Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: PRO BONO REALITY, s.r.o., so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov IČO: 46 297 979, zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát, so sídlom Ružová 10, 083 01 Sabinov, IČO: 42029759, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 6.574,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -200 zo 16. októbra 2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 6.574,84 eur s príslušenstvom z titulu poistného plnenia. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že žalobca a spoločnosť Y. T. C., V..Z.., Z. Z. C. D. XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX uzatvorili dňa 23.11.2012 zmluvu o sprostredkovaní č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie financovania kúpy motorového vozidla zn. Š.G. Z. X.X H. V., č. VIN: H., rok výroby 2009. V zmysle zmluvy kúpna cena predstavovala sumu 15.900,00 eur, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť v 72 mesačných splátkach po 307,13 eur, s termínom konečnej splatnosti 11/2018 s tým, že vlastnícke právo k predmetu financovania nadobudne úplným zaplatením predmetu financovania.

2. Sporové strany dňa 23.11.2012 uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Š. Z. s EČV: A. so začiatkom poistenia dňa 23.11.2012 na neurčito, s poistnými rizikami v podobe živelnej škody, havárie, vandalizmu, krádeže a lúpeže. Poistná suma predstavovala sumu 15.900,- eur. Poistníkom aj poisteným bol v zmysle zmluvy žalobca ako držiteľ motorového vozidla. V zmluve strany dohodli vinkuláciu poistného plnenia po dobu trvania zmluvy v prospech veriteľa. Súčasť zmluvy tvorili zároveň Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. 900.

3. Dňa 07.10.2014 došlo k vzniku škody na poistenom motorovom vozidle, kedy počas jazdy po diaľnici vozidlo stratilo výkon a následne sa vypol motor. Počas čakania na odťahovú službu žalobca zistil, že má poškodené vrátka na palivovej nádrži a chýba tiež uzáver. Vznik škody nahlásil žalovanému dňa 24.10.2014.

4. Dňa 22.10.2014 podal žalobca na Obvodnom oddelení Policajného zboru A. - Z. oznámenie o skutočnostiach týkajúcich sa priestupku proti majetku, a to poškodenia uzáveru nádrže na poistenom vozidle. Žalobca dňa 07.10.2014 okolo 22:40 hod. odstavil vozidlo v A. pred blokom, kde bol na návšteve u známych. Nasledujúci deň, a to 08.10.2014 v čase okolo 08:30 hod. sadol do vozidla a odobral sa do A., pred jazdou si však nevšimol poškodenie vozidla. Počas jazdy zastavil na benzínovom čerpadle pri H., kde si chvíľu oddýchol a vypil kávu. Následne počas jazdy vyplo motor a následne vozidlo už nenaštartoval. Obhliadkou vozidla zistil, že má poškodený uzáver nádrže na tankovanie pohonnej hmoty, pričom tento nebol úplne uzavretý a po jeho otvorení zistil, že mu taktiež chýba zátka na uzavretie otvoru na tankovanie. Vzhľadom na technickú poruchu privolal odťahovú službu a vozidlo odtiahol do servisu spoločnosti Y. Y., V..Z.. Žalobca nemal podozrenie na žiadnu konkrétnu osobu. Poverení príslušníci policajného zboru vykonali ohliadku vozidla, v rámci ktorej bolo zistené, že uzáver nádrže na tankovanie pohonnej hmoty je v hornej stredovej časti poškodený a to tak, že na rohovej časti chýba lak. V tej istej časti je taktiež poškodený lak nad uzáverom nádrže. Pod uzáverom nádrže sa nachádzal otvor na tankovanie pohonnej hmoty. V zmysle vyšetrovacieho spisu materiál na opravu uzáveru palivovej nádrže tvoril uzáver hrdla s pásom prídržným pre nádrž palivovú pre vozidlá s centrálnym uzamykaním a viečko tankovacej nádrže v celkovej hodnote 87,59 eur. Zo strany polície nebola zabezpečená vzorka paliva z vozidla, nakoľko oznámené bolo poškodenie veka nádrže a nie poškodenie motorovej časti vozidla. Z uvedeného dôvodu nebola urobená expertíza, pričom pri objasňovaní priestupku proti majetku boli vykonané všetky potrebné úkony, ktoré by pomohli danú vec objasniť. Vec bola uložená, nakoľko sa v zákonnej lehote nepodarilo vypátrať osobu páchateľa uvedeného skutku. Pátranie po osobe páchateľa trvá naďalej. V zmysle záznamu o uložení veci zo dňa 08.11.2014 škoda, ktorá uvedeným konaním žalobcovi vznikla, predstavovala sumu 87,59 eur.

