Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/284/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: U.. P. V., nar. X.XX.XXXX, bytom V. XX, M., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, v konaní o zaplatenie 7.477,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -182 z 21. mája 2019

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. čo do sumy 3.665 € s príslušenstvom.

Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal z toho, že žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 20.1.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere č. 0449833272, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9000 Eur. Zmluvu podpisoval ako spotrebiteľ a žalovaný v pozícii dodávateľa. Kontrolou úverovej zmluvy 19.2.2018 po oznámení žalovaného o zmene výšky splátky zistil, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, resp. obsahuje nesprávne údaje o RPMN, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa čl. 1 Úverovej zmluvy sú celkové náklady spojené s úverom 9.970,27 Eur a RPMN je 19,31 %. Súčasťou úverovej zmluvy je aj súhlas s poistením úveru, pričom podpisom úverovej zmluvy musel žalobca súhlasiť s poistením. Predmetné poistenie bolo pevnou a neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, čo vyplýva tak z toho, že poistenie je obsiahnuté v jednom dokumente úverovej zmluvy, ako aj zo skutočnosti, že poistenie tvorí časť II úverovej zmluvy nazvanú „Súhlas s poistením úveru.“ Bez uzatvorenia predmetného poistenia by úver nedostal, nakoľko mu bola predložená zmluva vo vyhotovení bez možnosti odmietnuť poistenie. Skutočnosť, že uzavretie poistnej zmluvy bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru vyplýva z položky 2F Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.1.2010, kde v kolónke „Požadované ručenie alebo poistenie“ je uvedené Komplexný súbor poistenia. Podľa § 3 ods. 5 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4 od. 2 písm. j/ ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základe

údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa Vysvetlivky na vyplnenie formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 2F prílohy k vyhláške Ministerstva financií , ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach, ak je pri poskytnutí ponúkaného spotrebiteľského úveru požadované ručenie alebo poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, uvádza s typ tohto ručenia alebo poistenia. Podľa ust. ,,, , veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými v konaní stranami sporu, výsluchom svedkyne U. M.E., vyjadrením žalobcu v konaní, mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 10.1.2010 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0449833272, v zmysle ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal žalobcovi ako dlžníkovi poskytnúť spotrebný úver vo výške 9.000 €, s dohodnutým spracovateľským poplatkom 189,17 €, poplatkom za správu úveru 1,99 €, výškou splátky od prvého čerpania úveru do 31.1.2010 vo výške 51,79 Eur, od 13.2.2010 vo výške 156,08 Eur, k 13.dňu v kalendárnom mesiaci s počtom splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru 13.1.2020, ročnou percentuálnou mierou nákladov 19,31 %, priemernou RPMN 14,74 % a celkovými nákladmi spojenými s úverom 9.970,27 €. Zo zmluvy vyplýva, že banka nepožaduje zabezpečenie. V zmysle bodu 4 predmetnej zmluvy sa žalobca ako dlžník zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu dňu splatnosti splátky dohodnuté v bode 1 v tomto článku, splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v úverových podmienkach. V čl. II bodu 2, bodu 1 Zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník prehlásil, že má záujem zabezpečiť plnením z tohto poistenia pohľadávku banky a v zmysle bodu 2 časti II zmluvy žiada poistenie v rozsahu komplexného súboru poistenia - 1 poistená osoba. Zároveň v zmysle bodu 3 čl. II zmluvy podpisom úverovej zmluvy žalobca ako dlžník súhlasil s poistením schopnosti splácať tento úver podľa rámcovej poistenej zmluvy uzatvorenej medzi bankou ako poistníkom a poisťovňou Slovenskej sporiteľne a.s., Vienna Insurance Group, Tomášikova 48, Bratislava. Z výpovede svedkyne U. M. - zamestnankyne žalovaného vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú stranami sporu dojednávala za žalovaného svedkyňa, pričom podmienkou poskytnutia úveru v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebolo povinné poistenie, bolo na rozhodnutí konkrétneho klienta, či vyžaduje poistenie. Ohľadne rozdielu v type poistenia uvedeného v žiadosti o poskytnutie úveru žalobcom a v samotnej zmluve uviedla svedkyňa, že zrejme tento odlišný typ poistenia vyžadoval dlžník, nakoľko sa obával straty zamestnania, pričom pri rozhodnutí o zmene poistenia ide o rozhodnutie klienta. Žiadosť o poskytnutie úver vypĺňa zamestnanec banky, avšak na základe údajov poskytovaných klientom. V čase, keď strany sporu uzatvárali zmluvu o spotrebiteľskom úvere všeobecne sa poskytovalo klientom poučenie o rôznom type poistenia a možnosti požiadať o úver bez poistenia. Zároveň v prípade, že by žalobca nepristúpil k dohode o poistení, táto okolnosť by nemala vplyv na výšku poskytnutého úveru žalobcovi. Pred podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zvyčajný postup zo strany banky taký, že sa opätovne s klientom rozoberajú podmienky poskytnutia úveru uvedené v zmluve. Zároveň z výpovede svedkyne vyplynulo, že v prípade odlišnej dohody o poistení oproti žiadosti o poskytnutie úveru v otázke poistenia, nie je potrebné dodatočne schvaľovať návrh zmluvy. Náležitosti v formulári pre poskytnutie úveru sú totožné ako náležitosti uvedené v zmluve, pričom poistenie schopnosti splácať úver nikdy nebolo podmienkou pre poskytnutie úveru. Z Výpisu z úverového účtu žalobcu v zmluve o splátkovom úvere predloženej žalobcom v konaní vyplýva, že tento uhradil na splátkach úveru za rok 2010 sumu 2.020,24 €, za rok 2011 sumu 1.986,96 €, za rok 2012 sumu 1830,79 €, za rok 2013 sumu 2.193,30€, za rok 2014 sumu 2.021,04 €, za rok 2015 sumu 1.859,40 €, za rok 2016 sumu 2.207,68 €, za rok 2017 sumu 2.021,30 €, za rok 2018 sumu 336,84 €, teda spolu uhradil žalobcovi sumu 16.477,55 €. Z vyššie vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia žalobcom je nedôvodný. Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená stranami sporu dňa 20.1.2010 obsahuje RPMN, pričom pokiaľ žalobca namietal, že do výpočtu RPMN neboli v rámci celkových nákladov zahrnuté aj náklady na poistenie úveru, uvedené náklady v zmysle bodu 5 o spotrebiteľských úveroch musia byť zahrnuté do úveru len v prípade, že toto poistenie resp. poplatok na poistenie je určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. Pokiaľ žalobca namietal ďalšiu skutočnosť, pre ktorú by na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej stranami sporu mal byť v zmysle účinného v čase uzatvorenia zmluvy úver bezúročný a bez poplatkov, a to že táto neobsahuje v zmysle adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd konštatuje, že takáto adresa predávajúceho podľa názoru súdu ako vyplýva aj z formulácie samotného zákona by bola

potrebná v prípade, že by spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere slúžil na účel úhrady tovaru predávajúcemu, čo by bolo formulované priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a na účely reklamácie tovaru by bolo potrebné uviesť predmetnú adresu, kde by spotrebiteľ mohol uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedené sa nevzťahuje na prípad uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere stranami sporu. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nie sú dané podmienky pre určenie, že zmluva o splátkovom úvere uzatvorená stranami sporu dňa 20.1.2010 je bezúročnou a bez poplatkovou, v zmysle ust. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. citovaného zákona, preto prijaté plnenia zo strany žalovaného na základe predmetnej zmluvy od žalobcu nespĺňajú charakter bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. . Podľa ust. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Súd prihliadol na žalovaným vznesenú námietku premlčania v konaní a zároveň vychádzal zo skutočnosti, že pri bezdôvodnom obohatení dochádza k premlčaniu od doby kedy sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (RNS SR , , ). Nakoľko žalobca bola žalobcom podaná 4.5.2018, súd dospel k záveru, že žalovaný správne namietol premlčanie časti nároku žalobcu za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. platby za obdobie od 8.7.2014 do 13.4.2016, a to vo výške 3.665,51 €.

3. V podanom odvolaní žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vyhovie návrhu v celom rozsahu čo do žiadanej istiny s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.477,55 € od 14.2.2018 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobcovi má odvolací súd priznať náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. V odvolaní v podstate namieta, že celkové náklady spojené s úverom, ktoré sú uvedené vo výške 9.970,27 € nekorešpondujú s reálnymi nákladmi prepočítanými podľa údajov v zmluve, ktoré dosahujú výšku 9.970,56 €, reálne náklady predstavujú súčet splátok (51,79 € + 156,08 € a spracovateľského poplatku 189,17 €) a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch tento úver akoby tieto údaje zmluva vôbec neobsahovala a teda je bezúročný a bezpoplatkový so zreteľom na uzavretú zmluvu o úvere (napr. v rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. vyložil zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j/). Nesprávne je uvedená výška RPMN, a to aj v prípade, ak do jej výšky nebude zarátané poistné, t. zn. 19,20 %, nie 19,31 %, ako bolo uvedené v zmluve o úvere. Dokazovaním súd zistil skutkový stav a vypovedala napríklad svedkyňa, ktorá ešte pracuje pre žalovaného. Ďalej namietal, že formulár, ktorý súvisí s predmetnou zmluvou o úvere je v časti písm. f/ vyplnený, pričom ako požadované poistenie uvádza komplexný súbor poistenia, poistenie úveru bolo podmienkou žalovaného bez plnenia, ktorý by úver žalobcovi sa neposkytol za ním navrhnutých podmienok. Aj z tohto dôvodu je zmluva o úvere neovplyvniteľná, a preto žaloba o bezdôvodné obohatenie má svoje opodstatnenie. Súhlas s poistením a dojednaním poistenia bolo v zmluve vopred naformulované a v časti II bod 17 bolo dojednané, že podpisom úverovej zmluvy zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu Poistenia k úveru ...

6. Napadnutý rozsudok je nesprávny a názor žalovaného, že poistné bolo potrebné zahrnúť do celkových nákladov spotrebiteľa, čo prevzal aj súd prvej inštancie, pretože to bolo podmienkou toho, aby žalovaný získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok, nie je správny. Najzásadnejším rozdielom je aj výška úverového rámca, ktorá je v žiadosti vo výške 8.000 € a v zmluve o úvere už vo výške 9.000 €, pričom vychádzajúc z výpovede svedkyne podľa názoru žalobcu platí, že takúto zmenu nemožno pred podpisom zmluvy o úvere realizovať.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu č.l. 219 až 222 navrhol žalovaný potvrdiť ako vecne správny rozsudok a priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Predovšetkým vo vyjadrení zvýraznil, že po rozsiahlom dokazovaní správne rozhodol súd prvej inštancie a rozoberal poistenie úveru so zreteľom na výpočet nákladov na poistenia a v súvislosti so zahrnutím do celkových nákladov spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom podľa , lebo oni zákon dodržali.

7. Náznaky žalobcu o údajnej zaujatosti výpovede svedkyne sú generické a vrcholne účelové. Ďalej argumentácia odvolateľa, že formulácia zmluvy o splátkovom úvere má akosi vyjadrovať obligatórnosť poistenia, je len účelovou domnienkou (lebo podpisom úverovej zmluvy údaje zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu poistenia k úveru) z jazykového vyjadrenia takýto záver rozhodne nemožno vyvodiť a citovaná formulácia je plne prirodzená iba zmluvným vyjadrením časového okamihu vzniku poistenia. Pri adrese, kde mal údajne žalobca reklamovať alebo uplatniť sťažnosť u žalovaného, ktorá adresa chýba, a tak došlo k porušeniu povinnosti uviesť v zmluve o splátkovom úvere túto adresu, poukazujú na zákonnú úpravu, účinnú v čase uzavretia zmluvy podľa , lebo účinný zákon v zreteľne charakterizuje predávajúceho ako dodávateľa tovaru alebo služby, ktoré majú byť zaplatené z prostriedkov spotrebiteľského úveru, ale aj z koncepcie , ktorého ambíciou bolo regulovať najmä záväzkové vzťahy pri predaji na splátky a pri spôsobe financovania a toto pripojenie medzi dodávateľom tovaru alebo služby a poskytovateľom spotrebiteľského úveru sa malo prejaviť aj v povinnosti veriteľa zakomponovať adresu predávajúceho do zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak a contrario, ak spotrebiteľský úver nebol priamo spojený s kúpou konkrétneho tovaru alebo služby, nemohla ani na veriteľa dopadať povinnosť uviesť v zmluve adresu predávajúceho - lebo žiaden individualizovaný predávajúci totiž v tomto prípade neexistoval a nemohol byť identifikovaný, keďže nešlo o tzv. viazaný spotrebiteľský úver, ako je v súčasnosti reglementovaný ustanovením o spotrebiteľských úveroch.

8. Aj ostatné námietky sú neopodstatnené. Žalobca nesprávne tvrdil, že podstatný rozdiel je v údajne správnej výške celkových nákladov spojených s úverom, ktorá mala byť 9.970,56 €, ale v zmluve je uvedený údaj 9.970,27 €, ide teda o rozdiel (9.970,56 € - 9.970,27 € = „0,29 €“!!!). Preto ide o nepoctivý charakter žaloby a aj keby to bolo tvrdenie žalobcu hypoteticky pravdivé. Žalobca však nenamietal nikdy po uzavretí úverovej zmluvy absenciu, resp. reklamačnú adresu a bez problémov s ich bankou komunikoval, a teda nemal žiaden problém s nájdením adresy pri sume 7.477,55 € a jej zaplateniu. Aj Ústavný súd SR sp.zn. z roku 2011, ako aj z roku 2017, nepovažuje takú banálnu vadu zmluvy za postačujúcu pre úplné odňatie legitímneho zisku. Naopak, žalobca v čase uzavretia zmluvy mal právnické vzdelanie a účelovo len podal žalobu.

9. V ďalšom vyjadrení (č.l. 234-239) zo dňa 26.6.2020 okrem iného žalovaný poukázal aj na to, že žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku, on namietal premlčanie v priebehu celého konania a z hľadiska posúdenia premlčania len súd toto môže posúdiť a súd prvej inštancie spravodlivo a precízne odôvodnil premlčaný nárok čo do čiastočného uplatnenia bezdôvodného obohatenia (uviedol aj judikatúru Najvyšší súd ohľadne začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby).

10. V súvislosti s prejednávaným sporom sú podľa názoru žalovaného právne významné iba skutkové okolnosti, ktorými je obsah uzavretej zmluvy, pretože žalobca dôvodil jej údajnými vadami a vykonanie jednotlivých úhrad úverového záväzku, o ktorých mal žalobca okamžitú vedomosť ipso facto (išlo totiž o jeho vlastné plnenia, ktoré sledoval). Aj v týchto intenciách boli riadne vykonané aj potrebné dôkazy súdom prvej inštancie. Žalobca získal znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie okamžitým zaplatením každej splátky, ak už posúdil vzťah o bezdôvodnom obohatení.

11. Odvolací súd postupom podľa preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania a zistil, že rozsudok je v časti vecne správny a treba ho potvrdiť, a to čo do premlčanej čiastky 3.665 € s príslušenstvom (ktorú istinu príslušenstvom aj súd prvej inštancie správne zamietol).

12. Odvolací dôvod podľa je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol a skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozpore v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z , 193 a 205 , pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil p právnej stránke.

13. Odvolací dôvod podľa spočívajúci v nesprávnom právom posúdení veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil správny (náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy a to v potvrdzujúcej časti rozsudku.

15. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by zvrátili skutkový stav v tejto časti, rozsudok je zákonný.

16. V časti je nárok premlčaný, pretože žalobca za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. platby za obdobie od 8.7.2014 do 13.4.2016 vo výške 3.665,51 € uplatnil oneskorene po zákonnej lehote dvoch rokov (premlčacia subjektívna doba riešená najvyšším súdom , , ale aj najvyšší súd v rozhodnutí ). Žaloba bola podaná až 4.5.2018 a s týmto odôvodnením súhlasí a v tejto časti zamietnutia žaloby aj odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Preto aj ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v odvolaní žalobca, nebol preukázaný a naplnený čo sa týka premlčaného nároku žalobcu a aplikácia práva podľa súdu prvej inštancie je správna.

18. Na druhej strane v prevyšujúcej časti je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný.

19. Odvolací súd v tejto spotrebiteľskej veci zvýrazňuje, že právny poriadok Slovenskej republiky považuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (samozrejme teraz už platí právna úprava podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 ohľadne Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má obsahovať okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zák. aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie ... Zákonná úprava SR vychádzala aj z rozsudku C42/15 ESD z 9. novembra 2016 Home Credit a.s. proti Kláre Bírovej a právna úprava Európskej únie bola predstavovaná Smernicou 2008/48 ohľadne náležitostí Zmluvy o úvere.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku, menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V zmluve má byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky, avšak Smernica ako špecifický prameň (norma práva) EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.

21. Podobne aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v spore žalobkyne Prima banky sp.zn. z roku 2019, ktorý zaujal názor aj k účelu Smernice ako aj poukázal na judikatúru NS SR v inom rozhodnutí napr. ohľadne interpretačných prístupov a právnych záverov najvyššieho súdu ohľadne obsahu úverovej zmluvy.

22. Ďalej odvolací súd dodáva, že aj najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach vyjadril záver, ak pri právnych záveroch či zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami alebo , je treba posúdiť tieto právne úkony aj pri otázke premlčania podľa

a so zreteľom na to, odvolací súd aj skúmal, či námietka premlčania nebola vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Nepriaznivejšie postavenie pre spotrebiteľa má síce , ktorý upravuje kratšiu trojročnú premlčaciu dobu s uplatnením , ak je námietka premlčania uplatnená podľa tohto právneho predpisu, je ale spojená s týmto uplatnením dlhšia (štvorročná premlčacia doba). Nie je možné však v súdenom spore spochybňovať, či úver je absolútnym obchodom a či naň dopadá tretia časť Obch. zák., ale úverová zmluva podľa názoru odvolacieho súdu vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy, súdna prax preto považuje obdobné právne vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občiansko právne vzťahy, t.j. spotrebiteľské vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov sú obchodník poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti a spotrebiteľ, ktorý prijíma úver na svoju osobnú spotrebu a ide tu teda typické občianskoprávne vzťahy (v plnom súlade treba uplatňovať princíp ochrany spotrebiteľa a má sa dodržiavať požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aj z hľadiska premlčania dĺžky premlčacej doby aj jej plynutia aplikovaná právna úprava obsiahnutá v a nie v Obch. zák.). Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby dokonca aj v absolútnych obchodoch majúc zároveň spotrebiteľský charakter z ústavnoprávneho hľadiska nespochybňoval ani Ústavný súd doteraz (napr. uznesenie Ústavného súdu z 19.júna 2013 sp.zn. ).

23. Nebolo sporu medzi stranami sporu, či ide o spotrebiteľské právo a či ide o spotrebiteľskú zmluvu, avšak problematika spotrebiteľského práva je veľmi obšírna, predmetom úpravy nielen jedného právneho predpisu je spotrebiteľské právo, ale celého komplexu vzájomne súvisiacich právnych predpisov (napr. aj rozhodnutie Najvyššieho súdu). Podstatné v tomto spore ale je, že nie je v rozpore s dobrými mravmi, ak strana sporu aj v spotrebiteľskom spore uplatní námietku premlčania tak, ako sa stalo zo strany žalovaného v tejto veci. Žalobca počas celého procesu vymáhania pohľadávky nenamietal svoj dlh a vyjadroval ochotu ho uhradiť, navyše má aj právnické vzdelanie.

24. Ak ale súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu v celom rozsahu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia je nedôvodný a že vychádzal z bodu 5 (ohľadne poistenia, resp., a či poplatok na poistenie je určený veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru) tento záver je predčasný, avšak už teraz možno zaujať právny záver k okolnosti, či predmetný formulár v bode F pri požadovanom ručení alebo poistení úveru obsahuje komplexný súbor poistenia, pričom predmetné poistenie má byť uvedené vo formulári v zmysle vysvetliviek k vyhlášky č. len v prípade, ak pri poskytnutí ponúkaného spotrebiteľského úveru sa požaduje ručenie alebo poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, súd správne vyhodnotil len ako chybu, lebo zo samotného znenia zmluvy o splátkovom úvere uzavretej stranami sporu táto skutočnosť, či veriteľ požaduje zabezpečenie úveru aj poistením nevyplynula a to aj vzhľadom na rozsiahle dokazovanie a nemožno spochybniť ani výpoveď svedkyne ku tejto okolnosti. So zreteľom na účinného v čase uzatvorenia zmluvy, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a to ak neobsahuje v zmysle adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, avšak tu súd prvej inštancie uzavrel správne, že takáto adresa predávajúceho podľa jeho názoru vyplýva aj z formulácie samotného zákona, aby bola potrebná len vtedy, ak by spotrebiteľský úver bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere a slúžil na účel úhrady tovaru predávajúcemu, teda nie na poskytnutie peňazí a jednotlivých finančných čiastok bez účelu.

25. K tomuto záveru odvolací súd dodáva, že tovar je výrobok, ktorý sa k spotrebiteľovi dostáva prostredníctvom trhu a je určený na predaj a jeho výmenu (tu však išlo o finančný úver, teda boli poskytnuté peniaze a žalobca mohol uplatňovať alebo kontrolovať len splátky vo vzťahu k banke).

26. Naviac potrebný tovar predstavujú spotrebné predmety, ktoré sú predmetom tovarovej výmeny, žalobca s právnickým vzdelaním veľmi dobre vedel, že išlo o účelový finančný úver a boli mu poskytnuté peniaze, teda v skutočnosti spotrebný tovar nemohol a ani nemal kde reklamovať a jeho námietka v odvolaní je neopodstatnená ohľadne uvedenia adresy, t.j. reklamáciu tovaru, ktorá podľa obsahu spisu z formulára ani nevyplýva.

27. Vzhľadom na uvedené, keďže nebolo vysvetlené a odôvodnené súdom prvej inštancie prečo by mal platiť aj poistné žalobca a ďalšie poplatky pre nepreskúmateľnosť podľa písm. b/, c/, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie dokazovanie,

s tým, že musí ozrejmiť aj skutkové okolnosti uvedených poplatkov, ako aj otázku dojednania poistného, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere mohla byť zabezpečená poistným aj na žiadosť spotrebiteľa.

28. Len po doplnení dokazovania a riadnom odôvodnení rozhodnutia podľa je možné vo veci opätovne rozhodnúť a keďže došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie v časti uplatneného nároku žalobcu odvolací súd v rozsahu nad istinu 3.665 € s prísl. uplatnenej pohľadávky 7.477,55 € s prísl. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V novom rozhodnutí podľa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania súd prvej inštancie.

30. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.