 1 tohto článku, čo navrhovateľ aj splnil vykonaním pravidelnej dvojmesačnej údržby...“. Uvedenému právnemu posúdeniu zodpovedá aj samotný obsah zmluvy, ku ktorému sa žalobca podrobne vyjadril v ústnych i písomných prednesoch v rámci prvostupňového konania.
16. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, podľa ktorej žalobca nevykonal v súlade so zmluvou o poskytovaní služieb ani polročnú údržbu žalobca uviedol, že táto argumentácia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca uviedol, že v rámci vykonaného dokazovania založil do spisu listiny, ktorými preukázal, že polročnú údržbu vykonal v súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb. Ak žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca polročnú údržbu nevykonal v súlade so zmluvou, dôkazné bremeno preukázať, akú časť polročnej údržby žalobca v rozpore so zmluvou nevykonal, zaťažovalo žalovaného. Žalovaný však v tomto smere uvádzal iba všeobecné tvrdenia o nesplnení povinnosti žalobcu, avšak žiaden relevantný dôkaz k vlastným tvrdeniam nepredložil. Ak žalovaný tvrdí, že sa jedná o zodpovedanie vysoko technických otázok, na ktoré treba odborné znalosti, ktoré súd nemá, napriek tomu, že sa s uvedeným názorom nestotožňuje, poukázal na skutočnosť, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania znalecké dokazovanie nenavrhol, preto súd nemal v zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 a ods. 2 CSP povinnosť znalecké dokazovanie vykonať. V druhom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že námietka žalovaného podľa ktorej žalobca nevykonal polročnú údržbu v súlade s rozsahom určeným výrobcom nevyplýva ani zo Správy OŠT Trnava o vykonaní polročnej údržby zo dňa 28.1.2015. Je preto zrejmé, že žalovaný túto námietku ( i keď nedôvodnú ) neuplatnil ani v súlade s článkom IV ods. 7 Zmluvy o poskytovaní služieb, ani v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka ( § 324 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 564 Obchodného zákonníka ).
17. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že súd sa odmietal zaoberať akýmikoľvek námietkami voči predmetnej údržbe, ktoré boli vznesené počas konania, žalobca uviedol, že táto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie sa v konaní podrobne zaoberal všetkými tvrdeniami sporových strán a vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Žalovaný v priebehu konania nedokázal ustáliť svoju argumentáciu vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci, ani k skutkovému stavu. Opätovne žalobca uviedol, že tvrdenie žalovaného bez plnenia dôkaznej povinnosti neobstojí. Žalovaný vo svojich tvrdeniach vychádza z predpokladu, že žalobca polročnú údržbu nevykonal v rozsahu, ktorý vyplýva zo zmluvy, uvedený predpoklad však v žiadnom smere nepreukázal, pričom žiadne dôkazy v tomto smere ani nenavrhol. Na záver žalobca uviedol, že každý, teda aj žalovaný ako štátny orgán je povinný si plniť svoje zmluvné záväzky riadne a včas. Žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť zaplatiť faktúru riadne a včas a so splnením sa dostal do omeškania, preto je žalobca oprávnený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou a žiadať ochranu svojich práv na súde. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd sa riadne vysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami zo strany žalovaného uvedenými v priebehu súdneho konania, súd nárok žalobcu riadne posúdil a vo veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi.
18. Žalovaný v replike k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu zo dňa 5.3.2018 uviedol, že žalobca neuviedol žiadnu argumentáciu, ktorou by svoje tvrdenie odôvodnil. Je to všeobecné a ničím nekonkretizované tvrdenie. Žalovaný tvrdí, že v texte odvolania je uvedená skutková a právna argumentácia, na ktorej je založené podané odvolanie. Žalovaný má za to, že účelom Zmluvy o poskytovaní služieb bolo komplexné zabezpečenie dohodnutej starostlivosti o zariadenie počas dohodnutej doby. Má za to, že z takéhoto jej účelu je potrebné vychádzať pri určení toho, čo je podľa nej dielom, a nie vykladať ustanovenia tak, že na základe zmluvy majú byť vykonané viaceré diela, avšak v konečnom dôsledku tie, ktoré bude mať záujem vykonať žalobca. Žalovaný má za to, že uzatvorená zmluva má len jedno dielo, a to poskytnutie dohodnutej komplexnej starostlivosti o zariadenie počas dohodnutého obdobia. Žalovaný ďalej zopakoval skutočnosti uvádzané aj v odvolaní ohľadne povinnosti tvrdenia a jeho preukázania. Podľa neho je neprípustné, aby bolo prenášané na žalovaného žalobcovo bremeno tvrdenia rozhodných skutočností a bremeno preukázania rozhodných skutočností takým spôsobom, že žalobcovi postačuje tvrdiť, že si splnil všetky svoje povinnosti, a keď žalovaný tvrdí niečo iné, tak nech to preukáže. Pokiaľ žalobca neuvedie relevantné skutočnosti, tak žalovaný má veľmi obmedzenú možnosť čokoľvek relevantne namietať, pretože nemá voči čomu namietať. Žalovaný nemal žiadnu možnosť kontrolovať a špecifikovať, aké činnosti žalobca nevykonal. Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že súd nemal povinnosť vykonať znalecké dokazovanie, pokiaľ ho nenavrhli strany konania. Súd však nemôže rozhodnúť o otázkach, na ktorých zodpovedanie sú potrebné špecifické odborné vedomosti. Rozsudok súdu prvej inštancie je založený na závere súdu, že žalobca vykonal polročnú údržbu v súlade so Zmluvou o poskytovaní služieb, na posúdenie čoho sú potrebné špecifické odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje. Žalovaný spochybnil vykonanie polročnej údržby v súlade so zmluvou, a preto bolo povinnosťou žalobcu preukázať takéto jej vykonanie. Keďže dôkazné bremeno je na strane žalobcu, tento bol povinný navrhnúť vykonanie dôkazného prostriedku, z ktorého by mohol vyplynúť pre súd prípadný relevantný skutkový záver, že žalobca vykonal polročnú údržbu v súlade so zmluvou. Za takýto dôkazný prostriedok podľa žalovaného nemožno považovať žalobcom vyhotovený protokol o vykonaní polročnej údržby a ani nikým nepodpísaný dokument, ktorý podľa žalobcu predstavuje rozsah polročnej údržby stanovený výrobcom zariadenia. Opätovne zastal názor vyslovený v odvolaní, že neskoré vytknutie vád nespôsobuje zánik práv zodpovednosti za vady. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a aby priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
20. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
21. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odvolaní obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
24. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
25. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovanie alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
26. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou doručenou okresnému dňa 23.4.2015 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie 50.388,-Eur s úrokom z omeškania. Zaplatenie tejto sumy žiadal priznať titulom zaplatenia ceny za vykonanú pravidelnú polročnú údržbu systému Q., ktorú vyúčtoval faktúrou č. 20160014 zo dňa 9.3.2015, splatnou dňa 30.3.2015. Žalobca v konaní tvrdil, že pravidelnú údržbu vykonal v súlade s uzatvorenou Zmluvou o poskytovaní pozáručných servisných služieb a opráv č. 7205/2011 zo dňa 19.12.2011. Žalovaný nesúhlasil so žalobou, mal za to, že nárok žalobcu je nedôvodný a uplatnený predčasne, nakoľko žalobca polročný servis nevykonal riadne, žalobca nepreukázal žalovanému rozsah záručných opráv, žalovaný namieta, že zariadenie vykazuje vady, pričom mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania uskutočnenia polročného servisu a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobcom uplatnený nárok je dôvodný a v celom rozsahu žalobe vyhovel.
27. Odvolací súd po preskúmaní veci dopĺňa, že žalobca predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázal oprávnenosť uplatneného nároku. Skutočnosť, že žalovaný odmietol podpísať protokol o vykonaní polročnej údržby, pričom žalobca postupoval výlučne v súlade s uzatvorenou zmluvou neznamená tak, ako tvrdí žalovaný, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania rozsahu vykonaných prác v rámci polročnej údržby. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca nevykonal servisnú údržbu v rozsahu žalobcom predloženého protokolu, dôkazné bremeno preukázania, ktoré práce neboli vykonané prechádza na žalovaného. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalobcu, že žalovaný mal možnosť navrhnúť v rámci konania znalecké dokazovanie, ktorým by bolo preukázané, že žalobca naozaj práce nevykonal. Právny názor žalovaného podľa odvolacieho súdu neobstojí, a to vzhľadom na skutočnosť, že na základe uzatvorenej zmluvy bol predmet zmluvy naozaj zmluvnými stranami dohodnutý v článku I., a to najmä v jeho bode 4 pod písm. a) dvojmesačná údržba, b) polročná údržba a c) ročná údržba, ktorých harmonogram vykonávania upravovala Príloha č. 2 k zmluve. Predmetom tejto zmluvy podľa článku I. boli aj ďalšie úkony žalobcu dohodnuté v bodoch 5 až 9 zmluvy. Je teda nesporné, že na základe uzatvorenej zmluvy boli dohodnuté samostatné výkony žalobcu, ktoré po ich vykonaní mal právo žalobca fakturovať ako cenu vykonaných prác, a to v súlade s článkom 4 zmluvy, kde v bode 7 tohto článku boli upravené podmienky vzniku práva žalobcu fakturovať za skutočne poskytnuté služby. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca vykonával službu podľa článku I. bod 4 písm. b) zmluvy, t.j. polročnú údržbu, do ktorej nespadali aj ďalšie opravy, resp. odstraňovanie vád, tak ako tvrdí žalovaný. V prípade, ak žalovaný podpísal zmluvu, na základe ktorej doposiaľ žalobcovi plnil za služby vykonané na základe harmonogramov prác cenu vykonaných služieb, neobstojí jeho tvrdenie, že pokiaľ zariadenie má vady, nevzniká žalobcovi nárok na zaplatenie ceny prác za vykonaný polročný servis zariadenia. V konaní je dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca postupoval striktne v súlade s uzatvorenou zmluvou, a preto odvolací súd považoval všetky námietky žalovaného za právne irelevantné.
28. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný vrátil protokol o vykonaní prác bezdôvodne, pričom dôvody uvádzané a vytýkané žalovaným sa nevzťahujú na rozsah poskytovaných služieb pri pravidelnej údržbe podľa článku I. bod 4 písm. b) zmluvy.
29. V posudzovanom prípade okresný súd jasne a výstižne opísal predmet sporu a uviedol na akých skutkových tvrdeniach žalobca uplatnený nárok založil. Zhrnul právne relevantné skutočnosti, ktorými odôvodňuje prejednávaný spor, stanovisko žalovaného k uplatnenému nároku, vyhodnotil tvrdenia strán, uviedol rozhodujúce skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané, vymenoval vykonané dôkazy, ich obsah a uviedol, čo konkrétne z nich zistil. Právne posúdil vec a v odôvodnení citoval právnu normu podľa ktorej uplatnený nárok žalobcu posúdil. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že ide o svojvoľné alebo zjavne nedôvodné rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.
30. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, a ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
32. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).