Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-216-2020.pdf
PDF · 132.96 KB
Case nature
Subarea
8CoP/216/2020
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú W. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u otca zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov: Mgr. Z. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na P. námestí č. XX zastúpenej JUDr. Evou Hencovskou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Bajzovej č. 2 a MSc. F. Hnatič Dr. rer. nat. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. na ul. F. jednoty č. XX/X toho času v M. na ul. D. č. X zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 za účasti krajského prokurátora Košice v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o návrhu matky na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2020 č.k. 43P 82/2020-154 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice II zo dňa 29.7.2020 č.k. 43P 82/2020-196 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v spojení s opravným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Košice II č.k. 43P 152/2017-78 zo dňa 20.10.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu Košice č.k. 8CoP 359/2017-255 zo dňa 17.1.2018 a nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matky a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43P 152/2017.
2. Opravným uznesením z 29.7.2020 č.k. 43P 82/2020-196 opravil tretí výrok napadnutého uznesenia, ktorý má správne znieť, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 14P 266/2017 a opravil aj 25. odsek napadnutého uznesenia tak, že citovaná spisová značka sa nahrádza správnou spisovou značkou 14P 266/2017.
3. Matka včas podaným odvolaním napadla III. výrok napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 43P 152/2017. Poukázala na to, že konanie vedené pod sp. zn. 43P 152/2017 bolo právoplatne skončené a spis bol pripojený ku konaniu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vedenom na konajúcom súde pod sp. zn. 14P 266/2017. Uviedla, že časový rámec trvania neodkladného opatrenia je dôležitý aj preto, že Civilný sporový poriadok upravuje jediný spôsob zániku neodkladného opatrenia, ktorým je plynutie času, na ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené, zaniká neodkladné opatrenie priamo zo zákona bez toho, aby o tom súd vydal osobitné rozhodnutie. Vyslovila názor, že ak súd v odôvodnení uznesenia špecifikoval, že neodkladné opatrenie má trvať do času právoplatného skončenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva má za to, že zo strany súdu môže ísť len o pisársku chybu spočívajúcu v uvedení nesprávnej spisovej značky a preto podala dňa 21.7.2020 návrh na vydanie opravného
uznesenia. Odvolanie podáva z dôvodu právnej istoty, že by súd nepovažoval ňou podaný návrh na vydanie opravného uznesenia za dôvodný. Konštatovala, že ak sa nejedná o pisársku chybu, poukazuje na to, že v takomto prípade by súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré by od počiatku bolo zaťažené vadou, nakoľko by malo platiť do času skončenia konania, ktoré však už v čase vydania uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie skončené, bolo o trvanie neodkladného opatrenia by sa viazalo na moment právoplatne skončeného konania, ku ktorému došlo skôr, než bolo neodkladné opatrenie vôbec vydané. Preto navrhla zmeniť uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2020 sp. zn. 43P 82/2020 v napadnutom výroku o trvaní neodkladného opatrenia tak, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.z . 14P 266/2017.
4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Uviedol, že odvolaním nenapáda výrok o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, konanie zastavil a v prípade, že tak postupovať nebude, navrhuje napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Napadnuté uznesenie považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, h/ CSP. Uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že návrh na zrušenie neodkladného opatrenia o nariadení nového neodkladného opatrenia podala v mene matky advokátka JUDr. Eva Hencovská. Na základe plnomocenstva zo dňa 28.5.2020 nachádzajúceho na č.l. 79 spisu matka dieťaťa splnomocnila advokátku na právne zastupovanie v konaní vedenom na podklade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia týkajúceho sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W. B. vrátane práva na podanie samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Advokátka JUDr. Eva Hencovská v jednom a tom istom podaní navrhla zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného Okresným súdom Košice II zo dňa 20.10.2017 pod sp. zn. 43P 152/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.1.2018 pod sp. zn. 8CoP 359/2017, ako aj nariadenia neodkladného opatrenia o zverení maloletej W. do starostlivosti matky, na uloženie zákazu otcovi vycestovať s maloletou W. mimo územia SR bez súhlasu matky. Advokátka teda podala návrh na zrušenie neodkladného opatrenia bez toho, aby na podanie takéhoto návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia bola matkou splnomocnená. Z uvedeného vyplýva, že súd rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia bez toho, aby návrh na zrušenie neodkladného opatrenia bol podaný oprávnenou osobou. Uviedol, že súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie podľa § 363 CMP, ale v tomto prípade je súd povinný postupovať podľa ust. § 23 ods. 2 CMP, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie. Uviedol, že súd uznesenie o začatí konania bez návrhu nevydal, a teda zrušil nariadené neodkladné opatrenie bez toho, aby bol podaný návrh na takéto rozhodnutie oprávnenou osobou alebo by bolo začaté konanie bez návrhu. So zreteľom na uvedené je potrebné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ v spojení s ust. § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil. Poukázal na nedostatok procesných podmienok konania, ktoré nie je možné odstrániť prípadným predložením splnomocnenia v štádiu odvolacieho konania na zastupovanie matky maloletého dieťaťa, keďže nie je možné zhojiť nedostatok procesnej podmienky, ktorá musela byť splnená predtým, ako súd o veci rozhodol. Uviedol, že vychádzajúc z nedostatku procesných podmienok návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia, neboli splnené procesné podmienky na to, aby bolo nariadené nové neodkladné opatrenie. Podmienkou nariadenia nového neodkladného opatrenia je vydanie rozhodnutia o zrušení neodkladného opatrenia. Ak však k vydaniu takéhoto rozhodnutia neboli splnené procesné podmienky, neobstojí ani nariadenie nového neodkladného opatrenia, keďže ide o res iudicata, teda popri sebe by existovali dve neodkladné opatrenia, z ktorých každé zveruje maloleté dieťa do výchovy iného z rodičov. Citoval ust. § 329 ods. 3 CSP a konštatoval, že nedostatok procesných podmienok v predmetnej veci spočíva aj v tom, že súd vyhovel návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadil nové neodkladné opatrenie bez toho, aby boli splnené podmienky uvedené v ust. § 329 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 121 CMP. Poukázal na to, že z návrhu vyplýva, že 31.3.2020, že naposledy Krajský súd v Košiciach svojím uznesením sp. zn. 8CoP 57/2020 potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice II zo dňa 28.1.2020 sp. zn. 43P 9/2020 nastala podstatná zmena pomerov. Táto podstatná zmena pomerov má spočívať v tom, že:
- otec je od 30. 10. 2019 s mal. W. v Rusku, čo matka považuje za neoprávnené premiestnenie a zadržiavanie, - otec marí svojou neprítomnosťou styk matky s mal. W., popiera práva matky, - tvrdí, že vyjadrenie Slovenskej akadémie vied zo dňa 19. 10. 2019 je nepravdivé, - poukazuje na skutočnosť, že PhDr. Z. bola uložená sankcia, - poukazuje na znalecký posudok MUDr. K., na správy kolízneho opatrovníka zo dňa, 19. 12. 2018, 19. 2. 2019 a 21. 1. 2019, - z dôvodu procesných úkonov, vykonaných súdom vo veci sp. zn. 43Em/3/2018, - z dôvodu procesných úkonov, realizovaných súdom v konaní
sp. zn. 43P/110/2018, - z dôvodu znaleckého posudku MUDr. L. T., Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r. o., - z dôvodu správy z logopedickej intervencie, - z dôvodu uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/105/2019 zo dňa 4. 9. 2019, - z dôvodu výsluchu svedkýň v trestnom konaní, vedenom na OR PZ Košice, odbore kriminálnej polície, pod sp. zn. ČVS: ORP-1007/3- VYS-KE-2018, - z dôvodu vypracovania záverečnej správy mediačného centra Košice, - z dôvodu vydania uznesenia o vznesení obvinenia pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a z dôvodu začatia trestného stíhania pre prečin poškodzovania cudzích práv a zároveň je v návrhu uvedené, že sa súd pri nariadení neodkladného opatrenia mýlil. Poukázal na to, že dôvody, ktoré sú v návrhu uvedené ako dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia sú identickými dôvodmi, ako boli tie, ktoré matka uvádzala vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.1.2020, v ktorom bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 57/2020. Vo svojom návrhu na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia matka výslovne uviedla: „B/ Skutočnosti zakladajúce dôvod na nariadenie nového neodkladného opatrenia: B1) Existencia nových dôkazov: Od posledného rozhodnutia súdu, ktorým neodkladným opatrením zveril maloletú do osobnej starostlivosti otca nastali nové právne skutočnosti, o ktorých dôkazy, a to: a) rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti SR, správa PhDr. O., ktoré poukazujú na skutočnosť, že znalkyňa PhDr. Z., o ktorej znalecký posudok sa otec opieral v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ktorému súd vyhovel, nevypracovala posudok v súlade so zákonom, b) znalecký posudok MUDr. K. vypovedajúci o existencii psychickej poruchy u otca, c) správy ÚPSVaR zo dňa 19.12.201, 19.02.2019 ako aj 21.01.2019, kde ÚPSVaR opakovane zdôrazňuje potrebu rešpektovania rovnocenného postavenia oboch rodičov vo vzťahu k starostlivosti a výchove maloletej, d) súdny spis vedený na OS KE II pod sp. zn. 43Em/3/2018 o výkone rozhodnutia, ktoré bolo iniciované z dôvodu, že otec absolútne nerešpektuje súdne rozhodnutie o úprave styku, ktorý navrhuje, aby si súd pripojil. e) súdny spis vedený na OS KE II, sp. zn. 43P/110/2018 o uložení informačnej povinnosti, kde bola otcovi súdom uložená povinnosť, aby ju riadne informoval o maloletom dieťati, čo otec nerobil, nakoľko odmieta poskytovať informácie o tom či maloletá navštevuje predškolské zariadenie, alebo kto sa o ňu počas neprítomnosti otca stará, o jej zdravotnom stave, o ošetrujúcom lekárovi a podobne, Vrátane rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoP/128/2019 zo dňa 30.10.2019, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o uložení povinnosti otcovi poskytovať mi dôležité informácie o maloletej dcére. f) znalecký posudok MUDr. L. T. č. 9/2017, ktorý jednoznačne vyslovil, že pri starostlivosti o maloletú postupovala absolútne správne a v žiadnom prípade ju svojím správaním neohrozila, h) znalecký posudok č. 49/2018, vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológií a Psychiatrii, spol. s.r.o., ktorého závery jasne preukazujú, že nielenže nie je pre dieťa nebezpečná a že je to skôr otec, ktorý nevie viesť komunikáciu, ale navyše znalci sa prikláňajú k tomu, aby bola maloletá zverená do mojej osobnej starostlivosti. i) Správu z logopedickej intervencie zo dňa 02.10.2019- z ktorej je zrejmé, že dieťa u otca nenapreduje, dokonca bolo doporučené sledovanie v pedopsychiatrickej ambulancii a u klinického psychológa, a teda stav dieťaťa sa počas toho, ako je v osobnej starostlivosti otca zhoršil do takej miery, že dieťa si vyžaduje sledovanie u pedopsychiatria a klinického psychológa. j) odpoveď Súkromnej materskej školy R. 2, M.- Juh- z ktorej vyplýva, že maloletá navštevovala škôlku iba sporadicky, počas dochádzky nevykonávala samoobslužné činnosti tak ako jej rovesníci, a čo považuje tiež za dôležité je, že otec dal výslovný pokyn, aby jej zariadenie neposkytovalo o maloletej žiadne informácie. Považuje tak za zrejmé, že otec sa dieťaťu dostatočne nevenuje, dieťa stagnuje, pričom sa otec sústreďuje len na svoje vlastné záujmy a to, aby o maloletej náhodou nezískala žiadne informácie, pritom nevenuje pozornosť záujmom maloletého dieťaťa. k) uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.09.2019, sp. zn. 7CoP/105/2019, ktorým odvolací súd upravil styk s maloletou bez prítomnosti otca. Krajský súd v Košiciach na strane 13 odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol:,, Výsledky doposiaľ vykonaného dokazovania nenasvedčujú tomu, že by existovali skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zdržanie sa styku matky s maloletou, pretože tvrdenia otca o nevhodnom správaní sa matky a ohrozovania dieťaťa neboli doposiaľ nepochybne preukázané.“ Pokiaľ odvolací súd rozhodol tak, že upravil styk s dieťaťom bez prítomnosti otca, jasne tým deklaroval, že pre dieťa nie je žiadnym spôsobom nebezpečná ako to neustále prezentuje otec, ktorý však svoje tvrdenia absolútne žiadnym spôsobom nepreukázal a preto jeho vyjadrenia sú bez právneho významu. l) zápisnice z výsluchu Y. P., U. M. a Ing. K. K., v trestnom konaní vedenom na OR PZ M., odbore kriminálnej polície, ČVS: ORP-1007/3-VYS-KE-2018, z ktorých vyplýva, že otec vôbec nerešpektuje právo matky a maloletej dcéry na zachovanie rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi. Mám za to, že aj vzhľadom na ZP č. 25/2018, kedy znalec jednoznačne uviedol, že odlúčením od matky dieťa trpí, je dôvodné, aby dieťa neostalo v starostlivosti otca, alebo bolo zverené do jej osobnej starostlivosti v opačnom prípade bude izolácia dieťaťa zo strany otca pokračovať, čo znalec v ZP č. 25/2018 jednoznačne vyhodnotil
