Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/179/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: Mlyn Tatry s. r. o., so sídlom Kpt. Morávku 189, 059 91 Veľký Slavkov, IČO: 31 655 131, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Dostojevského 3313/12, Poprad 058 01, IČO: 36 858 935, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s miestom podnikania 064 01 Chmeľnica 197, IČO: 35 395 893, zastúpený JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom so sídlom Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 6.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -248 z 23. júna 2023, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -248 z 23. júna 2023 v napadnutom výroku I. a III..

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok III.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 6.000,- eur s príslušenstvom, a to titulom uplatnenej zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o výkone prác zo dňa 31.03.2018, konkrétne z článku VIII, bod 1 a 6 v znení jej dodatku. Uviedol, že žalovaný mal v dňoch 27. 3. až 29.3.2019 pracovať na stavbe BV Bremerhaven v Nemecku. Žalovaný bol dňa 28.03.2019 vykázaný zo stavby pre nedostatočnú kvalitu a disciplínu, na základe urgencie žalobcu mu však bolo umožnené dňa 29.03.2019 vrátiť sa na stavbu. Aj v tento deň žalovaný odišiel z práce skôr ako uviedol v hodinovom výkaze prác. Podľa žalobcom predložených dokladov zo stavby žalovanému boli následne krátené odpracované hodiny pre nedostatočný pracovný výkon, ako aj zmanipulovaný výkaz dochádzky, čo malo byť preukázané kamerovými záznamami z pracoviska. Zároveň bol žalovaný pristihnutý ako spí na stavbe, a to v pracovnej dobe. Uvedené skutočnosti považoval žalobca za zrejmé porušenie povinností z uzatvorenej zmluvy.

3. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.10.2021 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalovaný v podanom odpore a svojich písomných vyjadreniach uviedol, že žalobca si vymyslel pohľadávku z titulu zmluvnej pokuty, ktorú začal uplatňoval voči žalovanému až po výzve na úhradu

splatných faktúr, ktoré boli predmetom konania vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. . Zdôraznil, že Zmluva o výkone prác nie je pracovnou zmluvou a teda žalovaný nemohol hrubo porušiť pracovnú disciplínu. Tiež namietal, že z dôvodu, že zmluva neobsahuje konkrétne určenie miesta výkonu prác, dobu výkonu prác, či denný pracovný čas, je táto zmluva nejasná a nezrozumiteľná a ako taká v rozpore s platnými predpismi.

4. Na pojednávaní pred súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že platnosť uzatvorenej Zmluvy o výkone prác bola potvrdená rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. . Tiež predložil úradný preklad výkazu odpracovaných hodín a uviedol, že výkaz odpracovaných hodín si žalovaný vypisoval sám, následne bol tento podpísaný stavbyvedúcim priamo na stavbe, ktorý potvrdil alebo zoškrtal odpracované hodiny a takto vyhotovený výkaz bol podkladom pre fakturáciu zo strany žalobcu. Na výkaze odpracovaných hodín z rozhodných dní sa nachádzali poznámky, na ktoré žalobca pri vyhotovovaní faktúr najprv neprihliadal, keďže mal vedomosť, že na stavbách občas vznikajú problémy medzi jednotlivými pracovnými skupinami. Po vykázaní zo stavby žalovaný vzniknutý spor neurovnal, následne bol vykázaný aj z ďalšej stavby po odpracovaní 1,5 dňa a napriek intervencii žalobcu, keď žalovaný mohol ostať pracovať na stavbe, nasledujúci deň priniesol vypísaný výkaz odpracovaných hodín a svojvoľne odišiel. Žalovaný na svoju obranu na pojednávaní tvrdil, že do výkazu odpracovaných hodín bolo vpisované až po vyhotovení faktúr zo strany žalobcu. Uviedol, že pre žalobcu pracoval ako elektroinštalačný montér a tlmočník na viacerých stavbách. Nepamätal si okolnosti, za ktorých mal byť vyhodený z pracoviska a či v rozhodný deň odišiel zo stavby skôr, nevedel uviesť odkedy a dokedy bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Uviedol, že výkaz odpracovaných hodín vypisovala vždy jedna osoba za celú skupinu. Na pojednávaní vypovedal svedok C. D., ktorý pracoval pre žalobcu a na niekoľkých zákazkách aj spolu so žalovaným, ktorý pracoval na pozícii nemčinára, t. j. mal prijímať príkazy od stavbyvedúceho a tlmočiť ich kolegom. Svedok uviedol, že žalovaný so skupinou boli podľa ich vlastného vyjadrenia presunutí na stavbu k svedkovi z dôvodu, že s ich prácou neboli na predchádzajúcej stavbe spokojní a zároveň zadávatelia našli žalovaného spať na stavbe asi hodinu po prestávke. Prvý deň na novej stavbe žalovaný a jeho skupina nepracovali, druhý deň pracovali spolu so svedkom a tretí deň samostatne, avšak stavbyvedúci nebol spokojný s ich prácou. Napriek ubezpečeniu zo strany žalobcu, že žalovaný a jeho skupina môžu ostať pracovať na stavbe do konca týždňa, nasledujúci deň skupina odišla, pričom vypracovali výkazy odpracovaných hodín, kde uviedli, že odpracovali 10 hodín, pričom stavbyvedúci do nich červeným vpísal, že potvrdzuje, že boli na stavbe 10 hodín ale ich výkon bol maximálne na 3 hodiny. Svedok tiež uviedol, že originál výkazu odpracovaných hodín podľa zaužívanej praxe ostával pracovníkovi, ktorý ho následne odovzdal konateľovi žalobcu alebo posielal mailom ako podklad pre následnú fakturáciu. Konateľ obchodnej spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. C. D. písomne prehlásil, že na základe nekvalitne prevedenej práce a nedodržiavania pracovnej disciplíny A. B. mu bol predčasne ukončený kontrakt na dodávku elektroinštalácii s firmou Elektrotechnik E. D.. Na základe týchto skutočnosti mu bola ponížená faktúra, ktorú následne ponížil subdodávateľovi – firme žalobcu. Žalovaný potom prešiel na inú stavbu pre firmu PRO BAU BUILDING s.r.o. ako subdodávateľa v meste Bremerhaven, kde sa situácia so žalovaným zopakovala. Po urgovaní, aby ostal na stavbe, ju žalovaný svojvoľne opustil, čím vznikla konateľovi obchodnej spoločnosti škoda na zaplatenom ubytovaní, ako aj na poníženej faktúre, ktorú on následne ponížil žalobcovi a z tohto dôvodu ukončil spoluprácu s firmou žalobcu.

5. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 31.03.2018 Zmluvu o výkone prác č. 26/2018 podľa a nasl. , v zmysle ktorej sa žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonávať pre žalobcu ako objednávateľa elektroinštalačné práce pri realizácii exteriérov a interiérov v zmysle pokynov objednávateľa a v kvalite zodpovedajúcej príslušným právnym predpisom. Objednávateľ sa zaviazal za práce zaplatiť zmluvnú cenu podľa zmluvy. Miestom vykonania prác bola Nemecká spolková republika (čl. IV zmluvy). V čl. VIII bod 6 sa zmluvné strany dohodli na pokutách a sankciách tak, že v prípade hrubého porušenia pracovnej disciplíny a morálky, ktoré by mohli ovplyvniť pracovné nasadenie, nedôvodného nenastúpenia na výkon prác podľa pracovného plánu alebo nedôvodného opustenia pracoviska, predstavuje zmluvná pokuta sumu vo výške 6.000,- eur. Dňa 02.01.2019 si zmluvné strany dohodli Dodatok k Zmluve o výkone práce 12/2/19, na základe ktorého sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať práce v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku v termíne od 7.1.2019 do 31.12.2019 pre nemeckého objednávateľa Elektrotechnik E. D. na stavbe Henri Dunant Strasse 9, Essen a iných stavbách na území Nemecka. K vykonaným prácam žalobca predložil súdu prvej inštancie úradné preklady výkazu odpracovaných hodín za obdobie 9., 10. a 13. týždňa, t.j. 25.2. - 3.3., 4.3. - 10.3., 25.3. - 31.3. V 9. týždni sú pri mene

žalovaného dňa 27.2. preškrtnuté hodiny s poznámkou, že bol prichytený pri tom, že spí a na úlohu na 3-4 hodiny potreboval 2 dni. V 10. týždni vo výkaze odpracovaných hodín sú prečiarknuté hodiny u žalovaného a aj u ďalších spolupracovníkov za deň 8.3., 9.3. bez uvedenia dôvodu, v 13. týždni dňa 28.3. je vo výkaze uvedené u všetkých pracovníkov, teda i u žalovaného, že odpracovali 10 hodín, pričom je vpísaná hviezdička a následne sa nachádza poznámka: „Týmto potvrdzujem prítomnosť montérov. Výkon prác za štvrtok 28.3.2019 sa môže zaúčtovať nanajvýš ako výkon 4 montérov po 3 hodiny!“

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa a (ďalej len „“) upravujúceho rozsah pôsobnosti tohto zákona, podľa vymedzujúceho relatívne obchody v záväzkových vzťahoch, podľa upravujúceho výklad prejavu vôle, podľa zakotvujúce moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute, podľa a vymedzujúceho podstatné náležitosti zmluvy o dielo, podľa upravujúceho cenu diela a podľa a zakotvujúceho zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.

7. Vo vzťahu k podanej žalobe súd prvej inštancie uviedol, že základom nároku žalobcu na zaplatenie istiny 6.000,- eur s príslušenstvom bola zmluvná pokuta vyplývajúca z čl. VIII, bod 6 Zmluvy o prevedení práce uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, ktorú súd prvej inštancie posúdil ako zmluvu o dielo podľa a nasl. . Konštatoval, že konanie žalovaného, z ktorého vyplýva dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, mal preukázané z výkazu odpracovaných hodín, z výpovede svedka C. D. a z písomného prehlásenia konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING, s.r.o. Z týchto dôkazov vyplýva, že žalovaný vykonával prácu nezodpovedne, pracovné úlohy vykonával pomaly, neefektívne, spal v čase, keď mal vykonávať prácu, na úlohu 3-4 hodiny potreboval 2 dni (na stavbe F. G. D. X, H. a na stavbe BV BREMERHAVEN pracoval neefektívne a pomaly), za deň 28.3. si vykázal odpracovaných 10 hodín, pričom jeho výkon možno zaúčtovať nanajvýš za 3 hodiny a následne opustil stavbu skôr ako mal. Uvedené súd prvej inštancie vyvodil predovšetkým z výkazu odpracovaných hodín za 9. týždeň (), kde boli zoškrtané hodiny pri mene žalovaného A. B. a zapísaná poznámka, že bol prichytený pri tom ako spí a na úlohu na 3-4 hodiny potreboval 2 dni. Z výkazu odpracovaných hodín za 13. týždeň (obdobie ) pri dni štvrtok 28.3. sú zaznačené krížiky a v priestore pod tabuľkou je vpísané „týmto potvrdzujem prítomnosť montérov, výkon prác za štvrtok 28.3.2019 sa môže zaúčtovať nanajvýš ako výkon 4 montérov po 3 hodiny!“. Tvrdenie žalovaného, že nie je zrejmé kto a kedy citované poznámky do výkazov odpracovaných hodín vpísal, súd prvej inštancie považoval za nedôvodné, keďže dotknuté výkazy si pracovníci vypisovali sami a navyše svedok C. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že bol osobne prítomný pri tom, ako tieto poznámky do výkazu vpisoval stavbyvedúci.

8. K žalobou uplatnenému nároku na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur od 22.09.2021 do zaplatenia uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu, resp. ho vyzval na zaplatenie zmluvnej pokuty, z čoho vyplýva, že nie je preukázané, aby bol žalovaný v omeškaní so zaplatením zmluvnej pokuty. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti uplatnených úrokov z omeškania zamietol.

9. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol plne úspešný čo do základu žalobného nároku, t. j. uplatnenej zmluvnej pokuty.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti ( ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

