Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obdo/41/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. K. R., nar. X., bytom

N., B., zast. JUDr. P. B., advokátom so sídlom K., B. proti ţalovanému: T. M., nar. X., trvale

bytom H., M., t.č. na neznámom mieste, o náhradu škody v sume 2 819,97 eur s

príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k.

- 84 zo dňa 24. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k.

- 84 zo dňa 24. marca 2010 v spojení s rozsudkom Okresného súdu M. č.k.

– 57 zo dňa 25. mája 2009 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ţalobca sa ţalobou doručenou Okresnému súdu Martin dňa 02.07.2008 domáhal

vydania platobného rozkazu, ktorým by sa ţalovanému uloţila povinnosť zaplatiť ţalobcovi

84 954,50 Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 60 000 Sk od 16.06.2005 do

zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a z

trov právneho zastúpenia. Ţalobu odôvodnil tým, ţe právoplatným rozsudkom Okresného

súdu Martin v konaní sp.zn. bola spoločnosť S., s.r.o., K. zaviazaná zaplatiť

ţalobcovi 60 000 Sk so 6 % ročným úrokom z omeškania od 16.06.2005 do zaplatenia a trovy

konania 24 954,50 Sk. Za spoločnosť S., s.r.o. konal a škodu spôsobil konateľ – ţalovaný,

ktorý bol za uvedený skutok právoplatne odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu

Martin. S náhradou škody bol ţalobca odkázaný na občianskoprávny súd. Právny zástupca

ţalobcu vyzval ţalovaného na náhradu tejto škody listom zo dňa 07.03.2008, avšak

bezvýsledne. Titulom náhrady škody si preto ţalobca uplatňuje sumu 60 000 Sk, ktorá

predstavuje nevrátenú zálohu, ktorú mu doteraz spoločnosť S., s.r.o. pre svoju insolventnosť

2

neuhradila, sumu 24.954,50 Sk ako náhradu súdnych trov vynaloţených v konaní sp.zn.

a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 60 000 Sk od 16.06.2005 do

zaplatenia ( podľa rozsudku vo veci ). K ţalobe boli pripojené fotokópie

rozsudku Okresného súdu Martin č.k. – 75 zo dňa 13.11.2006, rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008 a výzvy zo dňa

07.03.2008.

Súd prvého stupňa návrhu ţalobcu vyhovel a dňa 14.08.2008 vydal platobný rozkaz

pod č.k. – 17, ktorý sa ţalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Pošta

zásielku vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Spis spisovej značky bol

následne prevedený do registra Cb a zapísaný pod novou sp.zn. . Po vykonaných

šetreniach prostredníctvom Registra obyvateľov SR, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR

a Sociálnej poisťovne, súd uznesením č.k. – 38 zo dňa 09.04.2009 ustanovil

ţalovanému ako účastníkovi s neznámym pobytom v zmysle na zastupovanie

v konaní opatrovníka – Mesto M. Po zrušení platobného rozkazu uznesením č.k.

– 41 zo dňa 15.04.2009 vydaným podľa , súd na prejednanie veci nariadil

pojednávanie. Na pojednávaní dňa 25.05.2009, ktoré sa konalo v neprítomnosti ţalobcu

a opatrovníka ţalovaného, právny zástupca ţalobcu vyhlásil, ţe ţalobca sa v celom rozsahu

pridrţiava písomného návrhu zo dňa 07.07.2008 a náhradu škody ţiada z titulu škody

spôsobenej trestným činom tak, ako bolo zistené v právoplatnom rozsudku Okresného súdu

Martin sp.zn. . Okrem náhrady škody, ktorú ţalovaný spôsobil svojou

činnosťou v sume 60 000 Sk, ţiada ţalobca z titulu škody aj trovy konania vo veci

vo výške 24 954,50 Sk a úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy

60 000 Sk od 16.06.2005 do zaplatenia. Následne súd vykonal dokazovanie prečítaním listín

pripojených v spise a po poučení podľa a vyhlásil rozsudok, ktorým

ţalobu zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku

vyplynulo, ţe vykonaným dokazovaním súd zistil, ţe rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.

– 75 zo dňa 13.11.2006 bola spoločnosti S., s.r.o., K., IČO: X. uloţená

povinnosť zaplatiť K. R., nar. X., bytom R., B. istinu vo výške 60 000 Sk spolu s úrokom

z omeškania od 16.06.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 24 954,50 Sk.

Z rozsudku Okresného súdu Martin č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008 súd zistil, ţe

obvinený T. M. bol právoplatne odsúdený za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2

účinného do 31.12.2005, ktorého sa dopustil tak, ţe ako konateľ spoločnosti

S., s.r.o. M. uzatvoril v Bratislave 25.06.2004 zmluvu o dielo č. 2004/26 s Ing. K. R. na

3

výrobu, dodanie a montáţ brán automatického otvárania otvoru pre odpadovú nádobu plotu,

nerezového zábradlia a balkónového zábradlia v hodnote 176 030 Sk, na tom základe vystavil

zálohovú faktúru na sumu 85 000 Sk, ktorú mu Ing. K. R. uhradil, T. M. však dodal tovar iba

za 25 000 Sk a v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo ďalšie práce nevykonal, čím spôsobil

škodu Ing. K. R. 60 000 Sk. Z trestného rozsudku tieţ vyplýva, ţe bolo vykonané konanie

o dohode o vine a treste medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Martin a T. M., ktorý

odpovedal na otázky v súlade s ust. , kde sa okrem iného vzdal

práva na verejný proces a súhlasil s navrhnutým trestom. Z výzvy pripojenej v spise súd zistil,

ţe T. M. bol právnym zástupcom K. R. vyzvaný na úhradu škody vo výške 60 000 Sk.

V rámci právneho posúdenia veci súd prvého stupňa citoval ustanovenia § 6 ods. 1, § 13 ods.

2 a 3 a . Vychádzajúc z ust.

povaţoval potom za jednoznačné, ţe zmluvu o dielo za spoločnosť S., s.r.o., M. nemohol

uzavrieť nikto iný ako jej konateľ T. M., avšak z tejto zmluvy vyplynul záväzok nie T. M. ako

súkromnej fyzickej osobe, ale spoločnosti S., s.r.o., M. Ak podľa trestného rozsudku škoda

vznikla tým, ţe nebolo vykonané dielo v sume 60 000 Sk, tak je nepochybné, ţe toto dielo by

nebol vykonával T. M., ale spoločnosť S., s.r.o. Zo skutkovej vety trestného rozsudku podľa

názoru súdu vôbec nevyplýva, ţe by si bol T. M. ako fyzická osoba prisvojil cudziu vec a tým

sa dopustil trestného činu sprenevery. Konanie T. M. tak, ako bolo opísané v skutkovej vete,

nebolo v rozpore s ust. , pretoţe spočívalo iba v uzavretí

zmluvy o dielo a týmto svojím konaním T. M. rozhodne neprekročil pôsobnosť štatutárneho

orgánu, ktorú mu zákon zveruje alebo umoţňuje zveriť. Ako hlavný dôvod pre zamietnutie

ţaloby potom súd označil tú skutočnosť, ţe nebol splnený základný predpoklad pre vznik

zodpovednosti za porušenie povinností zo záväzku, a to vznik škody, ktorou sa vo

všeobecnosti rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie

majetkového stavu. Pritom nie kaţdé porušenie povinností zo záväzku spôsobí škodu. Tým,

ţe medzi ţalobcom a spoločnosťou S., s.r.o. existoval záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo,

ktorá nebola dodrţaná, lebo neboli vyrobené všetky výrobky v zmysle zmluvy, a to v celkovej

hodnote 60 000 Sk, nevznikla ţalobcovi škoda, ale mu vznikol nárok na plnenie zo zmluvy,

a to buď na dodanie zvyšnej časti diela alebo na vrátenie zálohy. Vznikla mu teda pohľadávka

nie voči T. M. ako fyzickej osobe, ale voči spoločnosti S., s.r.o. Ţalobca má túto pohľadávku

dokonca judikovanú na základe rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. ,

ktorý je exekučným titulom. Keďţe medzi majetkové hodnoty v zmysle § 6 ods. 1

patria aj pohľadávky, bol súd prvého stupňa toho názoru, ţe majetok

ţalobcu sa nezmenil ( nezníţil o uvedenú hodnotu ), pretoţe táto pohľadávka je naďalej

4

súčasťou jeho obchodného majetku. Keďţe teda nedošlo k zníţeniu majetku na strane

ţalobcu, nebola preukázaná existencia škody, a preto súd ţalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa tak, ţe v konaní úspešnému ţalovanému

náhradu trov nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli.

Proti predmetnému rozsudku Okresného súdu Martin č.k. – 57 zo dňa

25.05.2009 podal ţalobca odvolanie. Podľa jeho názoru, dospel súd prvého stupňa na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, ţe v konaní o dohode o vine a treste

sp.zn. obţalovaný - odporca podľa priznal svoju vinu

a na všetky otázky odpovedal „áno“. Súd nepochopiteľne nerozhodol o nároku poškodeného,

ale ho odkázal na občianskoprávne konanie. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom

obţalovaný - odporca uviedol, ţe škodu spôsobenú navrhovateľovi chce zaplatiť ako fyzická

osoba ( teda nie ako zamestnanec, či konateľ S., s.r.o. ), čo znamená, ţe došlo k prevzatiu

záväzku podľa . Podľa kaţdý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, v danom prípade príslušných ustanovení

. Na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je podľa

potrebné aplikovať a nie , ako ho aplikoval súd

prvého stupňa. Pri aplikácii je potrebné hovoriť o subjektívnej

zodpovednosti odporcu, kým súd prvého stupňa sa aplikáciou snaţí

uvedenú škodu posudzovať z hľadiska objektívnej zodpovednosti. Zamietnutie ţaloby súd

prvého stupňa odôvodnil tým, ţe neboli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za

porušenie povinnosti zo záväzku, a to vznik škody. Neexistenciu škody súd nesprávne

a navyše s pouţitím ustanovení spojil s nárokom uplatňovaným

v civilnom konaní sp.zn. . Navrhovateľ však svoj nárok opiera o porušenie

právnej povinnosti preukázanej odporcovi v trestnom konaní. Škoda uplatnená v trestnom

konaní bola, súd konštatoval jej vznik u poškodeného – navrhovateľa a odporca – obţalovaný

bol odsúdený pre existenciu škody, ktorú spôsobil navrhovateľovi – poškodenému porušením

právnej povinnosti. Súdu prvého stupňa ďalej odvolateľ vyčítal tieţ to, ţe nárok, ktorý

navrhovateľovi priznal platobným rozkazom, mu následne rozsudkom nepriznal, hoci

skutkový stav sa nezmenil. Na základe uvedeného odvolateľ ţiadal, aby odvolací súd

rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa zmenil tak, ţalobe v celom rozsahu

vyhovie a zaviaţe ţalovaného na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Pre

prípad, ak by odvolací súd potvrdil prvostupňový rozsudok, odvolateľ ţiadal pripustiť

5

dovolanie, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a v danej oblasti

neexistuje zjednocujúca prax súdov. Poukázal tieţ na to, ţe nepriznanie práva na náhradu

škody v občianskom súdnom konaní, na ktorého uplatnenie bol poškodený odkázaný

v trestnom konaní, by váţne narušilo základné ústavné princípy ochrany práv občanov, ako aj

základné zásady občianskeho súdneho konania. Dovolací súd by sa mal podľa odvolateľa

zaoberať touto otázkou: „Je moţné v občianskoprávnom konaní zaviazať odporcu – konateľa

s.r.o. na náhradu škody, na ktorú bol odkázaný navrhovateľ ako poškodený v trestnom konaní,

v ktorom bol právoplatne odsúdený odporca za spôsobenie škody navrhovateľovi?“

O odvolaní ţalobcu rozhodol Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací ( § 10 ods.

1 ) bez nariadenia pojednávania ( ) rozsudkom č.k. –

84 zo dňa 24.03.2010 tak, ţe odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Zároveň však v zmysle pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s

a tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretoţe ţalovaný nepodal návrh na ich priznanie a v konečnom dôsledku ani nebol

preukázaný vznik takýchto trov. Výrok potvrdzujúci prvostupňový rozsudok odôvodnil

odvolací súd tým, ţe súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri posúdení ţalobcom

uplatneného nároku na náhradu škody vychádzal nielen z právoplatného rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008, ktorý ţalobcu s jeho nárokom

odkázal na občianskoprávne konanie, ale aj z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. – 75 zo dňa 13.11.2006, ktorý riešil nárok ţalobcu na zaplatenie 60.000,-

Sk s príslušenstvom voči spoločnosti S., s.r.o., v ktorej bol ţalovaný T. M. konateľom. Z tohto

rozsudku nepochybne vyplynulo, ţe základom nároku ţalobcu na zaplatenie 60.000,- Sk

s príslušenstvom voči ţalovanému S., s.r.o. bol úplne iný skutkový dej, a to ukončenie

zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou S., s.r.o., v dôsledku čoho

bola táto spoločnosť povinná vrátiť ţalobcovi poskytnutú zálohu na cenu diela. Ţalobcov

nárok má teda svoj základ v akceptovanom záväzku zo strany S., s.r.o. vrátiť ţalobcovi sumu

60 000 Sk, ktorá bola ţalovaným prevzatá ako záloha podľa uzavretej zmluvy o dielo.

Z uvedeného zároveň vyplýva, ţe ţalobcom uplatnený nárok nemá svoj základ v rovine

škody, a to nielen voči spoločnosti S., s.r.o., ale ani voči ţalovanému T. M. Podľa názoru

odvolacieho súdu, v prejednávanej veci neboli ţalobcom preukázané všetky predpoklady

zodpovednosti ţalovaného za škodu, a to hlavne škoda samotná. Argumentoval tým, ţe podľa

bol súd prvého stupňa ( a rovnako tak aj súd odvolací ) viazaný len

6

rozhodnutím o tom, ţe bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, nie však výškou škody

najmenej v sume 60.000,- Sk, uvedenou v rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

– 73 zo dňa 08.02.2008, hoci táto bola kvalifikačným momentom pre

trestnoprávnu zodpovednosť. Ďalší dôvod, pre ktorý neboli prvostupňový a odvolací súd

viazané výškou škody uvedenou v trestnom rozsudku, vyplýva podľa názoru odvolacieho

súdu z odkázania ţalobcu ako poškodeného s tvrdeným nárokom na náhradu škody na

občianskoprávne konanie. To znamená, ţe v rámci vyvolaného občianskoprávneho konania

bol okresný a následne aj odvolací súd oprávnený posudzovať ţalobcom uplatnený nárok na

náhradu škody a tento vyhodnocovať. Podľa názoru odvolacieho súdu, právo civilného súdu

vyvodiť občianskoprávnu prípadne obchodnoprávnu zodpovednosť či iné dôsledky určitej

skutočnosti alebo skutkového deja, nie je obmedzené, ani ak by skutkový dej naplňoval

skutkovú podstatu trestného činu. V rámci zisťovania skutkového stavu je civilný súd

oprávnený zisťovať a posudzovať celý skutkový základ uplatňovaného nároku, hoci tento

z hľadiska právneho posúdenia skutkových okolností zasahuje do oboru trestného práva. Toto

oprávnenie civilného súdu korešponduje aj s ust. . Odvolací súd ďalej poukázal na

judikované rozhodnutia R 27/1977, R 22/1979, podľa ktorých výrok trestného rozsudku

nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je táto výška kvalifikačným momentom resp.

pojmovým znakom trestného činu a ak sa v občianskom súdnom konaní touto časťou

trestného rozsudku „civilné súdy“ necítia byť viazané, tak takýto postup treba povaţovať za

správny, pretoţe nie je v rozpore s poţiadavkou vyjadrenou v ust. .

Skutočnosť, ţe súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný podľa

výškou škody, vychádza aj z toho, ţe v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa

potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutkového stavu veci viaţuceho sa nielen k výške

škody, ale aj k škode ako takej. Ďalej odvolací súd poukazoval tieţ na to, ţe ţalovaný T. M.

pri uzavretí zmluvného vzťahu so ţalobcom vystupoval ako konateľ spoločnosti S., s.r.o.

a z titulu takéhoto konania ako štatutárneho orgánu nastali právne dôsledky pre spoločnosť S.,

s.r.o. V konaní ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o. odvolací súd nezistil také

konanie, resp. porušenie záväzkov či povinností, výsledkom ktorého by bola škoda uplatnená

ţalobcom. Odvolací súd preto zhodne so závermi súdu prvého stupňa konštatoval, ţe na

strane ţalobcu existujúca pohľadávka vo výške 60.000,- Sk proti spoločnosti S., s.r.o. podľa

právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin č.k. – 75 zo dňa 13.11.2006

nemohla byť pretransformovaná do nároku ţalobcu na náhradu škody proti ţalovanému,

keďţe táto pohľadávka ţalobcu má svoj skutkový základ v ukončenom zmluvnom vzťahu so

spoločnosťou S., s.r.o. Výrok podľa ( pripustenie dovolania ) odvolací súd

7

odôvodnil tým, ţe podľa jeho názoru ide v celom rozsahu o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, v súvislosti s vystupovaním ţalovaného ako konateľa spoločnosti S.,

s.r.o., za existencie právoplatných súdnych rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. – 75 zo dňa 13.11.2006, ktorým bola ţalovaná spoločnosť S., s.r.o.

zaviazaná zaplatiť ţalobcovi istinu 60 000 Sk s príslušenstvom vrátane náhrady trov konania

a popri tomto rozsudku existujúcemu rozhodnutiu, rovnako právoplatnému, a to rozsudku

Okresného súdu Martin č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008, ktorým bol konateľ

spoločnosti S., s.r.o., T. M., nar. X., uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa

, . K odvolateľom namietanému postupu prvostupňového

súdu, ktorý aj napriek tomu, ţe nedošlo k zmene skutkových okolností oproti podanej ţalobe,

tejto najskôr platobným rozkazom vyhovel a následne ju napadnutým rozsudkom zamietol,

odvolací súd uviedol, ţe je potrebné, aby súd prvého stupňa pri rozhodovaní v skrátenom

konaní a vydávaní platobného rozkazu venoval takémuto postupu náleţitú pozornosť, to

znamená, aby posudzoval, či je moţné takto uplatnenému nároku ţalobcu vyhovieť. Ak sa

tým aj súd prvého stupňa dôsledne neriadil, neznamená to však, ţe by v rámci ďalšieho

konania nebol oprávnený posudzovať dôvodnosť ţalobcovho nároku.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho

zástupcu dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/

. Konanie pred odvolacím súdom trpí podľa dovolateľa vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Táto iná vada ( odlišná od vád uvedených v )

spočíva podľa dovolateľa v tom, ţe odvolací súd nezisťoval rozhodné skutočnosti uvádzané

ţalobcom v návrhu, ako aj v odvolaní, a to, ţe v trestnom konaní bol ţalovaný uznaný za

vinného, ţe uznal výšku škody a zaviazal sa ju ţalobcovi – poškodenému uhradiť ako fyzická

osoba ( viď záznam z prípravného konania – výsluch podozrivého M. ), čím došlo podľa

buď k prevzatiu záväzku alebo k pristúpeniu k dlhu dlţníka S., s.r.o.,

s ktorým ţalobca súhlasil. Ďalej dovolateľ vyčítal odvolaciemu súdu, ţe jeho rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na to, ţe podľa rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. , ak odvolací súd

nešpecifikoval vo výroku konkrétne právne otázky, pre ktoré dovolanie pripúšťa ( čo je aj

prípad dovolaním napadnutého rozsudku ), moţno z toho vyvodiť, ţe celému svojmu

rozhodnutiu pripisoval z právneho hľadiska zásadný význam, a preto je dovolateľ oprávnený

napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Konkrétne v rámci nesprávneho právneho posúdenia veci, dovolateľ

8

odvolaciemu súdu vyčítal, ţe na posúdenie nároku ţalobcu a jeho právneho vzťahu so

ţalovaným pouţil namiesto , ţe nesprávne

skúmal tvrdenia ţalobcu o titule k náhrade škody, ţe neskúmal vyhlásenia ţalovaného

v trestnom konaní o náhrade škody ţalobcovi, resp. nezabezpečil jeho výsluch, napriek tomu,

ţe išlo o právne významnú skutočnosť pre objasnenie prístupu ţalovaného k náhrade škody

a následne vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávny podľa dovolateľa je tieţ právny

názor odvolacieho súdu o tom, ţe nemohlo dôjsť k transformácii nároku voči spoločnosti S.

s.r.o. na nárok na náhradu škody voči ţalovanému. Poukázal na to, ţe túto skutočnosť ako

ţalobca nikdy netvrdil. Ţalobca podal voči ţalovanému trestné oznámenie za to, ţe mu

ţalovaný ako konateľ S. s.r.o. spôsobil škodu trestným činom. Podľa názoru dovolateľa tu ide

o dva odlišné nároky, keď v občianskoprávnom konaní bola zaviazaná spoločnosť S. s.r.o.

podľa predpisov vrátiť ţalobcovi prijatú zálohu 60 000 Sk na dielo,

ktoré nikdy nedodala a v trestnom konaní bolo ţalovanému konateľovi S. s.r.o., t.j. občanovi,

preukázané spáchanie trestného činu podvodu tým, ţe pod prísľubom vykonať dielo

spoločnosťou S. s.r.o., vylákal od ţalobcu zálohu 60 000 Sk, ktorú mu nevrátil. Túto výšku

spôsobenej škody ţalovaný v trestnom konaní preukázateľne uznal, preto ho súd za toto

konanie odsúdil s tým, ţe náhradu škody mal priznať občianskoprávny súd. Dovolateľ

vyjadril presvedčenie, ţe ako ţalobca v občianskoprávnom konaní, v spojení s odsudzujúcim

trestným rozsudkom, preukázal súdu všetky základné náleţitosti vzniku práva na náhradu

škody. Poukázal tieţ na to, ţe aţ doposiaľ mu ţalovaný ani spoločnosť S. s.r.o.

z uplatňovaných súm nič neuhradili a S. s.r.o. sa navyše pokúsila o výmaz z Obchodného

registra bez likvidácie a bez splatenia svojich záväzkov a záverečnej daňovej kontroly. Na

základe uvedeného skutkového a právneho stavu dovolateľ navrhol, aby dovolací súd zmenil

rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného

zaviaţe zaplatiť ţalobcovi 2.819,97 eur so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

1.991,64 eur od 16.06.2005 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového, odvolacieho aj

dovolacieho konania. Súčasne navrhol, aby dovolací súd vo svojom odôvodnení zaujal

zjednocovacie právne stanovisko k dovolacej otázke ţalobcu: „Je moţné v občianskoprávnom

konaní zaviazať ţalovaného - konateľa s.r.o. na náhradu škody, na ktorú bol odkázaný ţalobca

- poškodený v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený ţalovaný za spôsobenie

škody ţalobcovi?“

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) rozhodol

o dovolaní ţalobcu pôvodne rozsudkom č.k. – 105 zo dňa 16.11.2010 tak, ţe

9

dovolanie podľa zamietol. Dovolaním napadnuté rozhodnutie vyhodnotil

ako vecne správne. Pokiaľ ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pre

ktoré odvolací súd pripustil dovolanie podľa , k tomu dovolací súd

uviedol, ţe odôvodnenie odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, ţe uvádzaná neistota v riešení

otázky vystupovania ţalovaného vo veci zo zreteľa právoplatného rozsudku trestného súdu

( t.j. rozsudku č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008 ) vyplývala z nerozlíšenia

skutočností, o ktorých tento súd rozhodol právoplatne a o ktorých právoplatne nerozhodol.

Trestný súd právoplatne rozhodol o tom, ţe ţalovaný ( v trestnej veci obvinený ) spáchal

trestný čin sprenevery podľa , účinného do 31.12.2005.

Právoplatné je tieţ rozhodnutie o treste a o tom, ţe poškodený Ing. K. R. sa so svojím

nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. Za záväzné však podľa

názoru dovolacieho súdu nemoţno povaţovať rozhodnutie trestného súdu o tom, ţe Ing. R.

konaním odsúdeného škodu vôbec utrpel a ţe ju utrpel vo výške, ktorú si uplatnil

v rozhodovanej občianskoprávnej veci. Návrhom otázky, ktorú ţalobca formuloval vo svojom

dovolaní, sa dovolací súd nezaoberal, čo odôvodnil tým, ţe odvolací súd jasne uviedol

rozhodnutie, pre ktoré pripustil dovolanie. K námietke dovolateľa, ţe odvolací súd neskúmal

vyhlásenie ţalovaného v trestnom konaní, resp. nezabezpečil jeho výsluch, dovolací súd

uviedol, ţe v odvolacom konaní mohol súd vziať do úvahy len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré

ţalobca uviedol v ţalobe a na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.05.2009, pretoţe

ţalobca nepreukázal existenciu niektorého z dôvodov taxatívne uvedených v § 205a ods. 1

písm. a/ aţ d/ . O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa a ods.

1 v spojení s tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu ţiadne trovy nevznikli.

Tento rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. – 105 zo

dňa 16.11.2010 bol zrušený nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky –

55 zo dňa 23.11.2011 a vec bola vrátená NS SR na ďalšie konanie. Ústavný súd rozhodol, ţe

predmetným rozsudkom bolo porušené základné právo Ing. K. R. podľa

Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Ústavný súd sa stotoţnil s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého

podstatnou pre rozhodnutie vo veci konania o náhradu škody, bolo posúdenie otázky, v akom

rozsahu boli súdy, zúčastnené na rozhodovaní v predmetnej veci, viazané závermi rozsudku

okresného súdu z 8. februára 2008, t.j. otázka aplikácie . Dovolaciemu súdu však

vytýkal, ţe pouţil gramatický výklad , ktorý v konečnom dôsledku viedol

10

k nerešpektovaniu záverov právoplatného trestného rozsudku okresného súdu z 8. februára

2008, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. Najvyšší súd sa v rámci odôvodnenia svojho

rozhodnutia nevyrovnal so skutočnosťou, ţe zákonným znakom skutkovej podstaty trestného

činu sprenevery je „spôsobenie škody na cudzom majetku“ a jediným skutkom, ktorý bol

predmetom rozhodovania pred okresným súdom v rámci trestného konania vedeného pod

sp.zn. , bol skutok týkajúci sa disponovania s peniazmi zo zmluvy uzavretej

medzi sťaţovateľom a odsúdeným ako konateľom spoločnosti S. s.r.o. Z právnej kvalifikácie

skutku, ako aj zo skutkovej vety rozsudku okresného súdu z 08. februára 2008 vyplýva, ţe

v dôsledku trestného činu sprenevery odsúdeného došlo u sťaţovateľa ako poškodeného

k spôsobeniu škody. Podľa ústavného súdu, gramatický výklad , pouţitý

v rozsudku najvyššieho súdu zo 16. novembra 2010, nemoţno povaţovať za ústavne

konformné aplikovanie tohto ustanovenia na zistený skutkový stav. V predmetnej veci si

ústavne súladný výklad uvedeného ustanovenia vyţaduje, aby súdy zúčastnené na

rozhodovaní o nej, boli viazané odsudzujúcim rozsudkom okresného súdu z 08. februára 2008

vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a okresným súdom

boli zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného sťaţovateľa v dôsledku

protiprávneho konania odsúdeného. Vzhľadom na uvedené, ústavný súd konštatoval, ţe

rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní

v občianskom súdnom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty

trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie

v občianskoprávnom konaní, nemoţno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t.j.

o spáchaní trestného činu a o tom, kto ho spáchal. Podľa ústavného súdu, výklad ,

ktorý v predmetnej veci pouţil najvyšší súd, vedie tieţ k narušeniu princípu práva na

spravodlivý proces, keďţe znemoţňuje poškodenému, ktorý bol so svojím nárokom na

náhradu škody odkázaný na jeho uplatnenie v rámci občianskoprávneho konania, aby sa ho

úspešne dovolal, napriek existencii právoplatného rozsudku vydaného v trestnom konaní,

v ktorom bola jeho škoda uznaná a konštatovaná. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal na

to, ţe právny názor najvyššieho súdu vyjadrený v rozsudku zo 16. novembra 2010 bol

prekonaný aj samotnou judikatúrou najvyššieho súdu ( napr. rozsudok najvyššieho súdu sp.zn.

z 29. apríla 1992 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod č. R 35/1993 ).

Podľa o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, ak

11

Ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie

konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je

povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný

právnym názorom Ústavného súdu.

Súc viazaný právnym názorom Ústavného súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky

opätovne prejednal dovolanie ţalobcu a dospel k záveru, ţe dovolaním napadnutý rozsudok

Krajského súdu v Ţiline je potrebné zrušiť podľa , to znamená preto, ţe

v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav veci.

Nakoľko rovnakými nedostatkami trpí aj prvostupňový rozsudok, dovolací súd v súlade s §

243b ods. 3 zrušil nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale aj rozsudok súdu prvého

stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie. Súdy zúčastnené na

rozhodovaní pochybili v tom, ţe v rozpore s sa necítili byť viazané

právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. – 73 zo dňa 08.02.2008,

a to nielen pokiaľ ide o výšku škody, ale aj pokiaľ ide o vznik, resp. spôsobenie škody ako

základného predpokladu zodpovednosti za škodu. Z nálezu Ústavného súdu vyplýva, ţe

pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol ţalovaný účastník

právoplatne odsúdený, „spôsobenie škody na cudzom majetku“, potom si súd rozhodujúci

o ţalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto

trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie, nemôţe vytvoriť vlastný názor na to,

či ţalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Ústavne konformný

výklad totiţ vyţaduje, aby súd rozhodujúci v občianskoprávnom konaní

o náhrade škody spôsobenej trestným činom, bol viazaný právoplatným odsudzujúcim

rozsudkom trestného súdu ( jeho výrokovou časťou ), a to vo vzťahu ku všetkým

skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchateľa za tento trestný čin.

Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba potom posudzovať v zmysle

, podľa ktorého kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú

spôsobil porušením právnej povinnosti. Na druhej strane však stále platí ( ako na to

v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazoval odvolací súd ), ţe občianskoprávny súd nie je

viazaný výškou škody, aj keby bola vo výroku trestného rozsudku presne vyčíslená. Vyplýva

to z toho, ţe v trestnom konaní sa výška škody spravidla nezisťuje presne, s výnimkou

prípadov, keď trestný súd rozhoduje aj o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 287

( pozri tieţ R 47/1954, R 27/1997, R 22/1979 ). V prejednávanej veci

navyše trestný súd iba schvaľoval dohodu o vine a treste, pre ktoré konanie je typický

12

podstatne niţší rozsah dokazovania ako pri štandardnom formalizovanom trestnom procese.

Pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol o tom, ţe T. M. konaním opísaným

v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku zo dňa 08.02.2008 spôsobil Ing. K. R. škodu na

majetku najmenej v sume 60.000,- Sk, mali byť súdy zúčastnené na rozhodovaní o ţalobe

poškodeného Ing. R. týmto viazané a nárok ţalobcu na náhradu škody voči ţalovanému

povaţovať čo do základu za preukázaný. Prípadné dokazovanie mali potom viesť iba

ohľadom výšky náhrady škody.

Pokiaľ ide o poţiadavku dovolateľa, aby dovolací súd zaujal zjednocujúce stanovisko

k ním navrhovanej otázke zásadného právneho významu, dovolací súd poukazuje na to, ţe

„otázka zásadného právneho významu“, pre ktorú sa pripúšťa dovolanie je záleţitosťou

právneho posúdenia veci, ktoré prináleţí výhradne súdu. Moţnosť odvolacieho súdu, pripustiť

proti svojmu rozhodnutiu dovolanie, nie je viazaná na návrh účastníka. Odvolateľ samozrejme

môţe odvolaciemu súdu navrhnúť, aby v prípade, ţe potvrdí odvolaním napadnuté

rozhodnutie, pripustil proti svojmu rozhodnutiu dovolanie a navrhnúť aj znenie otázky, na

ktorú by mal dať dovolací súd odpoveď. Súd rozhodujúci o odvolaní však nie je takýmto

návrhom viazaný v tom zmysle, ţe by ho musel akceptovať alebo sa s ním vysporiadať a ak aj

dovolanie pripustí, nie je povinný sa stotoţniť s návrhom otázky. Pokiaľ teda odvolací súd

pripustil dovolanie, avšak sformuloval otázku inú, ako navrhoval odvolateľ, nemoţno to

povaţovať za jeho vadný procesný postup, majúci za následok nesprávne rozhodnutie. Na

otázku dovolateľa dal odpoveď Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze,

z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný nielen ţe môţe, ale v zásade musí byť zaviazaný

v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje

právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol ţalovaný odsúdený za trestný

čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody inému“ a poškodený bol so

svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, ţe

ţalovaný spáchal trestný čin ako konateľ ( čiţe štatutárny orgán ) spoločnosti s ručením

obmedzeným ( právnickej osoby ) je z tohto pohľadu právne bezvýznamná, rovnako tak aj

existencia ďalšieho právoplatného rozsudku súdu vydaného v občianskom súdnom konaní,

ktorým bola táto obchodná spoločnosť zaviazaná na plnenie v prospech ţalobcu z titulu

porušenia zmluvnej povinnosti.

V novom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu

( druhá veta ). Jeho úlohou bude posúdiť, v akom rozsahu je nárok ţalobcu

na náhradu škody voči ţalovanému dôvodný, vykonať k tomu potrebné dokazovanie a znova

13

vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v zmysle . Súd

prvého stupňa by tieţ mal zváţiť zastúpenie ţalovaného v konaní opatrovníkom Mestom M.,

ktoré evidentne neplní svoj účel. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd prvého

stupňa aj o trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania ( posledná veta §

243d ods. 1 ).

Dovolací súd rozhodol v pomere hlasov 3 : 0 (

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. mája 2012

JUDr. Štefan Šatka, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová