Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-100-2024.pdf
PDF · 97.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/100/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Krivdovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XXX, právne zastúpenej: Mgr. Igor Palider, advokát so sídlom Klinec II 215/29, 029 43 Zubrohlava proti žalovaným: 1a/ A. B., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX a 1b/ A. D., C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, na odvolanie žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 14C/88/2023-35 zo dňa 8. novembra 2023, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni priznáva voči žalovaným v rade 1a/ až 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 03.08.2022 medzi (pôvodne) žalovaným 1/ a žalovaným 2/ vo forme notárskej zápisnice N 71/2022, NZ 21916/2022, spísanej notárom Mgr. Andrejom Lonekom, predmetom ktorej bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1-ina na pozemku C-KN parc. č. 596/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 490 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre obec a k. ú. A., podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod V 2833/2022, je neplatná (výrok I.). Žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré sú jej žalovaní 1/ a 2/ povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne (výrok II.).
2. Súd prvej inštancie dokazovaním, vychádzajúc zároveň zo skutkových tvrdení, ktoré v konaní boli nesporné, zistil nasledovný skutkový a právny stav: Dňa 03.08.2022 bola, vo forme notárskej zápisnice N 71/2022, NZ 21916/2022 spísanej notárom Mgr. Andrejom Lonekom, uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalovaný 1/ (ďalej aj len „pôvodne žalovaný v rade 1/“, resp. „žalovaný v rade 1/“) daroval žalovanému 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ina na vyššie označenom pozemku, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. V 2833/2022. Medzi stranami nebolo sporné, že pred uzavretím tejto zmluvy bol predmetný pozemok v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 1/, a to v rovnakých podieloch potom, čo im márne uplynula trojročná lehota na vyporiadanie ich (rozvodom) zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a nastúpila tak fikcia uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vklad (spolu)vlastníckeho práva podľa uvedenej darovacej zmluvy bol v katastri nehnuteľností povolený pod č. V 2833/2022 dňa 22.09.2022 a žalovaný 2/ sa tak stal podielovým spoluvlastníkom vyššie uvedeného pozemku v podiele 1-ina z celku, žalovaný 1/ ostal podielovým spoluvlastníkom taktiež so
spoluvlastníckym podielom 1-ina z celku a zvyšný spoluvlastnícky podiel vo výške 1-ica úč. z celku pozemku, rovnako ako pred uzavretím napadnutej darovacej zmluvy, patrí žalobkyni. V konaní nebolo sporné, že predtým ako žalovaný 1/ daroval časť svojho spoluvlastníckeho podielu vyššie uvedenou darovacou zmluvou žalovanému 2/, darovaný spoluvlastnícky podiel neponúkol najskôr žalobkyni. Žalovaný 1/ na pojednávaní výslovne uviedol, že podiel žalobkyni neponúkol. Z listu datovaného dňom 12.06.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy zo dňa 03.08.2022, a to tak voči žalovanému 1/, ako aj voči žalovanému 2/. Žalovaný 1/, resp. jeho splnomocnenec na preberanie doporučených zásielok, list prevzal dňa 16.06.2023 (č.l. 8 spisu). Žalovanému 2/ bol list odoslaný formou doporučenej zásielky dňa 14.06.2023 (č.l. 5 a 9 spisu), 16.06.2023 bol uložený na pošte A., a to až do 04.07.2023, čím sa tento list dostal do dispozičnej sféry žalovaného 2/. Týmto nastala situácia obdobná stavu ako by došlo k fyzickému prevzatiu listu žalovaným 2/. Odhliadnuc od uvedeného, k faktickému doručeniu uvedeného listu došlo aj spolu so žalobou v tejto veci, pričom vzhľadom k tomu, že žiadny právny predpis nestanovuje formu, akou môžu oprávnené osoby vykonať dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu, aj dovolanie sa žalobou je akceptovateľné (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 2940/2007). Skutkový a právny stav veci súd prvej inštancie zisťoval potom, čo dospel k záveru, že žalobkyňa má na požadovanom určení, ktoré uplatňovala v rámci tzv. primárneho petitu, t.j. na určení neplatnosti darovacej zmluvy, naliehavý právny záujem. Konštatoval, že žalobkyni predkupné právo patrilo, pretože z tvrdení strán sporu a z vykonaného dokazovania nebolo možné prijať záver o tom, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú takými blízkymi osobami, ako ich vymedzuje § 116 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú bývalí švagrovia, keďže žalovaný 1/ je bývalým manželom žalobkyne a tá je sestrou žalovaného 2/. Ich vzájomný vzťah teda možno označiť za taký rodinný vzťah, pri ktorom Občiansky zákonník požaduje, aby ujmu, ktorú utrpela jedna z takýchto osôb, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V tomto druhom prípade takýto pomer vychádza zo subjektívneho vnútorného emocionálneho vzťahu. Keďže ide o vnútorný psychický vzťah, možno jeho existenciu a intenzitu, resp. kvalitu posudzovať len na základe vonkajších konkrétnych individuálnych prejavov dotknutých subjektov. Neexistujú žiadne merateľné a paušálne kritériá, ktoré by presne vymedzovali, kedy už medzi dotknutými osobami ide o blízke osoby a kedy ešte nie. Takýto vzťah však musí spĺňať zvýšenú intenzitu a z kvalitatívneho hľadiska musí byť na „vyššej úrovni“ ako bežný (všedný) kamarátsky vzťah. Podmienka blízkeho vzťahu medzi žalovanými 1/ a 2/ podľa názoru súdu prvej inštancie splnená nebola. Žalovaný 2/ tvrdil, že žalovaný 1/ spolu s jeho manželkou, ktorá je zároveň jeho sestrou, bývali v minulosti (kým si nepostavili vlastný dom) v jednom dome, ktorého je žalovaný 2/ väčšinovým spoluvlastníkom. Len toto samotné spolužitie, navyše pred viac ako cca 10 rokmi pomer v kvalite požadovanej zákonom nezakladá, rovnako ani to, že žalovaný 1/ býval v byte žalovaného 2/ pri svojej dcére. Z vyjadrení žalovaného 2/ totiž vyplýva, že on s tým ani nesúhlasil, resp., že sa tak dialo bez jeho súhlasu. Napokon takýto blízky pomer medzi žalovaným 1/ a 2/ nezakladá ani to, že žalovaný 2/ zobral párkrát žalovaného 1/ domov, keď ho našiel na stanici, pretože toto možno považovať za bežnú, resp. obvyklú pomoc medzi príbuznými. Ak by žalovaný 2/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 1/ ako vlastnú a naopak, ak by žalovaný 1/ pociťoval ujmu, ktorú prípadne utrpel žalovaný 2/ ako vlastnú ich vzťah by musel vykazovať vyššiu citovanú naviazanosť ako je táto obvyklá medzi švagrami, resp. by muselo ísť napríklad o dlhoročné priateľstvo, či spolužitie. Nakoľko žalovaní 1/ a 2/ neboli blízkymi osobami, žalobkyňa mala predkupné právo, ktoré nebolo zo strany žalovaného 1/ dodržané. Pre porušenie predkupného práva je potom darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými 1/ a 2/ relatívne neplatná. Nakoľko sa žalobkyňa tejto neplatnosti dovolala voči obom žalovaným ešte pred začatím súdneho konania (resp. nepochybne najneskôr doručením žaloby), darovacia zmluva je neplatný právny úkon. Keďže súd prvej inštancie rozhodol podľa prvej eventuality petitu žaloby, o sekundárnom petite nerozhodoval, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 347/2009. Žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala dvoch požadovaných určení, a to jednak deklarovania existencie neplatnosti darovacej zmluvy a eventuálne