Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/347/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. K., bývajúceho

v B., zastúpeného JUDr. R. G., advokátom so sídlom v L., proti odporcovi J. H., bývajúcemu

v T., o vydanie hnuteľných vecí, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. septembra 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 30. septembra 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom podaným na súde 4. novembra 2004 domáhal, aby odporcovi

bola uložená povinnosť vydať mu do 3 dní drevoobrábacie stroje: kálačku, zahrotovačku

a odkôrovačku (ďalej len „sporné stroje“). V priebehu konania 11. decembra 2008 so

súhlasom súdu prvého stupňa doplnil petit; po jeho doplnení pre prípad, že sporné stroje už

neexistujú, žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 100 000 Sk

(3 319, 39 €) s príslušenstvom.

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 3. apríla 2009 č.k. -105 odporcovi

uložil povinnosť I. vydať navrhovateľovi do 3 dní sporné stroje alebo (ak vydanie sporných

strojov nebude možné), II. zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní peňažnú náhradu za ne vo výške

3 319,39 € s príslušenstvom (špecifikovaným vo výroku), a III. nahradiť navrhovateľovi

trovy konania. Vychádzal zo zistenia, že v roku 2002 navrhovateľ umožnil odporcovi

odplatne užívať sporné stroje v jeho vlastníctve za účelom výroby výrobkov, ktoré spoločne

chceli vyvážať do zahraničia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel

k záveru o právnej povinnosti odporcu vydať sporné stroje navrhovateľovi, eventuálne (ak ich

vydanie nebude možné) o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu za sporné

stroje vo výške 3 319,39 € (100 000 Sk) s príslušenstvom.

Proti tomuto rozsudku sa odvolali obidvaja účastníci.

Navrhovateľ odvolaním napadol výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa. Žiadal tento

výrok zmeniť, lebo je v rozpore s vykonaným dokazovaním – jeho výsledky totiž

neopodstatňovali záver o existencii sporných strojov a súd mal preto vyhovieť len druhej

alternatíve jeho návrhu a odporcu zaviazať na zaplatenie 3 319,39 €.

Odporca v odvolaní namietal, že navrhovateľ dostatočne neidentifikoval sporné stroje

a súd nezisťoval, kde sa nachádzajú, i keď pre rozhodnutie bolo podstatné, či vôbec existujú,

aká je ich technická podstata a akú majú hodnotu. Súd ho zaviazal na vydanie sporných

strojov napriek zisteniu, že odporca s nimi v súčasnosti nedisponuje. Žiadal napadnutý

rozsudok zrušiť a návrh zamietnuť, prípadne vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom z 30. septembra 2009

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa a/ potvrdil vo výroku, ktorým bola

odporcovi uložená povinnosť vydať navrhovateľovi do 3 dní sporné stroje, a ktorým bolo

rozhodnuté o trovách konania, b/ zrušil vo výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť

navrhovateľovi do 3 dní peňažnú náhradu vo výške 3 319,39 € s príslušenstvom. Rozhodol

tiež o trovách odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd označil za

správny výrok I. rozsudku súdu prvého stupňa, ukladajúci odporcovi povinnosť vydať sporné

stroje navrhovateľovi, lebo z vykonaného dokazovania nevyplynulo jednoznačne, že sporné

stroje neexistujú. Podľa názoru odvolacieho súdu „za danej situácie nie je podstatné, na

základe čoho ich odporca stratil zo svojej dispozície, tieto stroje mohol aj v minulosti predať

a prenajať, nič na tom nemení skutočnosť, že je preukázané, a to aj z vyjadrenia odporcu, že

stroje existujú. Na základe uvedeného potom závery okresného súdu o existencii strojov sú

správne“. Keďže navrhovateľ sa domáhal vydania sporných strojov, súd prvého stupňa

správne jeho návrh považoval za dôvodný. Navrhovateľ ale v konaní podal eventuálny petit

a súd prvého stupňa pochybil – pokiaľ totiž rozhodol o vydaní sporných strojov, nemal už

rozhodovať o povinnosti na peňažnú náhradu. Z tohto dôvodu odvolací súd výrok II. rozsudku

súdu prvého stupňa o zaplatení peňažnej náhrady bez ďalšieho zrušil. O správnosti výroku

rozsudku I. súdu prvého stupňa o povinnosti vydať sporné stroje svedčí aj vyjadrenie odporcu,

v zmysle ktorého je pripravený si splniť povinnosť – vydať sporné stroje. Z tohto dôvodu

považoval odvolací súd za právne bezvýznamné námietky odporcu ohľadom výšky hodnoty

týchto vecí. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania odôvodnil § 224 ods. l a § 142 ods. 2

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Uviedol, že súd prvého

stupňa rozhodol vecne správne, avšak procesne nesprávne v tom zmysle, že vyhovel obom

eventuálnym petitom napriek preukázaniu toho, že sporné stroje už neexistujú. V takom

prípade bolo potrebné návrh na vydanie vecí zamietnuť a vyhovieť len návrhu na prisúdenie

peňažnej náhrady. Dovolateľ tiež namietal, že rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý inou

vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), lebo

odvolací súd v rozpore so skutkovým stavom ustáleným prvostupňovým súdom posúdil

odlišne otázku existencie sporných strojov v čase rozhodovania súdu. V zmysle § 126 ods. 1

úspešnosť návrhu na vydanie veci je podmienená skutočnosťou, že

predmet, ktorý má byť vydaný, skutočne existuje. Z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa bolo skutkovo ustálené, že sporné stroje nie sú v dispozícii odporcu. Odvolací súd ale

bez vykonania akéhokoľvek dokazovania napriek tomu len na základe vyjadrenia odporcu

konštatoval, že sporné stroje existujú, pretože odporca ich chce vydať. Odvolací súd sa

neriadil zásadami uvedenými v . Ak by vykonal dôkazy

na existenciu sporných vecí, dospel by k rovnanému skutkovému stavu ako súd prvého

stupňa a musel by jeho odvolaniu vyhovieť. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je

založené len na tvrdení odporcu, ktorý bol po vydaní rozsudku súdu prvého stupňa zrazu

„ochotný“ vydať sporné stroje, o ktorých ale od začiatku tvrdil, že ich nadobudol kúpou,

prípadne že nie sú v jeho dispozícii, neexistujú a boli zošrotované. Z uvedených dôvodov

žiadal rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno

napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok treba zrušiť.

V zmysle môže byť dovolanie podané z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uvedenými dovolacími dôvodmi, vrátane ich obsahového vymedzenia. Obligatórne (§ 242

ods. 1 ) sa zaoberá len procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými

vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ sa v danom konaní domáhal ochrany svojich práv eventuálnym petitom.

O taký petit ide v prípade, ak navrhovateľ žiada zaviazať odporcu na jeden druh plnenia a len

ak objektívne nebude možné vyhovieť prvému petitu, žiada ho zaviazať „in eventum“ na iné

plnenie. Tak je to aj pri návrhu na vydanie veci, ktorý navrhovateľ formuluje tak, že pre

prípad nemožnosti vydania veci (či už preto, lebo vec neexistuje, alebo ju odporca nemá),

žiada od odporcu peňažnú náhradu. Treba zdôrazniť, že podstatou eventuálneho petitu je

návrh na prisúdenie (iba) jedného nároku. Ak súd dospeje k záveru o existencií okolností

opodstatňujúcich petit v jeho druhej eventualite, rozhoduje podľa nej a prvý petit návrhu

zamietne. Naopak, ak súd rozhodne podľa prvej eventuality petitu, o druhej už nerozhoduje.

Vzájomný vzťah oboch petitov je teda daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať

o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo

neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého petitu.

Súd prvého stupňa v zmysle uvedeného nepostupoval; rozhodnutím zaviazal odporcu

vydať navrhovateľovi sporné stroje a zároveň zaplatiť navrhovateľovi za tieto stroje peňažnú

náhradu. Obsah spisu nasvedčuje tomu, že odvolací súd chcel napraviť túto nesprávnosť súdu

prvého stupňa, procesný postup odvolacieho súdu ale pri tom nezodpovedal Občianskemu

súdnemu poriadku.

V zmysle v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu

bol odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami

ustanovenými v až 7 Ak mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

mal v potrebnom rozsahu opakovať sám (viď v uvedenom znení).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez doplnenia alebo zopakovania

dokazovania a bez nariadenia pojednávania ( a ). Na jednej strane

považoval rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti vydať sporné stroje „v podstate za

správny“, na druhej strane ale z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd na

základe dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa dospel k iným skutkovým zisteniam.

Dovolací súd poukazuje na to, že v odôvodnení prvostupňového rozsudku sú uvedené zistenia

súdu týkajúce sa iba minulých skutkových okolností (najmä o nadobudnutí vlastníctva

sporných strojov, o ich užívaní odporcom a o vystavovaní faktúr za užívanie), z uvedeného

rozhodnutia ale nevyplýva, že by súd prvého stupňa dospel k jednoznačnému skutkovému

zisteniu umožňujúcemu záver, či sporné stroje v čase jeho rozhodovania existujú alebo

neexistujú. Tomu napokon zodpovedá aj súdom prvého stupňa zvolená formulácia celej

„eventuálnej“ výrokovej časti jeho rozhodnutia. Odvolací súd sa tento podstatný nedostatok

rozhodnutia súdu prvého stupňa (absenciu jednoznačného skutkového záveru o existencii

alebo neexistencii sporných strojov) pokúsil preklenúť, nepostupoval ale správne, pokiaľ len

na základe takýchto skutkových „zistení“ súdu prvého stupňa (bez doplnenia alebo

zopakovania dokazovania) dospel k skutkovému zisteniu, že sporné stroje existujú a odporca

ich má v dispozícii. Sám odvolací súd pri tom ale pripustil opak (viď „nie je podstatné, na

základe čoho ich odporca stratil zo svojej dispozície, tieto stroje mohol aj v minulosti predať

a prenajať, nič na tom nemení skutočnosť, že je preukázané, a to aj z vyjadrenia odporcu, že

stroje existujú“).

Pokiaľ teda na jednej strane súd prvého stupňa – zrejme z dôvodu nesprávneho

chápania eventuálneho petitu – nepovažoval za potrebné dospieť k jednoznačným skutkovým

záverom o (ne)existencii sporných vecí a o tom, v koho dispozícii sa nachádzajú (ak existujú)

v čase jeho rozhodovania ( ), a na strane druhej odvolací súd (bez doplnenia

alebo zopakovania dokazovania) vychádzal z jednoznačného skutkového zistenia, že sporné

stroje existujú, je namieste konštatovanie, že rozhodnutiam súdov nepredchádzal procesný

postup súdu, v ktorom je zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov.

Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil bez akéhokoľvek doplnenia alebo

zopakovania dokazovania na skutkových záveroch, ku ktorým súd prvého stupňa nedospel

(ako už bolo uvedené, súd prvého stupňa svoje rozhodnutie nezaložil na žiadnom skutkovom

zistení o existencii alebo neexistencii sporných vecí), odňal navrhovateľovi možnosť konať

pred súdom na inštančne vyššom súde. Postup odvolacieho súdu znemožnil navrhovateľovi

realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti tých

skutkových okolností, ktoré v konaní na súde prvého stupňa neboli zistené ani nevyšli najavo,

odvolací súd ich ale (bez doplnenia alebo zopakovania dokazovania) „zistil“ a následne aj po

právnej stránke posúdil ako rozhodujúce. Odvolací súd tým navrhovateľovi odňal možnosť

konať pred súdom v zmysle Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť

dovolania podľa tohto ustanovenia a zároveň jeho opodstatnenosť, je procesne nesprávny

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné oprávnenia priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv.

So zreteľom na procesnú vadu v zmysle , existencia ktorej je vždy

dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. januára 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková