Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-45-2010.pdf
PDF · 170.48 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/45/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci žalobcu: „ik" A. a.s., so sídlom V. XX/XX, O. nad V., A.: XX XXX XXX, práv. zast.: E.. J. M., advokát, so sídlom S. XX, H., proti žalovanému: A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, R. nad L., práv. zast.: E.. Z. M., advokát, P. č. 4, K., o vydanie veci, resp. náhradu škody vo výške 160,-Eur, takto
rozhodol:
I. Žalobu o vydanie tlačiarne U. FX XXXX, rok výroby XXXX, zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 160,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
IV. Nárok žalovaného na priznanie separátnych trov konania za účasť na pojednávaní 17.06.2013 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2010 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať mu tlačiareň značky U. FX XXXX, rok výroby XXXX, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil si trovy konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca dňa XX.XX.XXXX, za sumu 25.900,- SK (859,72 Eur) zakúpil tlačiareň značky U. FX XXXX, rok výroby XXXX. Tlačiareň je vo vlastníctve žalobcu, nikdy nebola vyradená a bez súhlasu žalobcu sa nachádza u žalovaného, ktorý je jeho bývalým zamestnancom. Pre podozrenie z trestného činu krádeže bola vec oznámená Obvodnému oddeleniu J. zboru SR v F. M.. Uznesením OO PZ v F. M. O.: S.-XXX/KC-TV-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola vec odmietnutá s odôvodnením, že nie je úlohou trestného konania, aby sa v ňom viedlo vyšetrovanie na vyriešenie zodpovedností vyplývajúcej zo zmluvných vzťahov. Žalobca tvrdil, že bez jeho súhlasu žalovaný funkčnú tlačiareň odniesol a táto sa nachádza u neho. Tvrdenia žalovaného, že tlačiareň bola vyradená ako opotrebovaná a nefunkčná nie je pravdivé. To, že vec bola podľa daňových predpisov odpísaná, neznamená vyradenie tlačiarne a vlastníctvo žalobcu k tlačiarni naďalej trvá. Napriek tomu, že žalobca vyzval žalovaného na vydanie tlačiarne, žalovaný tlačiareň vydať dobrovoľne odmieta.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu 08.03.2012 (č.l. 17 spisu) žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Potvrdil, že bol zamestnancom žalobcu, s ktorým sa rozišiel v nie práve najpriateľskejšom duchu. Žalobca po jeho odchode podal na žalovaného celý rad súdnych žalôb. Predpokladom úspešnosti vindikačnej žaloby je preukázanie vlastníka veci, že žalovaný má vec, ku ktorej má žalobca vlastnícke právo a ktorú zadržiava. Keďže žalobca túto skutočnosť ani len netvrdí, tvrdí to, že žalovaný mal odniesť tlačiareň z firmy, to nepostačuje na to, aby žaloba mohla byť v čo i len teoretickej rovine úspešná. Žalovaný tvrdil, že žiadnu vec žalobcu u seba nemá, k žalobe preto nepovažuje za dôvodné vyjadrovať sa podrobnejšie. Namietal, že petit žaloby je nevykonateľný, keďže tlačiarní, ktorej vydania sa žalobca domáha, je niekoľko tisíc na Slovensku.
3. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami a výsluchom strán sporu, faktúrou č. XXXXXXXXX, Uznesením S. oddelenia J. zboru v F. M. O.: S.-XXX/KC-TV-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením spoločnosti B. - H. F., Y. F. o cene tlačiarní vyrobených v r. XXXX, oznámením B. v B., V. D., F. M. o cene tlačiarne, inventarizačným zápisom, inventúrnymi zápismi, výsluchom svedkov B. H., A.. H. D., C. V., C. H., A.. Y. R., A.. U. D., B. F., C. Z., J. D., Bc. D. F., zmluvou o spolupráci, inventarizačnými zápismi, inventúrnymi súpismi, ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav.
4. Žalobca nadobudol tlačiareň kúpnou zmluvou.
5. Faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyfakturoval dodávateľ, A. s.r.o., F. 1, V., A.: XX XXX XXX, žalobcovi dodávku tovaru, tlačiarne U. FX XXXX v množstve X ks v cene 25.900,- Sk s DPH. Faktúra bola splatná XX.XX.XXXX.
6. Uznesením S. oddelenia J. zboru v F. M. O.: S.-XXX/KC-TV-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola v zmysle § 197 ods. 1 písm. d/ Trestného poriadku odmietnutá vec z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona, ktorého skutku sa mal dopustiť A.. E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. nad L. tým, že pri ukončení pracovného vzťahu so spoločnosťou „ik“ A. a.s., O. nad V. neodovzdal a ponechal si pre seba tlačiareň značky U. FX XXXX zakúpenú v r. XXXX, ktorú vtedy ešte ako člen predstavenstva mal v užívaní vo vyššie uvedenej spoločnosti, čím pre spoločnosť „ik“ A., O. nad V. spôsobil škodu vo výške 698,96 Eur, pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia Uznesenia vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX oznámila zamestnankyňa žalobcu C. H. na oddelenie OO PZ F. M., že z firmy „ik“ A. odcudzili tlačiareň značky U.. Skráteným vyšetrovaním OO PZ F. M., doplnením listín a výsluchom A.. E. V. bolo zistené, že menovaný pri ukončení pracovnoprávneho vzťahu so spoločnosťou „ik“ A., O. nad V. odovzdal spoločnosti všetky veci; medzi odovzdanými vecami sa nenachádzala tlačiareň značky U. FX XXXX kúpená v r. XXXX za sumu 698,96 U.. A.. V. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa jeho vedomostí v r. XXXX bola táto tlačiareň vyradená z dôvodu opotrebovania a nefunkčnosti. Z priloženého inventárneho zoznamu firmy „ik“ A. je zrejme, že vyššie uvedená tlačiareň sa nachádza na inventúrnom zozname uvedenej firmy, avšak zostatková hodnota tlačiarne je nulová. Keďže nie je úlohou trestného konania, aby sa v ňom viedlo dokazovanie na vyriešenie zodpovednosti vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, ktoré spadajú do právomoci iných orgánov, podanie bolo odmietnuté.
7. Z výsluchu konateľa žalobcu A.. C. L. na pojednávaní 05.12.2012 (č.l. 74 spisu) vyplýva, že žalovaný u žalobcu pracoval od r. XXXX ako manažér, neskôr bol menovaný do funkcie riaditeľa. Na prelome r. XXXX/XXXX, kedy sa menila právna forma spoločnosti žalobcu z S.r.o. na akciovú spoločnosť, pracoval žalovaný vo funkcii riaditeľa a zároveň bol podpredsedom predstavenstva. V marci XXXX žalovaný sám so sebou ukončil pracovný pomer a uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, ktorú následne ukončil koncom novembra XXXX. Funkciu riaditeľa v spoločnosti žalobcu ukončil koncom r. XXXX; na vlastnú žiadosť prestal byť aj predsedom predstavenstva. Po ukončení pracovného pomeru žalovaného A.. L., ako predseda predstavenstva, dal písomný pokyn na vykonanie inventúry, pri ktorej sa zistilo, že tlačiareň, ktorá je predmetom sporu a ktorá bola majetkom firmy, sa ku dňu XX.XX.XXXX sa v areáli spoločnosti nenašla. Koncom januára XXXX bolo valným zhromaždením spoločnosti schválené vykonanie forenzného auditu, v rámci ktorého sa začalo aj vnútorné vyšetrovanie kde sa tlačiareň nachádza, ktoré vyšlo z inventarizačného zápisu. So zamestnancami boli vykonané pohovory, pri ktorých bolo zistené, že tlačiareň v r. XXXX odniesol pravdepodobne A.. V., ktorý sa raz v sobotu objavil vo firme, kedy mal službu p. H. a v miestnosti špeditérov, kde tlačiareň stála sa pýtal, či sa predmetná tlačiareň používa. P. H. sa mal vyjadriť, že tlačiareň sa používa sporadicky, na čo žalovaný poznamenal, že ju daruje škole. V najbližší pracovný deň si iný zamestnanec - p. D. všimol, že tlačiareň chýba; od p. H. sa dozvedel o tom, aký zámer mal s tlačiarňou žalovaný. Keď A.. L. zisťoval, prečo to zamestanec H. neoznámil vedeniu firmy, menovaný uviedol: „nepovedal, veď prečo, veď vy ste mali autá, ktoré ste si medzi sebou rozdávali nepoužité, tak prečo by som sa mal starať o tlačiareň“. Začala sa vykonávať inventarizáciu, pri ktorej bolo zistené, že v inventarizačnom zozname za r. XXXX predmetná tlačiareň chýba, aj keď v účtovníctve je ďalej vedená. Chýbali akékoľvek doklady o jej vyradení. Žalobca sa od zamestnanca D., dozvedel, že predmetná tlačiareň sa nachádza v sídle firmy žalovaného, v jeho kancelárii.
Žalobca tvrdil, že k premiestneniu tlačiarne došlo najskôr začiatkom septembra XXXX, najneskôr koncom septembra XXXX. K vyraďovaniu materiálu v spoločnosti žalobcu nikdy nedošlo. Veci sa uskladňovali v miestnosti na to určenej, nevyraďovali sa; vo firme nikdy žiadna tlačiareň vyradená nebola. Žalovaný nemal ani oprávnenie sám rozhodnúť o vyradení. Navyše mu bolo mu známe, že pokiaľ v minulosti jedna konateľka prekročila svoju právomoc, z funkcie musela odísť. Pokyny na vykonanie inventúry dával žalovaný. Účtovníčka pripravovala podklady a následne podpísala inventúrne výkazy. Uviedol, že podľa jeho zistení sa do roku XXXX vykonáva len „papierová inventúra“. Prvá fyzická kontrola bola vykonaná až v r. XXXX, kedy sa zistilo, že chýba tlačiareň a kotol, ktorý bol kúpený a nebol nikdy nainštalovaný, ktorý je predmetom ďalšieho sporu. Bolo povinnosťou riaditeľa funkciu riaditeľa vykonáva žalovaný) vydať príkaz na inventarizáciu, inventúru vyhodnotiť a podpísať patričné doklady. Na inventúre za rok XXXX je podpísaná len p. F.. V roku r. XXXX A.. L. fyzickou kontrolou poveril p. R. a p. D.. V r. 2009 bolo do inventarizácie zahrnuté všetko, čo sa nachádzalo v účtovníctve, preto v inventarizačnom súpise figuruje aj sporná tlačiareň. Ozrejmil, že v spoločnosti sa neviedla evidencia hnuteľných vecí s označením DKP, no vo firme bola len jedná ihličková tlačiareň, ktorá je predmetom sporu, nebolo tam viac tlačiarní toho istého typu.
8. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 05.12.2012 (č.l. 74) poprel, že by nejakú tlačiareň žalobcu zobral. Tvrdil, že jedna tlačiareň bola vyradená. Vo firme sa priebežne obmieňala a modernizovala výpočtová technika, vyradzovali sa stroje a to tak, že sa buď odložili do archívu, alebo sa dali do zberu. Servis kopírovacích strojov žalobcu vykonávala servisná firma z F.. Jeden z jej zamestnancov zisťoval, či žalobca nemá vyradenú tlačiareň. Podľa žalovaného to mohlo byť v r. XXXX. Za tým účelom žalovaný oslovil p. D., ktorý ho odkázal na archív, kde nejaká tlačiareň bola. Následne žalovaný tvrdil, že mu volal riaditeľ školy, že škola potrebuje tlačiareň, no nemá dostatok peňazí na zakúpenie novej. Mal záujem o ihličkovú tlačiareň. Žalovaný tvrdil, že u žalobcu bola jedna, možno aj dve také tlačiarne. V novembri XXXX žalovaný ukončil so žalobcom dohodu o pracovnej činnosti; vzdal sa funkcie podpredsedu predstavenstva spoločnosti žalobcu. Predseda predstavenstva mu oznámil, že pokiaľ sa vzdal funkcie podpredsedu predstavenstva, prestáva ho považovať za zamestnanca firmy a vyzval ho, nech okamžite opustí priestory firmy. Manažérom prikázal, aby mu zakázali vstup do spoločnosti. Počas pôsobenia vo firme sa fyzickej inventarizácie nikdy osobne nezúčastnil, robili to ľudia, ktorí to mali na starosti. Inventúra sa robila každý rok. Žalovaný nemal prehľad o tom, aké doklady sa pri inventúre vystavili. Poradcom pre ekonomiku bola p. V., ktorá podpisovala inventarizačné zápisy, niektoré podpísal i sám žalovaný. Bolo vecou p. V., aby všetko pripraviť a zistila, či súhlasí evidenčný stav so stavom fyzickým. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k tomu, prečo nie je inventarizačný zápis/zostava v r. XXXX podpísaná členmi inventarizačnej komisie, no jednou z možností mohli byť aj organizačné zmeny podmienené ekonomickou situáciou spoločnosti, keď piati zamestnanci museli z firmy odísť, medzi nimi aj účtovníčka, ktorá agendu odovzdala p. V. a H.. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný z firmy žalobcu odchádzal, nikto od neho nič nežiadal. A.. D., p. R. a p. V. mu predložili doklady o ukončení pracovného pomeru, odovzdali mu výstupný list, v ktorom je potvrdené, že voči nemu neevidujú žiadne záväzky. Od júla XXXX sa všetky priestory zamykali, p. L. dal pokyn na výmenu zámkov. Dňa XX.XX.XXXX prišiel na dvor firmy a podľa zoznamu, ktorý bol vyhotovený, firme odovzdal všetky veci. Do budovy však nevošiel. Doklady prevzali p. V., R. a D..
9. Na pojednávaní dňa 05.03.2013 žalovaný doplnil, že firma sa zaoberala odosielateľskou činnosťou, ročne sa vytlačilo radovo niekoľko tisíc prepravných dokumentov, na ktoré sa používali ihličkové tlačiarne, opotrebovanie bolo značné. Ihličkové tlačiarne sa používali do r. XXXX. Obvykle sa obmieňali po 4-5 rokoch. Ak bola tlačiareň kúpená v r. XXXX, musela byť vyradená v r. XXXX/XXXX a preto nefiguruje inventúrnych zostavách. Vyradené tlačiarne sa odkladali, rovnako ako počítače, klávesnice, do miestnosti v administratívnej budove do tzv. archívu, kde sa archivovali dokumenty. Postupne sa firma snažila o likvidáciu týchto vecí.
10. Keďže predpokladom úspešnosti podanej žaloby je preukázanie, že tlačiareň sa nachádza u žalovaného, ktorý tvrdí, že tlačiareň nemá, žalobca upravil petit žaloby na zaplatenie sumy 160,- Eur. Písomným podaním zo dňa 04.12.2012 (č.l. 79 spisu) a následne na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.12.2012 žalobca upravil petit pôvodnej žaloby tak, že v prípade, ak žalovaný nebude môcť tlačiareň vydať, je povinný zaplatiť žalobcovi v rovnakej lehote sumu 160,- Eur (č.l. 72). Pokiaľ ide o stanovenie ceny, žalovaný uviedol, že sa obrátil na dva subjekty, ktoré sa zaoberajú predajom použitých vecí.
11. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 29.10.2014 (č.l. 296), za prítomnosti oboch strán sporu, pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobcu ktorá znie: Žalovaný je povinný vydať tlačiareň U. FX XXXX, rok výroby XXXX do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ak nebude môcť túto tlačiareň vydať, je povinný žalobcovi zaplatiť v rovnakej lehote čiastku 160,-Eur.
12. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku poukazujúc na to, že doposiaľ sa žalobca domáhal vydania veci, až na pojednávaní dňa 05.12.2012 rozšíril žalobu tak, že sa domáha aj zaplatenia hodnoty tlačiarne titulom náhrady škody. Keďže v danom prípade už uplynula dvojročná premlčacia lehota, mal za to, že nie je potrebné vykonávať rozsiahle dokazovanie a v súlade so zásadou hospodárnosti žiadal žalobu zamietnuť.
13. Z oznámenia spoločnosti B. - H. F., X.. A. G. č. 2, Y. F., A.: XX XXX XXX zo dňa XX.XX.XXXX adresovaného žalobcovi vyplýva, že koncom r. XXXX sa funkčné tlačiarne typu U. FX XXXX z r. XXXX predávali v cene za súčasných 160,- Eur (č.l. 80).
14. Z potvrdenia spoločnosti B. - B., V. D., P. XXX, F. M., A.: XX XXX XXX, adresované spol. „ik“ A. a.s., zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že funkčná tlačiareň U. FX XXXX mala koncom r. XXXX reálnu trhovú cenu 150,-až 170,-Eur v závislosti od opotrebovania pásky tlačiarne. Súčasná trhová cena funkčnej tlačiarne U. FX XXXX je okolo 50,- Eur (č.l. 81).
15. Z inventarizačného zápisu zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 82) vyplýva, že riadna inventarizácia sa začala XX.XX.XXXX, ktorá sa vykonala fyzicky. Vedúcim inventarizačnej komisie bol A.. Y. R., členmi A.. H. D., A.. C. L.. V položke č. 1, poradové číslo majetku X-XX, XX účtovný stav predstavoval 32.216,99 a skutočný stav 30.230,66 Sk. V zápise je uvedené, že pri fyzickej inventarizácii hmotného majetku sa zistil rozdiel medzi účtovným a skutočným stavom. Vykázaný inventúrny rozdiel tvorí tlačiareň U. FX XXXX a kondenzačný kotol Z. F. XX, ktoré sa nenachádzajú v spoločnosti. Je treba preveriť prečo a ako sa dostali do účtovného stavu a kde sa fyzicky nachádzajú. Porovnávaním skutočného stavu majetku s účtovným sa zistil rozdiel v celkovej sume 1.986,33 Eur, čo predstavuje obstarávaciu cenu tlačiarne U. FX XXXX vo výške 698,96 Eur, obstarávaciu cenu kondenzačného kotla Z. F. XX vo výške 1.287,37 Eur.
16. Z predloženého zoznamu dlhodobého majetku - Inventúra vo firme žalobcu, príloha č. 1 za obdobie 12/2009 (č.l. 83) súd zistil, že pod položkou 4 sa nachádza tlačiareň U. FX XXXX, trieda XXX, typ odpisu K zaradená XX.XX.XXXX za obstarávaciu cenu 698,96 Eur, so zostatkovou hodnotou 0,-Eur. Zo zápisu ďalej vyplýva, že inventarizácia sa začala XX.XX.XXXX a bola ukončená XX.XX.XXXX. Zodpovednou osobou za vykonanie inventúry bol A.. Y. R. a A.. H. D.. V poznámkach sa uvádza, že pri vykonaní inventarizácie sa nezistilo, kde sa nachádza tlačiareň U. FX XXXX (A a kondenzačný kotol Z. F. XX.
17. Z predloženej zoznamu dlhodobého majetku - inventúra za 12/2008 (č.l. 85) vyplýva, že pod poradovým číslom X sa v zozname nachádza čalúnená sedačka U., trieda XXX, typ odpisu K dátum zaradenia XX.XX.XXXX, obstarávacia cena 10.423,-SKK, účtovná cena 0,-Eur. V predloženom zozname dlhodobého majetku za rok XXXX tlačiareň U. FX XXXX nefiguruje.
18. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu 12.12.2012 (čl. 89) vzniesol opakovane námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škodu. Namietal cenu tlačiarne uvádzanú žalobcom, ktorú nepovažoval za správnu.
19. Z výpovede svedkyne Bc. D. F., účtovníčka žalobcu do XX.XX.XXXX vyplynulo, že svedkyňa nemala vedomosť, že by tlačiareň zobral žalovaný. Nevedela ani to, koľko a akých tlačiarní v roku XXXX bolo u žalobcu, ani kde sa nachádzali staré tlačiarne. O vyraďovaní tlačiarní nič nevedela, fyzickej inventarizácie sa nikdy nezúčastnila. Bola síce členkou inventarizačnej komisie v r. XXXX, no inventarizačný zápis z inventúry v r. XXXX len podpísala. Počas inventúry v r. XXXX u žalobcu už nepracovala. Konštatovala, že na tlačiarňach sa u žalobcu tlačili tisícky strán, výpočtová technika sa menila po 4-5 rokoch. Uviedla, že v r. XXXX mal od firmy kľúče každý, každý sa mohol dostaviť do firmy kedykoľvek, aj cez víkendy.
20. Z výsluchu svedka B. H. súd zistil, že svedok pracoval u žalobcu od roku XXXX do XX.XX.XXXX a následne od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na špedičnom oddelení. V miestnosti kde pracoval sa v jeseni XXXX nachádzali tri počítače a tri tlačiarne, z toho jedna laserová HP, dve ihličkové U.. Jedna z nich - ihličková tlačiareň U. bola schopná tlačiť formát A3; po predložení fotografie zo spisu svedok potvrdil, že sa jedná o rovnaký typ, aký bol v kancelárii. Uviedol, že jednu sobotu za ním prišiel žalovaný a pýtal sa práve na konkrétnu tlačiareň, či je funkčná a či sa používa. Konštatoval, že by ju zobral do školy v R. nad L.. Svedok nevidel, že by žalovaný tlačiareň odnášal. Vo svedeckej výpovedi svedok uviedol, že si nepamätá, či v deň, kedy prišiel na najbližšiu pracovnú zmenu, t.j. v utorok, či tlačiareň v kancelárii bola. Zároveň však potvrdil, že osobne podpísal čestné prehlásenie ( č.l. 280 spisu) v ktorom sa uvádza, že sa o tom, čo sa v sobotu stalo rozprával s A.. D., ktorému potvrdil, že najbližší pracovný deň si všimol, že tlačiareň chýba. Bolo to práve v čase, keď sa robila inventúra a zistilo sa, že tlačiareň chýba. Doplnil, že „Čestné vyhlásenie“ svedok podpísal pred ukončením pracovného pomeru z žalobcu, aby neskôr nebol zaťažovaný. Svedok doplnil, tlačiarne, ktoré sa nepoužívali, sa dávali do archívu. Č sa s nimi neskôr stalo, svedok nevedel. Zároveň uviedol, že u žalobcu bola v r. XXXX jedna tlačiareň U. ktorá tlačila veľkosť A3 a jedna, ktorá bola menšia.
21. Zo svedeckej výpovede A.. H. D. vyplýva, že svedok je zamestnancom žalobcu od r. XXXX, v r. XXXX pracoval ako manažér železničnej dopravy. Pamätal si, že na špedícii boli tri tlačiarne, písacie stroje, fax a kopírka. Na jeseň v r. XXXX mal žalobca len jednu tlačiareň, ktorá bola schopná tlačiť formát A3. Táto bola umiestnená v strede stola medzi dvoma počítačmi na špedícii. Na jeseň v r. XXXX, keď prišiel po víkende do práce si všimol, že tlačiareň nie je na mieste, kde stála, čo ho dosť zranilo, keďže sa jednalo o funkčnú tlačiareň. Keď u špeditérov zisťoval, kde sa tlačiareň nachádza, bolo mu oznámené, že zobral ju p. V.. Svedok sa o to viac nezaujímal. V ten deň boli v práci p. F., Z. a A.. R.. Svedok inventúru v r.XXXX a XXXX nerobil. Inventúru robil v r. XXXX, kedy bola zaradená do zoznamu ihličková tlačiareň, ktorá sa nachádzala v účtovných dokladoch žalobcu, no pri fyzickej inventúre sa nenašla. Kľúče od firmy mal každý. Pri fyzickej inventúre bolo zistené, že okrem iného chýba aj kotol zn. Z., aj veci. Svedok sa následne od p. H. dozvedel, že tlačiareň zobral p. V., čo následne povedal A.. L..
22. Z výsluchu svedkyne C. V. zamestnaná od r. XXXX ako finančná riaditeľka žalobcu, súd zistil, že do špedičnej kancelárie mali prístup všetci zamestnanci. V každej kancelárii boli tlačiarne, špedícia ich mala viac, no tlačiareň, ktorá tlačila formát A3 bola len na špedícii. Svedkyňa sa od A.. D. dozvedela, že práve tú tlačiareň zobral A.. V.. Uviedla, že fyzická inventarizácia sa nikdy nerobila. Inventúra prebehla tak, že p. F. vytlačila dokumenty, ktoré sa podpísali. Fyzicky inventarizácia sa vykonala až na podnet A.. L. v r. XXXX. Pokiaľ sa vyvážali z firmy hnuteľné veci, prišiel zberný voz, ktorý ich zobral; no tieto sa stále vedú v účtovníctve. Svedkyňa nevidela nikoho odnášať žiadnu tlačiareň.
23. Z výsluchu svedka A.. Y. R. vyplýva, že menovaný je zamestnancom žalobcu od r. XXXX. V roku XXXX pracoval ako manažér kamiónovej dopravy a zástupca riaditeľa; od r. XXXX je členom predstavenstva, vedúcim špeditérov. Svedok potvrdil, že do špedičnej miestnosti mal prístup každý zamestnanec. V špedičnej miestnosti sa nachádzali 3 počítače, 3 - 4 tlačiarne, 2 faxové zariadenia. Dve z nich boli ihličkové U., z toho jedna bola schopná tlačiť formát A3. Táto tlačiareň v lete XXXX v kancelárii bola, v zimných mesiacoch tam už nestála. V r. XXXX, na príkaz predsedu predstavenstva, bol svedok členom komisie, ktorá vykonala fyzickú inventarizáciu hnuteľného majetku, pri ktorej sa zistilo, že tlačiareň chýba.
24. Svedkyňa U. D. u žalobcu pracovala od XX.XX.XXXX do mája XXXX vo funkcii manažérky prepravy. O ihličkovej tlačiarni U., ktorá dokáže tlačiť formát A3 nemala vedomosť, takú tlačiareň nepoužívala.
25. Svedkyňa B. F., zamestnaná u žalobcu do XX.XX.XXXX vo funkcii špeditéra uviedla, že v kancelárii špeditérov, kde pracovala boli X počítače, 2 tlačiarne, fax. Jedna tlačiareň bola ihličková na tlač listín formátu A4, druhá laserová, na ktorej sa dali tlačiť aj širšie formáty.
26. Svedkyňa C. Z., zamestnanec žalobcu od XX.XX.XXXX, pracuje ako colný deklarant. Vo výpovedi trdeila, že v kancelárii špeditérov boli 2 počítače, 3 tlačiarne, z toho dve ihličkové a jedna laserová. Jedna z ihličkových tlačiarní bola väčšia na tlač listín formátu A3, ktorá zodpovedala typu tlačiarne z fotodokumentácie nachádzajúcej sa v spise.
27. Z výpovede svedka J. D. súd zistil, že menovaný bol zamestnancom žalobcu do XX.XX.XXXX, no fyzicky sa v spoločnosti zdržiavala len do XX.XX.XXXX, následne bol dlhodobo práceneschopný. Na technické vybavenie kancelárie špeditérov si nespomínal.
28. Z výpovede svedka Z. F., ktorý v priateľskom vzťahu s žalovaným súd zistil, že menovaný bol zamestnancom spoločnosti O. M., predaj a servis kancelárskej techniky, ktorá vykonávala servis kancelárskej techniky u žalobcu, vrátane servisu tlačiarne U. FX XXXX. Jednalo sa o 24 ihličkovú tlačiareň na formát A3. Potvrdil, že pri jednej z návštev v spoločnosti žalobcu sa svedok zaujímal práve o túto tlačiareň, nakoľko B. škola v R. nad L. potrebovala taký typ. Jednalo sa totiž o rovnaký typ tlačiarne, aký vlastnila škola a ktorú škola nemohla používať, nakoľko bola nefunkčná; na školskej tlačiarni sa objavila mechanická chyba. Pri jednej z návštev, dátum si nepamätal, ale malo to byť pred r. XXXX, oslovil žalovaného. Ten mu ukázal jednu ihličkovú tlačiareň, ktorá stála v kúte miestnosti, v ktorej nikto nepracoval. Svedok skonštatoval, že tlačiareň mala elektronickú chybu, napriek tomu by pomohla škole, keďže z tlačiarne by sa dali použiť súčiastky na opravu školskej tlačiarne. Svedok odporučil riaditeľovi školy H.. Y., aby sa skontaktoval so žalovaným a v prípade, že mu žalovaný tlačiareň dá, svedok by to „dal dohromady“ a opravil by školskú tlačiareň. Svedok uviedol, že sa zaujímal o rovnaký typ tlačiarne aj v iných firmách, v ktorých robil servis, ale inú vyradenú tlačiareň nenašiel, nakoľko ostatné firmy tlačiarne používali. Svedok tvrdil, že následne mu riaditeľ školy H.. Y. telefonicky oznámil, že žalovaný mu tlačiareň doniesol. Svedok po vybral súčiastku z tlačiarne žalobcu, ktorú do školy doviezol žalovaný a vložil ju do tlačiarne B. školy v R. nad L.. Skelet tlačiarne žalobcu zostal v škole.
29. Z výpovede svedka Mg. Z. Y., ktorý je bývalým učiteľom žalovaného i A.. R. súd zistil, že menovaný vykonával funkciu riaditeľa B. školy v R. nad L. od roku XXXX do roku XXXX. V škole používali ihličkovú tlačiareň U., ktorú svedok bližšie identifikovať nevedel. Z. F. sponzoroval školu, pre školu vykonával i servis výpočtovej techniky. Práve od neho sa svedok dozvedel, že pokazení tlačiareň školy by bolo možné opraviť. Išlo o tlačiareň, ktorá sa pokazila niekedy v r. XXXX/XXXX. Práve p. F. priniesol do školy tlačiareň, z ktorej vybral súčiastku, namontoval ju do školskej tlačiarne, čím sa tlačiareň školy stala funkčnou, školu ju používala ďalej. Druhá tlačiareň (z ktorej bola súčiastka vybratá) bola odložená v školskom sklade. Svedok uviedol, že žiadna písomnú zmluva (darovacia, ani iná) sa nerobila. Svedok tvrdil, že so žalovaným nekomunikoval, rozprával len s p. F., ktorý opravu zrealizoval. Od neho sa dozvedel, že tlačiareň, ktorú doniesol do školy patrila žalovanému. Po r. XXXX sa nefunkčná tlačiareň zo skladu, ako i staré televízory zo školy dali do zberu. Zriaďovateľ školy, S. úrad v R. nad L., o oprave tlačiarne nemal žiadnu vedomosť, svedok mu to neoznámil .
30. Žalobca na pojednávaní dňa 28.09.2018 poukázal na atypickosť vyjadrení žalovaného, ktorý sa od r. XXXX až do r. XXXX, teda ani po tom, čo bolo na neho podané trestné oznámenie nebránil tým, že by tlačiareň daroval škole. Prvú zmienka o tom, že tlačiareň bola darovaná škole, bola spomínaná na pojednávaní dňa 05.12.2012 a následne v podaní zo dňa 10.12.2012, kedy žalovaný navrhol vypočuť svedka H.. Z. Y., riaditeľa školy. S touto obranou žalovaný prišiel tri roky po celej udalosti, kedy prebiehali šetrenia, trestné oznámenie. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by to bol žalovaný povedal na začiatku, nemuselo sa to ani riešiť súdnou cestou. Žalobca sa zaviazal, že v prípade, že by žalovaný vydal žalobcovi tlačiareň, ktorá je predmetom sporu, žalovaný by túto tlačiareň následne daroval škole. Aj v prípade, že by žalovaný zaplatil žalovanú sumu žalobca by túto sumu daroval škole ako sponzorský dar.
31. Žalovaný na pojednávaní dňa 28.09.2018 doplnil, že ihličkovú tlačiareň U., formát A3, B. škole v R. nad L. daroval v r. XXXX/XXXX; na bližšie časové obdobie, ani okolnosti si spomenúť. Jednalo sa však o vyradenú a nefunkčnú tlačiareň. Namiesto pokazenej tlačiarne sa kúpila ďalšia, nová. Výmena tlačiarní sa robila bežne. Nebol si vedomý, že by tlačiareň, ktorá bola v kancelárii špeditérov niekedy z priestorov firmy zobral. Zároveň tvrdil., že riaditeľovi školy H.. Y. odovzdal nefunkčnú tlačiareň, aby ju ten dal na opravu. Žalovaný nemal vedomosť o tom, či a kedy bola nová tlačiareň, ktorú používala špedícia kúpená, no aj podľa jeho vyjadrenia nová tlačiareň mala byť zahnutá do majetku spoločnosti; každý majetok sa evidoval v účtovníctve.
32. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.04.2019 žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného poukazujúc na to, že tlačiareň žalovaný daroval škole, čo nesporne bolo v konaní preukázané. Žaloba na vydanie veci mala smerovať preto voči škole, rovnako ako i žaloba o náhradu škody.
33. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
34. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
35. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
36. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
37. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
38. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
39. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa hrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
40. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
41. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
42. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
43. Žaloba v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda žaloba na vydanie veci (vindikačná) je žalobou, ktorou sa vlastník hmotnej veci domáha ochrany proti tomu, kto mu je neprávom, teda bez právneho dôvodu zadržiava a zbavuje tak vlastníka možnosti výkonu jeho vlastníckeho práva a zároveň mu odmieta vec vydať. Pre vindikačnú žalobu vo všeobecnosti platí, že sa ňou vlastník veci domáha od toho, kto vec neoprávnene zadržiava, aby mu je vydal do jeho (vlastníkovej moci).
44. Podmienkou vindikačnej žaloby je, že a) vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka, ale v moci inej osoby, ktorá predmetnú vec odmieta vydať; b) žalovaný má vec u seba a preto má možnosť vec vydať vlastníkovi; c) predmetom žaloby je vec, o vydanie ktorej sa žiada; musí byť individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od veci rovnakého druhu (v prípade nehnuteľnosti je potrebné predložiť výpis z katastra nehnuteľností); d) žalovaný vec zadržiava protiprávne, t.j. bez právneho dôvodu, teda bez existencie záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným (napr. na základe zmluvy o výpožičke, nájomnej zmluvy a pod.); po zániku obligačného vzťahu je žaloba prípustná; e) vlastník musí preukázať existenciu vlastníckeho práv, oprávnenej držby alebo detencie k veci, o vydanie ktorej žiada.
45. Základnou podmienkou úspešnosti žaloby na vydanie veci - vindikačnej žaloby v súlade s vyššie uvedeným je preukázanie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, ktorú žalobca žiada vydať. Žalobca, ak má byť úspešný, musí preukázať, že nastali skutočnosti, na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva. Zároveň však musí byť splnená aj druhá podmienka, ktorou je skutočnosť, že vec sa neoprávnene nachádza u inej osoby než vlastníka a že táto osoba má vec vo svojej faktickej moci a odmieta uvedenú vec vydať, teda bráni vlastníkovi pri výkone jeho vlastníckeho práva. Takýto stav musí byť preukázaný v čase rozhodovania súdu. Ak by odpadla základná podmienka vindikačnej žaloby, teda jej predmet, vlastník by sa mohol domáhať náhrady škody, takže išlo by o obligačno - právny vzťah s poukazom na ust. § 420 a násl. Občianskeho zákonníka.
46. Predmetom žaloby musí byť vec, ktorá je individualizovaná takým spôsobom, aby ju bolo možné odlíšiť od iných vecí, najmä od vecí rovnakého druhu. Súdna prax v tejto súvislosti vychádza z toho, že od žalobcu nemožno vždy žiadať, aby vec, ktorej vydania sa domáha, popísal spôsobom, ktorý by predmetnú vec odlíšil od všetkých existujúcich vecí rovnakého druhu. Postačí, ak ju popíše všeobecnejšie. Pokiaľ by žalovaný tvrdil, že má v držbe (detencii) viac vecí, ktoré by zodpovedali špecifikovanej veci podľa popisu žalobcu, bolo by na ňom ohľadne toho tvrdenia dôkazné bremeno. V prípade, že by v konaní vyšlo najavo, že to tak skutočne je, musel by žalobca popis veci upresniť. Žalobca má povinnosť čo najbližšie konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne doplniť ich označenie.
47. Ak odpadne základná podmienka vindikačnej žaloby, teda jej predmet v dôsledku odcudzenia, zničenia, resp. spotrebovania veci, vlastník sa môže domáhať náhrady škody, takže by išlo o obligačnoprávny vzťah. Porušiteľovi vlastníckeho práva už potom vzniká zodpovednostná povinnosť na náhradu škody ( Občiansky zákonník, komentár, Jaromír Svoboda a kolektív, V. vydanie, EUROUNION, 2005 str. 180, Občiansky zákonník, Stručný komentár, Peter Vojčík a kolektív, Iuraedition 2008, str. 264). Ak totiž vec neexistuje, zaniká aj vlastníctvo k nej a vlastník sa môže domáhať ochrany zaniknutého vlastníckeho práva. V tom prípade sa môže domáhať reparácie vzniknutej ujmy, teda náhrady škody (Spáčil, Ochrana vlastnictví a držby v Občanském zákonníku, 2. Doplněné vydání, C.H.BECK, 2005, str. 55-56).
48. Predmetom konanie v prejednávanom spore je žaloba o vydanie tlačiarne (hnuteľnej veci), pričom žalobca sa po úprave žaloby eventuálne domáha zaplatenia finančnej náhrady za túto vec v sume 160,- Eur pre prípad, že túto vec vydať nemožno.
49. Podľa § 470 ods. 1 zák. č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
50. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
51. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najvol.
52. Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
53. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v spore preukázal, že nastali skutočnosti, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastníctvo k hnuteľnej veci, k tlačiarni U. FX XXXX, rok výroby XXXX, vydania ktorej sa domáha. Zároveň preukázal, že táto hnuteľná vec sa nenachádza v jeho faktickej moci ako vlastníka, ale bez právneho dôvodu žalovaný túto vec od žalobcu zobral a dal (odovzdal/daroval) ju inej osobe a teda bránil žalobcovi, ako vlastníkovi veci pri výkone jeho vlastníckeho práva. Žalobca túto hnuteľnú vec, vydania ktorej sa domáha označil takým spôsobom, že túto vec možno odlíšiť od iných vecí.
54. Žalobca v konaní preukázal, že dňa XX.XX.XXXX od spoločnosti A. s.r.o., zakúpil tlačiareň U. FX XXXX v množstve X ks v cene 25.900,-Sk s DPH, ktorá mu bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXX splatnou XX.XX.XXXX.
55. Niet sporu o tom, že táto tlačiareň bola umiestnená v sídle spoločnosti žalobcu. Jednalo sa o ihličkovú tlačiareň, ktorá tlačila formát A3. Spornou bola skutočnosť, či v sídle spoločnosti bolo viacero tlačiarní rovnakého typu, ako to tvrdil žalovaný, prípadne či išlo len o jedinú takúto tlačiareň.
56. Z výpovede svedkov B. H., A.. H. D., C. V., A.. Y. R., B. F., C. Z., ktorých tvrdenia korešpondovali s tvrdeniami žalobcu vyplýva, že u žalobcu sa nachádzala len jediná ihličková tlačiareň U., ktorá dokázala vytlačiť formát typu A3 a táto bola umiestnená na špedícii. Túto skutočnosť vyplýva i z predloženého Inventúrneho súpisu drobného hmotného investičného majetku i z Rekapitulácie drobného hmotného investičného majetku žalobcu, kde sa ďalšia tlačiareň rovnakého typu nenachádza. Žalovaný popieral toto tvrdenie argumentujúc tým, že u žalobcu bolo viacero tlačiarní takého typu (vo výpovedi uvádza jedna alebo dve) a on od žalobcu odniesol nefunkčnú tlačiareň, ktorá bola následne nahradená novou v rámci výmeny/obnovy počítačovej techniky. Bolo preto na žalovanom, aby toto svojej tvrdenie preukázal. Žalovaný však na preukázanie svojho tvrdenia neoznačil ani nepredložil žiaden dôkaz.
57. Nebolo sporu o tom, že B. škola v R. nad L., ktorá mala vo vlastníctve ihličkovú tlačiareň U., na ktorej bolo možné tlačiť formát A3, vlastnú tlačiareň nemohla používať v dôsledku mechanickej chyby. Rovnako nebolo sporné, že v snahe pomôcť škole svedok F., ktorý vykonával servis kancelárskej techniky u žalobcu, oslovil žalovaného, ktorý mu ukázal rovnaký typ ihličkovej tlačiarne v spoločnosti žalobcu. Následne sa výpoveď žalovaného a výpovede svedkov A.. F. a H.. Y. rozchádzajú. Kým H.. Y. vo svojej svedeckej výpovedi tvrdil, že informácie, ktoré získal ohľadom tlačiarne od žalovaného odovzdal riaditeľovi školy H.. Y., ktorý zavolal žalovanému a následne svedkovi oznámil, že sám žalovaný mu tlačiareň doniesol, riaditeľ školy H.. Y. tvrdil, že so žalovaným nikdy o tlačiarni nerozprával. Svedok H.. Y. tvrdil, že o tom, že tlačiareň patrila žalovanému sa dozvedel len od svedka F., ktorý mu tlačiareň sám doniesol a opravil. Sám žalovaný ktorý najprv vo svojej výpovedi na pojednávaní 05.12.2012 popieral, že by akúkoľvek tlačiareň od žalobcu zobral, neskôr na pojednávaní 28.09.2018 tvrdil, že priamo H.. Y. odovzdal nefunkčnú tlačiareň. Tieto rozpory vo výpovedi svedkov sa súdu nepodarilo odstrániť, keďže každý z nich trval na svojom vyjadrení a žiadne listiny ohľadom darovania, prípadne opravy tlačiarne v písomnej forme vyhotovené neboli. Rovnako zmätočne a nepresvedčivo v tejto súvislosti pôsobia i vyjadrenia žalovaného a svedkov A. F. a H.. Y., ktorí vo svojich výpovediach uviedli, že na presné obdobie, kedy k oprave tlačiarne malo dôjsť si síce nepamätajú, podľa žalovaného to mohlo byť v r. XXXX/XXXX, svedok F. opravu časovo umiestnil pred rok XXXX a svedok Y., aj keď sa jednalo o jedinú tlačiareň školy, mal za to, že išlo tlačiareň, ktorá sa pokazila v r. XXXX/XXXX, no na to, kedy bola opravená si nespomína. Súd vzhľadom na rozpory v jednotlivých výpovediach svedkov A.. F. a Mg. Y. neuveril výpovedi týchto svedkov, považoval ich za účelové. Naproti tomu svedkovia D., H. a R., zhodne vypovedali, že na jeseň v roku XXXX spornú tlačiareň videli v kancelárii špedície v spoločnosti žalobcu.
58. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázané, že ihličkovú tlačiareň žalobu U. formát A3, ktorá bola v jeho vlastníctve žalovaný z firmy žalobcu zobral, čím mu znemožnil užívať vlastnú vec bez právneho dôvodu. Žalovaný až následne v priebehu sporu, v roku na pojednávaní 05.12.2012 prvýkrát uviedol, že túto daroval škole.
59. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.04.2019 vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného poukazujúc na to, že tlačiareň žalovaný daroval škole, čo nesporne bolo v konaní preukázané. Žaloba na vydanie veci mala smerovať preto voči škole, rovnako ako i žaloba o náhradu škody. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody, keď žalovaný až v priebehu sporu v decembri 2012 prvýkrát uviedol, že tlačiareň daroval škole. Rovnako výsluchom svedkov H.. Y. i A.. F. bolo preukázané, že z tlačiarne patriacej žalobcovi, ktorú žalovaný daroval škole, bola vybratá súčiastka, ktorá bola vložená do školskej tlačiarne. Tlačiareň žalobcu bola odovzdaná do zberu, teda v neexistuje. V danom prípade však tlačiareň zo spoločnosti žalobcu bez právneho dôvodu odniesol žalovaný, ktorý s ňou, aj keď na to nemal oprávnenie ďalej nakladal bez vedomia jej majiteľa, čím žalobcovi, ako majiteľovi, neumožnil užívať vlastnú vec. Námietka nedostatku pasívnej legitimácie preto nemôže obstáť.
60. Žalovaný tvrdil, že išlo o nefunkčnú tlačiareň, ktorá bola vyradená a nachádzala sa v sklade. Jeho tvrdenie, že išlo o pokazenú tlačiareň podporil vo svojej výpovedi svedok F.. Naopak z výpovede žalobcu a svedkov B. H., A.. H. D., C. V., A.. Y. R., B. F., C. Z. vyplýva, že išlo o funkčnú tlačiareň, ktorá sa používala na oddelení špedície. Žalobca tvrdil, že v spoločnosti sa nikdy žiadne tlačiarne, ani iné hnuteľné veci nevyraďovali, všetky veci sa skladovali v archíve, viedli sa naďalej v účtovníctve. Jeho tvrdenie podporila i svedkyňa Bc. D. F., ktorá ako účtovníčka žalobcu do XX.XX.XXXX, o vyraďovaní tlačiarní nemala žiadnu vedomosť, rovnako ako i svedkyňa C. V., finančná riaditeľka. Ani sám žalovaný sa nevedel vyjadriť k bližším okolnostiam vyraďovania hnuteľných vecí, naopak vo svojej výpovedi, potvrdil, že staré počítače sa skladovali v sídle spoločnosti. Argumentácia žalovaného, že išlo o vyradenú tlačiareň tak zostala v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia.
61. Tvrdenie žalobcu o tom, že vlastnil ihličkovú tlačiareň U. FX XXXX, rok výroby XXXX, ktorá bola umiestnená v kancelárii špeditérov a ktorú v roku XXXX neoprávnene zobral žalovaný, považoval teda súd za preukázané. Námietka žalovaného, že vec nie je dostatočne špecifikovaná v danom prípade neobstojí, poukazujúc na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané, že by v spoločnosti žalobcu bolo viacero tlačiarní, ako tá, ktorá je predmet sporu.
62. Jedným z predpokladov úspešnosti žaloby o vydanie veci je preukázanie, že žalovaný vec neoprávnene zadržuje.
63. V prejednávanej veci sa žalobca domáha eventuálneho petitu, keď sa domáha uloženia povinnosti vydať hnuteľnú vec (primárny petit) a zároveň, pre prípad, že by toto plnenie súd už nemohol prisúdiť pre nemožnosť plnenia, požaduje iné plnenie (eventuálny petit), teda zaplatenie určitého peňažného ekvivalentu vo výške 160,-Eur. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, keďže o eventuálnom petite rozhodnutie až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy.
64. V priebehu sporu výsluchom žalovaného, podporeného výpoveďou svedkov H.. Z. Y. a Z. F. dospel súd k záveru, že petitu, ktorým sa žalobca domáha vydania tlačiarne U. FX XXXXX nie je možné vyhovieť, nakoľko tlačiareň, ktorej sa žalobca domáha neexistuje, keďže súčiastky z tejto tlačiarne boli použité na opravu tlačiarne rovnakého typu, ktorá je vo vlastníctve základnej školy a jej skelet bol po roku XXXX zošrotovaný. Keďže v priebehu sporu bolo zistené, že tlačiareň U. FX XXXX vydať nemožno, súd v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko ide o eventuálny petit (rozsudok NS SR 4Cdo 113/2010, NS SR 3Cdo 347/2009).
65. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
66. Podľa čl. 15 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
67. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná.
68. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
69. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
70. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
71. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
72. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
73. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
74. Podľa § 264 ods. 1 CSP, ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.
75. Podľa § 264 ods. 2 CSP, rovnako súd postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k premetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.
76. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j peniazmi (R 55/1971).
77. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného. V danom prípade škoda spočíva v zmenšení majetku žalobcu. Žalovaný zasiahol do vlastníckeho práv žalobcu, nakoľko mu neoprávnene zobral tlačiareň, zadržiaval ju a odmietol ju vydať, čím mu spôsobil škodu.
78. Za skutočnú škodu možno považovať náklady potrebné na obstaranie novej veci. Ide o náklady, ktoré poškodený musí vynaložiť na získanie novej veci za vec poškodenú, zničenú alebo odcudzenú, a to i vtedy, ak tieto náklady presahujú cenu veci v čase škody (R 5/1987).
79. Ak poškodený preukáže v občianskom súdnom konaní vznik škody, ale nepreukáže jej výšku uplatnenú v žalobe, prizná súd náhradu škody vo výške, ktorá bola preukázaná; ohľadne tejto časti škody, ktorej výšku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ju nemožno zistiť vôbec, môže súd s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania použiť ustanovenie § 136 Občianskeho súdneho poriadku (R 13/1985).
80. Občiansky súdny poriadok bol od 01.07.2016 nahradený novým procesným predpisom a zák. č. 160/2015 Z.z., Civilným sporovým poriadkom. Ustanovenie § 136 OSP už teda na danú vec použiť nemožno.
81. Ustanovenie § 264 ods. 1 CSP je systematicky zaradené v rámci právnej úpravy rozhodovania o trovách konania, nie je však vylúčená jeho prípadná aplikácia s poukazom na čl. 4 základných princípov CSP aj na rozhodovanie o iných nárokoch.
82. Keďže v danom prípade výšku nároku možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, resp. ju nemožno zistiť vôbec, a to bez zavinenia žalobcu, súd dospel k záveru, že výšku škody určí podľa vlastnej úvahy.
83. Súd musí mať na zreteli zásadu spravodlivosti. Súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. Nie je možné v právnom štáte akceptovať takéto konanie a žalovaného nezaviazať k náhrade škody, ktorú žalobcovi spôsobil.
84. Určenie výšky škody nie je záležitosťou voľnej úvahy súdu nepodliehajúcej hodnoteniu. Základom úvahy s použitím čl. 4 CSP a § 264 CSP je zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí (Drápal L., Bureš J. a kol. Občanský soudní řákd I. § 1 až 200za Komentář 1. Vydání, Praha, C.H. Beck, 2009, str. 940).
85. Pri určení výšky škody súd preto vychádzal výlučne zo zistených skutočností, ktoré kvantitatívne posúdil.
86. Na základe vyššie uvedeného súd ustálil, že žalobcovi vznikla škoda v sume 160,-Eur. Práve tu je premietnutá úvaha súdu o výške škody, pretože súd hodnotil vyčíslenie výšky škody v rovine nákladov, ktoré by bolo potrené žalobcom vynaložiť na získanie novej veci. Nejde o účtovnú hodnotu, keď žalobca v účtovníctve vykazuje hodnotu veci vo výške 0,-Eur (po odpočítaní účtovných odpisov), ani o náklady, za ktoré v minulosti žalobca tlačiareň získal (fakturovaná cena 25.900,-SKK).
87. Žalobca predložil súdu dve potvrdenia a to potvrdenie spoločnosti B. - H. F., Y. F., podľa ktorého sa koncom r. XXXX funkčné tlačiarne typu U. FX XXXX z r. XXXX predávali v cene 160,- Eur a potvrdenie spoločnosti B. - B., V. D., F. M., podľa ktorého cena funkčnej tlačiarne U. FX XXXX mala koncom r. XXXX reálnu trhovú cenu 150,- až 170,- Eur. Sumu 160,-Eur za tlačiareň, ktorá je predmetom sporu tak súd považoval za primeranú a reálnu.
88. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo. Za predpokladu, že chce byť úspešný v spore žalovaný, ten je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. V spore teda nedokazuje len žalobca, ale v závislosti od procesnej situácie môže dochádzať k presunu bremena tvrdenia dôkazného bremena i na žalovaného. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore a jednak bremeno tejto skutočnosti preukázať. Strany sporu sú povinné na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží v zásade na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu v spore, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.
89. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou v spore, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana v spore nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia, dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, teda pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
90. V tejto skutočnosti súd uvádza, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že cena tlačiarne je nadhodnotená, žalovaný však nepredložil žiaden dôkaz o tom, že táto suma nie je adekvátnou náhradou a preto neuniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla. Popretie tvrdení ohľadom ceny tlačiarne žalovaným je v zmysle § 151 ods. 2 CSP neúčinné.
91. Žalovaný vzniesol i námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o námietku premlčania, súd uzavrel, že nárok na náhradu škody, ktorú si uplatnil žalobca premlčaný nie je. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru R 26/1975: „Nárok na ochranu vlastníctva sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ). Premlčuje sa však nárok na náhradu všeobecnej ceny veci v tom prípade, keď žalovaný nemá už vec, vydania ktorej sa žalobca pôvodne domáhal. Tieto premlčacie doby začnú plynúť až vtedy, keď sa žalobca dozvie, že žalovaný už vec nemá, čo bude spravidla až v súdnom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR Obo 15/2013).
92. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu škody formou tzv. eventuálneho petitu v žalobe o vydanie veci sa neviaže na okamih, odkedy žalovaný veci bezdôvodne zadržiaval, ale až na okamih, kedy sa žalobca dozvedel, že škodca vec už nedrží a teda, že žaloba o vydanie veci sa stáva neaktuálnou. Iba týmto momentom sa totiž znížil jeho majetkový stav (vznikla škoda) v dôsledku toho, že žalobca vec už nemá. Až vtedy získal poškodený vedomosť o tom, že sa už nemôže domôcť ochrany svojich práv žalobou na vydanie veci a že mu parí len nárok na náhradu škody, ktorý možno práve pre takýto prípad uplatniť aj eventuálnym petitom (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/2883/2006 uverejnený pod R 98/2009).
93. Ak žalovaný za začiatok plynutia premlčacej lehotu považuje september XXXX, tento záver nie je správny. Tento dátum je totiž dátumom, od ktorej žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného vydať mu vec. Pokiaľ bol od tohto dátumu žalobca presvedčený, že žalovaný vec zadržiava, aj keď nedôvodne, nemohla mu takto začať plynúť súčasne aj lehota na náhradu škodu za scudzenie veci. Od tohto okamihu žalobcovi začala plynúť objektívna i subjektívna lehota pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Z uvedeného dôvodu súd nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný a námietku premlčania, ktorú žalovaný vzniesol zamietol ako nedôvodnú (viď rozsudok KS Košice 1Co/315/2016 zo dňa 30.8.2017).
94. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
95. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
96. Právny zástupca žalovaného v prípade jeho neúspechu v spore žiadal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 CSP, pričom za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval samotné okolnosti prípadu, ktorými je prezentovaná vôľa žalobcu darovať sumu vysúdenú v priebehu sporu B. škole v R. nad L., ale aj skutočnosť, že žalobca mal zriadené orgány, ktoré mohli zakročiť, keď žalovaný daroval škole tlačiareň a žalobca sa s tým v tom čase nestotožňoval (napr. predstavenstvo, dozorná rada, v spoločnosti žalobcu bola činná ekonómka, účtovníčka, dokonca externá auditorka a podobne).
97. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Y. týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, čo však neznamená, že tým vytvára priestor pre nekontrolovateľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (uznesenie NS SR s. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, alebo aj z aspektov sociálnych. Za dôvody hodné osobitného zreteľa však podľa názoru súdu nemožno považovať správanie sa žalobcu, ktorý na pojednávaní prezentoval svoju vôľu, že v prípade, úspechu získanú sumu daruje škole. Je vecou žalobcu ako so svojimi peniazmi nakladá, či ich odovzdá ako dar; to však nemôže ovplyvniť rozhodnutie o trovách v spore. Vôbec však už nemožno za dôvod hodný osobitného zreteľa považovať skutočnosť, že žalobca má zriadené orgány, ktoré mohli zakročiť, keď žalovaný daroval škole tlačiareň a žalobca sa s tým v tom čase nestotožňoval. Posúdením tohto dôvodu, ako dôvodu hodného osobitného zreteľa by tak došlo k absurdnej situácii, kedy žalobca, ktorému bola vec zadržiavaná a následne zničená, by nemal ako vlastník veci ani nárok na trovy, ktoré mu vznikli tým, že sa vydania svojej veci domáhal, keďže mal za to, že je u žalovaného a keď bolo v konaní zistené, že vec bola zničená a patrí mu len náhrada škody, teda len suma 160,-Eur, na dôvažok by bol nútený znášať vlastné trovy sám.
98. Keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, ktorý v konaní úspech nemal po tom, čo dospel k záveru, že v prejednávanej veci niet dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi.
99. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
100. Žalovaný si uplatnil i separátne trovy 100,-Eur a trovy vo výške 125,-Eur podľa § 147a OSP, o ktorých súd už rozhodol prvého stupňa rozhodol Uznesením zo dňa 29.02.2016 sp. zn. 16C/45/2010-326, ktoré uznesenie na základe odvolania žalobcu potvrdil Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 06.06.2017, sp. zn. 11Co/222/2017-383, preto súd náhradu separátnych trov žalovaného za účasť na pojednávaní dňa 17.06.2013 opätovne (duplicitne) priznať nemohol a v tejto časti návrh zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trebišov v troch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).