Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/232/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: „. A. C..R.., so sídlom V. XX/XX, Č. X. V., IČO: 31 670 024, zastúpeného JUDr. Petr Crha, advokát, so sídlom Obchodní 41, Most, proti žalovanému: A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, R. X. L., zastúpeného JUDr. Ladislav Csákó, advokát, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova č. 4, o vydanie veci, resp. náhradu škody vo výške 160 €, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 26. apríla 2019, sp. zn.

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Trebišov zo dňa 26. apríla 2019 č.k. -657 v napadnutom výroku II., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160 € tak, že žalobu o zaplatenie sumy 160 € zamieta.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 26. apríla 2019 č.k. -657 rozhodol nasledovne: I. Žalobu o vydanie tlačiarne EPSON FX 2170, rok výroby 1998, zamieta. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. IV. Nárok žalovaného na priznanie separátnych trov konania za účasť na pojednávaní 17.06.2013 zamieta.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 14. 09. 2010, ktorou sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu tlačiareň značky EPSON FX 2170, rok výroby 1998, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.1998, za sumu 25.900,- SK (859,72 Eur) zakúpil tlačiareň značky EPSON FX 2170, rok výroby 1998. Tlačiareň je vo vlastníctve žalobcu, nikdy nebola vyradená a bez súhlasu žalobcu sa nachádza u žalovaného, ktorý je jeho bývalým zamestnancom. Pre podozrenie z trestného činu krádeže bola vec oznámená Obvodnému oddeleniu Policajného zboru SR v Kráľovskom Chlmci. Uznesením OO PZ v Kráľovskom Chlmci ČVS: ORP-606/ KC-TV-2010 zo dňa 09.06.2010 bola vec odmietnutá s odôvodnením, že nie je úlohou trestného konania, aby sa v ňom viedlo vyšetrovanie na vyriešenie zodpovedností vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov. Žalobca tvrdil, že bez jeho súhlasu žalovaný funkčnú tlačiareň odniesol a táto sa nachádza u neho. Tvrdenia žalovaného, že tlačiareň bola vyradená ako opotrebovaná a nefunkčná nie je pravdivé. To, že vec bola podľa daňových predpisov odpísaná, neznamená vyradenie tlačiarne a vlastníctvo žalobcu k tlačiarni naďalej trvá.

3. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu predneseného a doručeného v písomnej forme dňa 5.12.2012 tak, že sa žalobca domáhal aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať tlačiareň EPSON FX 2170, rok výroby 1998 a ak nebude môcť túto tlačiareň vydať, je povinný žalobcovi zaplatiť v rovnakej lehote čiastku 160 eur.

4. Súd vec právne posúdil podľa , , , , , a , , , . Mal za to, že žalobca v spore preukázal nadobudnutie vlastníctva k hnuteľnej veci - tlačiarni EPSON FX 2107, rok výroby 1998, vydania ktorej sa domáha. Žalobca túto hnuteľnú vec označil takým spôsobom, že túto vec možno odlíšiť od iných vecí. Považoval za nesporné, že tlačiareň EPSON FX 2170 bola umiestnená v sídle spoločnosti žalobcu, pričom sa jednalo o ihličkovú tlačiareň, ktorá tlačila formát A3. Z výpovede svedkov mal preukázané, že u žalobcu sa nachádzala len jediná ihličková tlačiareň EPSON, ktorá dokázala vytlačiť formát typu A3 a táto bola umiestnená na špedícii. Žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia, že u žalobcu bolo viacero tlačiarní takého typu a on odniesol nefunkčnú tlačiareň, neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz. Zároveň žalobca preukázal, že táto hnuteľná vec sa nenachádza v jeho faktickej moci ako vlastníka, ale bez právneho dôvodu žalovaný túto vec od žalobcu zobral a dal (odovzdal/daroval) ju inej osobe, čím mu znemožnil užívať vlastnú vec bez právneho dôvodu a teda bránil žalobcovi, ako vlastníkovi veci pri výkone jeho vlastníckeho práva.

