Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 560/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov Ladislava

Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou

JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a 4 a a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II

sp. zn. z 28. januára 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 31. marca 2020, a maloletej ,

, zastúpenej zákonnou zástupkyňou ,

, , právne zastúpenej advokátkou

JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie základných práv

podľa a 4 a a podľa

Listiny základných práv a slobôd a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a 3 Dohovoru

o právach dieťaťa uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 28. januára 2020 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 31. marca 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a maloletej o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci, proti ktorým ústavná

sťažnosť smeruje, a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej aj „sťažovateľka 1“), zastúpenej

advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a (ďalej

len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 28. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“)

a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 31. marca 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“), a maloletej

, (ďalej aj „sťažovateľka 2“; spolu so sťažovateľkou 1

ďalej aj „sťažovateľky“), zastúpenej zákonnou zástupkyňou ,

, , právne zastúpenej

advokátkou JUDr. Evou Hencovskou, Bajzova 2, Košice, ktorou namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a a podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru a čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a 3

Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu.

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka 1 je

matkou maloletej sťažovateľky 2. Uznesením okresného súdu sp. zn.

z 20. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie z 20. októbra 2017“) bolo vydané neodkladné

opatrenie, ktorým bola maloletá sťažovateľka 2 zverená do osobnej starostlivosti otca

( ). O odvolaní proti citovanému uzneseniu okresného

súdu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. januára 2018 (ďalej len

„uznesenie zo 17. januára 2018“) tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a upravil

styk sťažovateľky 1 s maloletou sťažovateľkou 2.

3. V dôsledku nerešpektovania rozhodnutia vo veci úpravy styku sťažovateľky 1

zo strany otca bol sťažovateľkou 1 podaný návrh na výkon uznesenia krajského súdu

zo 17. januára 2018 v časti týkajúcej sa úpravy styku (vykonávacie konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. ).

4. V dôsledku zmeny úpravy pomerov bolo uznesenie krajského súdu

zo 17. januára 2018 v časti úpravy styku s maloletou sťažovateľkou 2 zrušené uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 4. októbra 2018 (ďalej len „uznesenie

zo 4. októbra 2018“), ktorým bol nanovo upravený styk sťažovateľky 1 s maloletou

sťažovateľkou 2 bez prítomnosti otca. Sťažovateľka 1 podala 13. novembra 2018 návrh

na výkon uznesenia okresného súdu zo 4. októbra 2018 (vykonávacie konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. ), ktorý bol zamietnutý. O odvolaní proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol krajský súd tak, že uznesením

sp. zn. z 29. novembra 2019 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie

a konanie zastavil z dôvodu existencie prekážky litispendencie spočívajúcej

vo vykonávacom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

5. Uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. septembra 2019 bol

opätovne upravený styk sťažovateľky 1 s maloletou sťažovateľkou 2, a to bez prítomnosti

otca, v dôsledku čoho podala sťažovateľka 1 prípis do vykonávacieho konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. a navrhla, aby okresný súd vo vykonávacom

konaní pokračoval. Okresný súd uznesením sp. zn. z 12. februára 2020

vykonávacie konanie zastavil. V dôsledku podaného odvolania v súčasnosti prebieha

konanie na krajskom súde pod sp. zn. .

6. Sťažovateľka 1 argumentuje, že otec zmaril spolu viac ako 200 stretnutí

sťažovateľky 1 s maloletou sťažovateľkou 2, pričom k realizácii výkonu súdneho

rozhodnutia reálne nedošlo.

7. Sťažovateľka 1 doručila okresnému súdu 7. júna 2019 návrh na zrušenie

neodkladného opatrenia vydaného uznesením okresného súdu z 20. októbra 2017 v spojení

s uznesením krajského súdu zo 17. januára 2018 a dožadovala sa zverenia maloletej

sťažovateľky 2 do jej osobnej starostlivosti.

