Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/70/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. X, zast. Mgr. Michalom Ferčákom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652/29, IČO: 50 825 739, proti žalovanému: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Vlasta Suchanová, s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 53 344 294, o zaplatenie 2 730,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. februára 2023 č. k. -68 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 730,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 18. 10. 2022 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , , , , , , až 4 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dňa 24. 09. 2020 v čase približne o 15.30 hod. v obci Dedinka pred predajňou COOP Jednota bol napadnutý žalovaným, ktorý mu spôsobil zranenia, a to zmliaždenie a tržnú ranu záhlavovej oblasti vlasatej časti hlavy vľavo, menšie ložisko zakrvácania spodiny čelového laloka mozgu vpravo a otras mozgu ľahkého stupňa. Zranenia, ktoré žalobca utrpel, sú detailne zdokumentované v lekárskych správach, ktoré boli založené v trestnom spise Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. . Z trestného rozkazu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. zo dňa 13. 09. 2021 súd zistil, že žalovaný bol uznaný vinným zo skutku uvedeného vyššie, teda inému úmyselne ublížil na zdraví, dopustil sa fyzicky na miesto verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví, podľa v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa , za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, podľa sa výkon trestu podmienečne odložil a podľa sa určila skúšobná doba 18 mesiacov. Žalobca s nárokom náhradu škody bol odkázaný na civilný proces. Z lekárskych správ ohľadne ošetrenia žalobcu súd zistil, že dňa 24. 09. 2020 bol žalobca prijatý do FNsP Nové Zámky po napadnutí, do 08. 10. 2020 bol hospitalizovaný, následne bol uznaný práceneschopným do 23. 11. 2020. Zo znaleckého posudku č. 89/2020 znalca MUDr. Pavla Gavaľa, PhD., ktorý znalecký posudok bol vypracovaný na základe žiadosti OR PZ Nové

Zámky pre účely trestného konania, súd zistil, že znalec opísal poškodenie zdravia žalobcu a konštatoval zranenia, ktoré boli uvedené vo výroku trestného rozkazu, ako aj konštatoval v závere svojho znaleckého posudku, že zranenia žalobcu vznikli pri fyzickom napadnutí žalobcu inou osobu, napr. po sotení druhou osobou, prípadne po udretí otvorenou rukou alebo aj zatvorenou rukou v päsť do hornej časti tela v polohe stojacej, s následným pádom na plošnú podložku - betónový povrch, prípadne liatinový poklop kanalizácie, pričom v mechanizme dopadu záhlavovou oblasťou hlavy vľavo na túto podložku mohlo veľmi dobre dôjsť ku vzniku zmliaždenia a tržnej rany záhlavovej oblasti vlasatej časti hlavy vľavo, k menšiemu ložisku zakrvácania spodiny čelového laloka mozgu vpravo a k otrasu mozgu ľahkého stupňa tak, ako to vyplýva z vyšetrených okolností. Intenzita účinkujúceho násilia bola asi stredne veľká. Zistenie zranenia hlavy a mozgu sú v príčinnej súvislosti s úrokom na poškodeného zo dňa 24. 09. 2020 a nemajú žiadny súvis s rozvinutým delirantným syndrómom pri chronickom ochorení - chronický alkoholizmus. Podľa bodového hodnotenia špecifikoval podľa položky 2. zmliaždenie a tržná rana záhlavovej oblasti vlasatej časti hlavy vľavo na 10 bodov, podľa položky 226 menšie ložisko zakrvácania spodiny čelového laloku mozgu vpravo na 85 bodov a podľa položky 223 otras mozgu ľahkého stupňa na 30 bodov, spolu 125 bodov.

