Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_23C-23-2019.pdf
PDF · 148.33 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/23/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu C. C., U.. XX.XX.XXXX, R. B. XXX, XXX XX R. Š., štátne občianstvo SR, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom so sídlom Dobšinského 14, 969 01 Banská Štiavnica, IČO: 51 028 557 proti žalovanému 1/ O. R., U.. XX.XX.XXXX, R. B. XXX, XXX XX R. Š., štátne občianstvo SR, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Petrom Krchnákom, advokátom so sídlom Dolná 13, 969 01 Banská Štiavnica, žalovanému 2/ O. B., B.: XX XXX XXX, B. XXX, XXX XX R. Š., zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky trov konania žalovaného 1/.
III. Súd žalovanému 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že V. D.. Č.. XXX/X zastavaná plocha vo výmere XXX G. H. L.. Ú.. B., O. B., O. R. Š. patrí v celosti do vlastníctva obce B., B.: XXX XXX. Zároveň žiadal priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému 1/. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je jedným z podielových spoluvlastníkov V. D.. Č.. XXX/X H. U. M. Č.. XXX D. L.. Ú.. B., O. B., O. R. Š.K. K. F. H. H. XXX G., K. F. H. D. X/X. Súčasne je výlučným vlastníkov k nej priľahlých V. D.. Č.. XXX/X K. V. D.. Č.. XXXX/ XX H. U. M. Č.. XX D. L.. Ú.. B., O. B., O. R. Š.. Tieto nehnuteľnosti získal darovacou Q. H. XXX/XXXX od svojej sestry B.. C. L. po predchádzajúcom vyporiadaní vlastníckeho práva v konaní 6C/172/2009. Išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, kde predmetná V. D.. Č.. XXX/X bola vytvorená za účelom plnenia funkcie prístupovej cesty na ostatné pozemky vo vlastníctve vtedajších účastníkov konania. Jedným z účastníkov konania bol aj právny predchodca žalovaného 1/. E. R.. Táto cesta bola napojená na obecnú cestu (miestnu komunikáciu) vedenú v tom čase K. V. D.. Č.. XXX, K. F. N. I. Č.. XXXXXXXX-XXX/XXXX, vyhotovený pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v predmetnom súdnom konaní. Rozsudok zo dňa 29.09.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2009. Žalobca neskôr zistil, že žalovaný 1/ odkúpil časť pozemku od obce kúpnou zmluvou H. XXX/XXXX, čím znemožnil žalobcovi a ďalším vlastníkom pozemkov prístup z obecnej cesty na V. D.. Č.. XXX/X a ďalej na ich pozemky, ku ktorým bolo vyporiadané vlastnícke právo v predmetnom súdnom konaní. Kúpnu zmluvu zavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ dňa 19.11.2009 a pozemok bol identifikovaný ako V. D.. Č.. XXX/X, zastavaná plocha vo výmere XXX G., dnes vedený na M. Č.. XXX D. L.. Ú.. B.. Predmetná kúpna zmluva je však absolútne neplatná pre rozpor so zákonom aj rozpor s dobrými mravmi. Preto má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/,
teda O. B.. Zo zákona má žalobca právo používať obecnú cestu (miestnu komunikácie) a nikto mu v tom nemôže brániť. Pokiaľ je vlastníctvo evidované v prospech žalovaného 1/, nemôže si žalobca nárokovať používanie tohto pozemku, nemá prístup na svoje pozemky a nemôže ich užívať. Žalobca zároveň tvrdil, že absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy H. XXX/XXXX v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyplýva z toho, že bola uzatvorená v rozpore s ustanoveniami zákona č. 138/1991 Zb. v platnom znení v čase uzatvorenia zmluvy. Konkrétne ide o rozpor s § 9a, ktorý bol prijatý zákonom č. 258/2009 Z. z. a nadobudol účinnosť 01.07.2009. Podľa výpisu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva pripojeného ku kúpnej zmluve v správnom konaní o vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, malo dôjsť k schváleniu kúpnej zmluvy uznesením Č.. X-XX/XXXX Q. XX.XX.XXXX. Z uznesenia obecného zastupiteľstva, ako aj z celej zápisnice z jeho zasadnutia z 08.10.2009 však vyplýva, že obec nezverejnila zámer predať uvedený majetok, ani neuviedla žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by tak urobiť nemusela. Nedá sa overiť ani uznášania schopnosť obecného zastupiteľstva, lebo nie je uvedený počet poslancov, ani počet prítomných poslancov, ani výsledky hlasovania. Súčasne je však zrejmé, že v čase rokovania obecného zastupiteľstva nebol predmetný pozemok V. D.. Č.. XXX/X ani vytvorený, teda nebol identifikovaný v súlade so zákonom. Ku kúpnej zmluve bol pripojený geometrický plán, ktorý bol vyhotovený až XX.XX.XXXX a overený pod Č..XXX/X K. XX.XX.XXXX. Zo zápisnice je tiež zrejmé (bod 3 písm. b), že o kúpu požiadal E. R., a nie žalovaný 1/. Navyše kupujúca je sestra vtedajšieho poslanca G. R., U.. XX.XX.XXXX a § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. výslovne zakazuje priamy predaj takejto osobe. Žalobca zároveň tvrdil, že absolútna neplatnosť uvedenej kúpnej zmluvy vyplýva aj z rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný 1/ vedel o prebiehajúcom súdnom konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorého účastníkom bol jeho otec. Tento požiadal o kúpu predmetného pozemku počas súdneho konania, čo ostatným účastníkom konania zatajil a jediným zmyslom a účelom kúpy tohto pozemku bolo znemožnenie prístupu ostatným účastníkom konania na ich pozemky. On sám, ani žalovaný 1/ tieto pozemky nepotrebuje, vlastní dostatok pozemkov v bezprostrednom okolí. V podstate išlo o zlomyseľnosť, ktorá mala zmariť výsledky vyporiadania podielového spoluvlastníctva. K mimosúdnemu riešeniu sporu so žalovaným 1/ i napriek snahe žalobcu nedošlo. Žalovaný 2/ prostredníctvom starostu súhlasil s mimosúdnym alebo súdnym riešením sporu a poskytol žalobcovi zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Zároveň uznal, že obec v roku 2009, kedy ešte nebol starostom, pochybila. Žalobca zároveň poukázal na to, že v zmysle § 137 písm. c/ CSP má naliehavý právny záujem na určení, že vlastnícke právo L. V. D.. Č.. XXX/X D. L.. Ú.. B. D. O. B.. Zároveň uviedol, že podanie takejto žaloby nevylučuje zákon a žalobu v prospech tretieho pozná aj súdna prax. Žalobca k žalobe pripojil darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, I. D. Č.. XXXXXXXX-XX/ XXXX Q. N. XX.XX.XXXX, zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa 08.10.2009, kúpnu zmluvu Č.. X/XXXX Q. N. XX.XX.XXXX, výpis zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného dňa XX.XX.XXXX, geometrický D. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX, výzvu na mimosúdnu dohodu zo dňa 30.09.2019, úradný záznam z rokovania so žalovaným 1/ zo dňa 08.10.2019 a výzvu na podpísanie mimosúdnej dohody zo dňa 11.11.2019. Žalobca zároveň navrhol pripojiť ako dôkaz spis 6C/172/2009, zároveň navrhol vykonať výsluch H. V., E. O. B. a výsluch žalovaného 1/.