ako negatívum pre dieťa a dokonca zdôraznil, že:,, otec svojim konaním za temer rok trvajúce obdobie sledoval skôr svoje ciele, než aby do popredia dal potreby a požiadavky maloletého dieťaťa, ktorého kontakt s matkou bol násilne prerušený.“. m) záverečná správa z mediačného centra M.- uvedená správa svedčí o tom, že sa snažila s otcom dohodnúť na úprave rod. práv a povinností k maloletému dieťaťu. Otec však zásadne omietal účasť na stretnutiach. n) uznesenie o vznesení obvinenie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia zo dňa 09.12.2019, ČVS: ORP-1007/3-VYS-KE-2018, ktorým bolo otcovi vznesené obvinenia pre marenia styku s maloletou dcérou, pričom otec súhrnne zmaril už 171 stretnutí. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že otec bol v minulosti hospitalizovaný na P. klinike I. s diagnózou schizoafektívnej poruchy. Užíval kanabis, ako aj psychotropnú látku DMT z rastliny AYAHUASCA, ktorá je považovaná za halucinogénnu drogu. Po hospitalizácií otec dokonca ukončil aj stacionár predčasne, v ambulancii psychiatra sa nehlásil a neužíval ani doporučené lieky. Má za to, že aj z tohto dôkazu je zrejmé, že súd sa pri nariadení neodkladného opatrenia mýlil. Aj keď by otec tvrdil, že išlo o prechodný stav, stále je potrebné mať na zreteli, že maloletá je v osobnej starostlivosti človeka, ktorý v minulosti bol hospitalizovaný na psychiatrii, pričom na to, aby bol pacient hospitalizovaný musí byť daný relevantný dôvod a preto stav otca nemožno považovať za zanedbateľný. Už aj samotná anamnéza otca dokazuje, že na psychické ochorenie trpela aj otcova matka. Otec mal tiež výbuchy zlosti, nie raz bol agresívny a nie raz ju zbil. Považujem dokonca za nebezpečné, aby bolo dieťa naďalej ponechané v starostlivosti otca, ktorý ako je zrejmé mal po psychickej stránke viacero problémov, a užil dokonca aj halucinogénne látky. Zároveň v prílohe predkladám aj posledný aktuálny znalecký posudok č. 47/2018, vypracovaný Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológií a Psychiatrii, spol. s.r.o., z ktorého do pozornosti súdu dáva posúdenie povahových charakteristík u otca, kde sa znalci zhodli, že vnútorný potenciál otca na zvládanie životných situácií je slabý. Otec je menej schopný uvedomovať si svoje skutočné potreby, čo limituje možnosť ich uspokojenia. Rovnako tak je menej empatický k potrebám iných. Ako je zrejmé aj z pohľadu znalcov, otec nedokáže empaticky vnímať potreby maloletého dieťaťa a preto od neho ani nemožno očakávať, že zvolí správny postup pri starostlivosti o dieťa, ktoré mu samo nedokáže vyjadriť jeho aktuálne potreby. Znalci jasne vyslovili, že vývoj maloletej je odlišný od jej rovesníkov a na strane 15 znaleckého posudku, konštatujú, že : ,,Čo sa týka jej verbálneho prejavu, tu bolo zjavné zaostávanie.....Slovná zásoba sa však javila byť vzhľadom na vek výraznejšie znížená, artikulácia reči zhoršená.“...,,Keď s niečím nesúhlasila, resp. sa jej niečo nepáčilo, nedokázala sa voči tomu najskôr ,,veku primeraným“ spôsobom ohradiť.“ ,,Očný kontakt dokázala udržať len krátko. Niekedy na vonkajšie podnety vôbec nereagovala inokedy reagovala ,,náhle“ resp. jej reakcie boli nevypočítateľné.“ ,,Mala záľubu v opakovaní jednoduchých, stereotypných činností, ktoré dokázala robiť dosť dlho....“ ,,Na základe všetkých vyššie uvedených poznatkov, sa preto znalec výraznejšie prikláňa k tým odborníkom, ktorí na základe vyšetrenia maloletej W. B. vyslovili u nej podozrenie na ,,poruchu autistického spektra.“ Z uvedeného je zrejmé, že práve konanie otca môže dieťaťu ublížiť. Usudzuje tak vzhľadom na ďalšie vyjadrenie znalca, ktorý sa prikláňa k odborníkom zhodujúcim sa na podozrení na pervazívnu vývinovú poruchu. Pritom vo vyspelých krajinách, pokiaľ existuje už len samotné podozrenie, tak už vo veku 6 mesiacov dieťaťa sa začína s terapiami. V takýchto prípadoch nečakajú na určenie diagnózy, pretože terapie nemôžu dieťaťu uškodiť. Naopak, ak sa neskôr ukáže, že dieťa skutočne trpí poruchou, majú oveľa lepšie výsledky. Ak je dieťa úplne zdravé, nezanechávajú tieto terapie žiadne následky a dieťa pokračuje v bežnom živote. Má za to, že závery znaleckého posudku č. 47/2018 priniesli 3 dôležité poznatky a to: 1. znalci u maloletej vyslovili podozrenie na ,,poruchu autistického spektra“ (a teda ide o ďalšie odborné zhodnotenie zdravotného stavu maloletej, nie o jej subjektívny úsudok), 2. otec podľa vyjadrení znalcov je menej empatický k potrebám iných, vrátane vlastnej dcéry. 