Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/16/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu v 1. rade: S., a.s., B.X., R. a žalobcu v 2. rade: V., spol. s r.o., N.X., B., proti

žalovanému: JUDr. P.L., M.X., P.B., správca konkurznej podstaty úpadcu D.p., a.s., B.,

o určenie pravosti pohľadávky vo výške 1.879.559,30 Sk, o odvolaní žalobcu v 1. rade

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13. decembra 2006 č.k. -210,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

16. decembra 2006 č.k. -210 v napadnutej časti žalobcom v 1. rade

p o t v r d z u j e .

Žalobca v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému

vo výške 3.338,- Sk.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom uložil

povinnosť zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave trovy znalečného 4.880,- Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia sa podaním doručeným súdu

18. júla 2002 domáhali určenia pravosti pohľadávky vo výške 1.879.559,30 Sk. Žalobca

v 1. rade odôvodnil svoj nárok tým, že prihláškou zo dňa 25. apríla 2002 spolu so žalobcom

v 2. rade prihlásili v konkurznom konaní žalovanú pohľadávku vzniknutú z poistnej udalosti

č. 8030047003 a č. 8030048004.

Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že ide o pohľadávku z poistných udalostí

a nakoľko poistné bolo vinkulované v prospech vlastníka (žalobca v 2.rade), boli platby

poukázané po odpočítaní spoluúčasti žalobcovi v 2. rade ako vlastníkovi.

Žalobca v 1. rade na pojednávaní dňa 17. decembra 2003 potvrdil, že žalobca

v 2. rade svoju pohľadávku do konkurzu neprihlásil a poukázal i na to, že žalovaný nemal

právo z vinkulovanej sumy stiahnuť nedoplatok 270.000,- Sk. Mal za to, že bol nesprávne

vykonaný výpočet ceny vozidla.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov ako i listinnými dôkazmi a zistil, že

na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz dňa 4. marca 2002 (), v ktorom si

žalobca v 1. rade konkurznou prihláškou prihlásil pohľadávku vo výške 1.879.559,30 Sk.

Žalobca v 2. rade si žiadnu pohľadávku v konkurznom konaní neprihlásil. Pohľadávku

žalobcu v 1. rade správca konkurznej podstaty poprel.

Žalobca v 1. rade si uplatnil svoj nárok ako rozdiel vo výške 374.859,90 Sk, ktorý

vznikol ohodnotením predmetu poistenia vo výške 693.348,90 Sk a plnením poisťovne

318.489,- Sk, úroky z omeškania vo výške 102.000,- Sk (týkajú sa návesu ASKO), ako

rozdiel vo výške 902.245,- Sk, ktorý vznikol ohodnotením predmetu poistenia vo výške

1.268.000,- Sk a plnením poisťovne 365.755,- Sk, úroky z omeškania vo výške 304.000,- Sk,

náhrada za daňovú povinnosť 145.762,40 Sk, odúročený ušlý zisk 50.692,- Sk (týka sa ťahača

IVECO), teda spolu prihlásil pohľadávku za náves ASKO vo výške 476.859,90 Sk a ťahač

IVECO vo výške 1.402.699,40 Sk.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 5. októbra 2000 došlo ku krádeži ťahača

IVECO a návesu ASKO, žalobca v 1. rade poistnú udalosť riadne nahlásil a táto bola

zlikvidovaná likvidátorom podľa výpočtu časovej ceny PU 803 004 7003 a 803 004 8004,

ktorý bol odoslaný žalobcovi v 1. rade. Následne žalovaný zistil nezrovnalosti pri výpočte

ceny a dal vypracovať znalecký posudok č. 47003/2001 a č. 48004/2001, podľa ktorého

poistnú udalosť zlikvidoval a žalobcovi v 2. rade vyplatil poistné plnenie za náves ASKO

sumu 318.489,- Sk a za ťahač IVECO sumu 365.755,- Sk.

Súd na návrh účastníkov v konaní ustanovil znalecké dokazovanie, v ktorom mal

znalec určiť, či bol postup stanovenia časovej ceny vozidiel uvedený v znaleckom posudku

č. 47003/2001 a č. 48004/2001 správny. Podľa znaleckého posudku č. 11/2005, 24/2006, bola

technická hodnota ťahača IVECO stanovená v posudku č. 47003/2001 na sumu 695.279,- Sk

a podľa znalca Ing. B. bola všeobecná hodnota 681.373,- Sk k 5. októbru 2000, ďalej bolo

zistené, že prvé uvedenie vozidla do prevádzky bolo 14.11.1994, potom technická hodnota

predstavuje sumu 475.115,- Sk k 5.10.2000 a všeobecná hodnota predstavuje sumu

846.143,- Sk. Pokiaľ ide o náves ASKO, cena podľa posudku č. 48004/2001 bola stanovená

správne na sumu 342.094,- Sk.

Súd v tejto súvislosti skúmal leasingovú zmluvu so všeobecnými leasingovými

podmienkami a zistil, že zo strany leasingovej spoločnosti došlo k predčasnému ukončeniu

leasingovej zmluvy k 31. decembra 2000. Podľa čl. 6 LZD/98/00176 a LZD/99/00120 bol

žalobca v 1. rade ako nájomca oprávnený uzavrieť zákonné poistenia a so žalovaným uzavrel

poistnú zmluvu č. 380000236.

Podľa oznámenia o vinkulácii zo dňa 19. apríla 1999 k leasingovým zmluvám,

v prípade vzniku poistnej udalosti malo byť plnenie poukázané vlastníkovi, ktorým bol

žalobca v 2. rade. Na základe žiadosti o vinkuláciu poistnej zmluvy k leasingovej zmluve č.

LZD/99/00120 žalobca v 1. rade požiadal žalovaného, aby poistnú zmluvu č. 3080000236

s dodatkom č. 1, ktorým bol poistený i náves ASKO vinkulovala v prospech majiteľa t.j.

žalobcu v 2. rade. Zároveň dal žalobca v 1. rade neodvolateľný príkaz, aby až do doručenia

žiadosti o zrušenie vinkulácie zaslanej leasingovou spoločnosťou žalovanému, žalovaný

poukazoval leasingovej spoločnosti všetky prípadné poistné náhrady. Leasingová spoločnosť

žiadala zaslať poistné plnenie k predmetným leasingovým zmluvám na jej účet. Poistné

plnenie bolo v prospech žalobcu v 2. rade realizované.

Na základe uvedeného súd dospel z záveru, že žalobca v 1. rade nie je v konaní

aktívne legitimovaný a žalobca v 2. rade si pohľadávku neprihlásil podľa § 20 ZKV, preto

taktiež nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, na základe čoho súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalobcom uložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť znalečné na účet Krajského súdu Bratislave vo

výške 4.880,- Sk.

Žalobca v 1. rade podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 10. januára 2007.

V odôvodnení odvolania uviedol, že súd pochybil, keď konal v neprítomnosti žalobcu

v 1. rade, čím mu neumožnil predloženie iných návrhov a zmien v petite žaloby, taktiež mu

neumožnil vyjadriť sa k novému znaleckému posudku. Súd nesprávne posúdil skutkový stav

veci a nesúhlasí ani s názorom súdu o nedostatku aktívnej legitimácie oboch žalobcov.

Poukázal na to, že súdu predložil dôkaz o uzavretí poistnej zmluvy, teda je zmluvným

partnerom žalovaného, platil poistné a poisťovňa nemala uzavretú zmluvu so žalobcom

v 2. rade. Leasingová spoločnosť teda mohla dostať od poisťovne na základe dohody

o vinkulácii len takú časť plnenia, ktoré jej žalobca v 1. rade odstúpil. Vinkulácia nie je

zmluvný vzťah a žalobca v 1. rade ju mohol kedykoľvek zrušiť. Žalobca v 1. rade poukazuje

na to, že z hľadiska práva je jasné, že ten, kto má uzavretú poistnú zmluvu, hoci poistený

predmet nemá vo vlastníctve, ale len v užívaní, ale je partnerom poisťovne, preto je v konaní

aktívne legitimovaný. Poukázal na to, že žalobca v 2. rade splnomocnil na zastupovanie