2. Súd doručil žalovaným žalobu s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadrili. Súd žalovaných zároveň poučil o ich procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
3. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 15.01.2020 uviedol, že voči podanej žalobe nemá žiadne výhrady a nemá námietky voči vyhoveniu podanej žalobe.
4. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 20.01.2020 poprel žalobou uplatnený nárok žalobcu, ako aj popis skutkových okolností uvedených v žalobe, ktorý považoval za zavádzajúci, v snahe vykresliť žalobcu ako poškodeného. Samotnú žalobu voči žalovanému 1/ označil za šikanóznu, v snahe narušiť dlhoročné ustálené vlastnícke pomery účastníkov. Za pravdivé a reálne skutkové okolnosti oproti tým, ktoré sú uvedené v žalobe označil skutkové tvrdenia o tom, že žalobca nadobudol pozemky parc. Č.. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX tri roky potom, čo žalovaný 1/ nadobudol sporný pozemok parc. Č.. XXX/X. Nie je tak pravda, že by žalovaný 1/ nadobudol sporný pozemok so zlým úmyslom poškodiť žalobcu, tak ako sa tvrdí v žalobe, pretože žalobca v tom čase ešte nebol vlastníkom uvedených pozemkov. Žalobca nadobudol pozemky parc. Č.. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX darovacou zmluvou, a teda nie v rámci súdneho vyporiadania tak, ako sa tvrdí v žalobe. Sporný pozemok žalovaného 1/ parc. Č.. XXX/X nie je súčasťou obecnej komunikácie, tak ako sa tvrdí v žalobe. Zakreslenie obecnej
komunikácie cez obecný pozemok D.. Č.. XXX/X je zrejmé z mapky, ktorú priložil v prílohe. Sporný pozemok žalovaného 1/ parc. Č.. XXX/X len v dĺžke 3,5 m bezprostredne susedí s pozemkom parc. Č.. XXX/X, ku ktorému má žalobca spoluvlastnícky podiel. Vo zvyšnej časti celkovej výmery 170 m2 susedí sporný pozemok žalovaného 1/ parc. Č.. XXX/X so záhradou žalovaného 1/ D.. Č.. XXX a s pozemkom žalovaného 1/ D.. Č.. XXX, na ktorom má žalovaný 1/ postavenú garáž susediacu s rodinným domom žalovaného 1/ súp. Č.. XXX K. XXX, postavenom na pozemkoch XXX/X K. XXX/ X, tak ako to vyplýva z doloženej mapky. Žalovaný 1/ si tak kúpou uvedeného sporného pozemku v dobrej viere rozšíril životný priestor patriaci k jeho obydliu 3 roky predtým, ako žalobca nadobudol pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že zo skutkových okolností, ktorými žalobca zdôvodňuje naliehavý právny záujem na podanej žalobe, že určením Obce B., ako vlastníka sporného pozemku D.. Č.. XXX/X získa právo prechodu na jeho uvedené pozemky, na ktoré sa údajne nemôže odstať inak, vyplýva neexistencia takto zdôvodneného naliehavého právneho záujmu žalobcu. Neexistencia žalobcovho naliehavého právneho záujmu vyplýva aj zo skutočnosti, že k pozemku parc. Č.. XXX/X, ktorý bezprostredne susedí so sporným pozemkom žalovaného 1/ parc. č. XXX/X má žalobca len menšinový spoluvlastnícky podiel. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Právo žalobcu na užívanie tohto pozemku, ktoré by zdôvodňovalo právo jeho prechodu cez sporný pozemok žalovaného 1/ je tak nepreukázané, hypotetické a do budúcna neisté, keďže väčšinoví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek dohodnúť, pokiaľ už tak nie sú, na takom hospodárení s pozemkom parc. Č.. XXX/X, ktoré vylúči potrebu žalovanej na prechod k tomuto pozemku, a teda aj jej údajný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je daný ani preto, že žalobca nadobudol uvedené pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX s vedomím, že žalovaný 1/ je vlastníkom uvedeného sporného pozemku parc. Č.. XXX/X. Bola mu tak známa právna situácia, teda, že nebude mať na nadobúdané pozemky prístup z obecného pozemku. Dodatočná snaha žalobcu o narušenie ustálených majetkových pomerov, ktoré boli žalobcovi známe predtým, ako nadobudol uvedené pozemky je špekulatívna, voči žalovanému 1/ šikanózna a je v rozpore s dobrými mravmi. Keďže naliehavý právny záujem vzhľadom na názov tohto inštitútu má aj časový význam, preto z hľadiska času nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcu 10 rokov od nadobudnutia sporného pozemku parc. č. XXX/X žalovaným 1/ a 7 rokov od nadobudnutia uvedených pozemkov žalobcom. Žalovaný 1/ zároveň tvrdil, že kúpou sporného pozemku si v dobrej viere zabezpečil životný priestor patriaci k jeho obydliu a uvedený sporný pozemok mu tak zabezpečuje prístup k rodinnému domu. Takýto prístup požíva väčšiu právnu ochranu, ako prístup len na pozemok bez obydlia, čím žalobca zdôvodňuje naliehavý právny záujem. S poukazom na ustanovenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobca tak nemôže zdôvodňovať naliehavý právny záujem právom prístupu len na pozemok cez pozemok, ktorý zabezpečuje prístup žalovanému 1/ k jeho obydliu. Žalovaný 1/ ďalej namietal, že naliehavý právny záujem nemôže existovať na určení vlastníckeho alebo iného práva v prospech niekoho iného ako žalobcu. Žalovaný 1/ zároveň tvrdil, že naliehavý právny záujem nie je daný ani preto, že právne postavenie žalobcu by sa určením, že sporný pozemok žalovaného 1/ je vlastníctvom obce vôbec nezmenilo, keďže sporný pozemok žalovaného 1/ nebol súčasťou obecnej komunikácie, ale len bežného pozemku obce. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že žaloba by mala byť zamietnutá aj z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, keďže podľa jeho názoru by mali byť účastníkom konania na strane žalobcu všetci podieloví spoluvlastníci uvedeného pozemku a rozhodnutie súdu by sa v danom smere vzťahovalo aj na nich. V tejto súvislosti poukázal žalovaný 1/ na rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. k. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 14.03.2011. Žalovaný 1/ sa okrem iného domnieva, že vlastnícke právo k spornému pozemku parc. Č.. XXX/X nadobudol vydržaním v prípade, že by súd posúdil nadobúdaciu zmluvu ako neplatnú. K otázke preskúmania platnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný 1/ uviedol, že preskúmanie kúpnej zmluvy a vlastníckych pomerov žalovaného 1/ po 10-tich rokoch narušuje princíp právnej istoty v občianskych vzťahoch. Zároveň má za to, že nie sú dané údajné rozpory so zákonom č. 138/1991 Zb. v platnom znení a ide len o zlý výklad zákona žalobcom. Nie každý rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka sa musí automaticky sankcionovať neplatnosťou, čo vyplýva i z bohatej judikatúry Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že súd má dať prednosť takému výkladu, či už zákona alebo právneho úkonu, ktorý nerobí právny úkon neplatným, pretože neplatnosť právneho úkonu nemá byť pravidlom, ale skôr výnimkou. Určovanie neplatnosti zmluvy, ktorou žalovaný 1/ nadobudol sporný pozemok a narúšať tak vlastnícke pomery po 10-tich rokoch ich pokojného užívania, by bol ústavne neudržateľný formalizmus. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. B.. Z. XXX/ XXXX zo dňa 03.07.2008, podľa ktorého nie je ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcom v čl. 1 Ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú tézu uprednostňujúcu
výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim neplatnosť zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia tunajšieho súdu sp.zn. 6C/135/2013 zo dňa 18.06.2015, na stranu 7 ods. 2 a na potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 11Co/16/2018 zo dňa 27.09.2018, na stranu 8 ods. 3. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na to, že tvrdenie žalobcu v žalobe, že nemá prístup na svoje pozemky a nemôže ich užívať, je nepravdivé a účelové tvrdenie. Žalobca dostal uvedené pozemky parc. Č.. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX darom od svojej sestry C. L. a 7 rokov k nim využíva prístup z uvedeného obecného pozemku parc. Č.. XXX/X cez pozemok svojej sestry parc. č. XXX/ X, tak ako to vyplýva z doloženej mapky. Zároveň ani žalovaný 1/ nijako nebráni žalobcovi, aby k svojim pozemok prešiel aj cez sporný pozemok parc. Č.. XXX/X a tak je predpoklad, že žalobca tento pozemok žalovaného 1/ aj týmto spôsobom využíva. Z uvedeného je zrejmé, že celý údajný spor v žalobe je vymyslený a žalobca takýmto účelovým konaním hrubo porušuje dobré mravy a súd by mu nemal poskytnúť právnu ochranu. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na to, že sporný pozemok žalovaného 1/ parc. č. XXX/X len v dĺžke 3,5 m bezprostredne susedí s pozemkom parc. Č.. XXX/X, ku ktorému má žalobca spoluvlastnícky podiel. Kvôli takejto nepatrnej výmere je v rozpore s dobrými mravmi spochybňovanie vlastníckeho práva k celému pozemku žalovaného 1/ o výmer XXX G., ktorý navyše susedí so záhradou žalovaného 1/ parc. Č.. XXX a s pozemkom žalovaného 1/ parc. Č.. XXX, na ktorom má žalovaný 1/ postavenú garáž susediacu s rodinným domom žalovaného 1/ súp. č. XXX K. XXX, postavenom na pozemkoch parc. č. XXX/X K. XXX/X. Žalovaný 1/ má zároveň za to, že žalobca podal nesprávny typ žaloby. Pokiaľ žalobca tvrdí, že účelom žaloby je zabezpečenie prístupu na jeho pozemky vyplývajúce zo zákona, mal podať žalobu na splnenie povinnosti, a nie určovaciu žalobu. Podľa konštantnej judikatúry, určovacia žaloba nie je opodstatnená tam, kde je možné žalovať splnenie povinnosti. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Obo12/2008 zo dňa 19.01.2010. Podľa judikatúry stačí danosť možnosti splnenia povinnosti, a nie jej dôvodnosti. Žalovaný 1/ zároveň z opatrnosti namietol aktívnu legitimáciu žalobcu na určenie, že sporný pozemok patrí žalovanému 2/, pretože žalobca nebol účastníkom právneho vzťahu, ktorým sporný pozemok parc. č. XXX/X nadobudol žalovaný 1/, a ani sa nezmení jeho právne postavenie v prípade, že by súd žalobe vyhovel. Na podporu svojich tvrdení žalovaný 1/ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.11.2007, sp. zn. 17Co/167/2007, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/12/2008 zo dňa 19.01.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo/ 31/2011. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení v závere navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovaného 1/. Žalovaný 1/ k svojmu vyjadreniu pripojil výpis z LV Č.. XXX pre k. ú. B., informatívnu kópiu z mapy pre k. ú. B., rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.: 6C/135/2013-79 zo dňa 18.06.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 11Co/16/2018-119 zo dňa 27.09.2018.