Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/39/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v spore žalobcov: 1/ Bc. U. T., nar. X. U. XXXX, trvalý pobyt X. U. XXXX/XA, O., 2/ Mgr. R. T., nar. X. T. XXXX, trvalý pobyt X. U. XXXX/XA, O., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Námestie SNP 2, Trnava, proti žalovanému: O. T., nar. XX. J. XXXX, trvalý pobyt O. X, O., zastúpeného advokátska kancelária: KADUC & PARTNERS s.r.o., Trojičné námestie 4, Trnava, IČO: 50 290 762, o zaplatenie 46.114,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 1. februára 2019 č. k. -183, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania (II.) p o t v r d z u j e.

II. Žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie sumy 46.114,50 eur s príslušenstvom (I.), predstavujúce bezdôvodné obohatenie žalovaného, alternatívne náhradu škody. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (II.). Súčasne rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcom vo výške 269,95 eur (III.). Rozhodnutie odôvodnil článkom 17, ustanovením , , , ( č. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil, že predmetom sporu bol nárok žalobcov vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 18. júla 2005, o prevode vlastníckeho práva k budúcemu bytu, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu 1/ (JUDr. U. T., otcom žalobcu 1/) a žalobkyňou 2/, ako oprávnenou stranou a právnym predchodcom žalovaného (I. T., otec žalovaného) ako zaviazanou stranou, na základe ktorej oprávnená strana plnila povinnej sumu 46.114,50 eur, pričom povinnosťou zaviazanej strany bolo uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do 15 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29. novembra 2006. Márnym uplynutím dohodnutej doby, bol právny predchodca žalovaného v omeškaní so splnením povinnosti uzavrieť budúcu zmluvu. Uplynutím jednoročnej prekluzívnej lehoty podať žalobu na súd o nahradenie prejavu vôle (14.12.2007) došlo k zániku záväzku zaviazanej strany, v dôsledku čoho zanikol dôvod plnenia záväzku právnemu predchodcovi žalovaného a oprávnená strana sa mohla domáhať vydania bezdôvodného obohatenia. Od 15. decembra 2007 oprávnená strana mala vedomosť, kto sa na ich úkor obohatil, ako aj o vzniku ujmy, v dôsledku čoho došlo k premlčaniu nároku žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia dňom 15. decembra 2009. Vzhľadom na v konaní vznesenú námietku premlčania žalovaným, žalobcovia boli súdom prvej inštancie vyzvaní na späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade nejde o vznesenie námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi. Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcami 1/, 2/ v celom rozsahu pred prvým pojednávaní, súd prvej inštancie konanie zastavil. Nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ktorému však náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie konštatoval, že nebolo sporným prijatie plnenia

