Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 237 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (258)516/363934.7646de.pdf
PDF · 158.43 KB
No categories available
3MObdo/2/2010
Najvyšší súd 3 MObdo 2/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobkyne: Ing. Arch. A. M.,
autorizovaný architekt S., reg. č. X., P., zast. advokátom JUDr. Ing. V. K., CSc., M. proti
žalovanému: B. H., Ľ.,
zast. advokátom JUDr. A. D., T. o zaplatenie
3 800 000 Sk, na mimoriadne dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 6 Cob 117/2007-664 zo dňa 03. 02. 2009 a na mimoriadne dovolanie proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III., č. k. 18 Cb 18/2001-614 zo dňa 05. 02. 2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 03. 02. 2009, č. k. 6 Cob 117/2007 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III. rozsudkom č. k. 18 Cb 18/2001-614 zo dňa 05. 02. 2007
rozhodol tak, že návrh zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške
321 435 Sk.
V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24. 01. 2001
domáhala práva o zaplatenie sumy 1 700 000 Sk spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov
konania. Citoval uznesenie Okresného súdu Bratislava III. 18 Cb 18/2001-471, ktorým súd
pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 800 000 Sk
s 18% ročným úrokom z omeškania zo sumy 600 000 Sk od 18. 07. 2000 do zaplatenia,
zo sumy 1 100 000 Sk od 01. 08. 2000 do zaplatenia, zo sumy 2 100 000 Sk od 16. 08. 2000
do zaplatenia a trovy konania. Z vykonaného dokazovania dôkazmi podrobne citovanými
v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd zistil, že podľa listu zo dňa 03. 07. 1997
spoločnosť A.A. s. r. o. splnomocnila A. v zastúpení žalobkyne na vypracovanie projektovej
dokumentácie a realizačného manažmentu vo veci G. X.. Citoval rozhodnutie Okresného
úradu Bratislava I., odbor životného prostredia, ktorým bolo povolené stavebníkovi A.A. s. r.
o. uskutočniť stavbu Zmena dokončenej stavby bytového domu na G., podľa projektu
vypracovaného žalobkyňou, kde stavba pozostáva z nadstavby o jedno podlažie a ďalej aj
z prístavby výťahovej šachty a zo zosilnenia základov. Citoval zmluvu o dielo
č. X. zo dňa 30. 03. 2000 uzavretú medzi žalobkyňou ako objednávateľom
a Ing. K. V. ako dodávateľom, z ktorej vyplýval predmet plnenia záväzok dodávateľa pre
žalobkyňu vykonávať manažérske administratívne práce súvisiace s predmetom práce pri
výstavbe pripravovanej investičnej akcie. Uviedol, že žalobkyňa
jej nárok uplatňuje na základe mandátnej zmluvy, k uzavretiu ktorej podľa Okresného súdu
v Bratislave I. nedošlo s poukazom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Prvostupňový súd aplikáciu ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka pre daný prípad
odôvodnil tým, že účastníci si v zmluve dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať
Obchodným zákonníkom, že účastníci smerovali k uzavretiu zmluvy inominátnej napriek
tomu, že zmluvu označili ako mandátnu. Keďže účastníci môžu uzavrieť zmluvu, ak však
predmet ich záväzkov neurčia dostatočne, právna norma vyjadrená v ustanovení § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka určuje, že takáto zmluva nie je uzavretá.
O odvolaní proti tomuto rozhodnutiu ako odvolací súd rozhodol Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č. k. 6Ccob 117/2007-664 zo dňa 03. 02. 2009 tak, že rozsudok
Okresného súdu v Bratislave III., č. k. 18 Cb 18/2001-614 zo dňa 05. 02. 2007 potvrdil
a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že podľa listu
zo dňa 03. 07. 1997 spoločnosť A.A. s. r. o. splnomocnila A.. v zastúpení žalobkyne na
vypracovanie projektovej dokumentácie a projektového, a realizačného manažmentu vo veci
G. č. 17, Bratislava. Dňa 11. 03. 1998
bolo vydané stavebné povolenie stavebníkovi A.A. s. r. o. uskutočniť stavbu „Zmena
dokončenej stavby bytového domu na G.“ podľa projektu vypracovaného žalobkyňou.
