Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-59Cb/67/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu: Drivers Trans, s.r.o., so sídlom Hlaváčkovo nám. 1636/3, Prostějov, Česká republika, IČO: 015 24 879, zastúpeného: NÁGL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Legionárska 21, Bratislava

- mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 789 515, proti žalovanému: BRAMO s.r.o., so sídlom Vyšehradská 3014/29, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 51 865 751, zastúpenému: URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, o zaplatenie 12.975,07 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Konanie v časti istiny vo výške 7.596,48 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 7.596,48 eura od 17. júna 2022 do zaplatenia zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica 29. júla 2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 12.975,07 eura spolu s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca vykonal pre žalovaného medzinárodnú nákladnú prepravu tovaru na základe objednávky č. 211013 z 10. septembra 2021 z miesta nakládky Mandersloot Expeditiebedrijf B.V., Het Zwarte Land 10, 3925 Scherpenzeel, Holandsko do miesta vykládky 1: Lidl Buštěhrad, Trinecka 1211, Buštěhrad, Česká republika a do miesta vykládky 2: Lidl Cerhovice, Plzeňská 333, Cerhovice, Česká republika. Prepravovaným tovarom bolo okrem iného aj čerstvé mäso pochádzajúce od spoločnosti Liffey Meats Ltd., so sídlom: Ballyjamesduff, Co. Can, Írsko, preto bolo medzi žalobcom a žalovaným dohodnuté, že preprava bude celý čas uskutočňovaná pri teplote +2 stupne Celzia. Mäso bolo umiestnené na nízkych paletách vzadu návesu. Okrem mäsa však boli v návese prepravované aj rezané kvetiny, pričom tieto sa nachádzali na vysokých paletách v prednej časti návesu. Chladenie vozidla bolo nastavené na požadovanú teplotu. Nakoľko však chladenie návesu sa nachádza v prednej časti návesu umiestnenie vysokých paliet s kvetinami pred nízke palety s mäsom spôsobilo, že k paletám s mäsom neprúdil chladný vzduch. Pri preprave tak nebola dodržaná požadovaná teplota a prepravované mäso bolo znehodnotené. Žalovaný si z dôvodu poškodenia prepravovaného tovaru uplatnil voči žalobcovi škodu e-mailom z 19. januára 2022, pričom túto vyčíslil sumu na 15.832,72 eura a to faktúrou VR22005 z 1. februára 2022, splatnou 2. marca 2022. V objednávke prepravy č. 211013 nebola uvedená váha prepravovaného tovaru. Pri vykonaní prepravy preto žalobca nemal vedomosť o tom, aká bola váha prepravovaného tovaru. V dokumente Certificate of proof od product destruction, ktorý žalovaný zaslal žalobcovi spolu s vyčíslením škody (teda po vykonaní prepravy) bolo uvedené, že váha prepravovaného mäsa bola 1.480 kg. Pri predmetnej preprave

žalovaný neuviedol cenu zásielky, osobitný záujem na dodaní a nezaplatil ani príplatok k prepravnému. Z dôvodu, že žalovaný neuviedol cenu zásielky, osobitný záujem na dodaní a nezaplatil príplatok k prepravnému v zmysle článku 23 bod 3 Dohovoru CMR sa na predmetnú prepravu aplikuje limitácia náhrady škody. Berúc do úvahy limitáciu náhrady škody v zmysle článku 23 bod 3 Dohovoru CMR do úvahy žalovaný škodu vyčíslil na sumu 15.832,72 eura (1.480 kg x 8,33 x 1,284 eura). Žalovaný následne zaslal žalobcovi jednostranný zápočet K22001 z 2. marca 2022, v ktorom si započítal pohľadávky žalobcu voči žalovanému s pohľadávkami žalovaného voči žalobcovi (tieto okrem iného tvorila aj škoda vo výške 15.832,72 eura). Po vykonaní zápočtu ostalo žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 5.047,72 eura. Žalovaný 13. apríla 2022 prostredníctvom svojho právneho zástupcu zaslal žalobcovi predžalobnú výzvu na úhradu sumy 5.545,24 eura, ktorej si okrem uvedenej sumy uplatnil aj sumu 500 eur za vypracovanie predžalobnej výzvy a sumu 500 eur z bližšie nešpecifikovaného dôvodu. Žalobca sumu 6.045,24 eur zaplatil žalovanému 29. apríla 2022. Po vykonaní uvedenej úhrady žalobca oslovil spoločnosť LIDL a požiadal ju o zaslanie chýbajúcich dokladov k predmetnej preprave z dôvodu interného uzatvorenia predmetného prípadu. Z dokladov od spoločnosťou LIDL žalobca zistil, že v skutočnosti nebolo prepravované mäso o hmotnosti 1.480 kg, ale len mäso o hmotnosti 384 kg. Z medzinárodných nákladných listov a z faktúry č. 411423 a z faktúry č. 411290, ktoré vystavila spoločnosť Liffey Meats totiž jednoznačne vyplýva, že do miesta vykládky LIDL Cerhovice bol prepravovaný tovar o hmotnosti 144 kg a do miesta vykládky LIDL Buštěhrad tovar o hmotnosti 240 kg. Z medzinárodného nákladného listu zo 17. novembra 2021 je zrejmé, že tovar o váhe čistej váhe 1.138,40 kg (teda hrubej váhe 1.480 kg) bol prepravovaný z miesta nakládky FOOD SURPLUS MANAGEMENT LIMITED, 17A OAKTREE BUSINESS PARK, Írsko na neznáme miesto vykládky - z logiky veci ide o prepravu, ktorá predchádzala preprave ktorú vykonal žalobca a žalobca následne prepravoval iba časť z tohto tovaru o váhe 1.480 kg. Keďže hmotnosť prepravovaného tovaru bola 384 kg a 14. septembra 2021 bola výška special drawing rights vo výške 1,206 eura, mohol byť žalobca zaviazaný na maximálne na náhradu škody vo výške 3.857,65 eura (384 kg x 8,33 x 1,206 eura). V zmysle vyššie uvedeného sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 12.975,07 eura a to z dôvodu, že v zmysle článku 23 bod 3 Dohovoru CMR neexistoval právny dôvod na zaplatenie sumy 12.975,07 eura. Bezdôvodné obohatenie konkrétne tvorí: škoda vo výške 11.975,07 eura na ktorú nevznikol nárok, suma 500 eur (z bližšie nešpecifikovaného dôvodu), na ktorú nevznikol nárok a suma 500 eur ako náhrada nákladov spojených s vypracovaním predžalobnej výzvy, na ktorú nevznikol nárok. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania 23. augusta 2022 platobný rozkaz, č. k. -44, proti ktorému podal žalovaný v zákonnom stanovenej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že predmetnú prepravu tovaru si u žalovaného objednala spoločnosť Mandersloot Expeditiebedrijf B.V. od žalovaného, ktorý na faktické zrealizovanie prepravy objednal služby žalobcu. Pri preberaní tovaru na mieste určenia bolo zistené, že doručovaný tovar nespĺňa a nevyhovuje teplotným požiadavkám a pokynom na prepravu, nakoľko sa jeho teplota nachádzala v rozmedzí od +7 do +8,3 stupňov Celzia, a nie v určenej hladine +2 stupne Celzia. Na základe tejto skutočnosti adresát zásielky, Lidl Cerhovice, odmietol doručovaný tovar prevziať a preto bol vrátený naspäť do Holandska, spoločnosti Mandersloot. Spoločnosť Mandersloot o predmetných skutočnostiach ihneď upovedomila poisťovaciu spoločnosť TVM verzekeringen N.V., so sídlom Vam Limburg Stirumstraat 250, VW Hoogeveen, Holandsko, a po vzájomnej komunikácii tieto dospeli k záveru urýchlene tovar vrátiť späť odosielateľovi, spoločnosti Liffey Meats, aby mohol pristúpiť k posúdeniu možnosti jeho opätovného použitia. Akonáhle bol tovar vrátený späť do Írska, spoločnosť Liffey Meats poverila spoločnosť ALS Life Sciences Ltd. vykonaním bakteriologickej analýzy jeho vhodnosti na konzumáciu, podľa ktorej bola bakteriologická kontaminácia tak vysoká, že tovar už nebol vhodný ako na ľudskú, ani na zvieraciu spotrebu, v dôsledku čoho bolo potrebné pristúpiť k jeho likvidácii. Z teplotného protokolu, ktorý bol zo strany žalobcu doručený žalovanému 17. septembra 2021, a zároveň aj z výsledkov šetrenia popísanej udalosti vykonaného spoločnosťou TVM jasne vyplýva, že žalobca počas prepravy tovaru nedodržal stanovenú teplotu +2 stupne Celzia a tovar bol vystavený teplotným výkyvom počas celej doby prepravy. Je preto nepochybné, že k porušeniu povinností došlo na strane žalobcu ako prepravcu. Žalovaný poslal žalobcovi reklamáciu, ktorou reklamoval prepravu tovaru, uskutočnenú na základe objednávky č. 211013, v ktorej žalobcu označil ako subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu. Následne, keď bola škoda riadne a preukázateľne vyčíslená na sumu vo výške 15.832,72 eura, žalovaný o uvedenom upovedomil žalobcu e-mailom z 19. januára 2022 a vyzval ho na podniknutie príslušných krokov vo vzťahu k poisťovni s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený pristúpiť k započítaniu vzájomných pohľadávok. Žalovaný informoval žalobcu o doručovaní oficiálnej faktúry (od spoločnosti Mandersloot) a v prílohe predmetného e-mailu žalobcovi pripojil správu poisťovacej spoločnosti o výsledku šetrenia vzniknutej situácie, podrobne popisujúcej skutkový stav a zistené závery.

Následne žalovaný vystavil faktúru č. VR220005 v hodnote vzniknutej škody, ktorú zaslal žalobcovi. V nadväznosti na uvedené si spoločnosť Mandersloot voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu škody preukázateľne vyčíslenú na sumu 15.832,72 eura, pozostávajúcej z hodnoty znehodnoteného tovaru a nákladov spojených s vrátením tovaru z Lidl Cerhovice späť odosielateľovi. Žalovaný potom pristúpil k vykonaniu jednostranného zápočtu vzájomných pohľadávok so žalobcom úkonom č. K220001 z 30. marca 2022, na základe ktorého došlo k započítaniu vzájomne sa kryjúcich pohľadávok žalovaného a žalobcu, pričom výsledná suma nároku žalobcu ostala po zápočte vo výške 5.545,24 eura. Mal za to, že žalobca (resp. jeho zástupcovia, pracovníci či iné osoby použité na uskutočnenie prepravy a konajúce v rámci svojich pracovných úloh) mal od samotného začiatku vedomosť o tom, že tovar je zle naložený, avšak neurobil nijaké príslušné opatrenia na zabránenie vzniku škody na prepravovanom tovare a od svojej zodpovednosti v zmysle článku 17 Dohovoru CMR sa ani len čiastočne neoslobodil. Popísané konanie žalobcu preto zakladá jeho plnú zodpovednosť za vznik škody. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu ohľadne váhy tovaru, tieto považoval za irelevantné a bez akejkoľvek opory v skutkovom stave. Zároveň mal za to, že v predmetnom prípade nepochybne dochádza k naplneniu predpokladov neobmedzenej zodpovednosti žalobcu ako dopravcu za škodu v zmysle článku 29 Dohovoru CMR.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu (v replike) zotrval na námietke, že hmotnosť prepravovaného tovaru bola 384 kg a v tejto súvislosti poukázal na doklady vyhotovené v súvislosti s vykonanou prepravou. Vo vzťahu k zodpovednosti za škodu podľa článku 29 bod 1 Dohovoru CMR uviedol, že toto ustanovenie sa má vykladať výlučne s prihliadnutím na , ktorý ako obsahuje definíciu zavinenia, teda dopravca sa na ustanovenie obmedzujúce jeho zodpovednosť nemôže odvolávať len v prípade ak škodu spôsobil úmyselne (t.j. ak mal priamy alebo nepriamy úmysel škodu spôsobiť). Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že vodič kamiónu tým, že naložil do kamiónu kvetiny takým spôsobom, že nedochádzalo k dostatočnej cirkulácii studeného vzduchu smerom k paletám v ktorých bolo prepravované mäso nechcel spôsobiť ich znehodnotenie a ani nevedel, že môže spôsobiť ich znehodnotenie a pre prípad, že spôsobí ich znehodnotenie bol s tým bol uzrozumený. Vodič zhodnotil naloženie tovaru podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomostí a považoval ho za dostatočné. Zároveň vodič nastavil teplotu správne, avšak vysoké kvetiny znemožnili cirkuláciu studeného vzduchu, preto požadovaná teplota bola dosiahnutá iba v prednej časti kamiónu a nie aj v zadnej, kde sa nachádzalo mäso. Nakoľko išlo o prvú prepravu, pri ktorej sa prepravovali spolu mäso a kvetiny, vodič si neuvedomil, že uloženie mäsa do kamiónu za kvety môže spôsobiť, že k mäsu nebude prúdiť studený vzduch, čo môže spôsobiť jeho znehodnotenie. Žalobca zároveň navrhol, aby konanie pokračovalo na súde príslušnom na jeho prejednanie podľa (ďalej tiež „CSP“ alebo „“).

4. Okresný súd Banská Bystrica následne postúpil spor Okresnému súdu Bratislava V na jeho prejednanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný v duplike v zásade zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v odpore. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že by malo ísť o prvú prepravu, pri ktorej sa prepravovali spoločne mäso a kvety, keďže z prehľadu objednávok vyplýva, že prepravu takto nakombinovaného tovaru žalobca pre žalovaného vykonal prinajmenšom už štyrikrát predtým. K žiadnej škode na tovare pritom v týchto prípadoch nedošlo. Žalobca už preto nepochybne disponoval určitým stupňom skúseností, vedomostí a mal určité know- how akým spôsobom má byť takáto kombinácia tovaru (mäso a kvety) uložená, aby pri preprave nedošlo k jeho poškodeniu a znehodnoteniu. Z toho dôvodu mal žalovaný za to, že žalobca úplne zrejmé konal neprimerane jeho skúsenostiam, neprofesionálne, s hrubou nedbanlivosťou, neopatrne a ľahkovážne, zanedbávajúc záujmy žalovaného a ďalších osôb (najmä jeho obchodných partnerov), čím bezpochyby došlo k naplneniu predpokladov neobmedzenej zodpovednosti za škodu v zmysle článku 29 Dohovoru CMR, v dôsledku čoho odpadajú všetky obmedzenia zodpovednosti dopravcu podľa štvrtej kapitoly Dohovoru CMR a dopravca (žalobca) zodpovedá za vzniknutú škodu v plnom rozsahu.

6. Konanie pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. , je od 1. júna 2023 vedené na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. .

7. Súd v zmysle ust. vyzval žalovaného na ozrejmenie a vyjadrenie sa k vzniknutej škode, resp. k spôsobu vyčíslenia a uplatnenia škody zo strany spoločnosti Mandersloot a Lifey Meats,

k hmotnosti prepravovaného tovaru ako aj k špecifikácii sumy vo výške 497,52 eura, uvedenej v jednostrannom zápočte č. K220001 z 30. marca 2022.

8. Žalovaný v reakcii na výzvu súdu uviedol, že po vykonaní prepravy bol žalovaný listom z 18. januára 2022 kontaktovaný spoločnosťou TVM, poisťovňou spoločnosti Mandersloot, že počas prepravy došlo k poškodeniu (znehodnoteniu) tovaru a preto bola spoločnosť Mandersloot ako zmluvný partner a hlavný prepravca zo strany spoločnosti Liffey Meats ako odosielateľa označená ako osoba zodpovedná za vzniknutú škodu. Spoločnosť TVM žalovaného zároveň upovedomila o priebehu vyšetrovania, dôvodoch vzniku škody a informovala ho, že nakoľko spoločnosť Mandersloot si na vykonanie prepravy tovaru objednala služby žalovaného, tak za zodpovedného za vznik škody považuje práve jeho a preto akonáhle spoločnosť Mandersloot obdrží faktúru na náhradu škody od spoločnosti Liffey Meats, jej úhradu si bude uplatňovať u žalovaného. Následne bola žalovanému od poisťovacej spoločnosti TVM doručená druhá, aktualizovaná správa z 2. marca 2022, kde boli podrobne popísané okolnosti vzniku škody, zistenia ku ktorým sa dospelo a tiež vyčíslená výška spôsobenej škody, ktorá bola na základe skutočných nákladov podľa faktúr spoločnosti Liffey Meats stanovená na sumu vo výške 15.832,72 eura. Z uvedenej správy vyplýva, že vyšetrovaním vzniku škody a posúdením jej výšky bola poverená poisťovacia spoločnosť TVM, a táto v mene svojho klienta (spoločnosti Mandersloot) komunikovala o vniknutej škode a jej náhrade so žalovaným. Krátko po obdržaní druhej správy poisťovne bola žalovanému od spoločnosti Mandersloot doručená už aj faktúra na úhradu škody znejúca na sumu vo výške 15.832,72 eura, t. j. na rovnakú sumu aká bola vyčíslená poisťovacou spoločnosťou TVM. Následne medzi spoločnosťou Mandersloot a žalovaným došlo k započítaniu ich vzájomných pohľadávok, čím (regresný) nárok spoločnosti Mandersloot na náhradu vzniknutej škody, ktorú spoločnosť Mandersloot nahrádzala spoločnosti Liffey Meats, bol v plnom rozsahu uspokojený. Vzhľadom k tomu, že prepravu tovaru realizoval žalobca, po úhrade škody spoločnosti Mandersloot sledujúc a dodržiavajúc prepravný reťazec, sa žalovaný uspokojenia uhradenej škody vo výške 15.832,72 eura regresne domáhal od žalobcu. Vo vzťahu k hmotnosti prepravovaného tovaru žalovaný uviedol, že na nákladných listoch CMR pri preprave tovaru na miesto určenia je uvedený len počet balení, t. j. na liste CMR vystavenom pri preprave do LIDL Bustehrad sa uvádza: 130 balení Sirloin Czech + 110 balení Beef Rib Eye Steak a na liste CMR vystavenom pri preprave do LIDL Cerhovice sa uvádza: 81 balení Sirloin Czech + 63 balení Beef Rib Eye Steak, t.j. spolu 211 balení Sirloin Czech a 173 balení Beef Rib Eye Steak. Na liste CMR vystavenom pri preprave tovaru na likvidáciu do spoločnosti Food Surplus Management sú tieto čísla (počty balení) uvedené už aj spolu s hmotnosťou, teda: 211 balení Sirloin Czech - hmotnosť 675,20 kg + 193 Beef Rib Eye Steak - hmotnosť 463,20 kg. Zásielka pri preprave na likvidáciu teda obsahovala o 20 balení Beef Rib Eye Steak viac než bolo znehodnotených pri preprave, ktorá je predmetom tohoto sporu (t.j. do LIDL Bustehrad a do LIDL Cerhovice). Preto je na predmetnom liste CMR uvedená vyššia váha než v správach poisťovacej spoločnosti. Keď však uvedenú váhu pre 193 balení Beef Rib Eye Steak prepočítame na 173 balení dostaneme váhu 415,20 kg, ktorá spolu s váhou 675,20 kg pre 211 balení Sirloin Czech dáva výslednú hmotnosť 1.090,4 kg, ktorá je uvedená aj v obidvoch správach poisťovacej spoločnosti TVM. Poisťovacia spoločnosť TVM teda skutočnosť, že zásielka určená na likvidáciu obsahovala väčší počet balení Beef Rib Eye Steak pri vyšetrovaní spôsobenej škody a jej vyčísľovaní vzala na vedomie a škodu vyčísľovala len vo vzťahu k tovaru, ktorý bol znehodnotený pri preprave do LIDL Bustehrad a do LIDL Cerhovice. Vo vzťahu k započítaniu sumy vo výške 497,52 eura, uvedenej v zápočte č. K220001 z 30. marca 2022 uviedol, že suma 497,52 eura predstavuje škodu z objednávky č. 211100 zo dňa 30. septembra 2021, ktorá nebola žalobcom žiadnym spôsobom rozporovaná, pričom o úprave jednostranného zápočtu č. K220001 z 2. marca 2022 a doplnení (zahrnutí) faktúry na náhradu tejto škody vo výške 497,52 eura do započítavaných pohľadávok bol žalobca zo strany žalovaného riadne informovaný e-mailom 22. marca 2022, k čomu žalovaný neobdržal žiadne výhrady. Následne 30. marca 2022 pri úprave a vyhotovovaní nového jednostranného zápočtu č. K220001 zrejme došlo k chybe v písaní a v popise pri faktúre č. VR220010 na sumu 497,52 eura sa nedopatrením chybne uviedlo, že ide o škodu z objednávky č. 211013, namiesto uvedenia, že ide o škodu z objednávky č. 211100. Išlo o náhradu škody spôsobenej žalobcom, avšak na inom tovare a podľa inej objednávky než je predmetom tohto konania. V uvedenom prípade bola chyba v písaní medzi žalobcom a žalovaným e-mailovou komunikáciou odstránená.

9. V reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie žalovaného žalobca vzal žalobu späť v časti 7.596,48 eura. V zostávajúcej (nespäťvzatej) časti vo výške 5.378,59 eura, požadoval vydanie bezdôvodné obohatenie od žalovaného, ktoré tvoria nasledujúce pohľadávky:

a/ 844,80 eura za náklady na prepravu tovaru naspäť, na ktoré žalovaný nemal nárok. Žalobca uhradil sumu 844,80 eura na základe predžalobnej výzvy na úhradu sumy vo výške 5.545,24 eura s príslušenstvom z 13. apríla 2022, v ktorej zástupca žalovaného vyčíslil celkovú škodu, ktorú mal žalobca žalovanému spôsobiť na sumu 15.832,72 eura. Škodu vo výške 15.832,72 eura tvorila okrem iného aj suma 844,80 eura, ktorú žalovaný vyčíslil v poisťovacej správe zo dňa 18. januára 2022 a zo dňa 2. marca 2022. V skutočnosti však suma 844,80 eura nepredstavovala náklady na prepravu pokazeného mäsa do miesta jeho zničenia. Toto celkom jednoznačne vyplýva z dôkazu, ktorý predložil samotný žalovaný a síce z faktúry č. 131021 zo 13. októbra 2021, ktorá bola pripojená k poisťovacej správe z 18. januára 2022 a z 2. marca 2022. Z faktúry č. 131021 z 13. októbra 2021 je zrejmé, že táto nebola vystavená za prepravu tovaru na zničenie, ale ide o kúpnu cenu za 20 kartónov rib eye steakov. (V opise faktúry je uvedené hovädzí steak rib eye 200g, 20 kartónov / 2,4 kg x 20 = 48 kg, hmotnosť brutto: 71 kg, čistá hmotnosť: 48 kg. Pri 48-ich prepravovaných kilách a kúpnej cene 42,24 eura/kilo bola kúpna cena 844,80 eura). Suma 844,80 eura je teda kúpna cena za 20 balení rib eye steakov, ktoré nemali so žalobcom nič spoločné, nakoľko nejde o tovar, ktorý by bol poškodený pri preprave, ktorú vykonal žalobca pre žalovaného. b/ 500 eur ako odmena za vypracovanie predžalobnej výzvy právnym zástupcom žalovaného, na ktorú žalovaný nemal nárok. V tejto súvislosti poukázal na to, že v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov sa príprava predžalobnej výzvy nepriznáva ako úkon právnej služby. Zároveň poukázal na to, že v zmysle vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je jeden úkon právnej služby zo sumy 5.454,24 eura vo výške 204,62 eura bez DPH a nie výške 500 eur. c/ vo výške 4.033,79 eura ako náhrada škody za poškodenie zásielky, na ktoré žalovaný nemal nárok. Uviedol, že vzhľadom k tomu, že prepravovaný tovar mal váhu 1.090,40 kg a nakoľko sa na predmetnú prepravu vzťahuje limitácia náhrady škody v zmysle článku 23 bod 3 Dohovoru CMR. Žalovaný mal nárok na náhradu škody za poškodený tovar iba vo výške 10.954,13 eura = 1.090,40 kg x 8,33 x 1,206 eura. Žalovaný si však uplatnil voči žalobcovi škodu vo výške 14.987,92 eura. V zmysle vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie sumy 4.033,79 eura (14.987,92 eura - 10.954,13 eura), Žalovaný sa o sumu 4.033,79 eura bezdôvodne obohatil a žalobca žiada jej vrátenie.

10. Žalovaný vo vyjadrení z 13. marca 2024 nesúhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby, pričom ako dôvod nesúhlasu uviedol, že odstránenie právnej neistoty v otázke určenia zodpovednosti dopravcu za vzniknutú škodu s poukazom na právny aj skutkový stav, ako aj s ohľadom na ochranu dobrého mena a povesti žalovaného, sú vážnymi dôvodmi, pre ktoré je nevyhnutné v konaní ako celku pokračovať.

11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými stranami, najmä: objednávka č. 211013 z 10. septembra 2021, faktúra č. VR220005, VR220010 (BRAMO), potvrdenie o platbe z Fio banky, a.s., medzinárodné nákladné listy CMR, potvrdenie o zničení tovaru, faktúry č. 131021, 411290 a 411423 (Liffey Meats), faktúry č. 2208326, 22087492 (Mandersloot), reklamácia zo 6. októbra 2021, objednávky č. 201186, 210235, 210898, 211100, protokol o likvidácii zásielky č 673468, listy z 18. januára 2022 a 2. marca 2022 od TVM adresované žalovanému, správa z preskúmania TVM z 25. februára 2022, zápočet pohľadávok medzi žalovaným a žalobcom z 30 .marca 2022, zápočet pohľadávok medzi žalovaným a Mandersloot zo 4. apríla 2022, fotodokumentácia škody, obchodný dokument Food Surplus Management z 18. novembra 2021, e-mail z 22. marca 2022, predžalobná výzva z 13. apríla 2022, predžalobná výzva zo 16. júna 2022.

12. Na základe nesporných skutkových tvrdení strán a po oboznámení sa s predloženými dôkazmi dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:

13. Spoločnosť Liffey Meats Ltd. si u spoločnosti Mandersloot Expeditiebedrijf B.V. objednala medzinárodnú prepravu tovaru - 384 balení mäsa (surových, vákuovo balených steakov) z Írska do Českej republiky. Spoločnosť Mandersloot si na základe subdodávateľskej zmluvy objednala u žalovaného časť prepravy tovaru z miesta nakládky Scherpenzeel, Holandsko, do miesta vykládky Lidl Buštěhrad, Buštěhrad, Česká republika a Lidl Cerhovice, Cerhovice, Česká republika. Na základe objednávky č. 211013 z 10. septembra 2021 žalovaný poveril vykonaním uvedenej časti prepravy žalobcu, pričom medzi žalobcom a žalovaným bolo dohodnuté, že preprava tovaru bude po celý čas uskutočňovaná pri teplote +2 stupne Celzia. Dňa 8. septembra 2021 bol tovar naložený v Írsku a bol prevezený do Holandska. Následne bol 11. septembra 2021 v Holandsku preložený do nákladného

vozidla žalobcu, ktorý 14. septembra 2021 ho doručil do Lidl Cerhovice. Adresát zásielky odmietol zásielku previať z dôvodu, že teplota mäsa pri preberaní sa pohybovala v rozmedzí +7 až +8,3 stupňa Celzia a preto bola vrátená naspäť do Holandska, spoločnosti Mandersloot. Dôvodom znehodnotenia prepravovaného mäsa bola skutočnosť, že okrem mäsa boli v návese prepravované aj rezané kvetiny, pričom tieto sa nachádzali na vysokých paletách v prednej časti návesu a mäso sa nachádzalo v jeho zadnej časti. Umiestnenie vysokých paliet s kvetinami pred nízke palety s mäsom preto spôsobilo, že k paletám s mäsom neprúdil chladný vzduch, v dôsledku čoho nebola pri preprave dodržaná požadovaná teplota a prepravované mäso bolo znehodnotené. Spoločnosť Mandersloot o znehodnotení zásielky upovedomila svoju poisťovaciu spoločnosť - TVM verzekeringen N.V. a po vzájomnej komunikácii tieto dospeli k záveru o vrátení znehodnoteného tovaru späť odosielateľovi (spoločnosti Liffey Meats), aby mohla pristúpiť k posúdeniu možnosti jej opätovného použitia. Akonáhle bol tovar vrátený späť do Írska, spoločnosť Liffey Meats poverila spoločnosť ALS Life Sciences Ltd. vykonaním bakteriologickej analýzy jeho vhodnosti na konzumáciu, podľa ktorej bola bakteriologická kontaminácia tak vysoká, že tovar už nebol vhodný na ľudskú, ani na zvieraciu spotrebu, v dôsledku čoho bola predmetná zásielka zlikvidovaná. Spoločnosť Mandersloot si u žalovaného uplatnila nárok na náhradu škody, pozostávajúcu z nákladov zo straty zásielky vo výške 14.987,92 eura bez DPH a nákladov na vrátenie zásielky späť do Írska vo výške 844,80 eura, t. j. spolu vo výške 15.832,72 eura, pričom uvedená pohľadávka bola predmetom započítania medzi žalovaným a spoločnosťou Mandersloot. Žalovaný zaslal žalobcovi reklamáciu z 20. septembra 2021, ktorou reklamoval prepravu tovaru, uskutočnenú na základe objednávky č. 211013, v ktorej žalobcu označil ako subjekt zodpovedný za spôsobenú škodu. Po vyčíslení škody zo strany spoločnosti Mandersloot, žalovaný upovedomil žalobcu e-mailom z 19. januára 2022 a vyzval ho na podniknutie príslušných krokov vo vzťahu k poisťovni s upozornením, že v opačnom prípade pristúpi k započítaniu vzájomných pohľadávok. Následne žalovaný e-mailom informoval žalobcu o doručovaní oficiálnej faktúry (od spoločnosti Mandersloot) a v prílohe predmetného e-mailu žalobcovi pripojil správu poisťovacej spoločnosti TVM o výsledku šetrenia. Následne žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. VR220005 vo výške 15.832,72 eura. Jednostranným zápočtom z 30. marca 2022 žalovaný započítal svoje pohľadávky v celkovej výške 16.645,24 eura s pohľadávkami žalobcu vo výške 11.100 eur, pričom po zápočte ostalo neuhradených 5.545,24 eura zo strany žalobcu. Predžalobnou výzvou z 13. apríla 2022 zástupca žalovaného vyzval žalobcu, aby v lehote do 25. apríla 2022 uhradil žalovanému sumu 5.545,24 eura, spolu s nákladmi spojenými s vypracovaním predžalobnej výzvy vo výške 500 eur, t. j. spolu 6.045,24 eura. Žalobca uvedenú sumu žalovanému uhradil bankovým prevodom z 29. apríla 2022. Predžalobnou výzvou z 13. apríla 2022 zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12.975,07 eura do 25. júna 2022.

14. Podľa (ďalej tiež „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa , Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

17. Podľa , musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

19. Podľa čl. 1 ods. 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, zverejneného v Zbierke ministra zahraničných vecí, v znení Protokolu k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave zverejneného v Zbierke Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky (ďalej tiež „“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve,

ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru CMR, pri použití tohto Dohovoru zodpovedá dopravca za konanie a opomenutie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy, ako za vlastné konanie alebo opomenutie za predpokladu, že títo zástupcovia, pracovníci alebo ostatné osoby konajú v rámci svojich pracovných úloh.

21. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru CMR, dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej lehoty.

22. Podľa čl. 23 Dohovoru CMR, ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu. (ods. 1) Hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová cena ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti. (ods. 2) Náhrada škody nesmie presahovať 8,33 číselných jednotiek za kilogram chýbajúcej hrubej hmotnosti. (ods. 3) Okrem toho sa uhrádza dovozné, clo a iné výdavky vzniknuvšie v súvislosti s prepravou zásielky, a to pri úplnej strate v plnej výške a pri čiastočnej strate pomerným dielom; iné škody sa neuhrádzajú. (ods. 4) Ak sa prekročí dodacia lehota a oprávnený preukáže, že škoda vznikla z tohto dôvodu, dopravca je povinný uhradiť škodu len do výšky dovozného. (ods. 5) Vyššiu náhradu možno požadovať iba vtedy, ak bola podľa článku 24 a 26 udaná cena zásielky alebo osobitný záujem na dodaní. (ods. 6) Číselná jednotka uvedená v tomto dohovore je Special Drawing Right (osobitné právo čerpania), ako ho definuje Medzinárodný menový fond. Hodnota uvedená v odseku 3 tohto článku sa prepočíta na národnú menu štátu toho súdu, ktorý rozhoduje spor, na základe hodnoty meny v deň dátumu rozsudku alebo dátumu, na ktorom sa strany dohodnú. Hodnota národnej meny v podmienkach osobitného práva čerpania toho štátu, ktorý je členom Medzinárodného menového fondu, sa vypočítava v zhode s metódou ocenenia používanou Medzinárodným menovým fondom tak, ako platí v príslušný deň pre jeho vlastné operácie a transakcie. Hodnota národnej meny v podmienkach osobitného práva čerpania toho štátu, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu, sa vypočíta spôsobom, ktorý určil tento štát. (ods. 7) Napriek tomu štát, ktorý nie je členom Medzinárodného menového fondu a ktorého vnútroštátne právne predpisy nedovoľujú použiť ustanovenie odseku 7 tohto článku, môže v čase ratifikácie alebo pristúpenia k protokolu, alebo kedykoľvek neskôr vyhlásiť, že hranica záväzku stanovená v odseku 3 tohto článku, ktorá sa uplatní na jeho území, predstavuje 25 menových jednotiek. Peňažná jednotka v tomto odseku zodpovedá 10/31 gramu zlata rýdzosti deväťsto tisícin. Premena hodnoty uvedenej v tomto odseku na národnú menu sa realizuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného štátu. (ods. 8) Prepočet uvedený v poslednej vete odseku 7 tohto článku aj premena uvedená v odseku 8 tohto článku sa vykonajú tak, aby vyjadrovali v národnej mene štátu čo možno najpresnejšie rovnakú reálnu hodnotu hodnoty, ako je hodnota vyjadrená v číselných jednotkách v odseku 3 tohto článku. Štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov spôsob výpočtu podľa odseku 7 tohto článku alebo výsledok premeny podľa odseku 8 tohto článku pri uložení príslušnej listiny podľa článku 3 protokolu a vždy, keď nastane zmena. (ods. 9)

23. Podľa čl. 29 Dohovoru CMR, dopravca sa nemôže odvolávať na tie ustanovenia tejto kapitoly, ktoré vylučujú alebo obmedzujú jeho zodpovednosť alebo prenášajú dôkazové bremeno, ak bola škoda spôsobená úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. (ods. 1) To isté platí aj vtedy, ak sa úmyselného konania alebo zavinenia dopustili zástupcovia alebo pracovníci dopravcu alebo iné osoby použité dopravcom na uskutočnenie prepravy a ak títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby konali v rámci svojich pracovných úloh. V takom prípade sa títo zástupcovia, pracovníci alebo iné osoby tiež nemôžu odvolávať, pokiaľ ide o ich osobnú zodpovednosť, na ustanovenia tejto kapitoly uvedené v odseku 1. (ods. 2)

24. Predmetom tohto sporu je (po čiastočnom späťvzatí žaloby - viď ods. 9 tohto rozsudku) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.378,59 eura, ktoré malo vzniknúť plnením žalobcu žalovanému bez právneho dôvodu.

25. Skutkový stav medzi stranami sporu bol v zásade nesporný. Z hľadiska skutkového stavu ostalo medzi stranami sporné v podstate len to, či suma 844,80 eura, predstavovala náklady spojené so spiatočnou prepravou z Českej republiky do Írska - odosielateľovi (Liffey Meats) alebo išlo o kúpnu cenu za 20 kartónov rib eye steakov. Zároveň bolo medzi stranami sporné, či sa na konanie žalobcu (resp. jeho zamestnanca), v dôsledku ktorého vznikla škoda na prepravovanom tovare, má vzťahovať limitácia náhrady škody podľa čl. 23 Dohovoru CMR alebo žalobca zodpovedá za spôsobenú škodu neobmedzene podľa čl. 29 Dohovoru CMR. Sporným tiež ostalo, či mal žalovaný právo požadovať od žalobcu zaplatenie 500 eur, ktoré predstavovali náklady spojené s vyhotovením predžalobnej výzvy z 13. apríla 2022 právnym zástupcom žalovaného.

26. Bezdôvodné obohatenie je mimozmluvný záväzkový právny vzťah medzi subjektom, ktorý sa na úkor iného obohatil, a subjektom, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám ( ). Podstatou tohto zodpovednostného právneho vzťahu je povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, obohatenie vydať ( ) tomu, na úkor koho ho získal ( ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada ( ). Bezdôvodným obohatením nie je akýkoľvek majetkový prospech získaný určitým subjektom na úkor iného subjektu, ale iba taký, ktorý možno subsumovať pod jednu z vyššie uvedených skutkových podstát bezdôvodného obohatenia.

27. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien - bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno sú v prípade civilného sporového konania upravené v ustanoveniach a v prípade žalobcu, a a v prípade žalovaného, resp. vyplýva aj z ustanovení o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ( a nasl. ). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých rozsah je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a tiež nositeľa dôkazného bremena. V zásade platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce musí tvrdiť a preukazovať žalovaný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2012, sp. zn. ). Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 9. júna 2020, sp. zn. (uverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 20/2020) v súvislosti s rozložením dôkazného bremena v civilnom sporovom konaní uviedol, že: „Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo.“

28. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2008, sp. zn. ). Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia spočíva na žalobcovi, ktorý má preukázať, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. Žalobcovi sa v spore nepodarilo preukázať, že by úhradou z 29. apríla 2022 došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

29. V konaní bolo podstatným posúdenie, či na konanie žalobcu, resp. jeho zamestnanca, v dôsledku ktorého došlo k úplnému znehodnoteniu, či strate zásielky, je potrebné aplikovať ustanovenia Dohovoru CMR upravujúce limitovanú zodpovednosť dopravcu za spôsobenú škodu na prepravovanom tovare (podľa čl. 23 Dohovoru CMR) alebo boli naplnené predpoklady neobmedzenej zodpovednosti dopravcu za spôsobenú škodu (podľa čl. 29 Dohovoru CMR). Súd sa preto zameral na to, či konanie žalobcu napĺňa predpoklady neobmedzenej zodpovednosti dopravcu za spôsobenú škodu podľa čl. 29 Dohovoru CMR.

30. Podľa čl. 29 ods. 1 Dohovoru CMR sa pre neobmedzenú zodpovednosť dopravcu za vzniknutú škodu vyžaduje, aby bola škoda spôsobená dopravcom úmyselne alebo takým zavinením, ktoré sa podľa práva súdu, na ktorom sa právna vec prejednáva, považuje za rovnocenné úmyslu. Keďže vo vzťahu k zavineniu priamo odkazuje na právny poriadok štátu, v ktorom sa spor prejednáva, úmysel, alebo zavinenie rovnocenné úmyslu podľa čl. 29 ods. 1 Dohovoru CMR, je preto v danom prípade potrebné vykladať podľa práva Slovenskej republiky. Slovenský právny poriadok (podľa noriem trestného práva) rozlišuje zavinenie, ktoré môže mať podobu úmyslu alebo nedbanlivosti, u ktorých sa rozlišujú dva druhy, a to úmysel priamy a nepriamy a nedbanlivosť vedomá a nevedomá. O úmysel priamy ide vtedy, ak škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť a túto škodu spôsobiť chcel. O úmysel nepriamy ide vtedy, ak škodca vedel, že svojím konaním škodu spôsobiť môže a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. V prípade nedbanlivosti vedomej škodca vedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Pri nedbanlivosti nevedomej škodca nevedel, že svojím konaním môže škodu spôsobiť, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol. V prípade nedbanlivostného konania sa v právnej teórii rozlišuje nedbanlivosť hrubá (culpa lata), ľahká (culpa levis), resp. najľahšia (culpa levissima), a to podľa miery intenzity nedbanlivosti škodcu. Z uvedeného vyplýva, že právny poriadok Slovenskej republiky neobsahuje pojem - zavinenie rovnocenné úmyslu, a preto je tento pojem potrebné dovodiť výkladom. V súdnej praxi členských štátov pristupujúcich k Dohovoru CMR, ako aj v odbornej literatúre, je tento pojem vykladaný tak, že za zavinenie rovnocenné úmyslu je považovaná hrubá nedbanlivosť (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo 17. decembra 2014, sp. zn. , tiež Sedláček, P.: Úmluva CMR. Komentář. Medzinárodní silniční nákladní doprava. Praha: 1. VOX, 2009, s. 475 a nasl.; a tam citovaná judikatúra). Pojem hrubá nedbanlivosť je v súčasnosti obsiahnutý napríklad v čl. I zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový, pričom hrubá nedbanlivosť je pri tomto ustanovení vykladaná tak, že hrubo nedbanlivostne koná ten, kto nedodrží starostlivosť priemerného hospodára (Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár, Bratislava: Wolters Kluwer, 2017), prípadne ten, kto nekoná so zachovaním základného úsilia a starostlivosti (Kotásek, J., Zákon směnečný a šekový - Komentář. 2. vydání. Praha: Wolters Kluwer, 2017). Hrubá nedbanlivosť bola do 31. júla 2004 obsiahnutá napríklad tiež v ustanovení bez toho, aby zákon tento pojem bližšie špecifikoval. V staršej judikatúre sa za hrubo nedbanlivostné konanie považovalo také konanie, ktorého následky museli byť bez námahy predvídateľné a škode sa dalo ľahko vyvarovať [napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky z 9. októbra 1923, Rv I 521/23, (Vážný 3005) a rozhodnutie Najvyššieho súdu Československej republiky z 9. októbra 1924, Rv II 284/24 (Vážný 4248)]. Hrubú nedbanlivosť potom možno vymedziť ako nedbanlivosť vyššej intenzity, pričom v súvislosti s medzinárodnou prepravou je zároveň potrebné vziať do úvahy aj to, že prepravca je podnikateľom, ktorý je povinný konať aj s primeranou mierou odbornej starostlivosti, keďže nevyhnutným prvkom pri výkone prepravy musí byť aj dostatočná miera profesionality, ktorá sa vyžaduje od prepravcu, prípadne aj od jeho zamestnancov, či osôb, ktorých na faktické vykonanie prepravy prepravca využíva. Podľa názoru súdu je pri posudzovaní konania prepravcu potrebné sa v každom jednotlivom prípade zaoberať aj okolnosťami, resp. dôvodmi vzniku škody na prepravovanom tovare a tiež tým, či prepravca alebo vodič kamiónu, postupovali s dostatočnou mierou odbornej starostlivosti a či by sa aj napriek zachovaniu odbornej starostlivosti nedalo škode zabrániť.

31. V prejdenávanom prípade nebolo sporné, že škoda na prepravovanom tovare vznikla tak, že vodič kamiónu (za ktorého zodpovedá žalobca podľa čl. 3 Dohovoru CMR) na začiatku prepravy naložil do prednej časti návesu kamiónu, kde bolo zariadenie určené na chladenie prepravovaného tovaru, vysoké palety s kvetmi a do zadnej časti návesu naložil palety so surovým mäsom, pričom palety s kvetmi zabránili tomu, aby chladný vzduch prúdil aj do zadnej časti, kde bolo uložené mäso, v dôsledku čoho nebola v celom návese počas prepravy dodržaná predpísaná teplota +2 stupne Celzia a došlo tak k znehodnoteniu prepravovaného mäsa. Jedinou príčinou vzniku škody bolo v danom prípade nesprávne umiestnenie paliet s prepravovaným tovarom vodičom kamiónu. Takto popísané konanie rozhodne nie je konaním, ktoré by bolo možné označiť za konanie s odbornou starostlivosťou, dokonca ani konaním s primeranou mierou starostlivosti, keď už priemerne rozmýšľajúcemu človeku by malo byť zrejmé, že uložením zábrany pred chladiace zariadenie dôjde k zamedzeniu prúdenia vzduchu, v dôsledku čoho nebude zachovaná požadovaná teplota v celom návese. Vodič kamiónu teda k svojim povinnostiam pristupoval ľahkovážne, neopatrne a neprofesionálne a nebyť tohto neodborného prístupu vodiča k škode na tovare by nedošlo. Vzhľadom k tomu, že charakter prepravovaného tovaru nebol obzvlášť osobitý (kombinácia kvetov a mäsa), teda v danom prípade sa nevyžadovala vyššia miera ochrany prepravovaného tovaru, prípadne odbornosti, skúsenosti alebo starostlivosti zo strany prepravcu, miera zavinenia zo strany prepravcu sa neznižuje ani v prípade, ak by uvedenú kombináciu tovarov pre žalovaného (ako tvrdil) uskutočňoval po prvý krát. Navyše, žalovaný v spore predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že kombináciu prepravy kvetov a mäsa žalobca pre žalovaného už vykonal aj viackrát predtým. Na základe uvedeného možno konštatovať, že uvedené konanie je potrebné považovať za konanie rovnocenné úmyslu - prinajmenšom hrubej nedbanlivosti pri starostlivosti o prepravovaný tovar, a preto žalobca zodpovedá za škodu podľa čl. 29 Dohovoru CMR, teda neobmedzene. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca neoznačil a ani nepripojil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdení o tom, že nekonal hrubo nedbanlivostne (napr. výsluchom vodiča kamiónu, a pod.). Žalobca preto ani nepreukázal, že by z ním uvádzaných dôvodov došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

32. Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 844,80 eura súd uvádza, že žalobcovi sa v spore nepodarilo preukázať, že predmetná suma nepredstavovala náklady na prepravu znehodnoteného tovaru späť odosielateľovi, ale išlo o kúpnu cenu za 20 kartónov rib eye steakov. Z listinných dôkazov predložených v spore je zrejmé, že v rámci šetrenia poisťovacou spoločnosťou TVM bola škoda na prepravovanom tovare (vo výške 14.987,92 eura), ako aj náklady na prepravu (vo výške 844,80 eura) špecifikované osobitne. Zo správ poisťovne TVM je zrejmé, že sa týkala výlučne škody vzniknutej v súvislosti s prepravou uskutočnenou žalobcom z Holandska do Českej republiky. Pokiaľ žalobca poukazoval na faktúru č. 131021 vystavenú spoločnosťou Liffey meats, LTD., táto podľa názoru súdu nepreukazuje tvrdenia žalobcu. Predmetnú faktúru vystavila spoločnosť Liffey meats, LTD., pričom ako fakturačná a aj dodacia adresa je uvedená spoločnosť Liffey meats, LTD., nie je preto zrejmé za akým účelom bola táto faktúra vystavená. Naopak suma 15.832,72 eura, predstavujúca škodu na prepravovanom tovare a nákladoch na dopravu späť, bola vyčíslená v správach poisťovne TVM a následne aj uplatnená u žalovaného v rovnakej výške aj faktúrou č. 2208326 od spoločnosti Mandersloot a žalovaným riadne zaplatená.

33. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie odmeny advokáta, v danom prípade spočívajúcej v nákladoch spojených s vyhotovením predžalobnej výzvy z 13. apríla 2022 právnym zástupcom žalovaného, súd predovšetkým poukazuje na to, že predmetný úkon právnej služby bol vykonaný mimo súdneho konania a nie je ho možné považovať za trovy súdneho konania tak, ako to predpokladá ustanovenie . Predmetný úkon právnej služby nebol uplatnený žalovaným v konaní pred súdom ako nárok na náhradu účelne vynaložených výdavkov vzniknutých v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva úspešnej strany sporu, ale predstavuje náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. V prejednávanom prípade predstavuje predžalobná výzva doručovaná žalobcovi účelne vynaložené náklady žalovaného v súvislosti s uplatnením pohľadávky, keďže na základe nej napokon žalobca pohľadávku žalovaného aj dobrovoľne splnil. Keďže v danom prípade ide o náklady žalovaného vynaložené na odmenu advokáta za právnu službu poskytnutú mimo súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky, tento úkon právnej služby predstavuje príslušenstvo pohľadávky

podľa (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2010, sp. zn. , tiež ako R 6/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2010). Súd síce súhlasí so žalobcom, že predžalobnú výzvu súdy v rámci rozhodovania o náhrade trov konania nepriznávajú ako náklady vzniknuté v rámci konania, avšak v uvedenom prípade boli náklady žalovaného za predžalobnú výzvu voči žalobcovi uplatnené mimo súdneho konania a preto ide o príslušenstvo pohľadávky. Závery súdnych rozhodnutí, na ktoré odkazoval žalobca v tejto súvislosti sú preto v prejednávanom spore neaplikovateľné.

34. Zároveň vo vzťahu k žalobcom namietanej výške odmeny za uvedený úkon právnej služby, poukazujúc pritom na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, je potrebné konštatovať, že uvedená vyhláška v upravuje viacero možností ako si advokát a klient môžu dohodnúť zmluvnú odmenu za poskytované právne služby. Tarifná odmena, na ktorú poukazoval žalobca, je len jednou z týchto možností, a preto si žalovaný a jeho zástupca mohli v súlade s vyhláškou dojednať napríklad aj paušálnu, prípadne podielovú odmenu.

35. Žalobcovi sa tak v konaní nepodarilo preukázať, že by zaplatenie sumy 500 eur žalovanému predstavovalo bezdôvodné obohatenie, plnením bez právneho dôvodu, resp. inej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia podľa .

36. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žaloba v jej nespäťvzatej časti nie je dôvodná.

37. Žalobca vzal v priebehu konania žalobu v časti 7.596,48 eura spolu s príslušenstvom späť. Žalovaný so späťvzatím žaloby v časti nesúhlasil, pričom nesúhlas odôvodnil tým, že sa zastavením konania neodstráni právna neistoty v otázke určenia zodpovednosti dopravcu za vzniknutú škodu, ako aj s ohľadom na ochranu dobrého mena a povesti žalovaného. Dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby musí v konaní tvrdiť a preukázať žalovaný. Jeho posúdenie vyžaduje náležitú mieru objektivizácie zo strany súdu a zohľadnenie hypotézy, či by ktokoľvek v právnom postavení žalovaného mohol opodstatnene považovať prezentovaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby za vážny. Samotné subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie späťvzatia nepostačuje. Súd nepovažoval dôvody uvádzané žalovaným za natoľko objektívne vážne, že by odôvodňovali pokračovanie v konaní aj v časti, v ktorej vzal žalobca žalobu späť. Zároveň je potrebné uviesť, že súd sa zodpovednosťou žalobcu za spôsobenú škodu aj napriek čiastočnému späťvzatiu žaloby meritórne zaoberal, a zároveň žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zastavenie konania v tejto časti mohlo mať akýkoľvek negatívny vplyv na dobré meno a povesť žalovaného. Vzhľadom na uvedené, súd v súlade s konanie v časti 7.596,48 eura a zodpovedajúceho príslušenstva zastavil.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. v spojení s . Vzhľadom k tomu, že súd žalobu v jej nespäťvzatej časti zamietol a zároveň zavinenie zastavenia konania v časti späťvzatia možno pričítať žalobcovi, ktorý v priebehu konania uplatnil svoje právo disponovať so žalobou, žalovaný dosiahol v spore plný procesný úspech a má preto voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

39. O výške náhrady trov bude v zmysle rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.