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení (replike) doručenom súdu dňa 30.01.2020 k jednotlivým tvrdeniam žalovaného 1/ uviedol, že žalobca nikdy netvrdil, že žalovaný 1/ od počiatku mal zlý úmysel poškodiť priamo žalobcu. Žalovaný 1/ mal však zlý úmysel poškodiť vtedajších spoluvlastníkov, teda aj právnu predchodkyňu žalobcu, jeho sestru. Sporný pozemok bol celkom jednoznačne súčasťou pozemku, ktorý ako celok vždy slúžil a slúži ako miestna komunikácia, a takto bol a aj je evidovaný v katastri nehnuteľností. Dokazuje to aj snímka z mapy bývalého pozemkového katastra, zákres do pracovnej mapy, kde je vyznačená ako D.. Č.. XXX/X, ako aj snímka zo súčasnej katastrálnej mapy, aj zápis na LV č. 1 pre k. ú. Ilija, kde je vedená V. D.. Č.. XXX/X (od ktorej bola odčlenená sporná parcela) ako zastavaná plocha s kódom spôsobu využitia 22, čo je cestná, miestna a účelová komunikácia. V pozemkovej knihe parcela nebola knihovaná, ale v registri pozemno-knižných parciel je zapísaná ako PK parc. Č.. XXX, cesta. Je pravdou, že nie celá plocha je v súčasnosti spevnená a nie po každom m2 prechádzajú všetci užívatelia cesty, čo nemení nič na charaktere a účelovom určení tejto parcely. Je to tak pri každej ceste, popri ktorej obvykle vedie jarok, chodník, inžinierske siete a pod. Žalobca zároveň uviedol, že CKN D.. Č.. XXX/X bola vytvorená skôr ako CKN parc. č. XXX/X a žalovaný 1/ vedel o histórii a okolnostiach jej vzniku. Žalovaný 1/ nemal žiadny rozumný dôvod, aby kupoval aj plochu pozdĺž jej hranice s CKN parc. Č. XXX, pretože ju nepotreboval a mal dostatočný životný priestor. Žalobca k právnej argumentácii žalovaného 1/ týkajúcej sa otázky naliehavého právneho záujmu uviedol, že vlastnícke právo má rovnaký obsah pre všetkých podielových spoluvlastníkov a patrí mu aj rovnaká právna ochrana. Každý podielový spoluvlastník má právo vec užívať, jeho právo nie je hypotetické ale reálne existujúce. K argumentu žalovaného 1/ o vedomosti žalobcu o právnej situácii v čase nadobudnutia nehnuteľnosti žalobca uviedol, že mal vedomosť o právnom stave v čase vyporiadania vlastníctva jeho právnymi predchodcami. Vtedy sporná parcela bola vo vlastníctve obce. V čase, keď žalobca nadobudol vlastníctvo, jeho geometrický plán neriešil spornú plochu, keďže nebola na ňom zobrazená, a preto žalobca nepostrehol, že došlo k zmene. Spoliehal sa, že bude mať prístup priamo na obecnú cestu. Preto
nejde zo strany žalobcu o žiadnu špekuláciu a šikanovanie. Žalobca zotrval na tvrdení, že žalovaný 1/ nadobudol sporný pozemok v časti nesusediacej s jeho pozemkami výlučne zo špekulatívnych dôvodov, v úmysle komplikovať život právnym predchodcom žalobcu, čím konal v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca tvrdil, že plynutie času nič nemení na naliehavosti právneho záujmu žalobcu, keďže stále potrebuje mať zabezpečený prístup na svoje pozemky. K tvrdeniu žalovaného 1/, že si v dobrej miere rozšíril životný priestor, ktorý potrebuje na prístup k svojmu pozemku a domu uviedol, že žalovaný 1/ plochu, ktorá priamo nesusedila s jeho nehnuteľnosťami nepotreboval a nepotrebuje vôbec, teda ani na prístup, ani na žiadny iný účel. Na prístup z obecnej cesty mal vždy právo a nemusel z nej kupovať žiadnu časť. Žalobca, ani jeho právny predchodcovia nikdy a nijako žalovanému 1/ v prístupe z obecnej cesty nebránili, práve naopak, žalovaný 1/ odkúpením sporného pozemku (jeho časti) znemožnil prístup z obecnej cesty na ich pozemky. Naliehavý daný právny záujem na určenie vlastníckeho práva iného ako žalobcu je podľa názoru žalobcu daný, keďže žalobca nemôže nútiť obec, aby podala žalobu o určenie svojho vlastníckeho práva. Žalobca má ako každý občan právo užívať obecnú cestu a v spornom prípade právo domáhať sa určenia, že ide o majetok obce proti tomu, kto tvrdí opak. Žalobca má za to, že vždy išlo o obecnú cestu, a nie o nejaký bežný pozemok, pričom takýto pojem nie je nikde definovaný. Každý má právo užívať miestu komunikáciu, preto určením vlastníctva obce nepochybne dôjde k zmene právneho postavenia žalobcu. Obec má osobitné právne postavenie definované zákonom o obecnom zriadení a zákonom o majetku obcí, pričom z tohto osobitného postavenia vyplýva, že obec nemôže svojvoľne určovať, kto môže a kto nemôže užívať miestnu komunikáciu. Žalobca zároveň nesúhlasil s názorom žalovaného 1/, že žalobcami musia byť všetci podieloví spoluvlastníci. Ide o určitý spôsob ochrany vlastníckeho práva, kde ochrany vlastníckeho práva sa môže dovolať každý podielový spoluvlastník. Nejde o právny úkon, týkajúci sa spoločnej veci, ani o hospodárenie so spoločnou vecou v tomto zmysle, na ktorý poukazoval Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí. Žalobca zároveň uviedol, že vydržanie u žalovaného 1/ vôbec neprichádza do úvahy, pretože od začiatku chýba dobromyseľnosť a navyše neuplynula ani potrebná doba, keďže pred uplynutím doby 10 rokov bola žalovanému 1/ doručená výzva, ktorou bol upozornený na neplatnosť kúpnej zmluvy. Podľa názoru žalobcu princíp právnej istoty je nepochybne dôležitou súčasťou právneho poriadku, ale nie je princípom absolútnej priority. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu nemôže byť sám o sebe dôvodom zamietnutia žaloby. K otázke neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca uviedol, že žalovaný 1/ sa argumentmi o neplatnosti kúpnej zmluvy vôbec nezaoberá, pričom zároveň namieta, že predložené rozhodnutia okresného a krajského súdu v inej veci sú úplne irelevantné, lebo nejde ani o minimálnu podobnosť veci. V uvedenom prípade ide o platnú zmluvu a v danom prípade však ide celkom určite o neplatnú zmluvu, a to pri viacnásobnom porušení zákona. Ani pri výklade v intenciách názoru Ústavného súdu SR sa nedá výkladom dospieť k názoru, že by predmetná kúpna zmluva mohla byť platná. Ohľadne prístupu žalobcu k svojmu pozemku žalobca uvádza, že mu ide o právne zabezpečenú prístupnosť, ktorá sa dá nárokovať, pričom taká je len v prípade prístupu z obecnej alebo štátnej komunikácie. Žalobca nemá právny nárok žiadať prístup od súkromných vlastníkov susedných nehnuteľností. Nemôže sa uspokojiť s tým, že jeho prístup bude závisieť od dobrej vôle žalovaného 1/. Nemôže sa spoľahnúť ani na prípadné vecné bremeno, lebo ak je absolútne neplatná kúpna zmluva žalovaného 1/, tak bude absolútne neplatná aj zmluva o zriadení vecného bremena. Žalobca zároveň uviedol, že nepripadá do úvahy možnosť podať žalobu na plnenie. V prípade úspechu žalobcu v spore sa významne mení jeho právne postavenie, preto je žalobca aktívne legitimovaný podať určovaciu žalobu. V tomto prípade ide o typický prípad splnenia preventívnej funkcie určovacej žaloby. Žalobca k svojmu vyjadreniu predložil snímku z mapy bývalého pozemkového katastra, zákres do pracovnej mapy, LV Č.. X pre k. ú. Ilija a geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX.
6. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení (duplike) k vyjadreniu žalobcu, doručenom súdu dňa 09.04.2020, označil súdny spor za vymyslený a zbytočný a zotrval na tvrdení, že na žalobcom požadovanom určení neexistuje naliehavý právny záujem, a to z viacerých dôvodov, pričom najhlavnejší je ten, že žalobca si môže prechod na svoj pozemok právne zabezpečiť od svojej sestry, ktorá mu pozemky, na ktoré ten prechod chce, darovala. Takto by sa potvrdil faktický stav prechodu žalobcu na svoje pozemky cez pozemok jeho sestry tak, ako sa to už realizuje 7 rokov. Žalovaný 1/ naďalej popieral tvrdenie žalobcu o zlom úmysle žalovaného 1/ poškodiť žalobcu, ako aj jeho právnych predchodcov, pretože sa jedná o nepreukázané tvrdenie a právni predchodcovia žalovaného 1/ nie sú účastníkmi tohto konania. Žalovaný 1/ namietal, že žalobca si zrejme omylom zamieňa miestnu komunikáciu za pozemok, resp. za charakter pozemku. Miestna komunikácia je v skutočnosti inžinierska stavba postavená na pozemku. Pokiaľ žalobca poukazuje na charakter pozemku XXX/X, ako miestnej komunikácie, tak ide len o jeden z možných viacerých charakterov využitia pozemku, kde sa na LV uvádzajú ďalšie možnosti, ako lesná cesta, poľná cesta alebo parkovisko. Vedený charakter pozemku XXX/X bol ustanovený viac ako pred
60 rokmi a od vtedy je jeho skutočné využitie už úplne iné. Poukázal na zakreslenie obecnej komunikácie cez obecný pozemok parc. č. XXX/X v mapke z katastra. Poukázal na to, že ide o aktuálnu mapku, na rozdiel od starých zakreslení doložených žalobcom, ktoré nezachytávajú skutočný stav a už dávno neplatia. Žalovaný 1/ zároveň poukázal na to, že skutočný stav užívania pozemku vo vlastníctve svojej sestry, parc. č. XXX/X, ktorý využíva na prístup k svojim pozemkom, môže žalobca vyriešiť so svojou sestrou bezproblémovo a aj právne, kúpnou zmluvou alebo vecným bremenom, a to len pár metrov od údajnej prístupovej cesty cez pozemok žalovaného 1/ parc. č. XXX/X tak, ako je zakreslená v predloženej mapke. Bezproblémovosť tohto riešenia je očividne daná tým, že ide o sestru žalobcu, ktorá mu neváhala darovať uvedené pozemky a fakticky takýto prechod žalobcu už 7 rokov realizujú. Za tohto stavu je naliehavý právny záujem žalobcu na žalobe vylúčený. Žalovaný 1/ zároveň tvrdil, že žalobca nepreukázal rozhodnutie väčšinových spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo nutnosť jeho prechodu práve cez pozemok žalovaného 1/. Žalobca má k pozemku parc. č. XXX/X spoluvlastnícky podiel len vo výške 2/9. Žalovaný 1/ považuje výhovorku žalobcu o tom, že údajne nepostrehol zmenu vlastníctva sporného pozemku na žalovaného 1/ za irelevantnú. Poukázal na to, že kataster je verejne elektronicky prístupný, vzhľadom na čo si mohol stav kedykoľvek preveriť. Žalovaný 1/ zotrval na svojom tvrdení, že naliehavosť právneho záujmu mohla existovať len bezprostredne po nadobudnutí pozemkov žalobcom, a nie 7 rokov potom. Právny záujem žalobcu môže trvať 7 rokov, ale už nie ako naliehavý. Nie je daný dôvod šikanovať žalovaného 1/ v tomto konaní a oberať ho o vlastníctvo, pričom poukázal na výňatok z judikátu, a to rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996 podľa ktorého: „Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov“. Žalovaný 1/ k svojmu vyjadreniu pripojil informatívne kópie z mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 11.09.2020, ktoré právny zástupca predniesol na pojednávaní konanom dňa 11.09.2020, zotrval na tvrdení, že naliehavý právny záujem žalobcu existuje. Prístup na pozemok bol