Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-128-2019.pdf
PDF · 108.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/128/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov Mgr. Ľ. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na I. ul. č. X v S. zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Hencovskou so sídlom na Bajzovej ul. č. 2 v Košiciach a MSc. W. Z.U. Dr. rer. nat. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na ul. W. X. č. XX/X v S. toho času na R. ul. č. X v S. zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou so sídlom na Štúrovej ul. č. 20 v Košiciach v konaní o uloženie povinnosti informovať o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 31.1.2019 č.k. 43P/110/2018 - 99 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva matke náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil otcovi povinnosť informovať matku vždy k 1. a 15. dňu každého kalendárneho mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletej A. nar. XX.XX.XXXX, vrátane informovania o už absolvovaných vyšetreniach s uvedením ich výsledkov, o plánovaných lekárskych prehliadkach, o odborných vyšetreniach s uvedením termínu, miesta a času lekárskej prehliadky, odborného vyšetrenia, o plánovaných ošetreniach a o očkovaniach s uvedením termínu, miesta, času ošetrenia, očkovania, o ochorení dieťaťa s uvedením symptómov, vyšetrení a ich výsledkov, diagnózy a liečby vrátane poskytnutia kópii všetkých vystavených lekárskych správ maloletej, o aktivitách maloletej v jasliach, o priebežných výsledkoch a hodnoteniach maloletej, o osobných potrebách maloletej, ako aj bezodkladne o ďalších podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich sa maloletej a to na mailovú adresu matky - a@b.c <mailto:a@b.c>. Zároveň uložil otcovi povinnosť informovať matku o pobyte maloletej A. nar. XX.XX.XXXX dlhšom ako 3 dni mimo miesta obvyklého pobytu maloletej s uvedením miesta pobytu a o vycestovaní maloletej do zahraničia s uvedením dôvodu vycestovania do zahraničia, miesta pobytu a dĺžky trvania pobytu v zahraničí na mailovú adresu matky
- a@b.c a to vždy k 1. a 15. dňu toho ktorého mesiaca. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“). Tvrdil, že matke poskytuje informácie o stave maloletej a skutočnosť, že frekvencia a podrobnosti týchto informácií nie sú v súlade s jej predstavami, nezakladá podľa jeho názoru dôvod na to, aby mu bola táto povinnosť uložená súdnym rozhodnutím. Ďalej tvrdil, že keď matke poskytne informácie, táto ho vzápätí atakuje ďalšími otázkami, v ktorých sa pýta
na tie isté skutočnosti, ktoré jej už oznámil a svojvoľne mu na to ukladá lehoty, čo zdôraznil už v priebehu konania. Konštatoval, že v podaní doručenom konajúcemu súdu prostredníctvom právnej zástupkyne 29.1.2019 oznámil, že v čase pojednávania sa bude z pracovných dôvodov zdržiavať v Ruskej federácii, keďže do 31.1. kalendárneho roku má povinnosť obnoviť platnosť víz. Napriek tomu konajúci súd pojednávanie vykonal, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, pretože zakladá postup súdu, ktorý napriek návrhu právnej zástupkyne otca vykonal dokazovanie výsluchom otca (odvolateľ mal zrejme na mysli pojednávanie, pozn. odvolacieho súdu) a vo veci rozhodol. Zdôraznil, že mal právo byť vypočutý v predmetnom konaní a vyjadriť sa k prednesu matky na pojednávaní. Vyslovil názor, že týmto postupom súdu bol porušený jeden zo základných princípov mimosporového konania vyjadrený v článku 4 prvá veta CMP. Z odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP súvisí aj odvolací dôvod podľa ust. § 62 CMP, pretože nevypočutie otca nie je len porušením práva na spravodlivý proces, ale aj porušením povinnosti súdu vyplývajúcej mu z článku 6 CMP, a to zistiť skutočný stav veci a vykonať na účely zistenia skutočného stavu veci všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci nenavrhli. Vyslovil názor, že jeho nevypočutím si súd nezabezpečil všetky potrebné dôkazy na zistenie skutočného stavu veci. Ďalej namietal, že konajúci súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, a síce nezabezpečil záverečnú správu z realizácie výchovného opatrenia, ktoré bolo rodičom uložené v konaní pod sp.zn. 14P/266/2017. Uvedená správa by mala podľa jeho názoru nesporne vplyv na rozhodnutie súdu, pretože z nej vyplýva čo je príčinou nefunkčnej komunikácie rodičov a či sú tvrdenia matky o neochote otca poskytovať jej informácie o maloletej opodstatnené. Vyslovil názor, že v tomto konaní je predovšetkým potrebné posúdiť, či právo matky na informácie je nadradené záujmom dieťaťa. V tejto súvislosti poukázal na to, že matka opakovane pri poskytnutí informácií o tom, akého odborníka maloletá navštevuje vydá zákaz s poskytovaním starostlivosti, pričom toto konanie na pojednávaní priznala a riadne neodôvodnila. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti uviedol, že rozhodnutie ho zaťaží podávaním správ matke o plánovaných vyšetreniach maloletej a ich výsledkoch, ktorých matka má právo ako rodič zúčastniť sa. Tiež namietal, že uložená povinnosť informovať matku o pobyte mal. A. mimo obvyklého miesta pobytu dlhšom ako tri dni presahuje rámec, ktorý vyplýva z úprav výkonu rodičovských práv v obdobných prípadoch, pretože krátkodobý pobyt dieťaťa mimo obvyklého bydliska, napr. dovolenka v zahraničí alebo na Slovensku je bežnou súčasťou výkonu rodičovských práv a súdna prax podľa jeho názoru nepresvedčila potrebe informovať o tom druhého rodiča. V závere vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie zasahuje do výkonu jeho rodičovských práv a v konečnom dôsledku nie je ani v záujme maloletej.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na ust. § 55 CMP. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie postupoval v konaní v súlade so zákonom a za splnenia všetkých procesných podmienok, ktoré zákon vyžaduje, riadne zistil skutočný stav veci a vec po právnej stránke správne vyhodnotil. Odvolanie otca označila za účelové, bez vecnej a právnej opory, s cieľom oddialiť právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatovala, že tvrdenia otca o tom, že ju pravidelne informuje o maloletej boli vyvrátené vykonaným dokazovaním, preto ak otec napriek predloženým dôkazom prezentuje toto nepravdivé stanovisko a zakladá na ňom odvolací dôvod, svedčí to o jeho arogancii a nerešpektovaní základných práv matky. V tejto súvislosti uviedla, že keby jej otec informácie o maloletej poskytoval aspoň v základnom rozsahu, nebola by nútená iniciovať súdne konanie. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec jej zatajuje vyšetrenie dieťaťa, zakázal ošetrujúcej lekárke podávať jej informácie o maloletej a opakovane mení lekárov bez toho, aby ju o tom upovedomil. Ďalej uviedla, že procesná obrana otca, ktorý namietal jeho nevypočutie v konaní nemôže obstáť, pretože otec si bol vedomý potreby obnovy víz a mohol tak urobiť kedykoľvek do termínu pojednávania. V tejto súvislosti vyslovila názor, že boli splnené všetky podmienky na to, aby súd mohol pojednávať v neprítomnosti otca, pretože tento sa bez vážneho dôvodu na pojednávanie nedostavil, pričom nezodpovednosť otca, ktorý si nechal povinnosť obnovy víz na poslednú chvíľu nie je vážnym ani ospravedlniteľným dôvodom. Otec vedel o termíne pojednávania a na pojednávaní bol zastúpený právnym zástupcom, ktorý mal za úlohu chrániť jeho práva. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií otca, ktorý namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci poukázala na ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 CMP a konštatovala, že otec, ktorý vedel, že sa pojednávania nezúčastní mal povinnosť, či už prostredníctvom právneho zástupcu alebo písomne pred pojednávaním predložiť súdu opis rozhodujúcich skutočností spolu s návrhmi na vykonanie dôkazov. Uviedla, že otec ani v podanom odvolaní neuviedol, žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali spochybniť skutočný stav veci tak, ako ho zistil súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním. Pokiaľ ide o návrh otca na vykonanie dokazovania správou z realizácie výchovného opatrenia uloženého rodičom v konaní pod sp.zn. 14P/266/2017, zdôraznila, že predmetnou
správou disponoval kolízny opatrovník, ktorý zastupuje mal. dieťa, pričom tento sám navrhol, aby súd návrhu matky vyhovel a informačnú povinnosť otcovi uložil. V zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP výlučne súd rozhodne o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykonaná, preto nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou konania, ktorá by mala zakladať odvolací dôvod tak, ako to prezentuje otec v podanom odvolaní. Nesúhlasila ani s tvrdením otca, že v konaní je potrebné skúmať, či je jej právo na informácie nadradené záujmom dieťaťa a v tejto súvislosti poukázala na to, že otec jej sám násilím vzal maloletú, svojvoľne ju odhlásil z predškolského zariadenia, vycestoval s maloletou do Ruska bez toho, aby jej to oznámil a nerešpektuje ani súdne rozhodnutie o úprave styku, preto je to práve otec, ktorý podľa jej názoru nechráni práva dieťaťa ale len svoje vlastné a ešte má toľko arogancie, že hodnotí, či je jej právo na informácie v rozpore so záujmami maloletej. K odvolaniu priložila zápisnicu z výsluchu ošetrujúcej lekárky mal. dieťaťa MUDr. R. I. z ktorej rezultuje záver, že dôvodom zmeny lekára maloletej nebolo jej konanie, ako to otec nepravdivo uvádza, ale výlučne otcova nespokojnosť s liečbou maloletej, pretože tento nadobudol dojem, že on sám vie najlepšie čo dieťa potrebuje. Poukázala na to, že to práve otec nemá záujem riešiť u maloletej preventívne následky možnej diagnózy - porucha autistického spektra, ku ktorej sa v znaleckom posudku priklonil aj Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológií a Psychiatrii, spol. s.r.o., ktorý k vyjadreniu priložila. Znalci v predmetnom posudku konštatovali, že otec odmieta zásadne možnosť, že maloletá trpí touto diagnózou, preto sú jeho tvrdenia o tom, že sa snaží zmariť vyšetrenia maloletej zavádzajúce. V ostatom ide o tvrdenia matky, ktoré prezentovala už v konaní pred súdom prvej inštancie, obsah ktorých, vzhľadom na skutočnosť, že do veci nepriniesli žiadne nové svetlo, nebolo potrebné pojať do odôvodnenia tohto rozhodnutia.
4. Otec v odvolacej replike v celom rozsahu zotrval na svojich odvolacích dôvodoch a nesúhlasil s tvrdením matky, že jeho odvolanie je len pokusom o predlžovanie konania. Vo vzťahu k tvrdeniam matky o násilnom odtrhnutí mal. A. od nej uviedol, že keď 11.10.2017 prevzal maloletú do svojej osobnej starostlivosti, neexistovalo žiadne rozhodnutie súdu, na ktorého by bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, teda ani matky, pričom maloletú prevzal, aby ju mohol vychovávať a ukončiť tak proces dlhodobého zanedbávania jej výchovy matkou, ktorá prepadla presvedčeniu o autizme dieťaťa a od februára 2017 ju prakticky nevychovávala, nekomunikovala s ňou a nerozvíjala jej základné zručnosti. V ďalšom ide o otcov popis konania vedeného pod sp.zn. 14P/266/2017 a kontra argumentáciu k matkiným predostretým úvahám, ktoré z rovnakých dôvodov, ako u matky, nebolo potrebné pojať do tohto rozhodnutia.
5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
6. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).
7. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o jeho informačnej povinnosti voči matke maloletej. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné:
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, ktorý v danom prípade nie je viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vyhovel návrhu matky na uloženie informačnej povinnosti otcovi.
11. Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde Košice II prebieha niekoľko konaní vo veci starostlivosti súdu o mal. A. nar. XX.X.XXXX, inter alia konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode (sp.zn. 19P/212/2017) a konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu (sp.zn. 43P/152/2017), ktoré nie sú doposiaľ právoplatne skončené.
13. Mal. A. bola neodkladným opatrením Okresného súdu Košice II z 20.10.2017 č.k. 43P 152/2017-78 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 17.1.2018 č.k. 8CoP/359/2017 - 255 dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca. Styk matky s maloletou je aktuálne upravený neodkladným opatrením Okresného súdu Košice II z 4.10.2018 č.k. 4P/152/2017 - 494 tak, že matka je oprávnená stretávať sa s mal. A. každý piatok v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod. a každú nedeľu v čase od 15:30 hod. do 18:30 hod..
14. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že povinnosťou rodiča, ktorému dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti je poskytovať informácie o maloletom dieťati rodičovi, ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo. Dôvodom je najmä rešpektovanie práva maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale tiež právo a zároveň povinnosť toho rodiča ktorému dieťa zverené do osobnej starostlivosti nebolo, aby si plnil svoje rodičovské práva a povinnosti, ktorých zbavených nie je. Odvolací súd konštatuje, že rodičia by sa mali zásadne dobrovoľne informovať o všetkých zdravotných a vážnejších výchovných problémoch, ktoré nastali v dobe keď sa o dieťa osobne starali, a preto každý z nich by mal mať vedomosť napríklad o tom, že dieťa ochorelo, akým spôsobom prebieha liečba, aké lieky užíva a kedy je potrebná kontrola zdravotného stavu. Pokiaľ dôjde počas choroby k zmene osobnej starostlivosti, potom má rodič informovať druhého rodiča o spôsobe a dobe užívania predpísaných liekov a mieste, kde možno vyhľadať lekársku pomoc v prípade náhleho zhoršenia zdravotného stavu, resp. komplikácií. Rodičia by sa tiež mali v záujme dieťaťa informovať o dlhodobejšej zmene miesta dočasného pobytu (napr. dovolenka) s tým, že budú mať možnosť kontaktu s dieťaťom, najlepšie pravidelne vo vhodnej dobe.
15. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že v prejednávanej veci je potrebná ingerencia súdu vo forme uloženia povinnosti otcovi podávať informácie matke o maloletom dieťati a stotožňuje sa aj s jej uloženým rozsahom, keďže vzťahy medzi rodičmi sú značne komplikované, rodičia úplne odlišne hodnotia tie isté situácie, nota bene je zrejmé, že sami sa na nej nie sú schopní dohodnúť. Odvolací súd zdôrazňuje, že nielen pre zachovanie rodičovských práv a povinností obom rodičom je nevyhnutné uložiť otcovi povinnosť informovať matku, ktorej maloletá nebola (zatiaľ) zverená do osobnej starostlivosti o jej zdravotnom stave a pobyte mimo miesta obvyklého pobytu, ale je to i v záujme riadnej ochrany záujmov samotného maloletého dieťaťa. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných problémov, prekonaných chorôb a pod.). Preto by nemala byť táto vzájomná rodičovská povinnosť podceňovaná a v prípade, ak ju rodič, ktorému bolo dieťa dočasne zverené do osobnej starostlivosti neplní dobrovoľne a v dostatočnom rozsahu malo by mu byť súdom uložené, pokiaľ sa jej úpravy druhý rodič domáha. Je zrejmé, že matka maloletej využila svoje právo na informovanie sa o dieťati, pretože súčasná právna úprava vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ktorý musí súdu signalizovať, že má záujem o to, aby bola druhému rodičovi uložená informačná povinnosť. Zákon výslovne nevyžaduje podanie návrhu tak, ako tomu bolo v tomto prípade ale postačuje i len domáhanie sa práva na informácie, čo predpokladá, že rodič toto svoje právo v
konaní navrhne priznať. Matka podala návrh na uloženie povinnosti informovať o maloletej a súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že otec riadne plnenie tejto povinnosti nijako nepreukázal. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca dodáva, že z vyššie uvedenej právnej úpravy jednoznačne vyplýva, že ide o vzájomnú povinnosť oboch rodičov, a teda nie tretích osôb. Jedine rodič maloletého dieťaťa je povinný informovať druhého rodiča, ktorý práve nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti (a nie všeobecný lekár, prípadne materská škola a pod.), preto sú tvrdenia otca o tom, že matke nič nebráni získavať informácie od ošetrujúcej lekárky alebo škôlky v tomto smere irelevantné. Návrh matky maloletej preto súd prvej inštancie správne považoval za dôvodný v súlade s intenciami ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, v ktorom súd dôvodne rozviedol a v podrobnostiach spresnil, v akých intervaloch je preferenčný rodič povinný podávať správy o dieťati, ktorých vecí dieťaťa sa má informačná povinnosť týkať, ako aj to, akým spôsobom má rodič správu podávať. Obsah, rozsah, ako aj forma uloženej povinnosti spĺňa predpoklady vyžadované zákonom o rodine a v žiadnom prípade nie je možno prisvedčiť tvrdeniu otca maloletej, že ide o uloženie povinnosti, ktorá by bola šikanózna, či nedôvodná, resp. v rozpore so zákonom.
16. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa porušenia jeho procesných práv v súvislosti s pojednávaním v jeho neprítomnosti, odvolací súd uvádza svoje zistenia. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na deň 31.1.2019 a predvolal naň účastníkov ako aj ich právnych zástupcov v dostatočnom časovom predstihu. Podaním z 21.1.2019 právna zástupkyňa otca ospravedlnila jeho neúčasť na pojednávaní pre jeho pobyt v Ruskej federácii z dôvodu potreby obnovenia víz, pričom nežiadala súd o jeho odročenie. Uviedla len, že dáva súdu na zváženie, či bude za týchto okolností vykonanie pojednávania účelné a efektívne. Žiadne potvrdenie o pobyte mimo územia Slovenskej republiky a dôvodoch tohto pobytu otec doposiaľ nepredložil.
17. Podľa ust. § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
18. Podľa § ust. 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
19. Podľa ust. § 31 CMP súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
20. Zo zistených skutočností vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo odvolateľovi doručené včas. Odvolateľ nenavrhol odročenie pojednávania a na pojednávanie sa osobne nedostavil. Súd prvej inštancie podľa § 180 CSP rozhodol uznesením, že sa bude pojednávanie konať v neprítomnosti otca. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa otca, preto nebolo dôvodu, aby sa konajúci súd s takouto neprítomnosťou zastúpeného účastníka osobitne vysporiadal, keďže treba mať za to, že otec sa na pojednávanie dostavil prostredníctvom svojej zástupkyne, a teda bol jej prostredníctvom na pojednávaní prítomný. Zdôrazňuje, že súd je v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa podľa citovaného zákonného ust. § 31 CMP povinný postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov, teda aj v ich neprítomnosti. Je tomu z dôvodu, že ochrana subjektívnych práv musí byť v tomto type konania rýchla a účinná. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že neboli splnené predpoklady upravené v § 183 CSP (návrh strany a dôležité dôvody) pre to, aby súd vo veci mohol odročiť pojednávanie, a zároveň, že boli splnené podmienky, aby súd v konaní pokračoval a vo veci rozhodol aj v neprítomnosti odvolateľa (§ 31 CMP), nota bene súd prvej inštancie postupoval v súlade so zákonom, nedopustil sa procesného pochybenia, ktorým by odvolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a v konaní súdu prvej inštancie nedošlo k vadám, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie vo veci.
21. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca ohľadom nevykonania navrhnutých dôkazov súdom prvej inštancie vyžiadaním si záverečnej správy výchovného opatrenia uloženého rodičom v konaní vedenom pod sp.zn. 14P/266/2017 odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku hodnotí ako irelevantnú, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie mal dostatok podkladov na zistenie skutočného stavu veci vo vzťahu k predmetu konania, pričom otcovi nič nebránilo, aby predmetnú správu sám predložil. V tomto smere odvolací súd uvádza, že ani v mimosporovom konaní nie je povinnosť
prvoinštančného súdu zisťovať skutočný stav veci bezhraničná. Procesný postup súdu smerujúci k zisťovaniu skutočného stavu veci nie je možné dosiahnuť bez súčinnosti účastníkov konania ako aj subjektov na konaní zúčastnených, preto zákon aj v týchto veciach trvá na naplnení základných procesných povinností - povinnosť tvrdenia právne relevantných skutočností a dôkaznú povinnosť. Zisteniu skutočného stavu veci preto zodpovedá zistenie takých skutočností, ktoré z hľadiska právnej normy smerujú k potvrdeniu oprávnenosti a správnosti uplatneného nároku. Postačuje ak vyjadrujú určitú mieru pravdepodobnosti existencie právne relevantných skutočností pre posúdenie veci, teda sumár zistení, ktoré sa čo najviac približujú k materiálnej pravde. Súčasne platí, že účastník konania, ktorý nedôsledne splní svoje procesné povinnosti - povinnosť tvrdiť právne relevantné skutočnosti a povinnosť tieto preukázať sa nemôže následne v konaní brániť tým, že vinou súdu nebol zistený skutočný stav veci. Na tomto skutkovom základe aj odvolací súd konštatuje, že na strane otca nebolo preukázané, že by matke informácie o maloletej poskytoval, pričom otcovi nič nebránilo, aby plnenie tejto povinnosti preukázal v podanom odvolaní (napr. výpisom sms komunikácie) a išlo by o relevantný odvolací dôvod ale svoju odvolaciu argumentáciu a obranu sústredil na tvrdenia, nespôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom.
22. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 3 vety druhej sa v odôvodnení vysporiadal s podstatnými tvrdeniami otca uvedenými v odvolaní.
23. O návrhu matky na priznanie trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods.1 CMP, podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 CMP a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov konania (§ 55 CMP), o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu matke nepriznal.
24. Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je : a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku , ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.