11. Žalovaný v podanom odvolaní vyslovil presvedčenie, že súd prvej inštancie v posudzovanej veci od začiatku konania zvolil nesprávny procesný postup znemožňujúci realizáciu práv žalovaného, pričom sa dosiahla taká intenzita postupu, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o merite veci prijal len argumentáciu žalobcu, neakceptoval žiadne vyjadrenia a námietky žalovaného a neprihliadol ani na výsledky dokazovania vykonaného v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad, pracovisko Kežmarok pod sp. zn. . Žalovaný poukázal na ústne odôvodnenie rozsudku vyhláseného na pojednávaní dňa 23.06.2023, ktoré sa mu javilo nezrozumiteľné a prednesené bez príprav či detailného oboznámenia sa so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami sporovej veci, pričom za nepreskúmateľné považoval aj písomné odôvodnenie vyhláseného rozsudku. Vyčítal súdu prvej inštancie, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v sume 6.000,- eur len na základe zjednodušeného konštatovania o porušení zmluvných povinností a nezohľadnil skutočnosť, že neexistuje žiaden účtovný ani právny základ na uplatnenie tejto pokuty, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.06.2012, sp. zn. . Namietal, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol len na základe nepriamych dôkazov, keď prihliadol na neúplný preklad výkazu odpracovaných hodín z nemeckého jazyka, ktorý bol opakovane doplnený neznámou osobou a predložený až rok po podaní žaloby. Spochybnil aj výpoveď svedka C. D., ktorý podľa žalovaného pri svojej výpovedi nevedel uviesť ani základné skutočnosti a rovnako namietal vykonanie dôkazu vo forme prehlásenia konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING, s.r.o., ktoré bolo podpísané neznámou osobu v bližšie neurčený deň a predložené súdu prvej inštancie až po tom, čo tento na pojednávaní dňa 09.01.2023 uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Navyše, súd prvej inštancie túto listinu na pojednávaní neprečítal, ani prítomných neoboznámil s jej obsahom.

12. Zdôraznil, že zmluvná pokuta je inštitútom zabezpečovacím a žalobca nepreukázal nesplnenie povinnosti žalovaným v takom rozsahu, aby mu mohla byť uložená zmluvná pokuta vo výške 6.000,- eur. Žalovaný spochybnil, že pohľadávka žalobcu vôbec vznikla, ak nebola uplatnená penalizačnou faktúrou či evidovaná v účtovníctve žalobcu. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, aký pracovný plán mal žalovaný dodržiavať, koľko hodín mal v jednotlivé dni odpracovať, či pracovisko opustil svojvoľne alebo na výzvu zodpovednej osoby a či mu v súvislosti s konaním žalovaného vznikla škoda.

13. Žalovaný poukázal na moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute a vyčítal súdu prvej inštancie, že v prípade, ak dospel k dôvodnosti žalobcovho nároku, nezaoberal sa otázkou primeranosti výšky zmluvnej pokuty v sume 6.000,- eur. Táto sa mu zdala neprimeraná vzhľadom na výšku odmeny 15,50 eur za odpracovanú hodinu a na tvrdenie žalobcu, ktorý sám v konaní uviedol, že zmluvnú pokutu si uplatňuje len z dôvodu, že žalovaný bol úspešný v inom konaní vo veci neuhradenej faktúry za vykonané práce. Zároveň potvrdil, že voči ostatným členom pracovnej skupiny si nárok na zmluvnú pokutu neuplatnil. Žalovaný tvrdil, že keďže podľa zmluvy vykonával čiastkové práce vo vopred neurčenom počte hodín, mohla žalobcovi vzniknúť reálna ujma len v počte ním zoškrtaných hodín. Podľa žalovaného mohol súd prvej inštancie znížiť zmluvnú pokutu až na sumu 77,50 eur.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne aby znížil zmluvnú pokutu na sumu 77,50 eur, resp. aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.07.2023 a napadnutý rozsudok žiadal ako vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, a to z bodov 26 a 28 jednoznačne vyplýva, že žalovaný svojím konaním porušil čl. VIII, bod 6 Zmluvy o výkone práce č. 26/2018 zo dňa 31.03.2018, a to porušením pracovnej disciplíny, nevykonávaním pracovnej činnosti riadne a neodôvodneným opustením pracoviska, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami a výkazmi prác. Ani samotný žalovaný tieto skutočnosti nepoprel, ak vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že si na uvedené skutočnosti presne nepamätá a v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátil skutočnosti preukázané žalobcom. K možnému využitiu moderačného práva súdom žalobca uviedol, že škoda mu vznikla nielen na ubytovaní, ale aj na ušlom zisku, pretože prišiel o zazmluvneného pracovníka pre ďalšiu prácu dohodnutú v budúcnosti.

16. Žalovaný v replike svojho odvolania zo dňa 27.07.2023 a žalobca v duplike svojho vyjadrenia zo dňa 05.09.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich vyjadreniach vo veci.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , , , a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

20. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

23. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

24. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

25. Odvolací dôvod podľa predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

26. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; či zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku a či súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

27. Odvolací súd z podanej žaloby zistil, že žalobcom uplatnený nárok na peňažné plnenie je nárokom na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa a nasl. v spojení s a nasl. uzatvorenej podľa a nasl. medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.03.2018.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 6.000,- eur s príslušenstvom z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty za nedodržanie zmluvných povinností pri výkone prác pre žalobcu.

29. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa 31.03.2018 Zmluvu o výkone prác č. 26/2018 podľa a nasl. , v zmysle ktorej sa zhotoviteľ zaviazal v priebehu platnosti tejto zmluvy vykonávať pre objednávateľa elektroinštalačné práce pri realizácii exteriérov a interiérov (čl. I, bod 1 zmluvy) s miestom výkonu prác v Nemeckej spolkovej republike (čl. IV). Zhotoviteľ mal uvedené práce vykonať v rozsahu, kvalite a lehotách podľa zmluvy, pričom dohodnutá zmluvná cena mala byť upravená dodatkom ku zmluve, a to pre každú zákazku samostatne (čl. II). Zároveň sa zmluvné strany v čl. VIII zmluvy dohodli na sankciách za porušenie zmluvy. Podľa čl. VIII, bodu 6 v prípade hrubého porušenia pracovnej disciplíny a morálky, ktoré by mohli ovplyvniť pracovné nasadenie, nedôvodného nenastúpenia na výkon prác podľa pracovného plánu alebo nedôvodného opustenia pracoviska, si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur, a to pre každé jedno porušenie samostatne (čl. VIII, bod 8). Dňa 02.01.2019 zmluvné strany uzavreli Dodatok k Zmluve o výkone prác 12/2/19, podľa ktorého sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať stavebné a konštrukčné práce, elektroinštalačné práce pri realizácii exteriérov a interiérov v rozsahu, kvalite a lehotách podľa zmluvy, pričom dohodnutá cena za jednu efektívne odpracovanú hodinu bola stanovená na sumu 15,50 eur. Zhotoviteľ sa zaviazal vykonať práce uvedené v zmluve v dohodnutom čase podľa pokynov, ktoré dostane na pracovisku, a to v termíne od 07.01.2019 do 31.12.2019 pre nemeckého objednávateľa Elektrotechnik E. D. na stavbe Henri Dunant Strasse 9, 45131 Essen a na iných stavbách na území Nemecka.

30. Z podanej žaloby ďalej odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. VIII, bodu 6 zmluvy pre porušenie pracovnej disciplíny a pre porušenie čl. VII, bodu 6 zmluvy, v zmysle ktorého za zhotoviteľ zaviazal, že všetky nedostatky, ktoré sú spôsobené neodborným a chybným vykonaním prác, opraví na svoje náklady bez nároku na úhradu takto vykonaných prác, resp. sa zaväzuje uhradiť objednávateľovi všetky náklady súvisiace s opravou neodborných a chybne vykonaných prác, všetko na základe písomnej výzvy objednávateľa. Skutkovo žalobca odôvodnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tým, že žalovaný bol dňa 28.03.2019 vykázaný zo stavby BV Bremerhaven, kde mal pracovať v dňoch 27.03. až 29.03.2019, a to pre nedostatočnú kvalitu a disciplínu. Dňa 29.03.2019 mu bolo umožnené vrátiť sa na stavbu, avšak z tejto odišiel skôr ako uviedol v hodinovom výkaze prác. Zároveň bol žalovaný pristihnutý ako v pracovnej dobe spí na stavbe.

31. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

32. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

33. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzkov, ktorého právna úprava je obsiahnutá v ustanoveniach § – 545 a pre oblasť obchodnoprávnych vzťahov doplnená a čiastočne modifikovaná v ustanoveniach § – 302

. Zmyslom zmluvnej pokuty je zabezpečiť splnenie povinnosti, ktorá je obsahom záväzku. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu svojho záväzku. Zároveň má aj sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý porušil zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým dôsledkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške.

34. Nevyhnutnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie hlavného záväzku, resp. povinnosti, ktorú zabezpečuje, keďže už momentom porušenia tejto povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvné strany si takto môžu zabezpečiť jednu alebo viacero povinností, hlavný alebo vedľajší záväzok, zmluvnú alebo mimozmluvnú povinnosť, peňažnú alebo nepeňažnú povinnosť, či povinnosť niečo konať, niečo strpieť alebo niečoho sa zdržať. Podstatné je dostatočne určite a zrozumiteľne vymedziť dohodou o zmluvnej pokute povinnosť, ktorá v prípade jej porušenia má byť zabezpečená zmluvnou pokutou.

35. Dojednanie pokuty a jej výšky je zásadne vecou vzájomnej dohody strán a na jej následné priznanie nie je nutná osobitná výzva na zaplatenie. Rovnako nie je podstatné z akej (osobnej) pohnútky sa veriteľ domáha zaplatenia zmluvnej pokuty a či splnenie rovnakej povinnosti vyžaduje aj od iných osôb, ktoré obdobnú povinnosť zo zmluvy vykonávali pre veriteľa na podklade samostatného právneho titulu. Momentom porušenia zmluvnej povinnosti vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a veriteľ má právo, nie povinnosť, domáhať sa jej zaplatenia od dlžníka aj priamo prostredníctvom žaloby na peňažné plnenie.

36. Z obsahu žaloby odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že žalovaný „hrubo porušil pracovnú disciplínu a morálku, nedôvodne nenastúpil na výkon prác podľa pracovného plánu a nedôvodne opustil pracovisko“ (čl. VIII, bodu 6 zmluvy), keď žalovaný bol dňa 28.03.2019 vykázaný zo stavby BV Bremerhaven pre nedostatočnú kvalitu a disciplínu, dňa 29.03.2019 odišiel zo stavby skôr ako uviedol v hodinovom výkaze prác a tiež bol pristihnutý ako v pracovnej dobe spí na stavbe.

37. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil výkaz odpracovaných hodín za 9. kalendárny týždeň s rukou vpísanou poznámkou v nemeckom jazyku, podľa ktorej v deň 27.02. bol žalovaný prichytený, že spí a na úlohu na 3-4 hodiny potreboval dva dni, výkaz odpracovaných hodín z 13. týždňa, kde pri dni 28.03. je rukou dopísaná poznámka v nemeckom jazyku, podľa ktorej výkon prác za štvrtok 28.03.2019 sa môže zaúčtovať nanajvýš ako výkon 4 montérov po 3 hodiny a pri dni 29.03.2019 je uvedených 5 odpracovaných hodín. Žalobca ďalej v konaní predložil fotokópiu vyhlásenia konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. (IČO: 48 330 230) C. D., ktorý vyhlásil, že na základe nekvalitne prevedenej práce a nedodržiavania pracovnej disciplíny A. B. bol spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. predčasne ukončený kontrakt na dodávku elektroinštalácii s firmou Elektrotechnik E. D. a po tom, čo A. B. prešiel na inú stavbu pre uvedenú spoločnosť sa situácia zopakovala, keď napriek urgencii C. D. žalovaný stavbu svojvoľne opustil. Obdobne vypovedal aj svedok C. D. na pojednávaní konanom dňa 10.11.2022. Vypovedal, že so žalovaným pracoval na poslednej zákazke, kde bol žalovaný so svojou partiou presunutý po tom, čo žalovaného podľa vlastných slov našli na stavbe spať asi hodinu po prestávke. Na tretí deň žalovaný s partiou pracovali samostatne, pričom svedkovi volal konateľ žalobcu, že stavbyvedúci nie je spokojný s ich prácou a spolupráca s touto skupinou mala byť ukončená. Napriek uvedenému mala skupina ostať pracovať do konca týždňa. Nasledujúci deň skupina opustila stavbu o 10.45 hod. napriek tomu, že vo výkaze prác uviedla, že v daný deň mali pracovať do 12:00 hod. a tak konateľ žalobcu, ako aj stavbyvedúci mali vedomosť o tom, že majú ostať pracovať do konca týždňa, keďže im bolo zabezpečené ubytovanie. Svedok bol osobne prítomný pri tom ako stavbyvedúci potvrdil ich prítomnosť na stavbe v predchádzajúce dni s poznámkou, že ich výkon zodpovedal max 3 hodinám práce.

38. Za účelom priznania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty teda žalobca uniesol bremeno tvrdenia, ak tvrdil, že žalovaný porušil uzavretú zmluvu tým, že hrubo porušil pracovnú disciplínu a morálku, ak počas výkonu práce spal, minimálne dňa 29.03.2019 nedôvodne opustil pracovisko a nasledujúce dni nedôvodne nenastúpil na výkon prác podľa pracovného plánu, aj keď mu to žalobca v spolupráci so stavbyvedúcim dohodol, pričom žalovaný bol v zmysle zmluvy povinný vykonávať dohodnutú prácu podľa pokynov, ktoré dostal na pracovisku. Zároveň predloženými dôkazmi, ktorými sú výkazy odpracovaných hodín, prehlásenie konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. a predovšetkým

svedecká výpoveď C. D. k okolnostiam výkonu jeho práce na stavbách si žalobca splnil aj svoju dôkaznú povinnosť, unesenie ktorej je základným predpokladom na priznanie žalovaného nároku. Vo vzťahu ku koncentrácii konania odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného týkajúcu sa oneskoreného predloženia prehlásenia konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. v konaní, zároveň však dodáva, že aj bez prihliadnutia na toto prehlásenie majú ostatné dôkazné prostriedky predložené žalobcom dostatočnú výpovednú hodnotu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že žalobca svojimi tvrdeniami a dôkazmi uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

39. Za tejto situácie došlo v konaní k preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremena na žalovaného, ktorý mal svojimi tvrdeniami a predovšetkým relevantnými dôkazmi vyvrátiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku. Žalovaný totižto nie je procesným subjektom, ktorého by sa spomenuté inštitúty procesného práva netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že si svoje povinnosti dohodnuté v Zmluve o výkone prác splnil riadne a na preukázanie svojich tvrdení musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany sporu v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

40. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

41. Odvolací súd k uneseniu bremena tvrdenia zo strany žalovaného uvádza, že právny zástupca žalovaného v podanom odpore a aj v ďalších podaniach doručených súdu nepochybne spochybnil žalobcom uplatnený nárok a tvrdil, že žalovaný si plnil svoje povinnosti zo zmluvy riadne, výpoveď samotného žalovaného na pojednávaní dňa 10.11.2022 však v tejto súvislosti pôsobí nejasne a vyhýbavo. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že pre žalobcu vykonával práce na pozícii elektroinštalačný montér a tlmočník, nevedel však uviesť odkedy pracoval pre žalobcu, na ktorých stavbách a pracoviskách, nepamätá si okolnosti, za ktorých bol vykázaný zo stavby, výkaz odpracovaných hodín nevypisoval, nepamätá sa, či zo stavby odišiel skôr a „nevie, či sa dá počas pracovnej doby spať v Nemecku; to vás ihneď vyhodia“, k čomu podľa vyjadrenia svedka C. D. však aj skutočne došlo. Samotný žalovaný teda vo svojej výpovedí priamo netvrdil, že dohodnutú činnosť vykonával riadne.

42. Zároveň žalovaný na pojednávaniach a v písomných podaniach namietal žalobcove tvrdenia a dôkazy, keď spochybnil hodnovernosť predložených výkazov odpracovaných hodín, ich preklad do slovenského jazyka, ako aj hodnovernosť svedeckej výpovede C. D., či prehlásenia konateľa spoločnosti PRO BAU BUILDING s.r.o. Na preukázanie svojich tvrdení však žiadne dôkazy nepredložil. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že celá procesná obrana žalovaného v konaní je založená na tvrdeniach, domnienkach a dohadoch, ktorých reálny základ nebol v konaní preukázaný relevantnými dôkazmi. Jedinými dôkazmi, ktoré žalovaný v konaní použil, bola jeho výpoveď na pojednávaní, ktorá ako už bolo uvedené vyššie, nepriniesla žiadne konkrétne závery a emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným a faktúry na zaplatenie odmeny za vykonané práce, z ktorých ani jeden dokument sa netýkal rozhodného obdobia 9. a 13 týždňa roku 2019, kedy mal žalovaný porušiť svoje povinnosti zo zmluvy.

43. Poukazovanie na dôkazy použité v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. je v tejto súvislosti bez právneho významu, keďže predmetom tohto konania bol nárok na zaplatenie peňažnej odmeny za riadne vykonanú prácu, teda za to, čo žalovaný v súlade so zmluvou vykonal, za čo mu peňažné plnenie nepochybne patrí. V odôvodení rozsudku vydaného v tomto konaní (zo dňa 29.09.2021) súd uviedol, že sa kompenzačnou námietkou žalovaného (v tomto konaní žalobcu) vo výške 6.000,- eur nebude zaoberať, keďže jej základ a výška sú vzhľadom na iné prebiehajúce konanie sporné.

44. Na rozdiel od žalobcu tak žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, ak podanej žalobe vyhovel.

45. Odvolací súd zároveň dodáva, že obdobné platí aj vo vzťahu k požiadavke žalovaného na uplatnenie tzv. moderačného práva súdu ohľadom dohodnutej zmluvnej pokuty. Zo zaužívanej súdnej praxe vyplýva, že dlžníka, ktorý navrhol súdu zníženie zmluvnej pokuty, následne v konaní ťaží bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu ohľadom objasnenia okolností, z ktorých možno vyvodiť neprimeranosť zmluvnej pokuty. Je teda jeho povinnosťou tvrdiť a preukazovať, v čom konkrétne spočíva neprimeranosť požadovanej zmluvnej pokuty (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 11.01.2023, sp. zn. ).

46. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o merite veci neprihliadol na primeranosť zmluvnej pokuty v zmysle ust. . Tvrdil, že ak žalovaný vykonával prácu v sume 15,50 eur za odpracovanú hodinu, mal súd prvej inštancie skúmať rozsah prác a počet hodín, ktoré žalobca od žalovaného na danej stavbe vyžadoval odpracovať, resp. zisťovať, aká škoda žalobcovi vznikla. Podľa žalovaného súd prvej inštancie mohol a mal znížiť uplatnenú zmluvnú pokutu až na sumu 77,50 eur, ak by vychádzal z predpokladu, že 29.03.2019 žalovaný spolu s ostatnými osobami odišiel zo stavby a nezotrval tam 10 hodín.

47. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo vzťahu k moderačnému právu súdu sa žalovaný mylne domnieva, že bolo povinnosťou súdu prvej inštancie skúmať rozsah prác a počet hodín, ktoré žalovaný odpracoval a zisťovať výšku vzniknutej škody na strane žalobcu. V zmysle vyššie citovanej judikatúry uvedená povinnosť zaťažovala primárne a jedine žalovaného, ktorého povinnosťou bolo pri uplatnení nároku na zníženie zmluvnej pokuty v rámci unesenia bremena tvrdenia riadne odôvodniť výšku odpracovaných hodín, resp. rozsah prác, ktoré vykonal a na podporu svojich tvrdení predložiť aj dôkazy, čo však neurobil. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu zisťovať presný počet hodín, počas ktorých žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a tieto následne vyčíslovať podľa žalovaným naznačeného vzorca, ak k takémuto kroku nepristúpil ani samotný žalovaný a pri nároku na zníženie sumy zmluvnej pokuty len jednoducho túto žiadal znížiť až na sumu 77,50 eur bez bližšieho zdôvodnenia svojho výpočtu.

48. K primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti odvolací súd poukazuje aj na čl. VIII, ods. 8 Zmluvy o výkone prác, podľa ktorého mal žalobca právo požadovať zmluvnú pokutu vo výške 6.000,- eur za každé jedno porušenie zmluvy samostatne, teda pri zistení viacerých porušení, ako tomu bolo v posudzovanom prípade, v nepomerne širšom rozsahu ako si uplatnil podanou žalobou. Zároveň odvolací súd dodáva, že zjednodušené zníženie výšky zmluvnej pokuty len s poukazom na hodiny, počas ktorých žalovaný nevykonával svoje povinnosti zo zmluvy riadne, nie je možné uplatniť, keďže podľa neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Pre objektívnosť zníženia výšky zmluvnej pokuty je potrebné prihliadnuť aj na škodu, ktorá vznikla žalobcovi porušením zmluvných povinností zo strany žalovaného, táto však v celom konaní nebola ani raz vyčíslená a teda tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd nemajú dostatok podkladov pre náležite uplatnenie moderačného práva. Požiadavka žalovaného na moderovanie vzniknutej zmluvnej pokuty tak bola v konaní neodôvodnená.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobe žalobcu čo do zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 6.000,- eur vyhovel, ak konštatoval, že žalovaný porušil povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o výkone prác. Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

50. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).