Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23S-56-2020.pdf
PDF · 86.29 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/56/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Strojárne PKH, a.s., so sídlom Zvolenská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 330 230, právne zastúpený: JUDr. Ing. Bernardom Pekárom, PhD., advokátom, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/4703117/2013/S. zo dňa 17.10.2013, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, vrátane trov kasačného konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 24.01.2014 žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/4703117/2013/S. zo dňa 17.10.2013 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím príslušný daňový úrad vo vyrubovacom konaní určil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2008 v sume 32 262,46 Eur.
2. Žalobca v žalobe namietal nezákonný postup žalovaného, v dôsledku ktorého došlo k porušeniu práv žalobcu, namietal hodnotenie dôkazov v rozpore so zákonom, ako aj skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom, ak žalobcom podané odvolanie proti žalobou napadnutému rozhodnutiu považoval za oneskorene podané, čo bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 13.12.2013. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, ktorý za deň doručenia, od ktorého začala žalobcovi plynúť lehota na podanie odvolania, považoval deň 08.11.2013 ako posledný deň 15-dňovej lehoty od uloženia nevyzdvihnutej písomnosti na pošte v zmysle § 31 ods. 3 Daňového poriadku a tvrdil, že v zmysle platnej judikatúry súdov (nález Ústavného súdu SR I. ÚS 119/07) bolo potrebné za deň skutočného doručenia považovať až deň, kedy si adresát prevzal jemu doručovanú písomnosť, k čomu v danom prípade došlo až dňa 25.11.2013.
4. Podstatná časť žaloby obsahuje žalobné dôvody, ktorými žalobca namietal vecnú stránku žalobou napadnutého rozhodnutia Daňového úradu Banská Bystrica o určení rozdielu DPH zo dňa 17.10.2013, nesprávne právne posúdenie veci, nezákonnosť pri vykonávaní daňovej kontroly, v procese dokazovania vo vyrubovacom konaní.
5. Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe navrhol zastaviť konanie podľa § 250d ods. 3 O. s. p. pre zmeškanie lehoty na podanie žaloby, vychádzajúc z názoru, že žalobou je napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 08.11.2013, preto zákonná 2-mesačná lehota plynúca od doručenia rozhodnutia žalobcovi uplynula 08.01.2014, pričom žaloba bola podaná na súde až dňa 24.01.2014.
Eventuálne navrhoval žalobu ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O. s. p., nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.
6. Po predchádzajúcich rozhodnutiach o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov spojených s rozhodnutím o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku a jeho následnom zrušení správnym súdom v dôsledku zaplatenia poplatku v lehote na podanie odvolania proti zastavujúcemu rozhodnutiu, správny súd pristúpil k posúdeniu procesných podmienok konania, výsledkom čoho bolo vydanie uznesenia č. k. 23S/9/2014-73 zo dňa 28.07.2016 o odmietnutí správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ktorú správny súd vyhodnotil ako neprípustnú, pretože smeruje proti rozhodnutiu daňového úradu (žalobca sa domáha zrušenia rozhodnutia daňového úradu a vrátenia veci daňovému úradu na ďalšie konanie) a zároveň z dôvodu, že toto rozhodnutie daňového úradu nadobudlo právoplatnosť, lebo odvolanie proti nemu bolo podané po lehote vzhľadom na fikciu doručenia prvostupňového rozhodnutia podľa ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorej rozhodnutie bolo doručené dňa 08.11.2013, a teda odvolanie podané dňa 10.12.2013 bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Vychádzal pritom, v tom čase z nejednotnej rozhodovacej praxe súdov, avšak prikloniac sa k právnemu názoru vyplývajúcemu napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/22/2014 zo dňa 19.05.2015, ako aj z dostupného komentára Daňového poriadku, že ak si adresát zásielku v zákonom určenej lehote neprevezme, znáša sám následky počiatku plynutia odvolacej lehoty, napriek tomu, že poštové predpisy umožňujú prevzatie zásielky do 18 dní a Daňový poriadok do 15 dní od uloženia zásielky (§ 31 ods. 3).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžfk/53/2017 zo dňa 30.04.2020, na základe kasačnej sťažnosti žalobcu zrušil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/9/2014-73 zo dňa 28.07.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil jednoznačný právny názor, že odvolanie proti rozhodnutiu daňového úradu bolo podané včas a poukázal pritom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ohľadom problematiky kolízie faktického doručenia písomnosti s nastúpením účinkov fikcie doručenia (napr. rozsudok sp. zn. 8Sžf/65/2016 zo dňa 29.03.2018, uznesenie sp. zn. 3Sžo/27/2016 zo dňa 18.10.2017, sp. zn. 3Sžk/24/2017 zo dňa 18.04.2018 a sp. zn. 8Sžf/6/2016 zo dňa 26.04.2018). Konštatoval, že k aplikácii ustanovení upravujúcich náhradné doručenie môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Zaviazal správny súd vysloveným právnym názorom vo veci o včasnosti podania odvolania a uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vec opätovne prejednať a posúdiť, či sú splnené všetky procesné podmienky na meritórne prejednanie žaloby žalobcu, a to vzhľadom na jednotlivé žalobné dôvody a vymedzený petit žaloby, v ktorom sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 9601401/5/4703117/2013/S. zo dňa 13.10.2013.
8. V intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu SR správny súd opakovane posudzoval splnenie procesných podmienok konania v zmysle § 97 SSP. Vzhľadom na prechodné ustanovenia § 491 ods. 1, ods. 2 SSP, správny súd pokračoval v konaní podľa Správneho súdneho poriadku, pričom akceptoval právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 01.07.2016 a zároveň zohľadnil, že nemožno uplatňovať ustanovenia SSP, ktoré by boli v neprospech žalobcu.
9. Žaloba bola podaná dňa 24.01.2014, t. j. za účinnosti O. s. p. Náležitosti správnej žaloby vyplývali z ustanovenia § 249 ods. 2 SSP, medzi ktoré okrem iných patrí aj uvedenie konečného návrhu žalobcom. V zásade identická právna úprava je obsiahnutá v ustanovení § 182 ods. 1 písm. h) SSP.
10. Podľa § 249 ods. 2 O. s. p.; žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
11. Podľa § 182 ods. 1 písm. h) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť návrh výroku rozhodnutia (ďalej len "žalobný návrh").
12. Je zrejmé, že žalobca v petite žaloby uviedol, že žiada zrušiť rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/470317/2013/S. zo dňa 17.10.2013 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca nežiadal výslovne zrušiť Oznámenie daňového úradu zo dňa 13.12.2013, ktorým bol žalobca vyrozumený o oneskorene podanom odvolaní s tým, že nebude v rámci odvolacieho konania preskúmavaná správnosť prvostupňového rozhodnutia na základe ním podaného odvolania.
13. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobca nesúhlasí aj s postupom žalovaného tvrdiac, že daňové orgány sa nevysporiadali s jeho odvolaním, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práv, pričom žalovaný v Oznámení zo dňa 13.12.2013 uviedol informácie nezodpovedajúce skutočnosti zastávajúc názor, že odvolanie bolo podané včas.
14. Správny súd sa preto zaoberal posúdením, či postačuje pre vymedzenie predmetu konania namietnutie postupu len v texte žaloby bez formulácie petitu, pričom dospel k záveru, že žaloba musí obsahovať petit a skutkové a právne odôvodnenie. Vadou je pokiaľ žaloba obsahuje iba petit bez skutkového a právneho odôvodnenia, ale vadou je aj skutočnosť, ak žaloba obsahuje len skutkové a právne odôvodnenie, ale neobsahuje petit. Za žalobný nárok, teda predmet konania nemožno považovať iba petit, ale aj skutkové a právne odôvodnenie, pričom ale petit žaloba musí obsahovať vždy.
15. Z judikovanej súdnej praxe vyplýva, že žalobca mal povinnosť formulovať návrh rozsudku na zrušenie konkrétneho rozhodnutia orgánu verejnej správy a vrátenie veci na ďalšie konanie aj do prijatia SSP (porovnaj R 95/2004). Ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. upravovalo, že žaloba (okrem iných náležitostí) musí obsahovať uvedenie, „aký konečný návrh žalobca robí“. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku výslovne ukladá žalobcovi povinnosť formulovať žalobný návrh - petit. Petit musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný.
16. Je zrejmé, že opatrenia (rôzne listy, oznámenia, dotýkajúce sa práv a povinností účastníkov správneho konania) v čase účinnosti O. s. p. boli predmetom súdneho prieskumu, a to v zmysle obsiahlej rozhodovacej súdnej praxe a ustálenej judikatúry. Súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR pod sp.zn. PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 8Sžf/29/2010, 5Sžp/5/2011, 5Sžf/l/2011, z ktorých vyplýva, že predmetom súdneho prieskumu môžu byť i také rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré formálne nemajú zákonom požadované náležitosti, ale dotýkajú sa práv alebo právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Je nepochybné, že Oznámenie žalovaného zo dňa 13.12.2013 takýto charakter má, nakoľko z neho vyplýva, že žalovaný takto formálne vybavil odvolanie žalobcu zo dňa 10.12.2013 proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9601401/5/470317/2013/S. zo dňa 17.10.2013 a podaným odvolaním vo veci samej sa nemienil zaoberať tvrdiac, že toto odvolanie je podané po lehote. Žalobcovi, resp. právnemu zástupcovi žalobcu preto nič nebránilo vymedziť v žalobe predmet konania v súlade s § 249 ods. 2 O. s. p., tak, aby zodpovedal ním sledovanému cieľu, ak mienil dosiahnuť v dôsledku nezákonného postupu daňového úradu pri posudzovaní včasnosti odvolania, zrušenie Oznámenia žalovaného zo dňa 13.12.2013.
17. Konanie o predmetnej správnej žalobe je ovládané dispozičným princípom, z čoho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzeným. Uplatňuje sa zásada iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán). Žaloba musí v petite obsahovať presné označenie rozhodnutia, ktoré žalobca napáda a žiada zrušiť, čím je vymedzený predmet súdneho prieskumu.
18. V danom prípade, v konaní pred správnym súdom, ktoré je ovládané dispozičným princípom bolo preto potrebné označenie konkrétneho rozhodnutia v petite žaloby, ktoré žiada žalobca preskúmať a zrušiť. Žalobca pritom uviedol v petite, t. j. vo vyjadrení aký konečný návrh robí, len rozhodnutie daňového úradu zo dňa 17.10.2013, a nie Oznámenie zo dňa 13.12.2013 o nevybavení jeho odvolania. Súd vzhľadom na svoju procesnú pozíciu nad stranami, nemôže nahradiť za žalobcu petit žaloby. Došlo by k porušeniu dispozičnej zásady, pričom dispozičný princíp obsiahnutý v § 5 ods. 5 SSP sa uplatňuje bezvýhradne, z čoho vyplýva, že konanie možno začať len na základe žaloby, ktorou je vymedzený predmet súdneho konania, a to najmä označením konkrétneho rozhodnutia napadnutého žalobou. Len žalobca určuje, ktoré rozhodnutie má byť preskúmané súdom a v akom rozsahu. Neprináleží to správnemu súdu, ani nemôže takto postupovať ako nezávislý a nestranný štátny orgán. Výber konkrétneho mechanizmu súdnej nápravy pochybení orgánu verejnej správy, t. j. aký druh žaloby podá, resp. ktoré rozhodnutie, či opatrenie napadne správnou žalobou je ponechaný celkom na dispozičnej vôli žalobcu. Súd konajúci v správnom súdnictve nesmie vo vzťahu k prostriedku súdnej nápravy zvoleného účastníkom zaujať žiadne iné stanovisko a hodnotenie ako iba to, či tento prostriedok bol účastníkom zvolený správne vzhľadom na ním sledovaný cieľ. Navyše, za účelom zachovania postavenia nestranného súdneho orgánu (dominus litis) ani nesmie účastníka v konaní upozorňovať
na nevhodnosť ním zvoleného prostriedku súdnej nápravy, poprípade namiesto účastníka sformulovať iné nároky rozdielne od požadovaného petitu návrhu (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 9/05 zo dňa 13.01.2005).
19. Z judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/42/2015 zo dňa 02.02.2016 vyplýva, že ak odvolanie spĺňa náležitosti, je povinnosťou správneho orgánu preskúmať ho v odvolacom konaní, inak dochádza k odňatiu práva na preskúmanie prvostupňového správneho rozhodnutia v odvolacom konaní.
20. Najvyšší súd SR v zrušujúcom uznesení jednoznačne uzavrel, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Banská Bystrica č. 9601401/5/470317/2013/Mad zo dňa 17.10.2013 bolo podané včas. Správny súd preto s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR konštatuje, že je potrebné, aby bolo o ňom riadne rozhodnuté v odvolacom konaní. Oznámenie daňového úradu zo dňa 13.12.2013 netvorí prekážku res iudicata, na čom nič nemení ani fakt, že opatrenie ako také je samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu (bolo aj podľa O. s. p. - v zmysle ustálenej judikatúry). V predmetnej veci sa však žalobca nedomáhal zrušenia opatrenia žalovaného - Oznámenia zo dňa 13.12.2013, ani nepodal žalobu proti nečinnosti v zmysle § 250t O. s. p.
21. Z dôvodov vyššie uvedených, po opätovnom posúdení splnenia procesných podmienok konania (§ 97 SSP), správny súd dospel k záveru, že ak žaloba smeruje proti neprávoplatnému prvostupňovému rozhodnutiu daňového úradu (nespôsobilému predmetu súdneho prieskumu), a bola podaná pred tým, ako bolo o včas podanom odvolaní riadne rozhodnuté v odvolacom konaní, je žaloba neprípustná a zároveň podaná predčasne, čo je dôvodom pre jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. c) a písm. g) SSP.
22. O náhrade trov konania, vrátane trov kasačného konania správny súd rozhodol podľa § 170 ods. 1 písm. a) SSP, v zmysle ktorého podľa výsledku konania nemá žiaden z účastníkov konania právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd rozhodol o trovách konania podľa výsledku konania, pričom nebol zistený ani dôvod pre aplikáciu § 171 ods. 1, 2 SSP, preto vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca nebol so svojou žalobou úspešný, v dôsledku čoho mu nebolo možné priznať náhradu trov konania, a to ani trov kasačného konania, bez ohľadu na výsledok konania pred kasačným súdom. Kasačné konanie je len jednou fázou konania na základe podanej žaloby žalobcom, pričom v predmetnom prípade sa nejedná o konečné rozhodnutie kasačného súdu vo veci, ak ním došlo k zrušeniu uznesenia správneho súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov X:X (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 a contrario SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.