5. V zmysle zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla vydaných spoločnosťou Z., Z..F..P.. poškodenia poisteného vozidla (rozsah opravy) predstavovali zátka na palivovej nádrži, palivový filter, čistenie palivovej nádrže, vysokotlakové potrubie, vysokotlakové čerpadlo, pomocné elektrické čerpadlo, vstrekovacie trysky, zatváranie dvierok na palivovej nádrži, čistenie prúdového čerpadla.

6. Žalovaný vo vyrozumení k oznámeniu škodovej udalosti zo dňa 17.12.2014 uviedol, že škodovú udalosť likviduje bez plnenia, keďže správou polície nebolo preukázané, že k poškodeniu motora došlo cudzím zavinením - vandalizmom. Následne v stanovisku k zaslanej žiadosti zo dňa 18.12.2014 žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu nebolo v písomnom nahlásení škody potvrdené žiadnym šetrením, nebola zaistená vzorka paliva, ktorá by chemickým skúmaním potvrdila jeho tvrdenie. Pri zdokladovanom jazdnom výkone vozidla (266.000,00 km) považoval žalovaný poškodenie motora za poškodenie následkom trvalého vplyvu prevádzky.

7. Spoločnosť Y. T. C., V..Z.., Z. Z. C. D. XX, XXX XX G., L.: XX XXX XXX nevyslovila súhlas s devinkuláciou poistného plnenia s poukazom na to, že ku dňu 27.10.2014 nemal žalobca ako dlžník splnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy č. XXXXXXXXX.

8. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami bola platne uzavretá poistná zmluva, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Š. Z. s EČV: A. s poistnými rizikami v podobe živelnej škody, havárie, vandalizmu, krádeže a lúpeže. Predmetom sporu v danom prípade bol nárok žalobcu na poskytnutie plnenia z poistnej udalosti, a to poškodenia palivovej nádrže na poistenom vozidle vplyvom vandalizmom. Medzi stranami nebolo sporné uzavretie poistnej zmluvy, vznik škody na vozidle, ako ani skutočnosť, že vlastníkom vozidla v čase vzniku poistnej udalosti bola leasingová spoločnosť. Spornými však ostali rozsah škody, dôvod vzniku poistnej udalosti a napokon aktívna vecná legitimácia žalobcu. Zo zmluvy o zabezpečení, kúpnej zmluvy a návrhu poistenia k zmluve o zabezpečení mal súd preukázané, že žalobca užíval motorové vozidlo zn. Š. Z. s EČV: A. obstarané formou leasingu, kde leasingovým prenajímateľom bola spoločnosť Y. T. C., V..Z.., Z. Z. C. D. XX, XXX XX G.Ž., L.: XX XXX XXX, ktorá bola vlastníkom motorového vozidla počas trvania leasingového vzťahu a teda aj v čase vzniku škody na motorovom vozidle. Žalobca bol v postavení poistník/poistený/držiteľ motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia. Ďalšou podstatnou skutočnosťou bolo zriadenie vinkulácie poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti na základe žiadosti žalobcu. Vinkulácia poistného v zásade predstavuje obmedzenie práva na poistné plnenie v prospech tretej osoby. Poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti (veriteľa) až do ukončenia leasingovej zmluvy, a teda vinkulácia poistného plnenia v prospech leasingovej spoločnosti bola zriadená aj v čase vzniku poistnej udalosti. Zo znenia § 797 ods. 1

síce vyplýva, že právo na plnenie má v zásade vlastník veci, avšak z výslovného znenia ustanovenia (pokiaľ nie je v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené inak) zároveň vyplýva zmocnenie zákonodarcu v inom zákonnom ustanovení alebo v poistných podmienkach upraviť danú vec odlišne. Táto odlišnosť je upravená v ustanovení , z ktorého vyplýva, že vlastníctvo veci nie je nevyhnutným predpokladom a podmienkou toho, aby sa vec mohla poistiť. Aktívna legitimácia je taký stav, pri ktorom je žalobca tým účastníkom, ktorý podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať, teda ktorému hmotné právo priznáva určitý nárok. Aj keď zákon pripúšťa poistenie veci vo vlastníctve tretej osoby, rozhodujúcou pre posúdenie hmotnoprávneho nároku je skutočnosť, ktorá zo strán je v prípade vzniku poistnej udalosti oprávnená na poskytnutie poistného plnenia. V danej veci je touto osobou leasingová spoločnosť, ktorá je vlastníkom poistenej veci, v prospech ktorej bolo poistné plnenie vinkulované, a ktorá napokon nedala súhlas na devinkuláciu, teda uvoľnenie poistného plnenia v prospech žalobcu. Strany v zmluve výslovne určili, že právo na poistné plnenie z dôvodu vzniku poistnej udalosti na poistenom vozidle nevzniká poistenému (držiteľovi vozidla/žalobcovi), ale inej osobe. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že aj keby bol žalobcovi aktívnu vecnú legitimáciu priznal, nemalo by to za následok odlišné rozhodnutie vo veci s poukazom na to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Aj keď žalobca preukázal, že došlo k vzniku škody na vozidle v podobe poškodenia uzáveru palivovej nádrže, nepreukázal príčinu závažného poškodenia palivového systému, ktorého oprava bola vyčíslená na sumu 6.574,84 eur. Žalobca jednoznačným spôsobom nepreukázal, že by k takejto závažnej poruche palivového systému došlo v priamej súvislosti s poškodením uzáveru palivovej nádrže poisteného vozidla. Táto súvislosť nevyplýva tak zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru A. - Z. ako ani zo správy autorizovaného servisu, či zo záznamov o obhliadke vozidla. Z listinných dôkazov pritom nie je akýmkoľvek spôsobom preukázaný pôvod poškodenia palivového systému, ako ani rozsah poškodení.

9. S poukazom na to, že právo na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení počas trvania zmluvy o zabezpečení, teda aj v čase vzniku škody patrilo leasingovej spoločnosti, súd uzavrel, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie nároku na poskytnutie poistného plnenia, a preto rozhodol tak, že žalobu v celom jej rozsahu zamietol.

10. Prvoinštančný súd predmet sporu právne posúdil podľa , a .

11. O trovách konania bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie odkazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len „CSP“).

12. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia, nesprávne právne posúdenie veci, arbitrárnosť rozsudku. Odôvodnenie rozsudku týkajúce sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považoval za nezrozumiteľné a vzájomne si rozporujúce. Poukazom na uzavretú poistnú zmluvu zdôraznil, že žalobca nie je iba poistníkom, ale aj poisteným, keďže z poistnej zmluvy vyplýva, že udelil súhlas s vinkulovaním poistného plnenia po dobu trvania zmluvy v prospech veriteľa. Ak by bol žalobca iba poistníkom, teda osobou, ktorá je iba povinná platiť poistné, nebolo by právne možné, aby poistník vinkuloval poistné plnenie v prospech tretej osoby. Poukazom na ust. a Všeobecné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel č. XXX trval na tom, že nie je vylúčené právo na plnenie v prospech žalobcu. Zdôraznil, že bol to práve žalobca, ktorý oznámil škodovú udalosť, uvádzal žalovanému vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložil potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiadal. Ak teda mal žalovaný za to, že žalobca nemá nárok na poistné plnenie, tak mal odmietnuť oznámenie škody žalobcom a žiadať toto od spoločnosti Y. T. C., V..Z.. Tvrdenie žalovaného týkajúce sa aktívnej legitimácie považoval odvolateľ za účelové, keďže z predložených dôkazov a správania sa žalovaného v čase likvidácie škodovej udalosti jednoznačne vyplynulo, že osobou poistenou, teda osobou, ktorá ma nárok na poistné plnenie je žalobca. Žalobca vyslovil názor, že pri rozhodovaní súdu bolo dôležité zohľadniť skutočnosť, že žalobca je v poistnej zmluve uvedený ako poistník/poistený a so žalovaným uzatvoril poistnú zmluvu a riadne platil dohodnuté poistné. Taktiež faktúra za opravu vozidla bola vystavená na žalobcu a nie na spoločnosť Y. T. C., V..Z.. a taktiež žalobca bol zaviazaný na úhradu fakturovanej sumy za opravu vozidla a nie veriteľ. Dôvodiac rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vo veci žalobca tvrdil, že v žalovanom prípade došlo k ukončeniu leasingového vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Y.

T. C., V..Z.., preto jediným aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby bol žalobca ako poistený. Žalobca zároveň poukázal na nezákonný postup súdu prvej inštancie v konaní, ktoré trvalo neprimerane dlho, pričom v prípade nedostatku vecnej legitimácie žalobcu mohol žalobu zamietnuť hneď na prvom pojednávaní vo veci samej. Žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu aj na oznámenia žalovaného zo 17.12.2014 a 18.12.2014, ktorými žalovaný oznámil žalobcovi rozdielne dôvody likvidácie škodovej udalosti bez plnenia. Nesúhlasil s názorom žalovaného o poškodení vozidla následkom trvalého vplyvu prevádzky a toto považoval za alibistické, hypotetické. Trval na tom, že žalovaný nepreukázal existenciu dôvodu neposkytnutia poistného plnenia. Vyslovil nesúhlas so záverom súdu, že jednoznačným spôsobom nepreukázal, že by k tak závažnej poruche palivového systému došlo v priamej súvislosti s poškodením uzáveru palivovej nádrže poisteného vozidla. K závažnosti poruchy palivového systému a k dôvodu poruchy sa mohol relevantne vyjadriť iba autorizovaný servis, preto súd mal dať predvolať automechanika, ktorý mal na starosti opravu vozidla. Na základe šetrenia polície však bolo jednoznačne preukázané, že išlo o zásah cudzej osoby do motorového vozidla, preto bol daný dôvod poistného plnenia z havarijného poistenia. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 29.11.2019. Trval na tom, že žalobca nebol v čase poistnej udalosti vlastníkom vozidla a leasingová spoločnosť nesúhlasila s uvoľnením poistného plnenia v prospech žalobcu z dôvodu, že žalobca nemal splnené záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke. Zdôraznil, že žalobca pri uzatvorení poistnej zmluvy dňa 23.11.2012 súhlasil s vinkulovaním poistného plnenia po dobu trvania leasingovej zmluvy v prospech veriteľa a žiadal poisťovňu, aby tak učinila. Žalobca preto užíval predmetné motorové vozidlo ako leasingový nájomca, pričom vlastníkom predmetu leasingu zostáva po celý čas leasingového vzťahu leasingová spoločnosť, ktorej ako vlastníkovi vzniká v prípade poistnej udalosti právo na poistné plnenie. Zdôraznil, že spoločnosť Y. T. C., V..Z.. nedala súhlas na uvoľnenie poistného plnenia, teda devinkuláciu poistného plnenia, preto prípadný nárok na poistné plnenie prislúchal tejto spoločnosti a nie žalobcovi. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zdôraznil tiež, že zo strany spoločnosti Y. T. C., V..Z.. nedošlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, preto žalobca nemohol byť aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie si predmetného nároku v tomto konaní. Stotožnil sa v celom rozsahu s odôvodnením súdu prvej inštancie v bode 19. a tiež s konštatovaním o nepreukázaní oprávnenosti nároku čo sa týka jeho základu. Žalobca nepreukázal, že k poškodeniu motorového vozidla došlo cudzím zavinením a išlo len o ním tvrdené skutočnosti, ktoré neboli preukázané ani v priestupkovom konaní. Žalovaný tak považoval konanie žalobcu za účelové, čomu nasvedčuje aj to, že žalobca neoznámil polícii zistenie väčšieho rozsahu škody na motorovom vozidle, čím by sa už nejednalo len o priestupok proti majetku, ale o trestný čin. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

14. Žalobca v odvolacej replike zo 16.12.2019 zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v odvolaní. Naviac uviedol, že nepovažoval za potrebné zabezpečovať expertízne skúmanie vzorky paliva, keď bolo jednoznačne preukázané, že išlo o poškodenie vozidla cudzím zavinením, pre ktorý prípad bolo motorové vozidlo havarijne poistené. Poukázal na to, že žalovaný mal možnosť dať si urobiť expertízne skúmanie vzorky paliva, avšak toto neurobil dovtedy, kým bola vzorka paliva v autoservise a až po jej zlikvidovaní začal žalovaný namietať nevykonanie expertízneho skúmania. Pritom vo väčšine prípadov, kedy poisťovňa nadobudne pochybnosť, zabezpečuje si expertízne skúmanie, resp. odborné posúdenie alebo znalecký posudok sama vo vlastnej réžií. V tomto smere preto uniesol dôkazné bremeno a pri nahlasovaní poistnej udalosti splnil všetky požadované povinnosti, s čím v konečnom dôsledku súhlasila aj poisťovňa, keďže žalobcu nevyzvala na predloženie ďalších dôkazov alebo dokladov a vyjadrení. Opakovane navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť, alebo tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

16. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

18. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie odkazuje.

19. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, ak žalobu zamietol pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie žalobcu domáhať sa plnenia z poistnej zmluvy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax v tejto otázke (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci , , Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , , nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

20. Z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu bolo nadbytočné vysporiadavať sa s dôkazným bremenom žalobcu vo vzťahu k samotnej škodovej udalosti v príčinnej súvislosti so žalovanou výškou škody. Preto odvolací súd túto odvolaciu námietku považoval za nadbytočnú, a teda aj nedôvodnú.

21. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. , , vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

23. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).