Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Z.. E. F., H.. XX.XX.XXXX, C. H. X. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Vieroslava Bednárová, advokátka, IČO: 47250631, so sídlom Slovenská č. 69, 080 01 Prešov proti žalovanému: Z.. A. M., H.. XX.XX.XXXX, C. L. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený: Mgr. Ivan Mazanec, IČO: 42344671, so sídlom Metodova 12, 080 01 Prešov, o zaplatenie 31.829,18 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 15 003,51 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou došlou súdu dňa 10.01.2020 sa žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia sumy 31829,18 € na tom skutkovom základe, že ide o škodu spôsobenú jej spáchaným trestným činom žalovaného.

2. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 14.05.2020 a tento sa k nej žiadnym spôsobom nevyjadril, teda tvrdenia žalobkyne nepoprel.

3. Predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.06.2020 bolo žalovanému doručené dňa 14.05.2020. Ten požiadal e-mailom zo dňa 15.06.2020 (teda až po mesiaci od doručenia predvolania a týždeň pred pojednávaním) o odročenie pojednávania z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Súd ho na špecifikáciu a preukázanie tohto dôvodu vyzval výzvou zo dňa 15.06.2020 a to jednak písomne a jednak elektronicky na e-mailovú adresu, z ktorej žalovaný zaslal žiadosť o odročenie pojednávania. Na výzvu žalovaný nereagoval. Súd teda dôvod na odročenie pojednávania nemal za daný. 3.1. Vo veci prebehlo pojednávanie dňa 22.06.2020 a tohto pojednávania sa žalovaný nezúčastnil. Keďže na základe výpovede žalobkyne na tomto pojednávaní mal súd skutkový stav za nesporný (podrobne nižšie), na ďalšie pojednávanie už žalovaného nepredvolával a o termíne upovedomil iba jeho právneho zástupcu. Žalovaný sa pojednávania dňa 01.10.2020 zúčastnil, pričom právny zástupca navrhol ako dôkaz jeho výsluch na preukázanie skutočností, že žalovaný sa podvodného konania voči žalobkyni nedopustil, žiadnu škodu jej nespôsobil a naopak žalobkyňa mu vracala peniaze jej ním požičané. Podľa Čl. 46 SR (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Podľa Čl.5 - Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Podľa Čl.8 - Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Podľa - (1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Podľa (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 3.2. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>, podľa ktorého môže súd (v rozsahu ustanovenom zákonom) odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Ustanovenie zakotvuje právnu povinnosť () a sankciu za jej porušenie ( a ). Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Ide o špecifikáciu všeobecnej procesnej povinnosti riadneho vedenia sporu (procesná diligencia). V prípade porušenia povinnosti predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas môže nastúpiť sankcia predpokladaná v a . Predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v , druhá veta. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. 3.3. Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované (dostatočne určité). Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou. 3.4. Z vyššie citovaných právnych predpisov vyplýva, že právo na súdnu ochranu nie je neobmedzené. Možno ho vykonávať iba v rámci a spôsobom stanoveným Účasť strany sporu na pojednávaní je jej právom a nie povinnosťou. Ak však strana sporu neodôvodnene toto právo nevyužije, pripravuje sa tým o možnosť využitia niektorých procesných práv. Vo vzťahu k vykonanému prvému pojednávaniu súd uvádza, že žalovaný sa ho nezúčastnil dobrovoľne. Ním v žiadosti uvádzaný dôvod o odročenie pojednávania súd neaproboval, keďže žalovaný nepreukázal, čo mu skutočne neumožňuje na pojednávaní sa zúčastniť a prečo určitá skutočnosť (brániaca mu v účasti a preukázaná) má pre neho väčší význam, ako súdne pojednávanie, v ktorom je po ňom požadované zaplatenie cca 31000 €. 3.5. Ak sa teda žalovaný nevyjadril k žalobe, nezúčastnil sa bezdôvodne prvého pojednávania a teda podstatné tvrdenia žalobkyne nepoprel, mal súd žalobkyňou tvrdený skutkový stav za nesporný. Potom, ak sa žalovaný zúčastnil aj bez predvolania druhého pojednávania, neznamená to, že mohol

sanovať jeho dovtedajšiu úplnú pasivitu. Ním prostredníctvom právneho zástupcu vznesené tvrdenia o nedopustení sa protiprávneho konania vo forme trestného činu voči žalovanej, tak boli vznesené oneskorene a súd na nich podľa neprihliadal. Vzhľadom na uvedené aj navrhovaný dôkaz jeho výsluchom bol prednesený oneskorene a vzhľadom na viazanosť trestným rozsudkom (bližšie uvedené nižšie) ho súd nepovažoval za potrebný a preto ho zamietol. Rovnako súd zamietol aj návrh na vykonanie svedka Z. (vymyslená identita) a svedka C., ktorí mali vypovedať o vyplatení úveru žalobkyni, keďže túto otázku súd nepovažoval za spornú.

4. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúce: 4.1. Trestným rozkazom č.k. - 364, právoplatným dňa 27.07.2019 bol žalovaný uznaný vinným z pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221 ods.1, ods.2 Tresného zákona, že „v období od dňa 02.05.2016 do dňa 23.11.2016 vo U. a inde, vystupujúc ako Q. Z., toho času žijúci v D. E., kontaktoval prostredníctvom e-mailovej adresy Q..L. F. O., získal si jej dôveru a pod rôznymi zámienkami o biznis projektoch a vážnej autonehode za účelom vyplatenia svojich podĺžností voči iným subjektom, od nej vylákal viacero finančných pôžičiek v celkovej výške 23800 €, ktoré mu poškodená odovzdala osobne alebo vkladala na jeho účet, čím jej týmto konaním spôsobil škodu vo výške 23800 €.“ 4.2. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že sa pozná so žalovaným dlhodobo a ten jej sprostredkoval elektronický kontakt s Q. Z.. Žalobkyňa presne uviedla kedy a za akým účelom požičala žalovanému sumy 5000 €, 6000 €, 1000 €, 5000 €, 700 €, 4000 € a 2100 €, spolu 23800 € z úveru, ktorý jej žalovaný pomohol vybaviť. Žalovaná predložila súdu aj úverovú zmluvu. Uviedla, že bolo dohodnuté, že úver bude splácať žalovaný, aby žalobkyňa nemala žiadnu ujmu a po návrate Q. Z., keď tento dá peniaze žalovanému, tento následne jednorazovo predmetný úver splatí. Žalobkyňa zároveň predložila prehľad zaplatených súm na predmetný úver, s tým že žalovaný zaplatil iba sumu 343,50 € dňa 15.02.2017, sumu 350 € dňa 15.03.2017, sumu 350 € dňa 15.04.2017 a sumu 698 € dňa 15.06.2017, spolu 1741,50 €. 4.3. Vzhľadom na to, že k včasnému popretiu skutočností tvrdených žalobkyňou zo strany žalovanej nedošlo, považuje súd tieto skutočnosti jako aj skutočnosti vyplývajúce z ňou predložených listín za nesporné.

5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah: 5.1. Podľa - Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa - Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. - Najvyšší súd SR v rozsudku z 29. apríla 1992 sp. zn. , uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993 vyslovil právny záver : „v občianskom súdnom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku a tým aj formou zavinenia predpokladaným ". Obdobné závery vyslovil najvyšší súd v uznesení zo 17. mája 2012 sp. zn. , pričom vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR uvedeného v jeho náleze z 23. novembra 2011 sp. zn. : „rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v občianskoprávnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal." Teda pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný právoplatne odsúdený, spôsobenie škody, potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný výklad , resp. totiž vyžaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu (jeho výrokovou časťou), a to vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin. Podľa R - 22/1979 - Při rozhodování o náhradě škody jsou soudy v občanském soudním řízení podle ustanovení o. s. ř. vázány rozhodnutím o tom, že byl spáchán trestný čin, přečin nebo přestupek a kdo je spáchal. Ustanovení o. s. ř. nelze vykládat izolovaně bez zřetele na ustanovení o. s. ř. Výrok rozhodnutí o tom, že byl spáchán trestný čin nebo přečin, neřeší rozsah a výši škody ani tehdy, je-li odškodnitelná újma pojmovým znakem trestného činu. Mezi výší škody uplatnitelnou v adhezním řízení a výší škody rozhodnou pro posouzení trestní stránky věci může být rozdíl (viz III/1964 Sbírky rozhodnutí a sdělení soudů ČSSR, str. 209). Soud v občanském soudním

řízení tedy není vázán ve smyslu ustanovení § 135 odst. 1 o. s. ř., pokud jde o výši škody. Nebylo by sice správné nevzít v úvahu závěry a zjištění učiněná v tomto směru v trestním řízení soudním, avšak v občanském soudním řízení musí být podle potřeby provedeny důkazy další a soud si musí učinit o výši škody vlastní odpovědný závěr podložený úplným zjištěním skutečného stavu věci. Jestliže pak soud v občanském soudním řízení zjistí podstatně odchylnou výši škody než trestní rozsudek, je vhodné uvážit podání podnětu ke stížnosti pro porušení zákona. Podľa rozsudku NS ČR (veľký senát) sp. zn. sp. zn. - Pro podvodné jednání je charakteristické, že klamavým předstíráním určité vůle jednající úmyslně zastírá svoji skutečnou vůli, spočívající v tom, aby se na úkor druhého účastníka smlouvy nebo třetí osoby nezákonně (protiprávně) obohatil. Obojí, tedy jak jednostranná simulace určité vůle, tak i skutečná vůle jednajícího, současně musí (podle představ jednajícího) zůstat při uzavření smlouvy před druhým účastníkem smlouvy skryty, neboť jinak (v případě vyzrazení sledovaného záměru druhému účastníkovi smlouvy) nemůže být účel smlouvy (nezákonné /protiprávní/ obohacení na úkor druhého účastníka nebo třetí osoby) zpravidla dosažen. Skutečná vůle jednajícího tedy při jeho podvodném jednání (má-li být dosažen jeho účel) představuje pohnutku ke smlouvě, popřípadě vnitřní výhradu (mentální rezervaci), které zůstaly neprojeveny. Na uvedeném závěru nic nemění ani to, že podvodně jednající účastník byl posléze soudem uznán vinným ze spáchání trestného činu podvodu podle ustanovení § 250 tr. zák. Skutečnost, že podvodné jednání posléze vyšlo najevo a že stník smlouvy z něj byl usvědčen, totiž nevypovídá ničeho o tom, zda jednání odsouzeného účastníka smlouvy v době uzavření smlouvy bylo známo (muselo být známo) druhému účastníku smlouvy a že při uzavření smlouvy nepředstavovalo jen účastníkem neprojevenou pohnutku, popřípadě vnitřní výhradu (mentální rezervaci). Neprojevená pohnutka nebo vnitřní výhrada (mentální rezervace) účastníka smlouvy, který jednal podvodně, tedy nezpůsobuje (bez dalšího) neplatnost smlouvy podle ustanovení § 37 odst. 1 nebo podle § 39 obč. zák. K definičním znakům právního státu patří princip právní jistoty a ochrany důvěry účastníků právních vztahů v právo. Součástí právní jistoty a ochrany důvěry účastníků právních vztahů v právo je rovněž respektování zásady „pacta sunt servanda“. Přijetí právního názoru o tom, že podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy má bez dalšího za následek (absolutní) neplatnost smlouvy, by ve svých důsledcích znamenalo, že druhý účastník smlouvy nemá právo na sjednané plnění, i kdyby smlouvu uzavřel vážně a i kdyby ji sám splnil (byl připraven splnit); újma, kterou by tím utrpěl, by mu mohla být nahrazena jen z důvodu odpovědnosti podvodně jednajícího účastníka za bezdůvodné obohacení nebo za škodu. Uvedené následky však nelze považovat z hlediska zásady „pacta sunt servanda“ za odpovídající. Uzavřenou smlouvu by totiž nebylo třeba splnit jen proto, že jednání jednoho z účastníků smlouvy bylo ovlivněno neprojevenou pohnutkou nebo poznamenáno vnitřní výhradou (mentální rezervací) o následném výkonu práv a povinností ze smlouvy, ačkoliv druhý z účastníků smlouvy ke sjednání závazku přistoupil vážně a podvodné jednání nebyl (v té době) schopen rozpoznat. Požadavek na výkon práv a povinností z občanskoprávních vztahů v souladu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 obč. zák.) současně vyžaduje, aby právní následky měla z důvodu právní jistoty jen taková vůle, která byla účastníkem smlouvy projevena, a aby proto účel (smysl) uzavřené smlouvy a ani její skutečný dopad do právních vztahů účastníků nebyl určován pohnutkou nebo vnitřní výhradou (mentální rezervací) podvodně jednajícího účastníka, ale postojem druhého účastníka. Smlouva, při jejímž uzavření jednal jeden z jejích účastníků podvodně, tedy nemůže být bez dalšího neplatná pro nedostatek vážné vůle (§ 37 odst. 1 obč. zák.) nebo z důvodu rozporu se zákonem (§ 39 obč. zák.). Naopak, právem musí být chráněn druhý účastník smlouvy a jen na něm může záviset, zda se dovolá omylu, který u něj podvodně jednající účastník při uzavření smlouvy vyvolal nebo jehož podvodně jednající účastník při uzavření smlouvy využil, a zda tím uplatní tzv. relativní neplatnost smlouvy ve smyslu ustanovení § 49a a § 40a obč. zák. Z uvedených důvodů dospívá také velký senát občanskoprávního a obchodního kolegia Nejvyššího soudu k závěru, že smlouva, při jejímž uzavření jeden z účastníků smlouvy úmyslně předstíral určitou vůli se záměrem, aby tím vyvolal u druhého účastníka omyl nebo aby tím využil jeho omylu, není neplatná podle ustanovení § 37 odst. 1 obč. zák. pro nedostatek vážné vůle nebo podle ustanovení § 39 obč. zák. pro rozpor se zákonem. Podvodné jednání jednoho z účastníků smlouvy při jejím uzavření je důvodem neplatnosti smlouvy podle ustanovení § 49a obč. zák., jehož se může úspěšně dovolat jen druhý účastník smlouvy (§ 40a obč. zák.).

6. Súd tak dospel k záveru, že žalobkyňa poskytla pôžičku žalovanému za rovnakých podmienok ako jej bol poskytnutý úver peňažným , pričom pôžičku jej mal žalovaný splácať tak, že bude platiť splátky peňažnému ústavu v stanovených lehotách splatnosti. Mesačné splátky mali výšku (z dôvodu

postupného navýšenia úveru) 246,82 €, 264,75 € a finálne 343,89 €. Zmluvu(y) o pôžičke považuje žalobkyňa za riadne uzavretú a jej relatívnej neplatnosti pre omyl sa nedovolala. Keďže splnenie záväzku Q. Z. voči žalovanému z dôvodu vymyslenej identity do úvahy neprichádzalo, nenastala ani predčasná splatnosť pôžičky a žalovaný je povinný ju plniť spôsobom ako je žalobkyňa povinná plniť peňažnému ústavu. Ku dňu rozhodnutia súdu boli splatné splátky 3 x 246,82 € (20.06.2016 - 20.08.2016), 2 x 264,75 € (20.10.2016 - 20.11.2016) a 45 x 343,89 € (15.01.2017 - 20.09.2020), spolu suma 16745,01 €. Keďže žalovaný zaplatil sumu 1741,50 €, tak suma ktorú dlhuje žalobkyni má výšku 15003,51 €. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá pre predčasnosť, keďže splatnosť splátok splatných po 20.09.2020 ešte nenastala. 7. Podľa - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7.1. Pomer úspechu strán sporu bol takmer rovnaký, preto súd nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu nepriznal, keďže úspech žalovaného bol 6% a vzhľadom na charakter sporu tento odôvodňuje v prospech žalobkyne aj použitie

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach.

Podľa - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.