Konštatoval, že dňa 05. 04. 2000 bola uzatvorená medzi žalovaným a spoločnosťou A.A. s. r.
o. zmluva, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok pre predaj podniku A. novému
vlastníkovi – žalovanému. Z mandátnej zmluvy č. X. uzavretej dňa 17. 07. 2000 medzi
žalovaným
ako mandantom a žalobkyňou ako mandatárom zistil, že účastníci sa dohodli, že ich vzťah
sa bude riadiť Obchodným zákonníkom a že žalobkyňa za vypracovanie projektovej
dokumentácie na základe právoplatného stavebného povolenia bude mať nárok od žalovaného
na odplatu a náklady nevyhnutné pri plnení zmluvy. Z bodu 3/ zistil, ktoré dohodnuté činnosti
je žalobkyňa splnomocnená vykonávať menom žalovaného. Z článku V. mandátnej zmluvy
zistil ako boli dohodnuté termíny výstavby a z článku 6/ zmluvy, že žalovaný je zaviazaný
zaplatiť odplatu vo výške 12 000 000 Sk bez DPH, ktorá odplata sa bude uhrádzať podľa
splátkového kalendára, ktorý tvorí prílohu č. 3 k mandátnej zmluve. Konajúci súd citoval
zálohové faktúry vystavované žalobkyňou, jej oznamy o plnení jej záväzku. Z listu zo dňa
05. 04. 2000 zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že sa mu nepodarilo zabezpečiť finančné
prostriedky a z listu zo dňa 28. 08. 2000, že žalovaný dal žalobkyni výpoveď z mandátnej
zmluvy so žiadosťou o špecifikáciu nákladov, ktoré boli nevyhnutné, alebo účelné
pri vynaložení plnenia záväzku. Doručenie listu č. 83/37/00An žalovanému, ktorému
žalobkyňa si vyšpecifikovala náklady ako ja celkové dohodnuté výkony v sume
3 139 000,53 Sk a náklady skutočne vynaložené vo výške 500 000 Sk, mal konajúci súd
za preukázané dňa 04. 09. 2000. V dôvodoch rozhodnutia popísal odôvodnenie
prvostupňovým súdom, obsah odvolania žalobkyne a vyjadrenie žalovaného k odvolaniu
žalobkyne. Konštatoval, že prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie, riadne
náležite zistený skutkový stav, avšak odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením veci,
keď predmetnú mandátnu zmluvu prvostupňový súd považoval za neuzavretú v zmysle
ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Na základe žaloby konštatoval,
že žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na zaplatenie sumy 3 800 000 Sk
s príslušenstvom titulom časti odplaty na základe Mandátnej zmluvy č. X.1 zo dňa 17. 07.
2000 a prílohy č. 3 k mandátnej zmluve. Uviedol, že mandátna zmluva je uzavretá podľa
ustanovení § 566 a § 567 Obchodného zákonníka medzi žalobkyňou ako mandatárom
a žalovaným ako mandantom. Konštatoval, že predmetnou zmluvou sa mandatár zaviazal
v dohodnutom rozsahu zriadiť inžinierske činnosti, ktorý rozsah bol špecifikovaný
v čl. 3 zmluvy. Konajúci súd konštatoval, že napriek tomu označená zmluva je označená
ako Mandátna zmluva, zahŕňa v sebe i prvky zmluvy o dielo. Za nepochybné označil,
že žalovaný v nej vystupuje ako fyzická osoba, nie ako podnikateľ a že strany si platne
dohodli, že ich vzťah sa bude riadiť Obchodným zákonníkom / § 262 ods. 1, 2 Obchodný
zákonník /. poukazom na ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uviedol,
že ak účastníci si dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa odvolacieho súdu z obsahu zmluvy ako aj z prejavu účastníkov zmluvy je zrejmé,
že sa malo jednať o kumuláciu mandátnej zmluvy a zmluvy o dielo, ktoré činnosti mala
žalobkyňa realizovať, nie však vo svojom mene ale v mene žalovaného, ktorý pôvodne chcel
odkúpiť obchodné podiely spoločnosti A.A. s. r. o. Odvolací súd konštatoval,
že predmetná mandátna zmluva nie je uzavretá ale je absolútne neplatná, pretože
ani žalobkyňa a ani žalovaný neboli vlastníkmi nehnuteľností na G.,
k tejto nehnuteľnosti nemali ani dispozičné právo a taktiež stavebné povolenie nebolo
vystavené žalobkyni ale spoločnosti A.A. s. r. o. ako stavebníkovi. Z uvedených dôvodov
mandátnu zmluvu ako uzavretú v rozpore so zákonom označil za neplatný právny úkon.
Citoval ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na to, že Mandátna zmluva zo
dňa 17. 07. 2000, č. X. je absolútne neplatná uviedol, že na jej základe nie je možné priznať
žalobkyni uplatnenú odplatu. V dôvodoch rozhodnutia odvolací
súd konštatoval, že i keď uvedený výrok prvostupňového rozhodnutia je správny,
ale i keď nie z dôvodu, že mandátna zmluva nie je uzavretá, ale z dôvodu jej absolútnej
neplatnosti. Žalobkyňa a ani žalovaný neboli investorom predmetnej investičnej akcie, a preto
nemohli uzavrieť ani zmluvu, ktorou sa žalobkyňa zaviazala vykonať a zariadiť inžinierske
činnosti vo výstave „Zmena dokončenej stavby bytového domu na G.“, pre žalovaného a jeho
menom. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvostupňový rozsudok podľa ustanovenia § 219
O. s. p. potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. K námietke ohľadne označenia žalobkyne
v záhlaví rozhodnutia uviedol, že nie je pochýb o tom,
kto je žalobkyňa, a teda ide len o vadu, ktorú odvolací súd odstránil v rozhodnutí odvolacieho
súdu.