5. K žalovaným vznesenej námietke nedostatku pasívnej legitimácie (dôvodiac, že tlačiareň daroval škole) súd poukázal na to, že žalovaný až v priebehu sporu v decembri 2012 prvýkrát uviedol, že tlačiareň daroval škole. Rovnako upriamil pozornosť na to, že výsluchom svedkov bolo preukázané, že zo žalovaným darovanej tlačiarne (patriacej žalobcovi) bola vybratá súčiastka, ktorá bola vložená do školskej tlačiarne a tlačiareň žalobcu bola odovzdaná do zberu, teda už neexistuje. Uzavrel, že v danom prípade tlačiareň zo spoločnosti žalobcu bez právneho dôvodu odniesol žalovaný, ktorý s ňou, aj keď na to nemal oprávnenie ďalej nakladal bez vedomia jej majiteľa, čím žalobcovi, ako majiteľovi, neumožnil užívať vlastnú vec. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie preto nemôže obstáť.

6. Vychádzal z úvahy, že žalobca sa domáha eventuálneho petitu, keď sa domáha uloženia povinnosti vydať hnuteľnú vec (primárny petit) a zároveň, pre prípad, že by toto plnenie súd už nemohol prisúdiť pre nemožnosť plnenia, požaduje iné plnenie (eventuálny petit), a to zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu vo výške 160 €. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, keďže o eventuálnom petite rozhodnutie až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy.

7. Keďže v priebehu sporu bolo zistené, že tlačiareň EPSON FX 2170 vydať nemožno, nakoľko tlačiareň neexistuje, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko ide o eventuálny petit (rozsudok NS SR , NS SR ).

8. Následne sa zameral na posúdenie nároku na zaplatenie sumy 160 € a dospel k záveru, že výšku škody určí podľa vlastnej úvahy (pretože výšku nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, resp. ju nemožno zistiť vôbec, a to bez zavinenia žalobcu). Ustálil, že žalobcovi vznikla škoda v sume 160 €. Súd prvej inštancie hodnotil vyčíslenie výšky škody v rovine nákladov, ktoré by bolo potrené žalobcom vynaložiť na získanie novej veci. Nejde o účtovnú hodnotu, keď žalobca v účtovníctve vykazuje hodnotu veci vo výške 0 eur (po odpočítaní účtovných odpisov), ani o náklady, za ktoré v minulosti žalobca tlačiareň získal (fakturovaná cena 25.900,-SKK). Žalobca predložil súdu potvrdenie spoločnosti ZÁLOŽŇA - MAXI KREDIT, Veľké Kapušany, podľa ktorého sa koncom r. 2008 funkčné tlačiarne typu EPSON FX 2170 z r. 1998 predávali v cene 160 eur a potvrdenie spoločnosti ZÁLOŽŇA

- ZÁLOGHÁZ, TOMÁŠ GÉCZI, Kráľovský Chlmec, podľa ktorého cena funkčnej tlačiarne EPSON FX 2170 mala koncom r. 2008 reálnu trhovú cenu 150 až 170 €. Sumu 160 € za tlačiareň, ktorá je predmetom sporu tak súd považoval za primeranú a reálnu. Žalovaný síce tvrdil, že cena tlačiarne je nadhodnotená, avšak nepredložil žiaden dôkaz o tom, že táto suma nie je adekvátnou náhradou a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla. Popretie tvrdení ohľadom ceny tlačiarne žalovaným považoval súd v zmysle za neúčinné.

9. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd uzavrel, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca premlčaný nie je. V tejto súvislosti súd poukázal rozsudok Najvyššieho súdu SR Obo 15/2013, ktorý odkazoval na judikatúru R 26/1975: „Nárok na ochranu vlastníctva sa nepremlčuje ( ).

Premlčuje sa však nárok na náhradu všeobecnej ceny veci v tom prípade, keď žalovaný nemá už vec, vydania ktorej sa žalobca pôvodne domáhal. Tieto premlčacie doby začnú plynúť až vtedy, keď sa žalobca dozvie, že žalovaný už vec nemá, čo bude spravidla až v súdnom rozhodnutí“.

10. Zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. uverejnený pod R 98/2009, v zmysle ktorého začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody formou tzv. eventuálneho petitu v žalobe o vydanie veci sa neviaže na okamih, odkedy žalovaný veci bezdôvodne zadržiaval, ale až na okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že škodca vec už nedrží a teda, že žaloba o vydanie veci sa stáva neaktuálnou. Iba týmto momentom sa totiž znížil jeho majetkový stav (vznikla škoda) v dôsledku toho, že žalobca vec už nemá. Až vtedy získal poškodený vedomosť o tom, že sa už nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu parí len nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto prípad uplatniť aj eventuálnym petitom.

11. Ďalej poukázal aj na rozsudok KS Košice zo dňa 30.8.2017: „Ak žalovaný za začiatok plynutia premlčacej lehotu považuje september 2008, tento záver nie je správny. Tento dátum je totiž dátumom, od ktorej žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného vydať mu vec. Pokiaľ bol od tohto dátumu žalobca presvedčený, že žalovaný vec zadržiava, aj keď nedôvodne, nemohla mu takto začať plynúť súčasne aj lehota na náhradu škodu za scudzenie veci. Od tohto okamihu žalobcovi začala plynúť objektívna i subjektívna lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný a námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol zamietol ako nedôvodnú“.

12. O trovách konania rozhodol podľa s prihliadnutím na . Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd nepovažoval správanie sa žalobcu, ktorý okrem iného prezentoval svoju vôľu, že v prípade úspechu získanú sumu daruje škole. Poukázal na to, že je vecou žalobcu, ako so svojimi peniazmi nakladá, či ich odovzdá ako dar, to však nemôže ovplyvniť rozhodnutie o trovách v spore. Rovnako za dôvod hodný osobitného zreteľa nepovažoval skutočnosť, že žalobca má zriadené orgány, ktoré mohli zakročiť, keď žalovaný daroval škole tlačiareň. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Žalovaný si uplatnil i separátne trovy 100 €, o ktorých už súd prvého stupňa rozhodol uznesením zo dňa 29.02.2016 sp. zn. -326, preto súd náhradu separátnych trov žalovaného za účasť na pojednávaní dňa 17.06.2013 opätovne (duplicitne) nepriznal a tento návrh zamietol.

14. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, čo do výrokov II. a III. z dôvodov podľa , a , pretože súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil ako strane sporu, aby mohol uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.

15. Odvolateľ má za to, že aj keď odôvodnenie napadnutého rozsudku je veľmi rozsiahle, nedáva odpoveď na všetky nastolené otázky v rámci jeho procesnej obrany, a to ani otázky zásadného významu. V priebehu konania poukazoval na to, že tlačiareň bola účtovne už dávno vyradená a bola pre spoločnosť bez hodnoty, pričom opätovné zaradenie vyradených položiek tzv. hmotného investičného majetku do účtovníctva nie je právne prípustné. Zároveň namietal tvrdenú hodnotu tlačiarne, pričom súd pri ustálení hodnoty vlastnou úvahou nereagoval na jeho námietky uvedené v podaní zo dňa 10. a to, že potvrdenie vydával právne neexistujúci subjekt (MAXI KREDIT). Namietal, že súd pri vlastnej úvahe prihliadol k potvrdeniam predloženým stranou žalobkyne. Odvolateľ považuje žalobu za šikanóznu a rozpornú s dobrými mravmi. Podľa žalovaného súd pri hodnotení svedeckých výpovedí nedocenil, že vypočutí svedkovia sú (boli) v prepojení so spoločnosťou žalobkyne, a to mohlo ovplyvniť ich účelové svedectvo v jej prospech. Ďalej vyčítal súdu, že vykonal okrem iného aj dôkaz prečítaním čestného prehlásenia svedka H., pričom čestné prehlásenie podľa odvolateľa nie je dôkazom a pripustenie dôkaznej sily čestnému prehláseniu by oblo porušením zásady ústnosti a bezprostrednosti. Navyše osoby, ktoré ho podpísali učinili tak bez zákonného poučenia o trestných následkoch krivej výpovede. Citoval § 187 ods. 1 a 2, z ktorého okrem iného vyplýva, že dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Zákon teda dôkaz

čestným prehlásením podľa odvolateľa nepozná a vyjadrenia osôb k veci sa majú realizovať výsluchom svedkov realizovaným zákonom predpísaným spôsobom, tak ako to ukladá a nasledujúce. Ďalej odvolateľ zdôraznil, že tlačiareň bola nefunkčná, čo má výrazný vplyv na jej hodnotu. Žalobca poukázal na výpovede svedkov A.. D., J.. H. a p. V. a A.. R., pričom zdôraznil, že podľa neho sa inventúra ku dňu 31. 12. 2008 vykonala práve preto, lebo A.. L. o darovaní tlačiarne vedel. Žalovaný teda má za to, že žalobkyňa už dávno vedela o tom, že vec, ktorej vydania sa domáha v žiadnom prípade nezadržiava žalovaný, pričom poukázal aj na skutočnosť, že dňa 10.05.2010 bolo podané trestné oznámenie, ktorá vec sa skončila uznesením zo dňa 09.06.2010 o odmietnutí veci, keďže sa nezistili žiadne skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného stíhania. Žalobkyňa teda podľa odvolateľa mala podať už žalobu s alternatívnym petitom a nie následne ju rozšíriť po uplynutí premlčacej doby. Podľa odvolateľa žaloba bola podaná po márnom uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá je trojročná a začína plynúť od okamihu, keď ku škode skutočne došlo a to bez ohľadu na to, či poškodený o nej vedel alebo nie. Zdôraznil, že dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť nezačala.

16. Ďalej namietal, že sa súd nesprávne vysporiadal aj so vznesenou námietku nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní, argumentujúc, že žalobkyňa mala vedomosť o tom, že sa tlačiareň dostala do dispozície ZŠ v Strede nad Bodrogom ešte pred podaním žaloby, ako aj v priebehu konania. Žalobkyňa neosvedčila ani základný predpoklad pre uplatnenie nároku titulom náhrady škody, a to protiprávne konania škodcu, keďže žalovaný bol ako riaditeľ spoločnosti oprávnený konať za spoločnosť a okrem iného rozhodovať aj o likvidácii nepotrebného - vyradeného materiálu. Ďalej zdôraznil, že nebola preukázaná neexistencia veci - tlačiarne v čase podania žaloby (rok 2010), pričom podľa odvolateľa vymontovanie súčiastky z veci nie je možné považovať za jej zničenie. Súd podľa žalovaného pochybil aj pri rozhodovaní o trovách konania, keď nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, keď poukázal opakovane skutočnosti, ktoré tvrdil aj pred súdom prvej inštancie. V doplnení odvolania žalovaný zdôraznil, že k darovaniu tlačiarne došlo v septembri 2008 a len od tohto obdobia mohla začať plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. V žiadnom prípade nemohol súd počítať začiatok plynutia premlčacej doby až od konca roku 2012.

17. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa žalobcu nedošlo k ukráteniu žalovaného na jeho procesných právach, súd svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil, vykonal všetky navrhnuté dôkazy a po ich zhodnotení dospel k záveru, že žaloba bola podaná úplne dôvodne. Poukázal na to, že o vyradení tlačiarne spoločnosť nemá žiaden doklad, žalovaný (ktorý bol v tom čase zodpovedný za vypracovanie takéhoto dokladu v prípade jej nefunkčnosti) takýto doklad nevystavil a preto je treba tlačiareň považovať za funkčnú, nevyradenú z majetku žalobkyne a žalobkyni žalovaným odobratú. Vymáhanie vrátania veci alebo vymáhanie poskytnutia adekvátnej finančnej náhrady za túto vec, ktorú žalovaný odobral spoločnosti nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. K námietke možnej zaujatosti svedkov - zamestnancov žalobkyne zdôraznila žalobkyňa, že sa jedná o predmet konania, ku ktorému sa môžu vyjadriť práve iba zamestnanci, ktorí však nemajú dôvod vystavovať sa nebezpečenstvu následkov krivej výpovede. Má za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania. Poukázala na výpoveď riaditeľa, ktorý tvrdil, že tlačiareň mala škola obdržať darom od žalovaného a nie od žalobkyne. Žalobkyňa považuje za správne aj rozhodnutie o trovách konania.

18. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho prieskumu nie je výrok I., ktorým súd zamietol žalobu o vydanie tlačiarne EPSON FX 2170, rok výroby 1998 (prvý eventuálny petit), keďže nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť.

20. Predmetom odvolacieho prieskumu je výrok II., ktorým súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 160 € titulom náhrady škody.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, a

) a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie, ani na zrušenie napadnutého rozsudku, preto napadnutý výrok II. rozsudku v zmysle ust. zmenil tak, že žalobu o zaplatenie sumy 160,- Eur titulom náhrady škody zamietol.

22. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. septembra 2020 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 22.9.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , .

23. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. , a , t.j. súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

24. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

25. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. (do 30.6.2016 s ust. ), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

26. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. , a (do 30.6.2016 z ust. až 135 ).

27. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. , pretože súd prvej inštancie pri posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania síce aplikoval správne ustanovenia zákona, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

29. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje.

30. V zmysle citovaného ustanovenia v konaní na ochranu vlastníka pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiaden právom uznaný dôvod. V prípade ak porušovateľ vlastníckeho práva už nemá vec u seba, vzniká mu zodpovednostná povinnosť na náhradu škody. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby na vydanie veci - vindikačnej žaloby (okrem preukázania

vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorú žalobca žiada vydať) je, že vec, ktorú vlastník žiada vydať, musí mať žalovaný u seba, a teda má možnosť vec vydať vlastníkovi. Ak odpadne táto základná podmienka vindikačnej žaloby (v dôsledku predaja, darovania, odcudzenia, zničenia, spotrebovania veci, atď) vlastník sa už nemôže domáhať vydania veci, ale môže sa domáhať náhrady škody, kedy porušiteľovi vlastníckeho práva vzniká zodpovednostná povinnosť na náhradu škody.

31. S poukazom na uvedené (nakoľko úspech rei vindikačnej žaloby je podmienený aj tým, že žalovaný má vec v držbe), je vždy vhodné aby vlastník z opatrnosti uplatňoval svoje práva od počiatku eventuálnym petitom a popri vydaní veci sa domáhal aj zaplatenia peňažnej sumy zodpovedajúcej cene veci (náhrady škody).

32. V danom prípade sa žalobca žalobou doručenou súdu dňa 14. 09. 2010 domáhal iba vydania predmetnej tlačiarne a až následne na pojednávaní konanom dňa 05.12.2012 upravil petit pôvodnej žaloby a súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.10.2014 pripustil zmenu žaloby. Po pripustení zmeny sa žalobca domáhal ochrany eventuálnym petitom, keď primárnym petitom sa domáhal uloženia povinnosti vydať hnuteľnú vec a zároveň, pre prípad nemožnosti plnenia, požadoval zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu vo výške 160 € (eventuálny petit).

33. Súd prvej inštancie vychádzal zo správnej úvahy, že vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, keďže o eventuálnom petite rozhodnutie až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Keďže v priebehu sporu bolo zistené, že predmetnú tlačiareň nemožno vydať, súd v tejto časti žalobu správne zamietol a ďalšie posúdenie zameral na žalobu o náhradu škody (druhý eventuálny petit).

34. Odvolateľ okrem iného vytkol súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie námietky premlčania.

35. Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody v sume 160 €, pričom súd uzavrel, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca premlčaný nie je.

36. Odvolací súd sa nestotožnil s týmto záverom.

37. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

38. Pri premlčaní práva na náhradu škody zákon stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu pozostávajúcu zo subjektívnej dvojročnej a objektívnej trojročnej (resp. 10 ročnej) premlčacej doby, ktorých plynutie, začiatok a koniec sú upravené odlišne. Tieto premlčacie doby teda plynú, začínajú aj končia nezávisle od seba, avšak ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skoční plynutie jednej z nich, právo sa premlčí aj napriek tomu, že neuplynula ešte druhá premlčacia doba. Napríklad ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá po márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty dôjde k premlčaniu práva napriek tomu, že subjektívna lehota ani nezačala plynúť.

39. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aj v danom prípade osobitne ustáliť začiatok plynutia subjektívnej doby a začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby.

40. Pri subjektívnej premlčacej dobe je podstatné, kedy poškodený nadobudol vedomosť o škode a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, preto v danom prípade súd prvej inštancie správne poukázal na súdnu prax a aj rozhodnutie NS ČR uverejnené pod R 98/2009, v zmysle ktorého začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody formou tzv. eventuálneho petitu v žalobe o vydanie veci sa neviaže na okamih, od kedy žalovaný veci bezdôvodne zadržiaval, ale až na okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že škodca vec už nedrží, a teda, že nemôže dôjsť k vydaniu veci. Uvedené rozhodnutie však zaujalo stanovisko iba k ustáleniu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby (pretože až vtedy získal poškodený vedomosť o tom, že sa už nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu parí len nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto prípad uplatniť aj eventuálnym petitom).

41. V danom prípade teda odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie ustálil začiatok plynutia subjektívnej doby na deň, kedy sa žalobca dozvedel o tom, že žalovaný nemôže tlačiareň vydať, lebo ju nemá vo svojej faktickej moci (nedrží u seba, pretože ju daroval).

42. Tak ako je to vyššie uvedené vo všeobecnosti subjektívna doba môže plynúť iba v rámci plynutia objektívnej premlčacej doby, t.j. dĺžka objektívnej premlčacej doby nemôže byť nikdy prekročená a to ani v prípade, ak by subjektívna doba mala ešte plynúť, prípadne ak plynúť ani nezačala.

43. Preto aj pre posúdenie námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného bolo rozhodujúce ustálenie začiatku a konca plynutia objektívnej premlčacej doby.

44. Rozhodnutie NS ČR sp. zn. uverejnené pod R 98/2009, na ktoré v odôvodnení poukázal súd prvej inštancie, nerieši otázku začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby (iba subjektívnej).

45. Rovnako túto otázku nerieši ani stanovisko NS ČR sp.zn. zverejnené pod por. číslom Rc 26/1975 (z ktorého citoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. Obo 15/2013 a na ktorý poukázal súd prvej inštancie). Jedná sa o stanovisko k žalobám o vydanie bezdôvodného obohatenia a citovaná časť sa vzťahuje k problematike pochybení pri uplatňovaní ustanovení o bezdôvodnom obohatení podľa . Nezaoberá sa posudzovaním začiatku plynutia premlčacej doby (osobitne subjektívnej a osobitne objektívnej).

46. Pokiaľ súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozsudok KS v Košiciach zo dňa 30.8.2017, jedná sa o rozhodnutie vo veci s odlišnými skutkovými okolnosťami, ako sú v danom prípade (na základe ktorých splynul moment začiatku subjektívnej a objektívnej premlčacej doby).

47. Odvolací súd vychádza z úvahy, že pri nároku na zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu za hnuteľnú vec, ktorú nie je možné vydať, sa jedná o klasický nárok na náhradu škody, pri ktorom pre úspešnosť nároku musia byť splnené základné predpoklady, a to vznik škody, porušenie povinností a príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Za porušenie povinnosti je v takomto prípade treba považovať to, že povinný (ktorý vec neoprávnene zadržoval) vec nevydal a ani ju vydať nemôže.

48. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je v zmysle viazaný práve na deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla.

49. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR sp.zn. z 11.04.2001, kde NS ČR (v konaní o vydanie hnuteľnej veci, event. náhradu škody) vychádzal z úvahy, že „začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa sa viaže ku dňu, kedy došlo k udalosti, z ktorej vznikla škoda, t.j. v danom prípade najpozdejšie k dátumu 31.12.1990, kedy žalovaný už nemal nábytok, ktorý predal, vo svojej držbe. Objektívna trojročná premlčacia doba teda uplynula pred tím, ako bol nárok uplatnený na súde. Na tom nič nemení okolnosť, že až v priebehu sporu sa žalobca dozvedel, že žalovaný už nemá nábytok zverený na predaj, takže subjektívna premlčacia lehota podľa ust. by zrejme bola k dátumu 14.4.1994 (deň uplatnenia nároku na súde) zachovaná.“

50. Odvolací súd sa s uvedenými úvahami stotožňuje, a preto dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné považovať za udalosť, z ktorej škoda vznikla, práve moment od ktorého už žalovaný nemohol vec vydať, t.j. moment darovania. V zmysle trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť od darovania tlačiarne, k čomu došlo koncom roka 2008 (t.j. najneskôr k 31.12.2008) a uplynula najneskôr 31.12.2011.

51. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody eventuálnym petitom (žiadosťou, aby súd pripustil zmenu žaloby) dňa 5.12.2012, teda až po márnom uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.

52. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s zmenil tak, že žalobu zamietol.

53. Podľa , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

54. O nároku na náhradu trov celého konania (na súde prvej inštancie i v odvolacom konaní) odvolací súd rozhodol podľa , v spojení s . Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov celého konania, s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ( ).

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).