8. O predmetnom návrhu sťažovateľky 1 rozhodol okresný súd uznesením

sp. zn. z 18. júna 2019 tak, že ho zamietol. O odvolaní proti citovanému

rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 13. septembra 2019 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

9. O ďalšom návrhu sťažovateľky 1 z 22. januára 2020 na zrušenie neodkladného

opatrenia vydaného uznesením okresného súdu z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením

krajského súdu zo 17. januára 2018 rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ho

zamietol. O odvolaní sťažovateľky 1 proti napadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol

krajský súd napadnutým uznesením tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

10. Napadnuté uznesenie okresného súdu je podľa sťažovateľky 1 nepreskúmateľné

a arbitrárne, a to v dôsledku rozporu právnej argumentácie okresného súdu a skutkových

okolností s pravidlami formálnej logiky, ako aj z dôvodu absencie jasných a zrozumiteľných

odpovedí na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

11. Aj napriek tomu, že okresný súd konštatoval zabezpečenie starostlivosti

o maloletú sťažovateľku 1 otcom, v čase vydania napadnutého uznesenia okresným súdom

sa otec s maloletou sťažovateľkou 2 už takmer tri mesiace nachádzal v Rusku. Uvedené

vylučuje, aby okresný súd a kolízny opatrovník mali vedomosť o tom, akým spôsobom je

zabezpečená starostlivosť o maloleté dieťa. Sťažovateľka 1 rovnako zdôrazňuje, že nemá

vedomosť o tom, na podklade čoho okresný súd ustálil, že práva sťažovateľky 2

garantované dohovorom sú zabezpečené, keďže okresný súd v čase vydania rozhodnutia

disponoval informáciou, že otec súhrne zmaril vyše 171 stretnutí sťažovateľky 1

s maloletou sťažovateľkou 2 a od 30. októbra 2019 sa nachádzal v Rusku, pričom

sťažovateľke 1 neposkytol podstatné informácie a bezdôvodne ju izoloval od jej dcéry.

12. Okresný súd sa podľa sťažovateľky 1 rovnako nevysporiadal ani

so skutočnosťou, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe má úloha druhého rodiča

pri výchove svoj význam a pokiaľ jeden z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému

rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom možno dôvodne pochybovať

o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča.

13. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľka 1 zdôrazňuje,

že jej napadnuté uznesenie okresného súdu nebolo doručené do vlastných rúk aj napriek

tomu, že v elektronickom spise je evidovaná „doručenka“, keďže táto vypovedá iba

o uložení správy do elektronickej schránky, ale nie o jej prevzatí adresátom. Uvedenú

námietku vzniesla sťažovateľka 1 aj v odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného

súdu, pričom krajský súd sa touto procesnou vadou nezaoberal. Ani na výslovnú žiadosť

sťažovateľky 1 k doručeniu napadnutého uznesenia okresného súdu do vlastných rúk

nedošlo.

14. Okrem uvedeného sťažovateľka 1 vytýka napadnutému uzneseniu krajského súdu

absenciu riadneho, presvedčivého a objektívneho odôvodnenia. Podľa sťažovateľky 1 sa

odvolací súd nezaoberal dôkazmi predloženými sťažovateľkou 1 a jej argumentáciou,

ktorou odôvodňovala podanie opravného prostriedku. Okrem toho krajský súd rozhodol

v rozpore s odporúčaním kolízneho opatrovníka.

15. O arbitrárnosti svedčí podľa sťažovateľky 1 aj vyhodnotenie možného

zanedbávania starostlivosti o maloleté dieťa zo strany otca krajským súdom, keďže o opaku

svedčia predložené listinné dôkazy. Sťažovateľka 1 zdôrazňuje, že nedostala odpoveď na to,

akým spôsobom v jej veci konajúci všeobecný súd pristúpil k posúdeniu a vyhodnoteniu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pokiaľ sa vôbec nezaoberal ňou

predloženými dôkazmi ani skutkovým stavom. Podľa sťažovateľky 1 odvolací súd vôbec

nevyhodnotil a nerozviedol svoj záver, z akých dôvodov sa stotožnil s uznesením súdu prvej

inštancie, ktoré neobsahovalo žiadny výpočet dôkazov a ich vyhodnotenie v súvislostiach

a logickej nadväznosti.

