Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/113/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. K., bytom P., t.č.

bytom P., zastúpeného JUDr. K. V., advokátom v P., proti žalovanému Colnému úradu

Prešov, kpt. Nálepku č. 4, Prešov, o vydanie veci, vedenej na Okresnom súde Prešov pod

sp.zn. , o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. júla

2009 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom zo 6. marca 2009 č.k. -240 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému vydať mu CD hudobné

nosiče v počte 1772 ks spísané v súpiske tovaru zo dňa 25.2.2004 podľa protokolu

č. X. označené ako kartón č. 17, ktorých presné hudobné názvy sú uvedené v prílohe č. 1

podania, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia o zaistení tovaru sp.zn. X. zo dňa

25.2.2004 a ďalších 269 ks hudobných CD nosičov, spísaných v súpiske tovaru zo dňa

5.3.2004 podľa protokolu č. X. označené ako kartón č. 18 až kartón č. 19, ktorých presné

hudobné názvy sú uvedené v prílohe č. 2 podania, ktoré boli podkladom pre vydanie

rozhodnutia o zaistení tovaru sp.zn. X. zo dňa 5.3.2004, spolu v počte 2041 ks

hudobných CD nosičov s eventuálnym petitom pre prípad, že žalovaný zničil alebo poškodil

predmetné veci alebo ich nie je možné vydať, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu

1 020 500,-- Sk s 8 % úrokom z omeškania od 23.4.2004 do zaplatenia. Účastníkom náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného

dokazovania mal za preukázané, že žalovaný zaistil tovar, a to 1751 ks CD nosičov dňa

25.2.2004 a dňa 5.3.2004 269 ks CD nosičov, ktoré vykazovali znaky falzifikátov, pričom

2

svoj postup odôvodnil príslušnými ustanoveniami

a č. , pričom následne dňa 30.3.2004 bol predmetný tovar prevzatý Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie

skráteného vyšetrovania v Prešove – Juh, pre podozrenie z trestného činu porušovania

autorského práva v zmysle v znení neskorších

predpisov. Podľa “Záznamu o prevzatí úschovy vydaných vecí“ Okresného riaditeľstva

PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Prešov z 8.11.2004 bol žalovaný požiadaný v zmysle

na prevzatie do úschovy 2046 ks CD nosičov hudobného charakteru

pre účely trestného konania. Teda v čase rozhodovania súdu s týmito vecami žalovaný už

nedisponoval, naviac na Okresnom súde Prešov je vedené konanie pod sp.zn. ,

kde žalobca bol obžalovaný zo spáchania trestného činu podľa ,

pričom predmetné CD nosiče boli zabezpečené orgánmi činnými v trestnom konaní

od žalovaného. Prvostupňový súd poukázal na to, že pri žalobe o vydanie veci je

hmotnoprávnym základom, že sa určitá vec nachádza vo faktickej moci inej osoby než

vlastníka, pričom táto osoba vec zadržiava bez právneho dôvodu. Pasívne legitimovaný je ten,

kto neoprávnene zadržiava vec – predpokladom toho, aby žalovaný vec mohol vydať je to, že

má vec u seba. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaný predmetné CD nosiče má

len v úschove. Zadržiavané sú pre účely trestného konania a preto rozhodnúť o ich vydaní je

možné len na základe ustanovení . Pokiaľ ide o žalobcom navrhnutý

eventuálny petit na prisúdenie sumy peňazí vo výške náhrady škody súd prvého stupňa

uviedol, že v danom prípade nebolo preukázané, že došlo k zničeniu veci, preto návrh ani

v tejto časti nebolo možné považovať za dôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu rozsudkom z 27. júla 2009 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny

potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Výrok

o trovách odvolacieho konania odôvodnil ustanoveniami a

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, žiadal ho spolu

s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V dôvodoch dovolania súdom oboch stupňov vytkol, že na rozhodnutie o veci prijali

3

nesprávne právne posúdenie, čo v konečnom dôsledku hraničí s porušením základného

ústavného práva na zákonný postup súdov podľa .

Napadnuté rozsudky sú v celom rozsahu zmätočné a nepreskúmateľné, v dôsledku čoho bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle Vyslovil názor, že

v danom prípade súdy oboch stupňov nepostupovali v súlade s platným hmotným

i procesným právom. Týmto porušili nielen príslušné ustanovenia

a , ale i procesné ustanovenia upravujúce dokazovanie a jeho spôsob

vyhodnotenia podľa Konkrétne, keď si súd chcel osvojiť odôvodnenie, že nie sú tu

splnené hmotnoprávne podmienky na vydanie veci, tak mal dôkladne vykonať dokazovanie,

prejudiciálne mal rozhodnúť o tom, či tu existuje relevantné rozhodnutie či už podľa platného

právneho režimu upravujúceho porušenie práv duševného vlastníctva, resp. colného režimu,

prípade či tu existuje relevantné rozhodnutie podľa toho času

platného, tak aby súd mohol vylúčiť nárok i vo vzťahu k .

S poukazom na ustanovenie v tom čase platného uviedol, že

i samotná úschova žalovaných vecí u žalovaného je nezákonná, nakoľko žalovaný

nevystupuje ako právnická alebo fyzická osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť v odbore

úschovy vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí. Súdu taktiež vytkol, že v danej veci ani

neskúmal, kde sa toho času predmetné veci nachádzajú, či sú v takom množstve ako boli

zaistené a v takej kvalite (tzn. či nie sú poškodené, zničené alebo inak ďalej nepoužiteľné),

a či v skutočnosti je možné veci vydať. Teda súd ani nepreskúmal eventuálny petit žalobcu,

čím mu odoprel právo konať pred súdom. V závere dovolania, na podporu svojho tvrdenia

ohľadne nesprávneho právneho posúdenia danej veci, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 26. septembra 2002 sp.zn. .

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhol zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku

ktorého vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ), je

nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 ods. 1 až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Pri

skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré

dovolateľ v dovolaní namietal.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

Aj keď žalobca za postup súdu odnímajúci mu možnosť konať pred súdom výslovne

označil v dovolaní iba skutočnosť, že súd nepreskúmal eventuálny petit žalobcu, podľa názoru

dovolacieho súdu, vychádzajúc z obsahu tohto opravného prostriedku, za procesnú vadu

v zmysle označil aj ďalšie skutočnosti, a to, že odvolací súd rozhodol

o odvolaní bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad podľa , že súdy

nevykonali dostatočné dokazovanie a napadnuté rozsudky sú zmätočné a nepreskúmateľné.

K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalobcu, o ktoré opiera

prípustnosť dovolania podľa treba uviesť, že povinnosť predsedu senátu

odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, zakotvená v ustanovení

sa bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide o odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem. V ostatných prípadoch možno podľa ustanovenia

o dovolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade odvolací súd

síce rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, ale súčasne pre povinnosť

predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, nebol

splnený ani jeden zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov podľa písm.a/ až c/

(keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania vykonaného súdom

prvého stupňa bol zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu; dôvody pre

nariadenie pojednávania na prejednanie odvolania podľa a

v prejednávanej veci neprichádzali do úvahy), postupom v súlade s ustanovením § 214 ods. 2

, t.j. rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia pojednávania, neodňal žalobcovi

možnosť konať pred súdom v zmysle Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenie

žalobcu, týkajúce sa nedostatočného vykonania dokazovania, treba uzavrieť, že ak súd

v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi na zistenie skutkového

stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa nie je

prípustné, lebo nemožno ho považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli

v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (pozri aj R 37/1993, R 6/2010).

6

Za vadu konania vymedzenú v sa považuje aj nedostatok jasného

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia.

Citované ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť

odôvodnenie rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie

obsahovalo najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy

o ktoré oprel svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov

a skutočnosti, ktoré mal za preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa

príslušných zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho

rozsudok tak zostáva nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odôvodnenie zamietajúceho

rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku

v , čo v konečnom dôsledku akceptoval aj odvolací súd, ktorý sa (ako je už

vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené) stotožnil so skutkovými a právnymi závermi

súdu prvého stupňa s tým, že v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že odôvodnenie

prvostupňového rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu, v dôsledku čoho v zmysle

odvolací súd mal možnosť v odôvodnení vlastného rozhodnutia obmedziť

sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Preto podľa názoru

dovolacieho súdu dovolateľom tvrdená vada konania v zmysle z dôvodu

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v prejednávanej veci nie je daná.

K tvrdeniu žalobcu v dovolaní, že nepreskúmaním jeho eventuálneho petitu mu bola

postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom dovolací súd uvádza, že podstatou

eventuálneho petitu je návrh na prisúdenie jedného nároku (napr. vydanie veci, ako je tomu

i v danom prípade), a ak by toto vydanie nebolo možné (napr. preto, že vec sa zničila,

stratila), návrh na relutárnu (peňažnú) náhradu (prisúdenie sumy peňazí, obvykle vo výške

náhrady škody). Ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne.

Naopak, ak súd rozhodne podľa prvého (primárneho) petitu, o druhom petite už nerozhoduje.

Z uvedeného tak možno vyvodiť, že pokiaľ súd prvého stupňa svojím rozsudkom, v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu, rozhodol podľa prvého žalobného petitu tak,

že žalobu o vydanie veci z dôvodov už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedených

zamietol, nepreskúmaním eventuálneho petitu a v konečnom dôsledku nerozhodnutím podľa

neho, neodňal svojím postupom žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci

( ) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy,

ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť

prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné, nebola

preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , dospel Najvyšší súd

Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, preto ho odmietol

( v spojení s ).

Náhradu trov dovolacieho konania úspešnému žalovanému nepriznal, pretože si

nepodal návrh na ich priznanie (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151

ods. 1 ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová