Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Ek-1321-2019.pdf
PDF · 115.04 KB
Case nature
Subarea
16Ek/1321/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B. S., K.. XX.XX.XXXX, I. O. O. XXXX/XX, XXX XX O. O., zast. JUDr. Matej Hríbik, advokát, so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému: V.. A. H.. Q. S., D.., K.. XX.XX.XXXX, I. O. K. Z. XXXX, XXX XX G., Č. Y., zast. JUDr. Ivan Heger, advokát, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva, pod sp. zn. 199EX 463/19, o vymoženie 2351,08 EUR s prísl., o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený má voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 61,25 EUR, ktorý bude vymáhaný na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 06.08.2019, v spojení s opravou návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 22.08.2019, domáhal od povinného vymoženia 6940,31 EUR s prísl., na základe exekučných titulov - 1. rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9C/198/2016 zo dňa 24.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2019, vykonateľnosť dňa 17.07.2019, 2. rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/158/2018 zo dňa 26.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.04.2019 (ďalej ako „exekučné tituly“).
2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu, vydal dňa 27.08.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Ján Debnár, so sídlom exekútorského úradu Krné 84, 962 12 Detva (ďalej ako „súdny exekútor“), ktorý vedie exekúciu pod sp. zn. 199EX 463/19. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.08.2019. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začala exekúcia.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.09.2019, ktoré bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 12.09.2019. Ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.07.2020. Súd v exekučnom konaní v tomto bode konštatuje, že predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súdny exekútor na základe autorizovaného podania zo dňa 03.07.2020 a doplňujúceho podania zo dňa 10.07.2020 predložil súdu Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020, spolu s jeho prílohami, a to: Plnomocenstvo zo dňa 16.09.2019, uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1321/2019 zo dňa 30.04.2020, spolu s doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, Výzva na
úhradu zo dňa 17.06.2020, Výzva na úhradu zo dňa 17.06.2020 (opravná), Výzva na úhradu zo dňa 30.06.2020, Potvrdenie o úhrade zo dňa 24.06.2020, Žiadosť o opravu vyčíslenia trov exekúcie 199EX 463/19 zo dňa 19.06.2020, Zaslanie doložky právoplatnosti + urgencia zo dňa 08.06.2020, Žiadosť o vyčíslenie zostávajúcej pohľadávky s príslušenstvom 199EX 463/19 zo dňa 01.06.2020, ďalej Vyjadrenie oprávneného zo dňa 09.07.2020, Vyjadrenie súdneho exekútora zo dňa 03.07.2020 a zo dňa 10.07.2020. Súd pri rozhodovaní o ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh predložených súdu v ich elektronickej podobe.
4. Súd preskúmaním ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie zistil, že povinný prostredníctvom právneho zástupcu navrhol súdu, aby zastavil exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, a to z dôvodu zániku vymáhaného nároku po začatí exekúcie splnením, a z dôvodu nesprávneho výpočtu trov súdneho exekútora. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že po vydaní uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1321/2019 zo dňa 30.04.2019 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie zostávajúcej pohľadávky s príslušenstvom a to z dôvodu, že povinný mal záujem o čo najrýchlejšie uhradenie zostávajúcej časti vymáhaného nároku v prospech oprávneného ako aj trov súdneho exekútora. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súdny exekútor predložil povinnému výzvu na úhradu pohľadávky oprávneného vo výške 373 EUR (99,56 EUR istina, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 256,94 EUR, a trovy za zaplatený súdny poplatok v exekučnom konaní vo výške 16,50 EUR) a trov exekúcie vo výške 702 EUR, pričom súdny exekútor odôvodnil výpočet trov exekúcie tri roky neúčinnou vyhláškou č. 288/1995 Z. z., pričom v tejto výzve je uplatnená odmena vo výške 20% z celkovej vymáhanej pohľadávky, t. j. nie vymoženej, keďže trovy súdneho exekútora vo výške 702 EUR pozostávali z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 20 % zo sumy 2624,52 EUR (373 EUR + 2251,52 EUR) vo výške 525 EUR, a zo sumy 20 % DPH zo sumy 585 EUR vo výške 117 EUR. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že na uvedenú nesprávnosť výpočtu trov exekúcie telefonicky a aj písomne upozornil súdneho exekútora, pričom zo strany súdneho exekútora došlo k oprave predmetnej výzvy len v rozsahu správneho označenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 68/2017 Z. z.“). Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že nakoľko došlo k úhrade sumy vo výške 2251,52 EUR pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému bez akéhokoľvek pričinenia, či úkonu súdneho exekútora, v čoho dôsledku súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 5 vyhlášky č. 68/2017 Z. z.. Povinný odôvodnil návrh na zastavenie exekúcie tým, že súdnemu exekútorovi patria trovy exekúcie len vo výške 433 EUR, ktoré pozostávajú zo sumy náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške max 10 % zo sumy 2251,52 EUR vo výške 225,50 EUR, odmena za výkon exekučnej činnosti vo výške 20 % zo sumy 373 EUR vo výške 75 EUR, a zo sumy 20 % DPH zo sumy 360,50 EUR vo výške 72,10 EUR. Povinný poukázal na skutočnosť, že uhradil súdnemu exekútorovi zostatok vymáhanej pohľadávky v prospech oprávneného vo výške 373 EUR a trov exekúcie vo výške 433 EUR. Na základe uvedených skutočností povinný navrhol súdu, aby exekúciu zastavil, a rozhodol o trovách exekúcie. Povinný navrhol súdu, aby zaviazal súdneho exekútora na zaplatenie náhrady trov povinného v exekučnom konaní.
5. Ako už bolo uvedené v tomto uznesení tak spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, v ktorom oprávnený vyjadril svoj nesúhlas so zastavením exekúcie. Oprávnený svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne, keďže zo strany povinného v čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie nedošlo k splneniu exekučnými titulmi priznaného nároku. Oprávnený vo vzťahu k výpočtu trov exekúcie poukázal na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1321/2019 zo dňa 30.04.2020, v ktorom súd podrobne rozanalyzoval celý skutkový a právny stav veci, voči ktorému oprávnený a povinný nepodali v zákonnej lehote opravný prostriedok - sťažnosť. Oprávnený vo vzťahu k plneniu sumy vo výške 2251,52 EUR, ktoré bolo odoslané dňa 15.08.2019, a prevzaté oprávneným dňa 02.09.2019 poukázal na § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je peňažný dlh plnený prostredníctvom poštového podniku je splnený až vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. Podľa uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 27.08.2019 a doručené súdnemu exekútorovi dňa 27.08.2019, teda vyššie uvedená platba
bola vyplatená oprávnenému až po začatí exekúcie, pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, v čoho dôsledku oprávnený poukázal na skutočnosť, že ak nastane splnenie vymáhaného nároku oprávneného po začatí exekúcie, potom ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom. Vo zvyšnej časti oprávnený poukázal na odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia súdu v prebiehajúcom exekučnom konaní. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že dňa 07.07.2020 bola mu pripísaná na účet pohľadávka vo výške 373 EUR prostredníctvom bankového prevodu. Oprávnený svoje vyjadrenie odôvodnil tým, že vo vzťahu k povinným namietanému výpočtu trov súdneho exekútora sa nevyjadruje, keďže oprávnený nedisponoval všetkými relevantnými dokumentmi. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia.
6. Súdny exekútor vo svojich podaniach sa k skutočnostiam obsiahnutých v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril, keďže poukázal na skutočnosti týkajúce sa doručenia ďalšieho návrhu povinného na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného súdnemu exekútorovi.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
10. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011).
13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie tvrdených skutočností. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd po preskúmaní spisového materiálu mal za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.09.2019 bolo doručené povinnému do vlastných rúk dňa 12.09.2019. Ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020 bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 01.07.2020. Súd mal v tomto bode preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po uplynutí 15-dňoch odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. S prihliadnutím na skutočnosť, že Okresný súd Banská Bystrica rozhodol o prvom v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 26.09.2019 uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom dňa 30.04.2020, tak že prvým výrokom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil exekúciu v časti vymoženia istiny vo výške 4589,23 EUR, druhým výrokom vo zvyšnej časti zamietol návrh na zastavenie exekúcie, tretím a štvrtým výrokom rozhodol o náhrade trov účastníkov exekučného konania. Predmetné uznesenie súdu v exekučnom konaní nadobudlo právoplatnosť dňa 28.05.2020, vykonateľnosť dňa 02.06.2020. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd vyhodnotil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020 ako ďalší návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, a teda taký ktorý nemá odkladný účinok, a v ktorom povinný môže namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku ale zároveň aj po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný síce môže podať v priebehu exekučného konania viacero návrhov na zastavenie exekúcie, je však potrebné rozlišovať včasnosť dôvodov na zastavenie exekúcie. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie musí povinný uplatniť všetky právne skutočnosti, ktoré nastali ku dňu podania návrhu. V návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Inými slovami povedané v ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie (v poradí druhom a ďalšom podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie) môže povinný uplatniť iba právne skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Uvedené pravidlo je prejavom koncentračnej zásady konania o návrhu na zastavenie exekúcie. Prejavom zásady koncentrácie je aj povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť povinného. Povinný musí dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie preukázať právne relevantnými skutočnosťami. Jedinou výnimkou, ktorú zákon pripúšťa a dôvod na zastavenie exekúcie je uplatnený včas, ak ho povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr, sa v tomto prípade na dôvody uvedené v ďalšom návrhu povinného na zastavenie exekúcie nemôže aplikovať.
15. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020 mal za preukázané, že povinný namietol dôvody, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, ako aj po podaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie.
16. Súd sa oboznámil s obsahom spisu, v poradí s druhým návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrením súdneho exekútora a s vyjadrením oprávneného k v poradí návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie navrhol zastaviť exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného poriadku z dôvodu nesprávneho výpočtu trov súdneho exekútora podľa Výzvy na úhradu zo dňa 17.06.2020, Výzvy na úhradu zo dňa 17.06.2020 (opravná), a Výzvy zo dňa 30.06.2020. Súd preskúmaním uvedených dokumentov zistil, že súdny exekútor postupoval pri určení výpočtového základu pre výpočet trov súdneho exekútora v zmysle vyhlášky č. 68/2017 Z. z. zo súčtu sumy vymáhanej pohľadávky vo výške 2351,08 EUR, náhrady trov právneho zastúpenia v exekučnom
konaní vo výške 256,94 EUR, náhrady trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, v čoho dôsledku suma trov súdneho exekútora v časti odmeny (pri 20 % odmene zo základu na jej určenie) predstavovala sumu vo výške 525 EUR, ku ktorej sa prirátala hodnota náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a suma 20 % DPH vo výške 117 EUR, teda trovy súdneho exekútora v tomto exekučnom konaní predstavovali sumu v celkovej výške 702 EUR. Súd v tomto bode konštatoval, že predmetný výpočet trov zodpovedal výpočtu prezentovaným povinným v návrhu na zastavenie exekúcie, tak ako je uvedené v bode 4. odôvodnenia tohto uznesenia.
17. Súd po preskúmaní spisovného materiálu mal za preukázané, že povinný dňa 15.08.2019 prostredníctvom poštového podniku realizoval platbu v prospech oprávneného vo výške 2251,52 EUR, ktorá mala byť vyplatená oprávnenému v hotovosti. Na podporu tohto tvrdenia bol súdu predložený súdu poštový podací lístok zo dňa 15.08.2019. Predmetná platba bola oprávnenému vyplatená dňa 02.09.2019. Súd v tomto bode poukazuje na § 567 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v zmysle ktorého ak je peňažný dlh plnený prostredníctvom poštového podniku je splnený až vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 27.08.2019, a doručené súdnemu exekútorovi bolo dňa 27.08.2019. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná platba bola podaná na vyplatenie prostredníctvom poštového podniku po začatí exekučného konania, pred začatím exekúcie, ale táto platba bola vyplatená oprávnenému až po začatí exekúcie, pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie (respektíve čiastočné zastavenie exekúcie) z dôvodu splnenia judikovanej pohľadávky je daný iba vtedy, ak k plneniu došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku). Ak nastane splnenie nároku oprávneného po začatí exekúcie, potom ide o plnenie považované za vymožené súdnym exekútorom, ktoré spôsobuje reálne zastavenie exekúcie (t. j. ipso facto) samotným týmto plnením, o čom nie je potrebné rozhodovať uznesením súdu. Ak povinný splní po začatí exekúcie celú vymáhanú pohľadávku, súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie (§ 61o ods. 3 Exekučného poriadku). Ak povinný splní po začatí exekúcie časť vymáhanej pohľadávky, znižuje sa týmto plnením aktuálna výška vymáhaného nároku. Predmetná skutočnosť vyplývala aj z súdnym exekútorom predloženého vyúčtovania exekučného konania 199EX 463/19 ku dňu 30.12.2019
- neukončené v čase rozhodovania o prvom návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podľa ktorého súdny exekútor eviduje k vyššie uvedenému dňu úhradu povinného v prospech oprávneného v celkovej výške 2251,52 EUR, v čoho dôsledku predmetná platba sa považuje za plnenie, ktoré je po začatí exekúcie bolo vymožené súdnym exekútorom, ktorý je povinný túto platbu v ďalšom priebehu exekúcie. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z predložených Výziev na úhradu zo dňa 17.06.2020 a výzvy zo dňa 30.06.2020, a najmä z právoplatného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ek/1321/2019 zo dňa 30.04.2020, v čoho dôsledku táto skutočnosť predstavuje skutočnosť, o ktorej je v tomto exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.
18. Súd v exekučnom konaní v tomto bode poukazuje na § 61a ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého jednou z obligatórnych náležitostí upovedomenia o začatí exekúcie je uvedenie výšky trov pri splnení vymáhanej povinnosti do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Podľa § 7 ods. 2 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z., ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie. Pri exekúcii na vymoženie peňažných plnení sa uplatňuje percentuálne určenie odmeny exekútora. Odmena predstavuje 20 % z jej základu. Základom pre určenie odmeny je vymožená suma. V tomto exekučnom konaní suma vo výške 2251,52 EUR bola uhradená oprávnenému po začatí exekúcie, pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie, teda pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný uhradí vymáhanú pohľadávku pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, znižuje sa odmena súdneho exekútora na 10 % základu pre jej určenie, t. j. povinným zaplatenej sumy. Súd v tomto exekučnom konaní konštatuje, že súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti mal vyššie uvedenú skutočnosť zohľadniť pri výpočte trov súdneho exekútora, a vychádzať pri vymoženej úhrade v prospech oprávneného vo výške 2251,52 EUR len zo zníženého 10 % základu pre jej určenie. Je nevyhnutne potrebné predmetné zákonné pravidlo aplikovať aj na prípady čiastočného vymoženia vymáhaného nároku po začatí exekúcie do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Súd k uvedenému však dodáva, že nesprávny výpočet trov súdneho exekútora podľa Výzvy na úhradu zo dňa 17.06.2020, Výzvy na úhradu zo dňa 17.06.2020 (opravná), a Výzvy zo dňa 30.06.2020 nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) a písm. d) Exekučného poriadku, keďže danú skutočnosť, nemožno považovať za okolnosť, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu,
a ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, a ani za inú skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu. Na základe uvedeného súd považoval druhý v poradí návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
19. Povinný k návrhu na zastavenie exekúcie predložil aj Potvrdenie o úhrade zo dňa 24.06.2020, vydané VÚB, a.s., so sídlom mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, podľa ktorého povinný vložil vklad v hotovosti vo výške 806 EUR v prospech účtu súdneho exekútora. Predmetná suma zodpovedala zvyšku vymáhaného nároku v prospech oprávneného vo výške 373 EUR (istina vo výške 99,56 EUR, náhrada trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 EUR, náhrada trov za právne zastúpenie vo výške 256,94 EUR), a zo sumy trov súdneho exekútora po zaokrúhlení vo výške 433 EUR, ktorá tak ako je uvedené v predmetnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie zodpovedala sume náhrady paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR, odmeny za výkon exekučnej činnosti vo výške 10 % zo sumy 2251,52 EUR vo výške 225,50 EUR, odmena za výkon exekučnej činnosti vo výške 20 % zo sumy 373 EUR vo výške 75 EUR, a zo sumy 20 % DPH zo sumy 360,50 EUR vo výške 72,10 EUR. Súd po preskúmaní predloženého dokumentu mohol konštatovať, že povinný po začatí exekúcie, ako aj po doručení upovedomenia o začatí exekúcie vykonal úhradu zvyšku vymáhaného nároku oprávneného v prospech účtu súdneho exekútora vrátane trov súdneho exekútora, pričom predmetné plnenie možno považovať vždycky len za právny úkon, ktorým sa smeruje k ukončeniu exekúcie, a tým pádom exekučného konania v prípade úhrady celého vymáhaného nároku, v čoho dôsledku predmetnú úhradu povinného nemožno považovať za dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
20. Súd v tomto bode mohol konštatovať, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by mohlo byť vyhovené jeho návrhu na zastavenie exekúcie súdom, t. j. neuviedol a nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti exekučných titulov, resp. skutočnosť, že exekučné tituly boli zrušené.
21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu záveru, že ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, v dôsledku čoho súd ďalší návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
23. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto
trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 9 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 655/2004“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
29. Podľa § 10 ods. 1 Vyhláška č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
30. Podľa § 10 ods. 2 Vyhláška č. 655/2004, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
31. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) Vyhláška č. 655/2004, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
32. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
35. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
36. Povinný návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 01.07.2020 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavkov na zastupovanie bez jeho vyčíslenia, pričom povinný navrhol súdu, aby na predmetnú náhradu trov povinného v exekučnom konaní bol zaviazaný súdny exekútor. Súd v tomto bode poukazuje na § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať. Na základe uvedeného je zrejmé, že Exekučný poriadok neumožňuje, aby povinný uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie od súdneho exekútora. Súd zároveň po preskúmaní ďalšieho návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k právnemu záveru, že nie je dôvodný, keďže povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods.1 písm. a) a d) Exekučného poriadku, v čoho dôsledku súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, a preto súd v exekučnom konaní mohol konštatovať, že povinný predmetným návrhom na zastavenie exekúcie nebol ani len v čiastočnom rozsahu úspešný. Na základe uvedených skutočností súd povinnému uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
37. Oprávnený si vo vyjadrení zo dňa 09.07.2020 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie bez jeho vyčíslenia.
38. Súd v tomto bode poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 144/2020 zo dňa 16.06.2020, podľa ktorého: „Zmena ceny veci alebo práva, ku ktorej dôjde v priebehu poskytovania právnej služby, má vplyv na výšku tarifnej hodnoty a tým aj spôsob výpočtu základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.“
39. S prihliadnutím na skutočnosť, že oprávnený bol v časti exekučného konania o ďalšom návrhu na zastavenie exekúcie v celom rozsahu úspešný, keďže nedošlo ani len k čiastočnému zastaveniu prebiehajúcej exekúcie súdom, exekučný súd priznal oprávnenému uplatnený nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. V tejto fáze exekučného konania predstavuje základ pre určenie tarifnej odmeny istina vo výške 2351,08 EUR. Hodnota jedného úkonu právnej služby v základnom konaní predstavuje sumu vo výške 101,25 EUR, a hodnota jedného úkonu právnej služby v exekučnom konaní v zmysle § 10 ods. 1, a § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky predstavuje sumu vo výške 50,625 EUR, zaokrúhlené 50,63 EUR. V tomto exekučnom konaní oprávnený má nárok na náhradu ďalších trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní - podanie vyjadrenia oprávneného k ďalšiemu návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa pripočíta hodnota jedného režijného paušálu za rok 2020. Hodnota DPH nebola prirátaná, keďže právny zástupca oprávneného nie je platcom dane z pridanej hodnoty. Na základe uvedeného súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie v celkovej výške 61,25 EUR (1 x 50,63 EUR + 1 x režijný paušál za rok 2020 vo výške 10,62 EUR), tak ako je uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Nad rámec uvedeného súd v exekučnom konaní konštatuje, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude náhrada trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 61,25 EUR, ktoré súd priznal oprávnenému v súvislosti s ďalším návrhom povinného na zastavenie exekúcie vymáhaná v rámci exekučného konania formou vydania dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.