Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov senátu JUDr. Evy Šiškovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXXX/X, B., zastúpenej JUDr. Milanom Bobákom, advokátom, Kalinčiakova 25, Bratislava, IČO: 32 202 989, proti žalovanému: B. B., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XXXX/XX, F., zastúpenému JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 33 835 845, o určenie, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky voči žalobkyni, v konaní o odvolaní žalobkyne zo dňa 12. 07. 2023 proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -141 zo dňa 5. júna 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a III. výroku p o t v r d z u j e .

Odvolanie proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd podľa ust. v znení neskorších predpisov) rozsudkom č. k. -141 zo dňa 05. júna 2023 zamietol návrh žalobkyne na prerušenie konania (I. výrok), zamietol žalobu (II. výrok) a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (III. výrok).

2. Po právnej stránke svoj rozsudok odôvodnil citáciou ust. 137, , ,, , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ) a o trovách konania rozhodol s poukazom na ust. , (nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v prejednávanom spore) a .

3. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 20. 10. 2022 sa žalobkyňa domáhala určenia, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15. 11. 2021 medzi RemBau, s.r.o., Janka Alexyho 1/A, Bratislava (ďalej len RemBau, s.r.o.) ako postupcom a žalovaným ako postupníkom je neplatná. Podľa tejto zmluvy postupca previedol na postupníka splatné pohľadávky s príslušenstvom, ktoré mal voči žalobkyni ako dlžníkovi. Jednalo sa pohľadávku vo výške 8.166,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 11. 05. 2010 do zaplatenia (rozsudok Okresného súdu Bratislava I, v konaní pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. ), ktorá bola v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok predmetom exekučného konania na Exekútorskom úrade Mgr. Vladimíra Cipára, pod sp. zn. . Ďalej išlo o pohľadávku titulom trov konania uvedeného súdneho sporu, ktorá bola tiež predmetom exekučného konania, a to na Exekútorskom úrade JUDr.

Dagmar Kováčovej pod sp. zn. . Žalobkyňa po začatí exekučných konaní podala návrhy na zastavenie predmetných exekúcii, pričom na účty exekútorov zložila zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku. Počas rozhodovania Okresného súdu Banská Bystrica o návrhoch žalobkyne na zastavenie exekúcií bol oprávnený - spoločnosť RemBau, s.r.o. ex offo vymazaný z Obchodného registra SR ku dňu 23. 11. 2021 pre nesplnenie si povinnosti premeny menovitej hodnoty vkladov a menovitej hodnoty základného imania zo slovenskej meny na euro podľa osobitných predpisov.

4. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní navrhol zmenu petitu žaloby tak, že žiadal, aby súd rozsudkom určil, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok voči žalobkyni, ktoré mali byť predmetom sporného postúpenia. Tvrdil, že žalobkyňa má na tomto určení naliehavý právny záujem a rozhodnutie súdu v tomto spore je spôsobilé odstrániť jej právnu neistotu. Okresný súd Banská Bystrica zastavil exekučné konania, v rámci ktorých došlo k postúpeniu pohľadávok na postupníka len z procesných dôvodov. Naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila tak, že v prípade nového návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým by sa žalovaný ako postupník úspešne domáhal výkonu exekúcie na základe spornej zmluvy o postúpení pohľadávok, by vykonanie exekúcie značne zasiahlo do jej ústavných práv (právo vlastniť majetok, právo na spravodlivý súdny proces, právo na súdnu ochranu). Je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, existuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak, než určovacím výrokom. V uznesení Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. zo dňa 20. 12. 2022 sa konštatuje (25. bod), že exekúcia sa zastavila nie z meritórneho dôvodu, ale z dôvodu procesného, a teda uvedené zastavenie exekúcie netvorí prekážku v právoplatne rozhodnutej veci pre prípad, že by sa nový nositeľ oprávnenia z exekučného titulu rozhodol opätovne iniciovať exekúciu. Žalovaný môže opätovne iniciovať exekúciu. Ak by bola žalobkyňa úspešná v tomto konaní, potom by už neexistovala možnosť, aby žalovaný podal nový návrh na výkon exekúcie a definitívne by sa odstránila neistota žalobkyne. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. . 5. Na základe vykonaného dokazovania (rozsah ktorého súd prvej inštancie popísal v odôvodnení svojho rozsudku) súd zistil nasledovný skutkový stav:

5.1 Súdu bola predložená zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá medzi spoločnosťou RemBau, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom datovaná 15. 11. 2021, ktorej platnosť žalobkyňa namietala. Podľa I. článku tejto zmluvy je predmetom zmluvy záväzok postupcu previesť na postupníka splatné pohľadávky spolu s ich príslušenstvom, ktoré má voči dlžníkovi (A. B.), a to:

1/ z titulu súdne priznanej pohľadávky vo výške 8.166,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 11. 05. 2010 do zaplatenia (súdne konanie bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a zároveň na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. , pričom oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 06. 02. 2018, vykonateľnosť dňa 10. 02. 2018 a v súčasnosti je pohľadávka predmetom exekučného konania u súdneho exekútora Mgr. Vladimíra Cipára pod sp. zn. ;

2/ z titulu trov konania vyššie uvedeného súdneho sporu, a to za zaplatený súdny poplatok vo výške 489,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 5.111,42 eur (na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. zo dňa 17. 06. 2019 a potvrdzujúceho uznesenia tohto súdu pod sp. zn. zo dňa 22. 01. 2020 a v súčasnosti sú tieto pohľadávky predmetom exekučného konania u súdnej exekútorky JUDr. Dagmar Kováčovej pod sp. zn. .

Postupník sa zároveň v zmluve zaviazal zaplatiť postupcovi dohodnutú odplatu.

5.2 Oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 03. 2022 žalovaný žalobkyni oznámil, že od postupcu (RemBau, s.r.o.) nadobudol ako postupník vyššie označené nasledovné pohľadávky (pohľadávku v sume 8.166,27 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy od 11. 05. 2010 do zaplatenia a pohľadávku z titulu trov konania vyššie uvedeného súdneho sporu, a to za zaplatený súdny poplatok v sume 489,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.111,42 eur).

Z podacieho lístka zo dňa 29. 03. 2022 vyplýva odoslanie doporučeného listu 2. triedy žalovaným ako odosielateľom žalobkyni ako adresátovi.

5.3 Z upovedomenia o začatí trestného stíhania Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Senici, Odbor kriminálnej polície č. ORP-205/VYS-SE-2022 zo dňa 20. 09. 2022 mal súd preukázané, že vyšetrovateľ PZ žalobkyňu upovedomil, že na podklade oznámenia AK JUDr. Vladimír Štefek zo dňa 12. 04. 2022, bolo dňa 20. 09. 2022 v zmysle ust. začaté trestné stíhanie pre prečin podvodu v štádiu pokusu podľa ust. k , (antedatovanie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 11. 2021 v súvislosti s exekúciou vedenou pod sp. zn. a 18Ek/1743/20 vo veci oprávneného RemBau, s.r.o. a povinnej A. B., následného predloženia dňa 26. 01. 2021 exekútorke JUDr. Kováčovej a Mgr. Cipárovi).

5.4 Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní pod sp. zn. zo dňa 08. 06. 2022 vyplýva, že v exekučnej veci oprávneného: RemBau, s.r.o., o zmene pôvodného oprávneného na nového oprávneného: B. B., proti povinnej: A. B., o vymoženie 8.166,27 eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom Mgr. Vladimírom Cipárom pod zn. súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil. V tomto uznesení súd v zmysle ust. a ust. Exekučného poriadku poukázal na povinnosť postupcu postúpenie pohľadávky oznámiť bez zbytočného odkladu dlžníkovi. Ďalej uviedol, že oprávnený objektívne mal k dispozícii dostatočne dlhé časové rozmedzie, v rámci ktorého mohol (túto) svoju zákonnú povinnosť splniť. Ak k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v rámci exekučného konania skutočne došlo v čase pred zánikom oprávneného, bolo nanajvýš v záujme oprávneného, aby o tejto skutočnosti oboznámil súd, resp. súdneho exekútora a povinného, čo sa mohlo stať najskôr v deň, kedy ku postúpeniu pohľadávky skutočne došlo, no najneskôr vtedy, kedy mu to objektívne skutočnosti dovoľovali (in concreto v nasledujúci pracovný deň), inak vtedy, keď tak pri vynaložení dostatočnej miery obozretnosti zodpovedného veriteľa mohol uskutočniť, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že oprávnený vedel, že už dňa 22. 03. 2021 bol pod č. 55/21 v Obchodnom vestníku zverejnený zoznam osôb, ktoré môžu byť vymazané z Obchodného registra v súlade s ust. , čiže od 22. 03. 2021 mohol a mal mať oprávnený o tejto skutočnosti vedomosť, avšak k postúpeniu predmetnej pohľadávky malo dôjsť až dňa 15. 11. 2021 (po uplynutí viac ako 6 mesiacov od zverejnenia v Obchodnom vestníku). Exekučný súd konštatoval, že nevzhliadol dôvod pre zmenu účastníka konania - oprávneného, a keďže (pôvodný) oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra, rozhodol o zastavení exekúcie. Súd v odôvodnení svojho uznesenia konštatoval, že z objektívneho sledu udalostí možno odôvodnene predpokladať, že v čase postúpenia pohľadávky na postupníka už oprávnený skutočne neexistoval, čo by v konečnom dôsledku malo za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Postup postupcu a postupníka súd hodnotil ako vysoko neštandardný a prinajmenšom nepravdepodobný, kedy by sa sám veriteľ (v exekučnom konaní oprávnený) vystavil nebezpečenstvu zmarenia vymoženia pohľadávky z dôvodu, na ktorý by súd, resp. poverený súdny exekútor prihliadol z úradnej povinnosti (zánik oprávneného bez právneho nástupcu) a exekúciu, resp. exekučné konanie by zastavil. Je nepopierateľnou skutočnosťou, že postup postupcu a postupníka vyústil do poškodenia práv povinnej a znevýhodnenia jej procesného postavenia. Podľa doložky právoplatnosti Okresného súdu Banská Bystrica nadobudlo toto uznesenie právoplatnosť dňa 08. 06. 2022.

5.5 Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022 v exekučnej veci oprávneného: RemBau, s.r.o., o zmene pôvodného oprávneného na nového oprávneného: B. B., proti povinnému: A. B., o vymoženie 489,50 eur s prísl., vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar Kováčovou pod sp. zn. rozhodol o zastavení predmetnej exekúcie, a to z rovnakých dôvodov ako v prípade exekúcie pod sp. zn. vedenej Mgr. Vladimírom Cipárom.

V konaní vedenom pod sp. zn. Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 06. 09. 2022 rozhodoval o sťažnosti B. B. proti uzneseniu zo dňa 17. 06. 2022, ktorú sťažnosť exekučný súd zamietol, pretože dospel k záveru o jej nedôvodnosti. Súd poukázal na ust. § 37 Exekučného poriadku, ktorý jednoznačne stanovuje účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky, aby v prípade, ak je predmetom postúpenia nárok, ktorý je už vymáhaný v rámci exekúcie, túto skutočnosť bezodkladne oznámili súdnemu exekútorovi a ten exekučnému súdu. Vyšší súdny úradník vyhodnotil oznámenie o postúpení pohľadávky exekučnému súdu za oneskorené a postup a správanie sa účastníkov zmluvy po jej uzavretí za vysoko neštandardný (s čím exekučný súd súhlasil) a keďže pôvodný oprávnený medzičasom zanikol, nezostávalo súdu nič iné, než exekúciu podľa ust. Exekučného poriadku, či ust. zastaviť. Súd v uznesení konštatoval, že exekúcia sa zastavila nie z meritórneho dôvodu, ale z dôvodu procesného, t.j. existencie procesnej prekážky (straty

procesnej subjektivity oprávneného), a teda uvedené zastavenie exekúciu netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre prípad, že by sa nový nositeľ oprávnenia z exekučného titulu rozhodol opätovne iniciovať exekúciu.

5.6 Okresný súd Banská Bystrica uznesením pod sp. zn. zo dňa 20. 12. 2022 sťažnosť žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 08. 06. 2022 zamietol, a to z rovnakých dôvodov ako vo veci vedenej pod sp. zn. .

6. Po pripustení zmeny petitu je predmetom súdneho konania rozhodnúť o určení, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok voči žalobkyni, ktoré mali byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021. Súd žalobu po pripustení jej zmeny posudzoval v zmysle ust. a v prvom rade sa zaoberal otázkou, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tomto určení.

7. V zmysle konštantnej judikatúry súdov je naliehavý právny záujem daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ). Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Procesnú povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha, t. j. žalobcu.

8. V súdenom spore žalobkyňa podľa názoru súdu na požadovanom určení naliehavý právny záujem nemá. Z predložených uznesení Okresného súdu Banská Bystrica ako aj z vyjadrení žalobkyne bolo preukázané, že exekučné konania oprávneného - spoločnosti RemBau, s.r.o. voči žalovanej ako povinnej boli právoplatne zastavené a v súčasnosti žiadne exekučné konanie voči nej neprebieha. Právne postavenie žalobkyne nie je ohrozené, za súčasného stavu jej žiadna ujma nehrozí. Pokiaľ sa žalovaný v budúcnosti rozhodne iniciovať voči žalobkyni exekučné konanie titulom pohľadávok, ktoré mu mali byť spornou zmluvou o postúpení pohľadávok postúpené, žalobkyňa sa rovnakými argumentami, ako uvádzala v tomto konaní, môže voči uvedenému brániť. Ak je žalobkyňa presvedčená, že k platnému postúpeniu pohľadávok zo spoločnosti RemBau, s.r.o. na žalovaného nedošlo, je v jej záujme, aby v prípade, ak žalovaný voči nej exekučné konanie iniciuje, tieto skutočnosti exekučnému súdu uviedla. Žalobkyňa je oprávnená sa touto argumentáciou brániť aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie a postupom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku žiadať, aby súd exekúciu zastavil. V tejto súvislosti súd prvej inštancie citoval časť komentára k Exekučnému poriadku (Števček, M., Kotrecová, A., Tomašovič, M., Molnár, P. a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2018).

9. Právny zástupca žalobkyne počas konania poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. . Súd prvej inštancie k tomuto uviedol, že skutkový stav v poukazovanom prípade bol celkom odlišný od skutkového stavu v tomto prejednávanom spore. Podľa odôvodnenia predmetného rozsudku bolo predmetom konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré mu mala darovať žalovaná v 1. rade. Najvyšší súd SR v rozsudku pod sp. zn. zo dňa 06. 12. 2012 konštatoval, že v predmetnej veci možno prisvedčiť záveru súdov nižších stupňov v tom, že žalobca mal a tiež osvedčil svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva. Vzhľadom na skutkové okolnosti uvedenej veci žalobca sa týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhal nápravy stavu, za situácie, kedy za pôvodne žalovanú vstúpili do konania ako jej právne nástupkyne žalované v 2. a 3. rade, ktoré súčasne sa stali domnelými vlastníčkami (zápis v katastri nehnuteľnosti), na základe neplatného právneho úkonu, ako správne vyhodnotil odvolací súd. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ďalej vyplýva, že žalobca v danej veci sa skutočne nachádzal v stave právnej neistoty, pretože k nehnuteľnostiam, o ktorých tvrdil, že je ich vlastníkom, mu zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností nesvedčal. Pokiaľ chcel žalobca docieliť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností, nezostávalo mu nič iné, ako podať na súd určovaciu žalobu.

10. V tomto prejednávanom spore je skutkový stav celkom iný ako v konaní, ktoré bolo predmetom dovolacieho konania vedeného pod sp. zn. . Podľa názoru súdu prvej inštancie sa žalobkyňa v stave právnej neistoty nenachádza, a to ani za situácie, že žalovaný považuje zmluvu o postúpení pohľadávok za platný právny úkon a môže na jej základe voči žalobkyni iniciovať exekučné konanie. Súd opakovane uviedol, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Určovacia žaloba je neprípustná vtedy, ak rozhodnutie o nároku, ktorý je predmetom konania na jej základe, by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného sporu. O takúto situáciu ide aj v prejednávanej veci. Určenie, ktorého sa žalobkyňa domáha, jej právne postavenie nezmení, pretože jej právne postavenie nie je neisté a súd nepovažoval za správne rozhodnúť o požadovanom určení do budúcna len pre prípad, ak by sa žalovaný rozhodol podať voči žalobkyni návrh na exekúciu. V predmetnej veci podľa názoru súdu nie je možné uvažovať o ohrození práva žalobkyne vlastniť majetok, jej práva na spravodlivý súdny proces a súdnu ochranu, pretože žalovaný exekučné konanie ešte ani neinicioval. Žalobkyňa a ani jej právny zástupca neodôvodnili a ani nijakým spôsobom nekonkretizovali, akým spôsobom by k porušeniu týchto práv žalobkyne malo dôjsť.

11. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení neosvedčila, preto sa súd meritom prejednávaného sporu ďalej nezaoberal. S poukazom na hospodárnosť konania súd nevykonal dokazovanie v merite prejednávanej veci, ani ďalšie dokazovanie spočívajúce vo výsluchu bývalého konateľa spoločnosti RemBau, s.r.o. a žalovaného, ktoré nemohlo ovplyvniť závery súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu a bolo by jednoznačne nadbytočné a nehospodárne.

12. Súd prvej inštancie s poukazom na ust. , , , a ust. uviedol, že podaním zo dňa 09. 03. 2023 žalobkyňa žiadala o prerušenie konania do právoplatného ukončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Senici pod ČVS: ORP-205/VYS-SE-2022, v ktorom bolo začaté trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky zo spoločnosti RemBau, s.r.o.. Súd pri posudzovaní tohto návrhu nezistil dôvod ani na obligatórne, ani na fakultatívne prerušenie konania. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení, ktorého sa v tomto konaní domáhala. Výsledok predmetného trestného konania nemá pre právne posúdenie existencie, či neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne nijaký význam a čakať na výsledok trestného konania je podľa názoru súdu pre toto konanie nehospodárne. Návrh žalobkyne na prerušenie konania preto súd zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ust. a nakoľko žalovaný bol v konaní úspešný (zatiaľ čo žalobkyňa nedosiahla žiadny materiálne merateľný úspech), súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (100 %). Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. súd v prejednávanom spore nevzhliadol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

14. Žalobkyňa podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie zo dňa 12. 07. 2023.

14.1 V odvolacích dôvodoch proti I. výroku rozsudku (zamietnutie návrhu na prerušenie konania) žalobkyňa uviedla, že podala dňa 12. 04. 2022 trestné oznámenie, v zmysle ktorého vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec, odbor kriminálnej polície začal dňa 20. 09. 2022 podľa ust. , trestné stíhanie pod č. ORP-205/VYS-SE-2022 pre prečin podvodu v štádiu pokusu podľa ust. k ust. , (antedatovanie zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15. 11. 2021 v súvislosti s exekúciami vedenými pod sp. zn. a 18Ek/1743/ vo veci oprávneného RemBau, s.r.o. a povinnej A. B., ktorá bola dňa 26. 01.2022 predložená súdnym exekútorom JUDr. Kováčovej a Mgr. Cipárovi). Exekučné konania vedené u vyššie uvedených súdnych exekútorov boli právoplatne zastavené a Okresný súd Banská Bystrica v odôvodneniach uznesení, ktorými predmetné exekučné konania zastavil, vyhodnotil postup pôvodného oprávneného vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok ako vysoko neštandardný a v prípisoch o odmietnutí vydania dodatkov k povereniam označil tento postup za špekulatívny, resp. poukázal na konanie povinnej (žalobkyne v tomto konaní), ktorá opakovane upozornila na skutočnosť, že oprávnený

v exekučných konaniach, t. j. spoločnosť RemBau, s.r.o. bol počas vedenia predmetných exekučných konaní vymazaný z Obchodného registra SR, a to odo dňa 23. 11. 2021.

Celkový postup oprávneného vo vzťahu k postúpeniu pohľadávok sa javil ako neštandardný (čo aj konštatoval Okresný súd Banská Bystrica), tak povinná - žalobkyňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu trestné oznámenie. Keďže do dnešného dňa vykonáva vyšetrovateľ v predmetnej trestnej veci úkony, tak sa žalobkyňa domáhala prerušenia súdneho konania (určovacia žaloba o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15. 11. 2021 medzi RemBau, s.r.o. ako postupcom a žalovaným B. B. ako postupníkom) v zmysle ust. . O prerušenie konania žalobkyňa žiadala z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania v trestnej veci, v rámci ktorého môžu vyjsť najavo skutočnosti, na základe ktorých bolo trestné oznámenie dôvodné a ktoré môžu mať zásadný význam pri rozhodovaní o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Zamietnutím návrhu na prerušenie konania súd prvej inštancie odoprel žalobkyni právo na spravodlivý súdny proces zmysle ust. .

14.2 V odvolacích dôvodoch proti výroku o zamietnutí žaloby (II. výrok rozsudku) žalobkyňa citovala ust. , , .

Podanú žalobu a naliehavý právny záujem žalobkyňa odôvodnila tak, že žiadala o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. zmenou žaloby sa domáhala určenia, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok voči žalobkyni, ktoré mali byť predmetom sporného postúpenia. O uvedené žiadala z dôvodov, že počas vedenia exekučných konaní došlo k zániku oprávneného, následne k spornému postúpeniu pohľadávok na postupníka, čo vyústilo k vydaniu dvoch rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý zastavil exekučné konania.

Po právoplatnom zastavení exekučných konaní žije žalobkyňa v právnej neistote, a to z dôvodu, že postupník - žalovaný B. B., môže kedykoľvek podať návrh na vykonanie exekúcie, a tak iniciovať exekučné konanie pre vymoženie pohľadávok, ktoré boli podľa rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica neštandardne postúpené z postupcu: RemBau s.r.o. na postupníka: B. B..

V situácii, keď súd nevyhovel určovacej žalobe, žalobkyňa nemá inú možnosť, len nečinne čakať, kým žalovaný (v pozícii oprávneného) podá návrh na vykonanie exekúcie, aby sa mohla v exekučnom konaní účinne brániť. Je tým vystavená nútenej pasivite a najmä neistote, ktorá môže trvať po dlhú dobu, nakoľko veriteľ, ktorý má v rukách exekučný titul, môže pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať až do 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Nie je teda pravdou tvrdenie Okresného súdu Nitra uvedené v 24. bode odôvodnenia, že „žalobkyňa sa v stave právnej neistoty nenachádza“.

Taktiež nie je pravdou ani to, že by „rozhodnutie o nároku, ktorý je predmetom konania na jej základe, by predstavovalo len rozhodnutie o predbežnej otázke podstatnej pre rozhodnutie iného sporu“. Určenie, ktorého sa žalobkyňa zmenou žaloby domáha, by naopak vyriešilo odstránenie spornosti jej práva alebo neistoty v právnom vzťahu, a to tým, že druhá strana nebude túto povinnosť od nej vymáhať, pretože súd určil, že táto povinnosť neexistuje.

Vyhovenie tejto žalobe by mohlo mať priaznivý dopad na právne postavenie žalobkyne a tým je v danom prípade predpoklad naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení naplnený. Podanou určovacou žalobou sa žalobkyňa domáhala ochrany práva vlastniť majetok, práva na spravodlivý súdny proces a práva na súdnu ochranu. V prípade podania nového návrhu na vykonanie exekúcie, by bolo značne ohrozené vlastnícke právo povinnej, prípadne by mohol byť obmedzený výkon vlastníckeho práva k majetku patriacemu povinného.

Okresný súd Nitra podľa názoru žalobkyne nepostupoval správne ani v otázke zistenia, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na výsledku predmetného sporu o určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, resp. o určení, či je žalovaný veriteľom pohľadávok voči žalobkyni. Naliehavý právny záujem žalobkyne bol súdu preukázaný tým, že B. B. môže podať návrh na vykonanie exekúcie a domáhať sa vymoženia pohľadávky, ktorá bola na neho postúpená sporne, k čomu dospel aj Okresný súd Banská Bystrica v uzneseniach, ktorými právoplatne zastavil predmetné exekučné konania.

Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala súdnej ochrany a primárne chcela odstrániť právnu neistotu spočívajúcu v spôsobe (včasnosti) postúpenia pohľadávok. Uvedeného sa žalobkyňa domáhala aj z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica vyhodnotil postup oprávneného za neštandardný a rovnako v rozpore s ust. § 37 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku. V prípade, ak po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie nastane skutočnosť, na základe ktorej dochádza k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bezodkladne túto skutočnosť oznámiť exekútorovi a jej vznik doložiť. Túto povinnosť mali účastníci exekučného konania, a to oprávnený: RemBau s.r.o. alebo povinný: A. B.. Túto povinnosť si však nesplnil oprávnený, ani jeho právny zástupca, ktorý vyhotovil zmluvu o postúpení pohľadávok a teda svojim konaním spôsobili poškodenie práv povinnej (žalobkyne v tejto veci) a znevýhodnenie jej procesného postavenia v exekučnom konaní.

Podľa ustálenej judikatúry súdov SR (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. ) bezodkladne znamená vyjadrenie časového obdobia, kde by malo ísť rádovo o dni, nie o týždne.

Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia taktiež poukázal na právo povinnej brániť sa voči prípadnému novému exekučnému konaniu, čo sa javí žalobkyni taktiež ako nehospodárne a v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces, hospodárnosť a rýchlosť konania. V prípade, ak by okresný súd vyhovel podanej určovacej žalobe, tak by definitívne ochránil povinnú od hrozby exekučného konania, ktorému môže kedykoľvek čeliť.

Určovacia žaloba v predmetnej veci bola procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši, a to aj vzhľadom na rozdielne špecifiká exekučného konania oproti tomuto súdnemu konaniu, napr.: a/ hoci nejde o vadu konania, v exekučnom konaní o prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie sa nenariaďuje pojednávanie (ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku); hoci nejde o vadu konania, v exekučnom konaní sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu, ako procesnú činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach , lebo je postačujúce, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu; c/ hoci nejde o vadu konania, súd oboznamovanie s obsahom listín nevykonáva na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného; d/ po začatí exekúcie exekútor bezodkladne vykoná potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku; e) povinný po doručení upovedomenia o začatí exekúcie musí obmedziť svoju činnosť na uskutočňovanie bežných právnych úkonov v rozsahu, v ktorom to od neho možno spravodlivo požadovať, s ohľadom na výšku a význam vymáhaného nároku; f) po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinný nemôže nakladať s majetkom podliehajúcim exekúcii bez predchádzajúceho písomného súhlasu exekútora s výnimkou bežných právnych úkonov; g) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, musí zložiť zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel.

V predmetnom súdnom konaní žalobkyňa uplatnila žalobu, ktorá spĺňa zákonné atribúty určovacej žaloby tým, že je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak a jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

Samotné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v rozpore s II. výrokom rozsudku, pričom v tejto súvislosti žalobkyňa citovala časť 21. bodu odôvodnenia rozsudku.

Súd prvej inštancie nevzhliadol naliehavý právny záujem v určovacej žalobe napriek existencii dvoch právoplatných uznesení Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým súd zastavil exekučné konania, v ktorých tento súd v odôvodnení konštatoval, že „Skutočný dôvod, prečo sa postupca a postupník rozhodli konať horepopísaným spôsobom, známy nie je, no nepopierateľnou skutočnosťou je, že vyústil do poškodenia práv povinnej a znevýhodnenia jej procesného postavenia.“

K 25. bodu odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (v ktorom súd konštatoval, že dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní naliehavý právny záujem na požadovanom určení neosvedčila, preto sa meritom prejednávaného sporu ďalej nezaoberal a s poukazom na hospodárnosť konania nevykonal dokazovanie v merite prejednávanej veci, ani ďalšie dokazovanie spočívajúce vo výsluchu bývalého konateľa spoločnosti RemBau, s.r.o. a žalovaného) žalobkyňa uviedla, že týmto postupom jej bolo upreté právo na spravodlivý súdny proces a taktiež jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu.

14.3 Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Nitre v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 05. 06. 2023 zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaný podal k odvolaniu žalobkyne vyjadrenie zo dňa 14. 08. 2023. Bol toho názoru, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla ani jeden dôkaz, ktorým by v konaní preukázala svoj naliehavý právny záujem na určení platnosti/neplatnosti predmetnej zmluvy. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval žalovaný za zákonný, spravodlivý a správny a žiadal, aby ho súd potvrdil. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal trovy odvolacieho konania.

16. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11. 09. 2023 uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky existoval nielen v čase začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je u nej daný z dôvodu, že bez tohto určenia by bolo nepriaznivo ovplyvnené jej právne postavenie proti žalovanému. Žalovaný sa predstieraným právnym úkonom o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky (spätným antedatovaním zmluvy uzavretej v čase, keď pôvodný veriteľ zanikol bez právneho nástupcu) snaží vystupovať ako oprávnený a byť účastníkom exekučného konania vedeného proti nej, namiesto pôvodného veriteľa. Trestné stíhanie vedené vo veci nie je právoplatne ukončené, a preto navrhla súdne konanie prerušiť do jeho právoplatného skončenia, čo súd prvej inštancie neakceptoval. Vyhovujúci rozsudok v predmetnej veci by priaznivo ovplyvnil jej právne postavenie v tom smere, že by žalovanému nezaložil nárok na uplatnenie práva zo zmluvy o postúpení pohľadávky proti nej.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. v znení neskorších predpisov – ďalej aj ) pri posudzovaní odvolania žalobkyne zistil, že odvolanie proti II. výroku rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné, bolo podané oprávnenou stranou (žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté), v zákonom stanovenej lehote (ust. , , ) a konštatoval, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti a obsahuje zákonom stanovené odvolacie dôvody (ust. , , ). Následne odvolací súd, viazaný rozsahom podaného odvolania žalobkyne, odvolacími dôvodmi ako i súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom (ust. , , , ) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne proti II. výroku napadnutého rozsudku č. k. -141 zo dňa 5. júna 2023 nie je dôvodné, a preto tento výrok ako i s ním súvisiaci III. výrok o nároku žalovaného na náhradu trov konania svojim rozsudkom potvrdil ako vecne správne výroky podľa ust. , .

Odvolanie proti I. výroku rozsudku o zamietnutí návrhu žalobkyne na prerušenie konania odvolací súd podľa ust. odmietol z dôvodu, že proti tomuto výroku nie je odvolanie prípustné.

Odvolací súd svoj rozsudok verejne vyhlásil dňa 20. marca 2024, keď v zmysle ust. za použitia ust. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

18. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , , , súd konanie preruší, ak a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c/ podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

Podľa , , len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia, p/ postúpení právomoci do cudziny.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola žaloba žalobkyne zo dňa 15. 10. 2022, ktorou sa pôvodne domáhala určenia, že zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 15. 11. 2021 medzi spoločnosťou RemBau, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom je neplatná. V podaní zo dňa 02. 05. 2023 právny zástupca žalobkyne „opravil“ petit žaloby a súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 05. 06. 2023 uznesením pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako sa toho domáhala žalobkyňa v uvedenom podaní, ale vo výrokovej časti tohto uznesenia uviedol nesprávny dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok „5.11.2021“. Nakoľko zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou

RemBau, s.r.o. ako postupcom a žalovaným B. B. ako postupníkom je datovaná dňom 15. 11. 2021, odvolací súd bude v ďalšom texte svojho rozsudku používať tento dátum (používal ho i súd prvej inštancie vo svojom rozsudku). Po pripustení zmeny petitu žaloby sa teda žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok voči žalobkyni, ktorých postúpenie bolo predmetom vyššie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021. Jednalo sa o pohľadávky v sume:

- 8.166,27 eur s 9 % úrokom z omeškania od 11. 05. 2010 do zaplatenia, ktorú mala spoločnosť RemBau, s.r.o. voči žalobkyni (na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. ),

- 489,50 eur a 5.111,42 eur (spolu v sume 5.600,92 eur), ktoré mala uvedená spoločnosť voči žalobkyni titulom trov konania a trov právneho zastúpenia (na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I v konaní pod sp. zn. zo dňa 17. 06. 2019 a potvrdzujúceho uznesenia tohto súdu pod sp. zn. zo dňa 22. 01. 2020). Pohľadávka v sume 8.166,27 eur s príslušenstvom bola vymáhaná od žalobkyne ako povinnej v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. a pohľadávka v sume 489,50 eur s príslušenstvom bola vymáhaná od žalobkyne v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. .

V priebehu uvedených exekučných konaní veriteľ, t. j. spoločnosť RemBau, s.r.o. ako postupca mal postúpiť predmetné pohľadávky B. B. (žalovaný v tomto súdnom konaní) ako postupníkovi, pričom sa tak malo stať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021 uzavretej medzi postupcom a postupníkom. Dňa 23. 11. 2021 bola spoločnosť RemBau, s.r.o. vymazaná z obchodného registra. Zmluva o postúpení pohľadávok bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako exekučnému súdu v januári 2022.

Následne Okresný súd Banská Bystrica uznesením v konaní pod sp. zn. (o vymoženie 8.166.27 eur s príslušenstvom) zo dňa 08. 06. 2022 zastavil exekúciu s poukazom na ust. § 37 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, nakoľko nevzhliadol dôvod na zmenu účastníka exekučného konania – oprávneného a pôvodný oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra. Uznesením v konaní pod sp. zn. zo dňa 20. 12. 2022 súd (sudca súdu prvej inštancie) zamietol sťažnosť B. B. proti uzneseniu zo dňa 08. 06. 2022.

Ďalším uznesením v konaní pod sp. zn. (o vymoženie sumy 489,50 s príslušenstvom) zo dňa 17. 06. 2022 exekučný súd z rovnakých dôvodov zastavil i túto exekúciu. Sťažnosť B. B. proti uvedenému uzneseniu súd (sudca súdu prvej inštancie) zamietol uznesením v konaní pod sp. zn. zo dňa 06. 09. 2022.

20. Žalobkyňa zastúpená právnym zástupcom po pripustení zmeny petitu žaloby na pojednávaní dňa 05. 06. 2023 tvrdila, že na požadovanom určení (že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky v sume 8.166,27 eur s príslušenstvom a pohľadávky v sume 5.600,92 eur, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021 medzi spoločnosťou RemBau, s.r.o. ako postupcom a B. B. ako postupníkom) má naliehavý právny záujem, nakoľko exekúcie boli zastavené z procesných dôvodov a žalovaný ich teda môže opätovne iniciovať, čo znamená, že žalobkyňa je v neistote, ktorú je potrebné odstrániť. Bola toho názoru, že pokiaľ by bola v tomto konaní úspešná, potom by už neexistovala možnosť, aby žalovaný podal nový návrh na vykonanie exekúcie a odstránila by sa jej neistota.

21. Súd prvej inštancie, vzhľadom na vymedzenie predmetu žaloby po pripustení zmeny jej petitu, skúmal naliehavý právny záujem žalobkyne na takejto žalobe v zmysle ust. a na požadovanom určení, pričom dospel k záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu žalobu žalobkyne zamietol.

22. Žalobkyňa v podanom odvolaní prioritne spochybňovala tento záver súdu prvej inštancie tvrdiac, že v prípade, ak by súd žalobe vyhovel (určil by, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky voči žalobkyni v sume 8.166,37 eur s príslušenstvom a pohľadávky v sume 5.600,92 eur), mohlo by to mať priaznivý dopad na jej právne postavenie, pretože by bola definitívne ochránená pred hrozbou exekučného konania, ktorému môže zo strany žalovaného kedykoľvek čeliť. Preto bolo potrebné ako zásadnú vyriešiť otázku existencie naliehavého právneho záujmu na žalobou požadovanom určení. 23. V zmysle ust. , žalobou možnou požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý nie je potrebné preukazovať, ak

vyplýva z osobitného predpisu. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba, na rozdiel od ostatných typov žalôb uvedených v ust. má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie alebo neexistencie práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti takejto žaloby možno rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd SR vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého, ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania (teraz strany sporu – poznámka odvolacieho súdu), spravidla žalovaného (nález Ústavného súdu SR č. k. -49 zo dňa 27. 01. 2011).

Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter. Jej účelom je spravidla poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu práva. Je namieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak, ale aj tam, kde určovacia žaloba účinnejšie ako iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a kde jej pomocou možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia sporov v budúcnosti. Toto poslanie určovacej žaloby korešponduje so zákonnou požiadavkou existencie naliehavého právneho záujmu na ňou navrhovanom určení. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti tejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Nejde pritom o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa ňou žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, zaťažuje žalobcu. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie práva, ktoré je touto neistotou ohrozené. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu preto predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, resp., či spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právo.

24. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol, nakoľko bol toho názoru, že nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jej právne postavenie by sa požadovaným určením nezmenilo a nepovažoval za správne rozhodovať do budúcnosti pre prípad, že by sa žalovaný rozhodol podať proti žalobkyni návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie vyššie označených pohľadávok. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie riadne, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnil, pričom jeho úvahy uvedené v odôvodnení rozsudku sú logické, legitímne a právne akceptovateľné.

25. Žalobkyňa podala odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby (II. výrok rozsudku), ktoré po právnej stránke odôvodnila ust. , , .

25.1 Namietala že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. ), ale bez toho, aby konkretizovala, o akú inú vadu ide. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu konanie pred súdom prvej inštancie takouto vadou postihnuté nebolo, a preto tento odvolací dôvod nie je dôvodný.

Súd prvej inštancie počas konania prioritne riešil otázku preukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne. V tejto súvislosti odvolací považuje za potrebné poukázať na komentár k v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „Žalobca má naliehavý právny záujem

na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade) absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.“ Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová. S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 501-502.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobkyne, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v rozpore s II. výrokom rozsudku, poukazujúc na 21. bod odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto bode svojho rozsudku sa súd prvej inštancie zaoberal tým, kedy je daný naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby, pričom v 22. a 24. bode odôvodnenia svojho rozsudku jednoznačne na základe vykonaného dokazovania konštatoval, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda na určení, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021. V tejto súvislosti je odvolací súd toho názoru, že ani v prípade, ak by súd vyhovel žalobe žalobkyne a určil by, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy o postúpení zo dňa 15. 11. 2021 uzavretej medzi spoločnosťou RemBau, s.r.o. ako postupcom a B. B. ako postupníkom, toto by nezabránilo žalovanému podať návrh na začatie exekučného konania proti žalobkyni ako povinnej na vymoženie predmetných pohľadávok. Právne postavenie žalobkyne by sa teda ani v prípade vyhovenia jej žalobe v tomto konaní nijako nezmenilo, neodstránil by sa žalobkyňou tvrdený stav jej právnej neistoty v tom zmysle, že žalovaný už nebude môcť podať návrh na začatie exekučného konania a domáhať sa vymoženia pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom vyššie uvedenej zmluvy. Otázku, či predmetné pohľadávky boli postúpené na žalovaného zákonným spôsobom a či sa žalovaný skutočne stal ich veriteľom, bude možné riešiť až v prípadnom exekučnom konaní, ak žalovaný v pozícii oprávneného podá návrh na začatie exekučného konania a súčasne preukáže, že k postúpeniu predmetných pohľadávok na neho došlo zákonným spôsobom.

Súdy konajúce v predmetnej veci (t. j. súd prvej inštancie v konaní o určovacej žalobe a ani odvolací súd v tomto odvolacom konaní) nie sú viazané názorom Okresného súdu Banská Bystrica vyjadreným v uznesení v konaní pod sp. zn. zo dňa 08. 06. 2022 a v uznesení v konaní pod sp. zn. zo dňa 17. 06. 2022 (obe uznesenia vydali vyšší súdni úradníci). Uvedené odvolací súd dáva do pozornosti žalobkyne z dôvodu, že v podanom odvolaní tvrdila, že súd prvej inštancie nevzhliadol naliehavý právny záujem na určovacej žalobe ani napriek tomu, že Okresný súd Banská Bystrica vo svojich vyššie označených uzneseniach konštatoval poškodenie jej práv ako povinnej a znevýhodnenie jej procesného postavenia. V súvislosti s týmto konštatovaním Okresného súdu Banská Bystrica a žalobou žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy zo dňa 15. 11. 2021 odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Nie je potom dôvodné zo strany žalobkyne poukazovať na konštatovanie o poškodení jej práv a znevýhodnenie jej procesného postavenia v exekučnom konaní v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.

22.2 K odvolaciemu dôvodu podľa ust. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie skutkového stavu) odvolací súd uvádza, že ani tento nepovažuje za dôvodný. Súd prvej inštancie v predmetnej veci nevykonal dôkazy navrhované žalobkyňou a nezaoberal sa meritom veci, nakoľko žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021 a v takom prípade by bolo vykonávanie dokazovania v merite veci nadbytočné a nehospodárne, čo skonštatoval v 25. bode odôvodnenia svojho rozsudku.

22.3 Žalobkyňa ako ďalší odvolací dôvod uviedla ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Ani tento nepovažoval

odvolací súd za dôvodný. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov (logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, resp. vierohodnosti) alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až .

23. Odvolací súd pri prejednaní veci dospel k záveru, že žalobkyňou namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku, odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. . Ako už bolo uvedené, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie, skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i v predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v predmetnej veci, ani to, že by súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobkyňou v odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku. Na tieto dôvody poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (ust. ). Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvod, pre ktorý žalobu zamietol, pričom týmto dôvodom bol nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávok, ktorých postúpenie bolo predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15. 11. 2021. Pochybenie, ktorého sa súd prvej inštancie dopustil v uznesení zo dňa 05. 06. 2023, keď na pojednávaní pripustil žalobkyňou požadovanú zmenu žaloby, ale uviedol nesprávny dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok (5.11.2021), namiesto správneho dátumu, nemá vplyv na vecnú správnosť odvolaním napadnutého rozsudku.

Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. , v ktorom skonštatoval, že nedostatok naliehavého právneho záujmu „predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu“. Podobné závery vyjadril Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutiach pod sp. zn. , , a sp. zn. ). Aj Ústavný súd SR zaujal názor, podľa ktorého, ak všeobecný súd dospeje k záveru, že naliehavý právny záujem nie je daný, vecnou stránkou podanej určovacej žaloby sa ďalej nezaoberá (sp. zn. ). Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď pri zistení, že na požadovanom určení absentuje naliehavý právny záujem žalobkyne, už ďalšie dokazovanie v merite veci dôvodne nevykonával.

24. V závere odvolania žalobkyňa namietala, že uvedeným postupom (nevykonaním dokazovania v merite veci) jej súd prvej inštancie uprel právo na spravodlivý proces, pričom jej bolo odopreté i právo na súdnu ochranu. Tento odvolací dôvod by mohol zodpovedať ust. , ktorý treba vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Tá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdov, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (sp. zn. , a sp. zn. ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť uplatneného nároku (sp. zn. a ). Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, treba pojem „procesný postup súdu“ vykladať takto aj za právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. Nevykonanie ďalšieho dokazovania v predmetnej veci (pri zistení nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení) podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za procesné pochybenie a upretie práva na spravodlivý proces, resp. odopretie práva na súdnu ochranu. Iné procesné pochybenie žalobkyňa nenamietala a nezistil ho ani odvolací súd, preto aj túto odvolaciu námietku považoval za irelevantnú.

25. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Vec v intenciách platnej právnej úpravy i správne posúdil a vyvodil správny záver o potrebe zamietnuť žalobu žalobkyne, s čím sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania.

26. Žalobkyňa v priebehu konania pred súdom prevej inštancie podala návrh zo dňa 09. 03. 2023 na prerušenie konania do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na OR PZ v Senici pod ČVS: ORP-205/VYS-SE-2022, ktoré bolo začaté pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie predmetný návrh zamietol (I. výrok odvolaním napadnutého rozsudku), čo odôvodnil tým, že ho posudzoval podľa ust. a , ale nezistil dôvod na obligatórne, ani na fakultatívne prerušenie konania a výsledok trestného konania nemá pre právne posúdenie existencie alebo neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne nijaký význam, pričom čakanie na výsledok trestného konania by bolo v predmetnej veci nehospodárne.

26.1 Žalobkyňa podala odvolanie i proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania.

26.2 O návrhu na prerušenie konania súd rozhoduje uznesením, pretože rozhodnutie o takomto návrhu nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhoduje v zmysle ust. spolu s rozhodnutím vo veci samej. Konzumácia takéhoto uznesenia do meritórneho rozhodnutia nemení nič na povahe takéhoto rozhodnutia ako uznesenia. Aj v týchto prípadoch rozhodnutie, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol má charakter uznesenia. V ust. až p/ sú taxatívne vymenované uznesenia súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, pričom je jednoznačne stanovené, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu o prerušení konania podľa ust. a (ust. ). Z uvedeného potom vyplýva, že odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. a nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom, teda odvolaním. Aj dôvodová správa k ust. hovorí o tom, že ustanovenie koncepčne mení prípustnosť odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie v tom zmysle, že taxatívnou enumeráciou stanovuje okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné.

26.3 Na závere odvolacieho súdu o neprípustnosti odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nič nemení ani nesprávne poučenie súdu prvej inštancie o možnosti podať odvolanie aj proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 162 ods. 1 písm. a/ a ust. . Nesprávne poučenie strán o možnosti podať odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ale nezakladá procesnú legitimáciu na uplatnenie tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v ust. poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá ochrana spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.

26.4 Vzhľadom na uvedenú argumentáciu (dikciu ust. a dôvodovú správu k ust. ) odvolací súd dospel k záveru, že proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

odvolanie nie je prípustné, a preto odvolanie žalobkyne proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa ust. .

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

28. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. veta druhá v spojení s ust. posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (, ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (, ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (, ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (, ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )