Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/234/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. X, P. M. F., prechodne bytom W. XX, B., právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Pavel Labáth, so sídlom v Bratislave, Holíčska 13, proti žalovaným: 1/ D. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, B., 2/ L.. T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 3/ D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom N. X, C., 4/ L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X, B., 5/ L.. L. W., nar. 2.9.1970, bytom W. XXX/XX, B., 6/ L.. Ľ. W., nar. XX. X. XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 7/ L.. P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 8/ V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 9/ V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 10/ F. U., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 11/ L.. L. N., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 12/ J. Č., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXX, 13/ I.. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. K. XX, B., 14/ N. P., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, U., 15/ W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X, U., 16/ J. T., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, 17/ J. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXX/XX, P. F., 18/ L. P., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXXX/X, B., 19/ L. B., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 20/ T. T., bytom Q. XX, 21/ T. Ž., M.. XX.X.XXXX, Q. W. XX, B., XX/ L. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XX, B., 23/ R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 24/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, B., 25/ J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/XX, B., 26/ F. G., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 27/ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 28/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 29/ T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, B., 30/ T. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, 31/ L. B., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, 32/ T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/X B., 33/ U. N., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/X, B., 34/ Š. L., nar. XX.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 35/ T. L., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 36/ I.. S. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. K. XX, B., 37/ V. B., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 38/ G. S., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 39/ L. D., nar. X.X.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., 40/ L.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/XX, B., zastúpených spoločným zástupcom Jánom Žižkom, nar. 26.7.1945, trvale bytom Hlavná 30, Krompachy, právne zastúpenom JUDr. Ivetou Fabianovou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves, o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2019 sp.zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2019 č.k. -158.

Žalovaní majú proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 13.6.2019 č.k. -158 žalobu zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 5 043,74 Eur s úrokom z omeškania ročne od 4.6.2017 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa 9.1.2016 cca o 19.00 hod., pri vychádzaní z vchodu domu č. XX spadol na zľadovatenom, neposypanom a neupravenom chodníku (plošine pred vchodovými dverami). Pri páde utrpel komplikovanú zlomeninu oboch kostí ľavého predkolenia s posunom kostí. V uvedený deň bol hospitalizovaný v NsP B.. Z dôvodu komplikácií zlomeniny a kožného defektu bol dňa 14.1.2016 preložený na Kliniku úrazovej chirurgie, kde bol hospitalizovaný do 22.1.2016. Práceneschopný bol od 9.1.2016 do 16.7.2016. Nakoľko miesto, kde došlo k pádu je chodník priľahlý k nehnuteľnosti zodpovednosť za škodu nesú vlastníci bytov. Tí sú zodpovední za technický stav chodníka. V zimných mesiacoch to znamená udržiavať chodník takým spôsobom, aby bola chôdza po ňom bezpečná. V danom prípade bol chodník zľadovatený, neposypaný, preto vlastníci bytov vchodu č. 30 zodpovedajú za škodu, ktorá mu vznikla pádom na tomto chodníku. Dňa 17.5.2017 zaslal výzvu na uhradenie škody zástupcovi vlastníkov bytov. Odpoveď dostal od Bytového družstva Spišská Nová Ves, že vlastníci bytov nesúhlasia s vyplatením požadovanej sumy.

3. Právne vec posúdil podľa , , , , , Obč. zákonníka spolu s ,, o pozemných komunikáciách v znení platnom do 19.5.2018 a vyhlášky č. , ako aj , o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca skutočne utrpel v mesiaci január 2016 úraz a to komplikovanú zlomeninu ľavého predkolenia s kožným defektom. V dôsledku tohto úrazu bol hospitalizovaný v nemocnici v B. a následne v B.. Hodnota bolestného bola stanovená lekárskym posudkom vo výške 280 bodov.

4. Ako prvé sa súd zaoberal vecnou legitimáciou žalovaných, ktorú žalobca odvodzoval od vlastníctva bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome súp. č. XXX v B.. Žalobca v zmysle cestného označil ako žalovaných všetkých vlastníkov bytov predmetného bytového domu, ktorý má dva samostatné vchody a to vchod č. XX a č. XX. V zmysle veta druhá cestného zákona za schodnosť chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú zodpovední vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností. V čase kedy malo dôjsť k úrazu žalobcu platilo všeobecne záväzné nariadenie mesta B. č. 5/2011, pričom podľa ods. 8 tohto článku, závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou lebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti, pokiaľ tieto závady vznikli poľadovicou alebo snehom. V opačnom prípade tieto osoby zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti chodníkov, spôsobené poľadovicou alebo snehom.

5. Súd vychádzal z úvahy, že cestný zákon v znení platnom v čase úrazu žalobcu, ako aj uvádzané všeobecne záväzné nariadenie mesta hovoria o zodpovednosti za náhradu škody vlastníkov, správcov alebo užívateľov. Mal za to, že v danom prípade pasívne legitimovaným subjektom, podľa právnej úpravy platnej v čase úrazu žalobcu, by bol správca daného bytového domu. Dôvodil, že zodpovednosť vlastníka nehnuteľnosti za škodu spôsobenú v schodnosti chodníka priľahlého k nehnuteľnosti možno vyvodiť v prípadoch, ak by došlo k úrazu napr. na chodníku pred rodinným domom. V tomto prípade však malo dôjsť k úrazu pred bytovým domom, kde vlastníci bytov a nebytových priestorov sú povinní zabezpečiť správu domu spoločenstvom alebo správcom. Správou domu v zmysle je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca, okrem iného zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov aj prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva. Plošina pred vchodom č. XX daného bytového domu je nepochybne spoločným priestranstvom, na ktoré sa vzťahuje uvedené ustanovenie. V konaní nebolo sporné, že správcom predmetného bytového domu je Bytové družstvo Spišská Nová Ves, ktoré aj reagovalo na predžalobnú výzvu žalobcu o náhradu škody. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žalovaní nie sú v tomto konaní pasívne vecne legitimovaní, tým je správca domu a preto súd žalobu zamietol.

6. V súvislosti s vecnou legitimáciou sa súd zaoberal aj obranou žalovaných, ktorí spochybňovali miesto, kde malo dôjsť k úrazu žalobcu. Podľa žalobcu k úrazu došlo na neposypanom, neupravenom a zľadovatenom povrchu šikmej plošiny vedúcej z vchodu č. XX. Skutočnosť, že k pádu žalobcu došlo práve na tejto plošine potvrdila svedkyňa C. Q.. Jedná sa o osobu blízku žalobcovi, keďže dlhodobo žije s menovanou v partnerskom vzťahu. Vzhľadom na blízky vzťah medzi žalobcom a svedkyňou

podľa súdu možno mať pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede. Ďalšou svedkyňou potvrdzujúcou, že miestom pádu žalobcu bola predmetná plošina pred vchodom č. XX bola J. P. (sestra partnerky žalobcu), ktorá mala zabezpečiť prevoz žalobcu z miesta pádu - plošiny pred vchodom č. XX do nemocnice v B.. Je logické, ak v prípade núdze dotknutá osoba hľadá pomoc práve u príbuzných, avšak zo strany žalobcu resp. jeho partnerky však žiadnym logickým spôsobom nebolo v konaní vysvetlené, prečo v prípade, keď žalobca utrpel tak závažný úraz, bola nimi na pomoc privolaná osoba z iného mesta a to z mesta vzdialeného od mesta B. cca 8 kilometrov. K pádu malo dôjsť pred obytným domom v sobotu vo večerných hodinách, kedy je predpoklad, že väčšina obyvateľov obytného domu sa zdržiavala doma. Stačilo tak požiadať o pomoc niektorého z nich resp. zabezpečiť prevoz napr. taxislužbou, čo by bolo nepochybne rýchlejšie, ako prevoz menovanou svedkyňou. V súvislosti s tým súd podotkol, že žalobca, podľa jeho výpovede a výpovede menovaných svedkýň, musel po páde ležať na plošine minimálne po dobu 15 minút. Najprv sa totiž svedkyňa C. Q. mala pokúšať privolať na pomoc záchrannú službu a až tak volala svojej sestre. Tá sa na miesto úrazu musela presunúť z miesta jej bydliska v P. F., za nepriaznivých podmienok počasia a cesta jej mala trvať cca 10 minút. Podľa súdu je málo pravdepodobné, aby za celú túto dobu t.j. dobu cca 15 minút, v čase okolo 18.00 hod. v sobotu, neprešiel okolo žalobcu a svedkyne žiaden iný svedok. Žalobca nenavrhol dokazovanie výsluchom iných svedkov, ktorí by prípadne mohli potvrdiť aspoň to, že povrch plošiny bol zľadovatený, neupravený. Svedkom pádu žalobcu na plošine mala byť, podľa žalobcu a svedkyne, aj ďalšia osoba stojaca v čase pádu pred vchodom č. XX. Uvedená osoba v konaní nebola stotožnená. Pokiaľ aj svedkyňa menovala konkrétnu osobu, z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že táto osoba svedkom pádu žalobcu nemohla byť.

7. Určité pochybnosti, pokiaľ sa týka miesta pádu podľa súdu prvej inštancie vyplývajú aj z iných skutočností zistených v konaní. V prvom rade súd poukázal na to, že žalobca mal z vchodu vychádzať plošinou z dôvodu, že na schodoch, ktoré sa nachádzajú z opačnej strany bol neprataný sneh. Z dokazovania vyplynulo, že tak plošina, ako aj schody nie sú chránené pred zrážkami, je preto nelogické, aby na schodoch bol a na plošine nebol neuprataný sneh tak, ako je nelogické, aby sneh niekto z plošiny upratal a zo schodov nie. Okrem toho v uvedený deň, kedy malo dôjsť k úrazu, sa podľa správy SHMÚ snehová pokrývka vôbec nevyskytovala, k zrážkam malo dôjsť až cca hodinu a pol po úraze žalobcu. Okrem toho žalobca v uvedený deň okolo obeda mal byť v obchode, kedy použil schody, na ktorých mala byť udupaná vrstva snehu a na plošine sneh nebol. Pokiaľ šiel neskôr vo večerných hodinách von, vzhľadom na počasie, ktoré v ten deň bolo, pri náležitej opatrnosti musel si byť vedomý, že na plošine aj keď sa na nej sneh nemal nachádzať sa môže nachádzať námraza, kým schody aj pokiaľ je na nich udupaná vrstva snehu sú z tohto pohľadu bezpečnejšie. Na schody pritom malo dopadať aj pouličné osvetlenie, kým na plošinu nie, čo žalobca nenamietal a nenamietal ani to, že nádoby na odpad pre daný vchod bytového domu sú bližšie zo strany, ktorou vedú schody.

8. Aj uvedené, t.j. že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu žalobcu, v dôsledku ktorého utrpel úraz došlo skutočne na plošine vchodu č. XX bytového domu súpisné číslo XXX v B., súd považoval za dôvod, pre ktorý bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. V súvislosti s predmetom konania súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. -86 zo dňa 18.5.2016 a dôvodovú správu k , ktorým došlo k zmene o pozemných komunikáciách a to, okrem iného k zmene , ktorý znie "Závady v schodnosti miestnych komunikácií určených pre chodcov alebo v schodnosti chodníkov sú bez prieťahov povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií." a k vypusteniu a uvedeného zákona, o ktoré žalobca v tomto konaní opiera svoj nárok. V zmysle uvedeného rozhodnutia a dôvodovej správy právna úprava uvedená v týchto ustanoveniach zakotvovala prenesenie povinnosti odstraňovať závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti a najmä zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla ako dôsledok závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch na vlastníkov, správcov alebo užívateľov priľahlých nehnuteľností. Takáto právna úprava predstavovala precedens spočívajúci v tom, že zaväzovala určitú skupinu subjektov starať sa o veci patriace do vlastníctva iných subjektov, a to bezodplatne. Za nesplnenie povinnosti bez prieťahov odstraňovať závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch stanovovala absolútnu objektívnu zodpovednosť, teda nepripúšťala možnosť liberácie (zbavenia sa zodpovednosti) povinného subjektu. Neprimeranosť a neproporcionalita tejto právnej úpravy bola daná i tým, že zodpovednosť za škodu vzniknutej porušením povinnosti sa vzťahuje na osoby, ktoré nie sú vlastníkmi alebo správcami chodníkov, v dôsledku neschodnosti ktorých vznikla škoda.

10. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s , podľa úspešnosti žalovaných v spore, pretože nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na použitie ust. .

11. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa a , pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň majúc za to, že napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore so základnými princípmi a to článkom 2 a článkom 16. Žalobca má za to, že napadnutý rozsudok je svojvoľný, výroky a rozhodnutia nie sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené napriek tomu, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia je základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia súdu, v ktorej súvislosti poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. Žalobca považuje za nesprávny a nezákonný záver súdu o tom, že žalovaní nie sú v tomto spore pasívne legitimovaní zdôrazniac, že vlastníci bytov boli, sú a vždy budú primárne zodpovední za škodu spôsobenú z dôvodu závad v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, t.j. o zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie. Žalobca namieta záver súdu o pasívnej legitimácii správcu (Bytové družstvo Spišská Nová Ves) v tomto prípade, keď poukázal na to, že správca zodpovedá vlastníkom bytom a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo zmluvy o výkone správy, pričom poukázal na to, čo sa rozumie pod správou. Zároveň má za to, že aj v prípade, ak by bol správca zodpovedný za škodu spôsobenú z dôvodu závad v schodnosti a priľahlých chodníkoch, jednalo by sa len o sekundárnu zodpovednosť, pričom primárne sú stále zodpovední vlastníci bytov, čo vyplýva zo všeobecne záväznej legislatívy, ako aj z VZN č. 5/2001 Mesta B.. Z uvedeného dôvodu považuje zamietnutie žaloby z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaných za nezákonné.

13. Rovnako namieta aj záver súdu o tom, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu žalobcu, v dôsledku ktorého utrpel úraz, došlo skutočne na plošine vchodu č. 30 bytového domu č. XXX v B., keď miesto, čas pádu a technický stav povrchu plošiny boli podľa neho preukázané výpoveďou žalobcu, svedkyne C. Q., svedkyne J. P., správou Slovenského hydrometeorologického ústavu a fotografiou s presným označením miesta pádu, ktorá je obsahom spisu. Súd prvej inštancie odignoroval výpoveď jediných priamych svedkov, a to C. Q. a J. P., ktoré si v ničom neodporovali a zhodovali sa do najmenších detailov. K poukazu súdu na skutočnosť, že došlo k zmene zdôraznil, že k úrazu došlo dňa 9.1.2016 a poukázal na VZN Mesta B. č. 5/2011.

14. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil považujúc odvolanie za neopodstatnené a uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania. Súd prvého stupňa podľa nich vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré vyhodnotil jednotlivo, aj vo vzájomných súvislostiach a odôvodnenie rozsudku je dostatočné, zrozumiteľné. Poukázali na nejednoznačnosť samotnej žaloby a jej rozpory s predkladanými dôkazmi žalobcu, ako aj rozporné tvrdenia žalobcu o mieste, na ktorom malo dôjsť k úrazu. Napriek tomu, že miesto určenia úrazu je pri takejto žalobe kľúčové, žalobca nedokázal počas celého konania preukázať, kde vlastne k úrazu došlo. Preto súd žalobu správne zamietol. Vo vzťahu k svedeckým výpovediam družky žalobcu a jej sestry zdôraznili skutočnosti, na ktoré nevedeli jednoznačne odpovedať, napríklad obuv žalobcu a dôvody, pre ktoré na prevoz bola privolaná sestra žalobcovej družky. Zdôraznili, že ako svedkyňu úrazu resp. toho, ako dvíhali žalobcu uviedla osobu, ktorá však v daný čas a deň nemohla byť na mieste úrazu, lebo bola v práci. Údajne rovnaké výpovede svedkýň sa týkali iba miesta pádu, čo považujú žalovaní za účelové tvrdenie v kontexte celej ich výpovede ako aj v spojitosti s lekárskou správou a v nej uvedeného miesta úrazu. Žalobca teda nedokázal uniesť dôkazné bremeno na preukázanie, kde a za akých okolností došlo k jeho úrazu. Ďalej poukázali na to, že aj žalobca opomenul všeobecnú prevenčnú povinnosť, ak sa vybral s odpadkami po zľadovatelom povrchu, o ktorom vedel, že je zľadovatený, ktorý bol neosvetlený a on vedel, že tam nie je svetlo, pričom nemal so sebou nijaký zdroj svetla a vybral sa cestou, ktorá bola od kontajnerov vo väčšej vzdialenosti, ako keby išiel po schodoch. Zároveň žalobca, ktorý v predmetom býva, mal tiež povinnosť zabezpečiť , aby priestor bol v takom stave, aby k úrazu nedochádzalo, avšak nikdy tak nerobil. Žalovaní majú za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že existuje priama príčina súvislosť medzi vznikom škody na jeho zdraví a zanedbaním si povinnosti žalovaných, či porušením zákona žalovanými.

15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

16. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. potvrdil.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2020 o 10.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

18. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

19. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

20. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

21. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

22. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie

procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. potvrdil.

25. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

26. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.

27. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobcu.

28. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

29. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. Ku škode, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatnil malo dôjsť dňa 9.1.2016 okolo 18.00 hod. na šikmej plošine pred vchodom č. XX bytového domu súpisné č. 946 v B. pošmyknutím a následným pádom žalobcu. Žalobca za hlavnú príčinu jeho úrazu označil zľadovatený, neposýpaný a žiadnym iným spôsobom neupravený povrch uvedenej plošiny. Vecnú legitimáciu žalovaných žalobca odvodzoval od vlastníctva bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome súpisné č. XXX v B..

30. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

31. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

32. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, je pasívne vecne legitimovaná (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. -9).

33. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby.

34. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010 sp.zn. ).

35. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ sa ako prvé zaoberal otázku vecnej legitimácie žalovaných, pričom dospel k správnemu záveru, že v prípade, ak by k úrazu došlo na komunikácii priľahlej k bytovému domu súp. č. XXX v B., pasívne vecne legitimovaným by bol správca bytového domu. Uvedený záver má oporu jednak v cestnom zákone ( v znení platnom v čase úrazu), ako aj o všeobecne záväznom nariadení Mesta B. č. 5/2011.

36. Podľa o pozemných komunikáciach (cestný zákon) v znení platnom do 19.5.2018, závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo

miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

37. Podľa o pozemných komunikáciach (cestný zákon) v znení platnom do 19.5.2018, rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi všeobecne záväznými nariadeniami.

38. Podľa o pozemných komunikáciach (cestný zákon) v znení platnom do 19.5.2018, vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.

39. Podľa vyhlášky č. ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.

40. Podľa § 8 ods. 1 prvej časti Všeobecne záväzného nariadenia mesta B. č. 5/2011 o dodržiavaní čistoty a verejného poriadku na území mesta B., čistenie verejných priestranstiev, chodníkov a miestnych komunikácií s výnimkou verejných priestranstiev, ktorých čistenie zabezpečujú subjekty osobitne uvedené v ods, 2 až 9, zabezpečujú subjekty zmluvne poverené mestom resp. právnické osoby, ktoré toto verejné priestranstvo užívajú.

41. Podľa § 9 ods. 1 prvej časti Všeobecne záväzného nariadenia mesta B. č. 5/2011 o dodržiavaní čistoty a verejného poriadku na území mesta B., zimná údržba verejných priestranstiev, zjazdnosť miestnych komunikácií a schodnosť chodníkov sa zabezpečuje podľa potreby odstraňovaním snehu, ľadu, námrazy alebo znečistenia, pokiaľ vytvárajú alebo mohli by vytvoriť závady v zjazdnosti s schodnosti , a to pluhovaním, zhŕňaním, prípadným odvozom snehu a posypom vhodným posypovým materiálom. Podľa ods. 8 tohto článku, závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v zastavanom území a hraničí s cestou lebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľnosti, pokiaľ tieto závady vznikli poľadovicou alebo snehom. V opačnom prípade tieto osoby zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti chodníkov, spôsobené poľadovicou alebo snehom.

42. S poukazom na citované ustanovenia nemožno považovať za dôvodnú námietku žalobcu o sekundárnej zodpovednosti správcu a primárnej zodpovednosti vlastníkov. Z citovaných ustanovení cestného zákona a všeobecne záväzného nariadenia Mesta B. jednoznačne vyplýva priama zodpovednosť správcu bytového domu za úraz, ku ktorému došlo na komunikácii priľahlej k nehnuteľnosti (bytovému domu), ktorú má v správe. Súdna prax jednoznačne ustálila, že kým v prípade úrazu na chodníku priľahlom k rodinnému domu je zodpovedný vlastník, oproti tomu v prípade úrazu na chodníku priľahlom k bytovému domu je zodpovedným správca.

43. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona o vlastníctve bytov alebo zo zmluvy o výkone správy, je potrebné zdôrazniť, že tu sa jedná o odlišný vzťah, a to vzťah medzi správcom a vlastníkmi (upravený z.č. 182/ 1993 Z.z.). Na vzťah medzi poškodeným, ktorý utrpel úraz na chodníku priľahlom k bytovému domu a osobou za to zodpovednou sa vzťahuje osobitná úprava cestného zákona a VZN obce, ktorú správne aplikoval súd prvej inštancie.

44. Zároveň vo vzťahu k stanoveniu vecnej pasívnej legitimácie bolo potrebné ustáliť, kto je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti z pohľadu posúdenia miesta, kde došlo k predmetnému úrazu (iba na základe takéhoto ustálenia miesta úrazu bolo možné stanoviť, kto je hmotnoprávne zodpovedným subjektom, teda nositeľom hmotnoprávnej povinnosti). Z citovaných ustanovení vyplýva, že takýmto nositeľom (teda pasívne vecne legitimovaným) by bol správca bytového domu (resp. ak by došlo k úrazu pred rodinným domom vlastník rodinného domu) iba v prípade, ak by ako miesto úrazu bol ustálený chodník priľahlý

k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestnou alebo miestnou komunikáciou.

45. Súd prvej inštancie preto správne zameral svoje úvahy na posúdenie skutkovej okolnosti -miesta, na ktorom došlo k úrazu, pričom dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že k úrazu došlo práve na tvrdenom mieste - plošine pred vchodom č. XX bytového domu súp. č. XXX v B.. Pri posúdení tejto otázky súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a odvolací súd sa stotožňuje s týmto posúdením, ako aj so záverom, že v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že k pádu žalobcu, v dôsledku ktorého utrpel úraz došlo skutočne na plošine vchodu č. 30 bytového domu súp. č. XXX v B..

46. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu za správny a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

47. K odvolacej námietke žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočné, odvolací súd uvádza, že aj keď právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, v danom prípade rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí podľa ust. a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil svoje úvahy, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok nie je dôvodný. V danom prípade tak nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa ako sa domnieval odvolateľ.

48. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. a . Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešným žalovaným. Ani odvolací súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. , preto priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti žalobcovi. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust. .

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).