Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/58/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: C. H., nar. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, XXX XX T. U., právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: R. H., nar. XX.XX.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX G. U., právne zastúpená: JUDr. Vitalij Franko, Slovenská 69, 080 01 Prešov, o zaplatenie sumy 65.970 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bardejov sp.zn. -279 zo dňa 04.09.2018 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok s výnimkou výroku o úroku z omeškania a výroku o trovách konania.

II. Mení sa rozsudok vo výroku o úroku z omeškania tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.970 eur od 01.09.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

III. Zrušuje sa rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa vec vracia súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 65.970,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65.970,- Eur od 21.7.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k nasledovným právnym záverom. Právnym dôvodom, o ktorý žalobca opieral svoj nárok je nárok z bezdôvodného obohatenia, ktoré malo nastať na jeho úkor v prospech žalovanej tým, že kúpna cena za nehnuteľnosti žalobcu prevedené zmluvou z 05.02.2015 na I. C. bola vyplatená na účet, ktorého majiteľkou je žalovaná a tieto finančné prostriedky žalobcovi dosiaľ nevrátila. Strany v konaní netvrdili, že by medzi nimi v súvislosti s konaním žalovanej za žalobcu pri uzatváraní zmluvy vznikol akýkoľvek záväzok. Pokiaľ teda žalovaná prijala finančné prostriedky za predaj nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu a majetkový prospech z uskutočneného predaja žalobcovi nevydala, potom na jej strane muselo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu získaného bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vystavené plnomocenstvo žalobcu k predmetnej zmluve, ako bol jeho obsah opísaný vyššie, splnomocňuje žalovanú k uzavretiu prevodnej zmluvy k označeným nehnuteľnostiam, avšak žiadnym spôsobom ju nesplnomocňuje dohodnúť za platobné miesto jej osobu, resp. jej osobný účet. Označené

plnomocenstvo nepreukazuje ani jej procesnú obranu o dohode so žalobcom, aby získané finančné prostriedky použila na úhradu rekonštrukčných prác na stavbe (nehnuteľnostiach) označovaných stranami ako „Dom služieb“, o ktorých bolo medzi stranami nesporné, že v tom čase boli vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ aj z vykonaného dokazovania možno vyvodiť záver, že pred predajom uvedených parciel, t.j. pred 5.2.2015 (a prípadne aj po tomto predaji) bola žalovaná splnomocnená na zastupovanie žalobcu pri realizácii rekonštrukcie „Domu služieb“, neznamená to, že na základe tohto stranami tvrdeného ústneho splnomocnenia bola žalovaná oprávnená samostatne bez dohody so žalobcom nakladať s jeho finančnými prostriedkami poukázanými na jej účet. V konaní nebolo preukázané, že by žalovanej boli tieto finančné prostriedky zverené pre použitie na konkrétne dohodnutý účel, napríklad na úhradu ňou tvrdených rekonštrukčných prác. Napriek tomu, že v konaní nebolo žalovanou preukázané, že žalobca poveril žalovanú použiť finančné prostriedky získané z predaja parcely KN- C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1192 m2, parcely KN-C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 775 m2, parcely KN-C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1192 m2 a parcely KN-C č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1699 m2, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, pre k.ú. Stará Ľubovňa v sume 65.970 eur na rekonštrukciu iných nehnuteľností žalobcu označovaných aj ako „Dom služieb“, s ohľadom na preukázanie skoršieho splnomocnenia žalovanej k organizovaniu takejto rekonštrukcie a postoja žalobcu v konaní vyplynulo, že tento by akceptoval aj možnosť ich použitia na rekonštrukciu za podmienky, že žalovaná by preukázala, že tieto finančné prostriedky na túto rekonštrukciu skutočne použila, a teda že ich vynaložila na udržania a zhodnotenie majetku žalobcu. Podľa názoru súdu však žalovaná nepreukázala, že by skutočne vynaložila získané finančné prostriedky žalobcu na jeho majetok a ňou tvrdené rekonštrukčné práce po obdržaní spornej sumy a ani nekonkretizovala, kedy mali byť takto použité a akým spôsobom. Ani z výpovedí troch dodávateľov vypočutých v konaní súdom na jej návrh nie je možné vyvodiť nespochybniteľný záver, že by žalovaná nimi poskytnuté dodávky na rekonštrukčné práce „Domu služieb“ uhradila zo sporných finančných prostriedkov, ktoré jej boli pripísané na účet 06.02.2015 a že by minimálne v tejto časti jej bezdôvodné obohatenie zaniklo. Tvrdenie svedka C. C. o zaplatení faktúr z mesiaca januára 2015 žalovanou nie je pre záver súdu o ich skutočnom uhradení žalovanou dostatočným, pretože svedok nedokázal uviesť konkrétne číslo faktúry, sumu ktorá bola za ňu uhradená ani účet, z ktorého bola úhrada poukázaná. Pri hodnotení skutkových zistení vyplývajúcich z jeho výsluchu bolo potrebné vziať zreteľ predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná zastupovala žalobcu pri organizovaní rekonštrukčných prác a teda vo vzťahoch s dodávateľmi sa mohlo niektorému z dodávateľov aj javiť že faktúry uhrádza žalovaná. Žalovaná však nenavrhla relevantným spôsobom súdu, aby vyžiadal od tohto dodávateľa (ani od iných ňou uvádzaných dodávateľov) dôkazy na preukázanie takýchto úhrad z finančných prostriedkov na jej účte a nie z prostriedkov žalobcu, alebo z finančných prostriedkov spoločnosti Us.Sk spol. s r.o. V konaní síce predložila faktúry dodávateľov rekonštrukčných prác, na ktorých je ako odberateľ uvedený žalobca z obdobia pred 06.02.2015, avšak nepreukázala ich zaplatenie z finančných prostriedkov, ktoré jej boli vyplatené na účet za predaj majetku patriaceho žalobcovi kúpnou zmluvou z 05.02.2015, keďže vo svojom odpore proti platobnému rozkazu tvrdila, že tieto finančné prostriedky po ich obdržaní obratom použila na úhradu rekonštrukčných prác. Už vôbec netvrdila a ani nepreukázala, že by tieto rekonštrukčné práce uhrádzala z vlastných finančných prostriedkov, za ktoré by mohla dôvodne od žalobcu požadovať zodpovedajúcu náhradu. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej uvádzané v jej odpore proti platobnému rozkazu, že na všetky obchodné vzťahy, na ktoré bola žalovaná žalobcom poverená mal byť používaný len jej súkromný účet. Kópie predložených výpisov z účtu spoločnosti Us.Sk spol. s.r.o. totiž svedčia minimálne o používaní tohto účtu na obchodné vzťahy súvisiace s prevádzkou „Domu služieb“ a to aj pred dátumom 05.02.2015. Súd aj s ohľadom na výpovede svedkov B. C. a D. Y., ktorí uvádzali (a pri výsluchu aj preukázali), že minimálne v niektorých z faktúr vystavených po 05.02.2015 bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť Us.Sk spol. s.r.o., nemohol považovať za preukázané ani tvrdenie žalovanej, že rekonštrukcia „Domu služieb“ bola vykonávaná výhradne na meno žalobcu a nie aj samotnou spoločnosťou uvedený objekt prevádzkujúcou, t.j. spoločnosťou Us.Sk spol. s r.o. Preukázané nebolo ani v zásade nekonkrétne tvrdenie žalovanej o nedostatku finančných prostriedkov na vykonaný rozsah rekonštrukcie. V tomto smere súd nemohol považovať za vierohodné dôkazy predložené žalovanou, ktorými oznamovala Finančnému riaditeľstvu príjmy od žalobcu a ňou vynaložené výdavky na tvrdenú rekonštrukciu vyplatené spoločnosti NetBuilding Slovakia s.r.o. z jej osobného účtu. Ide totiž o listiny, ktoré vystavila sama žalovaná a údaje v nich uvedené neboli v konaní žiadnym iným dôkazom, nezávislým od vôle žalovanej, potvrdené. Navyše oznámenie z 03.03.2016 obsahuje len príjmy na účet žalovanej od spoločnosti ANDOSA s.r.o. a z vkladov I. G. a I. G. a nie aj žalobcu, pričom ich rozsah za obdobie po kúpe nehnuteľností označených ako „Dom služieb“ v porovnaní s rozsahom výdavkov