Na základe podnetu žalobkyne Generálny prokurátor Slovenskej republiky podal
v zákonnej lehote mimoriadne dovolanie podaním doručeným súdu 25. 02. 2010 a navrhol
obidva rozsudky, rozsudok Okresného súdu Bratislava III. aj Krajského súdu v Bratislave
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. uviedol, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený
zákon, nakoľko odvolací súd jeho postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom.
Citoval článok 48 ods. 2 Ústavy, § 372p ods. 1 O. s. p., § 213 ods. 2 O. s. p.
a ako nezlučiteľné so zásadou na spravodlivý proces označil fakt, že odvolací súd rozhodol
rovnako ako prvostupňový súd na základe nečakaných prekvapivých právnych záverov
bez toho, aby účastníkov na túto vec upozornil, a teda účastníkovi odňal možnosť konať
pred súdom. Odvolací súd účastníkov konania o predpokladanej zmene právnej
kvalifikácie nepoučil, neumožnil účastníkom sa vyjadriť sa k možnej aplikácii ustanovenia
§ 39 Občianskeho zákonníka, a teda neobdržal zákonom predpísaný postup podľa ustanovenia
§ 213 ods. 2 O. s. p. Generálny prokurátor Slovenskej republiky konštatoval, že tým,
že odvolací súd žalobkyni takýmto postupom odňal právo na vyjadrenie zakotvené
ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. zaťažil konanie vadou podľa ustanovenia § 237
písm. f/ O. s. p. Podľa Generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo zdôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé prečo odvolací súd pristúpil k aplikácii
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Namietal, že odvolací súd neuviedol konkrétnu
právnu normu s poukazom na konkrétne zákonné právne ustanovenie, s ktorým ustanovením
zákona je zmluva v rozpore. Vyjadrenie, že zmluva je v rozpore s Obchodným zákonníkom,
Generálny prokurátor Slovenskej republiky označil za nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu
označil pozíciu generálneho prokurátora za sťaženú, keďže nie je možné uviesť odvolacie
dôvody tak, aby sa argumentáciou vyvrátilo, že zmluva je v rozpore s konkrétnym zákonným
ustanovením. Podľa dovolateľa rozpor zmluvy so zákonom by bol daný iba za predpokladu,
že v čase uzavretia zmluvy by existovala taká právna norma, ktorá by žalobkyni zakazovala
vykonať dohodnuté plnenie. Zároveň uviedol, že ak by takáto norma nadobudla účinnosť
až po uzavretí zmluvy nemala by vplyv na platnosť zmluvy, ale by spôsobila iba následky
dodatočnej nemožnosti plnenia. Podľa generálneho prokurátora v čase uzavretia zmluvy
medzi účastníkmi bolo objektívne možné vykonať plnenie, o čom svedčí skutočnosť,
že inžinierske činnosti boli žalobkyňou skutočne vykonané a neexistovala právna norma,
ktorá by žalobkyni zakazovala plnenie. Za všeobecne platné označil, že zmluva
nie je v rozpore so zákonom ak zmluvné strany dohodnú, že dlžník má plnenie poskytnúť
v prospech tretej osoby. V danom prípade sa žalobkyňa a žalovaný dohodli, že žalobkyňa
vykoná inžinierske činnosti na zmenu stavby nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby A.A.
pretože žalovaný mal záujem kúpiť obchodné podiely tejto spoločnosti a fakt, že i keď
žalovaný a žalobkyňa neboli vlastníkmi nehnuteľnosti nepovažoval za taký,
na základe ktorého by išlo o zmluvu uzavretú v rozpore so zákonom. Podľa Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky sú splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
podľa § 243e ods. 1 O. s. p. s § 243f ods. 1 písm. a/, c/ O. s. p., pričom podanie mimoriadneho
dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / prejednal mimoriadne
dovolanie podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. ako podané v lehote podľa ustanovenia
§ 243g O. s. p. v spojení s ustanovením § 243i ods. 2 O. s. p., ako podané na základe podnetu
žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, ktorým došlo
k odňatiu jej možnosti konať pred súdom a zároveň, že súd nesprávne právne vec posúdil.
Z predložených dokladov je zrejmé, že Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa
05. 02. 2007, č. k. 18 Cb 18/2001-614 aj Krajský súd v Bratislave zo dňa 03. 02. 2009,
č. k. 6 Cob 117/2007-664 rozhodli totožne a návrh žalobkyne na zaplatenie sumy
3 800 000 Sk s príslušenstvom titulom odplaty, na základe Mandátnej zmluvy č. X.1 zo dňa
17. 07. 2000 a prílohy č. 3 k mandátnej zmluve zamietli. Zo zápisnice z pojednávania na
odvolacom súde / list 659 / je zrejmé, že sa uskutočnilo za účasti obidvoch účastníkov
konania a že žalobkyňa žiadala súd, aby sa vysporiadal s otázkou, či môže súd vyhlásiť
zmluvu za neuzavretú, len na základe spochybňovania predmetu zmluvy účastníkom konania,
ktorú otázku v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia označila za dôvod požadovanej
prípustnosti dovolania. Žalovaný sa k tejto otázke vyjadril iba v zmysle, že považuje predmet
zmluvy za neúplný, nejasný, že je fyzickou osobou a že bol uvedený do omylu, a že z činnosti
žalobkyne nemal žiaden majetkový prospech. Žiadne iné skutočnosti v odvolacom konaní
neboli odvolacím súdom prejednávané, a ani účastníci sa k žiadnej otázke konajúceho súdu
nevyjadrovali.
Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6 Cob 117/2007-664 z 03. 02. 2009
je zrejmé, že odvolací súd nárok žalobkyne posudzoval na základe inej právnej skutočnosti
ako súd prvostupňový a bez ohľadu na to, aby sa účastníci konania k právnemu dôvodu,
pre ktorý nárok žalobkyne odvolací súd zamietol mohli vyjadriť. V prvostupňovom konaní
prvostupňový súd nárok žalobkyne zamietol z dôvodu, že mandátne zmluva, na základe ktorej
si žalobkyňa jej nárok uplatnila kvalifikoval ako zmluvu neuzavretú. V intenciách dôvodov,
pre ktorý prvostupňový súd mandátnu zmluvu považoval za neuzavretú sa účastníci konania
v odvolacom konaní s dôvodmi, pre ktorý prvostupňový súd dospel k takémuto právnemu
záveru mohli vyjadriť. Vyjadriť sa nemohli k právnemu záveru vyslovenom v rozhodnutí
odvolacieho súdu, že mandátna zmluva je v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatným právnym úkonom, pretože žalobkyňa a ani žalovaný nie súd vlastníkmi
nehnuteľnosti, ktorej sa mali vykonané práce žalobkyňou týkať. Najvyšší súd Slovenskej
republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / sa stotožnil s vysloveným právnym názorom Generálneho
prokurátora Slovenskej republiky, že takýmto postupom odvolací súd odňal účastníkom
konania možnosť konať pred súdom, keď na základe nečakaných prekvapivých právnych
záverov rozhodol, čím porušil práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Takýto
právny záver vyplýva aj z ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., z ktorého je zrejmé,
že ak odvolací súd je toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu,
ktoré by pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce,
vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V danom
prípade odvolací súd nepostupoval v intenciách citovaného ustanovenia a účastníkov
konania k použitiu ustanovenia, na základe ktorého nárok žalobkyne zamietol, nevyzval.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / na základe uvedeného
dospel k záveru, že takýmto postupom odvolací súd dotknutej žalobkyni odňal možnosť
konať pred súdom, čím porušil ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. Žalobkyni boli popreté
jej práva na spravodlivý proces zakotvené Ústavou Slovenskej republiky článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom súdu došlo
k porušeniu procesnej záruky účastníka konania uplatnenia zásady dvojinštančnosti konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / z uvedeného dôvodu
rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil podľa ustanovenia § 243b ods. 2 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 243i ods. 2 O. s. p., s tým, že odvolací súd v ďalšom konaní musí vec
prejednať tak, aby jeho postupom nedošlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom.
S otázkou posúdenia správnosti rozhodnutí obidvoch súdov, či rozhodli vec v súlade
so zákonom sa odvolací súd nezaoberal z hore vyššieho uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu,
že je pravdou, že z obsahu odvolacieho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odvolací súd pristúpil
k aplikácii ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, čím aj pozícia Generálneho prokurátora
Slovenskej republiky pri odôvodnení mimoriadneho dovolania je sťažená, ako sám generálny
prokurátor v jeho mimoriadnom dovolaní uviedol. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací
sa so správnosťou napadnutého prvostupňového rozhodnutia v intenciách odvolania
žalobkyne nezaoberal, ale iba konštatoval, že predmetná mandátna zmluva nie je neuzavretá.
Najvyšší súd Slovenskej republiky / § 10a ods. 3 O. s. p. / z uvedeného dôvodu zrušil
iba rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie,
v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Jana Zemaníková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková