Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/19/2020

Potvrdené rozhodnutím 27Co/20/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: J., proti žalovanej: P., o zaplatenie sumy 338,40 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 22. septembra 2020, č. k. 10C/19/2020-55 takto rozhodol: Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s. so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom v Martine, Kuzmányho 4 proti žalovanej KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie sumy 338,40 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 338,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. SK32 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXX, špecifický symbol XXXXXXXX.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť mu žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 338,40 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa 11.8.2019, ktorú spôsobil poistený žalovaného a z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil voči nemu náhradu na náhradu za užívanie náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla poškodeného, ktorého poškodenie spôsobil poistený žalovaného. Žalobca opieral nárok na náhradu škody podľa , , Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a podľa . Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok zo žaloby a trovy právneho zastúpenia.

2. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom v upomínacom konaní. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že žaloba žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením . Tvrdil, že žalobca nepredložil včas základné prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby a navrhol, aby súd vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietol v celom rozsahu pre jej nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. Vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol, že z obsahu zmluvy o prenájme vozidla č. 464/302 zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že dňa 10.09.2019 došlo medzi žalobcom a poškodeným k uzavretiu dohody o prenájme náhradného vozidla, pričom už pri jej uzavretí bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 18.09.2019, hoci pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už pri uzavretí zmluvy o prenájme vozidla podľa názoru žalovaného zakladalo dôvodnú pochybnosť o dôveryhodnosti zmluvy o prenájme, nakoľko pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany mať vedomosť o

skutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“ je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 10.09.2019 tak, ako tvrdil žalobca, ale najskôr dňa 18.09.2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii tohto vzťahuje bola predmetná nedôveryhodná zmluva. Žalovaný žalobcovi vytýkal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý podľa vystavenej faktúry predstavoval práve pohľadávku žalobcu. Bol toho názoru, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. . V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Žalovaný s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom postúpenia bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet postúpenia je potrebné považovať za rozporuplný a nejasný, pretože z obsahu predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca postupoval pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému a táto pohľadávka mala predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy podľa faktúry vystavenej žalobcom voči poškodenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko poškodený postúpil pohľadávku, ktorá zároveň predstavovala jeho záväzok. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.09.2019 priznal dobu nájmu v rozsahu 4 dní vzhľadom na rozsah opráv na poškodenom vozidle s výškou denného nájmu vo v sume 45,- eur/deň a vzhľadom na typ náhradného vozidla.

3. Žalobca tvrdenia žalovaného týkajúce sa nedostatočnej špecifikácie skutkových okolností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré opiera svoju žalobu, považoval za neopodstatnené a uviedol, že dňa 11.8.2019 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A4, EVČ: PD XXX FM, spôsobenej poškodenému Z. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Jaguár X-Type, EVČ: PD XXX GG, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný evidoval pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného poškodenia bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla Škoda Octavia, EVČ: MT XXX EN u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.09.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 7.09.2019 s dátumom splatnosti dňa 2.10.2019 na sumu 518,40 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.09.2019žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 180,- eur. Poukázal na to, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvorili podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Uviedol, že poškodený vynaložil vyššie náklady na požičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia a tieto náklady je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť, žalobca uviedol, že škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. , v ktorom sa krajský súd priklonil k vyjadreniu žalobcu zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca ďalej konštatoval, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. ). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa podľa názoru žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou bol pre neho výrazne obmedzujúcim stavom. Žalobca krátenie sadzby denného nájomného žalovaným považoval za neoprávnené. Uviedol, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 19.09.2018, podľa ktorého "ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery", čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za jeden deň nájmu v sume 57,60 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná. Tvrdenie žalovaného žalobca považoval za ničím nepodloženú úvahu, ktorá nemá reálny základ. Podľa názoru žalobcu žalovaný nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom bola neprimeraná. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon sám usúdil, že primeranou je sadzba 45,- eur s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou predstavoval iba sumu 12,60 eur, čo podľa žalobcu nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie, nakoľko žalovaný v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal náhradu vo výške cca 78 % z fakturovanej dennej sadzby. K tvrdeniam žalovaného o trvaní prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, žalobca uviedol, že ich považuje za zavádzajúce a nepravdivé, pretože žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy nič nebránilo, uzavrieť nájomnú zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou je skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla (počas doby faktického obmedzenia poškodeného), pretože iba takéto náklady môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho listu, nakoľko uvedené závisí výlučne od dohody zmluvných strán. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí podľa vyjadrenia žalobcu trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom. Pri dohode dĺžky prenájmu sa tak zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr dňa18.9.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu) žalobca považoval za absurdné, ničím nepodložené a nelogické. K námietkam žalovaného týkajúcich sa postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že v danom prípade išlo o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa 18.09.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.08.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom motorového vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, o rozpore s ust. , či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 3.05.2018, podľa ktorého „žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme.“ Uviedol, že aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej poukázal na to, že aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namietal, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho

účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V prejednávanej veci podľa vyjadrenia žalobcu došlo k vzájomnému započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie s nárokom na náhradu škody, ktorý bol podľa zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ evidoval voči poškodenému ako dlžníkovi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého "súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom.“

4. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Neprítomnosť na ňom ospravedlnili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, v súlade s ust. .

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, správy o nehode z čl. 6 spisu, zákazkového listu č. V zo dňa 9.9.2019, zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 13.8.2019, faktúry zo dňa 17.9.2019 o oprave poškodeného motorového vozidla, uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným u žalovaného z čl. 8 spisu, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.9.2019, listu žalovaného adresovaného poškodenému zo dňa 12.8.2019, zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.9.2019, faktúry č. 190464 zo dňa 7.9.2019, VOP žalobcu pre nájom osobných automobilov z čl. 11 spisu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 1.10.2019, predžalobnej výzvy zo dňa 29.11.2019, poštového podacieho lístku z čl. 15 spisu, odporu proti platobnému rozkazu z čl. 26 spisu, písomného vyjadrenia žalobcu k odporu z čl. 37 spisu, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 11.8.2019 došlo v H. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A4, EVČ: PD XXX FM spôsobenej poškodenému Z.i C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Jaguár X-Type, EVČ: PD XXX GG poisteného, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v poisťovni žalovaného. V dôsledku poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb - Škoda Octavia, EVČ: MT XXX EN na základe zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.9.2019, ktorú uzavrel so žalobcom. Doba nájmu bola dohodnutá do 18.9.2019. Denné nájomné predstavovalo sumu 57,60 eur. Súčasťou obsahu zmluvy je prehlásenie poškodeného spísané vlastnou rukou, z ktorého vyplýva, že poškodenému zo servisu volali v neskorých hodinách, preto si auto prevzal a náhradné vozidlo odovzdal nasledujúci deň, t.j. 18.9.2019. Dňa 7.9.2019 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 2.10.2019, ktorou mu fakturoval nájomné za náhradné motorové vozidlo v sume 518,40 eur za obdobie od 10.9.2019 do 18.9.2019. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.9.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy za zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodenému priznáva maximálne 4 dni. Účtovanú cenu za nájom náhradného vozidla žalobcom považoval za neprimeranú a dennú sadzbu určil sumou 45,- eur, na základe čoho znížil poistné plnenie na sumu 180,- eur.

7. Zo zakázkového listu vystaveného poškodenému servisom vyplýva, že vozidlo bolo do servisu na opravu poškodeným odovzdané dňa 9.9.2019 a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom 20.9.2019.

8. Dňa 18.9.2019 poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.8.2019 v sume 518,40 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla s príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou v príčinnej súvislosti so škodou na motorovom vozidle Audi A4 Avant, EVČ: H Zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku v sume 518,40 eur zodpovedajúcej faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom poškodenému za nájom náhradného motorového vozidla. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a na zaplatenie nájomného za

náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Listom zo dňa 18.9.2019 poškodený žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi.

9. Podľa , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa , , fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

13. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

15. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní, súd jeho námietku nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca preukázal, že pred podaním žaloby na súd dňa 18.9.2019 uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky, v obsahu ktorej je riadne špecifikovaný predmet postúpenia a odplata za postúpenie. V čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady pre postúpenie podľa a nasledovných , na základe čoho súd žalobcu považoval za aktívne vecne legitimovanú stranu sporu. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 518,40 eur a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo v sume 518,40 eur sa podpisom zmluvy započítavajú. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči žalovanému žalobcovi a zároveň vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Hoci poškodený náklady za nájom náhradného vozidla žalobcovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019, došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky, na základe čoho ju žalobca uplatnil voči žalovanému.

16. K procesným námietkam žalovaného súd uvádza, že žaloba žalobcu obsahovala náležitosti podľa , t.j. označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca odvodzoval nárok na zaplatenie žalovanej sumy, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh a žalobca súčasne k žalobe pripojil aj dôkazy preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku.

17. K hmotnoprávnym námietkam žalovaného súd uvádza, že zo zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.9.2019 je zrejmé, za akých podmienok bola uzavretá, v zmluve je riadne špecifikovaný predmet nájmu a cena nájmu, ako aj doba trvania nájmu. Pre určenie ceny nájmu nebol rozhodujúci počet najazdených kilometrov náhradného vozidla, cena nájmu bola dojednaná paušálnou sumou 57,60 eur/deň bez ohľadu na počet najazdených kilometrov. Súd zmluvu o nájme zo dňa 10.9.2019 považoval za platnú, uzavretú v súlade s ust. a nasledovných .

18. K samotnému nároku žalobcu súd uvádza, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. V prejednávanej veci je potrebné za skutočnú škodu podľa cit. ust. považovať majetkovú ujmu predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné osobné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet žalovaného o výške nájomného bez toho, aby bolo zrejmé, z akých vstupných údajov pre určenie výšky nájomného vychádzal. Súd poukazuje na to, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Na viac vzhľadom na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti sú služby požičovní na porovnateľnej úrovni. Dohoda poškodeného a žalobcu o výške nájomného v sume 57,60 eur/deň uvedeného v obsahu nájomnej zmluvy zo dňa10.9.2019 je podľa názoru súdu primeraná typu vozidla. Dojednané nájomné v sume 57,60 eur/1 deň za nájom motorového vozidla Škoda Octavia je potrebné považovať za obvyklú cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel a teda za skutočnú škodu, čo zodpovedá aj právnemu názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom sa otázkou skutočnej škody, podľa ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. zo dňa 22.11.2017, v odôvodnení ktorého v bode 13. uviedol: "Hlavnou odvolacou námietkou žalovaného (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) bolo, že náklady na zapožičanie motorového vozidla neboli nákladmi nutnými a účelnými. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu ( spoločnosť SETCAR s.r.o.). Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla v rozsahu 41 dní, po ktorú trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, za ktorú zodpovedajúcu dĺžku opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto poistnú udalosť zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j. poškodenému bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V konaní pred okresným súdom žalovaný len vo všeobecnej rovine namietal dobu opravy, a tým aj dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Neuviedol a súčasne nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. K takýmto argumentom sa žalovaný v konkrétnosti pred okresným súdom nevyjadril a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy."

19. V bode 14. odôvodnenia krajský súd ďalej konštatoval, že "skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok."

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc právny názor Krajského súdu Žilina, súd žalovanému v súlade s cit. ust. , , v znení neskorších predpisov a uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu, pretože preukázal, že z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 11.8.2019, ktorá bola škodovou a súčasne poistnou udalosťou spôsobenou poisteným žalovaného, poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu, nemohol motorové vozidlo používať, vozidlo sa nachádzalo v oprave a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli nevyhnutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou, ktorú uplatnil podanou žalobou. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú zaplatil formou započítania s pohľadávkou žalobcu, žalobca ako jeho právny nástupca uplatňoval v súdnom spore ako náhradu škody. K tvrdeniam žalovaného o dobe trvania nájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme vopred súd uvádza, že zmluvným stranám nebránili žiadne okolnosti, aby v obsahu zmluvy o nájme náhradného vozidla zo dňa 10.9.2019 určili predpokladanú dobu jej trvania do 18.9.2019, pretože už v čase jej uzavierania mal poškodený vedomosť o predpokladanej dobe opravy poškodeného vozidla, a to zo zakázkového listu vystaveného servisom (čl. 6 spisu druhá strana), z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo do servisu na opravu poškodeným odovzdané dňa 9.9.2019 a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom 20.9.2019.

21. Záverom súd k obrane žalovaného uvádza, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, zaťažovalo jeho samého. Žalovaný však na preukázanie svojich tvrdení nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, len všeobecne namietal dobu nájmu náhradného motorového vozidla a cenu nájmu. Nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by nájom náhradného motorového vozidla mal trvať kratšiu dobu a cena nájmu mala byť nižšia než dohodnutá v zmluve o nájme č. 464/302 dňa 10.9.2019. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany je nerozlučne spojené s dôkaznou povinnosťou. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej obrany a jeho tvrdenia týkajúce sa doby nájmu náhradného vozidla a ceny nájmu zostali nepreukázané.

22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa a . Žalobcovi boli trovy konania priznané vo výške 100%, pretože vo veci bol úspešný. Neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, o exekútoroch a exekučnej činnosti.