existencie spoluvlastníckeho práva výlučne v prospech žalobkyne a žalovaného 1/ k predmetnej nehnuteľnosti. Prvé z požadovaných určení predstavuje deklarovanie existencie (neexistencie) právneho úkonu ako právnej skutočnosti (neplatnosť darovacej zmluvy) a druhé predstavuje deklarovanie existencie spoluvlastníckeho práva žalobkyne a žalovaného 1/. Obe požadované určenia sa fakticky navzájom duplikujú - smerujú k tomu istému následku z hľadiska cieľa - dosiahnutia zmeny v evidencii vlastníckych vzťahov v katastri k predmetným nehnuteľnostiam, a to na stav, ktorý v katastri existoval predtým, ako došlo k zavkladovaniu darovacej zmluvy. Otázka platnosti
darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, je súčasne rozhodujúcou predbežnou otázkou pre požadované určenie spoluvlastníckeho práva výlučne žalobkyne a žalovaného 1/ k predmetným nehnuteľnostiam predstavujúcich predmet darovacej zmluvy. Na okraj súd prvej inštancie dodal, že zo skutočností, ktoré vyplynuli z vyjadrení oboch žalovaných je zrejmé, že dôvodom, prečo spolu uzavreli napadnutú darovaciu zmluvu, bolo to, že žalovaný 2/ si potrebuje zabezpečiť prístup k „búde“, v ktorej sa majú nachádzať jeho veci, resp. prístup do dvora. V tejto súvislosti medzi ním a žalobkyňou vznikajú spory, ktoré sa riešili v správnej a trestnoprávnej rovine. K tomu uviedol, že na zabezpečenie prístupu k nehnuteľnosti, resp. vydanie vecí slúžia predovšetkým občianskoprávne prostriedky (najmä civilné žaloby).
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v rade 2/. Uviedol, že uzavretie darovacej zmluvy mu ponúkol G. B. (pôvodne žalovaný v rade 1/), keďže má také vážne problémy s jeho bývalou manželkou , t.j. žalobkyňou, ktorá je jeho sestrou. Pôvodne žalovaný v rade 1/ mu daroval 1/4 pozemku na ktorom je spoločný dvor tam je postavená garáž, ktorú využívali dlhé roky aj žalobkyňa. V tej garáži sú jeho veci (stolárske stroje, aj poľnohospodárske stroje, aj drevo) cca majetok za 15.000,-Eur minimálnej hodnoty, ktorý mu chcú pomaly rozpredať žalobkyňa a jej syn – žalovaný v rade 1a/, ktorí majú momentálne problémy s políciou a obaja sú „v podmienke“. Tieto problémy začali, keď sa oženil a nechcú ho pustiť do tej garáže, ktorú postavil v roku 1982 na parcele, do ktorej investoval. Pôvodne žalovaný v rade 1/ to vedel a keď sa rozviedol a na čas odsťahoval a po rokoch vrátil do svojho domu nechcela ho tam žalobkyňa pustiť a fyzicky ho napadla. Preto išiel na čas bývať ku svojej dcére – žalovanej v rade 1b/ a všetko jej to povedal o jeho trápení. Žalovaná v rade 1b/, ktorá je jeho krstnou dcérou, pôvodne žalovanému v rade 1/ povedala nech mu na čas daruje 1/4 pozemku kým si nepresťahuje svoje veci čo tam má. Pôvodne žalovaný v rade 1/ sa tak rozhodol sám aj jeho dcéra (žalovaná v rade 1b/) to vedela a súhlasila. Namietal povinnosť platiť súdne trovy, keďže zákon neporušil. 4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, stotožniac sa s napadnutým rozsudkom, namietala, že podanie žalovaného v rade 2/ nemá náležitosti odvolania, z ktorého dôvodu ho nie je možné ani meritórne prejednať. Žiadala, aby odvolací súd odvolanie žalovaného 2/ odmietol a žalovaného 2/ zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
5. Žalovaný v rade 2/ nevyužil svoje právo reagovať na vyjadrenie žalobkyne replikou. 6. Počas odvolacieho konania bolo odvolaciemu súdu doručené ďalšie podanie žalovaného v rade 2/ zo dňa 20.06.2025 označené ako „Doplnenie skutkových tvrdení podaného odvolania“. Vzhľadom k tomu, že toto podanie bolo súdu doručené už po uplynutí lehoty na podanie odvolania, t.j. po 19.01.2024, súd s poukazom na § 365 ods. 3 CSP toto podanie pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.
7.
Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP). 9. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného v rade 2/ formulovanú v opravnom prostriedku krajský súd poukazuje na principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie odvolania, s čím je spojené oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať rozhodnutie len v rámci vznesených odvolacích námietok (viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP). Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže v sporovom (medzi ktoré súdená vec jednoznačne patrí) nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených námietok.
10.
V súdenej veci je argumentácia žalovaného v rade obsiahnutá v jeho odvolaní založená len na opise okolností a dôvodu vedúcich k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy avšak nijakým spôsobom nereflektuje na právne posúdenie prejednávaného prípadu, resp. ťažiskové dôvody napadnutého rozsudku, ktoré k jeho vyhláseniu viedli. 11. Žalovaný v rade 2/ v podstate v odvolaní tvrdil, že zákon neporušil, keďže k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy došlo na základe rozhodnutia pôvodne žalovaného v rade 1/, ktorý mu chcel takýmto spôsobom pomôcť. Odhliadnuc od toho, že dôvody, ktoré k uzavretiu predmetnej darovacej zmluvy viedli, nemajú z hľadiska posúdenia, či došlo k porušeniu predkupného práva podielového spoluvlastníka žiadnu relevanciu, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v rade 2/ sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie predmetnej darovacej zmluvy nemôže zbaviť, a to s poukazom na zásadu „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje). Pokiaľ by si žalovaný v rade 2/ nebol vedomý právnej úpravy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckeho podielu na inú osobu než spoluvlastníka a s tým súvisiacej povinnosti prevádzajúceho spoluvlastníka umožniť realizovať predkupné právo iným spoluvlastníkom, tak na túto právnu nevedomosť neumožňuje prihliadať nevyvrátiteľná právna domnienka zakotvená od 01.01.2016 v ust. § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorej „o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka“. 12. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, pokiaľ jediným zámerom na uzavretie predmetnej zmluvy bola snaha žalovaného v rade 2/ dostať sa k svojim hnuteľným veciam umiestneným v „búde“, resp. „garáži“ postavenej na predmetnom pozemku, mohol sa vydania svojich vecí, resp. prístupu na nehnuteľnosti, domáhať napr. podaním civilnej žaloby. 13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní namietal povinnosť nahradiť trovy konania len tým, že zákon neporušil, avšak neformuloval žiaden zákonom aprobovaný dôvod, pre ktorý by žalobkyni nemala byť priznaná náhrada trov konania aj voči jeho osobe. 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na ich náhradu v plnom rozsahu (t. j. v rozsahu 100 %) proti žalovaným v rade 1a/, 1b/ (ako právnym nástupcom po pôvodne žalovanom v rade 1/) a 2/, ktorí vo veci podaného odvolania úspech nemali s tým, že povinnosť žalovaných v rade 1a/, 1b/ a 2/ nahradiť žalujúcej strane trovy konania je solidárna. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zaplatiť trovy odvolacieho konania aj žalovaným v rade 1a/ a 1b/, ktorí odvolanie voči rozsudku samostatne nepodali, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na povahu predmetu konania (určenie neplatnosti darovacej zmluvy), v prejednávanej veci ide na strane žalovaných o nerozlučné (procesné) spoločenstvo, preto sa odvolanie žalovaného v rade 2/ vzťahuje aj na žalovaných v rade 1a/ a 1b/.
15.
O výške náhrady trov tohto štádia konania, pokiaľ nejaké úspešnej žalujúcej strane vznikli, rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)