právnym predchodcom žalovaného od žalobcov ako oprávnenej strany vo výške 46.114,50 eur za účelom výstavby bytu v novopostavenom bytovom dome, so záväzkom následného prevodu vlastníctva bytu po jeho skolaudovaní. Sporným nebola ani skutočnosť, že právny predchodca žalovaného bol súdnym rozhodnutím vyhlásený za mŕtveho ku dňu 12. augusta 2005 a žalovaný ako súdom ustanovený opatrovník zaviazanej strany (svojho otca) dňa 3. júna 2010 previedol vlastníctvo k predmetnému bytu na tretiu osobu G. L., bez vyplatenia kúpnej ceny žalovanému ako predávajúcemu (ktorú škodu si žalovaný uplatňuje v trestnom konaní, vyšetrované Národnou kriminálnou agentúrou). Súd prvej inštancie mal za to, že okolnosti tohto sporu sú výnimočné, keď zaviazaná strana (otec žalovaného), ktorý sa obohatil na úkor žalobcov, bol vyhlásený za mŕtveho po jeho únose v roku 2005 (rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 22. októbra 2014 sp. zn. ). Žalobcovia, ktorí utrpeli ujmu, od zmluvy neodstúpili pre podstatné porušenie povinnosti zaviazanej strany, nárok na nahradenie prejavu vôle zaviazanej strany si neuplatnili na súde a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia podali po viac ako sedemročnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, podľa názoru súdu prvej inštancie, po späťvzatí žaloby žalobcami pred otvorením pojednávania, nebude neprimerane tvrdým voči žalovanému a neodporuje dobrým mravom. Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie odôvodnil ust. , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestu v znení neskorších predpisov.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc jeho zmenu, uložením solidárnej povinnosti žalobcom 1/, 2/ nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že existencia pohľadávky žalobcov bola nesporná. Nárok žalobcov žalovaný nikdy neuznal. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia opierali svoj nárok o zmluvu z roku 2005, žalovaný nevie potvrdiť žiadne skutočnosti ohľadom tejto dohody a existencia alebo prípadné predošlé splnenie nároku žalobcov by bolo predmetom dokazovania. V čase podpisu dohody nebol žalovaný plnoletý a v zmysle hospodárnosti konania sa žalovaný primárne venoval premlčaniu nároku žalobcov. Žalovaný nebol zmluvnou stranou zmluvy o budúcej zmluve, bol to právny predchodca žalovaného, ktorý bol unesený, zavraždený a neskôr vyhlásený za mŕtveho. Keďže zo strany žalobcov nedošlo k podaniu žaloby o nahradenie prejavu vôle zaviazanej zmluvnej strany uzavrieť zmluvu, márnym uplynutím dňa 14. decembra 2007 došlo k zániku záväzku zaviazanej strany a od 15. decembra 2007 sa mohli žalobcovia domáhať vydania bezdôvodného obohatenia voči právnemu predchodcovi žalovaného. Žalobcovia sa domáhali svojho nároku až 11. decembra 2017, takmer po ôsmich rokoch po uplynutí premlčacej doby (12 rokov od uzatvorenia predmetnej zmluvy o budúcej zmluve). Žalobcovia vzali žalobu späť po predbežnom právnom posúdení veci, v ktorom ich súd upozornil na jednoznačnosť premlčania nároku. Žalovaný však poukazoval na premlčanie nároku žalobcov už pred podaním žaloby, v roku 2017 v rámci ich mimosúdnej komunikácie (listom zo dňa 5. decembra 2017). Žalobcovia tak museli vedieť, že ak budú v spore neúspešní, budú povinní nahradiť trovy konania žalovanému. Nepriznanie náhrady trov konania žalovaný považuje za rozporné s dobrými mravmi a neprimerané. Ponúkol žalobcom, že im pomôže uplatniť ich nároky v prebiehajúcom trestnom konaní. Žalobcovia podali voči žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia s rozsahom jedenásť strán, ku ktorej žalovaný podal svoje vyjadrenie s rozsahom sedem strán, pričom sa vyjadril k rozsiahlym skutkovým a právnym tvrdeniam žalobcov, zdôvodnil aj premlčanie nároku. Žalobcovia následne podali vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, ktoré malo rozsah sedemnásť strán, v ktorom rozšírili žalobný návrh a uplatňovali viaceré právne inštitúty vrátane aplikácie spotrebiteľského práva, dedičského práva, práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, práva na náhradu škody, rozpor s dobrými mravmi a pod. Výsledkom bola potreba vypracovania rozsiahleho vyjadrenia k žalobe s rozsahom dvanásť strán. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. inštitút nepriznania náhrady trov konania pre dôvody hodné osobitného zreteľa prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch vtedy, ak povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd v týchto prípadoch zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadné iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní náhrady trov konania, vzhľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Uplatnením žaloby takmer po ôsmich rokoch po premlčaní nároku a uplatňovaním tohto nároku voči synovi pôvodnej zmluvnej strany, za súčasnej vedomosti žalobcov a ich právneho zástupcu o premlčaní nároku, musia prevážiť akékoľvek iné dôvody. Zo strany žalobcov ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by vysvetlili oneskorené podanie žaloby, nezazneli. Pokiaľ ide o majetkové, zárobkové a osobné pomery žalobcov, spoločný príjem žalobcov nevedie k nemožnosti náhrady trov konania, keďže majú stabilný príjem. Majetkové a zárobkové pomery žalovaného nie sú v kontraste s pomermi žalobcov, preto ani to nemôže byť dôvodom pre nepriznanie

náhrady trov konania. Žalobcovia premlčaný nárok rozširovali a nadbytočne vytvárali prácu navyše. Žalovaný bol ochotný pristúpiť aj k splácaniu trov konania vo forme splátok. Žalobcovia pritom náhradu trov konania od žalobcu požadovali. Pre nepriznanie náhrady trov konania neboli splnené predpoklady, a to ani čiastočne a takéto rozhodnutie je neprimerane tvrdým postihom pre žalovaného.