1.2. V prípade bolesti ide o náhradu osobnej (nemajetkovej) ujmy, pri ktorej naturálna reštitúcia nie je možná. Pokia3 sa v tomto prípade poskytuje peoažné plnenie, nejde o plnenie reparaenej povahy, ale o plnenie satisfakenej povahy. Podmienky pre poskytovanie bolestného ustanovuje zák. e. o náhrade za boles? a o náhrade s?aženia spoloeenského uplatnenia. Na odškodnenie bolesti má poškodený nárok bez oh3adu na to, ei sa uplatouje princíp subjektívnej ( ) alebo objektívnej zodpovednosti ( ). Odškodoujú sa len existujúce bolesti, odškodnenie má rýdzo osobnú povahu, prieom výška odškodnenia za vytrpené bolesti závisí od poetu bodov, pod3a druhu poškodenia zdravia. Zníženie náhrady škody zakotvené v ustanovení Obeianskeho zákonníka ako tzv. moderaené právo, ukladá súdu, aby v prípade existencie ureitých skutkových okolností náhradu škody primerane znížil. Pri tom musí súd vzia? do úvahy okolnosti vzniku nároku na náhradu škody, teda ako ku škode došlo, osobné pomery fyzickej osoby - škodcu, majetkové pomery fyzickej osoby - škodcu, celkové pomery poškodeného a skúma?, ei nejde o škodu spôsobenú úmyselne, kde zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy. Náhradu škody na zdraví, za ktorú škodca zodpovedá v plnom rozsahu nemožno zníži?, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, ani v prípade, ak ide o škodu spôsobenú v dôsledku opitosti. Boles? a s?aženie spoloeenského uplatnenia sú nároky nemajetkovej povahy, ktoré sú viazané výluene na osobu poškodeného. Od 01. 08. 2004 tieto nároky upravuje zák. e. o náhrade za boles? a SSU. Oba tieto nároky sa priznávajú jednorazovo, na základe lekárskeho posudku a pri ureení výšky týchto nárokov sa vychádza z celkového poetu bodov, ktorými sa boles? a SSU ohodnotilo v lekárskom posudku.

1.3. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu, ktorý si uplatnil náhradu škody pozostávajúcu z bolestného, je plne odôvodnený. Žalobca utrpel poškodenie zdravia v dôsledku spáchaného trestného einu žalovaným, eo bolo nepochybne preukázané v trestnom konaní, takisto zo znaleckého posudku je zrejmé, že žalobca utrpel poškodenie zdravia, ktoré mu vzniklo v dôsledku útoku zo strany žalovaného, pretože zistené zranenia hlavy a mozgu boli v príeinnej súvislosti s útokom na poškodeného. Pod3a názoru súdu neobstojí námietka žalovaného, že žalobca v ease útoku bol pod vplyvom alkoholu a zranenie si spôsobil pádom práve z dôvodu, že požíval alkohol a z toho dôvodu jeho pohyb aj chôdza neboli stabilné. V znaleckom posudku bolo jasne uvedené, že k vzniku zranenia žalobcu došlo práve pri náraze hlavy s tvrdou podložkou betónovou plochou alebo liatinovým poklopom kanalizácie v dôsledku pádu žalobcu po predchádzajúcom sotení, resp. udretí druhou osobou na hornú prednú eas? tela žalobcu, tak ako to vyplýva zo skutkových zistení. Na výšku uplatneného nároku škody nemá vplyv okolnos?, ei žalobca bol alebo nebol pod vplyvom alkoholu, ani skutoenos?, ei žalobca vyprovokoval útok alebo nie, navyše, takáto skutoenos? nebola preukázaná ani v trestnom konaní, teda nie je zrejmé, na základe akých skutoeností a akých dôkazov navrhnutých zo strany žalovaného, mala by? táto skutoenos? preukázaná. Z toho dôvodu súd zamietol ialšie návrhy na doplnenie dokazovania navrhnuté žalovaným v odpore, pretože ich považoval za irelevantné s poukazom na ustanovenie § 450 Obeianskeho zákonníka, pod3a ktorého zníženie náhrady škody nepripadá do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, navyše, zníženie náhrady škody prichádza do úvahy len vo výnimoených prípadoch, ale v žiadnom prípade nie pri úmyselne spôsobených trestných einoch a preeinoch. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. jasne vyplýva, že sa zo strany žalovaného jednalo o úmyselné ublíženie na zdraví, žalovaný sa ho dopustil tým, že napadol žalobcu, eo bolo bez pochyby preukázané v trestom konaní a súd je viazaný rozhodnutím o spáchaní

trestného einu a preeinu, preto súd priznal žalobcovi náhradu škody titulom bolestného v uplatnenej sume 2 730,- eur. O trovách konania rozhodol súd pod3a tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle a .

2. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov , , a uviedol, že rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný ein alebo preein a kto ho spáchal, je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného einu alebo preeinu zároveo okolnos?ami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Vo vz?ahu k ustáleniu súdu, v akom rozsahu vo vz?ahu k náhrade škody, je súd viazaný záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchate3a existuje viacero výkladových problémov. Pokia3 by bez výhrady bola prijatá viazanos? pod3a , prišlo by k narušeniu princípu práva na spravodlivý proces, keiže môžu nasta? rôzne špecifické situácie, kei aj v odsudzujúcom rozsudku je ustálené zavinené protiprávne konanie páchate3a, avšak celkové okolnosti prípadu nasvedeujú tomu, že na vzniku škody sa ureitou mierou zavinenia podie3ala aj iná osoba, resp. sám poškodený. V zmysle uvedeného potom súd pri skúmaní podmienok spoluzodpovednosti ialšej osoby pod3a nie je viazaný, a teda v danom prípade jeho právoplatné odsúdenie pre preein neprináša automaticky záver, že škoda žalobcovi bola spôsobená výluene jeho zavinením a nezbavuje súd povinnosti zaobera? sa, v akom rozsahu sa na vzniku škody podie3al sám žalobca. Je teda potrebné skúma? jeho úeas? na vzniku škody podmienkami a rozsahom jeho zodpovednosti. Rozhodnutie o tom, že bol uznaný vinným z preeinu neznamená, že škoda bola spôsobená výluene jeho zavinením, keiže konanie poškodeného sa podie3alo na vzniku škody a v tomto smere preto navrhoval vykona? dokazovanie, aby bolo preukázané, že na vzniku škody na zdraví má podiel aj samotný poškodený. Skúmanie spoluzavinenia inej osoby na vzniku škody nie je ani v rozpore s nejednotným výkladom, ei už súdov, akým spôsobom a ei sa má dokazova? rozsah náhrady škody, pokia3 je súd viazaný odsudzujúcim trestným rozsudkom, avšak je potrebné bra? do úvahy, že súdy konštatujú, že civilný súd je odsudzujúcim trestným rozsudkom viazaný v takom rozsahu, v akom sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného einu zhodujú s okolnos? ami relevantnými pre rozhodnutie v civilnom konaní. Výrok o vine v danom trestnom rozkaze však spravidla konštatuje iba zavinenie páchate3a, nikdy však nie spoluzavinenie poškodeného alebo tretej osoby. Táto skutoenos? je spravidla konštatovaná iba v odôvodnení odsudzujúceho rozsudku a môže sa premietnu? do rozhodnutia súdu o výške trestu, avšak v danom prípade tieto skutoenosti nevyplývajú ani z odôvodnenia rozsudku, keiže sa jednalo o trestný rozkaz. Pod3a jeho názoru preto v civilnom sporovom konaní by mali by? vykonané ialšie dôkazy potrebné pre zistenie skutoeného stavu a škody. Pokia3 z okolností prípadu je zrejmé, že k vzniku škody v ureitej výške došlo spoluzavinením poškodeného, je povinnos?ou civilného súdu takúto okolnos? zoh3adni? a prizna? poškodenému voei škodcovi náhradu škody len vo výške zodpovedajúcej miere spoluzavinenia páchate3a. Nestotožouje sa s názorom súdu prvej inštancie vo vz?ahu k argumentácii pod bodom 19. rozsudku, že pod3a ust. Obe. zák. zníženie nemožno vykona?, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Každé konanie treba posudzova? aj v zmysle ust. Obe. zákonníka, kedy dané ustanovenie umožouje odoprie? ochranu práv vyplývajúcich z obeianskoprávnych vz?ahov, ak je ich výkon v rozpore s týmto všeobecným morálnym korektívom. Je potrebné zaobera? sa aj osobou žalobcu z h3adiska charakteristiky osoby, postavenia, správania, plnenia spoloeenských noriem, ku ktorému taktiež bolo potrebné vykona? dokazovanie, o akú osobu sa jedná, akú poves? požíva v obci, a takisto vo vz?ahu k jeho osobe, kto konflikt vyprovokoval, ktoré skutoenosti sú známe z kamerového záznamu, ktorý jediný dôkaz bol oboznámený v konaní z trestného spisu a z ktorého jednoznaene vyplýva, kto zaeal konflikt, že sa chcel vyhnú? tomuto konfliktu, že viac krát odchádzal, a že to bol práve žalobca, ktorý ho viac krát atakoval, ei už slovnými alebo fyzickými prejavmi. To, že nepodal voei trestnému rozkazu odpor, bolo zavinené tým, že jeho právny zástupca zomrel, nevedel, eo má robi?, dostal sa do situácie, ktorá je teraz vyhodnocovaná v jeho neprospech, že sa ani v trestnom konaní nebránil. Súd nevykonal ani dokazovanie k jeho možnostiam a schopnostiam úhrady škody jednorazovo, hoci uvádza, že nie je v takej majetkovej situácii, aby prípadný priznaný nárok vedel uhradi? jednorazovo a ani v tomto smere neboli vykonané žiadne dôkazy za úeelom preukázania jeho majetkových možností záväzok uhradi? bez toho, aby neohrozil aj svoju rodinu, a aby takéto plnenie nebolo pre neho likvidaené, keiže mu nebola daná možnos? vyjadri? sa k tomu, aby priznaný záväzok mohol uhradi? v primeraných splátkach. S poukazom na tieto skutoenosti je toho názoru, že aj z h3adiska vyvíjajúcej sa nejednotnosti názorov pri posúdení nároku na náhradu škody pod3a Obe. zák., nie je možné bez ialšieho vykonaného dokazovania, ei už k rozsahu uplatneného nároku, ktorý chcel preukáza? minimálne výsluchom svedka MUDr. Gava3u, príp. ialšími dôkazmi z

trestného spisu, príp. ialším znaleckým dokazovaním na spôsobené zranenia, ktoré zistenia by mali vplyv na výšku bolestného ustáli? a rozhodnú? o danom nároku tak, ako si ho uplatouje žalobca. Vzh3adom k tomu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutoeností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že súd napadnutým rozsudkom rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie zákonným spôsobom odôvodnil. Tvrdenie žalovaného o potrebe vykonávania ialšieho dokazovania považuje za nedôvodné, nako3ko návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania boli nadbytoené a nehospodárne. Žalovaný mal v spore vytvorený dostatoený priestor na uplatoovanie svojho bremena tvrdenia a dôkazného bremena, prieom súd postupoval v súlade s princípmi kontradiktórnosti a koncentrácie civilného sporového konania. Poukázal na to, že hoci bola vina žalovaného uznaná právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. -160 zo doa 13. 09. 2021, v ktorého výrokovej easti sú výslovne popísané zranenia, ktoré žalobca následkom útoku utrpel, žalovaný v tomto spore polemizoval o tom, že „nie je ialej známe, ei žalobca v dôsledku svojej ?ažkej opitosti nemohol niekde spadnú?, buchnú? sa a podobne, t. z. svoj zdravotný stav zhorši? svojim vlastným prieinením v dôsledku opitosti“. Žalovaný sa pritom voei žalobcovi dopustil protiprávneho konania, ktorého skutkový dej a spôsobené následky vyplývajú z trestného rozkazu OS Nové Zámky sp. zn. -160 zo doa 13. 09. 2021. Nie je preto daný žiadny dôvod na to, aby polemika žalovaného bola zoh3adoovaná pri uplatnení žalobcovho nároku na náhradu škody z titulu bolestného. Aj v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu bola ustálená otázka rozsahu viazanosti civilného súdu trestným rozsudkom, a to nielen pokia3 ide o výšku škody, ale aj pokia3 ide o vznik, resp. spôsobenie škody ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu, t. j. súd rozhodujúci v civilnom konaní o náhrade škody spôsobenej trestným einom, je viazaný právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu (jeho výrokovou eas?ou), a to vo vz?ahu ku všetkým skutoenostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia páchate3a za tento trestný ein (obdobne napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29. apríla 1992 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod e. R 35/1993; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo doa 17. mája 2012 ; rozsudok Najvyššieho súdu SR zo doa 29. júna 2016 sp. zn. ; uznesenie Najvyššieho súdu SR zo doa 29. novembra 2018 sp. zn. ). Uvedená ustálená prax dovolacieho súdu bola aprobovaná aj rozhodnutiami Ústavného súdu SR (napr. nález Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011 sp. zn. -55; nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo doa 24. 04. 2014). Pokia3 je súeas?ou skutkovej podstaty trestného einu vznik škodlivého následku, je civilný súd viazaný nielen záverom trestného súdu o zavinenom protiprávnom konaní páchate3a, ale aj o vzniku škody a existencii príeinnej súvislosti medzi zavineným protiprávnym konaním páchate3a a spôsobenou škodou. Pokia3 žalovaný v podanom odvolaní argumentuje hospitalizáciou žalobcu vo FNsP Nové Zámky, tak v tomto spore si žalobca neuplatnil náklady spojené s hospitalizáciou. Náhradu škody požadovanú zdravotnou pois?ovoou žalovaný nerozporoval, pritom sa jedná o škodu, ktorá mala vzniknú? v príeinnej súvislosti s rovnakým útokom, z akého vychádzajú žalobcom uplatnené nároky v tomto spore. Eiže pri nároku uplatnenom zdravotnou pois?ovoou žalovaný spoluzavinenie žalobcu nenamietal, ale pri nárokoch uplatnených žalobcom áno. Pokia3 žalovaný argumentuje, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach zaplati? žalobcovi žalovanú sumu a jej príslušenstvo naraz, toto svoje tvrdenie súdu prvej inštancie nepreukázal.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že trvá na dôvodoch jeho odvolania a je toho názoru, že potreba vykonávania ialšieho dokazovania je dôvodná. Pokia3 skutkové okolnosti prípadu nasvedeujú, že na vzniku škody sa okrem obvineného mohla podie3a? svojim konaním aj ialšia osoba, napr. poškodený, nie je civilný súd pri skúmaní spoluzavinenia tejto osoby, jej podielu na vzniku škody viazaný výrokom o vine obvineného. Právoplatný trestný rozkaz, aj kei nebol ním namietnutý z dôvodov, pre ktoré uviedol, nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená len ním, teda jeho výlueným zavinením pod3a § 441 Obe. zák. a takéto rozhodnutie trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaobera? sa otázkou, ei a do akej miery sa na vzniknutej škode podie3alo aj konanie ialšej osoby. V rozsahu, v ktorom sa na škode podie3alo spoluzavinenie poškodeného, nezodpovedá za škodu škodca, lebo v tomto rozsahu nie je daná príeinná súvislos? medzi vznikom škody zavineným protiprávnym konaním.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( zák. e. - ialej len ) po zistení, že odvolanie bolo podané veas, oprávnenou stranou – žalovaným, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúš?a ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania ( ) a dôvodmi odvolania ( ), viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny pod3a potvrdil.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia náhrady za boles? pod3a § 444 Obeianskeho zákonníka z toho dôvodu, že doa 24. 09. 2020 bol napadnutý žalovaným, ktorý mu spôsobil zranenia, ktoré sú zdokumentované v lekárskych správach, ktoré boli založené v trestnom spise Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. . Trestným rozkazom v tejto veci zo doa 13. 09. 2021 bol žalovaný uznaný vinným, za eo mu bol uložený úhrnný trest. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu, prieom tento záver súdu je napadnutý odvolaním žalovaného.

7. Pod3a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Prieskumná einnos? odvolacieho súdu zahaoa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblas?. Odvolací súd musí preto preskúma? nielen zákonnos? rozhodnutia so zrete3om k hmotnému právu, ale tiež zákonnos? konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v ), tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré úeastník môže meni? a dopaoa? len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolate3 v podanom odvolaní fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej einnosti odvolacieho súdu.

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody titulom bolestného, ktorého výška nebola sporná. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie rozsahu viazanosti rozhodnutia o tom, že bol spáchaný preein a kto ho spáchal v súvislosti so správnos?ou vyhodnotenia otázky, ei aj konanie samotného žalobcu ako poškodeného prispelo k vzniku škody, a teda, ei mala by? z tohto dôvodu výška škody krátená a tiež posúdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie oh3adom moderaeného práva súdu pod3a § 450 Obeianskeho zákonníka.

10. Otázka existencie vz?ahu príeinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a vznikom škody je otázkou skutkovou, a nie právnou. Právne posúdenie príeinnej súvislosti spoeíva v stanovení, medzi akými skutkovými okolnos?ami má by? jej existencia zis?ovaná, prípadne ei a aké okolnosti sú spôsobilé tento vz?ah vylúei?.

11. Spoluúeas? poškodeného na vzniku škody, teda situáciu, kei sa na vzniku škody podie3a aj samotný poškodený, upravuje § 441 Obeianskeho zákonníka. Zavinenie poškodeného sa zo zákona nepredpokladá, preto uplatnenie tohto ustanovenia musí preukáza? žalovaný ako škodca. Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, v rozsahu tohto zavinenia je vylúeená zodpovednos? škodcu. Ide o ureenie vzájomného vz?ahu medzi konaním poškodeného a škodcu a ureenie podielu, ktorým samotný poškodený prispel ku škodlivému následku. Zásadne sa vychádza z miery zavinenia každého z nich a je potrebné zvažova? všetky príeiny vzniku škody spoeívajúce tak v konaní škodcu, ako aj v konaní poškodeného, rovnako ako u škodcu možno aj u poškodeného vzia? do úvahy len také protiprávne konanie, ktoré bolo príeinou (jednou z príein) vzniku škody. Predpokladom zníženia náhrady škody poškodenému je, že konanie poškodeného napaoa podmienky zodpovednosti za škodu uvedené v . Aj u poškodeného je potrebné vzia? do úvahy len také konanie, ktoré spaoa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, teda musel by sa dopusti? zavineného protiprávneho úkonu a musela by existova? príeinná súvislos? medzi týmto úkonom a škodou, ktorú škodca spôsobil. (Spolu) zodpovednos? poškodeného pod3a ustanovenia je daná, ak jeho konanie bolo v príeinnej súvislosti so vznikom škody, t. j. ak škoda vznikla tiež následkom úkonu poškodeného. Pritom nemusí ís? o jedinú príeinu, ale staeí, ak ide o jednu z príein, ktorá sa podie3a na vzniku škody, o ktorej odškodnenie ide. Konanie poškodeného, príp. jeho opomenutie kona? tak, ako kona? mal, sa