vyplývajúcich z oznámenia z 28.09.2015 o úhradách za vykonané rekonštrukčné práce spoločnosťou NetBuilding Slovakia, s.r.o. nepreukazuje, že by žalovaná na rekonštrukciu označených nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu použila svoje vlastné finančné prostriedky, na ktorých kompenzáciu by eventuálne mohla požadovať započítanie finančných prostriedkov poukázaných na jej účet podľa kúpnej zmluvy z 05.02.2015. V tejto súvislosti nemôže byť pravdivé ani jej tvrdenie, že z prostriedkov poukazovaných žalobcom špecifikovaných v týchto oznámeniach bola uhradená celá kúpna cena rekonštruovaného objektu odkúpeného od Mesta Stará Ľubovňa, keďže k úhrade kúpnej ceny v sume 570.000,- Eur došlo ešte počas roku 2012, avšak v jej oznámení sú uvedené len vklady I. G. od 31.08.2012 do 27.12.2012 v hodnote 127.800 eur. Žalovaná totiž sama v priebehu konania potvrdzovala, že k úhrade kúpnej ceny za nehnuteľnosti označované ako „Dom služieb“ došlo z finančných prostriedkov žalobcu, na ktoré skutočnosti ňou predložené oznámenia nereflektovali. Vo vzťahu k ostatným žalovanou produkovaným tvrdeniam, napríklad že žalobca užíva aj pozemok v jej vlastníctve, ďalej týkajúcich sa okolností nadobudnutia pozemkov, ktoré žalobca následne predával zmluvou z 05.02.2015, úhrad iných služieb požadovaných žalobcom z poukazovaných finančných prostriedkov, ako aj že žalobca sám žalovanej navrhol, aby na rekonštrukciu použila prostriedky získané z prenájmu objektu Dom služieb súd poznamenáva, že tieto tvrdenia nie len že neboli v konaní preukázané a na ich preukázanie neboli navrhnuté žiadne relevantné dôkazy, ale zároveň ide o tvrdenia, ktoré nenesú právnu relevanciu k nároku uplatneného žalobou a preto nemajú žiaden dosah na vo veci uskutočnené právne posúdenie. K záverom vyvodeným z vykonaného dokazovania súd ďalej konštatuje, že dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia ( v spojení s ). Kto tvrdí ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Neplatí teda, že dokazovať skutočnosti v spore je len povinnosťou žalobcu, ako v konaní uvádzala žalovaná. Ak teda žalobca tvrdil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila, bolo na ňom, aby preukázal získanie konkrétneho majetkového prospechu na jeho úkor bez právneho dôvodu, alebo z dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. V danom prípade žalobca preukázal, že z predaja jeho majetku bolo žalovanej vyplatené finančné plnenie v rozsahu 65.970 eur. Pokiaľ žalovaná chcela vyvrátiť, že na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu tvrdením, že tieto finančné prostriedky žalobcu vynaložila na rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti patriacej vlastnícky žalobcovi, mala ona dôkazné bremeno toto svoje tvrdenie preukázať. V konaní však produkovala návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré tieto jej tvrdenia neboli spôsobilé preukázať a ani ich nimi nepreukázala. Ako už bolo vyššie naznačené, žalovaná nepredložila v konaní rovnopis výpisu zo svojho účtu, ktorým by v spojitosti s inými na to nadväzujúcimi dôkazmi a konkrétnymi skutkovými tvrdeniami mohla preukázať vynaloženie finančných prostriedkov žalobcu na jeho majetok po obdržaní spornej sumy 65.970 eur a tak vyvrátiť jeho tvrdenia o jej bezdôvodnom obohatení. Rovnako je nutné konštatovať, že žalovaná relevantne nepožiadala súd, aby uplatnil svoju právomoc vyplývajúcu z a 190 a od ňou označených dodávateľov vyžiadal kópie listinných dôkazov preukazujúcich úhradu vystavených faktúr z jej účtu (alebo ňou samou v hotovosti), hoci títo pri svojom výsluchu potvrdili, že takéto dôkazné prostriedky sú spôsobilí predložiť. Na tomto mieste je potrebné poukázať na znenie v zmysle ktorého môže súd vykonávať dôkazy len na návrh strán a jeho iniciatíva je v tomto smere (až na výnimky - pozri ) vylúčená. Žalovaná tak procesne neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, ktoré mali nárok žalobcu vyvrátiť a síce že finančné prostriedky nadobudnuté podľa kúpnej zmluvy z 5.2.2015 použila na rekonštrukciu Domu služieb, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, pričom dôkazné bremeno neuniesla ani pokiaľ ide o čo len čiastočnú úhradu faktúr vystavených za rekonštrukčné práce na Dome služieb, ktoré mali byť vykonané či už spoločnosťami TATRA BUILDING s.r.o., Róbert Mačák AQUATERM s.r.o., či Netbuilding Slovakia s.r.o. po pripísaní sumy 65.970 eur na jej účet. Následkom toho je jej neúspech v konaní, majúci za následok uloženie jej povinnosti zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súd uzatvára, že žalobca v konaní preukázal, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu bez právneho dôvodu, a síce že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na jeho úkor, ako aj že medzi bezdôvodnou ujmou na strane žalobcu a bezdôvodným obohatením na strane žalovanej je príčinná súvislosť. Bezdôvodné obohatenie bez právneho dôvodu bolo vzhliadnuté práve v skutočnosti, že žalovaná nevydala žalobcovi kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktoré boli pred ich prevodom preukázateľne vo vlastníctve žalobcu a ktorá bola pripísaná v súvislosti s ich predajom na jej bankový účet. Tento záver súdu napokon posilňuje aj obsah predloženej e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou z 11.02.2015. Na základe vyššie uvedeného súd zastal názor, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle v sume 65.970 eur, vzniknutého na strane žalovanej bez právneho dôvodu, s ohľadom na čo súd žalovanú zaviazal na jej zaplatenie žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 65.970 eur od 21.07.2015, t.j. od podania žaloby, ktorú je potrebné považovať za relevantnú žiadosť žalobcu adresovanú žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle . Výšku uplatneného úroku z omeškania súd posúdil ako súladnú s , v zmysle ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania a nariadenia vlády č. , podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Zo stranami navrhovaných dôkazov súd nevykonal dokazovanie výpismi z účtu žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX za obdobie od júla 2012 do júna 2015 z dôvodu, že žalovaná síce v jednom zo svojich podaní tento dôkaz navrhla vykonať, avšak v konaní ho nepredložila a to ani po výzve súdu (č.l. 151). Ide pritom o dôkaz, ktorý mala možnosť v priebehu konania predložiť, pretože žalovaná ako majiteľka uvedeného účtu je za každých okolností osobou oprávnenou vyžiadať si z príslušnej banky, ktorá účet vedie, rovnopisy výpisov z účtov. Že tak žalovaná v minulosti urobila vyplýva aj z ňou samou predložených žiadostí o vyhotovenie týchto výpisov predloženej v priebehu konania (príloha č. 9 listín zaradených do prílohovej obálky spisu). Vo vzťahu k tomuto návrhu na vykonanie dôkazu súd ďalej uvádza, že žalovaná počas celého konania nenavrhla súdu, aby súd uložil banke, ktorá jej účet viedla predloženie výpisov z účtu (t.j. uplatnenie edičnej povinnosti inej osobe súdom podľa ). Súd zároveň konštatuje, že ani predloženie takéhoto dôkazu bez konkrétnych skutkových tvrdení žalovanej, ktoré by ním mali byť preukazované (v danom prípade bez označení konkrétnych úhrad žalovanej, ktoré realizovala z účtu za žalobcu, uvedenia za aké práce vykonané pre žalobcu sa tak stalo a bez označenia konkrétnych faktúr za tovary, alebo služby takto poskytnuté žalobcovi, ktoré týmito úhradami z jej účtu mali byť zaplatené) by neumožňoval súdu ustáliť skutkové závery rozhodujúce pre iné právne posúdenie veci, než k akým súd v konaní dospel, teda by mu neumožňoval ustáliť závery o vykonaní úhrad za rekonštrukčné práce realizované po vyplatení kúpnej ceny 06.02.2015, na ktorých postavila svoju obranu. Vykonanie takéhoto dôkazu (ktorý za daného stavu žalovaná ani nepredložila) by tak bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a pre závery nepoužiteľný. Ďalej súd zamietol žalovanou navrhnutý výsluch svedka V., keďže tohto svedka riadne predvolal na pojednávanie z adresy ňou označenou (ktorá je totožná s adresou evidovanou v Registri obyvateľov SR) a jeho prítomnosť sa ani takýmto spôsobom nepodarilo na pojednávaní zabezpečiť ( ). Rovnako súd zamietol aj návrh na vykonanie výsluchu V. H. V., ktorého účasť na pojednávanie sa taktiež nepodarilo zabezpečiť ani po predvolaní súdom, pričom k danej osobe sa žiada konštatovať aj to, že žalobca na pojednávaní konanom 04.09.2018 upustil od návrhu na vykonanie tohto dôkazu a žalovaná jeho vykonanie od pojednávania konaného 14.03.2018 na opakované dotazy súdu už nežiadala. Tiež takýto dôkaz sa ani nejavil z hľadiska hospodárnosti konania za potrebný, pretože z vo veci vykonaného dokazovania zároveň vyplynulo, že po vyplatení kúpnej ceny 06.02.2015 na účet žalovanej sa spoločnosť NetBuilding Slovakia s.r.o. na rekonštrukčných prácach ani nepodieľala. Napokon súd zamietol aj návrh na vykonanie znaleckého dokazovania na určenie skutočnej hodnoty nehnuteľnosti vyplývajúceho z vyjadrenia žalovanej z 21.05.2018 a to z dôvodu, že žalovaná v tomto návrhu jednoznačne nešpecifikovala nehnuteľnosti, ktoré žiadala znalecky ohodnotiť, z jej návrhu nie je zrejmé, aké konkrétne rekonštrukčné práce mali byť takto ohodnotené a napokon aj preto, že podľa názoru súdu ani prípadné ich ohodnotenie nie je spôsobilé preukázať, že žalobcom požadované finančné prostriedky za predaj nehnuteľností v jeho vlastníctve kúpnou zmluvou z 05.02.2015 boli na žalovanou tvrdené (avšak bližšie nekonkretizované) rekonštrukčné práce aj použité. Navrhované výsluchy ďalších osôb súd nevykonal, keďže strany, ktoré boli navrhovateľmi týchto dôkazov od svojich návrhov v priebehu konania výslovne upustili. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania navrhovala pripojenie spisov Okresného riaditeľstva PZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP-177/VYS-SL-2015, ČVS: ORP-173/VYS-SL-2015 a ČVS: ORP-198/VYS-SL-2015, súd je nútený konštatovať, že samotné pripojenie spisov iných štátnych orgánov ku konaniu nie je dôkazom. Dôkazom môžu byť vo svojej podstate len konkrétne listiny, ktoré tieto spisy tvoria a ktoré by produkované skutkové tvrdenia strán preukazovali, alebo vyvracali. Môžu však byť vykonané až potom, ako strana v konaní navrhne ich oboznámenie riadnym procesným návrhom a uvedie skutočnosti, ktoré majú byť uvedeným dôkazným prostriedkom zistené. V danom prípade však súd, aby neodňal žalovanej možnosť produkovať dôkazy na svoju obranu ňou označené spisy v priebehu konania vyžiadal a umožnil jej cestou informačnej kancelárie súdu do nich nahliadnuť s cieľom, aby prípadne označila dôkazy (listiny), ktoré chce v konaní vykonať na preukázanie svojich tvrdení. Právnemu zástupcovi žalovanej bol na základe jeho požiadavky dňa 16.5.2018 predložený spis spolu s v tom čase pripojeným spisom vedeným pod ČVS: ORP-173/VYS-SL-2015 (do konania ktorého bolo spojené aj konanie v trestnej veci

vedenej pod ČVS: ORP-177/VYS-SL-2015 uznesením OR PZ Stará Ľubovňa z 28.4.2016 vydaným pod ČVS: ORP-173/VYS-SL-2015) spolu so spisom ČVS: ORP-177/VYS-SL-2015, ktorý bol jeho súčasťou. Informáciu o spojení oboch trestných spisov a ich pripojení ku tomuto konaniu obsahoval aj prípis OR PZ Stará Ľubovňa zo 14.09.2017, ktorý bol obsahom spisu, do ktorého právny zástupca žalovanej uvedeného dňa nahliadal. Žalovaná v podaní z 21.05.2018 doručenom súdu 23.05.2018 uviedla, že pripojený spis neobsahuje údaje, o ktoré sa žalovaná opierala pri svojej výpovedi 14.03.2018 a nie je preto schopná označiť listinné dôkazy uvádzané v trestných spisoch. Súd preto môže dôvodne uzavrieť, že žalovaná do ukončenia dokazovania nenavrhla vykonať žiaden dôkaz z pripojených spisov OR PZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP-177/VYS-SL-2015 a ČVS: ORP-173/VYS-SL-2015. Druhý krát v tejto veci nahliadol do spisu právny zástupca žalovanej 31.08.2018 potom, ako bol prípisom súdu z 15.08.2018, doručeným mu 29.08.2018 upovedomený o pripojení spisu OR PZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP-198/ VYS-SL-2015. V čase nahliadnutia do spisu teda právny zástupca žalovanej vedel, že sa s predmetným spisom má možnosť on, ako aj žalovaná oboznámiť, avšak napriek takto súdom poskytnutej možnosti navrhnúť vykonanie konkrétnych dôkazov z tohto pripojeného spisu žalovaná, ani jej právny zástupca dôkazy z nich na preukázanie svojich skutkových tvrdení do skončenia dokazovania vykonať nenavrhli.

V priebehu konania súd vykonal dokazovanie na pojednávaní konanom v dňoch 14.03.2016, 20.06.2018 a 04.09.2018. Pojednávania vykonaného dňa 14.03.2018 sa zúčastnili právni zástupcovia oboch strán sporu ako aj žalovaná, pričom predvolanie na pojednávanie bolo právnym zástupcom strán a prostredníctvom nich aj žalobcovi a žalovanej ( ) doručené pri dodržaní lehoty 5 dní pred dňom jeho konania, konkrétne právnemu zástupcovi žalobcu 10.01.2018 a právnemu zástupcovi žalovanej 12.01.2018. Pojednávania konaného 20.06.2018 sa zúčastnili obe strany sporu vrátane ich právnych zástupcov, pričom termín pojednávania vzali na vedomie na pojednávaní konanom 14.03.2016. Napokon pojednávania konaného 04.09.2018 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie na pojednávaní konanom 20.06.2018, rovnako ako žalovaná a právny zástupca žalovanej, ktorí sa ho však nezúčastnili. Právny zástupca žalovanej podaním doručeným v deň nariadeného pojednávania o 8.39 hod. (t.j. 21 minút pred jeho plánovaným začiatkom) požiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu pracovnej neschopnosti žalovanej, ktorá mu mala byť oznámená dňa 04.09.2018 o 7.50 hod. doručením potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti žalovanej a potvrdenia o tom, že žalovaná nie je schopná sa súdneho pojednávania zúčastniť. V žiadosti tvrdil, že vzhľadom na vážny zdravotný stav žalovanej táto nemohla vykonať s ním ako svojím právnym zástupcom konzultáciu pred termínom pojednávania. Súd bezodkladne rozhodol o žiadosti právneho zástupcu žalovanej na odročenie pojednávania tak, že ho neakceptoval, pričom obratom právnemu zástupcovi oznámil, že jeho návrh na odročenie pojednávania a dôvod v ňom uvedený nepovažuje za dôležitý, pretože od žalovanej možno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť a toto jej zastúpenie toho času aj ňou splnomocneným právnym zástupcom trvá. Na vysvetlenie súd uviedol, že účasť žalovanej na nariadenom pojednávaní nutná nie je, keďže jej výsluch navrhovaný v konaní nebol a nebol ani súdom nariadený a zároveň dôležité dôvody na odročenie pojednávania u jej právneho zástupcu absentujú (t.j. neboli ani tvrdené a ani preukázané). Pri svojom rozhodnutí o zamietnutí návrhu na odročenie pojednávania súd vychádzal z dikcie , v zmysle ktorého možno nariadené pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. K okolnostiam, za akých bola predmetná žiadosť o odročenie pojednávania podaná súd uvádza, že toto konanie žalovanej, resp. jeho právneho zástupcu je dôvodné považovať za účelové s cieľom zmariť vykonanie nariadeného pojednávania. Podstatná vo veci v tomto smere je okolnosť, že právny zástupca žalovanej sa na nariadené pojednávanie mal možnosť dostaviť, o termín pojednávania bol oboznámený riadne a včas a žalovanú mohol na tomto pojednávaní procesne zastúpiť a to aj v prípade odôvodnených zdravotných prekážok na jej strane. Preto súd na pojednávaní konanom 04.09.2018 po vyvolaní veci o 9.16 hod rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu, žalovanej a jej právneho zástupcu.

