Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, sudkyňou JUDr. Erikou Tischlerovou, v spore žalobcu: Z. E., H.. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/X, XXX XX Š., právne zastúpeného JUDr. Borisom Štanglovičom, advokátom so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanej: O. Z., H.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XXX/XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Cintorínska 5, 949 01 Nitra, o zaplatenie 6.571,20 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31.05.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu istinu 5.800 eur, úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 1.000 eur od 20.09.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.02.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.000 eur od 20.03.2019 do zaplatenia, zo sumy 800 eur od 20.04.2019 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 0,10 % denne zo sumy 1.000 eur od 20.09.2018 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.11.2018 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.12.2018 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.02.2019 do 23.05.2019, zo sumy 1.000 eur od 20.03.2019 do 23.05.2019, zo sumy 800 eur od 20.04.2019 do 23.05.2019 a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou, ktorej predmetom bola suma 9.800 eur sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.800 eur, a to v mesačných splátkach po dobu 10 mesiacov. Na základe tejto ústnej zmluvy o pôžičke uzavreli zmluvné strany dňa 10.07.2018 dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach, v ktorej sa dohodli aj na spôsobe, na základe ktorého žalovaná pôžičku žalobcovi vráti. Vzhľadom na to, že žalovaná si svoju povinnosť splácať pôžičku prestala plniť, vyzval ju k plneniu výzvou zo dňa 12.04.2019, na ktorú však žalovaná nereagovala. Za účelom preukázania svojich tvrdení predložil Dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach a dohodu o urovnaní zo dňa 11.07.2018 a výpisy zo svojho účtu.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 18.06.2019 platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému podala žalovaná vecne odôvodnený odpor, o ktorej skutočnosti súd upovedomil žalobcu a zároveň ho vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa . Žalobca v zákonnej lehote navrhol pokračovanie v konaní a tunajšiemu súdu bola vec postúpená dňa 18.07.2019.

4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že nikdy žiadnu ústnu zmluvu o pôžičke so žalobcom neuzavrela. Nikdy jej zo strany žalobcu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky formou pôžičky. Nakoľko zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalovanú sumu poprela v celom rozsahu. Dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach uzavrela pod nátlakom za nápadne nevýhodných podmienok, pričom pri jej podpise bola uvedená do omylu a má za to, že táto zmluva predstavuje zastieraný právny úkon zo strany žalobcu.

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že procesná obrana žalovanej je účelová a nezakladajúca sa na pravde. Žalovaná svoj dlh čiastočne plnila, a teda jej tvrdenie o neexistencii žalovanej pohľadávky je zjavne zavádzajúce.

6. Žalovaná v duplike zopakovala svoje predchádzajúce vyjadrenia a doplnila, že Dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach podpísala pod nátlakom, a to v čase, keď sa jej syn nachádzal vo väzbe a bol na ňu zo strany žalobcu vyvíjaný nátlak. Žalobca mal pre jej syna vykonať nejaké stavebné práce na jeho nehnuteľnosti, avšak nie ako fyzická osoba, ale ako spoločnosť. Ani o tejto skutočnosti však neexistujú žiadne doklady. Do dnešného dňa nebola zo strany žalobcu vystavená žiadna faktúra ani obdobný doklad, ktorý by zaväzoval syna žalovanej k úhrade akejkoľvek čiastky. Žalovanú nemožno zaviazať k úhrade čiastky vo výške istiny 5.800 eur, úrokov a zmluvnej pokuty vyplývajúce z fiktívnej zmluvy o pôžičke, keď k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov neprišlo. Žalovaná nikdy neuznala dlh za svojho syna. Úhrady vykonala z dôvodu strachu a obavy, čo jej žalobca môže urobiť. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy a za akých okolností mal finančné prostriedky žalovanej odovzdať, nepredložil žiadny dôkaz o tom, že tieto finančné prostriedky žalovaná prevzala. Nakoľko žalobca i napriek vedomosti, že žiadna pôžička neexistovala, finančné prostriedky nikdy žalovanej neodovzdal, navrhla, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, vyžiadaním dôkazov od žalobcu za účelom preukázania sumy, ktorá mala byť predmetom zmluvy o pôžičke a dôkazu o odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej, výsluch syna žalovanej P. Z.. Tvrdila, že výsluchy osôb preukážu jej tvrdenia, že nikdy k zmluve o pôžičke nedošlo a nedošlo ani k reálnemu odovzdaniu peňazí. Dôkaz svedčiaci o pravdivosti tvrdení žalovanej preukazujú aj výpisy, ktoré predložil samotný žalobca, kde pri jednotlivých úhradách je uvedená poznámka „Dlh P. Z. za stavbu“. Žalobca si spôsobom odporujúcim dobrým mravom ako aj zákonu vynútil od žalovanej podpis na Dohode o uznaní dlhu. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi (Dohodou o vyporiadaní dlhu v splátkach a dohodou o urovnaní, výpismi z účtu žalobcu, súpisom vykonaných prác) založenými v spise, výsluchom strán sporu a výsluchom svedka P. Z..

8. Žalobca sa na pojednávaní pridržal písomne podanej žaloby, argumentáciu žalovanej ohľadom poznámok pri platbách, považoval za irelevantnú, nakoľko žalobca nemá žiadny vplyv na to, akú poznámku ku platbe jeho dlžník uvedie. Pokiaľ ide o požiadavku žalovanej na preukázanie odovzdania peňažných prostriedkov žalovanej, mal za to, že táto skutočnosť je preukázaná písomným uznaním dlhu, pričom podpis žalovanej na tomto uznaní je úradne osvedčený.

9. Pri svojom výsluchu žalobca uviedol, že žalovanú pozná cez jej syna, približne rok a pol. Prvýkrát sa osobne so žalovanou stretol u nej doma, v júni 2018. Finančné prostriedky vo výške 9.800 eur jej odovzdal dňa 11.07.2018 u nej doma pri podpísaní dohody o uznaní dlhu, ktorú ako prvý podpisoval on. Odvtedy sa so žalovanou nestretol. Finančné prostriedky mal z osobného aj z firemného účtu a časť bola v hotovosti, pričom dodatočne doloží koľko vybral z firemného, koľko z osobného účtu a koľko mal v hotovosti. Na žalovanú sa nakontaktoval cez telefónne číslo, volal jeho kamarát a spoločník v stavebnej firme D. B. E., s.r.o., B. D.. Chceli vedieť, čo je so synom žalovanej. Pre jej syna vykonávali stavebné práce v R. H. N., bola to nedokončená stavba vo vlastníctve syna žalovanej, pričom si nespomínal v akom rozsahu stavebné práce vykonali. Za vykonávanie týchto stavebných prác im nebolo zaplatené synom žalovanej, keďže v tom čase bol vo väzbe. Ani po prepustení z väzby v decembri 2018 im za stavebné práve nezaplatil, hoci ho na úhradu vyzývali. Momentálne to nerieši, nakoľko syn žalovanej mu povedal, že nemá peniaze. V čase poskytnutia pôžičky nemal vedomosť o tom, aká je finančná situácia žalovanej, ani na čo si od neho požičiavala peniaze. Peniaze jej požičal z dôvodu, že poznal jej syna a považoval to za správne.

10. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že s manželom na konci júna 2018 predali rodinný dom za sumu 105.000 eur. Ich syna zobrali v máji 2018 do väzby. V júni jej volalo neznáme číslo, ohlásil sa pán D., ktorý sa s ňou chcel stretnúť ohľadom jej syna, preto súhlasila so stretnutím. Pán D. aj so žalobcom prišli k nim do domu, kde už boli presťahovaní. Pozvala ich dovnútra z dôvodu, že jej bolo trápne vonku riešiť záležitosti so synom. Povedali jej, že im jej syn dlží sumu cca 9.000 eur za stavbu jeho domu. S manželom sa o dom syna v tom čase nezaujímali. Žiadala ich, aby počkali, kým sa vyrieši situácia so synom a potom pristúpila na to, že by jeho dlh splácala po 500 eur, ale oni trvali na tom, aby to bolo v splátkach min. 1.000 eur. Ničím konkrétnym sa jej nevyhrážali, ale mala strach, lebo jej prišli cudzí ľudia do domu. Vtedy veľmi nerozmýšľala, bola v strese z toho, že syn je vo väzbe. Žalobcovi napriek upozorneniu zo strany jej právnej zástupkyne poslala dokopy 4.000 eur. Poprela tvrdenia žalobcu, že jej odovzdal peniaze a dodala, že ani nemala dôvod požičiavať si peniaze, nakoľko v tom čase disponovala kúpnou cenou za ich rodinný dom vo výške 105.000 eur. Reálne im žiadne peniaze žalobca ani pán D. neodovzdali.

11. Na základe zhodného návrhu strán sporu súd uznesením zo dňa 29.10.2019 č.k. -65 konanie na 6 mesiacov prerušil. Nakoľko žalobca dňa 20.05.2020 navrhol pokračovanie v konaní, súd uznesením č.k. -71 rozhodol o pokračovaní v konaní.

12. Svedok P. Z., syn žalovanej, pri svojom výsluchu uviedol, že žalobcu nepozná. Prvýkrát ho videl na stavbe jeho domu, asi v apríli 2018. Túto stavbu vykonávala spoločnosť D. &. E., s.r.o., ale iba obvodové múry. V čase, keď pán D. a pán E. prišli k nim domov, bol vo väzbe. Keď telefonoval domov, matka mu vravela, že boli u nich nejakí dvaja chlapi, ktorých vôbec nepoznala. Matka plakala a bola roztrasená, že komu čo dlží. Vysvetlil jej, že by sa malo jednať o rozostavanú stavbu jeho rodinného domu. Zvýšil na ňu hlas, že prečo niekomu niečo podpisovala a povedal, že tieto veci mali tí páni riešiť s jeho právnym zástupcom. Nemá vedomosť o tom, že by žalobca niekedy jej matke reálne odovzdal sumu 9.800 eur z titulu zmluvy o pôžičke, nakoľko v tom období bol predaný ich rodinný dom a matka sa nasťahovala k ich babke. Žalobca navštívil matku po tom, čo jej prišli peniaze na účet za predaj ich rodinného domu. Bol toho názoru, že jeho matka žalobcom predloženú dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach a dohodu o urovnaní podpísala z dôvodu, že mala o neho strach, nakoľko každý rodič, keď by sa jeho dieťa malo dostať do väzby, by dostal strach, čo všetko by sa mohlo udiať alebo čo sa udialo pred vzatím do väzby. Keď vyšiel z väzby, tak pán D. mu posielal urážlivé správy na jeho osobu na instagrame, že by sa mal začať báť chodiť nielen po Š., ale celkove po svete. Matka prestala uhrádzať mesačné splátky po tom, ako bol prepustený z väzby, nakoľko v tom období prišli aj matkou za jeho právnym zástupcom, že aké kroky podstúpiť, keď ona s tým v podstate nemá nič spoločné. Tým pádom sa prestali uhrádzať platby. Potom ešte jednu platbu uhradila zo strachu, že to pôjde na súd, ale bolo jej vysvetlené zo strany právneho zástupcu, že žaloba by bola zamietnutá ako nedôvodná z dôvodu, že zmluva o pôžičke nikdy nevznikla.

13. Z listiny zo dňa 10.07.2018 označenej ako „Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach podľa ustanovenia a , Dohoda o urovnaní podľa 585 a nasl. “ vyplýva, že veriteľ - žalobca a dlžník - žalovaná uzavreli dohodu o urovnaní v tomto znení: Podľa bodu I. predmetnej dohody, na základe ústnej zmluvy o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom, ktorej predmetom je suma 9.800 eur je dlžník zaviazaný zaplatiť veriteľovi sumu vo výške 9.800 eur, a to v mesačných splátkach po dobu 10 mesiacov od dátumu podpisu tejto dohody. Dlžník prehlásil, že pripojením svojho podpisu v súlade s ust. uznáva svoj dlh z uvedenej zmluvy vyplývajúci voči veriteľovi čo do výšky a dôvodu - zmluvy o pôžičke uvedenej v bode I. tejto dohody. V bode II. dohody je uvedené, že táto dohoda o urovnaní nie je nováciou záväzku dlžníka. V danom prípade ostávajú zachované lehoty vyplývajúce z pôvodných vzťahov, predovšetkým k uplatneniu úrokov z omeškania. Zároveň táto listina obsahuje uznávací prejav dlžníka podľa ust. v súvislosti s premlčaním pohľadávky. Podľa bodu III. sa dlžník zaviazal svoj záväzok vyporiadať formou splátok po 1.000 eur mesačne počínajúc mesiacom júl 2018. Jednotlivé splátky sú splatné vždy 20 dňa toho mesiaca, v ktorom sa táto stala zročnou. Splátky budú zasielané na bankový účet veriteľa. Podľa bodu IV., v prípade omeškania čo i len jednej splátky stáva sa zročnou celá dlžná suma. V takomto prípade sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % za každý omeškaný deň z dlžnej sumy (dlžných súm). Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok veriteľa na uplatnenie úroku z omeškania podľa ust. .

Podpisy zmluvných strán boli na predmetnej dohode úradne osvedčené.

14. Z výpisov z osobného účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila žalobcovi celkovo sumu 4.000 eur v splátkach po 1.000 eur, a to dňa 18.07.2018 s poznámkou „Splátky dlhu“, dňa 13.08.2018 s poznámkou „dlh za stavbu pre P. Z.“, dňa 18.10.2018 s poznámkou „Dlh za P. Z. za stavbu“, dňa 16.01.2019 s poznámkou „Dlh za P. Z. za stavbu“.

15. Zo súpisu vykonaných prác vystaveného spoločnosťou D. &. E., s.r.o., ktorý zaslal právny zástupca žalobcu právnej zástupkyni žalovanej, vyplýva, že cena vykonaných prác predstavovala 9.808 eur, z toho izolácia spodnej stavby + materiál + doprava 2.098 eur, Ytong tehla + doprava 5.960 eur, práca obvodové múry + priečky 1.392 eur, murovacia malta 146 eur, lepidlo ytong 212 eur.

16. Právny zástupca žalobcu sa v záverečnej reči pridržal predchádzajúcich vyjadrení.

17. Právna zástupkyňa žalovanej v rámci záverečnej reči sa v plnom rozsahu pridržala predchádzajúcich vyjadrení. Uviedla, že výsluchom žalovanej bolo jednoznačne preukázané, že k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov v sume 9.800 eur zo strany žalobcu nikdy nedošlo, čo znamená, že ani zmluva o pôžičke, na ktorú sa odvoláva žalobca, nikdy nevznikla. Aj zo súpisu vykonaných prác, ktoré im zaslal právny zástupca žalobcu, vyplýva, že cena vykonaných prác predstavovala 9.808 eur a je to vlastne suma, ktorá je zo strany žalobcu deklarovaná a vymáhaná z titulu zmluvy o pôžičke. Aj tento dôkaz preukazuje, že zmluva o pôžičke nikdy nevznikla. Namietala takisto aj celú dohodu o urovnaní a dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach, nakoľko táto odporuje dobrým mravom, absentuje tu dohoda, kde by prišlo na jednej alebo druhej strane k sporu o dlžnú čiastku a bola toho názoru, že podpis na strane žalovanej bol zo strany žalobcu vynútený nátlakom a ľsťou, nakoľko zneužil postavenie žalovanej v čase, keď jej syn bol väzobne stíhaný. Žalobu navrhla ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

18. Podľa , , dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

19. Podľa , omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať.

20. Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Podľa , ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

23. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. V konaní nebolo sporu o tom, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 11.07.2018 dohodu označenú ako „Dohoda o vyporiadaní dlhu v splátkach a Dohoda o urovnaní“, v rámci ktorej žalovaná uznala dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke vo výške 9.800 eur, zaviazala sa ho splatiť v 10 mesačných splátkach počnúc júlom 2018, a pre prípad omeškania s platením splátok sa tiež zaviazala uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy popri zákonnom úroku z omeškania. V zmluve je síce uvedené, že bola uzavretá 10.07.2018, avšak sám žalobca pri svojom výsluchu uviedol, že bola podpísaná dňa 11.07.2018. Žalovaná dlh podľa predmetnej dohody čiastočne uhradila vo výške 4.000

eur v 4 splátkach po 1.000 eur prevodom na účet žalobcu, z toho posledné tri s poznámkou „Dlh za P. Z. za stavbu“. Žalovaná potvrdila, že predmetnú dohodu podpísala, avšak bránila sa tým, že tak urobila v strese a strachu o svojho syna, ktorý bol v tom čase vo väzbe (od mája 2018). Nesporným v konaní tiež bolo, že to bol práve spoločník žalobcu B. D., ktorý telefonicky v júni 2018 kontaktoval žalovanú, aby sa spolu so žalobcom informovali o tom, čo je s jej synom a za týmto účelom ju aj v jej dome dňa 11.07.2018 navštívili s už pripravenou dohodou o urovnaní. Sporným v konaní bolo reálne poskytnutie pôžičky žalovanej, ktorá tvrdila, že žalobca jej nikdy žiadne finančné prostriedky neposkytol. Žalobca tvrdil opak a tiež tvrdil, že vie preukázať koľko peňazí za účelom poskytnutia pôžičky žalovanej vybral z firemného účtu, zo svojho osobného účtu a koľko mal v hotovosti. Odvolával sa však v prvom na podpísanú dohodu o urovnaní. Spornou bola tiež otázka platnosti dohody o urovnaní.

25. Pokiaľ ide o dohodu, z ktorej žalobca odvodzuje svoju pohľadávku voči žalovanej, je potrebné uviesť, že táto vyznieva rozporuplne. Podľa jej označenia, ako aj ďalšieho textu by sa malo jednať o dohodu o urovnaní a dohodu o vyporiadaní dlhu v splátkach. V bode I. je obsiahnutý uznávací prejav žalovanej, ktorá tu uznáva svoj dlh vo výške 9.800 eur z titulu zmluvy pôžičke uzavretej v ústnej forme medzi ňou ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, na základe ktorej sa zaviazala zaplatiť veriteľom svoj dlh v 10 mesačných splátkach. V bode II. zmluvy je uvedené, že táto dohoda o urovnaní nie je nováciou záväzku dlžníka, čo pre súd vyznieva nezrozumiteľne, nakoľko podstatou urovnania je, že dohodou zaniká doterajší záväzok a nahrádza sa novým. Podľa právnej teórie totiž urovnanie predstavuje dohodu účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že vzájomné práva znova upravia a nahradia doterajší záväzok novým záväzkom. Na základe urovnania teda vzniká nový záväzkový vzťah, ktorý je odlišný od pôvodného záväzku a po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať splnenia z pôvodného záväzku, ale len splnenia z nového záväzku, ktorý vznikol na základe dohody o urovnaní. Predpokladom urovnania je existencia záväzku (záväzkov), ktoré majú v dôsledku urovnania zaniknúť, spornosť alebo pochybnosť, ktorú majú strany o obsahu záväzku, existencia právnej neistoty strán doterajšieho záväzku a navzájom adresované ústupky strán. Urovnanie je výnimočne platné i v prípade, že bolo urobené v dobrej viere a zo skutočností, ktoré vyšli neskôr najavo, je zjavné, že tá či oná strana žiadne právo nemala ( ). Predpokladom je, že strany v dobrej viere považovali v dobe urovnania určitý záväzok síce za sporný, ale za existujúci, avšak dodatočne sa ukázalo, že domnelo sporný či pochybný záväzok v skutočnosti neexistoval. Ak by aspoň jedna strana v dobe urovnania vedela, že záväzok neexistuje, resp. keby hoci len jedna strana nekonala v dobrej viere, išlo by o absolútne neplatné urovnanie.

26. Súd je toho názoru, že v prípade predmetnej dohody o urovnaní sa jednalo o zastretý právny úkon s poukazom na to, že v predmetnej dohode nie je zachytený žiadny ústupok zo strany veriteľa - žalobcu. Ústupky, ktoré uskutočňujú strany pokonávky, musia byť v každom prípade vzájomné. Ak by sa totiž len jedna strana vzdala práva alebo ho uzná bez toho, aby tak urobila aj druhá strana, nejde o urovnanie, ale o iný právny vzťah (napr. uznanie dlhu podľa alebo dohodu o odpustení dlhu podľa ). Navyše súd poukazuje i na rozhodnutie NS ČR z 29. 5. 2002, sp. zn. , podľa ktorého, ak bol dlh uznaný dlžníkom, nie je, ak nie sú pre to dané osobitné dôvody, dôvod na to, aby uznaný záväzok, o ktorom platí domnienka, že v okamihu uznania trval, bol v rovnakom okamihu (zároveň) nahradený novým záväzkom (uzavieraná dohoda o urovnaní podľa a nasl. ) z dôvodu spornosti či pochybnosti dlhu.

27. Predmetnú dohodu by preto bolo možné vyhodnotiť len ako dohodu o uznaní dlhu, ktorá však (rovnako ako dohoda o urovnaní) vyžaduje pre svoju platnosť existenciu záväzku dlžníka, ktorý v prípade uznania dlhu musí byť platný. Uznanie dlhu podľa nie je samostatným zaväzovacím dôvodom, nemožno ním teda založiť nový záväzok, ale predstavuje zabezpečovací inštitút, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v dobe uznania. Tým sa v spore posilňuje procesná pozícia veriteľa, pretože v ňom nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo zanikol inak, aby to preukázal. Uznaním dlhu teda prechádza dôkazné bremeno z veriteľa na dlžníka. Rozhodovacia prax súdov pripúšťa možnosť vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu preukázaním skutočnosti, že dlh nevznikol. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Ak je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie dlhu, keďže je jej opakom (Uz NS ČR z 23. 2. 2006, sp. zn. ). Dohoda o uznaní dlhu je akcesorickým právnym úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Účastníkmi dohody sú dlžník a veriteľ

už existujúceho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého uznávaný dlh vznikol. Právny dôvod vzniku dlhu musí spočívať na platnom právnom úkone alebo zákonom aprobovanej právnej skutočnosti; inak by bola následne uzavretá zmluva o uznaní dlhu neplatná. Dohodu o uznaní dlhu môžu uzavrieť iba účastníci pôvodného záväzkového vzťahu, ktorého sa uznanie týka. Uznanie dlhu medzi inými osobami, ako je dlžník a veriteľ pôvodného záväzkového vzťahu, je neplatné.

28. Dlh vo výške 9.800 eur, ktorý mal byť dohodou o uznaní uzavretou medzi žalobcom a žalovanou uznaný, mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci (v súdenej veci peňažných prostriedkov vo výške 9.800 eur) dlžníkovi - žalovanej. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Žalovaná tvrdila, že žalobca jej žiadne finančné prostriedky neodovzdal a za tým účelom žiadala, aby žalobca predložil dôkaz o odovzdaní finančných prostriedkov žalovanej. Žalovaný takýto dôkaz nepredložil ani neoznačil. I keď v prípade uznania dlhu ležalo dôkazné bremeno na žalovanej, súd je toho názoru, že v tomto prípade je potrebné uplatniť tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukazoval neexistujúcu skutočnosť. Žalobca mal preto edičnú povinnosť predložiť alebo označiť dôkaz o poskytnutí finančných prostriedkov žalovanej vo výške 9.800 eur. Žalobca síce pri svojom výsluchu tvrdil, že dodatočne doloží doklady o tom, koľko vybral z účtov a koľko mal v hotovosti za účelom poskytnutia pôžičky žalovanej, avšak do rozhodnutia súdu nič nepredložil. V tomto smere súd poznamenáva, že sa musí preukázať skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi, nie preukázať možnosť veriteľa disponovať príslušnou peňažnou sumou (Ro NS SR z 23. 5. 2012, sp. zn. ). Nebol teda preukázaný vznik zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť právnym dôvodom vzniku dlhu, ktorý bol uznaný, preto následne uzavretú dohodu o uznaní dlhu je nutné vyhodnotiť ako neplatnú.

29. Z vykonaného dokazovania možno podľa názoru súdu vyvodiť jednoznačný záver, že spoločnosť žalobcu vykonala pre syna žalovanej stavebné práce na jeho dome, čo vyplýva jednak z výsluchu strán sporu, ako aj z výsluchu svedka P. Z. a potvrdzuje to aj súpis vykonaných prác, ktorý predložil právny zástupca žalobcu právnej zástupkyni žalovanej. Žalobca (ako aj jeho spoločník) mali obavu o splnenie svoje pohľadávky z titulu stavebných prác vykonaných pre syna žalovanej, keďže tento bol v máji 2018 vzatý do väzby. Práve preto spoločník žalobcu B. D. telefonicky v júni 2018 kontaktoval žalovanú, aby sa spolu so žalobcom informovali o tom, čo je s jej synom a za týmto účelom ju aj v jej dome dňa 11.07.2018 navštívili s už pripravenou dohodou o urovnaní. Už len z tohto dôvodu je nelogické, že by žalovaná žiadala žalobcu o pôžičku, keď navyše podľa jej nesporných tvrdení disponovala kúpnou cenou za predaný rodinný dom vo výške 105.000 eur. Cieľom žalobcu bolo nepochybne zabezpečiť si splnenie svojej pohľadávky voči synovi žalovanej, čo napokon potvrdzuje i súpis vykonaných prác na stavbe domu syna žalovanej, kde cena prác (vrátane materiálnu) v sume 9.808 eur je takmer totožná so sumou pôžičky 9.800 eur, ktorá mala byť poskytnutá žalovanej. Z týchto dôvodov, dohoda uzavretá medzi žalobcom a žalovanou dňa 11.07.2018 (podľa textu dohody 10.07.2018) je neplatným právnym úkonom nielen z vyššie rozvedených dôvodov, keďže neboli naplnené predpoklady pre vznik dohody o uznaní dlhu (existencia platného záväzku) a už vôbec nie predpoklady pre vznik dohody o urovnaní, ale aj podľa pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi. Je pochopiteľné, že žalovaná ako matka mala strach o svojho syna, ktorý bol v tom čase vo väzbe, a preto v stave rozrušenia podpísala predmetnú dohodu, i keď vedela, že ide o dlh jej syna. Žalobca hoci vedel, že žalovanej nikdy žiadnu pôžičku neposkytol, využil jej strach o syna a vnútil jej podpísanie predmetnej dohody, preto jeho konanie nemožno hodnotiť inak ako konanie v rozpore s dobrými mravmi a aj so zákonom, nakoľko ak mal pohľadávku voči jej synovi titulom vykonaných stavebných prác (zmluvy o dielo), nič mu nebránilo, aby si svoju pohľadávku uplatnil prípadne aj súdnou cestou, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jeho dlžník (syn žalovanej) nachádzal vo väzbe alebo mal pochybnosti o jeho solventnosti.

30. Ďalšie argumenty strán sporu súd považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

31. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa tak, že žalovanej ako procesne úspešnej strane sporu priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný, v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.