pôvodne právne zabezpečený v konaní 6C/172/2009, ktorého účastníkom bol aj žalobca a právny predchodca žalovaného 1/. Aj za jeho účasti sa na mieste samom účastníci konania dohodli, kadiaľ pôjde prístupová cesta, vytýčili jej hranice a geodet to zameral a vyhotovil geometrický plán, ako podklad súdom schváleného súdneho zmieru. Predmetná cesta má slúžiť potrebám praktického života a naopak plochu, ktorá prerušila spojenie medzi takto vytvorenou cestou a obecnou cestou, žalovaný 1/ nikdy reálne nepotreboval, iba ju chcel. Žalobca zotrval na tvrdení, že zlý úmysel žalovaného 1/ je očividný, pričom žalovaný 1/ prezentuje to, že obec mala úmysel predať, a to je rozhodujúce. Obec však sama od seba nemala takýto úmysel. Neexistuje žiadne také rozhodnutie obecného zastupiteľstva. Obec reagovala na žiadosť otca žalovaného 1/, ktorý bol iniciátorom predaja, a konal tak ešte počas trvania konania 6C/172/2009. Žalobca nemá v úmysle nič od žalovaného 1/ ukoristiť, iba chce, aby bol predmetný pozemok obecný, ako to bolo vždy. Nie je dôvod hľadať novú prístupovú cestu, keď táto bola za účasti otca žalovaného 1/ vytvorená len v roku 2009. Právo užívania CKN parc. č. XXX/X žalobcom vyplýva z jeho spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám je právo každého spoluvlastníka absolútne a len medzi nimi navzájom je upravené ustanovením § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak žalovaný 1/ tvrdí, že žalobca je obmedzený rozhodnutím podielových spoluvlastníkov, tak dôkazné bremeno nesie on. Nutnosť jeho prechodu nevyplýva z rozhodnutia spoluvlastníkov, ale zo skutkového stavu. Žalobca pri nadobúdaní predmetného pozemku mohol zistiť, aký je právny stav susedného pozemku, ale nemusel. Spoliehal sa na to, že tento stav poznal a nenapadlo ho, že susedia, s ktorými sa len nedávno dohodli, medzitým spôsobili nejakú prekážku. Nakoniec prevod podielu nič nemení na zlomyseľnosti konania žalovaného 1/, ktoré bolo v rozpore s uzavretým súdnym zmierom a zasahuje do práv všetkých podielových spoluvlastníkov CKN parc. č. 167/2. K otázke trvania naliehavého právneho záujmu žalobca tvrdil, že naliehavý právny záujem je vždy individuálny a závisí od konkrétnych okolností prípadu. To, že žalobca bol trpezlivý a pokúšal sa vec riešiť mimosúdne, nemôže byť vynakladané v jeho neprospech. Plynutie času v tomto prípade nič nemení na skutkovom stave, a teda jeho právny záujem má stále prívlastok naliehavý. Ohľadom potreby sporného pozemku pre žalovaného 1/ žalobca naďalej zotrval na svojom názore, že žalovaný 1/ predmetný pozemok za účelom prístupu k svojmu domu nepotreboval. Naďalej mohol vstupovať z obecného pozemku na svoj, ako to bolo predtým, navyše nekúpil od obce pozemok, ktorý susedí s jeho dvorom, ale so záhradou. Žalobca zároveň uvádzal, že vôľa obce predať pozemok nebola primárna. O kúpu, ako prvý prejavil záujem otec žalovaného 1/. Nakoľko obec konala nezákonne, teda neplatne a žalobca má naliehavý právny záujem, môže sa domáhať toho, čo je predmetom konania. Prístup cez pozemok sestry žalobcu nie je riešenie bezproblémové, ale núdzové a mimoriadne. Sestra žalobcu mohla už dávno a môže kedykoľvek teraz alebo v budúcnosti svoj majetok
predať. Ani ona, ani jej právny nástupca nie je povinný prístup žalobcovi umožniť. Navyše prístup bol riešený v konaní 6C/172/2009. Žalobca má teda za to, že určovacia žaloba je dovolená a vzhľadom na konanie žalovaného 1/ je to jediný možný prostriedok nápravy nezákonného stavu. Žalobca v prednese na pojednávaní zotrval na dôvodnosti podanej žaloby s poukazom na absolútnu neplatnosť uzavretej zmluvy zo dňa 19.11.2009 pre viacnásobné porušenie § 9a zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, na základe ktorej žalovaný 1/ nadobudol predmetný pozemok. K obrane žalovaného 1/, že žaloba nie je prípustná z dôvodu uplynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty stanovenej v § 9b ods. 2 zákona č. 1138/1991 Zb. o majetku obcí uviedol, že tento inštitút slúži predovšetkým s cenotvorbou a s nakladaním s majetkom obce a jeho účel je daný pre iné situácie - vyplývajúce výlučne z porušenia § 9b ods. 1 zákona o majetku obcí, teda nie pre všetky žaloby z dôvodu porušenia § 9a, pretože § 9b ods. 1 je zužujúci oproti § 9a, preto z iných dôvodov (ako dôvodov v § 9b ods. 1) je žaloba prípustná bez ohľadu na túto prekluzívnu lehotu, čo je podľa žalobcu aj právna situácia, v ktorej sa nachádza žalobca. Žalobca poukázal na to, že podanú žalobu odôvodňuje prevažne inými dôvodmi, ako sú uvedené v § 9b ods. 1, preto sa nejedná o relatívnu neplatnosť, ale o absolútnu neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy, na ktorej určení má naliehavý právny záujem, keďže jeho právne postavenie sa v prípade, že by súd podanej žalobe vyhovel právne zmení, pretože pokiaľ sporný pozemok je obecný, môže žalobca alebo ktokoľvek iný tento pozemok, vzhľadom na jeho účelové určenie užívať, čím bude mať na svoje pozemky priamy prístup z pozemkov patriacich obci, ktoré podľa účelového určenia predstavujú miestnu komunikáciu. Pokiaľ je to však pozemok súkromný, evidovaný vo vlastníctve žalovaného 1/, tak ho užívať nikto, okrem neho alebo bez jeho súhlasu, nemôže.
