Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/616/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., registračné číslo: 56007043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom 911 01 Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej A. T., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. T., Q. XX, štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 1 135,13 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/424/2014-40 zo dňa 14. mája 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (označenú ako „návrh“), ktorou sa žalobca (v rozsudku okresného súdu označeného ako „navrhovateľ“) domáhal voči žalovanej (v rozsudku označenej ako „odporkyňa“), zaplatenia sumy 1.135,13 € ako pohľadávky vzniknutej z úverovej zmluvy č. 3812206972 zo dňa 29. 12. 2008, ktorá bola uzavretá medzi Home Credit Slovakia, a. s., ako právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru právny predchodca žalovanej sumu 1.626,50 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 34,95 €. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, listom zo dňa 24. 04. 2013 bola vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Žalobca evidoval voči žalovanej dlh vo výške spolu 1.006,25 €, z toho istina bola vo výške 81,62 €, úrok vo výške 48.34 €, zosplatnená istina vo výške 864,67 €, poistenie PPI vo výške 11,62 €. Žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 1 006,25 €, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 128,88 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1 006,25 € od 15. 11. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere zo dňa 29. 12. 2008 pod číslom 3812206972, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 1 626,50 €, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Vec právne okresný súd posúdil podľa ust. § 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a podľa § 4 ods. 3 poslednej vety zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. do 31. 12. 2008 (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), pričom dospel k právnemu záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, absentuje v nej údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (§ 4 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch) a v zmluve nie je uvedený správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 4 ods. 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). V spojení s § 4 ods. 3 uvedeného zákona, teda, okresný súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1 626,50 €, pričom počas trvania zmluvy uhradila žalobcovi spolu 1 640,87 €., žalovaná uhradila žalobcovi viac ako bola povinná plniť, a preto súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

4. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O. s. p.. Mal za to, že v konaní úspešná žalovaná nepodala návrh na náhradu trov konania. Neúspešný žalobca síce návrh podal, ale nebol v konaní úspešný, preto neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania okresný súd nepriznal.

5. Žalobca v zákonnej 15 dňovej lehote podanom odvolaní (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.) žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie (označeného v odvolaní ako „súd prvého stupňa“) na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca odvolanie podal z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h) a f), ďalej z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O. s. p., a teda, namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a strane sporu (v odvolaní uvedenom ako „účastník konania“) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobca závery súdu prvej inštancie „vyššie označené ako B/ a C/“ považoval za neuralgické body celého konania. Uviedol, že sa s nimi absolútne nestotožňuje a pokladá ich, okrem iného, za nesprávne právne posúdenie veci. Z ďalšieho obsahu odvolania vyplýva, že žalobca namieta závery okresného súdu týkajúce sa neexistencie RPMN v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Namietal správnosť záverov súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých predmetná zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované v zmysle § 2 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca uviedol do predmetnej zmluvy v súlade so znením Smernice 2008/48/ES čl. 10 ods. 2 písm. h) výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa nasledovným spôsobom: „bod 34. celková výška úveru 1.626,50 €/36. počet splátok 84. V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky (ďalej iba „splátka“), ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak (HL 5 § 1). Bod 44. lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru. Tento bod odkazuje na text, ktorý je pod ním v ÚZ uvedený, a to : Klient je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom kalendárnom mesiaci“. S ohľadom na uvedené žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28. januára 2010 vo veci Uniplex (UK Ltd, C-406/08, bod 45. „v rámci vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa preberá smernica sú vnútroštátne súdy povinného vykladať tieto vnútroštátne ustanovenia v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou požadovaný výsledok“.

7. Žalobca tvrdil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 4 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2. Aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ : zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa ods. 1 písm. ...“. Písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti. Ďalej

žalobca namietal, že predmetné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., a tým sa žalobcovi odňala možnosť konať pred súdom.

8. Písomné vyjadrenie k odvolaniu vo veci podané nebolo.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 379 a § 380 na pojednávaní nariadenom na prejednanie odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

10. Podľa prechodného ust. § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ust. § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 06. 2016, ktorý zostal zachovaný aj po 30. 06. 2016 (viď § 470 ods. 1 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej od 01. 07. 2016 účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto koná na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uvádza, že právne účinky žalobcom podaného odvolania v súdenej veci nastali podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, teda, podľa predpisov platných a účinných do 30. 06. 2016, a to vzhľadom k tej skutočnosti, že odvolanie bolo podané za účinnosti uvedeného právneho predpisu. 13. Vzhľadom k námietke žalobcu v odvolaní, že odvolanie neobsahuje náležitosti rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd uvádza, že sa s týmto tvrdením žalobcu nestotožňuje. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Iuris Torija c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 09. 12. 1994, séria A, č. 303- B, Georgiadis c. Grécko z 29. 05. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 02. 1998). Rozsudok okresného súdu dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v súdenej veci. 14. Podľa ust. § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 15. Odôvodnenie rozsudku musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP a súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdom musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Ak rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný. 16. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, z akého skutkového stavu okresný súd pri rozhodovaní vychádzal, aké dôkazy okresný súd vykonal, i ako vec právne posúdil a k akým právnym záverom dospel. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna

relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, tieto okresný súd náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti nároku žalobcu. Jeho rozhodnutie je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís súd prvej inštancie dospel, sú pre právnickú a laickú verejnosť prijateľné, racionálne a aj spravodlivé. Žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti a nepredkladá ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené súdom prvej inštancie. 17. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na čiastočnú nezrozumiteľnosť a nejasnosť podaného odvolania žalobcu, ktorý v odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie ,,vyššie označené ako B/ a C/“, pričom v odôvodnení odvolania závery súdu prvej inštancie nie sú označené spôsobom uvedeným žalobcom. Z odvolania však vyplýva, že v žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi okresného súdu, že v úverovej zmluve absentujú obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z. z., ktorou je ročná percentuálna miera nákladov. Okresný súd ale nezamietol žalobu z dôvodu neexistencie údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov v predmetnej úverovej zmluve, ale z dôvodu neexistencie údajov o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. j) pod následkom neplatnosti vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve nielen údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ale aj údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že v uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď v uzatvorenej zmluve je uvedená suma 1 103,50 €, pričom podľa počtu splátok (84) a výške mesačnej splátky (34,95 €) by mala žalovaná zaplatiť 2 935,80 €, po odrátaní výšky poskytnutých peňažných prostriedkov 1 309,30 €, čo je viac ako uvádza žalobca, resp. jeho právny predchodca v zmluve o úvere. Už len z tohto dôvodu sa preto poskytnutý úver v zmysle ust. § 4 ods. 3 veta posledná považuje za bezúročný a bez poplatkov. 18. Rovnako Zákon o spotrebiteľských úveroch pod následkom, že poskytnutý úver sa bude považovať za bezúročný a bez poplatkov, vyžaduje ako podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. § 4 ods. 2 písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Z rozsudku Súdneho dvore Európskej únie vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti Kláre Bíróovej vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať, okrem iného, v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Čl. 10 ods. 2 písm. h) tejto smernice stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (viď bod 50 a bod 52 rozsudku C-42/15). Z údajov v predmetnej úverovej zmluve, a to z bodu 36 (,,počet splátok 84“) a bodu 44 ,,lehota splatnosti 84 mesiacov po poskytnutí úveru“ nie je možné presne zistiť, kedy bol úver poskytnutý, odvolací súd podotýka, že bežný spotrebiteľ, ako je aj v súdenej veci žalovaná, nemá právnické vzdelanie, aby mohol zodpovedne a presne zistiť, ktorým dňom bol úver od právneho predchodcu žalovanej poskytnutý, či od dátumu podpisu zmluvy klientom, t. j. 15. 01. 2009, či dátumom podpisu veriteľa, t. j. dňom 29. 12. 2008, alebo iného dňa, ktorý v zmluve nie je uvedený, napr. dňom uskutočnenia bankového prevodu, alebo dňom pripísania úveru na účet spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu, pokiaľ je v zmluve uvedený len počet splátok 84 a mesačná splátka 34,95 €, prípadne z údaja ,,prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru“ nie je možné zistiť konečnú splatnosť úveru bez ťažkostí a s istotou. 19. Pokiaľ súd prvej inštancie poukázal v rozsudku na to, že predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny úrokov a iných poplatkov (podľa § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch), odvolací súd znovu poukazuje na rozsudok C-42/15, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí obsahovať uvedenie dátumu splatnosti všetkých splátok úveru, pokiaľ je údaj o výške, počte a frekvencii splátok v zmluve uvedený tak, že umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy jednotlivých splátok, pričom zároveň nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala údaj o tom, aká časť splátky bude započítaná na istinu a aká na úroky (viď bod 52 uvedeného rozsudku). Cieľom ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je splatná každá splátka úveru (bod 48 rozsudku). V dôsledku toho je tento cieľ splnený, ak podmienky tejto zmluvy (rozumnej spotrebiteľskej

zmluvy o úvere) umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 49 rozsudku C-42/15), v súdenie veci nie je možné s istotou dátumy splátok identifikovať. 20. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 4 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2, a teda, preto, aby súd mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou ,,a“, odvolací súd uvádza, že žalobcom uvádzané ustanovenie zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene Zákona obchodnej inšpekcii takéto ustanovenie neobsahuje. V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa poslednej vety ust. § 4 ods. 3 toho istého zákona, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu nebolo možné prihliadnuť ani na túto námietku žalobcu. 21. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, v tomto výroku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so závermi okresného súdu, okresný súd rozhodol správne podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP, keď žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania (teraz v zmysle Civilného sporového poriadku označovaného ako strana sporu) náhradu trov konania nepriznal, hoci si právo na ich náhradu uplatnil. 22. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, žalobca úspech v konaní nemal, preto odvolací súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 pripúšťa (§ 419 , v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 , intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa ods. 1 § 429 neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktoré priznáva majetkové právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.