16. K námietke sťažovateľky 1 o tom, že súd prvej inštancie vôbec neodôvodnil

svoje rozhodnutie, zaujal odvolací súd formálne stanovisko, podľa ktorého napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 236 Civilného sporového

poriadku.

17. Z napadnutého uznesenia okresného súdu a napadnutého uznesenia krajského

súdu nie je možné vyvodiť, ktoré z predložených dôkazov, resp. tvrdení sťažovateľky 1

konajúce všeobecné súdy nepresvedčili o dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia,

resp. na ktoré z nich neprihliadol vzhľadom na zamietavý výrok spolu s vysvetlením, akým

spôsobom všeobecný súd tieto dôkazy vyhodnotil.

18. Napadnuté uznesenie okresného súdu a napadnuté uznesenie krajského súdu

v konečnom dôsledku negatívne zasahujú aj do práv sťažovateliek na rešpektovanie

rodinného života podľa čl. 8 dohovoru, keďže sťažovateľky trpia vzájomnou izoláciou

a núteným odlúčením. Okrem uvedeného sa v ich veciach konajúce všeobecné súdy

neriadili ani požiadavkou, podľa ktorej je primárnou ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa,

čím došlo k porušeniu práva sťažovateľky 2 podľa čl. 3 ods. 1 a 3 Dohovoru o právach

dieťaťa.

19. Sťažovateľky nadobudli presvedčenie, že všeobecné súdy nekonajú v ich veci

objektívne a nezaujato, pretože dosiaľ napriek tomu, že sťažovateľka 1 videla svoju

maloletú dcéru od 18. mája 2018 až k dnešnému dňu len v rozsahu 17 hodín, nezriadili

nápravu tohto protiprávneho stavu.

20. Sťažovateľky zastávajú názor, že ich návrh je v celom rozsahu opodstatnený

a že z dôvodu zanedbania základnej povinnosti všeobecných súdov spravodlivo a dôkladne

pristupovať k rozhodovaciemu procesu boli práva sťažovateliek závažným spôsobom

porušené.

21. Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv podľa a 4 a a podľa

listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

a napadnutým uznesením krajského súdu vo vzťahu k osobe sťažovateľky 1 a porušenie

základných práv podľa a 4 a a podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 dohovoru a čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5 ods. 1 a čl. 9 ods. 1 a 3

Dohovoru o právach dieťaťa napadnutým uznesením okresného súdu a napadnutým

uznesením krajského súdu vo vzťahu k osobe maloletej sťažovateľky 2. Sťažovateľky

zároveň požadujú zrušenie napadnutého uznesenia okresného súdu a napadnutého uznesenia

krajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Sťažovateľky požadujú priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania

v sume 450,29 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

22. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

23. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

24. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

25. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

26. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

27. Úlohou ústavného súdu v konaní o ústavnej sťažnosti je okrem iného posúdiť,

či ústavná sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej

sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (m. m. , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky 1 zaručených , listinou

a dohovorom a práv sťažovateľky 2 zaručených , listinou, dohovorom

a Dohovorom o právach dieťaťa napadnutým uznesením okresného súdu

28. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

29. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza

zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv

alebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

30. V okolnostiach prejednávanej veci mali sťažovateľky k dispozícii opravný

prostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich práv účinne poskytuje. Proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu mohli podať sťažovateľky odvolanie, o ktorom bol oprávnený

a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní

sťažovateliek v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto

ústavnú sťažnosť sťažovateliek v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného

súdu odmietol podľa pre nedostatok

právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky 1 zaručených , listinou

a dohovorom a práv sťažovateľky 2 zaručených , listinou, dohovorom

a Dohovorom o právach dieťaťa napadnutým uznesením krajského súdu

31. Nosná argumentácia sťažovateliek sa zameriava na ústavnú neudržateľnosť

odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu. Krajský súd sa v napadnutom

uznesení podľa názoru sťažovateliek nevysporiadal s ich odvolacími námietkami, pričom

namietané rozhodnutie trpí absenciou odpovedí na právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

32. Na účely preskúmania opodstatnenosti argumentácie sťažovateliek ústavný súd

zistil tieto pre posúdenie veci relevantné skutočnosti.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 2. júla 2020 v spojení s opravným

uznesením okresného súdu sp. zn. z 29. júla 2020 v spojení s uznesením

krajského súdu sp. zn. z 10. septembra 2020 zrušil neodkladné opatrenie

nariadené uznesením okresného súdu z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského

súdu zo 17. januára 2018 a nariadil nové neodkladné opatrenie, ktorým zveril maloletú

sťažovateľku 2 do osobnej starostlivosti matky – sťažovateľky 1, v prevyšujúcej časti návrh

sťažovateľky 1 zamietol a zároveň rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

14 .

33. S prihliadnutím na charakter námietky vznesenej sťažovateľkami, ktorou tieto

broja proti ústavne neudržateľnému odôvodneniu napadnutého uznesenia krajského súdu

rozhodujúceho vo veci odvolania proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bol

návrh sťažovateľky 1 na zrušenie neodkladného opatrenia vydaného uznesením okresného

súdu z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu zo 17. januára 2018

a nariadenie nového neodkladného opatrenia zamietnutý (k tomu pozri aj bod 9 tohto

uznesenia), považuje ústavný súd za žiaduce zdôrazniť, že vzhľadom na zmysel a účel

ústavnej sťažnosti podľa ako špecifického právneho prostriedku

ochrany pred porušením základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z kvalifikovanej zmluvy je neodmysliteľnou súčasťou rozhodovania o takejto

ústavnej sťažnosti aj posúdenie, či sťažovateľovi bola napadnutým rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci spôsobená (reálna) ujma, resp. či mu ešte takáto

ujma v čase rozhodovania ústavného súdu (reálne) hrozí. V situácii, keď ústavný súd zistí,

že sťažovateľovi napadnutým rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej

moci nebola spôsobená žiadna ujma, resp. mu už žiadna hrozba ujmy v čase rozhodovania

nehrozí, neexistuje relevantný dôvod na vyslovenie porušenia garantovaných práv,

v opačnom prípade by totiž rozhodovanie o ústavnej sťažnosti podľa

nadobudlo akademický charakter (m. m. , ).

34. Z už uvádzaných zistení ústavného súdu nespochybniteľne vyplýva, že po podaní

ústavnej sťažnosti, ktorá je predmetom tohto konania, došlo k zmene okolností súvisiacich

s rozhodovaním všeobecných súdov vo veci neodkladného opatrenia nariadeného okresným

súdom uznesením z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

zo 17. januára 2018. Bez nutnosti bližšie sa zaoberať ústavnou (ne)udržateľnosťou

odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd s prihliadnutím

na skutočnosti, ku ktorým došlo v konaní vo veci sťažovateliek pred okresným súdom

a krajským súdom (rozhodovanie okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodovanie krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

) po vydaní napadnutého uznesenia krajského súdu, konštatuje, že je tu

daný dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.

35. Prihliadajúc na skutočnosti zistené ústavným súdom (bod 32 tohto uznesenia), je

totiž nesporné, že novému návrhu sťažovateľky 1 na zrušenie uznesenia okresného súdu

z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu zo 17. januára 2018 bolo

vyhovené a zároveň bolo nariadené nové neodkladné opatrenie, ktorým bola maloletá

sťažovateľka 2 zverená do osobnej starostlivosti sťažovateľky 1. Reálna ujma vo veci

rozhodovania všeobecných súdov o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, ktorým

bola maloletá sťažovateľka 2 zverená do osobnej starostlivosti otca, sťažovateľkám tak

v čase rozhodovania ústavného súdu vo veci ústavnej sťažnosti už prima facie nehrozí.

36. Za týchto okolností by prípadné rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavnej

sťažnosti (vecné prejednanie argumentácie sťažovateliek vo vzťahu k napadnutému

uzneseniu krajského súdu) malo len akademický charakter bez možnosti reálneho dosahu

prípadného rozhodnutia ústavného súdu na právne postavenie sťažovateliek v konaní

pred všeobecným súdom (v konkrétnych okolnostiach veci v konaní pred krajským súdom).

Zrušenie napadnutého uznesenia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu

na opätovné prejednanie (čoho sa v petite ústavnej sťažnosti sťažovateľky domáhajú)

za zmenených okolností totiž stratilo svoju právnu relevanciu. Predmetom rozhodovania

krajského súdu (napadnutého touto ústavnou sťažnosťou) bolo preskúmanie odvolania

smerujúceho proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu

sťažovateľky 1 na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného na základe uznesenia

okresného súdu z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

zo 17. januára 2018, k zrušeniu ktorého medzitým po podaní tejto ústavnej sťažnosti došlo.

Zrušením nariadeného neodkladného opatrenia, ktorým bola sťažovateľka 2 zverená

do osobnej starostlivosti otca, sa stratil právny podklad pre opätovné rozhodnutie krajského

súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým bol návrh

sťažovateľky 1 na zrušenie tohto neodkladného opatrenia zamietnutý.

37. Vzhľadom na už uvádzané skutočnosti a berúc do úvahy skutočnosť, že reálna

ujma sťažovateľkám ako účastníčkam konania vo veci neodkladného opatrenia, ktorým bola

maloletá sťažovateľka 2 zverená do osobnej starostlivosti otca, z dôvodu zrušenia

neodkladného opatrenia (už) nehrozí, ústavný súd nosnú námietku sťažovateliek

o arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu rozhodujúceho vo veci opravného

prostriedku proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie

predmetného neodkladného opatrenia vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú.

38. Ústavný súd v tejto súvislosti pre úplnosť dodáva, že sťažovateľky podali

ústavnému súdu ústavnú sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 13. septembra 2019 (k tomu pozri aj body 7 a 8 tohto uznesenia), o ktorej

ústavný súd rozhodol tak, že nálezom sp. zn. z 22. októbra 2020 vyslovil

porušenie práv sťažovateliek zaručených , listinou a dohovorom citovaným

uznesením krajského súdu a ústavnej sťažnosti v časti, ktorou sťažovateľky požadovali

zrušenie citovaného rozhodnutia krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie

konanie, nevyhovel s poukazom na to, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 2. júla 2020 (právoplatnosť nadobudlo 29. septembra 2020) v spojení s opravným

uznesením sp. zn. z 29. júla 2020 a s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 10. septembra 2020 zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením

okresného súdu z 20. októbra 2017 v spojení s uznesením krajského súdu

zo 17. januára 2018 a nariadil nové neodkladné opatrenie. Predmetná ústavná sťažnosť bola

predbežne prerokovaná a prijatá na ďalšie konanie uznesením ústavného súdu

sp. zn. z 12. mája 2020, teda ešte v čase pred zmenou okolností súvisiacich

s rozhodovaním všeobecných súdov vo veci neodkladného opatrenia. Týmto sa odlišuje vec

prejednávaná pod sp. zn. od v tomto konaní prejednávanej veci, keďže

v tomto konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateliek rozhoduje ústavný súd v rámci

predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti už za zmenených okolností daných práve

rozhodnutím okresného súdu uznesením sp. zn. z 2. júla 2020 v spojení

s opravným uznesením sp. zn. z 29. júla 2020 a s uznesením krajského súdu

sp. zn. z 10. septembra 2020. Zmena okolností, ku ktorej došlo v konaní

o tejto ústavnej sťažnosti, oprávnene bráni v zmysle materiálneho chápania ochrany

základných práv a slobôd prípadnému vecnému prejednaniu argumentácie sťažovateliek

a prijatiu ústavnej sťažnosti v relevantnej časti na ďalšie konanie.

39. S prihliadnutím na dosiaľ uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky 1

vo veci namietaného porušenia práv zaručených , listinou a dohovorom napadnutým

uznesením krajského súdu a sťažovateľky 2 vo veci namietaného porušenia práv zaručených

, listinou, dohovorom a Dohovorom o právach dieťaťa napadnutým uznesením

krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g)

.

40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

dôvodu, aby sa ústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi v nej uplatnenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu