Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MObdo/2/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: Ing. Arch. A. M.,

autorizovaný architekt S., reg. č. X., P., zast. advokátom JUDr. Ing. V. K., CSc., M. proti

žalovanému: B. H., Ľ.,

zast. advokátom JUDr. A. D., T. o zaplatenie

3 800 000 Sk, na mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -664 zo dňa 03. 02. 2009 a na mimoriadne dovolanie proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava III., č. k. -614 zo dňa 05. 02. 2007, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 03. 02. 2009, č. k. z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k. -614 zo dňa 05. 02. 2007

rozhodol tak, že návrh zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške

321 435 Sk.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24. 01. 2001

domáhala práva o zaplatenie sumy 1 700 000 Sk spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov

konania. Citoval uznesenie Okresného súdu Bratislava III. -471, ktorým súd

pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 800 000 Sk

s 18% ročným úrokom z omeškania zo sumy 600 000 Sk od 18. 07. 2000 do zaplatenia,

zo sumy 1 100 000 Sk od 01. 08. 2000 do zaplatenia, zo sumy 2 100 000 Sk od 16. 08. 2000

do zaplatenia a trovy konania. Z vykonaného dokazovania dôkazmi podrobne citovanými

v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd zistil, že podľa listu zo dňa 03. 07. 1997

spoločnosť A.A. s. r. o. splnomocnila A. v zastúpení žalobkyne na vypracovanie projektovej

dokumentácie a realizačného manažmentu vo veci G. X.. Citoval rozhodnutie Okresného

úradu Bratislava I., odbor životného prostredia, ktorým bolo povolené stavebníkovi A.A. s. r.

2

o. uskutočniť stavbu Zmena dokončenej stavby bytového domu na G., podľa projektu

vypracovaného žalobkyňou, kde stavba pozostáva z nadstavby o jedno podlažie a ďalej aj

z prístavby výťahovej šachty a zo zosilnenia základov. Citoval zmluvu o dielo

č. X. zo dňa 30. 03. 2000 uzavretú medzi žalobkyňou ako objednávateľom

a Ing. K. V. ako dodávateľom, z ktorej vyplýval predmet plnenia záväzok dodávateľa pre

žalobkyňu vykonávať manažérske administratívne práce súvisiace s predmetom práce pri

výstavbe pripravovanej investičnej akcie. Uviedol, že žalobkyňa

jej nárok uplatňuje na základe mandátnej zmluvy, k uzavretiu ktorej podľa Okresného súdu

v Bratislave I. nedošlo s poukazom na ustanovenie .

Prvostupňový súd aplikáciu ustanovenia pre daný prípad

odôvodnil tým, že účastníci si v zmluve dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať

, že účastníci smerovali k uzavretiu zmluvy inominátnej napriek

tomu, že zmluvu označili ako mandátnu. Keďže účastníci môžu uzavrieť zmluvu, ak však

predmet ich záväzkov neurčia dostatočne, právna norma vyjadrená v ustanovení § 269 ods. 2

určuje, že takáto zmluva nie je uzavretá.

O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd

v Bratislave rozsudkom č. k. -664 zo dňa 03. 02. 2009 tak, že rozsudok

Okresného súdu v Bratislave III., č. k. -614 zo dňa 05. 02. 2007 potvrdil

a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že podľa listu

zo dňa 03. 07. 1997 spoločnosť A.A. s. r. o. splnomocnila A.. v zastúpení žalobkyne na

vypracovanie projektovej dokumentácie a projektového, a realizačného manažmentu vo veci

G. č. 17, Bratislava. Dňa 11. 03. 1998

bolo vydané stavebné povolenie stavebníkovi A.A. s. r. o. uskutočniť stavbu „Zmena

dokončenej stavby bytového domu na G.“ podľa projektu vypracovaného žalobkyňou.

Konštatoval, že dňa 05. 04. 2000 bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou A.A. s. r.

o. zmluva, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok pre predaj podniku A. novému

vlastníkovi – žalovanému. Z mandátnej zmluvy č. X. uzavretej dňa 17. 07. 2000 medzi

žalovaným

ako mandantom a žalobkyňou ako mandatárom zistil, že účastníci sa dohodli, že ich vzťah

sa bude riadiť a že žalobkyňa za vypracovanie projektovej

dokumentácie na základe právoplatného stavebného povolenia bude mať nárok od žalovaného

na odplatu a náklady nevyhnutné pri plnení zmluvy. Z bodu 3/ zistil, ktoré dohodnuté činnosti

3

je žalobkyňa splnomocnená vykonávať menom žalovaného. Z článku V. mandátnej zmluvy

zistil ako boli dohodnuté termíny výstavby a z článku 6/ zmluvy, že žalovaný je zaviazaný

zaplatiť odplatu vo výške 12 000 000 Sk bez DPH, ktorá odplata sa bude uhrádzať podľa

splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 3 k mandátnej zmluve. Konajúci súd citoval

zálohové faktúry vystavované žalobkyňou, jej oznamy o plnení jej záväzku. Z listu zo dňa

05. 04. 2000 zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že sa mu nepodarilo zabezpečiť finančné

prostriedky a z listu zo dňa 28. 08. 2000, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z mandátnej

zmluvy so žiadosťou o špecifikáciu nákladov, ktoré boli nevyhnutné, alebo účelné

pri vynaložení plnenia záväzku. Doručenie listu č. 83/37/00An žalovanému, ktorému

žalobkyňa si vyšpecifikovala náklady ako ja celkové dohodnuté výkony v sume

3 139 000,53 Sk a náklady skutočne vynaložené vo výške 500 000 Sk, mal konajúci súd

za preukázané dňa 04. 09. 2000. V dôvodoch rozhodnutia popísal odôvodnenie

prvostupňovým súdom, obsah odvolania žalobkyne a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu

žalobkyne. Konštatoval, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, riadne

náležite zistený skutkový stav, avšak odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci,

keď predmetnú mandátnu zmluvu prvostupňový súd považoval za neuzavretú v zmysle

ustanovenia . Na základe žaloby konštatoval,

že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 3 800 000 Sk

s príslušenstvom titulom časti odplaty na základe Mandátnej zmluvy č. X.1 zo dňa 17. 07.

2000 a prílohy č. 3 k mandátnej zmluve. Uviedol, že mandátna zmluva je uzavretá podľa

ustanovení a medzi žalobkyňou ako mandatárom

a žalovaným ako mandantom. Konštatoval, že predmetnou zmluvou sa mandatár zaviazal

v dohodnutom rozsahu zriadiť inžinierske činnosti, ktorý rozsah bol špecifikovaný

v čl. 3 zmluvy. Konajúci súd konštatoval, že napriek tomu označená zmluva je označená

ako Mandátna zmluva, zahŕňa v sebe i prvky zmluvy o dielo. Za nepochybné označil,

že žalovaný v nej vystupuje ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ a že strany si platne

dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť / , Obchodný

zákonník /. poukazom na ustanovenie uviedol,

že ak účastníci si dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa odvolacieho súdu z obsahu zmluvy ako aj z prejavu účastníkov zmluvy je zrejmé,

že sa malo jednať o kumuláciu mandátnej zmluvy a zmluvy o dielo, ktoré činnosti mala

žalobkyňa realizovať, nie však vo svojom mene ale v mene žalovaného, ktorý pôvodne chcel

odkúpiť obchodné podiely spoločnosti A.A. s. r. o. Odvolací súd konštatoval,

že predmetná mandátna zmluva nie je uzavretá ale je absolútne neplatná, pretože

ani žalobkyňa a ani žalovaný neboli vlastníkmi nehnuteľností na G.,

4

k tejto nehnuteľnosti nemali ani dispozičné právo a taktiež stavebné povolenie nebolo

vystavené žalobkyni ale spoločnosti A.A. s. r. o. ako stavebníkovi. Z uvedených dôvodov

mandátnu zmluvu ako uzavretú v rozpore so zákonom označil za neplatný právny úkon.

Citoval ustanovenie a vzhľadom na to, že Mandátna zmluva zo

dňa 17. 07. 2000, č. X. je absolútne neplatná uviedol, že na jej základe nie je možné priznať

žalobkyni uplatnenú odplatu. V dôvodoch rozhodnutia odvolací

súd konštatoval, že i keď uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia je správny,

ale i keď nie z dôvodu, že mandátna zmluva nie je uzavretá, ale z dôvodu jej absolútnej

neplatnosti. Žalobkyňa a ani žalovaný neboli investorom predmetnej investičnej akcie, a preto

nemohli uzavrieť ani zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala vykonať a zariadiť inžinierske

činnosti vo výstave „Zmena dokončenej stavby bytového domu na G.“, pre žalovaného a jeho

menom. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa ustanovenia § 219

potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia

v spojení s ustanovením K námietke ohľadne označenia žalobkyne

v záhlaví rozhodnutia uviedol, že nie je pochýb o tom,

kto je žalobkyňa, a teda ide len o vadu, ktorú odvolací súd odstránil v rozhodnutí odvolacieho

súdu.

Na základe podnetu žalobkyne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal

v zákonnej lehote mimoriadne dovolanie podaním doručeným súdu 25. 02. 2010 a navrhol

obidva rozsudky, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. aj Krajského súdu v Bratislave

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený

zákon, nakoľko odvolací súd jeho postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.

Citoval , ,

a ako nezlučiteľné so zásadou na spravodlivý proces označil fakt, že odvolací súd rozhodol

rovnako ako prvostupňový súd na základe nečakaných prekvapivých právnych záverov

bez toho, aby účastníkov na túto vec upozornil, a teda účastníkovi odňal možnosť konať

pred súdom. Odvolací súd účastníkov konania o predpokladanej zmene právnej

kvalifikácie nepoučil, neumožnil účastníkom sa vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia

, a teda neobdržal zákonom predpísaný postup podľa ustanovenia

Generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatoval, že tým,

že odvolací súd žalobkyni takýmto postupom odňal právo na vyjadrenie zakotvené

ustanovením zaťažil konanie vadou podľa ustanovenia

písm. f/ Podľa Generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo zdôvodnenia

rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé prečo odvolací súd pristúpil k aplikácii

5

ustanovenia . Namietal, že odvolací súd neuviedol konkrétnu

právnu normu s poukazom na konkrétne zákonné právne ustanovenie, s ktorým ustanovením

zákona je zmluva v rozpore. Vyjadrenie, že zmluva je v rozpore s ,

Generálny prokurátor Slovenskej republiky označil za nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu

označil pozíciu generálneho prokurátora za sťaženú, keďže nie je možné uviesť odvolacie

dôvody tak, aby sa argumentáciou vyvrátilo, že zmluva je v rozpore s konkrétnym zákonným

ustanovením. Podľa dovolateľa rozpor zmluvy so zákonom by bol daný iba za predpokladu,

že v čase uzavretia zmluvy by existovala taká právna norma, ktorá by žalobkyni zakazovala

vykonať dohodnuté plnenie. Zároveň uviedol, že ak by takáto norma nadobudla účinnosť

až po uzavretí zmluvy nemala by vplyv na platnosť zmluvy, ale by spôsobila iba následky

dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa generálneho prokurátora v čase uzavretia zmluvy

medzi účastníkmi bolo objektívne možné vykonať plnenie, o čom svedčí skutočnosť,

že inžinierske činnosti boli žalobkyňou skutočne vykonané a neexistovala právna norma,

ktorá by žalobkyni zakazovala plnenie. Za všeobecne platné označil, že zmluva

nie je v rozpore so zákonom ak zmluvné strany dohodnú, že dlžník má plnenie poskytnúť

v prospech tretej osoby. V danom prípade sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že žalobkyňa

vykoná inžinierske činnosti na zmenu stavby nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby A.A.

pretože žalovaný mal záujem kúpiť obchodné podiely tejto spoločnosti a fakt, že i keď

žalovaný a žalobkyňa neboli vlastníkmi nehnuteľnosti nepovažoval za taký,

na základe ktorého by išlo o zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom. Podľa Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania

podľa s , , pričom podanie mimoriadneho

dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / prejednal mimoriadne

dovolanie podľa ustanovenia ako podané v lehote podľa ustanovenia

v spojení s ustanovením , ako podané na základe podnetu

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, ktorým došlo

k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a zároveň, že súd nesprávne právne vec posúdil.

Z predložených dokladov je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa

05. 02. 2007, č. k. -614 aj Krajský súd v Bratislave zo dňa 03. 02. 2009,

č. k. -664 rozhodli totožne a návrh žalobkyne na zaplatenie sumy

3 800 000 Sk s príslušenstvom titulom odplaty, na základe Mandátnej zmluvy č. X.1 zo dňa

6

17. 07. 2000 a prílohy č. 3 k mandátnej zmluve zamietli. Zo zápisnice z pojednávania na

odvolacom súde / list 659 / je zrejmé, že sa uskutočnilo za účasti obidvoch účastníkov

konania a že žalobkyňa žiadala súd, aby sa vysporiadal s otázkou, či môže súd vyhlásiť

zmluvu za neuzavretú, len na základe spochybňovania predmetu zmluvy účastníkom konania,

ktorú otázku v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia označila za dôvod požadovanej

prípustnosti dovolania. Žalovaný sa k tejto otázke vyjadril iba v zmysle, že považuje predmet

zmluvy za neúplný, nejasný, že je fyzickou osobou a že bol uvedený do omylu, a že z činnosti

žalobkyne nemal žiaden majetkový prospech. Žiadne iné skutočnosti v odvolacom konaní

neboli odvolacím súdom prejednávané, a ani účastníci sa k žiadnej otázke konajúceho súdu

nevyjadrovali.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -664 z 03. 02. 2009

je zrejmé, že odvolací súd nárok žalobkyne posudzoval na základe inej právnej skutočnosti

ako súd prvostupňový a bez ohľadu na to, aby sa účastníci konania k právnemu dôvodu,

pre ktorý nárok žalobkyne odvolací súd zamietol mohli vyjadriť. V prvostupňovom konaní

prvostupňový súd nárok žalobkyne zamietol z dôvodu, že mandátne zmluva, na základe ktorej

si žalobkyňa jej nárok uplatnila kvalifikoval ako zmluvu neuzavretú. V intenciách dôvodov,

pre ktorý prvostupňový súd mandátnu zmluvu považoval za neuzavretú sa účastníci konania

v odvolacom konaní s dôvodmi, pre ktorý prvostupňový súd dospel k takémuto právnemu

záveru mohli vyjadriť. Vyjadriť sa nemohli k právnemu záveru vyslovenom v rozhodnutí

odvolacieho súdu, že mandátna zmluva je v zmysle ustanovenia

absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa a ani žalovaný nie súd vlastníkmi

nehnuteľnosti, ktorej sa mali vykonané práce žalobkyňou týkať. Najvyšší súd Slovenskej

republiky / / sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky, že takýmto postupom odvolací súd odňal účastníkom

konania možnosť konať pred súdom, keď na základe nečakaných prekvapivých právnych

záverov rozhodol, čím porušil práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Takýto

právny záver vyplýva aj z ustanovenia , z ktorého je zrejmé,

že ak odvolací súd je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,

ktoré by pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,

vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V danom

prípade odvolací súd nepostupoval v intenciách citovaného ustanovenia a účastníkov

konania k použitiu ustanovenia, na základe ktorého nárok žalobkyne zamietol, nevyzval.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / na základe uvedeného

dospel k záveru, že takýmto postupom odvolací súd dotknutej žalobkyni odňal možnosť

7

konať pred súdom, čím porušil ustanovenie Žalobkyni boli popreté

jej práva na spravodlivý proces zakotvené článkom

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom súdu došlo

k porušeniu procesnej záruky účastníka konania uplatnenia zásady dvojinštančnosti konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / z uvedeného dôvodu

rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia v spojení

s ustanovením , s tým, že odvolací súd v ďalšom konaní musí vec

prejednať tak, aby jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom.

S otázkou posúdenia správnosti rozhodnutí obidvoch súdov, či rozhodli vec v súlade

so zákonom sa odvolací súd nezaoberal z hore vyššieho uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu,

že je pravdou, že z obsahu odvolacieho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odvolací súd pristúpil

k aplikácii ustanovenia , čím aj pozícia Generálneho prokurátora

Slovenskej republiky pri odôvodnení mimoriadneho dovolania je sťažená, ako sám generálny

prokurátor v jeho mimoriadnom dovolaní uviedol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací

sa so správnosťou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v intenciách odvolania

žalobkyne nezaoberal, ale iba konštatoval, že predmetná mandátna zmluva nie je neuzavretá.

Najvyšší súd Slovenskej republiky / / z uvedeného dôvodu zrušil

iba rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,

v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave 28. apríla 2011

JUDr. Jana Zemaníková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková