Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Cpr-1-2018.pdf
PDF · 108.04 KB
Case nature
Area
Subarea
44Cpr/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v spore žalobcu: U. R. nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Jozef Koľ, advokát, AK v Košiciach, Toryská 6, proti žalovanému: AFZ plus, s. r. o. so sídlom Bratislava - Čunovo 1005, IČO: 45 239 231, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovaným listom zo dňa 16.11.2017, je neplatné.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 23.11.2017 do 28.02.2018 vo výške 1.949,78 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 177,26 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.04.2018 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou na súd dňa 5.12.2017 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 16.11.2017 je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za obdobie od 21.11.2017 do právoplatného skončenia súdneho konania a trov konania.
2. Žalobu odôvodnil skutkovo tým, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 26.1.2010 s dohodnutým druhom práce - bezpečnostný pracovník ochrany osôb a majetku. Dňa 20.11.2017 bolo žalobcovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 16.11.2017. Podľa obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaný ako dôvod uviedol, že žalobca sa mal dopustiť závažného porušenia služobnej disciplíny svojím konaním dňa 12.11.2017, keď v uvedený deň sa cca o 9 hodine dostavil na pracovisko SPS Budimír aj napriek tomu, že mu bol vydaný zákaz vstupu správcom objektu. Žalobca si nie je vedomý žiadneho porušenia pracovnej disciplíny a teda ani porušenia závažným spôsobom a je toho názoru, že nie je daný dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktorý žalovaný v okamžitom skončení uvádza. Je pravda, že sa žalobca dňa 12.11.2017 dostavil na
pracovisko, avšak na základe vyrozumenia od kolegu Z. E., ktorý pracuje u žalovaného na rovnakej pracovnej pozícii. Ten oznámil žalobcovi, že má prísť prevziať nejaké písomnosti a taktiež stravné lístky za minulé obdobie. Žalobcovi v uvedený deň Z. E. doručoval upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 23.10.2017 a nie ako to nesprávne uviedol žalovaný v okamžitom skončení 23.11.2017, ktoré odmietol prevziať z dôvodu nesúhlasu s obsahom upozornenia a výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 27.10.2017 z dôvodu nadbytočnosti žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Základným predpokladom pre uplatnenie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré zákon považuje za výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré dosahuje určitý stupeň intenzity. V prípade žalobcu, ktorý sa dostavil na pracovisko v dobrej viere, že mu budú doručované písomnosti zamestnávateľa a poskytnuté stravné lístky, na ktoré má zákonný nárok, nie je možné považovať takéto konanie ako porušenie pracovnej disciplíny. Žalobca po doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 21.11.2017, písomne oznámil žalovanému svoj nesúhlas so skončením pracovného pomeru a trval na ďalšom zamestnaní. Žalobca si uplatňuje aj nárok na náhradu mzdy od 21.11.2017 do právoplatného skončenia súdneho sporu.
3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca súdu predložil: okamžité skončenie pracovného pomeru, výpoveď z 27.10.2017, nesúhlas žalovaného s okamžitým skončením z 21.11.2017 s dokladom o doručovaní žalovanému.
4. Súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a poučením dňa 03.01.2020, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu nepoprel.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 08.06.2020, na ktoré sa žalovaný napriek riadnemu predvolaniu ( predvolanie prevzal dňa 22.05.2020 ) nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Na tomto pojednávaní bol vypočutý žalobca, ktorý zároveň súdu doručil podanie, ktorým špecifikoval nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku 590,84 Eur s tým, že si uplatňuje nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za obdobie od 23.11.2017 do 28.02.2018, keď došlo ku skončeniu pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 27.10.2017, ktorú žalovaný doručil žalobcovi dňa 12.11.2017. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia 1.949,78 Eur s príslušenstvom. Na preukázanie svojich tvrdení predložil výplatné pásky za 10,11/2017.
6. Uznesením č. konania 44 Cpr 1/2018 - 52 zo dňa 29.7.2020 súd pripustil zmenu žaloby v časti uplatnení náhrady mzdy v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 23.11.2017 do 28.02.2018 vo výške 1.949,78 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 177,26 Eur od 01.01.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.02.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.03.2018 do zaplatenia,
- 5 % ročne zo sumy 590,84 Eur od 01.04.2018 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Predmetné uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu (10.08.2020) a žalovanému ( 23.08.2020). Žalovaný sa k zmene žaloby nevyjadril.
7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 14.09.2020, v neprítomnosti strán sporu, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 08.09.2020 s tým, že súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané dňom 23.8.2020, svoju neúčasť neospravedlnil.
8. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3. predloženými žalobcom a výsluchom žalobcu.
9. Žalobca trval na podanej žalobe, uviedol, že doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru predchádzala výpoveď, ktorú dal žalovaný žalobcovi z dôvodu § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, teda pre nadbytočnosť, kde by mu vznikol nárok na odstupné. Dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo 16.11.2017 malo byť porušenie zákazu vstupu na pracovisko žalobcu, avšak k takémuto porušeniu nedošlo pretože žalobca sa dňa 12.11.2017 dostavil na výzvu žalovaného ako
zamestnávateľa, keď si mal prevziať výpoveď pre nadbytočnosť a stravné lístky. Preto tu chýba vôľová zložka porušiť pracovnú disciplínu, keď žalobca sa dostavil na základe sms od žalovaného a zdržal sa tam len pár minút. Pokyn, že by mal zákaz vstúpiť na pracovisko, kde žalovaný poskytoval služby tretej osobe žalobca neobdržal od svojho nadriadeného a toto mu bolo oznámené len zástupcom spoločnosti, pre ktorú žalovaný poskytoval službu.
10. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že u žalovaného pracoval od 1/2010 ako strážnik v obci Budimír v areáli logistického centra Slovak Parcel Service ako vedúci objektu, pretože tam bol najdlhšie. Predtým mal pracovný úraz, v nemocnici bol 9 dní a týždeň alebo dva bol práceneschopný. Potom mu nariadili vyčerpať si všetku dovolenku a jeho kolega strážnik Z. E. bol poverený žalovaným, aby mu poslal sms, že si má do objektu v Budimíre prísť prevziať výpoveď pre nadbytočnosť, stravné lístky a výplatnú pásku. Predtým pár dní mu tento kolega E. ukazoval sms od správcu objektu K., zamestnanca Slovak Parcel Service, že má zákaz vstúpiť do objektu. Bolo to počas prešetrovania pracovného úrazu, keď táto spoločnosť tam mala kontroly z Inšpektorátu práce, od hasičov a Úradu verejného zdravotníctva, zrejme z toho dôvodu, mu zakázal vstup do ich objektu. Dňa 12.11.2017 sa teda dostavil do Budimíra, aby si prevzal tie doklady, aj mu ich pán E. odovzdal - skončenie pracovného pomeru z 27.10.2017, výplatnú pásku a stravné lístky. Následne dostal poštou okamžité skončenie pracovného pomeru zo 16.11.2017 kvôli tomu, že sa 12.11.2017 sa dostavil na pracovisko, napriek tomu, že bol vydaný zákaz vstupu a toto bolo považované za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
11. Z pracovnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 26.01.2010 súd zistil, že medzi stranami sporu vznikol pracovný pomer na pracovnú pozíciu bezpečnostných pracovník ochrany osôb a majetku s nástupom práce dňa 26.02.2010.
12. Z písomnosti - Skončenie pracovného pomeru zo dňa 16.11.2017 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že s ním okamžite končí pracovný pomer zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodov, že dňa 23.11.2017 žalovaný ako zamestnávateľ spracoval upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny v súvislosti s nástupom do služby počas čerpania dovolenky. Následne dňa 27.11.2017 bola spracovaná výpoveď z pracovného pomeru z organizačných dôvodov. Upozornenie podľa záznamu pána E., vedúceho objektu žalobca odmietol prevziať, aj keď mal možnosť sa k nemu vyjadriť. Výpoveď prevzal, avšak jej prevzatie nepotvrdil svojím podpisom, čo je možné považovať za špekuláciu v súvislosti s dátumom doručenia takej významnej písomnosti, ako je výpoveď z pracovného pomeru. Dňa 12.11.2017 sa o 9 hodine dostavil na pracovisko SPS Budimír aj napriek tomu, že bol voči jeho osobe vydaný zákaz vstupu správcom objektu pánom K.. Toto konanie považuje žalovaný za porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce s tým, že nakoľko bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede, jeho konanie je považované s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto končí pracovný pomer okamžite.
13. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) zák. č. 311/2001 Z. z. v znení platnom k 30.08.2016 (ďalej len ZP) zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zamestnávateľ môže podľa ods. 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
15. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
16. Podľa § 77 ods. 1 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
17. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (viď § 70 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z. %252370'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (viď § 74 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252374'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
18. Okamžité skončenie pracovného pomeru je mimoriadny spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorý prichádza do úvahy iba výnimočne. Účinky zrušovacieho prejavu nastávajú zo zákona dňom, keď sa písomný prejav o okamžitom skončení pracovného pomeru doručil druhému účastníkovi. Závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer. O závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak svojou intenzitou z okruhu iných závažných porušení vystupuje tak, že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia výpovednej lehoty nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.
19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon okamžitého zrušenia pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu (podpísané osobou oprávnenou konať za žalovaného ) a doručenie druhému účastníkovi ( 20.11.2017). Žalobca podal žalobu dňa 05.12.2017, t.j. v lehote podľa cit. ust. § 77 ods.1 ZP.
20. Podľa § 81 ZP- základné povinnosti zamestnanca - zamestnanec je povinný najmä - byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času ( písm. b), dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený (písm. c).
21. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252347'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252381'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, § 82 <aspi://module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252382'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca.
22. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívalo v prípade žalobcu „ v závažnom porušení pracovnej disciplíny“ v dôsledku, že dňa 12.11.2017 sa o 9 hodine dostavil na pracovisko SPS Budimír aj napriek tomu, že bol voči jeho osobe vydaný zákaz vstupu správcom objektu pánom K.. Toto konanie považoval žalovaný za porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce s tým, že nakoľko bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede, jeho konanie je považované s poukazom na § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto končí pracovný pomer okamžite.
23. Pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 16.11.2017 je potrebné v prvom rade posúdiť, či skutočnosť, že žalobca sa dostavil na pracovisko SPS Budimír dňa 12.11.2017 (napriek tomu, že bol voči jeho osobe vydaný zákaz vstupu správcom objektu) možno považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny.
24. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252368'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. l písm. b/ a § 63 <aspi:// module='ASPI'&link='311/2001 Z.z.%252363'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.
25. Žalovaný bol v konaní nečinný, nevyjadril sa k žalobe, nedostavil sa na pojednávania, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, súd preto považoval skutkové tvrdenia žalobcu v zmysle § 151 ods. 1 CSP za nesporné a pri rozhodovaní z nich vychádzal. V tomto smere teda žalovaný v konaní nepreukázal, že sa žalobca dopustil konania, ktoré tvorí skutkové zdôvodnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný nepoprel žalobcove tvrdenie, že tento sa dostavil na pracovisko SPS Budimír na výzvu žalovaného za účelom prevzatia výpovede a stravných lístkov. Za tejto situácie nemožno takéto konanie žalobcu považovať za porušenie pracovnej disciplíny a už vôbec nie za závažné, ktoré by svojou intenzitou mohlo byť dôvodom pre mimoriadne skončenie pracovného pomeru okamžitým skončením v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP. Súd preto určil, že predmetné okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a to pre nedostatok skutkového základu vo vzťahu k žalobcovi.
26. Podľa § 79 ods. 1 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
27. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
28. V zmysle § 79 ods. 1 ZP pri neplatnom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Náhrada mzdy je dôsledok toho, že zamestnávateľ po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru prestal prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy napriek tomu, že zamestnanec trval na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával. Zamestnancovi po dobu, po ktorú mu zamestnávateľ neprideľuje prácu podľa pracovnej zmluvy, patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
29. Z písomnosti žalobcu - nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 21.11.2017 súd zistil, že žalobca doručil žalovanému oznámenie, že s okamžitým skončením doručeným mu 20.11.2017 nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnaní. Žalobca preukázal podacím lístkom, že túto písomnosť doručoval žalovanému doporučene dňa 21.11.2017.
30. Ak je skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa neplatné a zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zostávajú zachované všetky práva a povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 47 ZP. Zamestnancovi súčasne patrí náhrada mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku
odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
31. V tomto konaní si žalobca uplatňuje nárok na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce za obdobie od 23.11.2017 do 28.02.2018, keď došlo ku skončeniu pracovného pomeru na základe výpovede zo dňa 27.10.2017, ktorú žalovaný doručil žalobcovi dňa 12.11.2017 a ktoré skončenie pracovného pomeru na základe tohto úkonu žalobca nesporuje. Žalobca sa teda domáhal zaplatenia 1.949,78 Eur s príslušenstvom.
32. Z písomnosti žalovaného - skončenie pracovného pomeru zo dňa 27.10.2017 súd zistil, že žalovaný ako zamestnávateľ dal žalobcovi výpoveď z pracovného pomeru zmysle § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu, že na základe písomného rozhodnutia zamestnávateľa o iných organizačných zmenách sa stal nadbytočným. Výpovedná doba je zmysle § 62 ods. 1 Zákonníka práce trojmesačná a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúcim po dni doručenia výpovede. Pracovný pomer končí dňom uplynutia výpovednej lehoty.
33. Vzhľadom na závery súdu uvedené v bode 25. odôvodnenia tohto rozsudku, keď okamžité skončenie pracovného pomeru na základe listiny zo dňa 16.11.2017 je neplatné, k skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu došlo na základe výpovede ( bod 32. odôvodnenia), teda dňom uplynutia trojmesačnej výpovednej lehoty, t. j. 28.02.2018. Za obdobie od 23.11.2017 do 28.02.2018 súd preto priznal žalobcovi v zmysle § 79 ods. 1 ZP náhradu mzdy v žalobcom uplatnenej výške 1.949,78 Eur, vychádzajúc z priemerného mesačného zárobku žalobcu podľa predložených výplatných pások vo výške 590,84 Eur mesačne (priemerný hodinový zárobok - 3,5880 Eur, priemerný počet pracovných hodín v roku 2017 - 1976, priemerný počet pracovných hodín za mesiac v roku 2017 - 164,67 Eur, priemerný mesačný zárobok 3,5880 x 164,67 = 590,84 Eur). Od 23.11. do 30.11.2017 - 20/6 pracovných dní - 177,26 Eur, za 12/2017 - 590,84 Eur, za 1/2018 - 590,84 Eur, za 2/2018 - 590,84 Eur, spolu - 1.949,78 Eur.
34. Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva zo zákonníka práce. K omeškaniu na strane zamestnávateľa s plnením náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru dochádza u jednotlivých náhrad miezd za ten ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť a nie až právoplatnosťou rozsudku o vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru ( uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 246/2010, uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 159/2008, uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 116/2008, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 9CoPr/6/2017 zo dňa 15.11.2018). V zmysle § 517 ods. 2 O.z. v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom na uvedené, súd považoval nárok žalobcu na úrok z omeškania z uplatnenej náhrady mzdy za dôvodný.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.