8. Žalovaný 1/ v prednese na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal žalobu ako procesne neprípustnú zamietnuť, jednak z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty stanovenej v § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí, ako aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a po oboznámení s obsahom žaloby, podaniami strán sporu a po vypočutí strán sporu zistil tento skutkový a právny stav.
10. Z predloženej darovacej zmluvy, uzavretej dňa 01.09.2012 medzi Ing. Jarmilou Kikinderovou, rod. Bačíkovou ako darcom a žalobcom ako obdarovaným, ktorej predmetom okrem iného boli aj pozemky parcely registra CKN parc.č. XXX/X, parc.č. XXX/X a par.č. XXXX/XX a z LV č. XX a LV č. XXX pre k.ú. Ilija, súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území Ilija, obec Ilija, okres Banská Štiavnica, a to pozemkov parcely registra CKN parc. č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 1342 m2 a parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 111 m2, evidovaných na LV č. XX. Súd zároveň zistil, že žalobca je aj podielovým spoluvlastníkom parc.č. XXX/X, trvalý trávny porast o výmere 592 m2, evidovanej na LV č. XXX, s podielom o veľkosti X/X. Uvedené pozemky žalobca nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.09.2012, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrom nehnuteľností pod číslom vkladu H. XXX/XXXX.
11. Z predloženej kúpnej zmluvy č.X/XXXX, uzavretej dňa 19.11.2009 medzi žalovaným 2/ ako predávajúcim a žalovaným 1/ ako kupujúcim, ktorej predmetom bol pozemok parcely registra CKN parc.č. XXX/X a z LV č.XXX pre k.ú. B., súd zistil, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území B., obec B., okres R. Š., a to pozemku parcely registra CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2, evidovanej na LV č. XXX. Uvedený pozemok vznikol odčlenením od parcely registra CKN parc. č. XXX geometrickým plánom č.XXXXXXXX-XX/XXXX a žalovaný 1/ ho nadobudol od žalovaného 2/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2009, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrom nehnuteľností pod číslom vkladu H. XXX/XXXX.
12. Z predloženej zápisnice zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce B. zo dňa 12.10.2009 súd zistil, že obecné zastupiteľstvo uznesením č.3-10/2009 schválilo predaj časti pozemku parcela číslo XXX, pričom cena bola stanovená s prihliadnutím na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. na 1,XX €. G. s tým, že žiadateľ - žalovaný 2/ ako kupujúci dá na vlastné náklady vyhotoviť geometrický plán a zaplatí poplatok za návrh na vklad.
13. Z LV č. 1 pre k.ú. B., súd zistil, že žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B., O. B., O. R. Š., a to pozemku parcely registra CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 3404 m2. Z vyjadrení strán a zapísaného spôsobu využitia predmetnej parcely v katastri nehnuteľností súd zistil, že predmetný pozemok je využívaný ako miestna komunikácia.
14. Z výzvy právneho zástupcu žalobcu zo dňa 30.09.2019 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného 1/ na mimosúdne riešenie sporu, pričom z vyjadrení strán súd zistil, že k mimosúdnemu riešeniu medzi stranami nedošlo.
15. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
16. Podanou žalobou sa žaloba domáhal určenia vlastníckeho práva v prospech žalovaného 2/ na základe skutkových tvrdení o neplatnosti uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva a jej rozpore s § 9a zákona o majetku obcí. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 19.11.2009 bola medzi žalovanými uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný 2/ ako predávajúci previedol vlastnícke právo k parcele č. XXX/X, tohto času zapísanej na M. Č..XXX pre k. ú. Ilija, na žalovaného 1/, pričom vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ bol príslušným katastrom nehnuteľností povolený dňa 27.11.2009 pod číslom vkladu H. XXX/XXXX. Sporné medzi stranami nebolo ani to, že žalobca nadobudol pozemky parcely registra CKN parc. č. XXX/X, XXX/X, XXXX/XX H. L..Ú.. B. na základe darovacej zmluvy zo dňa 01.09.2012, ktorej vklad bol povolený príslušným katastrom nehnuteľností pod číslom H. XXX/XXXX. Sporná medzi stranami zostala procesná prípustnosť podanej žaloby, keďže žalovaný 1/ vo svojej obrane namietal, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
17. Vzhľadom na určovací charakter podanej žaloby sa súd v prejednávanej veci, skôr ako sa začal zaoberať vecou samou, zaoberal otázku, či je u žalobcu na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je totiž podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP. Právny záujem zároveň musí byť nielen daný, ale musí byť aj naliehavý. Prípadnú neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení treba považovať za nedostatok žalovateľnosti brániaci súdu rozhodovať o merite veci. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide vždy aj o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať aj tak iné ďalšie konanie. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (A. XX/XXXX). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná i iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť existenciu svojho naliehavého záujmu, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že vlastníkom parcely registra CKN parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 170 m2 v k.ú. Ilija je žalovaný 2/ - obec Ilija odôvodňoval absolútnou neplatnosťou kúpnej zmluvy zo dňa 19.11.2009 pre jej rozpor s § 9a zákona o majetku obcí s poukazom na skutočnosť, že v prípade, že by súd žalobe vyhovel, jeho právne postavenie by sa zmenilo v tom, že mal by na svoje pozemky zabezpečený prístup z miestnej komunikácie, ktorá je vo vlastníctve žalovaného 2/, a nie cez pozemok v súkromnom vlastníctve žalovaného 1/. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/161/2007 zo dňa 06.11.2007). Naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým (porovnaj R 17/1972; rovnako rozsudky Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Obo/12/2008 zo dňa 19.01.2010 alebo sp.zn. 5Cdo/31/2011 zo dňa 06.12.2012). Určovací petit tak musí viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu, pričom bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobcu neisté, alebo by bolo právo žalobcu ohrozené. Aktívne legitimovaným
v konaní o určovacej žalobe je len ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/222/2010 zo dňa 14.03.2011). Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca nadobudol pozemky parcely registra CKN parc. č. XXX/X, XXX/X K. XXXX/XX H. L..Ú.. B. na základe darovacej zmluvy z roku 2012, teda takmer tri roky potom, ako pozemok CKN parc. č. XXX/ X nadobudol v roku 2009 žalovaný 1/. Žalobca ako obdarovaný preto mal možnosť sa oboznámiť z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, ktoré sú verejne dostupné, do akého právneho postavenia prijatím daru vstupuje, a aký bude mať prístup na jemu darované pozemky. Prijatím daru žalobca vstúpil do právneho postavenia darcu. Neskorším zistením skutočnosti, že na darované pozemky nemá priamy prístup z obecnej komunikácie, keďže ešte predtým ako nadobudol pozemky od svojho právneho predchodcu došlo k odčleneniu parcely č.XXX/X a jej prevodu do vlastníctva žalovaného 1/, sa právne postavenie žalobcu, ktorý vstúpil do právneho postavenia jeho právneho predchodcu (darcu) nezmenilo. A keďže ani požadovaným určením sa právne postavenie žalobcu nijako nezmení, súd dospel k záveru, že u žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, vzhľadom na čo žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a určovacia žaloba nie je procesne prípustná. Súd tak dospel k záveru, že žalobca existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neosvedčil, preto podanú žalobu ako procesne neprípustnú zamietol. Právne postavenie žalobcu sa ani v prípade, že by súd podanej žalobe vyhovel nezmení, preto nemožno jeho právne postavenie považovať bez požadovaného určenia za neisté. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že podaná určovacia žaloba nie je procesne prípustným prostriedkom ochrany. Podľa súdnej judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem na určení jestvuje pritom najmä vtedy, keď by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter a prichádza predovšetkým do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.
18. Nakoľko žalobca namietal neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy pre jej rozpor s § 9a zákona č.138/1991 Zb. o majetku obcí, súd sa zaoberal aj otázkou, či naliehavý právny záujem nevyplýva z tohto osobitného predpisu. Súd však dospel k záveru, že v danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva ani z tohto osobitného predpisu, ktorý podanie žaloby o určenie vlastníctva pripúšťa v § 9b ods. 1, nakoľko podľa § 9b ods. 2 zákona, žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde len do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. Naliehavý právny záujem sa podľa § 9b ods. 2 zákona o majetku obcí prezumuje len v prípade žaloby podanej do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. S poukazom na zákonom stanovenú jednoročnú lehotu pre podanie žaloby o neplatnosť zmluvy alebo o určenie vlastníctva obce pre porušenie ustanovení § 9a zákona o majetku obcí, súd dospel k záveru, že podaná žaloba by mohla byť úspešná len v prípade splnenia tejto zákonnej podmienky, t.j. musela by byť podaná do jedného roka od prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. Z uvedeného zákonného ustanovenia zároveň vyplýva, že aj keby bolo v konaní preukázané porušenie § 9a zákona o majetku obcí, po uplynutí jedného roka od prevodu sa už nemožno s úspechom domáhať určenia vlastníctva v prospech obce, a prípadné vady prevodu sa považujú za zhojené. V prípade porušenia § 9a zákona o majetku obcí sa preto jedná len o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorú je potrebné uplatniť v zákonom stanovenej lehote, pričom po jej uplynutí sa v záujme právnej istoty považuje právny úkon za platný. Len ak by bola žaloba procesne prípustná a bola by podaná včas, súd by sa mohol v konaní zaoberať skúmaním namietanej prejudiciálnej otázky platnosti uzavretej zmluvy a posudzovať jej rozpor s § 9a zákona o majetku obcí. Keďže žaloba nebola podaná včas, súd dospel k záveru o jej procesnej neprípustnosti a zároveň aj z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobu zamietol ako procesne neprípustnú. Súd na podporu svojich právnych záverov zároveň poukazuje aj na právne závery vyplývajúce z bodu 16 odvolacieho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/37/2018 zo dňa 20.02.2019, v zmysle ktorých sa po uplynutí jedného roka nemožno s úspechom domáhať neplatnosti zmluvy pre rozpor s 9a zákona o majetku obcí. Vzhľadom na vyvodený záver o procesnej neprípustnosti podanej žaloby, súd žalobu zamietol.
19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže súd žalobu zamietol, žalobca bol v konaní neúspešný, preto súd priznal v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania úspešnému žalovanému 1/. Nakoľko žalovaný 2/ výslovne nežiadal priznať nárok na náhradu trov konania, súd žalovanému 2/ náhradu trov konania nepriznal. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
22. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).