3. po vyhodnotení poznatkov získaných znaleckým vyšetrením záverom sa znalci skôr priklonili k zvereniu dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Nad rámec uvedeného by zdôraznila, že otec nerešpektuje ako odporúčania lekárov, psychológov, tak ani špecializovaného centra a dokonca ani rozhodnutia súdov. Otec tvrdí, že je pre dieťa nebezpečná a že mu svojím správaním ubližuje. Doposiaľ to však nepreukázal objektívnymi a relevantnými podkladmi. Trvá na tom, že citlivo a zodpovedne pristupovala k svojmu dieťaťu v súlade s odporúčaniami odborníkov na rozdiel od otca, ktorý robí vlastné rozhodnutia bez toho, aby ich vedel odôvodniť objektívnymi a kvalifikovanými odporúčaniami odborníkov a to len preto, že otec sám vyhodnotil svoj postup ako správny. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že otec nie je ani v zmysle záverov posledného znaleckého posudku č. 47/2018, ktorý predkladá v prílohe návrhu, spôsobilý sa o dieťa riadne postarať, vnímať jeho záujmy a citlivo k nemu pristupovať. Mám za to, že rolu matky nemožno v živote dieťaťa nahradiť a ani odopierať. Keďže nebola obmedzená ani pozbavená rodičovských práv, nevidím dôvod, pre ktorý by mal byť tolerovaný postoj otca, ktorý nerešpektuje ani súdne rozhodnutie o úprave styku a dokonca jej odmieta poskytovať o dieťati aspoň základné informácie. Vzhľadom na existenciu uvedených dôkazov je preukázateľne daný dôvod na zrušenie uznesenia OS
KE II zo dňa 20.10.2017 v spojení s uznesením KS v KE, sp. zn. 8CoP/359/2017, v časti v ktorej krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu I. inštancie, a to v súlade s ust.§ 363 CMP a nariadenie nového neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti, nakoľko všetky uvedené dôkazy nasvedčujú tomu, že otec nie je spôsobilý riadne sa starať o maloletú dcéru a naopak z nich vyplýva, že je daný dôvod, aby bola maloletá zverená do jej osobnej starostlivosti, pretože má lepšie osobnostné predpoklady na jej starostlivosť a výchovu. B2) Otec dňa 30.10.2019 vycestoval spolu s maloletou do Ruska, kde sa aj toho času zdržiava, o čom predkladá ako dôkaz textovú správu otca. Od tohto obdobia až doposiaľ, t.j. dva a pol mesiaca je otec s maloletou odcestovaný, pričom ona nemá žiadne informácie o maloletom dieťati, neviem kedy sa otec plánuje vrátiť na Slovensko, neviem v koho opatere je maloletá počas dňa keď sa otec venuje pracovným činnostiam, neviem aký je zdravotný stav maloletej. Zároveň od 30.10.2019 otec svojím odchodom zmaril každé jedno jej stretnutie s maloletou dcérou, ktoré jej vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 04.09.2019, sp. zn. 7CoP/105/2019. Poukázal na to, že z citovaného návrhu matky vyplýva, že je prakticky od slova do slova rovnaký ako návrh, o ktorom súd rozhodol uznesením napadnutým týmto odvolaním. Je zrejmé, že od vydania uvedeného rozhodnutia Krajského súdu do podania návrhu matky, resp. jej právnej zástupkyne, nedošlo k zmene pomerov žiadnej takej, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie ojej návrhu. Vzhľadom na ust. § 329 ods. 3 CSP, bolo preto povinnosťou súdu konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť, keďže vo veci bolo právoplatne rozhodnuté a k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie nedošlo. Uviedol, že podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11.7.2012 sp. zn. 5CdO 201/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 62/2013, ak súd nedoručil návrh na zrušenie predbežného opatrenia na vyjadrenie všetkým účastníkom konania podľa § 114 ods. 2 OSP, odňal tým možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ OSP. Z ustanovení CMP nevyplýva, že by poskytovali podklad pre záver o neaplikovateľnosti vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu, keďže zo žiadneho jeho ustanovenia nevyplýva, že by návrh na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia nebolo potrebné pred rozhodnutím o ňom doručiť ostatným stranám konania. Keďže súd tak nepostupoval, naplnil tým uplatnený odvolací dôvod. Uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutého odvolaním vyplýva, že súd nijakým spôsobom nevenoval pozornosť tomu, či od vydania rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach došlo k zmene pomerov, ktorá umožňuje súdu rozhodnúť o zrušení neodkladného opatrenia a nariadení nového neodkladného opatrenia. Preto závery súdu o tom, že boli naplnené dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia neobstoja a pokiaľ súd uvádza, že otec sa dopúšťa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, tak týmto súd bezprecedentným spôsobom zasiahol do jeho osobnostných práv, ako aj do jeho základného práva na prezumpciu neviny. Uviedol, že pokiaľ ide o jeho zdržiavanie sa v Rusku na údajne presnom nezistenom mieste „údajne pracovne", považuje za doslova absurdné, pretože súd z iného konania, v ktorom koná tá istá sudkyňa, má vedomosti o tom, že otec pracuje v Rusku v Spojenom ústave jadrových výskumov v Y.. Pokiaľ ide o tvrdenia, že otec neinformuje matku o zdravotnom stave dieťaťa a o ostatných skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa, tieto závery súdu sa nezakladajú na pravde, ako aj tvrdenia o tom, že otec odmietol komunikovať s mediátorkou, ako s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Zdôraznil, že všetky argumenty už matka predložila vo svojom poslednom, ale aj predošlom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli obidva právoplatne zamietnuté. Poukázal na to, že súd nariadil neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde M. II pod sp. zn. 43P 152/2017, ktoré bolo právoplatne skončené 7.2.2018.
5. Vyjadrenia k odvolaniu neboli podané.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 363 CMP súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.
11. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
12. Podľa ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
13. Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade bola splnená zákonná podmienka pre zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletej W. na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Matka maloletej dostatočným spôsobom osvedčila naliehavosť potreby zmeny osobnej starostlivosti o maloletú W..
14. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa, je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci a záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebný posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa a to zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností zistených súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre aplikáciu ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine a stotožňuje sa so závermi súdu prvej inštancie, že otec ako rodič, ktorému bola maloletá W. neodkladne zverená do starostlivosti, dlhodobo nerešpektuje právo matky na stretávanie s maloletou a ani len právo na pravidelné informovanie o maloletej v súlade s ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine. Doposiaľ nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku matky s maloletou W. sa nerealizuje, pretože otec odmieta maloleté dieťa matke odovzdávať, čo je rozhodne v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa. Ustálená súdna prax vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa dovoľuje záver, že dlhodobejšia absencia niektorého z rodičov pri výchove dieťaťa môže spôsobiť úplné odcudzenie, preto je nariadenie zmeny neodkladného opatrenia dôvodné a v najlepšom záujme maloletej W.. Zároveň je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený pravidelný osobný kontakt s obidvoma rodičmi. Ani jednému z rodičov nepatrí právo obmedzovať pri starostlivosti o dieťa druhého rodiča (pokiaľ o tom nerozhodne súd). Tiež je potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je nutné použiť takú interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť
minimálna miera ochrany základných práv ako určitého štandardu, ale neodkladné opatrenie upravujúce realizáciu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností musí byť použité s ohľadom na charakter a význam ním chráneného záujmu, ktorým je umožniť rodičovi, pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, v ktorom je možné realizovať i neverbálne výchovné pôsobenie rodiča tzv. výchovu prítomnosťou či príkladom, ktorá je, ako je všeobecne známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou a korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa nemožno zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o vhodnosti určitej formy zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa. Keďže otec svoj postoj nezmenil a doposiaľ súdne rozhodnutia naďalej nerešpektuje, preto zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matke je v jej najlepšom záujme a aj v súlade s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Záujem o maloleté dieťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu ČR II.ÚS 554/04). Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia a v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná (nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 618/05).
16. Odvolací súd k odvolacej námietke otca v tom smere, že súd prvej inštancie rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia bez toho, aby návrh na zrušenie neodkladného opatrenia bol podaný oprávnenou osobou je potrebné poznamenať, že v zmysle ust. § 92 ods. 2 CSP splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Matka v predmetnej veci splnomocnila na zastupovanie v konaní úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na nariadenie neodkladného opatrenia JUDr. Evu Hencovskú. Vzhľadom na to, že právny poriadok Slovenskej republiky nepozná inštitút zmeny neodkladného opatrenia, bolo potrebné v predmetnej veci zrušiť predchádzajúce neodkladné opatrenie a nariadiť nové. JUDr. Eva Hencovská matku v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností zastupuje, toto neodkladné opatrenie bolo nariadené v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, preto nemožno uzavrieť, že súd rozhodol bez toho, aby na zrušenie neodkladného opatrenia bol podaný oprávnenou osobou návrh. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu súd nedoručil návrh na zrušenie neodkladného opatrenia je potrebné poznamenať, že táto je nedôvodná z dôvodu, že otcovi bol návrh spolu s napadnutým uznesením doručený dňa 28.7.2020, preto mal možnosť k nemu zaujať stanovisko v podanom odvolaní, čo aj urobil, preto nemožno dospieť k záveru, že došlo k znemožneniu realizácie práv otca, ktoré mu procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K znemožneniu realizácie jeho práv by došlo iba za predpokladu, ak by súd postupoval v rozpore so zákonom a nedoručil mu návrh na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia vôbec a týmto postupom by ho vylúčil z realizácie jeho procesných práv. Odvolací súd dodáva, že súd 1. inštancie návrh uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka a uznesenie o zrušení a nariadení neodkladného opatrenia všetkým účastníkom doručil a teda mohli zaujať stanovisko vo veci, čím nedošlo k znemožneniu ich práv.
17. Ďalšia odvolacia námietka otca, že neboli splnené procesné podmienky na to, aby bolo nariadené nové neodkladné opatrenie, keďže ide o res iudicata a dôvody, ktoré sú v návrhu uvedené ako dôvody na zrušenie neodkladného opatrenia a nariadenie nového neodkladného opatrenia sú identickými dôvodmi, ako boli tie, ktoré matka uvádzala v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 17.1.2020, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Koši ciach pod sp. zn. 8CoP 57/2020 a je zrejmé, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o jej návrhu. V tomto smere je potrebné poznamenať, že o res iudicata by mohlo ísť jedine v prípade, ak by sa z rovnakých dôvodov a za nezmenenej skutkovej situácie domáhala nariadenia neodkladného opatrenia s totožným obsahom. V tomto prípade aj napriek krátkemu časovému obdobiu došlo k zmene, pretože matka naďalej je úplne bez kontaktu s dcérou. Otec naďalej aj napriek právoplatnému súdnemu rozhodnutiu o úprave styku a nariadeniu výkonu rozhodnutia matke neumožňuje žiaden kontakt s maloletou W.. Predpokladom zrušenia, resp. zmeny rozhodnutia o dočasnej starostlivosti o maloleté dieťa je zmena tých okolností, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia za súčasného preukázania naliehavej potreby upraviť pomery účastníkov konania, prípadne preukázania skutočností, že dôvody pre nariadenie predchádzajúceho neodkladného opatrenia zanikli, resp. sa zmenili. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa nevyhnutnosť nariadiť
neodkladné opatrenie sa posudzuje vždy z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prioritný. Rodičia maloletej W. spolu nežijú, ich práva a povinnosti na čas do rozvodu ani po rozvode upravené neboli doposiaľ právoplatne upravené a rodičia nie sú prístupní žiadnej ani dočasnej dohode o riešení úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Je zrejmé, že vzťahy rodičov sú značne problematické, konfliktné, tvrdenia protichodné a odlišne hodnotia tú istú situáciu. V danom prípade naďalej pretrváva nielen ohrozenie ale aj porušenie práv dieťaťa na zachovanie jeho vzťahov k obom rodičov, nakoľko matka svojvoľným rozhodnutím otca bola absolútne vylúčená z akéhokoľvek výchovného pôsobenia na maloletú W., čo je v príkrom rozpore s jej záujmom, pretože má právo na zachovanie vzťahu nielen k otcovi, ale aj matke, pričom tento stav pretrváva dlhodobo a práve dlhodobosť, po ktorú maloletá nemá možnosť realizovať právo na pravidelný a primeraný kontakt s matkou, odôvodňuje okamžitú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov konania, pretože vo vzťahu dieťa a matky nastalo ich vzájomné odlúčenie, v dôsledku pretrvávajúcich názorových rozdielov, neschopnosti oboch rodičov o kompromisné riešenie osobnej starostlivosti o maloletú a náhlym rozhodnutím otca nerešpektovať právoplatné uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a následne ďalšie pretrvávajúce konfliktné situácie spôsobili, že maloletá nie je v súčasnosti v žiadnom styku s matkou, je vychovávaná výlučne otcom a jeho rodinou. Je potrebné zdôrazniť, že vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojim otcom ale aj so svojou matkou. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Negatívne dôsledky vznikajú v situácii, keď jeden z rodičov bráni druhému stretávať sa s dieťaťom, hoci druhý nedáva k tomu dôvod. Rodič, ktorému maloleté dieťa neoblo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Práve styk s dieťaťom korešponduje právu dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa čl. 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Obsahom spisu je preukázané, že otec nerešpektoval súdne rozhodnutie o úprave styku matky s mal. W., čím porušil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, čím v danom prípade došlo k ohrozeniu dôležitého záujmu dieťaťa v tom, že v dôsledku dlhodobého nerešpektovania rozhodnutia o úprave styku naďalej pretrváva dôvodná obava, že v dôsledku dlhodobej absencie kontaktu medzi dieťaťom a matkou je ohrozený zdravý psychický vývin maloletej. Preto dôvody, na ktoré matka poukazuje v návrhu v tom smere, že otec ubližuje svojím postojom a snahou vymazať ju z výchovného procesu maloletej a od času, keď bolo nariadené neodkladné opatrenie o dočasnej úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. W. sa pomery na strane účastníkov konania nezmenili a zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia trvajú naďalej, pretože Zákon o rodine výslovne upravuje, že pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov súd dbá na to, aby bolo rešpektované právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ktorý ustanovuje, že v prípade, ak rodič opakovane, bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s mal. dieťaťom upravený dohodou rodičov alebo rozhodnutím súdu, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti dieťaťa. V prejednávanej veci dochádza opakovane k porušeniu práva maloletej W. na zachovanie jej vzťahu k obom rodičom, nakoľko matka je vylúčená zo svojho výchovného pôsobenia na maloletú bez toho, aby pre takéto závery a rozhodnutie existovali relevantné dôvody, ktoré by boli preukázané. Je nepochybné, že rodičia nie sú schopní viesť konštruktívny dialóg a komunikovať o potrebách dieťaťa, čo však nie je dôvodom pre obmedzovanie styku a kontaktu matky s maloletou. Absencia rodiča pri výchove mal. dieťaťa môže spôsobiť deformáciu vzťahu rodič - dieťa a môže spôsobiť ich vzájomné odcudzenie, ktoré môže byť v neskoršej dobe len ťažko napraviteľné, preto je nevyhnutne potrebné aspoň neodkladne do rozhodnutia vo veci samej zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti dieťaťa, preto napadnuté uznesenie v spojení s opravným uznesením ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP.
18. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie na návrh matky vydal opravné uznesenie preto po jeho vydaní sa stalo jej odvolanie bezpredmetným.
19. Na záver odvolací súd konštatuje, že ide len o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania a zásadne sa ním neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všetky skutočnosti uvádzané otcom v odvolaní a matkou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú relevantné pre rozhodnutie vo veci
samej a presahujú rámec konania o zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia. Súd o návrhu na zrušenie a nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov konania, čím je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu na jeho nariadenie priamo a ústne vyjadrili. Táto skutočnosť je v súlade s účelom neodkladného opatrenia, pretože súd v zákonom stanovenej relatívne krátkej lehote nemá čas na dokazovanie a nie je založené na výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké skutkové zistenie z nich vyvodí, preto nebolo úlohou odvolacieho súdu zaoberať sa opodstatnenosťou všetkých skutočností uvádzaných matkou v návrhu a otcom v odvolaní. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná neodkladná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom a predpokladom vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú navrhovateľom osvedčené skutočnosti preukazujúce potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.
20. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).