O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa , pričom pri svojom rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania. Žiadne konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd výnimočne nepriznal náhradu trov konania zistené neboli. Preto bolo aj o náhrade trov konania rozhodnuté tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok ako nezákonný v celom rozsahu zmenil, alternatívne zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na prejednanie a rozhodnutie. V odvolaní okrem iného odvolateľka k jednotlivým bodom napadnutého rozsudku uviedla. K bodu č. 2 napadnutého rozsudku kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 05.02.2015 uzatvorenú na základe plnej moci žalobca nespochybnil. Tú skutočnosť potvrdzuje aj výsluch žalobcu zo dňa 16.01.2016, kde konštatuje, že nemá výhrady k tomu, že žalobkyňa si finančné prostriedky dala zaslať na svoj účet (viď. zápisnica zo dňa 16.01.2016, čl. 111, č: ČVS: ORP - 173/ VYS - SL - 2015). Predmetná výpoveď žalobcu je v rozpore s obsahom žaloby, ako aj so samotnou výpoveďou žalobcu. Tento trestný spis bol mnou, ako žalovanou navrhovaný, aby sa s ním súd oboznámil v konaní pred súdom. Avšak súd takto neučinil. Tým, že dňa 04.09.2018 vo veci rozhodol a neuznal moje dôvody na odročenie pojednávania mi zjavne zabránil v riadnom vyjadrení sa, predložení dôkazov a zabránil mi týmto svojím konaním v riadnej obhajobe. Rozpor s tvrdeniami žalobcu je v tom, že žalobca vo svojej žalobe tvrdí pravý opak a to, že na obchodné vzťahy, ktoré sú predmetom žaloby bol výhradne používaný účet spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o., pričom vo svojej výpovedi zo dňa 20.06.2018 na str. č. 3 žalobca uvádza „pokiaľ ide o rekonštrukciu tohto objektu ja som dával peniaze na jeho rekonštrukciu tým spôsobom, že finančné prostriedky boli poukazované na účet žalovanej a žalovaná potom z toho účtu platila faktúry za rekonštrukčné práce.“ V ďalšej časti svojej výpovede tvrdí inú verziu str. č. 5 vyššie uvedenej výpovede cit.: „finančné prostriedky na rekonštrukciu som poukázal, ako žalovanej tak aj mojej sestre I. G. ako aj poločnosti Us.Sk, spol. s.r.o.“ V žalobe sám ten istý žalobca uvádza, že finančné prostriedky poukazoval výlučne na účet Us.Sk, spol. s.r.o. V tej istej výpovedi žalobca cit.: „viem zdokladovať aj fotky a vyúčtovania, ktoré mi zasielala žalovaná.“ Nikdy počas súdneho konania takýto dôkaz nepredložil ani žalobca ani jeho právny zástupca. Samosudcu tieto rozporuplné tvrdenia pri hodnotení dôkazov pred vydaním napadnutého rozsudku absolútne nezaujímali. Ale aj napriek tmu mal sudca za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno. Žalobca pri svojej výpovedi zo dňa 20.06.2018 okrem iných neurčitých odpovedí uvádzal na str. č. 5 na otázku žalovanej: „či vie zdokladovať zasielané faktúry“, žalobca uvádza „áno viem ich zdokladovať aj fotky vyúčtovania, ktoré mi zasielala žalovaná emailom kde sú uvedené ceny rekonštrukčných prác a jednotlivé rozpočty na tieto práce.“ Na otázku žalovanej: „nech preukáže tvrdenie, že 11.02.2015 už nemohla vstupovať do domu služieb tak, ako to uvádza vo svojom vyjadrení“ žalobca k veci uvádza: „ja sa presne k tomu dátumu vyjadriť neviem, doklady k tomu má môj právny zástupca.“ Na otázku žalovanej: „či vie žalobca preukázať, že rekonštrukčné práce boli uhrádzané z prostriedkov uvedených na účte spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o.“ žalobca uvádza „áno vieme to preukázať pričom doplňujúco uvádzam, že finančné prostriedky na rekonštrukciu som poukazoval, ako žalovanej tak aj mojej sestre I. G. ako aj spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o.“ Takýchto neurčitých odpovedí žalobcu na otázky žalovanej je nepomerne viac čo je zistiteľné z predmetnej zápisnice, ako aj zo zvukového záznamu predmetného pojednávania. Ak teda konajúci sudca mne, ako žalovanej v rozsudku vyčíta, že som neuniesla dôkazné bremeno pri predkladaní dôkazov tak žalobca uniesol dôkazné bremeno, ktoré je hlavne na žalobcovi? Je veľmi zarážajúce, že konajúcemu sudcovi takéto neurčité odpovede žalobcu stačili pri vydávaní tohto zmätočného rozsudku a vôbec mu nechýbali doklady alebo dôkazy, o ktorých tvrdil žalobca, že ich predloží on alebo jeho právny zástupca. Právny zástupca žalobcu aj napriek prísľubu vo svojom výslovnom vyjadrení, že tak urobí, tak neučinil. Ale ani toto konajúcemu sudcovi pri rozhodovaní nevadilo. Ešte podivuhodnejšia je tá skutočnosť, že konajúci sudca nemal za potrebné vypočuť I. G., ktorá by mohla potvrdiť či vyvrátiť žalobcom uvádzané skutočnosti. (Asi prečo?) Konajúci súd mal určite hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Poukázala na bod č. 24 napadnutého rozsudku, kde za nepopierateľný dôkaz prijal kópiu emailovej správy, ktorú zasielala žalovaná žalobcovi. Táto emailová správa nebola nikdy a nikým verifikovaná, nikto nepotvrdil jej pravosť, nikto nikdy nepotvrdil, že túto emailovú správu zaslala žalovaná. Ale aj napriek týmto skutočnostiam súd v bode č. 38 napadnutého rozsudku dokonca takýto nič nehovoriaci dôkaz povýšil na skutočnosť cit: „tento záver súdu napokon posilňuje aj obsah predloženej emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou zo dňa 11.02.2015.“ Zdá sa, že pre rozhodnutie predmetnej veci stačí konajúcemu sudcovi aj žiaden dôkaz. K bodu č. 4 napadnutého rozsudku, súd konštatuje, že žalobca so žalovanou na základe vyjadrenia žalobcu poprel skutočnosť, že by so žalovanou uzatvoril ústnu dohodu, aby v predmetnej veci používala svoj osobný účet na obchodné vzťahy, pričom mal na to byť požitý podnikateľský účet spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o. Evidentne ide o nepravdivé tvrdenie pretože podnikateľský účet bol založený dňa 05.12.2012, ale nehnuteľnosť bola kúpená dňa 28.10.2012 a v tom čase už značná časť kúpnej ceny bola predávajúcemu vyplatená. Ak by sa konajúcu súd riadne oboznámil s navrhovanými spismi vedenými v trestnom konaní, ktoré boli mnou, ako žalovanou žiadané, aby ich súd vyžiadal a to pod spisovými

značkami:

- ČVS: ORP - 173/ VYS - SL - 2015,

- ČVS: ORP - 176/ VYS - SL - 2015,

- ČVS: ORP - 177/ VYS - SL - 2015,

- ČVS: ORP - 198/ VYS - SL - 2015, tak by zistil, že podnikateľský účet nemohol byť použitý na kúpu, rekonštrukciu budovy a pozemkov nakoľko v čase kúpy nehnuteľnosti firma Us.Sk, spol. s.r.o. neexistovala čo potvrdil sám žalobca vo svojom výsluchu pred vyšetrovateľom. Firma Us.Sk, spol. s.r.o. vznikla až v decembri roku 2012, pričom žalobca tvrdí, že finančné prostriedky do júla roku 2014 posielal na účet žalovanej a žiadal, aby boli použité z účtu firmy Us.Sk, spol. s.r.o. Z účtu firmy Us.Sk, spol. s.r.o. v tomto čase nebolo možné používať finančné prostriedky vzhľadom na to, že s takými finančnými prostriedkami firma nedisponovala. Opäť ak by sa súd dôsledne zaoberal vyšetrovacími spismi č. ČVS: ORP - 176/ VYS - SL - 2015 a č. ČVS: ORP - 177/ VYS - SL - 2015, tak by zistil, že je tam znalecký posudok či bolo správne vedené účtovníctvo, ako aj boli priložené všetky výpisy z účtov firmy Us.Sk, spol. s.r.o. Na základe toho by teda nemohol tvrdiť, že som takýto dôkaz nepredložila pretože tento dôkaz mal konajúci sudca pred sebou na jej návrh. Upozornila aj na procesnú vadu rozsudku a to na str. č. 4 (riadok č. 6 od konca listu) cit: „... na Okresnom riaditeľstve PZ v Starej Ľubovni, kde mal tvrdiť skutočnosť, že od mesiaca 2014...“ Súd neuviedol od ktorého mesiaca roku 2014 podľa neho mali nastať ním tvrdené skutočnosti. Na strane č. 5 napadnutého rozsudku prvý odsek cit: „Potvrdila, že finančné prostriedky za predaj nehnuteľností žalobcu z predmetnej kúpnej zmluvy prijala na svoj účet a uvádzala, že spoločnosť Us.Sk, spol. s.r.o. len prenajímala priestory iným subjektom, avšak rekonštrukcia bola vykonávaná na účet žalobcu.“ Konajúci súd neuviedol z akého účtu alebo na aký účet konkrétne mala byť predmetná rekonštrukcia vykonávaná. V bode č. 8 konajúci súd konštatuje okrem iných skutočností, ktoré boli navrhnuté žalobcom a žalovanou aj tú skutočnosť, že žalovaná mala predložiť Zmluvu o dielo zo dňa 06.05.2013, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a zhotoviteľom spoločnosťou SHAPAN s.r.o. (zmätočné konane súdu). Uvádzam, že nikdy som takúto zmluvu nepredložila a firma SHAPAN s.r.o. neexistuje a teda ide o skutočnosť nepravdivú a zavádzajúcu. O takého skutočnosti sa rozsudok konajúceho súdu opierať nemôže. Podľa zisťovania z www.orsr.sk spoločnosť SHAPAN s.r.o. neexistuje a preto sa domnievam, že súd prvej inštancie zrejme pri písaní odôvodnenia rozsudku vychádzal z iného súdneho spisu resp. z iného vzoru odôvodnenia rozsudku. Ďalej v bode č. 8 napadnutého rozsudku konajúci súd uvádza, že mu bolo predložené upovedomenie o začatí trestného stíhania zo dňa 14.12.2015 OR PZ Stará Ľubovňa, ČVS: ORP - 19/ VYS - SL - 2015 pričom nie som si vedomá toho, aby bolo mnou alebo kýmkoľvek iný takého uznesenie predložené a som presvedčená, že takéto uznesenie sa v súdnom spise nenachádza (zmätočné konanie súdu). V bode č. 9 napadnutého rozsudku súd konštatuje, že nevykonal dokazovanie vo veci preskúmania výpisov z účtu, ktoré som navrhla vzhľadom na to, že neboli predložené a to ani na výzvu súdu. Tu chcem jednoznačne uviesť, že ak by súd s dostatočnou mierou preskúmal mnou navrhnuté trestné spisy zistil by, že v spise pod č. ČVS: ORP - 198/ VYS - SL - 2015 sa nachádzajú všetky výpisy z účtu a ak by dodržal to čo prehlásil na prvom pojednávaní dňa 14.03.2018 a to, že cit: „Pani H. budete mať možnosť ešte v priebehu konania keď budete dačo potrebovať doplniť, tak ako žalovaná máte vždy na to právo.“ Tak by s určitosťou došlo z mojej strany k absolútnemu oboznámeniu a vyjadreniu sa k všetkým a o všetkých účtoch ako aj k čerpaniu finančných prostriedkov a jednotlivým platbám. Teda tvrdenie súdu, že som nepredložila výpisy z účtov je nepravdivé. Nikdy som nevyslovila žiadnu domnienku, aby som sa vytýčených pojednávaní nezúčastňovala alebo, že by som sa tohto práva vzdala. Podľa sa dokazovanie v občianskom súdnom konaní vykonáva čítaním listinných dôkazov vrátane pripojených iných súdnych alebo vyšetrovacích spisov, pričom pokiaľ boli vyšetrovacie spisy vyššie citované pripojené k súdnemu spisu mal súd prvej inštancie vykonať aj oboznámenie prečítaním vyšetrovacích spisov, ako listinných dôkazov, ktoré sú postavené na roveň ostatným dôkazov nachádzajúcim sa v súdnom spise sp. zn.: . V je daná možnosť súdu vyzvať strany sporu na predloženie konkrétnych dôkazov avšak súd prvej inštancie ma, ako žalovanú nevyzval na predloženie konkrétnych výpisov z účtu, čo znamená, že pokiaľ boli pripojené vyšetrovacie spisy, súd prvej inštancie si ich mal naštudovať a oboznámiť ich ako listinné dôkazy a z jednotlivých výpisov z účtu by zistil, že finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu budovy žalobcu. Ďalej súd uvádza, že nevykonal výsluch ďalších osôb keďže strany v priebehu konania výslovne od takýchto dôkazov upustili. Nikdy som v tomto konaní výslovne prejav takejto vôle neprejavila. Má za to, že ide o jasný prejav sudcovskej svojvôle s cieľom evidentne ma poškodiť na moji právach.

K bodu č. 11v napadnutom rozsudku konajúci sudca uvádza, že aj keď som navrhla pripojiť v konaní vyššie uvedené trestné spisy neuviedla som konkrétne listy z týchto spisov to chcem uviesť, že som trvala a naďalej trvám na oboznámením s celými predmetnými spismi jednotlivo a to hlavne vzhľadom na to, že nie je možné vytrhnúť z kontextu len niektoré listinné dôkazy a to hlavne z dôvodu celistvosti deja, ktorý bol predmetom trestného vyšetrovania. Ak by som navrhla oboznámiť len s niektorými listinnými dôkazmi s najväčšou pravdepodobnosťou by súd mohol byť zavádzaný neúplnými dôkazmi a informáciami. Čo sa týka konštatovania, že o možnosti nahliadnuť do predmetných trestných spisov som bola súdom upovedomená, ako aj môj právny zástupca. Túto skutočnosť môžem potvrdiť avšak tu teba konštatovať, že opäť si konajúci sudca zvolil cestu ľahšieho odporu. To, že som do spisu nahliadla a že som dňa 21.05.2018 uviedla, že spis, ktorý tam bol priložený neobsahuje mnou navrhované dôkazy je pravdivá a preto som požiadala konajúci súd, aby vyžiadal od OR PZ v Starej Ľubovni spis ČVS: ORP - 198/ VYS - SL - 2015 a aby bol pripojený. Na základe oznámenia, ktoré prevzal môj právny zástupca v lehote a oboznámil sa so spisom dňa 31.08.2018 tu je potrebné dať do pozornosti odvolacieho súdu aj tú skutočnosť, že konajúci súd určil lehotu na predloženie dôkazov obsiahnutých v zapožičanom spise do dňa 02.09.2018 (nedeľa - ide o deň pracovného pokoja). Čo sa týka bodu č. 10 napadnutého rozsudku na vypočutí V.. N. H. trvá a nemôže súhlasiť s odôvodnením súdu, že jej návrh zamietol z dôvodu uvedenom v a to z toho dôvodu, že súd mal využiť všetky jemu dostupné prostriedky, aby svedka zabezpečil, pretože on jediný na území SR má také možnosti aby to učinil. Ja ako občan SR takéto prostriedky nemám aj keď som pána V.. H. oslovila a o čase a dátume pojednávania vedel a účasť na pojednávaní prisľúbil. To znamená, že ide o osobu žijúcu s trvalým pobytom na území SR. Naviac svedok V. H. bol jedenkrát predvolaný na pojednávanie súdom teda v zmysle ako žalovaná nebola povinná zabezpečiť svedka nakoľko ho už predvolával súd. Ak súd nemal vykázané doručenie predvolania a žalovaná na tomto dôkaze trvá, ide teda o odvolací dôvod podľa v zmysle, ktorého súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tento svedok bol pritom pre preukázanie mojich skutkových tvrdení ako žalovanej podstatný nakoľko by svojou svedeckou výpoveďou preukázal, že som sa bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu, nakoľko všetky finančné prostriedky som investovala na rekonštrukciu budovy žalobcu. Čo sa týka zamietnutia dôkazu znaleckého posudku na nehnuteľnosť tu chcela dať do pozornosti dve skutočnosti, to že nešpecifikovala nehnuteľnosť je pravdou avšak v predmetnom spore sa jedná len o jednu nehnuteľnosť a som presvedčená, že z logiky sporu by to malo vyplývať. Predmetný znalecký posudok nepredložila z dôvodu akútnej nevyhnutnej zdravotnej liečby. V priebehu mesiaca august 2018 jej právny zástupca mal snahu sa s ňou skontaktovať, avšak z jej strany to bohužiaľ nebolo možné. Táto skutočnosť vyplynula z jej vážneho zdravotného stavu kedy bola v akútnom domácom liečení bez akejkoľvek možnosti kontaktu „s vonkajším prostredím“. Túto skutočnosť oznámila dňa 03.09.2018 svojmu právnemu zástupcovi kedy mu zaslala PN a dňa 04. 09.2018 ráno aj lekárske dobrozdanie o nemožnosti resp. o jej neschopnosti sa zúčastňovať akýchkoľvek súdnych konaní. Je presvedčená, že pre odvolací súd je známa zásada, že súd je znalý práva a v rámci tejto zásady uviedla, že právny zástupca môže konať len do možností dispozičných práv, ktoré mu udelí klient. V danom momente svojmu právnemu zástupcovi neudelila žiadne dispozičné právo na predloženie dôkazov, pretože zo svojho zdravotného stavu to ani urobiť nemohla. Ako vyplynulo z korešpondencie so súdom právny zástupca bezodkladne kontaktoval súd o skutočnosti, že nie je možné vykonať súdne pojednávanie v predmetnej veci z vyššie uvedených dôvodov. Aj napriek jasným preukázateľným dôkazom, ktoré v žiadnom prípade neboli z mojej strany takými, aby takéto konanie smerovalo k účelovému odročeniu pojednávania súd nevyhovel a napriek tomu vo veci rozhodol. Zároveň odvolateľka upriamila pozornosť odvolacieho súdu aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. . Tento judikát možno analogicky aplikovať aj na tento prejednávaný prípad aj keď sa jedná o a prejednávaný prípad bol ukončený vyhlásením rozsudku za účinnosti avšak prejednávaný prípad bol začatý za účinnosti dňa 21.07.2015 teda za účinnosti . V bode č. 15 napadnutého rozsudku súd konštatuje, cit.: „že bolo preukázané, že kúpna cena za tieto nehnuteľnosti bola žalobcom zaplatená sčasti z účtu vedenom v ČSOB, a.s. pod č. XXXXXXXXXX/XXXX prevodmi z 13.09.2012, 26.102012, 15.11.2012, 04.12.2012, ďalej vkladom v hotovosti na účet mesta dňa 08.10.2012 a v hotovosti do pokladnice Mesta Stará Ľubovňa vkladmi z 15.08.2012.“ Tu je potrebné sa opýtať konajúceho sudu odkiaľ získal dôkaz o tom, že sám žalobca platil finančné prostriedky z jej účtu a v hotovosti vo výške 570. 000,- Eur keď som mu nikdy neudelila dispozičné právo disponovať s mojím účtom a na základe akého dôkazu súd vyhodnotil, že žalobca zložil hotovosť dňa 08.10.2012

na účet mesta Stará Ľubovňa. Zároveň v rozsudku tvrdí, že tieto dôkazy som predložila ja. Tu musím dôrazne upozorniť odvolací sud, že žiadne takéto listinné dôkazy som konajúcemu súdu nepredložila. K bodu č. 16 uviedla, že konajúci súd v napadnutom rozsudku konštatuje, že žalovaná bola poverená žalobcom , aby organizačne zabezpečila rekonštrukciu nehnuteľnosti označenej ako Dom služieb, čo nie je pravdou. Žalovaná bola poverená na rekonštrukciu Domu služieb len v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 18.07.2013 a to približne v celkovom rozsahu 30% z celkovej rekonštrukcie a ostatných zhruba 70% rekonštrukčných prác žalovaná vykonávala bez písomnej plnej moci len na základe ústneho poverenia o čom svedčí aj tá skutočnosť, ktorá je vyššie uvedená a to, že žalobca túto rekonštrukciu uhrádzal prostredníctvom účtu žalovanej a nie prostredníctvom účtu spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o. Ďalej súd konštatuje, že žalovaná bola ústne poverená a že bolo ukončené ústne poverenie resp. splnomocnenie v priebehu roka 2015. Z akých dôkazov a skutočností súd vyhodnotil, že došlo k ukončeniu splnomocnenia a kedy? Zdá sa, že ide len o „zbožné prianie“ sudcu. Ďalej v bode č. 16 súd uvádza, že žalovaný v priebehu rekonštrukcie nehnuteľnosti zasielal finančné prostriedky na účet žalovanej, ako aj odovzdal hotovosť buď sám (nikdy) alebo prostredníctvom svojej sestry I. G. čím sám priznal, že tvrdenie žalobcu, že so žalovanou neuzavrel žiadnu ústnu dohodu a že na rekonštrukciu bol použitý podnikateľský účet spoločnosti Us.Sk, spol. s.r.o., nie je pravda to čo tvrdí žalobca, že medzi žalobcom a žalovanou nebola nikdy uzatvorená ústna dohoda. K bodu č. 18 uviedla, že konajúci súd zjavne neuviedol všetky skutočnosti keď konštatuje (nie však za všetky mesiace uvedeného obdobia), z toho je možné usudzovať, že súdu v tomto konštatovaní, ktoré malo značný vplyv na celkový rozsudok postačuje len nekonkrétne tvrdenie bez predloženia konkrétnych dôkazov žalobcom. Z takéhoto neurčitého konštatovania súdu nemožno vyvodiť žiaden právne relevantný záver ale ide len o neochotu konajúceho sudcu dôsledne vyhodnocovať resp. vyžadovať od účastníkov konania relevantné dôkazy na ich tvrdenia. V celom priebehu doterajšieho konania, ako aj v žalobnom návrhu žalobca tvrdí, že rekonštrukcia bola vykonávaná z podnikateľského účtu Us.Sk, spol. s.r.o., avšak ani sám žalobca ani jeho právny zástupca žiaden dôkaz a žiaden výpis z účtu potvrdzujúci toto tvrdenie nepredložili. Tieto závažné skutočnosti na počudovanie nezaujímali ani samotného sudcu. Uniesol v tomto momente dôkazné bremeno žalobca? K bodu č. 21 napadnutého rozsudku uvádzam, že výpoveď pána D. Y., tak ako bola vykonaná konajúcim súdom je v podstate bezpredmetná pretože, žalovaná navrhovala vypočuť pána Y. k priebehu rekonštrukčných prác, ako prebiehali, od koho prebiehali platby, kto bol objednávateľ prác a dokedy vykonával dohodnuté stavebné práce (montážne). K týmto skutočnostiam svedok Y. nevypovedal pretože žalovanej súd bezprecedentne a nezákonne zabránil byť účastnou pri jeho výpovedi. K bude č. 24 napadnutého rozsudku uviedla, tvrdenie žalobcu, že mala siahnuť na finančné konto žalovaného je absolútna nepravda pričom konajúci súd v napadnutom rozsudku toto tvrdenie používa ako vážny dôkaz so záverom, že z moje strany ide o bezdôvodné obohatenie sa. Ak teda žalobca a súd sú o mojom konaní presvedčení je potrebné takéto tvrdenie podložiť dôkazmi, ktoré ani do vydania rozsudku žalobca nepredložil a sám súd ich nijako nezískal. V kontexte tohto tvrdenia upozorňujem odvolací súd na bod č. 38 napadnutého rozsudku, že konštatovanie alebo záver v bode č. 24 rozsudku použil súd, ako jeden z vážnych dôvodov na vyhovenie žalobnému návrhu. Zároveň upriamuje pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že už vo svojom úvode obsahuje nepravdivé skutočnosti a to v tom zmysle, že konajúci sudca aj napriek tomu, že v súdnom spise sa nachádza iná adresa jej trvalého bydliska, na ktorú samosudcu niekoľkokrát upozornila uvádza neexistujúcu adresu jej trvalého bydliska. Aj touto poznámkou chcem zdôrazniť neprofesionálny prístup samosudcu k prejednávanej veci. Z kontextu odvolania resp. uvedených dôvodov uviedla, že napadnutý rozsudok je založený resp. odôvodnený na nepravdivých skutočnostiach, ktoré je ľahko rozpoznať a to na základe rozporuplných skutočností, ktoré sú uvádzané v žalobe a v samotnej výpovedi žalobcu. Napadnutý rozsudok ďalej generuje skutočnosti, ktoré nikdy predložené žalobcom alebo jeho právnym žalobcom neboli tak, ako bolo tvrdené na jednotlivých pojednávaniach. Som presvedčená, že dôkazné bremeno je v prvom rade na žalobcovi avšak z vyššie uvedených odvolacích dôvodov je zrejmé, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia uvádzané v žalobe ba práve opačne uvádzal nepravdivé a rozporuplné skutočnosti. Mala za to, že konajúci súd v predmetnej veci postupoval v rozpore s nebral do úvahy skutočnosti, že žalobca nezniesol dôkazné bremeno, nezákonne ma obmedzil na mojich ústavných právach, neriadil sa zásadou „rovnosti zbraní“, účelovo a vedome uprednostnil bezprecedentne žalobcu a vydal nezákonný, nepravdivý, arbitrárny a nevykonateľný rozsudok. Chcem podotknúť, že rozsudok v mene Slovenskej republiky by mal byť kompletný, presvedčivý a jednoznačný.

Mal by vytvoriť pocit zákonnosti a právnej istoty. Pri tomto rozsudku je nutné konštatovať, že ani jeden z mnoha atribútov napadnutému rozsudku neprináleží. S poukazom na uvedené žalovaná odôvodnila svoje podané odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d) - teda konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (vyššie uvádzané možnosti konať pred súdom a neodročenie pojednávanie na výslovnú žiadosť právneho zástupcu žalovanej z dôvodu PN žalovanej), podľa nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (súd nevykonal výsluch V.. H. a ani znalecké dokazovanie na investície) podľa nakoľko súd prvej inštancie dospel na základne vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a podľa nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Záverom žalovaná poukazuje na to, že sa bezdôvodne neobohatila na úkor žalobcu v zmysle nakoľko všetky finančné prostriedky, ktoré by mali patriť žalobcovi investovala do rekonštrukcie nehnuteľnosti a teda poľa plnila žalovaná za iného (žalobcu) to, čo by plnil sám. Práve naopak napadnutým rozsudkom a vymožením vymáhanej sumy sa žalobca bezdôvodne obohatí na úkor žalovanej nakoľko žalovaná aj zrekonštruovala budovu žalobcu za peňažné prostriedky, ktoré sú predmetom žaloby, aj by mu musela duplicitne zaplatiť tieto peňažné prostriedky v rovnakej výške titulom napadnutého rozsudkom.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako zákonný a správny a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalovanou uviedol, že žalovaná v priebehu sporu navrhovala, aby súd prvej inštancie pripojil trestné spisy, pričom si dané spisy aj pripojil a vyzval strany sporu, že môžu do spisu nahliadnuť prostredníctvom informačnej kancelárie súdu, prípadne aj označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré majú byť vykonané z týchto spisov. Žalovaná na ďalšom pojednávaní, ktorého sa zúčastnila spolu so svojim právnym zástupcom, mala možnosť v uvedenom spore navrhnúť, t.j. aké listinné dôkazy a ktoré čísla listov z predmetných trestných spisov žiada, aby súd prečítal. Toto svoje právo však žalovaná nevyužila. Žalovaná totiž v priebehu konania navrhla vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie ceny nehnuteľnosti Domu služieb v Starej Ľubovni, pričom týmto znaleckým posudkom chcela preukázať svoje tvrdenia, že finančné prostriedky z predaja nehnuteľnosti žalobcu použila na rekonštrukciu. K tomuto návrhu žalovanej opätovne uviedol, že dom služieb bol žalobcom zakúpený od mesta Stará Ľubovňa dňa 29.10.2012 a kúpna cena bola uhradená mestu v zmysle zmluvy v sume 570.000 eur. Až následne došlo k predaju nehnuteľnosti žalobcu žalovanou a to kúpnou zmluvou zo dňa 05.02.2018, pričom kúpna cena v sume 65.970 eur bola uhradená na jej účet dňa 06.02.2015. Žalovaná v podanom odpore ani na pojednávaniach nepreukázala, že finančné prostriedky v sume 65.970 eur použila na rekonštrukciu domu služieb a to buď predložením faktúr a ich úhrad zo súkromného účtu alebo v hotovosti jej osobou a ani znaleckým posudkom, ktorý sama navrhla vyhotoviť a predložiť súdu, ktorý však do skončenia dokazovania nepredložila. Žalobca je toho právneho názoru, že žalovaná mala dostatočnú možnosť tieto doklady súdu predložiť a žalovaná mala dostatočnú možnosť predložiť súdu aj znalecký posudok. V ostatnom poukázal na mailovú komunikáciu, z ktorej nesporne vyplýva úmysel žalovanej kúpiť si auto z peňazí žalobcu (z kúpnej ceny 65.970 eur), čo aj kúpila, a to Škoda Super Combi bielej farby, úmysel žalovanej siahnuť na majetok žalobcu a konto žalobcu.

4. K tvrdeniu žalovanej, že súd nepostupoval správne z dôvodu, že mal odročiť nariadené pojednávanie konané dňa 04.09.2018 z dôvodu PN žalovanej, po nahliadnutí do predloženého výmenného listu zo dňa 17.10.2018 (pričom pojednávanie sa konalo dňa 04.09.2018) nesporne vyplýva, že žalovaná nie je schopná zúčastniť sa pojednávania nakoľko je na dlhodobej PN od augusta 2018 je v prísnom domácom liečení, aktuálne prebieha liečba ambulantne bez vychádzok nakoľko je jej zdravotný stav vážny. Žalobca uviedol, že tento výmenný lístok bol vystavený všeobecným lekárom až po pojednávaní pričom podľa daného nálezu vyplýva, že žalovaná mala byť od mesiaca august 2018. Nie je preto zrejmé a jasné z akého dôvodu tento poukaz nepredložila skôr, ale až v deň nariadeného pojednávania. Podotkol, že žalovaná bola v predmetnom spore ako procesná strana sporu vypočutá a nebol dôvod na odročenie pojednávania, pretože tohto pojednávania sa mohol zúčastniť v jej neprítomnosti právny zástupca.

5. Ďalej poukázal na to, že žalovaná v deň pojednávania okolo 7:30 hod. 04.09.2018 niesla svoju dcéru osobným motorovým vozidlom značky Škoda Super Combi bielej farby do školy na ulici Komenského 6, Stará Ľubovňa, pričom túto videl právny zástupca žalobcu, ktorý tiež niesol svojho syna do školy.

Jej motorové vozidlo sa míňalo na parkovisku pred školou s motorovým vozidlom právneho zástupcu žalobcu.

6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá poukázala na neverifikované mailové správy, nikým a ničím nepreukázanú kúpu motorového vozidla, tvrdenie právneho zástupcu, že dňa 04.09.2018 okolo 7:30 hod. si prevzala svoju dcéru do školy na osobnom motorovom vozidle Škoda Super Combi bielej farby, čo nemá za preukázané. Poukázala na to, že na prvom pojednávaní 14.03.2018 sa vyjadrila, ale bolo to len doplnenie vyjadrenia jej právneho zástupcu. Ak by mala byť vypočutá ako žalovaná, musel by konajúci súd použiť v zmysle , ako to urobil v prípade žalobca na pojednávaní dňa 20.06.2018, čo sa v jej prípade nestalo, práve naopak, niekoľkokrát sa dožadovala svojho výsluchu, pričom súd prvej inštancie ju oboznámil s tým, že bude mať dosť času na svoju výpoveď, čo sa však nestalo. V súvislosti s dôkazmi z trestných spisov zdôraznila, že v tom čase bohužiaľ nemala možnosť tento spis preštudovať z vážnych zdravotných dôvodov. Jej právny zástupca prevzal elektronické oznámenie o možnosti nazretia do spisu dňa 29.08.2018, ihneď na to dňa 31.08.2018 využil možnosť do spisu nahliadnuť, avšak vzhľadom na vyššie uvedené, jej zdravotný stav nemohol právny zástupca v skutočnosti uvedené v predmetnom spise s ňou prejednať. Zároveň upriamila pozornosť odvolacieho súdu na tú skutočnosť, že súd určil lehotu na nazretie do spisu dňa 02.09.2018 čo bola nedeľa. Čo sa týka konštatovania, že predmetného pojednávania v jej neprítomnosti sa mal zúčastniť advokát uviedla, že v kontexte s návrhmi vo veci trestných spisov by bola jeho účasť bezpredmetná vzhľadom na to, že v trestnom spise ORPZ Stará Ľubovňa ČVS: ORP - 198/ VYS - SL - 2015 nebol informovaný, resp. návrhy mohla urobiť len žalovaná. Preto je toho názoru, že rozsudok konajúceho súdu, ktorý bol vyhlásený o dva dni po možnosti nahliadnutia do spisu je aj z toho pohľadu nezákonný a predčasný.

7. Ďalšou nepravdivou skutočnosťou, ktorú uviedol žalobca aj v žalobe je, že v čase kúpy nehnuteľnosti po mesiaci február 2015 sa nepodieľala na jej rekonštrukcii, poukázala na to, že ešte dňa 04.06.2015 na predmetnej budove prebiehala rekonštrukcia za jej účasti. Záverom uviedla, že žalobca sa k odvolacím dôvodom nevyjadril, vo vyjadrení použil len skutočnosti uvádzané v nepravdivej žalobe, uviedol nepravdivé skutočnosti, ktoré ničím relevantne nepreukázal.

8. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na tom, že v deň pojednávania žalovanú videl na ulici Komenského 6 v Starej Ľubovni, pričom v tejto súvislosti poukázal, že žalovaná sa dňa 18.09.2018 zúčastnila rodičovského združenia. Vzhľadom na vyššie uvedené v skutočnosti mu nie je zrejmé z akého dôvodu sa žalovaná nemohla zúčastniť nariadeného pojednávania dňa 14.09.2018 keďže od augusta 2018 až do vystavenia potvrdenia dňa 17.10.2018 mala tak vážny zdravotný stav, ktorý bolo nutné riešiť bez vychádzok, keď rodičovského združenia svojej dcéry sa dňa 18.09.2018 mohla zúčastniť. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná nie je natoľko chorá, aby jej zdravotný stav neumožňoval zúčastniť sa súdnych pojednávaní.

9. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad upravených v ustanovení a nasl. a zistil, že rozsudok s výnimkou výroku o úroku z omeškania a výroku o trovách konania je vecne správny, vo výroku o úroku z omeškania je dôvodné rozsudok zmeniť a vo výroku o náhrade trov konania neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu rozsudku v tejto časti.

10. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie s výnimkou výroku o úroku z omeškania a výroku o trovách konania.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

12. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany

použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Daná právna vec je nepochybne vec sporová, v ktorej sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnutie vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukázujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

15. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. .

16. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. ( ), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov, popr. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. až 135 (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci ).

17. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov ( , resp. CSP) poukazuje na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ).

18. Podľa ods. 1, 2, 3, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

20. Koncentrácia konania má podľa zákonodarcu predstavovať efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Sudca so znalosťou konkrétnej veci vie podľa zákonodarcu najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, preto je nóvum spočívajúce v zavedení inštitútu sudcovskej koncentrácie podľa neho plne odôvodnené a žiadúce. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až potom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie. Uvedená objektívna časová hranica má veľký význam pre moment viazanosti súdu.

21. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie s výnimkou výroku o úroku z omeškania a výroku o náhrade trov konania, na ktoré v zmysle ustanovenia , odkazuje.

22. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza:

23. Je nepochybné, že predmetom tohto konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom vyplatenie kúpnej ceny pre žalobcu na účet žalovanej sporným nebolo.

24. Žalovaná v priebehu celého konania nepreukázala, že finančné prostriedky, ktoré jej boli poukázané na účet, použila v prospech žalobcu a nič na tomto zistení sa nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Podľa názoru odvolacieho súdu postačovalo predložiť výpisy z účtu žalovanej, ktoré by preukazovali poskytovanie finančných prostriedkov z došlej sumy za predaj nehnuteľnosti na prospech žalobcu.

25. Odvolací súd súhlasí s postupom okresného súdu v súvislosti s oboznamovaním dôkazov z trestných spisov. Prvoinštančný súd totiž vytvoril dostatočný priestor pre strany sporu, aby mohli označiť konkrétne dôkazy z trestných spisov, ktoré navrhovali pred súdom prvej inštancie vykonať. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti konať žalovanej v súvislosti s tým, že právny zástupca žalovanej si prezval výzvu o možnosti preštudovať trestné spisy v informačnej kancelárii okresného súdu dňa 29.08.2018 (pričom nevysvetlil prevzatie zásielky o 14 dní) avšak aj v prípade, pokiaľ právny zástupca žalovanej si prevzal výzvu zaslanú prvoinštančným súdom dňa 15.08.2018 až 29.08.2018 tak (podľa č.l. 241 spisu) nazeral do súdneho spisu dňa 31.08.2018 od 08:35 do 08:45 hod. Z úradného záznamu zo dňa 31.08.2018 z č.l. 242 vyplýva, že dňa 31.08.2018 právny zástupca žalovanej v súvislosti so štúdiom spisu v informačnej kancelárii žiadal v predmetnej veci aj o stretnutie s konajúcim sudcom, čomu však zo strany sudcu vyhovené nebolo a to s ohľadom na vylúčenie možnosti ovplyvňovania súdu a rozpor prípadného takého konania so zásadami sudcovskej etiky.

26. Je zrejmé, že právny zástupca žalovanej mohol označiť dôkazy z trestných spisov dňa 31.08.2018, ak k tomu nedošlo, potom nevyužitie tohto práva nemožno považovať za nesprávny postup prvoinštančného súdu. Odvolací súd v zásade nesúhlasí s odvolateľkou, že súd má povinnosť naštudovať si trestné spisy, práve naopak, povinnosť označiť dôkazy je na strane sporu a ak žalovaná neoznačila konkrétne dôkazy z

trestných spisov, neuniesla dôkazné bremeno a dostatočne neobjasnila osud sumy 65.970 eur, ktorú prijala na svoj účet. Vo všeobecnosti, súdy povinnosť poučovať strany sporu o predkladaní konkrétnych dôkazov v sporovom konaní nemajú. Vo vzťahu k neúčasti a žiadosti o odročenie z pojednávania dňa 04.09.2018 odvolací súd v celom rozsahu súhlasí s odôvodnením prvoinštančného súdu a navyše uvádza. Nebolo opodstatnené odročovať pojednávanie pre práceneschopnosť žalovanej, pretože z jej strany výsluchom k ďalšiemu objasneniu veci podľa názoru odvolacieho súdu už dôjsť nemohlo.

27. Navyše súd prvej inštancie postupoval správne v zmysle ust. a vzhľadom na dĺžku trvania sporu nebránilo právnemu zástupcovi žalovanej sa tohto pojednávania zúčastniť a správne súd prvej inštancie neakceptoval dôvody na odročenie pojednávania, čo aj obratom cca do 20 minút oznámil prostredníctvom mailu právnemu zástupcovi žalovanej (č.l. 243-248 spisu). Podľa splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana. Nebolo potrebné ďalšie poverenie alebo splnomocnenie od žalovanej za účelom predloženia dôkazov.

28. Vecnú správnosť napadnutého rozsudku by nemohla zmeniť ani prípadná výpoveď V.. N. H., ktorý sa mal vyjadriť k trvaniu rekonštrukčných prác na Dome služieb Stará Ľubovňa (pozri č.l. 209 spisu, zápisnica o pojednávaní z 20.06.2018), odvolací súd takýto dôkaz považuje za nespôsobilý zmeniť objasnenie veci.

29. Za kruciálnu otázku odvolací súd považuje v prejednávanej veci osud žalovanou prijatej sumy, ktorý tak ostal neznámy a možno konštatovať neunesenie dôkazného bremena. Ak žalovaná poukazuje na to, že pred prijatím predmetnej sumy v prospech žalobcu plnila, alebo má voči nemu iný nárok, tak prípadné ďalšie nároky medzi stranami sporu týmto rozsudkom nie sú dotknuté.

30. Za stavu, ak neboli zistené procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie o veci odvolací súd považoval postup súdu prvej inštancie za súladný s princípom kontradiktórnosti vyjadrený v ust. a . V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná na pojednávaní 20.06.2018 zotrvala na výsluchu p. H. a p. Y., zároveň upustila od návrhu na výsluch svedkov Dr. H. a p. I. (pozri č.l. 209 spisu, zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.06.2018).

31. So zreteľom na neunesenie dôkazného bremena v otázke osudu žalovanou prijatej sumy 65.970 eur bolo opodstatnené rozsudok s výnimkou výroku o úroku z omeškania a výroku o trovách konania ako vecne správny postupom podľa , potvrdiť.

32. Vo vzťahu k úrokom z omeškania odvolací súd poukazuje na znenie ust. , podľa ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

33. Hľadiskom pre úvahu súdu, odkedy sa má priznať žalobcovi úrok z omeškania je R27/1977: úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa ust. (teraz ) vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu, pravdaže dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému. Pokiaľ žalobca vo svojom návrhu uplatňuje nárok na úroky od neskoršieho termínu, treba mu dať potrebné poučenie. To platí aj o tzv. postihových (regresných) nárokoch poisťovne.

34. Za stavu, ak žalobca nepreukázal výzvu - požiadanie o vydanie bezdôvodného obohatenia pred podaním žaloby, potom má nárok na úrok z omeškania odo dňa keď sa žalovaná o tejto jeho výzve dozvedela a za kvalifikovanú výzvu je potrebné považovať doručenie žaloby, čo v prejednávanom prípade nastalo dňa 31.08.2016, kedy žalovanej bol doručený platobný rozkaz spolu so žalobou.

35. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci vo vzťahu k úroku z omeškania boli splnené podmienky na zmenu rozsudku podľa a žalobca má nárok na úroky z omeškania od 01.09.2016 a nie tak ako požadoval, a napokon mu aj zo strany súdu prvej inštancie bolo priznané od 21.07.2015.

36. So zreteľom na uvedené potom odvolací súd rozsudok vo výroku o úroku z omeškania zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.970 eur od 01.09.2016 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

37. Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd zastáva stabilizovane názor, že ak súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, je povinný ex offo skúmať dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako sú upravené v ust. . Ak súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako je v prejednávanom prípade, bez ďalšieho neskúmal, potom jeho rozsudok je nepresvedčivý a nespĺňa požiadavku danú ust. .

38. Pokiaľ rozsudok v časti trov konania je nepreskúmateľným, tak týmto postupom bola prvoinštančným súdom odňatá možnosť stranám sporu konať pre súdom prvej inštancie, čo je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v súlade s ust. . Úlohou súdu bude v naznačenom smere o trovách konania konať (skúmať dôvody podľa ) a aj rozhodnúť.

39. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ).

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).