JUDr. P.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s dôvodmi odvolateľa

nesúhlasí. Pokiaľ ide o legitímnosť žalobcu v 2. rade uviedol, že táto spoločnosť si prihlášku

pohľadávky do prieskumného konania nepodala. Prihlášku podal len žalobca v 1. rade pod

por. č. 261. Taktiež nesúhlasí s názorom žalobcu v 1. rade, že znalecké posudky boli zlé, bolo

ich niekoľko a súd vzal do úvahy posudok predložený poisťovňou, nakoľko súd v konaní

ustanovil znalca. Ostatnú obranu považuje za účelovú a poukazuje najmä na to, že vlastníkom

vozidla bol žalobca v 2. rade. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods.2) podľa

a v súlade s a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalobcu v 1. rade proti rozsudku,

ktorým bola žaloba zamietnutá a úlohou odvolacieho súdu bolo skúmanie, či súd prvého

stupňa pri rozhodovaní vo veci postupoval v súlade s právnymi predpismi procesnými

i hmotno-právnymi.

Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd konal v neprítomnosti žalovaného

v 1. rade, čím mu bolo znemožnené predložiť iné návrhy, podať zmenu petitu, ako

i nemožnosť vyjadreniu k novému znaleckému dokazovaniu, odvolací súd dospel k názoru, že

k pochybeniam zo strany súdu prvého stupňa nedošlo. Vo veci súd pojednával dňa

17. decembra 2003, 25. februára 2004, 18. januára 2006 a všetkých týchto pojednávaní sa

žalobca resp. jeho štatutárny zástupca zúčastnil, mohol podávať návrhy, predkladať dôkazy,

vyjadrovať sa k stanovisku žalovaného, teda robiť všetky úkony, ktoré mu podľa zákona

patria. Nezúčastnil sa pojednávania len dňa 18. decembra 2006, neprítomnosť ospravedlnil

zdravotnými dôvodmi, o čom však k podanému ospravedlneniu nepriložil žiadny dôkaz.

Odvolací súd má za to, že nedošlo v tomto smere k žiadnemu porušeniu procesných práv

účastníka. Námietka týkajúca sa nemožnosti vyjadrenia k novému znaleckému posudku,

taktiež nebola vyhodnotená ako právne relevantná, pretože znalecký posudok č. 11/2005 (na

l.č. 121), ktorý bol vypracovaný na základe rozhodnutia súdu, bol žalobcovi v 1. rade

doručený dňa 14. septembra 2005 podľa doručenky na l.č. 128 a znalecký posudok č. 24/2006

(na l.č. 188) bol žalobcovi v 1. rade doručený dňa 2. júna 2006 (na l.č. 203), teda námietka

nemožnosti vyjadrenia sa k záverom znaleckého dokazovania neobstojí.

Jednou zo základných podmienok, ktoré súd skúma, je vecná aktívna legitimácia

žalobcu ako účastníka konania, a v tomto smere súd prvého stupňa vyslovil správny právny

názor, že žalobca v 1. rade nie je v konaní aktívne legitimovaný. Žalobca v 1. rade si síce

pohľadávku v konkurznom konaní prihlásil, ale bolo jednoznačne preukázané, že majiteľom

odcudzeného vozidla s návesom bol žalobca v 2. rade (ktorý si pohľadávku neprihlásil, teda

sa podľa ZKV nestal veriteľom úpadcu), v prospech ktorého bolo žalobcom v 1. rade

vinkulované poistné plnenie pre prípad poistnej udalosti, v tomto prípade odcudzenie

motorového vozidla s návesom. Vinkulácia nebola zrušená a v konečnom dôsledku bolo

poistné plnenie poskytnuté i žalobcovi v 2. rade. Odvolací súd teda prijal názor, že rozsudok

súdu prvého stupňa v napadnutej časti, nie je v rozpore s právnym predpisom, keď súd

vyslovil, že žalobca v 1. rade nie je v konaní aktívne legitimovaný, potom nie sú ani

relevantné ďalšie ním vznesené námietky ohľadne výšky poistného plnenia, tieto námietky by

prislúchali žalobcovi v 2. rade za predpokladu, že by bol riadne svoju pohľadávku

v konkurznom konaní prihlásil, táto skutočnosť však nie je predmetom odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok v napadnutej

časti žalobcom v 1. rade podľa ako vecne správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. tak,

že úspešnému žalovanému priznal trovy odvolacieho konania predstavujúce cestovné náklady

vo výške 3.380,- Sk (P.B. – B. a späť).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave dňa 12. februára 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: