Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/44/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobkyne: Anna Bródyová, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX O. XX, zastúpenej právnym zástupcom Mgr. Petrom Balážom, advokátom, so sídlom ul. H. XXXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému v 1/ rade: AFG s.r.o., so sídlom Dĺžiny 122/40, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 422, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, so sídlom R. H. XX, XXX XX G., a žalovanému v 2/ rade: ŠK AQUA TURČIANSKE TEPLICE, s.r.o., so sídlom Kollárova 721/76, 039 01 Turčianske Teplice, IČO: 36 383 414, zastúpenému zástupcom JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Moyzesova 5, 036 01 Martin, IČO: 36 862 819, v konaní o určenie, že právny vzťah neexistuje, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. -658 zo dňa 30. mája 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -719 zo dňa 20.1.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. -658 zo dňa 30. mája 2019 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Martin č.k. -719 zo dňa 20.1.2020 p o t v r d z u j e .

Žalovaný v 1/ rade n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný v 2/ rade m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením okresný súd výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným v 1/ a v 2/ rade voči žalobkyni právo na 100% náhradu trov konania. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným určenia, že zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade na základe Kúpnej zmluvy č. 13/2011 zmenenej Dodatkom č. 1 zo dňa 19.9.2011 a práva a povinnosti dojednané týmito úkonmi neexistujú. Žalobu odôvodnila tým, že v čase podania žaloby bola spoločníčkou žalovaného v 1/ rade s 25 % obchodným podielom, druhým spoločníkom žalovaného v rade 1/ je p. Jaroslav Fidrik so 75 % obchodným podielom. Konateľkou žalovaného v rade 1/ je Zdenka Fidriková, ktorá je manželkou druhého spoločníka. Vo funkcii konateľky je od 10.8.2012. Žalovaný v rade 2/ je vlastníkom bioplynovej stanice v Turčianskych Tepliciach. Žalovaný v rade 1/ prevádzkuje a vlastní bioplynovú stanicu v Turčianskych Tepliciach. Obe bioplynové stanice vyžadujú na svoju činnosť silážnu kukuricu, ktorá sa v nich používa. Žalobkyňa pri štúdiu materiálov na valné zhromaždenie žalovaného v rade 1/, ktoré sa malo konať 31.7.2017, zistila, že v tejto spoločnosti dochádza k dlhodobému odlivu kapitálu v prospech iných, s touto spoločnosťou personálne prepojených subjektov. Predovšetkým ide o uzavretie a následnú realizáciu kúpnej zmluvy - silážna kukurica č. 13/2011 medzi žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/, ktorého aktuálnym 100 % spoločníkom je Jaroslav Fidrik. Na základe tejto zmluvy je žalovaný v rade 1/ povinný dodávať žalovanému v rade 2/ silážnu kukuricu v objeme 15.000 ton ročne, a to po dobu roku 2011-2025. Kúpna cena je dohodnutá na

26,- Eur/tona bez DPH. Táto cena je výrazne nižšia ako bežná trhová cena totožného tovaru v danom mieste a čase, ktorá je cca 40,- Eur za tonu. O tom, že dohodnutá kúpna cena je neprimerane nízka, svedčí aj obsah Zápisu stretnutia konateľky žalovaného v rade 1/ a právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 6.10.2017, v ktorom zápise konateľka uvádza, že tento obchodný prípad v plnej miere prevzala od svojich predchodcov v prospech plnenia tejto zmluvy, vraj na vlastnú zodpovednosť dosiahla u žalovaného v rade 2/ zvýšenie kúpnej ceny oproti 20,- Eur za tonu, čo prinieslo v rokoch 2012 - september 2017 žalovanému v rade 1/ tržby naviac vo výške 470.288,38 Eur. Zabudla však povedať, že na strane kupujúceho podpisovala kúpnu zmluvu za žalovaného v rade 2/ ona. Následne 19.9.2011 podpísal pán Fidrik v mene žalovaného v rade 2/ Dodatok č. 1 ku Kúpnej zmluve č. 13/2011, kde došlo dokonca k zníženiu kúpnej ceny na sumu 20,- Eur pre roky 2012 - 2014, sumu 22,- Eur pre roky 2015 - 2017 a sumu 24,- Eur pre roky 2018 - 2020 a sumu 26,- Eur pre roky 2021 - 2023. V zmysle Výročnej správy žalovaného v rade 1/ za rok 2016 podpísanej konateľkou spoločnosti predstavovali vlastné náklady spoločnosti vynaložené na kukuricu na siláž sumu 26,09 Eur za tonu v roku 2016, 34,22 Eur za tonu v roku 2015. O nákladoch na nákup kukurice za rok 2016 svedčí faktúra na sumu 28,20 Eur za tonu. Zmluva č. 13/2011 je realizovaná stále napriek tomu, že plnenie z nej je pre žalovaného v rade 1/ zjavne nevýhodné. Bola uzatvorená medzi vzájomne závislými osobami, odporuje zákazu konkurencie a kúpnu zmluvu na strane kupujúceho podpísala blízka osoba 100 % - ného spoločníka v rade 1/ a 2/ a Dodatok č. 1 podpísal osobne pán Fidrik, ktorý bol v tom čase súčasne 75 % - ným spoločníkom žalovaného v rade 1/.

2. Zo Zápisu zo stretnutia právneho zástupcu žalobkyne a žalovaného v 1/ rade zo dňa 6.10.2017 vyplýva, že rozdiel kúpnej ceny medzi 20,- Eur za tonu a 26,- Eur za tonu predstavuje v rokoch 2012

- 2017 zvýšenie tržby na kukurici o 470.288,38 Eur, to znamená, že v tomto období bolo predaných žalovaným v rade 1/ žalovanému v rade 2/ minimálne 78.381 ton kukurice. Rozdiel medzi dohodnutou a trhovou cenou za predmetné obdobie predstavuje čiastku 1.097.399,55 Eur, t.j. škoda, ktorá bola predmetnou zmluvou spôsobená žalovanému v rade 1/, čo je aj na úkor žalobkyne, ktorá na rozdiel od žalovaného v rade 2/ a jeho spoločníka z tohto obchodu neprofitovala. Realizácia tejto kúpnej zmluvy je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, dobrými mravmi a povinnosťou nikoho nepoškodzovať. Okrem toho ide o odporovateľný právny úkon, ktorým sa znižuje schopnosť žalovaného v rade 1/ plniť svoje záväzky, okrem iných aj voči spoločníkom na vyplatenie podielov na zisku a tiež ide o protiprávne konanie zakladajúce právo na náhradu škody. Od roku 2011 dochádza k poškodzovaniu ekonomických záujmov žalovaného v rade 1/ a žalobkyne ako jeho spoločníčky. V dôsledku podpísania uvedenej kúpnej zmluvy nie je žalovaný schopný plniť svoje záväzky, a to minimálne voči žalobkyni vo výške 24.895,44 Eur z titulu podielu na zisku za rok 2007. Určením, že zmluvný vzťah medzi žalovaným v rade 1/ a v 2/ rade z Kúpnej zmluvy č. 13/2011 neexistuje, sa odstráni právna neistota, ktorá z tejto zmluvy pramení, zosúladí sa faktický stav s právnym stavom, odstráni sa príčina finančných ťažkostí žalovaného v rade 1/ a vytvorí sa priestor pre riadne podnikanie, dosahovanie ziskov a plnenie záväzkov, ktoré žalovaný v rade 1/ má.

3. Žalovaný v 2/ rade vo vyjadrení k žalobe namietal, že žalobkyňa mohla svoje práva a povinnosti v súlade s uplatňovať na valnom zhromaždení, kde mohla riešiť aj otázku ďalšieho trvania napadnutej zmluvy. Obchodný vzťah založený napadnutou zmluvou nie je možné vytrhnúť z kontextu podnikateľskej činnosti žalovaného v 2/ rade a žalovaného v 1/ rade a predmetná zmluva bola jedným z podkladov na poskytnutie úveru na vybudovanie a následnú prevádzku zariadenia na výrobu elektriny zo spaľovania plynu. Na prevádzku tejto stavby bol žalovanému poskytnutý úver, kde dlžníkom je žalovaný v 1/ rade a spoludlžníkom žalovaný v 2/ rade. Porušenie tejto zmluvy, jej vypovedanie alebo odstúpenie od nej by mohlo mať za následok vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, čo by negatívne postihlo obidvoch žalovaných. Ceny dohodnuté v napadnutej zmluve museli byť určené v roku 2011, kedy nebolo možné predpokladať výšku cien tejto komodity v roku 2015 alebo 2016 a bez súhlasu banky ceny nie je možné meniť. Len cena silážnej kukurice nemôže byť jediným faktorom, ktorý by bolo možné brať do úvahy pri rozhodovaní o neexistencii zmluvného vzťahu. Žalovaný v 2/ rade zdôraznil, že naliehavý právny záujem deklarovaný žalobkyňou v žalobe danou žalobou nie je možné dosiahnuť.

4. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem. Žalovaný v 1/ rade žalobkyňu niekoľkokrát vyzval k postupu v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy. Žalobkyňa dlhodobo bezdôvodne odmietala účasť na valných zhromaždeniach, len v roku 2017 štyri krát odmietla účasť na riadne zvolaných valných zhromaždeniach, čím zneužívala svoje postavenie

menšinového spoluvlastníka proti záujmom väčšinového spoločníka pána Fidrika a proti záujmom spoločnosti AFG s.r.o. Žalobkyňa bráni spoločnosti, aby prerokovala schválenie dokumentov, ktoré je spoločnosť povinná v zákonom stanovenej lehote prijať. Žalobkyňa nesplnila podmienku prípustnosti určovacej žaloby, pretože má zákonné možnosti na uplatnenie svojich nárokov a práv inou právnou formou, ktorú prednostne nevyužila. Silážnu kukuricu žalovaný v 1/ rade predáva za obvyklú a primeranú cenu, ktorá zodpovedá cene za rovnaký tovar v danom regióne a v rovnakom časovom období, ako to vyplýva aj z dôkazu, ktorý žalovaný v 1/ rade predložil, a to zmluvy na dodávku silážnej kukurice od Poľnohospodárskeho družstva Mošovce. Produkcia silážnej kukurice dlhodobo a stabilne zabezpečuje stály príjem žalovaného v 1/ rade.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní poukázal na ust. a konštatoval, že v čase podania žaloby bola žalobkyňa spoločníčkou v spoločnosti AFG s.r.o. Turčianske Teplice. Spoločníčkou bola do 14.2.2019, a teda v čase rozhodnutia okresného súdu vo veci samej už žalobkyňa spoločníčkou v tejto spoločnosti nebola. K otázke naliehavého právneho záujmu, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa ust. , okresný súd uviedol, že pri posúdení existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu a či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. V prípade nedostatku naliehavého právneho záujmu súd návrh zamietne bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Aj keď okresný súd v rozsudku podrobne uviedol dokazovanie, ktoré bolo vykonané, tak už z predbežných záverov prednesených okresným súdom na prvom pojednávaní vyplynulo, že všetky dôkazy smerovali zo strany žalobkyne k preukázaniu naliehavého právneho záujmu. Otázkou existencie naliehavého právneho záujmu sa musí súd zaoberať už po začatí konania a tento záujem musí byť daný aj v čase rozhodnutia súdu. Žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem, pokiaľ sa ochrany svojich práv môže domáhať žalobou na plnenie alebo ak odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch.

6. Ak žalobkyňa tvrdila, že určením, že zmluvný vzťah z Kúpnej zmluvy č. 13/2011 neexistuje, sa odstráni právna neistota, ktorá z tejto zmluvy pramení, a zosúladí sa faktický stav s právnym stavom, odstráni sa príčina finančných ťažkostí žalovaného v 1/ rade a vytvorí sa priestor pre jeho riadne podnikanie a dosahovanie ziskov a plnenie záväzkov, tak podľa okresného súdu je toto tvrdenie tvrdením výrazne všeobecným, ničím nepodloženým a nie je možné ho považovať za naliehavý právny záujem. Nie je zrejmé, aká právna neistota z uvedenej kúpnej zmluvy pramení, keď táto bola riadne uzavretá, obsahuje všetky základné náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle a zmluvné strany sa touto zmluvou riadia. Ak sa má zosúladiť faktický stav so stavom právnym, tak nie je zrejmé, čo týmto žalobca sleduje, pretože právnym stavom je to, že uvedená zmluva obsahujúca všetky zákonné náležitosti existuje, a faktický stav je ten, že na základe tejto zmluvy dochádza k plneniu. Žalobkyňa nepreukázala, že by došlo k odstráneniu finančných ťažkostí a k dosahovaniu ziskov, resp. nepreukázala, že by uvedená zmluva bola jedinou príčinou finančných ťažkostí žalovaného v 1/ rade. Žalovaný v 1/ rade v konaní predložením účtovných závierok preukázal, že sa postupne dostáva do zisku z výraznej straty, ktorá bola dosahovaná v období uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy. Ak žalobkyňa tvrdí, že plnenie z tejto zmluvy je pre žalovaného v 1/ rade nevýhodné, tak žalobkyňa neargumentuje, akým spôsobom by sa zmenilo jej hmotnoprávne postavenie, a prečo by toto mal byť dôvod pre naliehavý právny záujem. Žalobkyňa tiež tvrdila, že zmluva bola uzavretá medzi vzájomne závislými osobami, avšak táto skutočnosť nie je tvrdením, ktoré by preukazovalo naliehavý právny záujem. Ak zmluva odporuje zákazu konkurencie podľa (ďalej aj len „OBZ“), tak potom pasívne legitimovanými sú konatelia spoločnosti, voči ktorým predmetná žaloba nesmeruje, a z tohto tvrdenia ani nie je zrejmé, akým spôsobom by sa zmenilo hmotnoprávne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa tiež tvrdila, že rozdiel medzi dohodnutou a trhovou cenou za predmetné obdobie predstavuje 1.097.399,55 Eur, čo je škoda, ktorá bola touto zmluvou spôsobená žalovanému v 1/ rade, a ďalšou škodou bude rozdiel na dani a penále, ktoré bude musieť žalovaný v 1/ rade zaplatiť. Aj v prípade, že by toto tvrdenie bolo pravdivé, tak podľa okresného súdu ide o škodu, ktorá je spôsobená žalovanému v 1/ rade a žalobkyňa neargumentuje, prečo táto skutočnosť má byť dôvodom domáhania sa určenia neplatnosti a dôvodom pre preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ak žalovanému v 1/ rade vznikne škoda, tak mu zostalo zachované právo domáhať sa náhrady škody v súdnom konaní, kde sa bude prejudiciálne riešiť aj otázka platnosti uvedenej zmluvy. Žalobkyňa tiež uvádzala, že sa jedná o odporovateľný právny úkon, ktorým sa znižuje schopnosť žalovaného v 1/ rade plniť svoje záväzky, okrem iného aj voči spoločníkom na vyplatenie podielov na zisku. Podľa okresného súdu táto argumentácia nepreukazuje naliehavý právny záujem, pretože ak má žalobkyňa právo na podiel na zisku spoločnosti AFG s.r.o.,

môže sa ho domáhať v rámci riadneho súdneho konania, kde súd bude riešiť aj otázku platnosti dotknutej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa uvedenú žalobu aj podala a táto sa vedie na okresnom súde pod sp. zn. , a preto ani toto tvrdenie nepreukazuje naliehavý právny záujem, pretože už bola v danej veci podaná žaloba na plnenie.

7. K ďalšej argumentácii žalobkyne, že sa nemôže domôcť predloženia účtovných dokladov spoločnosti AFG s.r.o., kde je spoločníčkou, konštatoval okresný súd, že ani takýto skutkový stav neodôvodňuje naliehavý právny záujem, pretože podľa ust. majú spoločníci právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Ak bolo toto právo žalobkyni upreté, tak mala možnosť dožadovať sa svojho práva na príslušnom súde. Žalobkyňa k naliehavému právnemu záujmu tiež uviedla, že jej snahou nie je zbavenie pána Fidrika a pani Fidrikovej ich pozícií, ale ozdravenie ekonomiky žalovaného v 1/ rade a ošetrenie svojich legitímnych záujmov spoločníka žalovaného v 1/ rade. V čase rozhodnutia okresného súdu však už žalobkyňa spoločníčkou žalovaného v 1/ rade nebola, a preto sa nemôže jednať o dôvod preukazujúci naliehavý právny záujem. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bol zrejmý úmysel žalovaného v 1/ rade žalobkyňu poškodiť, keďže nebola informovaná o krokoch spoločnosti, nemala možnosť k pripravovaným krokom sa vyjadriť a dochádzalo k protiprávnym krokom v rámci valných zhromaždení. Ani toto však nie sú dôvody odôvodňujúce naliehavý právny záujem, pretože ako je okresnému súdu známe z rozhodovacej činnosti, žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti valných zhromaždení v konaniach vedených na okresnom súde pod sp. zn. , , . Ani argumentácia žalobkyne, že kúpna zmluva nebola uzavretá v súlade s ust. , že zo strany konateľa predávajúceho tento úkon nebol myslený vážne a že išlo o zastretý právny úkon, rovnako nezakladá dôvodnosť naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem neodôvodňuje ani personálne prepojenie obchodných spoločností, pričom samotné personálne prepojenie nie je protiprávne. Argumentácia, že dotknutá kúpna zmluva sa prieči poctivému obchodnému styku a dobrým mravom a že sa jedná o simulovaný právny úkon, predstavuje tvrdenia, ktoré odôvodňujú samotnú neplatnosť kúpnej zmluvy v prípade ich preukázania, avšak nie naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K argumentácii žalobkyne, že určenie neplatnosti v žalobe uvedenej kúpnej zmluvy okamžite založí právo na náhradu škody, resp. na vydanie bezdôvodného obohatenia, okresný súd uviedol, že z tejto argumentácie je zrejmé, že v prípade podania takejto žaloby by išlo o žalobu na plnenie a v rámci konania by súd prejudiciálne musel riešiť platnosť uvedenej kúpnej zmluvy. Ak žalobkyňa tvrdila, že určenie neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy by v prípade predaja jej obchodného podielu viedlo k zvýšeniu hodnoty jej obchodného podielu, tak okresný súd uviedol, že v čase jeho rozhodovania už došlo k prevodu obchodného podielu realizáciou záložného práva na obchodný podiel a samotné určenie neplatnosti kúpnej zmluvy by teda nemalo žiadny vplyv na hmotnoprávne postavenie žalobkyne. Naviac je podľa okresného súdu diskutabilné, akým spôsobom by určenie neplatnosti tejto zmluvy ovplyvnilo výšku obchodného podielu vzhľadom k tomu, že v prípade neurčenia (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené určenia) neplatnosti zmluvy sú strany povinné vrátiť si vzájomné plnenia, teda nielen kúpnu cenu, ale aj dodanú pšenicu (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené kukuricu), ktorú by bolo treba v súčasnej dobe nakúpiť.

8. Okresný súd tak konštatoval, že napriek rozsiahlemu dokazovaniu žalobkyňa neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval jej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti v žalobe citovanej kúpnej zmluvy, či už v čase podania žaloby, alebo v čase rozhodovania okresného súdu. Argumenty, ktoré uvádzala, zakladajú jej právo domáhať sa svojich práv žalobami na plnenie, čo ako okresný súd už uviedol, čiastočne aj urobila. Žaloby na plnenie majú jednoznačne prednosť pred určovacími žalobami, pričom základným argumentom je skutočnosť, že pri žalobách na plnenie súd prejudiciálne rieši aj otázku platnosti, resp. neplatnosti zmlúv. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nesplnila základnú procesnú podmienku, za splnenia ktorej sa možno domáhať podľa neplatnosti, resp. určenia, či tu právo je alebo nie je, bola žaloba zamietnutá. Vo vzťahu k zákonnej formulácii ust. okresný súd uviedol, že z obsahu samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa vlastne domáhala určenia, že tu právo v žalobe citovanej kúpnej zmluvy nie je. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. a žalovaným v 1/ a v 2/ rade ako úspešným stranám priznal voči žalobkyni právo na 100%-nú náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podala cestou právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa. V odvolaní namietala, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca, pretože existuje priateľský vzťah medzi konajúcou sudkyňou Mgr. Katarínou Janotovou a JUDr. Vladimírom Menichom ako právnym zástupcom žalovaného v 1/ rade,

ktorý je manželom kolegyne konajúcej sudkyne JUDr. Menichovej z obchodného oddelenia OS MT, ktorá sa dala vo veciach týkajúcich sa spoločnosti AFG s.r.o. vylúčiť z dôvodu priateľského vzťahu s p. Jaroslavom Fidrikom a p. Mgr. Zdenou Fidrikovou ako konateľmi a spoločníkom žalovaného v 1/ a v 2/ rade. Je tiež daný vzťah medzi konajúcou sudkyňou a JUDr. Mariom Buksom ako jej bývalým kolegom pôsobiacim spolu so sudkyňou na to istom súde.

10. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci v spojení s nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnym a neúplným zistením skutkového stavu, a to podľa ust. , , a . Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tom, aby napadnutá kúpna zmluva ako zjavne nevýhodný, nevážny právny úkon bola posúdená ako neplatná a vzťah založený touto zmluvou ako neexistujúci. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2002, sp. zn. , podľa ktorého: „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu“. Hodnota obchodného podielu žalobkyne je priamo a bezprostredne závislá od čistého obchodného majetku žalovaného v 1/ rade, pričom žalovaný v 1/ rade z dlhodobého predaja kukurice žalovanému v 2/ rade nedosahoval výnos a vykazoval na tomto obchode stratu. Táto skutočnosť mala negatívny vplyv na jeho hospodárske výsledky a schopnosť splniť záväzky vrátane úveru, za ktorý žalobkyňa ručí. Žalobkyňa ako spoločníčka má záujem na tom, aby žalovaný v 1/ rade dosahoval kladný hospodársky výsledok, k čomu by určite s ohľadom na ročný únik výnosu v priemere cez 100.000,00 Eur prispelo ukončenie napadnutej zmluvy. Žalobkyňa v konaní navrhla výsluchmi preukázať, že žalovaný v 1/ rade dodáva žalovanému v 2/ rade kukuričnú siláž ako hotový produkt, ktorého cena je vyššia ako cena nespracovanej suroviny na koreni, a náklady na dodávku znáša bez zakotvenia takejto povinnosti v zmluve. Audítorské správy neobsahovali údaj o tom, aké ďalšie negatívne dopady v podobe nákladov na spracovanie a dopravu má táto zmluva a v tomto smere je kúpna zmluva neurčitá, a preto neplatná. Žalovaný v 1/ rade sa pri plnení tejto zmluvy nesprával trhovo a dodával žalovanému v 2/ rade aj niečo, čo sám nemal kapacitu dopestovať. Z prehlásenia p. L. ako osoby, ktorá zmluvu podpisovala, vyplynulo, že išlo o nevážny, účelový dokument, s ktorého plnením sa nepočítalo, a tomu bola prispôsobená aj kúpna cena, ktorá bola kalkulovaná bez zisku ako vnútropodniková. Ďalším argumentom odôvodňujúcim existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne je, že žalobkyňa stále ručí za splnenie záväzku žalovaného v 1/ rade z úveru vo výške 2.900.000,- Eur jednak celým svojim majetkom ako zmenkový ručiteľ a jednak svojim obchodným podielom založeným v prospech veriteľa z tohto úverového vzťahu. Žalobkyňa predložila dôkazy, že žalovaný v 1/ rade dlhodobo nesplácal úver od spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o., čo viedlo k jeho predčasnému zosplatneniu a k výkonu záložného práva na obchodný podiel žalobkyne a k podaniu žaloby na jej osobu z titulu zmenkového ručenia v sume 1.386.154,47 Eur s prísl. Žalovaný v 1/ rade úver nesplácal, čo bolo dôvodom na vyhlásenie jeho mimoriadnej splatnosti. Plnenie kúpnej zmluvy za nevýhodných podmienok znamenalo ročný výpadok v príjmoch žalovaného 1/ rade v rozsahu medzi 100.000,- Eur a 120.000,- Eur ročne a tento chýbajúci príjem by žalovaného v 1/ rade zachránil pred zosplatnením úveru. Právne postavenie žalobkyne sa v dôsledku zosplatnenia úveru výrazne zmenilo negatívnym smerom a zo strany veriteľa došlo k vyplneniu biankozmenky a k jej uplatneniu výlučne voči žalobkyni. V dôsledku zosplatnenia úveru tak žalobkyňa čelí žalobe o zaplatenie viac ako milión Eur a stratila svoj obchodný podiel v žalovanom v 1/ rade, a to všetko z dôvodu, že žalovaný v 1/ rade neuhradil 3 splátky úveru v celkovej sume 50.690,60 Eur. Počas plnenia kúpnej zmluvy od roku 2012 do roku 2019 vznikla škoda na majetku žalovaného v 1/ rade vo výške viac ako 700.000,00 Eur, čo je suma, ktorá by výrazne ovplyvnila výsledky podnikania žalovaného v 1/ rade, a teda aj hodnotu podielu žalobkyne a jeho schopnosť plniť záväzky zabezpečené ručením a záložným právom na majetku žalobkyne. Je prekvapivé rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý nevidí príčinnú súvislosť medzi výškou výnosov žalovaného v 1/ rade zo zrealizovaných obchodov, hodnotou podielu žalobkyne a schopnosťou žalovaného v 1/ rade plniť svoje záväzky. Okresný súd odmietol vo veci vykonať prevažnú väčšinu navrhnutých dôkazov, ktoré by potvrdili naliehavý právny záujem žalobkyne na tomto konaní.

11. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej naliehavý právny záujem odôvodňuje aj jej pozícia ako veriteľa žalovaného v 1/ rade, keď výkonom záložného práva na jej podiel a jeho prevodom žalobkyňa na jednej strane prišla o svoj podiel a na druhej strane bol z výťažku z predaja jej podielu plnený záväzok žalovaného v 1/ rade. Keďže žalovaný v 1/ rade má splatné neuhradené záväzky rádovo v miliónoch Eur a hrozí mu konkurz, má žalobkyňa ako veriteľ záujem na tom, aby do spoločnosti plynuli príjmy z obchodov realizovaných v trhových cenách. V kontexte všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, je tak kúpna zmluva súčasťou dlhodobého protiprávneho konania vedenia žalovaného v 1/ rade

a okresný súd nesprávne konštatoval, že určením, že kúpna zmluva je neplatná, sa nijako nezmení právne postavenie žalobkyne. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal aj z nesprávneho skutkového zistenia, že žalobkyňa ku dňu vyhlásenia rozsudku už nie je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade. Okresný súd pritom nevykonal žiadne dokazovanie, vychádzal čisto zo zápisu v obchodnom registri a ignoroval argumenty žalobkyne o neplatnosti úkonov, ktorými došlo najskôr k zníženiu jej podielu navýšením základného imania, a úkonov, ktorými o svoj podiel v spoločnosti prišla. Okresný súd odňal žalobkyni právo konať pred súdom a porušil jej právo na spravodlivý proces. Okresný súd v konaní napriek tomu, že na absolútnu neplatnosť je potrebné prihliadať ex offo, a napriek jednoznačnému vplyvu kúpnej zmluvy na majetok žalobkyne a jej nespornému oprávnenému a odôvodnenému záujmu na vyhlásení zmluvy za neplatnú, napriek zjavne negatívnemu dopadu zmluvy na podnikanie žalovaného v 1/ rade, napriek zneužitiu informácií a spriaznenosti zmluvných strán a napriek tomu, že išlo o nevážny, fiktívny úkon skonštatoval, že zmluva bola riadne uzavretá a obsahuje všetky náležitosti kúpnej zmluvy. Okresný súd sa nevysporiadal s neurčitosťou predmetu zmluvy (pojem „silážna kukurica“, ktorý sa v poľnohospodárstve používa minimálne v dvoch podstatne rozdielnych významoch) ani s tvrdením Ing. D. a p. L. o tom, že zmluva mala slúžiť len pre účely získania úveru a s jej reálnym plnením sa nepočítalo. Okresný súd reštriktívne vyložil pojem „naliehavý právny záujem“ a odignoroval existenciu inštitútu tzv. reflexnej škody a tiež skutočnosť, že v danom prípade protiprávny stav vyvolali žalovaní a bolo by nespravodlivé, aby žalobkyňa znášala vysoký súdny poplatok za podanie žaloby o náhradu škody voči konateľom. Vzhľadom na výšku škody ako aj následné konanie konateľa žalovaného v 1/ rade Ing. Matulu, ktorý po zosplatnení úveru previedol celý svoj majetok, je zrejmé, že k reálnemu uspokojeniu žalovaného v 1/ rade by nikdy nedošlo. Žaloba o určenie, že zmluvný vzťah neexistuje, bola v danom prípade najefektívnejším nástrojom ukončenia plnenia tejto nevýhodnej zmluvy s okamžitým pozitívnym dopadom na hospodárenie žalovaného v 1/ rade (resp. s vyvolaním tlaku na žalovaného v 2/ rade na uzatvorenie novej zmluvy za trhových podmienok). Určovacia žaloba rieši aj budúce nároky z budúceho plnenia zmluvy aj po podaní žaloby, pričom pri žalobe o náhradu škody by musela žalobkyňa postupne „dožalovávať“ ďalšiu vzniknutú škodu. Žalobkyňa v konaní navrhla dokazovanie, ktoré by preukázalo jej tvrdenia a na základe ktorého by sa dal kvantifikovať dopad plnenia napadnutej zmluvy na schopnosť žalovaného v 1/ rade plniť svoje záväzky. Tieto dôkazy však okresný súd odmietol vykonať a konštatoval, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom existencie naliehavého právneho záujmu.

12. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že podľa úpravy obchodného registra je zrejmé, že zápisy v ňom majú formálny charakter a vykonávajú sa bez hlbšieho materiálneho preskúmania splnenia podmienok a zákonnosti úkonov, na základe ktorých malo dôjsť ku zmene zapisovaných skutočností. Medzičasom po vyhlásení rozsudku došlo zo strany žalobkyne k podaniu žaloby o určenie, že je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I. Keďže z hľadiska danosti naliehavého právneho záujmu je otázka trvania účasti žalobkyne v žalovanom v 1/ rade rozhodujúcou, žalobkyňa navrhuje, aby odvolací súd zvážil prerušenie odvolacieho konania do právoplatného skončenia konania o určenie, že žalobkyňa je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa tak navrhla, aby odvolací súd výroky rozsudku okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Žalovaný v 1/ rade sa k doručenému odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

14. Žalovaný v 2/ rade cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa obsiahlo, dôsledne a dôkladne nevysporiadal súd prvej inštancie. Žalovaná (pozn. krajského súdu: správne malo byť zrejme uvedené žalobkyňa) nedôvodne opätovne namieta zaujatosť zákonnej sudkyne a okrem toho, že uvádza ňou vyfabulované tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na objektívnej pravde, neustále len opakuje už raz uvedené a vyvrátené pochybnosti. Žalovaný v 2/ rade preto žiadal, aby odvolací súd na takto opakovane vznášané námietky zaujatosti neprihliadal. Okresný súd sa v napadnutom rozhodnutí dôkladne a obšírne vysporiadal s argumentmi žalobkyne. Žalovaný v 2/ rade poukázal na nečinnosť žalobkyne, ktorá napriek výzvam okresného súdu, aby sa v primeraných lehotách vyjadrila k podstatným okolnostiam veci a k právnej stránke veci, tieto úkony neurobila včas alebo vôbec. Žalobkyňa sa opakovane sústreďuje na odvádzanie pozornosti od podstaty veci a stále uvádza skutočnosti, ktoré nie sú pre rozhodnutie podstatné. Žalovaný v 2/ rade ohľadom otázky existencie naliehavého právneho záujmu odkazuje na dôkladné a vyčerpavajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku. Žalovaný v 2/ rade žiadal rozsudok okresného súdu potvrdiť.

15. Žalobkyňa a žalovaný v 1/ rade na doručené vyjadrenie žalovaného v 2/ rade písomne nereagovali.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobkyne podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -735 zo dňa 14.09.2020 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

18. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa ust. , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého ...“odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

22. Žalobkyňa v podanom odvolaní primárne namietala, že v danej veci na okresnom súde rozhodoval vylúčený sudca, čo má zodpovedať odvolaciemu dôvodu podľa ust. . Po oboznámení sa so spisovým materiálom však krajský súd konštatuje, že žalobkyňa uplatnila námietku zaujatosti voči konajúcej zákonnej sudkyni podaním zo dňa 19.11.2018 (č.l. 519 spisu). Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený o tejto námietke rozhodol uznesením č.k. -612 zo dňa 26. marca 2019 tak, že sudkyňa Okresného súdu Martin Mgr. Katarína Janotová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. . Skutočnosti, ktorými žalobkyňa v podanom odvolaní námietku zaujatosti voči konajúcej zákonnej sudkyni Okresného súdu Martin odôvodnila, sú totožné s okolnosťami, ktoré ako dôvody pre vylúčenie sudkyne uvádzala vo svojej písomnej námietke zo dňa 19.11.2018. S ohľadom na skutočnosť, že krajský súd ako súd nadriadený o tejto námietke už právoplatne rozhodol, nie je vytvorený priestor opätovne sa touto námietkou zaoberať ( ). Za situácie, kedy žalobkyňa námietku, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca, vymedzila ako samostatný odvolací dôvod podľa ust. , tak krajský súd tento odvolací dôvod žalobkyne nevyhodnotil ako dôvodný.

23. Žalobkyňa ďalej vymedzila odvolacie dôvody odkazom na ust. , . Žalobkyňa tak namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

24. Vo vzťahu k uplatneným námietkam ohľadom neúplne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a z tohto plynúcich zistení súdom prvej inštancie, uvádza krajský súd, že v konaní pred okresným súdom bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie tejto sporovej veci, z ktorého krajský súd vychádzal, a to v zmysle ust. . Dokazovanie predstavuje procesný postup založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Jeho význam spočíva v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci, z ktorého potom vychádza a aplikuje naň konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci, je jednou z najdôležitejších činností súdu v rámci civilného sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Dôkazmi overený skutkový stav je významný aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom k ich úspešnosti, obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Súd pritom nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu konania a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, príp. štádia civilného procesu (sp. zn. ). K správnemu postupu súdu prvej inštancie poukazuje krajský súd na ďalší záver vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. októbra 2004, podľa ktorého ...„ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k porušeniu základného práva na spravodlivý proces“. Zároveň poukazuje krajský súd i na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 31. augusta 2004, podľa ktorého ...„právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov“.

25. V konaní rozhodnou otázkou bolo ustálenie, či žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Krajský súd uvádza, že povinnosť žalobkyne preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z ust. . Naliehavý právny záujem je vo všeobecnosti daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. je naliehavý právny záujem daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva a spravidla tak nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto prostriedkom právnej ochrany žaloba na plnenie. Určovacia žaloba však má miesto v prípadoch, kedy je určovacou žalobou vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie. Preukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení je v zmysle ustálenej judikatúry prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby. Existenciu naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe musí preukázať žalobca a ak túto dôkaznú povinnosť nesplní, jej dôsledkom je zamietajúce rozhodnutie súdu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ), pričom ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

26. Žalobkyňa vymedzila predmet konania žalobnou žiadosťou o určenie, že zmluvný vzťah medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade na základe Kúpnej zmluvy č. 13/2011, zmenenej Dodatkom č. 1 zo dňa 19.09.2011 (ďalej aj len „zmluva“), a práva a povinnosti dojednané týmito úkonmi neexistujú. Žalobkyňa tak petit žaloby vymedzila ako žalobu o určenie, že tu nie je zmluvný vzťah a že neexistujú práva a povinnosti, ktoré by na základe tejto zmluvy mali byť dané vo vzťahu medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade. V zmysle ust. sa teda jedná o žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je a keďže v danom prípade žalobkyňa žiadala určiť, že neexistuje zmluvný vzťah a práva a povinnosti dojednané kúpnou zmluvou, tak sa jedná o tzv. negatívnu určovaciu žalobu. Ohľadom takejto žaloby platí, že prípadný vyhovujúci rozsudok vydaný v takomto konaní bude mať deklaratórne účinky. Formulácia petitu, v zmysle ktorého má súd určiť, že neexistuje zmluvný vzťah a práva a povinnosti dojednané uvedenými právnymi úkonmi, smeruje k určeniu aktuálneho právneho stavu, pričom platí, že aj pre rozsudok, ktorým sa určuje existencia či neexistencia práva, či existencia alebo neexistencia povinností plynúcich z vymedzených právnych úkonov, je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia ( ). Nie je preto prípustné, aby sa takýmto rozsudkom určovalo, či zmluvný vzťah alebo práva a povinnosti plynúce z dotknutých právnych úkonov existovali v minulosti, ak tieto práva už medzičasom zanikli, napríklad splnením povinností vyplývajúcich z vymedzených právnych úkonov. Tieto teoretické východiská je potrebné zohľadniť aj pri posudzovaní zákonom stanoveného predpokladu prípustnosti takejto žaloby, ktorým je preukázanie, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Okresný súd preto vecne správne primárne skúmal otázku, či zo strany žalobkyne bolo preukázané, že na požadovanom určení je daný naliehavý právny záujem. Žalobkyňa, ktorá sa domáha súdnej ochrany takouto určovacou žalobou, musí v konaní tvrdiť a preukázať, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre ňu právny význam, teda musí tvrdiť a preukázať konkrétny právny dopad takéhoto súdneho rozhodnutia na jej postavenie. V zásade potom platí, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem

na určení, či je alebo nie je dané právo, ak už došlo k porušeniu alebo zásahu do jeho práv, kedy je namieste domáhať sa ochrany porušeného práva žalobou na plnenie. Preventívny charakter určovacej lehoty sa prejavuje v tom, že naliehavý právny záujem žalobcu je daný najmä v prípadoch, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo a jeho právo je neisté alebo ohrozené a tento stav neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť práve určením existencie či neexistencie práva alebo práv a povinností.

27. V kontexte uvedeného je potom potrebné hodnotiť aj odvolacie dôvody žalobkyne, ktorá vo vzťahu k preukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení poukazovala na negatívny dopad dotknutého právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými na hospodárske výsledky žalovaného v 1/ rade, jeho schopnosť plniť záväzky, a tým aj na hodnotu vtedajšieho obchodného podielu žalobkyne a na vznik jej povinnosti ako ručiteľa plniť záväzky žalovaného v 1/ rade. Žalobkyňa v tomto smere v podanom odvolaní zopakovala svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie, že je ručiteľkou za poskytnutý úver v postavení zmenkového ručiteľa a že v dôsledku neplnenia došlo k jeho predčasnému zosplatneniu a tým k výkonu záložného práva na jej obchodný podiel a k podaniu žaloby na jej osobu z titulu zmenkového ručenia. Žalobkyňa pritom priamo prepája tvrdenie o tom, že plnenie za nevýhodných podmienok znamenalo ročný výpadok príjmov žalovaného v 1/ rade v rozsahu 100.000 Eur až 120.000 Eur, s tvrdením o vplyve tejto skutočnosti na neschopnosť žalovaného v 1/ rade poskytnutý úver splácať. Žalobkyňa tak na preukázanie svojho naliehavého právneho záujmu uvádza skutočnosti, ktoré už medzičasom nastali v minulosti, teda skutočnosť, že došlo k nesplácaniu a následnému zosplatneniu úveru a k výkonu záložného práva na jej obchodný podiel a tiež k podaniu žaloby na jej osobu titulom ručiteľského zmenkového záväzku. V kontexte vyššie uvedeného charakteru žaloby o určenie neexistencie práva ako žaloby preventívnej, je tak vecne správny záver súdu prvej inštancie, že okolnosti, ktoré už nastali v podobe žalobkyňou tvrdeného zhoršenia finančnej situácie žalovaného v 1/ rade s vyústením do zosplatnenia úveru s presahom následkov až do majetkovej sféry žalobkyne, nemôžu odôvodniť naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, keďže s ohľadom na účinky prípadného vyhovujúceho určovacieho petitu rozsudku by už takýto rozsudok uvedené žalobkyňou tvrdené okolnosti nijakým spôsobom nemohol ovplyvniť. Ak žalobkyňa tvrdí, že v dôsledku dotknutého právneho úkonu kúpnej zmluvy zmenenej dodatkom došlo k poškodeniu jej majetkových práv v podobe zníženia ceny jej vtedajšieho obchodného podielu u žalovaného v 1/ rade, či v podobe zosplatnenia úveru, za ktorý žalobkyňa ručí, tak je namieste domáhať sa ochrany porušených práv žalobkyne žalobou na plnenie a nie určovacou žalobou, ktorá už na dopadoch dotknutej kúpnej zmluvy, tak ako tieto dopady tvrdí žalobkyňa, nemôže v prípade vyhovujúceho rozsudku nič zmeniť.

28. Rovnako nemôže obstáť argumentácia žalobkyne, že prípadné určenie neexistencie zmluvného vzťahu a z neho vyplývajúcich práv a povinností žalovaného v 1/ a žalovaného v 2/ rade vyvinie tlak na uzatvorenie inej zmluvy s podmienkami výhodnejšími pre žalovaného v 1/ rade. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu tvrdeniu uvádza krajský súd, že sa jedná o hypotetické, ničím nepodložené tvrdenie žalobkyne, ktoré vychádza z určitého predpokladu správania sa žalovaných v 1/ a v 2/ rade po prípadnom vyhovujúcom rozsudku, ktoré správanie sa však žalobkyňa nijakým spôsobom nemôže ovplyvniť. Vo vzťahu k tejto argumentácii je možné uviesť, že prípadný vyhovujúci rozsudok, ktorým by sa určilo, že zmluvný vzťah a práva a povinnosti žalovaných v 1/ a v 2/ rade z konkrétnej žalobkyňou vymedzenej kúpnej zmluvy neexistujú, by žiadnym spôsobom nebránil tomu, aby následne, po takomto právoplatnom určení, žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade ľubovoľným spôsobom opätovne upravili svoje práva a povinnosti vo vzťahu k rovnakému predmetu plnenia spôsobom, ktorý by nijako nebol limitovaný vyhovujúcim určovacím rozsudkom. Účel, ktorý žalobkyňa predmetnou žalobou sledovala a ktorý vymedzila ako zlepšenie hospodárskeho postavenia žalovaného v 1/ rade pri dodávkach silážnej kukurice pre žalovaného v 2/ rade, žalobkyňou zvoleným spôsobom súdnej ochrany nie je možné dosiahnuť. Samotné žalobkyňou požadované určenie tak bez ďalšieho nebude mať vplyv na jej právne postavenie, ani na jej práva a povinnosti, či už do minulosti vo vzťahu k následkom, ktoré žalobkyňa vymedzila ako dôsledok zosplatnenia úveru a zhoršenia hospodárskej situácie žalovaného v 1/ rade, ani do budúcnosti, keď takýto určovací petit nemôže zabezpečiť takú úpravu vzájomných práv a povinností žalovaného v 1/ a žalovaného v 2/ rade, ktorá by napĺňala predstavy žalobkyne o primeranom finančnom protiplnení žalovaného v 2/ rade za plnenie poskytované žalovaným v 1/ rade. Prípadné vyhovenie žalobe o určenie, že zmluvný vzťah a práva a povinnosti z neho plynúce medzi žalovaným v 1/ a v 2/ rade neexistujú, by s ohľadom na účinky takéhoto rozsudku bez ďalšieho nevytvárali ani predpoklad pre prípadné budúce uplatnenie nárokov, ktoré by mohli byť odôvodnené žalobkyňou uvádzaným tvrdením o nevýhodnosti napadnutej kúpnej zmluvy pre žalovaného v 1/ rade. Aj takéto nároky by voči žalovanému v 2/ rade musel uplatňovať predovšetkým žalovaný v 1/ rade a nie žalobkyňa. Ak žalobkyňa argumentovala

tým, že v dôsledku jej ručiteľského vzťahu môže mať vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade postavenie jeho veriteľa, tak rovnako platí, že na takéto postavenie žalobkyne ako veriteľa vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade nemá požadované určenie žiaden dopad, keďže samotný prípadný vyhovujúci rozsudok ešte nemôže zabezpečiť zlepšenie hospodárskej situácie žalovaného v 1/ rade, a tým ani zlepšenie právnej pozície žalobkyne. Zároveň platí, že ak je žalobkyňa názoru, že budúce možné uplatnenie jej nárokov voči žalovanému v 1/ rade je ohrozené dotknutým právnym vzťahom žalovaných, tak má k dispozícii iné prostriedky právnej ochrany veriteľa proti právnym úkonom dlžníka, ktoré ohrozujú prípadnú vymáhateľnosť jej pohľadávky. Nemôže obstáť ani tvrdenie žalobkyne v tom smere, že v prípade zvýšenia príjmu žalovaného v 1/ rade za dodávaný tovar od žalovaného v 2/ rade by tieto zvýšené finančné prostriedky mali byť použité na splácanie úveru, keďže takýto vyhovujúci rozsudok nemôže mať žiaden vplyv na použitie prípadne získaných finančných prostriedkov žalovaným v 1/ rade aj s prihliadnutím na všeobecnú povinnosť podnikateľských subjektov postupovať pri plnení svojich záväzkov tak, aby nedochádzalo k zvýhodňovaniu niektorého z veriteľov.

29. Žalobkyňa v podanom odvolaní spochybňovala aj skutočnosť, že aktuálne podľa výpisu z obchodného registra nie je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade s tým, že na Okresnom súde Bratislava I vedie konanie o určenie, že je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade. Krajský súd s prihliadnutím na svoje vyššie uvedené závery uvádza, že ani skutočnosť, či žalobkyňa je alebo nie je spoločníčkou žalovaného v 1/ rade, nemôže v kontexte prejednávanej veci ovplyvniť vecne správny záver okresného súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení. Ako už bolo konštatované, prípadné určenie by nemalo žiaden dopad na práva a povinnosti, či skutočnosti, ktoré nastali vo vzťahu k postaveniu žalobkyne v súvislosti so zosplatnením úveru, či uplatnením nárokov veriteľa voči žalobkyni v postavení ručiteľa. Určujúci výrok rozsudku by pritom bez ďalšieho nemohol viesť ani k zlepšeniu hospodárskej situácie žalovaného v 1/ rade, a tým ani k zlepšeniu situácie žalobkyne, keďže len takýto samotný vyhovujúci rozsudok by sám osebe nemohol ovplyvniť prípadný obsah práv a povinností dojednaných medzi žalovaným v 1/ a žalovaným v 2/ rade v možnej ďalšej zmluve, ktorá by bola uzatvorená na obdobný predmet plnenia ako žalobkyňou napadnutá kúpna zmluva, čo platí aj v prípade, že by žalobkyňa bola spoločníčkou žalovaného v 1/ rade. V kontexte uvedeného tak neobstojí ani odkaz žalobkyne na rozhodnutie NS SR sp. zn. , keď v podrobnostiach prejednávanej veci naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení nebol preukázaný. V dotknutom rozhodnutí sp. zn. pritom najvyšší súd prioritne riešil otázky informačného a manažérskeho deficitu spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným s ohľadom na jeho právo byť informovaný o činnosti spoločnosti vrátane zmlúv, ktoré na zabezpečenie svojej činnosti spoločnosť uzatvára. Ani v prípade, ak by bolo v konaní zistené postavenie žalobkyne ako spoločníčky žalovaného v 1/ rade, by požadovaný určovací výrok nemal vplyv na jej postavenie bez toho, aby boli vedené ďalšie súdne spory, a preto v prejednávanej veci nemožno ani v kontexte tohto rozhodnutia NS SR ustáliť naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení. Opätovne krajský súd s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zvýrazňuje, že naliehavý právny záujem je daný len vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Požadovaný určovací petit nemôže vytvoriť pevný základ vzťahov žalobkyne a žalovaného v 1/ rade ani v prípade, ak by žalobkyňa mala postavenie spoločníka žalovaného v 1/ rade. Nebolo preto potrebné okresným súdom zohľadňovať tvrdenie žalobkyne o neplatnosti úkonov, na základe ktorých nie je aktuálne zapísaná v obchodnom registri ako spoločníčka žalovaného v 1/ rade. Z uvedeného nebola preto krajským súdom hodnotená ako relevantná žiadosť žalobkyne o zváženie prípadného prerušenia odvolacieho konania do skončenia konania, v ktorom sa žalobkyňa domáha svojho postavenia spoločníka žalovaného v 1/ rade. Je pritom potrebné zvýrazniť, že zo strany žalobkyne nebol podaný návrh na prerušenie konania z tohto dôvodu, a žalobkyňa sa domáhala len zváženia tejto okolnosti krajským súdom. Krajský súd preto nepristúpil k rozhodovaniu o prerušení či neprerušení odvolacieho konania samostatným výrokom svojho rozhodnutia.

30. V zmysle uvedených zhodnotení tak krajský súd obdobne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že zo strany žalobkyne naliehavý právny záujem preukázaný nebol. Požadované určenie, že neexistuje zmluvný vzťah a práva a povinnosti plynúce z tohto zmluvného vzťahu medzi žalovanými, nemá dopad na právne postavenie žalobkyne. Žalobkyňa nepreukázala, že požadované určenie ovplyvní jej právne postavenie vo vzťahu k žalovaným, či už v podobe odstránenia spornosti alebo neistoty jej právneho postavenia alebo že takéto určenie založí prípadnú možnosť uplatnenia akéhokoľvek práva žalobkyne voči žalovaným (uznesenie NS SR sp. zn. ). Existencia naliehavého právneho záujmu je

pritom základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie; existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase od začatia konania, ale aj v čase vyhlásenia rozsudku s tým, že nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou samou v jej merite - tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou samou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku (uznesenia NS SR sp. zn. ). Ak naliehavý právny záujem zo strany žalobkyne nebol preukázaný, tak nebol pre okresný súd vytvorený priestor, aby vykonával žalobkyňou navrhované dokazovanie týkajúce sa výhodnosti či nevýhodnosti uzatvorenej zmluvy pre žalovaného v 1/ rade, či akékoľvek ďalšie dokazovanie, ktoré malo smerovať k preukázaniu tvrdenia žalobkyne o tom, že sa jedná o právny úkon, ktorý mal slúžiť len pre účely získania úveru a nepočítalo sa s jeho reálnym plnením, či tvrdenia o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu z dôvodu jeho žalobkyňou tvrdenej neurčitosti. V zmysle ustálenej judikatúry je preukázanie naliehavosti právneho záujmu na požadovanom určení prvou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby a nepreukázanie existencie naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom pre zamietnutie žaloby bez toho, aby sa posudzovala jej vecná opodstatnenosť. Ak okresný súd dospel k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, tak by bolo nadbytočné, aby vykonával žalobkyňou navrhované dôkazy, ktoré mali smerovať práve k preukázaniu žalobkyňou tvrdených dôvodov neplatnosti či nevýhodnosti takéhoto úkonu.

31. Po vykonaní odvolacieho prieskumu, vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uzaviera, že napadnutý rozsudok okresného súdu je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania, než aby rozsudok okresného súdu potvrdil. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012).

32. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalobkyne ako relevantné. Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu tak v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby ako aj vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. , . Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalobkyne osobitne napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

33. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalovaní, ktorým preto patrí náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni. Krajský súd preto žalovanému v 2/ rade priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ). Na strane žalovaného v 1/ rade krajský súd z obsahu spisového materiálu vznik trov spojených s týmto odvolacím konaním nezistil, a preto rozhodol, že žalovaný v 1/ rade nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.