3. Žalobcovia navrhli potvrdenie uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Poukázali na predchádzajúce podania žalobcov, v ktorom dostatočne podrobne opísali skutkový ako aj právny stav veci. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je správne a dostatočne odôvodnené. Žalovaný v odvolaní selektívne zohľadňuje len vlastné záujmy, bez akéhokoľvek náznaku na objektívne popísanie skutkových okolností. Argumentácia žalovaného ohľadne rôznych podvodných konaní voči jeho osobe, nemá pre účely daného konania žiadnu relevanciu (najmä prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech G. L.). Žalovaný ničím nepreukázal zhoršený zdravotný stav. Uvedená skutočnosť nemá relevantný vplyv na dané konanie. Pokiaľ by mal platiť opak, tak rovnako aj žalobcovia môžu argumentovať zhoršeným zdravotným stavom žalobkyne 2/, ktorá dlhodobo podstupuje komplikovanú liečbu. Zhoršený zdravotný stav žalobkyne taktiež nebol žalovaným zohľadnený. Žalobcovia tiež namietal argument žalovaného, že jeho majetkové pomery nie sú v kontraste s pomermi žalobcov. Tí nedisponujú žiadnym majetkom čo i len v približnom rozsahu, v akom ho nadobudol žalovaný v dôsledku dedičského konania po svojom otcovi I. T.. Žalovaný opomenul i skutočnosť, že žalobcovia vzali žalobu späť v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov na vedenie súdneho konania (predovšetkým na doplatenie súdneho poplatku) a nie v dôsledku nedostatku hmotnoprávnych či procesnoprávnych prvkov. Právny nárok žalobcov v konaní nebol sporný (nebol ani žalovaným spochybnený). Podľa názoru súdu je len premlčaný. S predmetným názorom súdu prvej inštancie žalobcovia nesúhlasili. Súčasne žalobcovia poukázali na morálny a hodnotový rámec celého konania. V predmetnom konaní žiadali vrátiť od žalovaného späť len to, na čo mali nárok, teda sumu 46.114,50 eur, ktorú sumu reálne zaplatili, avšak z týchto peňazí doposiaľ nemajú absolútne nič. U oboch strán sporu došlo k úmrtiam rodinných príslušníkov a tieto skutočnosti podstatným spôsobom sťažili reálny výkon a ochranu práv a právnych záujmov. Akákoľvek argumentácia ohľadne oneskoreného podávania žaloby v danom prípade nebola opodstatnená.

4. Odvolací súd podľa po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( ), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Citované zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn. ).

7. Dotknuté ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad o náhrade trov konania (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ). Uvedené ustanovenie teda slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené právo alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré pri tomto konaní dôvodne vynaložil (porov. uznesenie NS SR sp. zn. ).

8. Rozhodovanie o nákladoch konania nesmie byť len mechanickým posudzovaním výsledkov sporu bez komplexného zhodnotenia rozhodnutia v merite veci, ale má byť zrejmým a logickým ukončením celého súdneho konania (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. ).

9. Aplikáciu ustanovenia skúma súd vždy z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie preto dôvodne pristúpil k skúmaniu predpokladov uplatnenia moderačného práva a dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe aplikácie ustanovenia , odkazom na okolnosti hodné osobitného zreteľa, majúce charakter výnimočnosti.

10. pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vyžaduje kumulatívne spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, pričom nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. , ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ).

11. K aplikácii ustanovenia môže dôjsť aj z aspektov sociálnych. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa však súd prihliada na sociálne pomery obidvoch strán sporu, teda nielen strany, ktorú by zaťažovala povinnosť náhrady trov konania, ale aj tej, ktorej majetková sféra by bola nepriznaním náhrady trov konania dotknutá.

12. V posudzovanej veci možno existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa opodstatnene vzhliadnuť predovšetkým v okolnostiach danej veci. Žalobcovia 1/, 2/ sa domáhali vrátenia žalovanej sumy predstavujúcej vydanie bezdôvodného obohatenia, v dôsledku odpadnutia právneho dôvodu, na základe ktorého boli vyplatené peňažné prostriedky vo výške 46.114,50 eur právnemu predchodcovi žalovaného (podľa zmluvy o budúcej zmluve malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu za dohodnutú kúpnu cenu 92.228,97 eur, splatnú v troch splátkach). Oprávnená strana svoj záväzok zo zmluvy o budúcej zmluve splnila, zaplatením prvých dvoch splátok v celkovej výške 46.114,50 eur, ktorú skutočnosť žalobcovia preukazovali príjmovým pokladničným dokladom na sumu 50.000 Sk (1.659,70 eur) a príkazom na úhradu vo P. banke na účet označený v zmluve o budúcej zmluve. Na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí diela bol predmetný byt aj odovzdaný oprávnenej strane do užívania (v súlade s čl. II. ods. 2 zmluvy o budúcej zmluve), ktorá podľa zmluvy vykonala interiérové úpravy bytu. Tretiu časť kúpnej ceny oprávnená strana nezaplatila, keďže nedošlo k podpísaniu kúpnej zmluvy (podľa čl. IV. zmluvy o budúcej zmluve malo dôjsť k zaplateniu zostatku kúpnej ceny po podpísaní riadnej kúpnej zmluvy). Žalobcovia ako oprávnená strana zo zmluvy o budúcej zmluve, boli však nútení z predmetného bytu odísť, z dôvodu obáv o vlastnú bezpečnosť a zdravie, v dôsledku zásahov do výkonu ich užívacieho práva zo strany viacerých záujmových skupín, zaujímajúcich sa o majetky právneho predchodcu žalovaného (odvŕtavaním zámkov z dverí, hrozbami odpojenia elektrickej a plynovej prípojky a iných nátlakových akcii). Vzhľadom na neúnosnosť situácie a absenciu osoby, s ktorou by bolo možné jednať a uzatvoriť kúpnu zmluvu (právny predchodca žalovaného bol nezvestný, unesený a zavraždený, dedičstvo po ňom neprejednané), žalobcovia byt opustili a následne rokovali so žalovaným, ktorý ako jediný dedič a univerzálny právny nástupca povinnej strany, vstúpil do všetkých záväzkov po svojom právnom predchodcovi. Vlastnícke právo k predmetnému bytu však žalovaný previedol kúpnou zmluvou zo dňa 3. júna 2010 na tretiu osobu (G. L., voči ktorému si v rámci trestného konania uplatnil náhradu škody z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny a ktorého žalovaný o existencii záväzku vo vzťahu k predmetnému bytu informoval).

13. S poukazom na vyššie uvedené okolnosti danej veci, žalobcovia sa domáhali navrátenia finančných prostriedkov (o ktoré prišli, ako aj o nehnuteľnosť, ktorá mala predstavovať ich protihodnotu), vydaním bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, konkrétne značnej časti dohodnutej kúpnej ceny, na základe zmluvy o budúcej zmluve, z ktorej si ako zmluvná strana záväzky riadne splnili, na rozdiel od povinnej strany. Preto ak sa žalobcovia domáhali vyrovnania majetkovej ujmy na ich strane, vydaním bezdôvodného obohatenia právnym nástupcom povinnej strany, nejednalo sa o svojvoľné uplatňovanie práva.

14. Súd prvej inštancie preto dôvodne prihliadal na vyššie uvedené okolnosti, ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pri rozhodovaní o zastavení konania a o náhrade trov konania, po späťvzatí žaloby žalobcami pred začatím pojednávania (v dôsledku vznesenej námietky premlčania protistranou a vyjadrenia predbežného právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie). Nepriznanie náhrady trov žalovanej strane nepredstavovalo neprimerane tvrdý postih voči žalovanému a neodporovalo ani dobrým mravom.

15. Žalobcovia vyjadrili už v žalobe odlišný právny názor na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k ich uplatňovanému nároku, odvíjajúc počiatok trojročnej objektívnej premlčacej doby od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k dedičstvu, po právoplatnom skončení dedičského konania (kedy žalovaný nadobudol peňažné prostriedky vymáhané žalobcami, t.j. až 31. marca 2015) a od nasledujúceho dňa začala plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá uplynula až 1. apríla 2018, teda po podaní žaloby žalobcami. Argumentovali, že hoci v zmysle prechádza dedičstvo na právnych nástupcov už smrťou poručiteľa, platí ustálený záver, že po dobu dedičského konania sú dedičia len v postavení domnelých, tzv. putatívnych dedičov a z toho dôvodu nemôžu reálne vykonávať tie práva k dedičstvu, ktoré prináležia oprávnenému vlastníkovi. Tieto práva môžu vykonávať až po právoplatnom skončení dedičského konania, teda od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k dedičstvu (odkazujúc na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. a uznesenie NS ČR sp. zn. ). Dedič je vlastníkom dedičstva až potom, čo sa tak deklaruje v dedičskom konaní. Námietku premlčania vznesenú žalovaným preto žalobcovia považovali za nedôvodnú.

16. Odvolací argument žalovaného, že nárok žalobcov žalovaný nikdy neuznal, keďže žalobcovia opierajú svoj nárok o zmluvu z roku 2005 a žalovaný nevie potvrdiť žiadne skutočnosti ohľadom tejto dohody, nemohol obstáť. Zo záznamu zo stretnutia žalovaného s právnym zástupcom žalobcov zo dňa 19. októbra 2017 (podpísaný žalovaným) vyplýva, že kupujúceho G. L. (ktorému žalovaný ako opatrovník na základe súdneho rozhodnutia previedol predmetný byt kúpnou zmluvou) žalovaný informoval o existencii záväzku žalobcov vo vzťahu k predmetnému bytu a za prítomnosti svedkov niekoľkokrát žiadal, aby uvedenú záležitosť dal G. L. vyriešiť v ich prospech (ten uviedol, že je to vyriešené, preto ďalej sa touto záležitosťou žalovaný nezaoberal). V písomnom vyjadrení k výzve žalobcov na zaplatenie žalobného nároku, žalovaný uviedol, že pohľadávku neuznáva, považuje ju za premlčanú. Prihliadajúc na správanie žalovaného pred začatím sporu, ako aj po podaní žaloby, postoj žalovaného nebolo možné vyhodnotiť ako kvalifikované popretie tvrdení žalobcov, keďže samotné neuznanie nároku je nepostačujúce.

17. V kontexte uvedeného bol preto bez právneho významu poukaz žalovaného, že bol len právnym nástupcom zmluvnej strany svojho právneho predchodcu.

18. Vo vzťahu k plynutiu času do uplatnenia práva žalobcov na súde, nemožno prehliadať ani skutočnosť, že k rozhodnutiu o vyhlásení za mŕtveho právneho predchodcu žalovaného došlo až v roku 2014 (dedičské konanie skončilo v roku 2015) a do uvedenej doby o majetok právneho predchodcu (vzhľadom na tvrdenia strán konania) prejavovali záujem tretie osoby a organizované skupiny, pričom negatívne dôsledky tohto záujmu zasiahli práve žalobcov (ako oprávnenú zmluvnú stranu), ktorí boli nútení vysťahovať sa z predmetného bytu v záujme ochrany svojho života a zdravia. V tejto súvislosti je potom potrebné vyhodnocovať aj správanie sa oprávnenej strany zo zmluvy (žalobcov), vo vzťahu k možnostiam uplatňovania práv zo zmluvy o budúcej zmluve.

19. Práve tieto mimoriadne okolnosti mali v posudzovanej veci charakter výnimočnosti, odôvodňujúce aplikáciu moderačného práva súdu k náhradovej povinnosti strany konania.

20. Postoj žalobcov v danom spore, spočívajúci v späťvzatí žaloby po predbežnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, nemožno hodnotiť v ich neprospech (súd prvej inštancie vyslovil odlišné právne posúdenie počiatku plynutia premlčacej doby a súčasne vyslovil názor aj vo vzťahu k vzneseniu námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi). Je potrebné uviesť, že v dôsledku premlčania práva nárok oprávnenej strany nezaniká, ale sa oslabuje (naďalej trvá ako naturálna obligácia), pričom v dôsledku námietky premlčania uplatňovaný nárok nie je možné v súdnom konaní priznať (porov. rozhodnutie NS ČR ).

21. Žalobcovia vstupovali do predmetného sporu s odlišnou právnou argumentáciou, týkajúcou sa jedinej právne významnej námietky (premlčania) protistrany, ktorej vznesenie je možné posudzovať aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Uplatňovanie ochrany svojich práv žalobcami na súde preto nemožno bez ďalšieho hodnotiť ako zjavne bezúspešné, hoci žalovaný premlčanie namietal už pred podaním žaloby.

22. Na vyššie uvedené závery nemá vplyv skutočnosť, že obidve strany využili svoje právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom v spore, ako aj snahu o využitie prostriedkov procesnej obrany a útoku, v štádiu pred otvorením pojednávania a začatia vykonávania dokazovania. Žalobcovia sa domáhali navrátenia majetkovej hodnoty, o ktorú prišli vo vzťahu k subjektu, na strane ktorého malo bezdôvodné obohatenie spočinúť. Ak žalovaný v odvolaní tvrdí, že zo svojej pozície urobil všetko, aby došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci, ponúkajúc žalobcom pomoc pri uplatnení nárokov v prebiehajúcom trestnom konaní, tak nie je zrejmé o aké riešenie sa žalovaný snažil v súvislosti s navrátením finančných prostriedkov žalobcami, ako ani súvis s prebiehajúcim trestným konaním.

23. Nedôvodná bola aj odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa majetkových, zárobkových a osobných pomerov žalobcov, poukazujúca na ich spoločný príjem a na skutočnosť, že zárobkové a majetkové pomery žalovaného nie sú v kontraste s pomermi žalobcov. Ustanovenie neslúži ako nástroj sociálnej politiky a jeho prostredníctvom súd nemôže zmierňovať, či odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami (porov. rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. ).

24. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 15.8.2018 č. k. -108 bolo žalobcom priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 90%, v dôsledku ich nepriaznivých majetkových a sociálnych pomerov. Žalobcovým príjmom (študent vysokej školy) bol sirotský dôchodok vo výške 264,13 eur. Žalobkyňa bola poberateľkou starobného a vdovského dôchodku v celkovej výške 680,10 eur. Kontrast majetkových pomerov strán konania vyplýval práve z predložených osvedčení o dedičstve, keď čistá hodnota dedičstva po právnom predchodcovi žalobcov predstavovala sumu 38.812,235 eur (všeobecná cena majetku poručiteľa 45.039 eur a výška dlhov 6.226,765 eur). Podľa osvedčenia o dedičstve čistá hodnota dedičstva po právnom predchodcovi žalovaného predstavovala sumu 2 744 731,16 eur (aktíva 2 744 731, 16 eur a pasíva 0).

25. S poukazom na vyššie uvedené preukázané skutočnosti, odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobcov je daná existencia skutočností odôvodňujúcich záver o uplatnení moderačného práva súdu, vyplývajúceho z ustanovenia , vzhľadom na individuálne okolnosti danej veci, majúce charakter výnimočnosti, zohľadňujúc aj sociálny aspekt, a to na strane obidvoch strán sporu. Skutočnosť, že žalovaný bol právnym nástupcom povinnej strany zmluvy o budúcej zmluve a aj voči nemu malo byť postupované protiprávne, nebola právne významná pre daný spor.

26. V dôsledku aplikovania výnimky zo všeobecného pravidla zodpovednosti za procesné zavinenie na zastavení konania, každá zo strán konania (zastúpená právnym zástupcom) bude znášať vynaložené trovy konania pred súdom prvej inštancie bez ich náhrady protistranou.

27. Odvolací súd preto podľa uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania ako vecne správne potvrdil.

28. Z dôvodu, že žalobcovia 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, podľa v spojení s a vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalobcovia 1/, 2/ majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.