Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/154/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred sudkyňou Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovou, v právnej veci žalobcu: S. Š., J. O. XX.XX.XXXX, G. Č. J. Y. XX, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného: JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 8.250 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 24.07.2012, sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy vo výške 8.250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne do zaplatenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pri dopravnej nehode dňa 23.07.2009 v čase o 00:50 hod. v meste E. J. Y. (ďalej len "Nehoda") došlo k usmrteniu S. Š., narodeného dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Č. J. Y. XX (ďalej len "Zosnulý"). Dopravnú nehodu zavinil Z. G., J. O. XX.XX.XXXX (ďalej len "Vinník") ako vodič motorového vozidla značky Volkswagen Polo, D.: I.-XXX N. (ďalej len "Vozidlo"), v ktorom sa Zosnulý viezol spolu so Š. H. M. Š. J., ktorí utrpeli ťažké zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahli. Vinník bol prevezený z miesta nehody do FNsP J. A. Reimana v Prešove, kde na následky ťažkých poranení dňa XX.XX.XXXX zomrel. Uznesením sp.zn. ORP-308/JP-VT-2009 zo dňa 23.07.2009 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie Vinníkovi pre prečin usmrtenia. Trestné stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp.zn. -15, zo dňa 07.10.2009 zastavené z dôvodu úmrtia Vinníka. V čase dopravnej nehody bol Vinník vlastníkom Vozidla a so žalovaným mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla č. 6519127590 (ďalej len "Zmluva"). Splnomocnený zástupca žalobcu na mimosúdne rokovania spoločnosť Európske Centrum Odškodného, spol. s r.o. (ďalej len "Splnomocnenec"), vyzvala žalovaného listom zo dňa 27.06.2012 na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 8.250 €. Žalovaný listom zo dňa 29.06.2012 oznámil Splnomocnencovi, že zo Zmluvy nie je možné poskytnúť náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca je otcom Zosnulého. Pri Nehode došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na súkromie ako aj rodinný život. V dôsledku smrti Zosnulého došlo k neodčiniteľnej ujme a deštrukcii rodinných a interpersonálnych väzieb tvoriacich základ a rámec žalobcovho súkromného života, keďže žalobca navždy stratil možnosť viesť rodinný a súkromný život so Zosnulým. 3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil:

- Úmrtný list zo dňa 24.07.2009 (č.l. 5)

- Uznesenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp.zn. -15 zo dňa 07.10.2009 (č.l. 6-7)

- UPLATNENIE NÁROKOV NA NÁHRADU ŠKODY zo dňa 27.06.2012 (č.l. 8-9)

- Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9519012770 z poistnej zmluvy číslo 6519127590 zo dňa 29.06.2012 (č.l. 10)

4. Podaním zo dňa 31.12.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.04.2011, sp.zn. , ktorým bol ustálený právny záver o nemožnosti uplatňovania nároku z titulu ochrany osobnosti z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "PZP") škodcu, resp. vinníka. 5. Podaním zo dňa 30.09.2013 žalobca navrhol, aby súd prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. . Súd uznesením zo dňa 17.10.2013 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. v spojení s konaním vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. . 6. Podaním zo dňa 17.12.2018 žalobca navrhol súdu, aby pokračoval v konaní, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. v spojení s konaním vedeným na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. sa rieši prejudiciálna otázka, ktorá má zásadný vplyv na posúdenie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. Podľa žalobcu však táto otázka bola prejudikovaná uznesením Ústavného súdu SR (ďalej len "ÚSSR"), sp.zn. zo dňa 11.09.2016 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NSSR"), sp.zn. zo dňa 31.07.2017, a to tak, že z PZP je poisťovňa povinná pokryť nie len škodu, ale aj nemajetkovú ujmu, nakoľko pojem škoda použitý v (ďalej len "") je ústavne konformným spôsobom interpretovateľný extenzívne tak, že zahŕňa aj nemajetkovú ujmu. 7. Podaním zo dňa 15.02.2019 žalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia , v zmysle ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za 2 roky odo dňa, kedy sa poškodený o dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Podľa žalovaného sa žalobca o škode a kto za ňu zodpovedá dozvedel v deň Nehody, teda dňa 23.07.2009 a žaloba bola súdu doručená dňa 21.12.2012. Zároveň žalovaný poukázal na rozhodnutie NSSR, sp.zn. zo dňa 31.07.2017, na ktoré poukazoval aj žalobca, v ktorom NSSR extenzívnym výkladom pojmu škoda konštatoval pasívnu vecnú legitimáciu poisťovní, je preto potrebné aplikovať ustanovenia o náhrade škody aj vo vzťahu k premlčaniu predmetného nároku. Následne žalovaný uviedol, že s výkladom NSSR nesúhlasí a poukázal na skutočnosť, že žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o existencii silných sociálnych, morálnych, citových a kultúrnych vzťahov medzi ním a Zosnulým. Napriek tomu, že sa smrť Zosnulého nepochybne prejavila v súkromnom živote žalobcu, nezakladá to automaticky nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovanému sa priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobcovi zdá byť neprimerané, nakoľko Nehoda nebola spôsobená úmyselne. Žalovaný navrhol, aby konajúci súd pripojil vyšetrovací spis sp. zn. ORP-308/JP-VT-2009 za účelom zistenia prípadnej miery spoluzavinenia zosnulého na nehode. 8. Podaním zo dňa 23.09.2019 sa žalobca vyjadril k námietke premlčania tak, že žaloba nebola súdu doručená 21.12.2012 ako to uviedol žalovaný, ale 21.07.2012, teda pred uplynutím všeobecnej 3 ročnej premlčacej doby. Uplatnený nárok predstavuje peňažnú satisfakciu za zásah do osobnostných práv žalobcu, ktorý sa podľa žalobcu premlčuje vo všeobecnej 3 ročnej premlčacej dobe. Žalobca uviedol, že smrťou Zosnulého došlo k zásahu do jeho práva na súkromie, pretože mu bolo znemožnené s ním vytvárať, udržovať a rozvíjať medziľudské vzťahy na sociálnej báze. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom podaní účelne cituje rozhodnutia, v ktorých bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch v minimálnej výške, pričom sú nesporne známe rozhodnutia súdov, kde bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo vyššej výške, avšak žiadne rozhodnutie žalobca neoznačil. 9. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2020 žalobca uviedol, že Zosnulý žil pred dopravnou nehodou so žalobcom v spoločnej domácnosti, mali vytvorený pevný citový vzťah a jeho smrť znamenala pre žalobcu značnú traumu. Premlčacia doba je v prípade náhrady nemajetkovej ujmy z titulu ochrany osobnosti podľa jeho názoru 3 ročná, s poukazom na rozhodnutia NSSR sp.zn. , R75/2008 a R58/2014. Ďalej poukázal na to, že pri Nehode zomreli ďalšie dve osoby, pričom tunajší súd pozostalým po týchto osobách priznal v konaní sp.zn. náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 6.187,50 €. Rozsudok tunajšieho súdu bol následne potvrdený rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave. Žalovaný následne uviedol, že trvá na podanej námietke premlčania. Žaloba bola súdu doručená dňa 24.07.2012, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby, nakoľko momentom zásahu do práv žalobcu bol deň 23.07.2012 a v zmysle ustanovenia (ďalej len "") došlo k uplynutiu premlčacej lehoty dňa 23.07.2012. Napriek uvedenému

však žalovaný trvá na názore, že je potrebné aplikovať subjektívnu 2 ročnú premlčaciu dobu, nakoľko aj žalobcom uvádzané rozsudky deklarujú, že voči poisťovni sa náhrada nemajetkovej ujmy uplatňuje ako náhrada škody cez ustanovenia . Podľa žalovaného sa nemožno na jednej strane tváriť, že sa jedná o škodu vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii a že sa jedná o nemajetkovú ujmu vo vzťahu k premlčaniu. V konaní doposiaľ nebola preukázaná intenzita zásahu do osobnostných práv žalobcu, nakoľko samostatná existencia rodinného pomeru nepostačuje na preukázanie a stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Súd uviedol svoj predbežný právny názor, podľa ktorého je žalobcom uplatnený nárok premlčaný, pretože premlčacia doba je v danom prípade upravená , ktorý odkazuje na ustanovenie , ktoré ustanovuje subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu. Táto začína plynúť okamihom, kedy sa žalobca o škode dozvedel, teda okamihom, keď sa dozvedel, že došlo k Nehode, k úmrtiu Zosnulého a kedy získal vedomosť o tom, kto je škodcom. Podľa vyjadrenia žalobcu, žil žalobca so Zosnulým v spoločnej domácnosti, musel sa žalobca o nehode dozvedieť v priebehu niekoľkých dní od Nehody. Zo spisu nevyplýva, kedy sa žalobca dozvedel o škodcovi, avšak v tejto otázke je pomerne rozsiahla judikatúra, podľa ktorej sa poškodený mohol dozvedieť o škodcovi pri dopravnej nehode už v samotný deň Nehody za predpokladu, že vinník z miesta Nehody neušiel. Vzhľadom k tomu, že vinník utrpel pri nehode zranenia, ktorým následne podľahol, javí sa útek z miesta nehody ako nepravdepodobný. 10. Súd vykonal dokazovanie listinami, tvoriacimi obsah súdneho spisu, a oboznámil sa s ostatným obsahom súdneho spisu, vrátane súdnych rozhodnutí, ktoré označili procesné strany. 11. Súd nevykonal dokazovanie, navrhnuté žalovaným - pripojenie vyšetrovacieho spisu sp. zn. ORP-308/JP-VT-2009, ktorého pripojenie žalovaný navrhoval za účelom zistenia prípadnej miery spoluzavinenia zosnulého na nehode. Pretože súd nárok žalobcov meritórne neposudzoval, vykonanie tohto dôkazu bolo nadbytočné. Z rovnakého dôvodu súd nevykonal dôkaz, navrhnutý žalobcom, a to výsluch žalobcu na preukázanie intenzity zásahu do osobnostných práv žalobcu. Na tomto mieste súd naviac podotýka, že dôkazy sa vykonávajú na preukázanie sporných skutočností a vykonaniu dôkazu výsluchom strany sporu predchádza povinnosť strany sporu uplatniť všetky skutkové tvrdenia, potrené na posúdenie dôvodnosti jeho nároku. Žalobca žiadne skutkové tvrdenie k intenzite zásahu do jeho práv neuplatnil, preto žiadne skutkové tvrdenie o tejto otázke ani nebolo sporné. Z vykonaného dokazovania a z nesporných tvrdení procesných strán mal súd za preukázaný nasledujúci skutkový stav: 12. Z Úmrtného listu zo dňa 24.07.2009 mal súd za preukázané, že S. Š., narodený dňa 02.06.1972, bytom Čierne nad Topľou 85 (Zosnulý), zomrel dňa 23.07.2009 v Hanušovciach nad Topľou. 13. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou, sp. zn. -15, zo dňa XX.XX.XXXX mal súd za preukázané, že trestné stíhanie vedené voči obvinenému Z. G., narodenému dňa XX.XX.XXXX, bytom Č. J. Y. XXX (Vinník), bolo zastavené z dôvodu smrti Vinníka. Z výsledkov vyšetrovania však vyplýva, že k Nehode došlo dňa 23.07.2009 o 00.50 hod, bola spôsobená Vinníkom a syn žalobcu nehode podľahol na mieste nehody. 14. Z listiny Uplatnenie nárokov na náhradu škody mal súd za preukázané, že žalobca si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 8.250 € uplatnil u žalovaného dňa 27.06.2012. 15. Z Oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo 9519012770 z poistnej zmluvy číslo 6519127590 mal súd za preukázané, že žalovaný odpovedal žalobcovi na uplatnený nárok tak, že za spôsobenú nemajetkovú ujmu nezodpovedá. 16. Žaloba bola súdu doručená poštou, pričom z obálky, v ktorej bola žaloba súdu doručená vyplýva, že bola podaná na poštovú prepravu dňa 20.7.2012, pravdepodobne v Žiline (pečiatka pošty nie je v časti miesta podania úplne čitateľná; tomuto zodpovedá aj začiatok - prvé tri čísla- poštového smerového čísla 010, ktoré je priradené Žiline), a bola doručená tunajšiemu súdu dňa 24.7.2012, čomu zodpovedá aj pečiatka na prvej strane žaloby, na ktorej je uvedené došlo tunajšiemu súdu dňa 24.7.2012 v 2 rovnopisoch a zväzok príloh. Deň 20.07.2012 pripadol na piatok a deň 24.7.2012 na utorok. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 8.250 € s príslušenstvom titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Skutkové a právne závery súdu: 17. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. 18. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

19. V konaní bolo sporné, či nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je nárokom krytým povinným zmluvným poistením vozidla, ktorým bola škoda žalobcom spôsobená, teda či je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, ako aj otázka dĺžky premlčacej doby, ktorá sa na žalovaný nárok vzťahuje. 20. Pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie poisťovne je rozhodujúce riešenie otázky, čo treba rozumieť pod pojmom škoda (použitým v ). Pre účely tohto zákona treba pojem škoda vykladať extenzívne v tom zmysle, že tento pojem zahŕňa aj nemajetkovú ujmu, ktorej náhrada patrí pozostalým (po blízkej osobe, usmrtenej pri dopravnej nehode v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla) z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv, spočívajúci v zásahu do ich práva na súkromný a rodinný život. Účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Aj podľa dôvodovej správy k zodpovednostnému zákonu je usmrtenie pri dopravnej nehode najzávažnejším dôsledkom tejto udalosti. Pokiaľ podľa súdnej praxe usmrtenie pri dopravnej nehode vyvoláva nielen občianskoprávnu zodpovednosť za škodu, ale aj občianskoprávnu zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnostných práv, musí byť aj táto zodpovednosť predmetom poistného krytia. (rozsudok NS SR z 31.07.2017, sp. zn. ). 21. Ako vyplýva z ustálenej súdnej praxe a vyššie uvedeného rozsudku NSSR, z PZP sa uhrádza tak škoda, ako aj nemajetková ujma. Pojem škoda je potrebné vykladať v súlade s komunitárnym právom a v súlade s účelom zákona, ktorým je zmierniť následky škôd, ku ktorým došlo prevádzkou motorového vozidla. Nakoľko v danom prípade došlo k usmrteniu Zosnulého, syna žalobcu, došlo k zásahu do žalobcových osobnostných práv, a je teda daná pasívna vecná legitimácia žalovaného. 22. Poisťovateľom dotknutého vozidla bol žalovaný. Podľa je žalobca oprávnený uplatniť si vzniknutú škodu priamo voči poisťovateľovi, čo aj žalobou urobil. Podmienkou uplatnenia si nároku na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia u poisťovateľa nie je, aby si poškodený uplatnil škodu najskôr u škodcu, prípadne skutočnosť, že škodca odmietne škodu zaplatiť. 23. Predtým, ako sa súd zaoberal samotným meritórnym nárokom, bolo potrebné, vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným, posúdiť včasnosť podania žaloby. 24. Podľa , na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 25. Ustanovenie odkazuje poznámkou č. 22 na . 26. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 27. Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. 28. Podľa sa nárok žalobcu na náhradu škody voči poisťovateľovi (ako priamy nárok poškodeného podľa ) premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobcovia dozvedeli o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. 29. Pojem "dozvie sa o škode" ( ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, s. 634 ods. 3). 30. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ustanovenia sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (Ro NS ČR z 29. 11. 2006, sp. zn. ). 31. Dovolací súd nepovažuje za správny názor, že žalobca nadobudol vedomosť o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, až 30. júna 2001, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorým bol žalovaný odsúdený pre trestný čin sprenevery a žalobca bol ako poškodený odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie (t.j. názor, že k tomuto dňu sa viaže začiatok plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody). Poškodený sa totiž dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá, v okamihu, kedy preukázateľne získal informáciu o tých skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá určitá (konkrétna) osoba za škodu zodpovedá. Nemusí však ísť o nespochybniteľnú istotu o takomto zodpovedajúcom subjekte. Žalobca ako právnická osoba získal informáciu o skutkových okolnostiach týkajúcich sa žalovaného ako za škodu zodpovedajúceho subjektu tak, ako to v odôvodnení napadnutého rozsudku opísal odvolací súd, teda nie až z rozsudku Okresného súdu Humenné z 31. mája 2001 sp. zn. . Táto skutočná vedomosť o osobe zodpovedajúcej za škodu, ktorou od uvedeného dňa žalobca disponoval, už

v tom čase nepochybne stačila na podanie žaloby. Nebol teda daný dôvod, aby sa plynutie (subjektívnej) premlčacej doby práva na náhradu škody začalo odvíjať až od právoplatnosti uvedeného rozsudku. To, že žalobca v spomenutom trestnom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému, iba potvrdzuje, že mal informáciu o tomto zodpovedajúcom subjekte. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. mája 2010 sp. zn. ). 32. (m. i.) upravuje spôsob zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a zároveň určuje aj presný okamih zániku poistného vzťahu (viď cit. zákona). Takto koncipovaná právna norma vo svojej hypotéze presne, zrozumiteľne a úplne formuluje spôsob i okamih zániku právneho vzťahu. V tejto súvislosti nie je zrejmý priestor pre subsidiárne použitie všeobecnej právnej úpravy (poznámka súdu - z rozhodnutia vyplýva, že všeobecnou právnou úpravou sú v danom prípade príslušné ustanovenia o zániku poistenia) /rozhodnutie NS SR sp. zn. z . Z rozhodnutia v trestnej veci Vinníka, ktorý spôsobil dopravnú nehodu vyplýva, že dňa 23.07.2009 došlo pri Nehode k usmrteniu Zosnulého, syna žalobcu, ktorý býval so žalobcom v spoločnej domácnosti. Je preto nepochybné (a žalobca to ani nenamietal), že žalobca sa dozvedel o dopravnej nehode pravdepodobne v deň, kedy sa nehoda stala, prípadne v krátkom časovom úseku po tom, najneskôr však dňa 24.07.2009, kedy bol vyhotovený úmrtný list Zosnulého. Najneskôr dňom vyhotovenia úmrtného listu žalobca musel vedieť aj o tom, kto je škodca a o tom, aká konkrétna škoda/nemajetková ujma mu z konania škodcu vznikla. Premlčacia doba potom začala plynúť najneskôr dňa 25.07.2009 a uplynula (podľa ) najneskôr 24.07.2011. Žaloba bola doručená súdu dňa 24.07.2012, teda rok po uplynutí premlčacej doby. 34. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemal inú možnosť ako vyhodnotiť námietku premlčania, vznesenú žalovaným ako dôvodnú a nárok žalobcu ako premlčaný zamietnuť v celom rozsahu. 35. K námietke žalobcu, že nárok na peňažnú satisfakciu za zásah do osobnostných práv poškodeného sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe súd uvádza, že s týmto názorom síce súhlasí, avšak uvedené platí iba v prípade, ak by išlo o žalobu voči osobe škodcu/pôvodcu zásahu. Žalovaný v prejednávanej veci nie je pôvodcom zásahu do osobnostných práv žalobcu, a voči nemu zákon o povinnom zmluvnom poistení obsahuje osobitnú úpravu premlčacej doby, t.j. obsahuje špeciálnu právnu úpravu, ktorá vylučuje aplikáciu všeobecnej právnej úpravy o posudzovaní premlčacej doby na nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa všeobecnej trojročnej premlčacej doby. V prejednávanej veci je potrebné postupovať podľa osobitnej právnej úpravy, ktorá tento nárok vníma ako formu škody, vrátane prislúchajúcej premlčacej doby, ktorú pre všeobecnú škodu vymedzuje, čo je v danom prípade dvojročná premlčacia doba podľa . Z uvedeného dôvodu súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 36. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 37. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania podľa miery úspechu vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( )do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( v platnom znení).