Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_14Co-158-2018.pdf
PDF · 156.32 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/158/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: F.. B. G.. P. O., I.., nar. XX. XX. XXXX, A. M. XXXX, XXX XX N., C. H., proti žalovaným 1/ T.. G.. B. O., I.., nar. XX. XX. XXXX, F. I. X, XXX XX W., 2/ Q. O., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, XXX XX W. W., právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Vinarčíkom, Pod Rybou 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 950 550, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 1/ a o odvolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/198/2016-233 z 24. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/198/2016-233 zo dňa 24. 01. 2018 v prvom, druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.
II. Rozsudok Okresného súdu vo štvrtom výroku o trovách konania mení tak, že žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ n e p r i z n á v a.
III. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
IV. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol tak, že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade k bytu č. X, nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vo vchode č. XX, v obytnom dome so súpisným číslom XXXX, v W. W., postavenom na parcelách CKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX, na ulici XX. Y. XXXX/ XX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, v ktorom sa byt nachádza, postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX a XXXX v kat. úz. W. W., všetko zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v W. W., na LV č. XXXX, okres W. W., obec W. W., kat. úz. W. W. (výrok I.) Súd prikázal byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX v W. W., postavenom na parcelách CKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX, na ulici XX. Y. XXXX/ XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, v ktorom sa byt nachádza, postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX a XXXX v kat. úz. W. W., všetko zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Banskej Bystrici, na LV č. XXXX, okres W. W., obec W. W., kat. úz. W. W., do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.) .
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade každej po 23 900,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).
2. O trovách konania súd rozhodol osobitným štvrtým výrokom tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej 1/ a žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k bytu č. X nachádzajúceho sa v W. W. na ulici XX. Y. XX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu s tým, aby bol súdom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a aby mu bola uložená povinnosť vyplatiť ostatných spoluvlastníkov každému po 23.900 Eur v zmysle znaleckého posudku G.. W. M. č. 30/2016. Súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané z listinných dôkazov a tvrdení sporových strán, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa žalobca domáha - byt, patrila rodičom žalobcu. Po smrti matky v dedičskom konaní nadobudol rovnako žalobca ako žalovaná 1 a manžel žalovanej 2 spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti, každý v jednej tretine. Od uvedenej doby t. j. cca. 10 rokov predmetný byt nemôže žalobca so žalovanou 1 riadne užívať, keďže ich brat - manžel žalovanej 2/ trikrát vymenil zámok na byte a neznáma osoba zalepila dvere. Manžel žalovanej 2/ (ich brat) odpojil byt od plynu, vody elektriky a z uvedených dôvodov došlo k znehodnoteniu bytu, ktorý naďalej chátra. Z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zlých vzťahov a vyššie uvedených skutočností žalobca už nemá záujem zotrvávať naďalej v spoluvlastníckom vzťahu, a rovnako zlyhali i všetky jeho pokusy o mimosúdne vyporiadania spoluvlastníctva. Prikázať predmetný byt do výlučného vlastníctva žiadal z dôvodu, že v súčasnej dobe je dôchodca, žil v tomto byte 18 rokov, strávil tu roky štúdia na základnej škole, strednej škole, ako aj v priebehu 90. rokov, keď pracoval v W. W.. Stále má trvalý pobyt na tejto adrese. Má k nemu silnú citovú väzbu a vôľu tento byt nerušene užívať. Súd prvej inštancie poukázal v ďalšom obsahu odôvodnenia na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 139 ods. 2 OZ a § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1. Konštatoval, že vzhľadom k charakteru predmetnej nehnuteľnosti, ako aj vyjadrenia strán je zrejmé, že do úvahy neprichádza reálna deľba bytu. Nenastala ani situácia, že by ani jeden zo spoluvlastníkov predmetný byt nechcel. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ potom prichádzalo do úvahy jedine prikázanie bytu do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Vo vzťahu k prikázaniu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ žalobca, ako aj žalovaná 1/ poukázali na násilné správanie sa pôvodného spoluvlastníka - ich brata (manžela žalovanej 2/), ako aj samotnej žalovanej 2/, ktorí uzamkli predmetný byt už v roku 2007 a od tej doby bránia ostatným spoluvlastníkom vo výkone ich spoluvlastníckeho práva v rozpore s ustanovením § 123 a § 137 ods. 1 OZ. Z uvedených dôvodov potom súd neuvažoval o alternatívnom návrhu žalovanej 2/ na prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva. Vzhľadom k vyjadreniu žalovanej 1/ na poslednom pojednávaní po ohliadke bytu súd po zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Hlavný spor medzi stranami bol v otázke výšky trhovej ceny bytu pre účely výplaty z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobca na preukázanie výšky všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pripojil znalecký posudok vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti, ktorý spĺňal všetky obsahové a formálne náležitosti vyžadované zákonom č. 382/2004 Z. z., ako aj vyhláškou č. 490/2004. Žalovaná 2/ neuviedla žiadne konkrétne námietky k postupu znalca pri vypracovaní znaleckej úlohy ani k vybranej použitej znaleckej metóde. Napádala len záver znaleckého posudku s poukazom na pripojené stanoviská realitných kancelárií. Pokiaľ poukazovala na skutočnosť že znalecký posudok vypracovala osoba blízka k právnemu zástupcovi žalobcu, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že by znalecký posudok nemohol byť použitý v konaní ako hodnoverný dôkaz. V konaní bol predložený predmetný znalecký posudok ako súkromný znalecký posudok v zmysle § 209 ods. 1 CSP, pričom nebolo sporné, že znalec svoj posudok vypracoval na základe ohliadky bytu, z ktorej vykonal fotodokumentáciu pripojenú k posudku, vychádzal teda z reálneho stavu. Pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu v zmysle prílohy 3 zvolil znalec porovnávaciu metódu, u ktorej hlavné faktory porovnávania predstavujú ekonomické, polohové a konštrukčné. Pri tejto metóde je potrebné vychádzať z dokladov o prevode alebo prechode porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste, pričom u obdobných bytov v danej lokalite môže zohrávať výraznú úlohu pri stanovení trhovej ceny aj orientácia bytu, poschodie, vybavenosť domu a bytu a jeho štandard. Žalovaná v 2. rade pripojila len jeden takýto dôkaz - potvrdenie realitnej kancelárie R. o zrealizovaní predaja bytu v rovnakom bytovom dome v roku 2017 na rovnakom poschodí za kúpnu cenu 81.000 Eur. Žalobca však spochybnil tento dôkaz, keď uviedol, že sa jednalo o čiastočne zrekonštruovaný byt s balkónom, užívaný s funkčnými radiátormi, elektrinou, plynom a vodou. Súd prvej inštancie zvýraznil, že ponuka predaja nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie v sebe zahŕňa aj odmenu realitnej kancelárie, pričom ten, kto mieni predať nehnuteľnosť, ako aj samotná realitná kancelária má záujem ponúkať nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu, ktorá však nemusí byť konečnou cenou, za ktorú sa táto nehnuteľnosť aj v skutočnosti predá. Žalovaná 1/ doložila ňou vypracovaný prehľad cien porovnateľných bytov v W. W. za obdobie január až október 2017 (č. l. 166 spisu), kde sa jednalo všetko o čiastočne zrekonštruované byty, u ktorých porovnateľný s predmetným bytom by mohol byť ponúkaný byt na X., S. X. v pôvodnom stave, za 72.000 Eur, ktorý však mal nové plastové okná, prípadne byt na X. - J. Q. o výmere 76 m2 za 78.000 Eur, ktorý mal však tiež vymenené plastové okná, pričom sa jedná o zateplený dom. Žalovaná 2/ ďalej poukazovala na reálnych záujemcov o kúpu predmetného bytu manželov M., ktorí mali záujem byt odkúpiť za sumu 79.602 Eur. Ako dôkaz pripojila nepodpísanú zmluvu, pričom v prípade potreby mala za to, že súd môže týchto svedkov vypočuť v konaní. Ich účasť na pojednávaní ani svedeckú výpoveď nezabezpečila. Súd jej vyjadrenie nemohol považovať za návrh na výsluch svedka v zmysle § 197 ods. 1 a 2 CSP. Súd vo veci rozhodol po absolvovaní ohliadky stavu predmetného bytu. Na tejto bolo zistené, že byt bol v čase rozhodovania súdu vyprataný a to manželom žalovanej 2/. Oproti stavu v čase posudzovania jeho hodnoty znalcom bola povala predsiene zatečená, ako aj časť kúpeľne. Vybavenie bytu bolo nezmenené od roku 1957, t. j. od jeho odovzdania do užívania právnym predchodcom strán. Elektrické vedenia z rozvodnej skrine boli vytrhnuté, okná pôvodné, rovnako aj všetky dvere, vrátane vstupných. Podlaha v kuchyni je xylolitová, sporák na tuhé palivo v nej už chýbal. Je tak nesporné, že vlastník tohto bytu, ktorý by chcel predmetný byt užívať, musí nevyhnutne vykonať rozsiahlu a finančne náročnú rekonštrukciu. Štandard tohto bytu, tak ako bol zistený súdom pri jeho hliadke, nemôže dosahovať trhovú hodnotu porovnateľných bytov. Z týchto dôvodov potom súd neprihliadol k správam realitných kancelárií pripojených žalovanými, ktoré mali preukazovať všeobecnú cenu porovnateľného bytu, keďže mal (súd) za to, že takýto byt nemožno porovnávať s bytmi, ktoré boli bežne udržiavané a obývané, aj keď v pôvodnom stave, ale čiastočne zrekonštruovanom, t. j. ani k správe realitnej kancelárie R.. Ďalej súd poukázal na listinné dôkazy predložené žalovanými, a to realitnou kanceláriou H. H., riadkovú inzerciu F. a inzeráty inzerované v kancelárii S. H., pričom v uvedených boli inzerované byty po kompletnej alebo aspoň čiastočnej rekonštrukcii. Z uvedených dôvodov potom súd považoval žalobný návrh žalobcu aj vo vzťahu k hodnote výplaty podielových spoluvlastníkov z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/ a 2/. Súd vychádzal z toho, že vznik sporu zapríčinila v prevažnej miere žalovaná 2/, ktorá dlhodobo bránila vo výkone spoluvlastníckeho práva ako aj dohode spoluvlastníkov ohľadom predmetného bytu. Žalovaná 1/ rovnako v priebehu sporu zmenila svoj postoj vo vzťahu k žalobe a až na poslednom pojednávaní s touto žalobou súhlasila.
4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, resp. jeho advokátskeho koncipienta, dňa 12. 03. 2018, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie zdôvodnila dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietala, že prvostupňový súd v prejednávanej veci mal za to, že z jej strany malo dôjsť k znehodnoteniu bytu, ktorý je predmetom sporu. Poukázal na zabraňovanie prístupu do predmetného bytu, čo malo mať za následok vznik nezvratných dodatočných nákladov a finančných strát za hod bytu. Žalovaná 2/ namietala, že uvedený záver súdu nie je pravdivý. Prvostupňový súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o tvrdenie o priebehu konania a rozhodnutie prvostupňového súdu v inom konaní, ktoré ešte nie je právoplatné (15C/16/2008). V zmysle záverov v tomto konaní predložených správ o elektrických zariadeniach a plynových zariadeniach bolo technikmi konštatované, že skúšané zariadenia nie sú schopné bezpečnej prevádzky, pričom technik odporučil nový rozvod plynu v byte. Žalovaná 2/ zvýraznila, že uvedené nebol nikoho výmysel ani rozmar, a preto konštatovanie prvostupňového súdu nie je správne a odvolací súd by mal na uvedené prihliadnuť. Taktiež zdôraznila, že ani ona, ani jej manžel nijak nebránili žalobcovi ani žalovanej 1/ užívať predmetný byt, stačilo sa dohodnúť na potrebných revíziách, odstrániť nedostatky a spoločne ich uhradiť. Ďalej žalovaná 2/ namietala rozhodnutie súdu prvej inštancie o cene/hodnote predmetného bytu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania, pričom však prvostupňový súd vychádzal zo všeobecnej trhovej hodnoty predmetného bytu zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 21. 09. 2016, čo je v čase rozhodovania prvostupňového súdu rok aj 4 mesiace po vyhotovení predmetného znaleckého posudku. Žalovaná 2/ má za to, že ceny nehnuteľností na slovenskom trhu stále stúpajú a dosahujú minimálne hodnotu 1.000 Eur za m2 a viac. Na uvedené upozorňovala na pojednávaniach, čo prvostupňový súd vôbec nezohľadnil. Nezohľadnil ani tú skutočnosť, že žalovaná 2/ našla reálnych kupcov na predmetný byt, a to za oveľa vyššiu cenu, ako ponúkal žalobca a ktorú určil prvostupňový súd. Uvedeným sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal. Stanovisko realitnej kancelárie R. považuje za hodnoverné, sama kancelária uviedla v stanovisku, že predmetný byt má hodnotu cca. 81.000 Eur, kde bol zohľadnený aj jeho pôvodný stav bez balkóna. Vyjadrenie žalobcu tak žalovaná 2/ považuje za irelevantné, nezakladajúce sa na pravde, pričom si ho však prvostupňový súd osvojil. Žalovaná má za to, že predmetný byt má oveľa vyššiu hodnotu ako určil súd prvej inštancie podľa znaleckého posudku jeden a pol roka starého. Podľa jej názoru je potrebné vychádzať z reálnych trhových cien nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, ktoré sú na trhu oveľa vyššie. Berúc do úvahy aj reálneho záujemcu o kúpu bytu manželov M., podiel a primeraná suma pre jednotlivých spoluvlastníkov z reálnej hodnoty nehnuteľnosti 79.602 Eur, je pre každého vo výške 26.534 Eur. Zvýraznila, že pokiaľ sa týka výplaty, musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu a reálnu cenu, za ktorú by vec bolo možné predať. V danom prípade mali manželia M. záujem o byt za cenu vo výške 79.602 Eur. Ďalej žalovaná 2/ namietala i záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v časti odôvodnenia rozhodnutia o trovách konania, v bodoch 56 a 57, kedy mal súd prvej inštancie za to, že vznik sporu v prevažnej miere zapríčinila žalovaná 2/, ktorá mala dlhodobo brániť vo výkone spoluvlastníckeho práva, ako aj dohode spoluvlastníkom. Žalovaná 2/ namietala tento záver súdu prvej inštancie, ktorý sa reálne premietol do rozhodnutia o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná 2/ uviedla, že sa vždy chcela s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť, rovnako ako jej manžel - brat žalobcu, ale mala za to, že ceny nehnuteľností sú oveľa vyššie, ako vždy tvrdili žalobca aj žalovaná. Nikto nechce byť ukrátený na svojich právach, preto žalovaná 2/ hľadala alternatívy a riešenia, s ktorými žalobca ani žalovaná 1/ nikdy nechceli súhlasiť, a práve oni tento spor predlžovali. Aj pre túto skutočnosť žiada trovy konania žalobcovi nepriznať a naopak v prípade úspechu si žalovaná 2/ uplatnila trovy konania. Poukázala, že taktiež žalovaná 2/ jasne pripustila hodnotu bytu za oveľa vyššiu cenu, ako určil prvostupňový súd. S poukazom na tieto dôvody navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že síce zruší podielové spoluvlastníctvo žalobcu žalovanej 1/ a žalovanej 2/, avšak prikáže byt č. X na F. poschodí vo vchode č. XX do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, pričom zároveň uloží žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a žalobcovi každému po 26.534 v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a zároveň prizná žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanej 1/ a žalobcovi. Alternatívne navrhla podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušiť, predmetný byt prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a tomuto uložiť povinnosť zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a žalovanej 2/ každej po 26.534 Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, prípadne navrhla rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaná 1/, pričom upresnila, že odvolanie podáva len voči štvrtému výroku uvedeného rozsudku (o trovách konania), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Poukázala na ustanovenie § 257 CSP a uviedla, že je toho názoru, že súd mal prihliadať na osobitné okolnosti tohto konkrétneho prípadu, ktoré majú výnimočný charakter a ktoré sa týkajú náhrady trov konania žalobcovi zo strany žalovanej 1/. Žalovaná 1/ má za to, že svojím správaním vznik sporu nezavinila ani len čiastočne, naopak snažila sa jeho vzniku vyhnúť a predísť. Bola v rovnakom právnom postavení ako žalobca, pokiaľ ide o spoluvlastníctvo, užívanie a spoluzodpovednosť za byt, pričom musela znášať a čeliť rovnakému protiprávnemu a násilnému správaniu zo strany žalovanej 2/ ako žalobca. Skutočnosť, že v danej veci vystupuje ako žalovaná 1/ je len z dôvodu splnenia formálno-procesných podmienok, aby vec mohla byť prejednaná a rozhodnutá a nič viac. Skutočnosť, že bude musieť platiť náhradu trov konania za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu (sumu po vyčíslení, ktorá môže dosiahnuť niekoľko tisíc eur), rovnako ako žalovaná 2/, ktorá vznik celého sporu vyvolala a svojím postupom počas konania bránila jeho skoršiemu ukončeniu, je neobyčajne tvrdá voči jej osobe a nespravodlivá. Výlučný podiel na vzniku sporu nesie žalovaná 2/ a jej manžel P. O.. Už len skutočnosť, že dvere do bytu boli zalepené stavebným lepidlom, sama osebe svedčí o extrémnom, násilnom správaní, ktoré bolo primárnou príčinou vzniku sporu. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na byte žalovanou 2/ toto správanie pokračovalo, stalo sa neúnosným, a to bezprostredne vyvolalo daný spor. Žalovaná 1/ uviedla, že znášala rovnakú finančnú stratu a náklady za byt ako žalobca. Poukázala tiež na povahu a okolnosti tohto konkrétneho prípadu, pričom uviedla, že sa jedná o dlhotrvajúci spor, už cca. 11 rokov. Počas existencie spoluvlastníctva sa žalovaná 2/ s jej manželom správali násilne, arogantne a celkom protiprávne nielen voči žalobcovi, ale aj voči žalovanej 1/. V neposlednom rade poukázala tiež na svoje osobné pomery a pomery žalovanej 2/. Ona sama (žalovaná 1/) má XX rokov, je F. T., ktorá pomaly úplne prestane pracovať, pričom má zdravotné problémy najmä s O., len ťažko sa pohybuje a celý súdny spor je pre ňu veľkou psychickou záťažou, ktorá by bola iba znásobená, ak by ju súd zaviazal na náhradu trov konania rovnako ako žalovanú 2/. Naopak žalovaná 2/ je mladšia, stále F., má ďaleko vyšší príjem z F. ako žalovaná 1/. Navyše, je predpoklad, že pokiaľ by obe boli solidárne zaviazané na náhradu trov konania žalobcovi, žalovaná 2/ by nezaplatila nič, resp. by robila maximálne obštrukcie a prekážky a zrejme by celú náhradu trov konania musela platiť žalovaná 1/. Nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu odvolateľka preto videla v tej okolnosti, že súd sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov. Súd riadne neodôvodnil rozhodnutie pokiaľ ide o nárok na trovy. Rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné. Súd ďalej dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, že žalovaná 2/ zapríčinila vznik sporu v prevažnej miere, čo je nesprávne. Vznik sporu podľa odvolateľky zapríčinila výlučne žalovaná 2/ a jej manžel. Odvolateľka má tak za to, že súd mal namiesto ustanovenia § 255 ods. 1 CSP aplikovať ustanovenie § 257 CSP, čo neurobil a ani nezdôvodnil, prečo neprihliadol na okolnosti hodné osobitného zreteľa, hoci zo zhrnutia skutkových záverov v rámci odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd zistil existenciu takýchto skutočností výnimočného charakteru a tieto boli preukázané. Žalovaná 1/ tak navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v napadnutom štvrtom výroku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100 % a žalobcovi súd voči žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznáva. V ostatnom žalovaná 1/ rozsudok súdu prvej inštancie nenapadla.
6. Dňa 01. 06. 2018 t. j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, ktorá žalovanej 2/ uplynula dňa 13. 03. 2018, bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené podanie právneho zástupcu žalovanej 2/, resp. podanie advokátskej koncipientky označené ako „Doplnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 01. 2018 č. k. 9C/198/2016-233", ktorého prílohou bol i znalecký posudok č. 100/2018.
7. Dňa 14. 06. 2018 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade voči rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici. Žalobca uviedol, že argumentácia žalovanej 2/ Q. O. v odvolaní je rovnako ako v jej predchádzajúcom vyjadrení nepravdivá, zavádzajúca a účelová. S poukazom na jej vyjadrenia poukázal na to, že najvhodnejším nástrojom k dosiahnutiu riešenie sporu medzi spoluvlastníkmi je v ponímaní žalovanej 2/ uzamknutie daného bytu pred ostatnými spoluvlastníkmi a predmetný byt im vyše 11 rokov nesprístupniť. Manžel žalovanej 2/ dal navyše bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov odpojiť, vymontovať a reálne odstrániť rozvodové skrine a merače elektrického prúdu, plynu a zablendovať prívod vody, čo žalobca považuje za dlhotrvajúce násilné správanie sa voči dvojtretinovým spoluvlastníkom predmetného bytu a za právne neakceptovateľný postup. Žalovaná 2/ taktiež nikdy a nijakými vecne a dôkazovo podloženými protiargumentmi nevyvrátila dôkazy, ktoré súdu žalobca predložil, a rovnako v odvolaní tieto namieta bez predloženia hodnoverného dôkazu. Žalobca ďalej popísal ostatné okolnosti svedčiace o tom, akým spôsobom žalovaná 2/ bránila v užívaní bytu ostatným spoluvlastníkom a akým spôsobom predlžovala spor ohľadom vyporiadania spoluvlastníctva. Námietka žalovanej 2/ o nesprávnosti ceny bytu na základe „starého znaleckého posudku" nie je podľa žalobcu namieste predovšetkým preto, pretože ak s cenou podľa jej názoru nesprávne určenou nesúhlasila, mala možnosť dňa 24. 01. 2018 na pojednávaní požiadať o nový znalecký posudok z dôvodu, ktorý uvádza - iné ceny na trhu v porovnaní s koncom septembra 2016. Žalovaná 2/ tak však neučinila a sama nezložila ani preddavok na trovy znaleckého posudku, ktorý pôvodne sama navrhla. Keďže tieto jej možnosti na iné ocenenie bytu ako ocenenie predložené súdnym znalcom nevyužila, je podľa názoru žalobcu neakceptovateľné, aby po vyše roku po ich nevyužití spochybňovala jeho výšku. Pokiaľ sa týka záujemcov o kúpu bytu, manželov M., tento argument žalobca odmieta ako účelové tvrdenie, keďže slovenský právny systém takúto možnosť v danej veci explicitne vylučuje, keď v § 142 OZ stanovuje, že pokiaľ o spoločnú nehnuteľnosť má záujem jeden zo spoluvlastníkov, nie je možné predať takúto nehnuteľnosť žiadnej tretej osobe, inej ako spoluvlastníkovi bytu. Pokiaľ žalovaná 2/ uviedla, že našla viacerých kupcov na byt, neuviedla už súdu, že to bolo až v lete 2017, teda až vtedy, keď sa kvôli správaniu jej a jej manžela žalobca obrátil na vyriešenie tohto neakceptovateľného stavu na advokátsku kanceláriu. Manželia M. žalobcu ani žalovanú 1/ ako podielových spoluvlastníkov nikdy neoslovili, teda ťažko hovoriť o reálnych záujemcoch. Žalovaná 2/ síce zaslala bývalému právnemu zástupcovi žalobcu návrh kúpnej zmluvy, ale nebola ochotná akceptovať ani len základné legitímne požiadavky, ako je úhrada kúpnej ceny prostredníctvom notárskej úschovy, celkom bežná pri prevode nehnuteľností. Aj preto tvrdenia žalovanej 2/, že sa chcela so žalobcom a žalovanou 1/ dohodnúť, považuje žalobca za nepravdivé.
8. K odvolaniu žalovanej 1/ (do výroku o trovách konania) žalobca uviedol, že v princípe súhlasí s tvrdeniami žalovanej 1/,ktoré majú vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania v danej veci. Podanie žaloby zavinila výlučne žalovaná 2/ a jej manžel a žalovaná 1/ B. O. je v pozícii žalovanej iba z dôvodu splnenia formálno-procesných podmienok, aby sa súdne konanie mohlo uskutočniť (ako počas pojednávania uviedol aj samotný žalobca). Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré žalovaná žiada náhradu trov konania priznať žalobcovi iba voči žalovanej 2/, ako aj s výnimočnosťou uvedených dôvodov, teda s okolnosťami hodnými osobitného zreteľa. V prípade, ak by odvolací súd zmenil výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že mu prizná plnú náhradu trov konania iba voči žalovanej 2/, s takýmto rozhodnutím vo veci by žalobca súhlasil a jeho majetková situácia by tým v zásade ovplyvnená nebola. Poukázal na to, že žalovaná Q. O. má dostatok finančných prostriedkov na to, aby trovy konania v danej veci zaplatila v plnom rozsahu.
9. K vyjadreniu žalovanej 2/ sa písomným podaním zo dňa 23. 06. 2018 vyjadrila žalovaná 1/. Uviedla, že žalovaná 2/ svoje tvrdenia o havarijnom stave predmetného bytu opiera o dôvod bezpečnosti všetkých ostatných osôb v bytovke, ako aj ochranu majetku. Svoje tvrdenia podporuje závermi zo správy o revízii elektrických zariadení a plynových zariadení, ktoré však boli vykonané až prakticky 10 rokov po odpojení rozvodov elektrickej energie a plynu od verejných sietí. Toto odpojenie „zabezpečil" manžel žalovanej ešte v roku 2007, cca. 3 mesiace po smrti majiteľky bytu v čase, keď všetky dotknuté zariadenia boli funkčné a boli počas občasného pobytu žalovanej 1/ v byte v tomto období normálne používané. Preto zdôvodnenie odvolania žalovanej 2/ vyjadrením revízneho technika je očividne irelevantné, nakoľko uvedená vyhláška, na ktorú odkazuje žalovaná 2/ nadobudla platnosť až 2 roky po odpojení bytu od energetických sietí. Preto ani žiadna zo „skúšok uvedených revíznych technikov" nie je dôveryhodná, nakoľko nie je možné skúšať funkčnosť zariadení bez napojenia na príslušnú energetickú sieť a podľa iných predpisov ako platili v čase užívania bytu. V doručenom odvolaní ďalej žalovaná 2/ napáda cenu bytu, pričom poukazuje na fakt, že ceny bytov v ostatnom období stále rastú a že cena stanovená znaleckým posudkom nie je reálna. K tomuto, ako aj k cenám bytov podľa realitných kancelárií sa už žalovaná 1/ vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 16. 11. 2011. Zvýraznila, že nerastú len ceny bytov ale rastú aj ceny stavebných materiálov a stavebných prác potrebných na odstránenie technického znefunkčnenia bytu, ktoré bolo spôsobené práve uvedeným odpojením bytu od energetických sietí. Uvedené je aj dôvod, prečo po obhliadke bytu dňa 24. 01. 2018 odstúpila žalovaná 1/ od jej návrhu na prikázanie bytu súdom do jej výlučného vlastníctva s akceptovaním ceny ponúknutej žalovanou 2/. Žalovaná 1/ si sama vie rozhodnúť a zvážiť, koľko času, práce a nákladov bude musieť vynaložiť na správu svojho majetku a jeho využívanie, a preto cenu stanovenú znaleckým posudkom predloženým v konaní žalobcom, považuje za primeranú. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd, pokiaľ ide o výroky vo veci samej, potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny a pokiaľ ide o výrok o trovách konania, aby rozhodol v zmysle odvolania žalovanej 1/.
10. Dňa 18. 07. 2018 sa žalovaná 1/ vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08. 06. 2018, pričom sa odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 23. 06. 2018 a tohto sa v podstatnom obsahu pridŕžala. K stanovisku žalobcu k svojmu odvolaniu uviedla, že k tomuto nemá námietky.
11. K podaniu žalovanej 2/ označenému ako doplnenie odvolania žalovanej 2/ proti rozsudku sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, pričom uviedol, že v rámci doplnenia odvolania žalovaná navrhla vykonať nový dôkaz, a to znalecký posudok G.. Q.. Nové prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany však možno použiť v odvolacom konaní len za podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadna z uvedených podmienok splnená v prejednávanej veci nebola. Žalovaná 2/ napáda posudok G.. M., pričom toto však mohla a mala urobiť v konaní na súde prvej inštancie, a rovnako tak mala možnosť aj predložiť znalecký posudok G.. Q.. Znalecký posudok G.. M. spĺňa všetky zákonné náležitosti, ako aj všetky podmienky v zmysle § 209 CSP, a preto je nutné pri jeho vykonávaní postupovať ako pri posudku súdom stanoveného znalca. Žalovaná 2/ mohla predložiť vlastný znalecký posudok v konaní na súde prvej inštancie, čo neurobila, dokonca ani nezložila trovy na jeho vykonanie, keď ju k tomu vyzval súd. Okrem iného právny zástupca žalobcu uviedol, že samotné odvolanie aj doplnenie odvolania bolo podané U.. P. H., advokátskou koncipientkou JUDr. Jána Vinarčíka, pričom plná moc bola žalovanou udelená práve JUDr. Vinarčíkovi. Navrhol preto, aby odvolací súd skúmal, či bolo spolu s predmetnými podaniami (odvolaním a doplnením odvolania) predložené súdu aj splnomocnenie JUDr. Vinarčíka pre U.. H. na ich podanie. V prípade, ak takéto splnomocnenie chýba navrhli, aby odvolací súd tieto podania odmietol. Na základe uvedených skutočností a pokiaľ súd odvolanie, ako aj doplnenie odvolania neodmietne z dôvodu, že tieto mohli byť podané neoprávnenou osobou a doplnenie odvolania navyše po uplynutí lehoty na podanie odvolania navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanú 2/ zaviazal súd na náhradu trov odvolacieho konania.
12. Dňa 04. 09. 2018 sa k vyjadreniu žalovanej 2/ zo dňa 10. 08. 2018 vyjadril žalobca. Poukázal na ustanovenie § 185 CSP, podľa ktorého je každá strana sporu povinná označiť sporné alebo nepravdivé tvrdenia protistrany v priebehu prvostupňového konania do ukončenia dokazovania. Podľa názoru žalobcu až teraz - 10. 08. 2018 žalovaná 2/ pripojila množstvo nových hrubých neprávd a vyložených lží, jednak o celej situácii, a to až po skončení dokazovania v rámci prvostupňového konania. Opätovne sa vyjadril k jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalovanej 2/ a vecne sa pridŕžal popisu skutkového stavu podaného vo svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach, pričom zvýraznil, že neexistuje žiaden relevantný dôvod a ani nový dôkaz v zmysle § 365 a 366 CSP, ktorý by poukazoval na nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, či na nesprávne vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom v tomto smere. Preto neexistuje ani žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd zmeniť rozsudok prvostupňového súdu. Navrhol opätovne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
13. V dôsledku podaného odvolania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním vo výrokoch vo veci samej I. až III. postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny a vo výroku o trovách konania (IV. výroku rozsudku) rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Na základe podaného odvolania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP, rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovaných, odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej 2/ do meritórnej časti rozsudku nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovením v napadnutom rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, v dôsledku odvolania žalovanej 2/, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
17. Osobitne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej 2/, nakoľko táto napadla vecnú správnosť rozsudku okresného súdu a rozsudok napadla v rozsahu druhého, tretieho a štvrtého výroku, kedy podaným odvolaním navrhovala po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva s uložením povinnosti výplaty náhrady alebo alternatívne navrhovala po zrušení spoluvlastníctva prikázať byt, ktorý je predmetom konania žalobcovi do výlučného vlastníctva, tak ako to rozhodol súd prvej inštancie, avšak pri uložení povinnosti výplaty žalovanej 1/ a žalovanej 2/ v sume po 26.534 Eur pre každú zo žalovaných (oproti 23.900 Eur ako rozhodol súd prvej inštancie).
18. Pred vecným posúdením odvolania žalovanej 2/ odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovanej 2/ JUDr. Vinarčíkovi doručený dňa 26. 02. 2018. Od nasledujúceho dňa začala žalovanej 2/ plynúť 15 dňová zákonná lehota na podanie odvolania, pričom posledným dňom tejto lehoty bol 13. marec 2018. Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku odvolací súd posudzoval výlučne odvolanie podané advokátom, resp. advokátskou koncipientkou za žalovanú 2/ dňa 12. 03. 2018 a na podanie obsahujúce tiež znalecký posudok G.. Q., doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 01. 06. 2018 odvolací súd neprihliadol, nakoľko uvedené bolo podané zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, pričom obsahuje i rozšírenie rozsahu pôvodne podaného odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd na doplnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. 05. 2018 doručené odvolaciemu súdu dňa 01. 06. 2018 nemohol prihliadnuť
19. Rovnako odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že odvolanie žalovanej 2/ bolo vypracované a podané advokátskou koncipientkou JUDr. Jána Vinarčíka, právneho zástupcu žalovanej 2/, pričom prílohou podaného odvolania nebolo udelené plnomocenstvo pre úkon podania odvolania advokátskemu koncipientovi. Odvolací súd pred rozhodnutím vo veci samej, v určenej lehote vyzval právneho zástupcu JUDr. Jána Vinarčíka na predloženie plnomocenstva advokátskemu koncipientovi
- U.. P. H. na podanie odvolania za žalovanú 2/. Na výzvu súdu JUDr. Ján Vinarčík (hoci zjavne po uplynutí súdom určenej lehoty) odvolaciemu súdu predložil substitučné plnomocenstvo udelené JUDr. Jánom Vinarčíkom U.. P. H. „na podanie odvolania za stranu žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 01. 2018, č.k. 9C/198/2016 - 233."
20. Následne sa odvolací súd zaoberal podaným odvolaním vecne, a to predovšetkým s prihliadnutím na odvolaciu námietku žalovanej 2/, ktorá navrhovala (po zrušení podielového spoluvlastníctva, s ktorým súhlasila), prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva. Uvedenou otázkou sa prioritne zaoberal už súd prvej inštancie, pričom táto argumentácia je obsiahnutá na strane 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že ako žalovaná 1/, tak aj žalobca poukazovali v konaní na násilné správanie sa pôvodného spoluvlastníka - ich brata, a zároveň manžela žalovanej 2/, ako aj samotnej žalovanej 2/, ktorí uzamkli predmetný byt už v roku 2007 a od tej doby bránia ostatným spoluvlastníkom vo výkone ich spoluvlastníckeho práva v rozpore s ust. § 123 a § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť (uzamknutia a zneprístupnenia bytu) nebola v konaní sporná a vyplynula aj z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 15C/16/2008. Z uvedených dôvodov potom ani súd prvej inštancie neuvažoval o alternatívnom návrhu žalovanej 2/ na prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva.
21. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou stotožňuje, na túto poukazuje a konštatuje, že nemá pochybnosti o správnosti uvedeného záveru, a zároveň ani v odvolacom konaní nebol preukázaný opak. Uvedená okolnosť nevyplýva len z tvrdení sporových strán učinených v rámci predmetného konania, ale vyplýva aj z okolností, ktoré nastali a udiali sa v priebehu prejednávania veci. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že i na ohliadke vykonanej súdom prvej inštancie bolo konštatované, že vchodové dvere do predmetného bytu boli i v čase ohliadky zalepené, resp. zatmelené, pričom žalobca, ako ani žalovaná 1/ nemali kľúče od predmetného bytu, a teda nemali umožnený prístup ako spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá im (spoluvlastnícky) patrila, pričom týmito disponoval výlučne právny zástupca žalovanej 2/. Nebola sporná ani tá okolnosť, že to bol práve manžel žalovanej 2/, t. j. brat žalobcu a žalovanej 1/, ktorý cca. 3 mesiace po smrti matky sporových strán v roku 2007 odpojil predmetný byt od energií (elektrickej, plynu), a taktiež odpojil od prívodu vody, pričom tak konal výrazne nešetrným spôsobom, v dôsledku čoho predmetný byt celkom zjavne znehodnotil, a zároveň tak obmedzil v užívaní bytu ostatných spoluvlastníkov, t. j. žalobcu a žalovanú 1/, hoci títo tam i po smrti matky občasne chodievali a mali úmysel tak príležitostne robiť i naďalej. Vyššie uvedené okolnosti boli zároveň i predmetom iného konania, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/16/2008 vo veci žalobcov: 1/ F.. G.. P. O., I.. a 2/ T.. G.. B. O. proti žalovanej Q. O., o uvedenie bytu do stavu spôsobilého riadneho užívania a umožnenia žalobcom jeho obvyklého užívania. V predmetnom konaní súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 02. 02. 2017 uložil žalovanej povinnosť uviesť byt č. X na X. posch. v obytnom dome súp. č. XXXX na Ul. XX. Y. v W. W. do stavu spôsobilého riadneho užívania (po závere vyplynuvšom z dokazovania, že súčasný stav spôsobila práve žalovaná 2/ s manželom) a umožniť žalobcom 1/, 2/ jeho obvyklé užívanie v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. V dôsledku podaného odvolania vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a rozsudkom sp. zn. 14Co/224/2017 zo dňa 15. mája 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ako súdu prvej inštancie, tak aj odvolaciemu súdu sú tak i z vlastnej rozhodovacej činnosti známe dlhotrvajúce spory medzi účastníkmi konania (sporovými stranami) a tiež okolnosti tvrdené, ale i preukázané v súdnych konaniach. Už i vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 15C/16/2008 a pre násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov, značne obmedzujúce rozsah užívania vlastníckeho práva ostatnými spoluvlastníkmi preukázané i v prejednávanej veci, je čiastkový záver súdu prvej inštancie v otázke prikázania bytu do vlastníctva žalobcu (a nie žalovanej 2/) správny, v súlade so zákonom a tiež spravodlivý.
22. Na dôvažok a pre úplnosť odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že byt, ktorý je predmetom sporu bol pôvodne bytom matky žalobcu a žalovanej 1/, v tomto byte uvedení reálne bývali, strávili svoje detstvo, ako i roky mladosti a vzhľadom k tomu, že sa jedná o rodičovský byt majú k nemu nepochybne silné citové väzby, navyše žalobca 1/ má v uvedenom i evidovaný trvalý pobyt. Na strane druhej žalovaná 2/ k predmetnému bytu nemá žiadny osobný vzťah, v tomto nikdy nebývala, spoluvlastnícky podiel 1/3 k nemu bol na ňu prevedený jej manželom, a to na základe darovacej zmluvy až počas prebiehajúceho súdneho sporu o užívanie bytu. I uvedená okolnosť bráni rozhodnutiu o prikázaní predmetného bytu žalovanej 2/ do jej výlučného vlastníctva z uvedených dôvodov, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku žalovanej 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú.
23. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej 2/ prednesenej v podanom odvolaní ohľadom všeobecnej ceny bytu, ktorú tak, ako bola ustálená znaleckým posudkom G.. M., považovala za neprimerane nízku, uvedenou námietkou sa zaoberal už súd prvej inštancie, ktorý poukázal na predložený znalecký posudok žalobcu, ktorý žalovaná 2/ nerozporovala, pokiaľ sa týka metód jeho vypracovania, avšak hodnotu určenú znalcom považovala za neprimerane nízku. Na strane druhej znalecký posudok protistrany, t. j. súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP, žalovaná ako prostriedok procesnej obrany v celom konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila, jej obrana spočívala v predložení potvrdenia realitnej kancelárie R. o zrealizovaní predaja bytu v rovnakom bytovom dome za kúpnu cenu 81.000 Eur a neskôr v predložení návrhu kúpnej zmluvy s manželmi M.. K uvedenému je potrebné uviesť, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku a určení ceny bytu odbornou činnosťou zohľadnil všetky individuálne faktory, ktoré majú potenciál ovplyvniť cenu bytu a znalecký posudok vypracoval po ohliadke bytu na mieste samom, pričom pri uvedenej výslednej sume je bezpochyby zohľadnená i tá skutočnosť, že predmetný byt bol 10 rokov odpojený od akejkoľvek energie, v tom dôsledku bol neobývaný, neobývateľný, a teda neudržiavaný, v dôsledku čoho jeho cena je výrazne nižšia oproti ostatným porovnateľným bytom, porovnateľnej polohy, veku a výmery. Rozhodujúcimi faktormi, ktoré v danom prípade negatívne ovplyvnili cenu bytu, je práve jeho pôvodný stav, vybavenosť bytu a jeho poškodenie, jeho štandard. S prihliadnutím na uvedené nie je možné zvrátiť závery konštatované znalcom v znaleckom posudku poukazom na potvrdenie realitnej kancelárie o zrealizovaní predaja obdobného bytu v rovnakom bytovom dome v roku 2017, nakoľko uvedené byty sa podstatným spôsobom môžu odlišovať práve vo faktore vybavenosti bytu, stavu bytu (s prihliadnutím na jeho poškodenia) a jeho štandardu. Odvolací súd takisto zvýrazňuje, že znalecký posudok G.. W. M. bol predložený súdu zároveň so žalobou žalobcu ako súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP, pričom tento bol zaslaný spolu so žalobou na vyjadrenie i žalovanej 2/. K uvedenému sa po doručení vyjadrila žalovaná 2/ podaním zo dňa 05. 12. 2016, kde namietala len vypracovanie znaleckého posudku príbuzným a na porovnanie priložila stanovenie trhovej ceny hodnoty bytu od realitnej kancelárie H. H. sumou 81.000 Eur. Žalovaná 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesnej obrany nepredložila žiadny iný vypracovaný znalecký posudok, a teda nevyvrátila odborné závery konajúceho znalca v znaleckom posudku predloženom žalobcom. Odvolací súd tiež zvýrazňuje, že cieľom právnej úpravy obsiahnutej v § 209 Civilného sporového poriadku je zhospodárnenie konania v tom zmysle, že pokiaľ si strana už dala vypracovať znalecký posudok, v ktorom sú zodpovedané relevantné otázky aj pre prebiehajúce súdne konanie, je namieste, aby bol tento znalecký posudok použitý aj v súdnom konaní a vykonávaný a hodnotený ako znalecký posudok (v zmysle § 208 Civilného sporového poriadku). Možno teda konštatovať zrovnoprávnenie vykonávania obidvoch znaleckých posudkov v zmysle § 208 Civilného sporového poriadku a podľa § 209 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ teda cena predmetnej nehnuteľnosti závisela od odborného posúdenia a odborných znalostí a vedomostí príslušného znalca, táto bola v konaní určená výlučne (jediným) znaleckým posudkom predloženým žalobcom, pričom v konaní iný znalecký posudok predložený nebol a žalovaná 2/, ktorá závery ohľadom ceny nehnuteľností namietala, v priebehu konania nezložila ani zálohu na trovy znaleckého dokazovania, prípadne nariadeného súdom (ktoré ona sama navrhla), na ktoré ju vyzval súd prvej inštancie. V dôsledku nezloženia zálohy na trovy znaleckého dokazovania, uvedené súdom nariadené nebolo. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti záverov vypracovaného znaleckého posudku, nakoľko tieto neboli adekvátnym odborným spôsobom vyvrátené ani spochybnené, napríklad odlišným vypracovaným znaleckým posudkom, pričom uvedenú „dôkaznú silu" nemajú vyjadrenia, odhady realitných kancelárií, nakoľko po odbornej stránke nezohľadňujú všetky faktory ovplyvňujúce cenu toho - ktorého konkrétneho bytu. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná 2/ namietala neaktuálnosť vypracovaného znaleckého posudku, na ktorý súd prihliadol a podľa ktorého určil cenu predmetného bytu cca. po roku a 4 mesiacoch od podania žaloby (a zároveň i znaleckého posudku) na súd, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že i postojom žalovanej, ktorá sa opakovane nedostavovala na pojednávania nariadené vo veci (napríklad z dôvodu avizovanej PN, alebo z dôvodu potreby starostlivosti o vnúčatá), bolo potrebné pojednávanie vytýčené vo veci odročovať, a i v dôsledku nesúčinnosti na strane žalovanej 2/ nebolo možné vo veci rozhodnúť urýchlene po jej prejednaní.
24. Správnosť záverov obsiahnutých v znaleckom posudku ohľadom ceny bytu nie je spôsobilá vyvrátiť ani žalovanou 2/ predkladaná kúpna zmluva svedčiaca o záujme manželov M., ako potenciálnych kupujúcich o kúpu predmetného bytu za cenu 79 602,- Eur, nakoľko predmetný dôkaz bol súdu prekladaný ako návrh kúpnej zmluvy, pričom so žalobcom a žalovanou 1/ (ako potenciálnymi predávajúcimi) nebolo ohľadom uzatvárania takejto zmluvy komunikované (resp. nebol konsenzus v podstatných náležitostiach zmluvy), preto nie je celkom presvedčivo preukázané, či je predkladaný návrh zmluvy mienený vážne a či by za v ňom upravených podmienok skutočne došlo k predaju predmetného bytu za uvedenú cenu. Uvedenú nejasnosť bolo možné odstrániť výsluchom svedkov M., ale keďže ide o okolnosť tvrdenú žalovanou 2/, ktorá i výsluch vyššie uvedených svedkov navrhovala, bolo jej (procesnou) zodpovednosťou v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP zabezpečiť prítomnosť svedkov na pojednávaní. Žalovaná 2/ tak nekonala a ani súdu neuviedla, prečo nebolo možné postupovať podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v prípade, ak by žiadala o predvolanie svedkov cestou súdu (čo však neučinila). Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že odborné závery týkajúce sa ceny predmetného bytu obsiahnuté v znaleckom posudku G.. W. M. neboli vyvrátené, ani spochybnené iným znaleckým posudkom a ani žiadnym iným dôkazom.
25. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje i záver vyplývajúci zo spisu, že cena predmetného bytu určená znaleckým posudkom už v čase vykonania ohliadky súdom prvej inštancie nemusela byť aktuálna, nakoľko v byte boli s odstupom času zistené i ďalšie závažné opotrebenia a poškodenia, ako napríklad jeho zatečenie, v dôsledku čoho si uvedenie bytu do stavu spôsobilého na užívanie vyžiada ešte ďalšie dodatočné finančné náklady a teda reálna cena bytu môže byť ešte nižšia, než bola určená vyššie uvedeným znaleckým posudkom. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a III. potvrdil ako vecne správny.
26. Pokiaľ sa týka výroku o trovách (prvoinštančného konania), odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku v tejto časti (vo štvrtom výroku napadnutého rozsudku), a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol predovšetkým v okolnostiach vedeného predmetného konania, keď. sporovými stranami boli súrodenci (žalobca a žalovaná 1/), ako dedičia predmetného bytu po svojej matke, pričom žalobca a žalovaná 1/ ako podieloví spoluvlastníci sa užívania bytu v rozsahu im prislúchajúcich práv museli domáhať cestou súdu ktorá skutočnosť je známa súdu z jeho činnosti (viď konanie vedené Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/16/2008). Správanie sa žalovanej 2/ (manželky brata žalobcu a žalovanej 1/), porušujúce a obmedzujúce oprávnenia žalobcu a žalovanej 1/ vyplývajúce z ich (spolu)vlastníckeho práva, násilné odpojenie predmetného bytu od energií, zamedzenie prístupu do predmetného bytu, ako i zalepenie, resp. zatmelenie vchodových dverí, objektívne zabraňujúce vstupu a užívaniu bytu jeho ďalšími spoluvlastníkmi, predstavuje v prejednávanej veci skutočne dôvody hodné osobitného zreteľa na to, aby povinnosť náhrady trov konania bola uložená žalovanej 2/ ako pôvodcovi (resp. jej manžel, ktorý však už v konaní nefiguruje) týchto zásahov, a to v celom rozsahu. Žalovaná 1/, ako správne uviedla, bola uvedená na strane žalovanej z dôvodu naplnenia procesno-formálnych podmienok preto, aby mohla byť uvedená vec súdom prejednaná a rozhodnutá, pričom v postoji žalovanej 1/ odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať jej procesný neúspech, nakoľko bolo rozhodnuté v súlade s návrhom žalobcu, s ktorým od počiatku konania žalovaná 1/ súhlasila. Pokiaľ v určitom momente v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaná 1/ uviedla, že navrhuje prikázať byt i do jej výlučného vlastníctva, uvedené možno chápať i ako snahu žalovanej 1/ o ukončenie sporu o nehnuteľnosť, pričom na uvedené mala ako podielová spoluvlastníčka v 1/3 rovnakú možnosť a právo ako napríklad žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalobca a žalovaná 1/ v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva vzájomne spolupracovali, rešpektovali svoje vzájomné návrhy a podania, boli ochotní kompromisu a dohode vedúcej k ukončeniu sporu, a tiež s poukazom na zhodne uvádzané tvrdenia, ako zo strany žalobcu, tak aj zo strany žalovanej 2/ o násilnom správaní žalovanej 2/ obmedzujúcom ich vlastnícke práva, odvolací súd rozsudok Okresného súdu v časti o trovách konania zmenil tak, že povinnosť náhrady trov konania uložil výlučne žalovanej 2/. Žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu, ktorému by inak vznikol nárok na náhradu trov konania i voči žalovanej 1/, z dôvodov hodných osobitného zreteľa voči žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal. Prihliadol pri tom i na súhlasné stanovisko žalobcu obsiahnuté k tejto otázke vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/. Takýmto spôsobom je rozhodnutie o trovách konania i spravodlivé, reflektujúce i vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, keď povinnosť náhrady trov konania je chápaná a uložená ako sankcia procesne neúspešnému účastníkovi konania, resp. strane sporu vzhľadom na jej postoj v konaní, i na správanie sa žalovanej 2/ vedúce k neprimeranému predlžovaniu predmetného konania.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie vo veci podala žalovaná 2/, ktorá napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a odvolanie podala i žalovaná 1/, avšak len proti výroku rozsudku o náhrade trov konania. Žalovaná 2/ v odvolacom konaní nebola úspešná ani sčasti, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a preto protistrane, t.j. žalobcovi, ako procesnej strane úspešnej v odvolacom konaní v celom rozsahu, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom v súvislosti s odvolacím konaním žalobcovi i reálne vznikli trovy právneho zastúpenia, preto odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.
28. Pokiaľ sa týka procesného úspechu žalovanej 1/ v odvolacom konaní, tento u nej možno konštatovať v otázke trov konania v celom rozsahu, avšak rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP (ktorej aplikácie sa žalovaná v podanom odvolaní domáhala) závisí jednak od úvahy súdu, či v danej veci objektívne vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a jednak odvolací súd prihliadol v tejto čiastkovej otázke i na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý (vo vyjadrení k odvolaniu) uviedol, že súhlasí s nepriznaním nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 1/. Na uvedené okolnosti, ako aj na skutočnosť, že žalovanej 1/ v súvislosti s odvolacím konaním trovy reálne nevznikli (nebola právne zastúpená) odvolací súd prihliadol, keď rozhodol tak, že žalovanej 1/ ako procesne úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.
29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).