však nemusí easovo kry? s protiprávnym konaním škodcu, môže mu predchádza? aj ho nasledova?. Zavinené konanie poškodeného musí by? v rozpore s právom. Predpokladom pomerného znášania škody poškodeným je jeho zavinená spoluúeas? na vzniku škody a existencia príeinnej súvislosti medzi týmto zavineným konaním a vznikom škody. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy aj pri škode spôsobenej úmyselne.

12. Na rozsah zodpovednosti môže ma? vplyv aj forma zavinenia škodcu a poškodeného. Ak však škodca spôsobí škodu úmyselne a poškodený ju spoluzavinil z nedbanlivosti, bude spravidla nedbanlivos? poškodeného v pomere k úmyselnému zavineniu škodcu taká nepatrná, že na ou nebude možné prihliada?. Z h3adiska poškodeného však môže by? zásadné i psychické alebo fyzické pôsobenie na škodcu, ktoré by malo by? postavené na úroveo úmyslu. Takýmto psychickým pôsobením nemožno rozumie? vulgárne výrazy poškodeného adresované škodcovi. Takéto psychické pôsobenie je treba vidie? v inom, intenzívnejšom motivaenom pôsobení. Úeas? poškodeného na vzniku škody možno vidie? vtedy, ak konanie poškodeného je preukázate3ne jednou z príein škody. Prihliada sa k nemu najmä v prípadoch, kei poškodený svojim protiprávnym konaním trestný ein proti svojej osobe vyprovokoval, alebo tam, kde páchate3 odvracal útok poškodeného bez toho, aby boli splnené podmienky nutnej obrany.

13. Obdobnou otázkou sa zaoberal aj NS SR v rozsudku zo doa 21. marca 2019 sp. zn. , (R 26/2019), v ktorom okrem iného uviedol, že výrokom rozsudku trestného súdu, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, je (civilný) súd v zmysle (resp. ) viazaný. Musí z neho vychádza? ako z celku a pri tom bra? do úvahy jeho právnu aj skutkovú eas?, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného einu konkrétneho konania páchate3a. To sa však týka výluene konania obvineného, s ktorým bola uzatvorená dohoda o vine a treste. Pokia3 skutkové okolnosti prípadu nasvedeujú, že na vzniku škody sa okrem neho mohla podie3a? svojim konaním aj ialšia osoba (napríklad poškodený), civilný súd nie je pri skúmaní spoluzavinenia tejto osoby (jej podielu na vzniku škody) viazaný výrokom o vine obvineného. Právoplatný rozsudok schva3ujúci dohodu prokurátora o vine a treste obvineného nevedie automaticky k záveru, že škoda bola spôsobená iba ním

- jeho výlueným zavinením. Takýto rozsudok trestného súdu nezbavuje civilný súd povinnosti zaobera? sa otázkou, ei a do akej miery (v akom rozsahu) sa na vzniknutej škode podie3alo aj konanie ialšej osoby (§ 420 a § 441 Obeianskeho zákonníka).

14. Žalovaný v odvolaní namietal, že aplikácia ustanovenia automaticky neznamená záver, že škoda žalobcovi bola spôsobená výluene jeho zavinením a nezbavila súd povinnosti zaobera? sa, v akom rozsahu sa na vzniku škody podie3al sám žalobca. Je teda potrebné skúma? jeho úeas? na vzniku škody podmienkami a rozsahom jeho zodpovednosti. Pod3a názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedeným spôsobom aj postupoval a v napadnutom rozsudku aj uviedol, že v znaleckom posudku bolo jasne uvedené, že k vzniku zranenia žalobcu došlo práve pri náraze hlavy s tvrdou podložkou s betónovou plochou alebo liatinovým poklopom kanalizácie v dôsledku pádu žalobcu po predchádzajúcom sotení, resp. udretí druhou osobou na hornú prednú eas? tela alebo tak, ako to vyplýva zo skutkových zistení. Na výšku uplatneného nároku škody nemá vplyv okolnos?, ei by žalobca bol alebo nebol pod vplyvom alkoholu, ani skutoenos?, ei žalobca vyprovokoval útok alebo nie, navyše, takáto skutoenos? nebola preukázaná ani v trestnom konaní, teda nie je zrejmé, na základe akých skutoeností a akých dôkazov navrhnutých zo strany žalovaného mala by? táto skutoenos? preukázaná. K tomuto odvolací súd dopaoa, že žalovaný už v odpore v rámci svojej obrany a snahy o zníženie výšky škody z dôvodu zoh3adnenia žalobcu na vzniku škody uvádzal, že u žalobcu v deo skutku bola zistená koncentrácia alkoholu 3,5 promile alkoholu v krvi, ide o významné ovplyvnenie alkoholom, ktorú je potrebné hodnoti? ako akútnu intoxikáciu alkoholom, eo je sprevádzané významnými telesnými a duševnými poruchami, najmä poruchou easovej, miestnej i polohovej orientácie s tackavou a neistou chôdzou s nekoordinovanými pohybmi, stratou rovnováhy a eastými pádmi na rovine. Tieto skutoenosti výraznou mierou mohli ovplyvni? zranenie žalobcu, keiže nie je ialej známe, ei žalobca v dôsledku svojej ?ažkej opitosti nemohol niekde spadnú?, buchnú? sa a pod., a teda svoj zdravotný stav zhorši? svojim vlastným prieinením v dôsledku opitosti. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhol pripoji? spis OS NZ sp. zn. , prípadne navrhol vypoeu? svedkov, minimálne F. G., ktorého úeas? zabezpeeí. Navrhol, aby boli z Obce C. vyžiadané správy o povesti na žalobcu, ako aj žalovaného. K tomuto sa vyjadril žalobca vo vyjadrení k odporu, kde uviedol, že polemizovanie žalovaného o tom, ei žalobca v dôsledku svojej ?ažkej opitosti nemohol niekde spadnú?, buchnú? sa a podobne, t. z. svoj zdravotný stav zhorši? svojim vlastným prieinením v dôsledku opitosti, je nepoložené a listinnými dôkazmi priamo

vyvrátené. Okrem toho uviedol, že pre záver o zavinení poškodeného musia by? splnené aj všetky zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, teda aj zavinený protiprávny úkon, prieom požitie alkoholu žalobcom ako osobou staršou ako 18 rokov nepredstavuje z jeho strany protiprávny úkon. A zároveo príeinou pádu žalobcu nebol alkohol, ale facka do oblasti tváre a následný úder päs? ou do oblasti brady, ktorého sa voei nemu dopustil žalovaný. Medzi požitím alkoholu a spôsobenými zraneniami tak absentuje vz?ah príeinnej súvislosti. Ani prípadný verbálny konflikt nedával žalovanému žiadne právo, aby žalobcu fyzicky napadol. Vo veci sa následne uskutoenilo pojednávanie, na ktorom bol oboznámený spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , prieom ani jeden z právnych zástupcov nežiadal, aby súd oznamoval obsah trestného spisu celý jeho eítaním, pretože obsah spisu im je známy. Okrem toho, právna zástupkyoa žalovaného uviedla, že navrhuje vypoeu? žalovaného a znalca. Vyjadrila sa tiež, že z obsahu trestného spisu vyplýva, že situácia vyústila do konfliktu, zranenia utrpel žalobca, ale samotný konflikt vyprovokoval žalobca. Poukázal na osobu žalobcu, ktorý easto požíva alkoholické nápoje, eo musí súd bra? do úvahy z h3adiska spoluzavinenia, preto nemôže uzna? nárok žalobcu v celom rozsahu. Návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom prvej inštancie zamietnuté a vo veci bol vynesený rozsudok. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaným navrhovaný dôkaz, spis Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. bol pripojený a oboznámený a súd prvej inštancie z neho aj vychádzal. V tomto konaní bol vypoeutý aj žalovaným navrhovaný svedok F. G., ktorého úeas? žalovaný na pojednávaní nezabezpeeil a súeas?ou je aj kamerový záznam a prepis kamerového záznamu. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie pod3a názoru odvolacieho súdu bolo preukázané, že k poškodeniu zdravia žalobcu došlo konaním žalovaného, ktorý po predošlej slovnej výmene názorov dal žalobcovi do oblasti tváre facku a následne ho udrel v päs? zovretou rukou do oblasti brady, v dôsledku eoho poškodený spadol na zem, eím mu spôsobil 3ahké zranenia. Toto vyplýva z trestného rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. , ktorým je odvolací súd viazaný, prieom v konaní nebolo preukázané, že žalovaný by pred pádom spôsobeným žalobcom alebo následne po tomto páde ešte spadol. To, že žalobca spadol práve po údere žalovaného vyplýva z kamerového záznamu a jeho prepisu, ako aj výpovedí žalobcu a žalovaného a v trestnom konaní vypoeutých svedkov, prieom to, že zranenia žalobcu boli spôsobené práve týmto pádom vyplýva aj zo znaleckého dokazovania vykonaného v trestnom konaní. Na to, aby bolo možné zoh3adni? pri spôsobení škody aj spoluzavinenie žalobcu by bolo potrebné v konaní preukáza?, že zavinený urobil protiprávny úkon, ktorý bol jednou z príein vzniku škody, prieom takéto konanie žalobcu v konaní preukázané nebolo. Aj kei sa odvolací súd stotožouje s tým, že pokia3 by z okolností prípadu bolo zrejmé, že k vzniku škody v ureitej výške došlo spoluzavinením poškodeného, je povinnos?ou civilného súdu takúto okolnos? zoh3adni? a prizna? poškodenému voei škodcovi náhradu škody len vo výške zodpovedajúcej miere spoluzavinenia páchate3a, odvolací súd má za to, že toto v konaní preukázané nebolo. V konaní nebolo preukázané, že by škoda vznikla aj následkom úkonu žalobcu, pretože z dokazovania nevyplýva, že by príeinou pádu žalobcu bolo to, že bol pod vplyvom alkoholu a netvrdil to ani žalovaný, nebolo preukázané, že by žalobca okrem pádu spôsobeného úderom žalovaného bol ešte spadol, a že by poškodenie zdravia žalobcu mohol spôsobi? aj takýto pád. Ak aj došlo k poeiatoenej slovnej výmene názorov medzi žalobcom a žalovaným konaním žalobcu, následne prebiehala slovná konfrontácia na oboch stranách, ako aj vzájomné strkance a v tomto správaní žalobcu odvolací súd nevidel také psychické pôsobenie žalobcu, ktoré by malo by? považované za jednu z príein vzniku škody. Žalovaný konkrétne skutkové tvrdenia, podložené dôkazmi na preukázanie spoluzavinenia žalobcu v konaní netvrdil a ani nepreukázal, preto sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal to, že konanie žalobcu bolo jednou z príein vzniku škody, a teda záver súdu prvej inštancie, ak výšku škody z tohto dôvodu nekrátil, je správny.

15. Ialšou otázkou, ktorou sa odvolací súd zaoberal, bola otázka aplikácie moderaeného práva súdu na danú vec. Moderaené právo súdu ukladá, aby v prípade existencie ureitých skutkových okolností, najmä ak ide o neúmyselné spôsobenie škody – náhradu škody primerane znížil. Uplatnením tohto práva dôjde k zmierneniu vplyvu zodpovednosti za škodu na škodcu tam, kde by uloženie povinnosti v plnom rozsahu predstavovalo s prihliadnutím na všetky okolnosti prílišnú tvrdos?. Pri aplikácii tohto ustanovenia súd musí vzia? do úvahy okolnosti vzniku nároku na náhradu škody, osobné a majetkové pomery škodcu, celkové pomery poškodeného a to, ei nejde o škodu spôsobenú úmyselne, kde zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy. Uvedené h3adiská sú uvedené exemplárne. Súd preto môže v odôvodnených prípadoch aplikova? moderaené právo s adekvátnym odôvodnením i z iných ei ialších h3adísk. Vzh3adom k tomu, že v danom prípade došlo konaním žalovaného, prieom toto jeho konanie bolo posúdené súdom ako úmyselné ublíženie na zdraví, zníženie náhrady pod3a tohto ustanovenia neprichádzalo do úvahy, preto je záver súdu prvej inštancie aj v tejto easti správny. Eo sa

týka odvolacej námietky, že súd nevykonal dokazovanie k možnostiam a schopnostiam žalovaného uhradi? škodu jednorazovo, k tomu odvolací súd uvádza, že pokia3 žalovaný chcel, aby mu súd umožnil v prípade vyhovenia žalobe zaplati? mu priznanú sumu v dlhšej lehote, ako je stanovená zákonom, mal to navrhnú? a to, že sú pre takýto postup dôvody, mal súdu preukáza?, prieom žalovaný na preukázanie takejto skutoenosti v konaní žiadne dôkazy nepredložil, preto súd vychádzal z toho, že v konaní nebolo preukázané, že by pomery žalovaného odôvodoovali urei? dlhšiu lehotu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok pod3a potvrdil, a keiže odvolací súd nevidel pre zrušenie veci dôvody, dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie doplnil, prieom vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, bez potreby jeho doplnenia odvolacím súdom.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pod3a a a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie koneí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).