Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3ef/382265.0aaf47.pdf
PDF · 106.85 KB
No categories available
1Obdo/29/2010
Najvyšší súd 1 Obdo 29/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej
v právnej ţalobcu: Ing. K.R., nar. X., bytom N., B., zast. JUDr. P.B., advokátom, B., K. proti
ţalovanému: T.M., nar. X., M., H., o náhradu škody v sume 2 819,97 Eur s
príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo dňa
24.03.2010, č. k. 13 Cob 214/2009-84, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline zo dňa 24.03.2010, č. k. 13 Cob 214/2009-84 z a m i e t a.
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Ţiline napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
v Martine, č. k. 17 Cb 7/2009-57 zo dňa 25.05.2009 a ţalovanému nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania. Proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd l. stupňa napadnutým rozsudkom ţalobcu ţalobu
zamietol a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Odvolací súd posúdil ţalobcom uplatnený nárok ako nárok na náhradu škody, ktorú
mu mal spôsobiť ţalovaný ako konateľ S., s.r.o. v spojení s trestným rozsudkom Okresného
súdu v Martine, sp. zn. 12T 122/2007, ktorým bol ţalovaný právoplatne odsúdený a ţalobca
odkázaný s náhradou škody na občiansko-právny súd.
Odvolací súd konštatoval, ţe okresný súd správne postupoval, pokiaľ sa okrem
rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008 oboznámil
aj s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa
13.11.2006, právoplatným dňa 16.01.2007. Je nepochybné, ţe rozsudkom Okresného súdu
Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008 bol ţalobca ako poškodený s nárokom
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Z ust. § 135 ods. 1 O.s.p. vyplýva,
ţe tak okresný súd a v rámci vyvolaného odvolacieho konania aj krajský súd bol viazaný
len rozhodnutím o tom, ţe bol spáchaný trestný čin, v danom prípade bol ţalovaný
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008
uznaný za vinného, keďţe spáchal trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005. Nebol však prvostupňový súd a odvolací súd viazaný výškou
uvedenej škody v rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa
08.02.2008, a to škody najmenej v sume v tom čase 60 000 Sk, hoci v odsudzujúcom trestnom
rozsudku výška škody 60 000 Sk bola uvedená ako kvalifikačný moment v rámci trestného
konania. Krajský súd zvýraznil, ţe podľa ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, ţe bol spáchaný trestný čin a kto tento trestný čin spáchal, avšak
tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd nebol viazaný výškou škody, ktorá bola uvedená
v trestnom rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008. Tento
postup okresného súdu a aj krajského súdu bol v súlade s ust. § 135 ods. 1 O.s.p.
Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa
13.11.2006 nepochybne vyplynulo, ţe základom nároku ţalobcu o zaplatenie sumy 60 000 Sk
spolu s príslušenstvom voči ţalovanému S., s.r.o., so sídlom K., IČO: X. bol úplne iný
skutkový dej, a to ukončenie zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a obchodnou spoločnosťou
S., s.r.o., dôsledkom čoho bolo povinnosťou ţalovaného S. vrátiť ţalobcovi poskytnutú
zálohu 60 000 Sk, určenú na plnenie z uzavretej zmluvy o dielo podľa ust. § 631 a nasl. Obč.
zák. V prípade zániku zmluvy,
resp. jej ukončenia, nastupuje vzájomná synalagmatická povinnosť zmluvných strán vrátiť si
plnenia poskytnuté na základe zaniknutej zmluvy, ktorej predmet nebol naplnený. Ţalobcova
pohľadávka, resp. ţalobcov nárok má svoj základ v akceptovanom záväzku zo strany S., s.r.o.
vrátiť ţalobcovi sumu 60 000 Sk, ktorá bola prevzatá ako záloha podľa uzavretej zmluvy
o dielo so ţalobcom, tzn. ţe ţalobcom uplatnený nárok nemá svoj základ v rovine škody, a to
nielen voči spoločnosti S., s.r.o., ani voči ţalovanému, vo vzťahu
ku ktorému škoda vo výške 60 000 Sk nebola preukázaná.
Odvolací súd, rovnako ako súd l. stupňa konštatoval, ţe na strane ţalobcu existujúca
pohľadávka vo výške 60 000 Sk proti spoločnosti S., s.r.o. podľa právoplatného rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006 nemohla byť
transformovaná do nároku ţalobcu na náhradu škody proti ţalovanému, keďţe táto
pohľadávka ţalobcu má svoj skutkový základ v ukončenom zmluvnom vzťahu
so spoločnosťou S., s.r.o. Tým túto pohľadávku ţalobcu nemoţno stotoţňovať s tvrdenou
škodou, naviac, ktorá vo vzťahu ku konaniu ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o.
nebola ţalobcom v rámci občianskeho súdneho konania preukázaná. Neboli ţalobcom
preukázané všetky právne predpoklady zodpovednosti ţalovaného za škodu,
ale hlavne škoda samotná. Pokiaľ okresný súd ţalobu ţalobcu zamietol, tak jeho rozhodnutie
bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené.
Ako rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pre ktoré pripustil dovolanie,
uviedol odvolací súd rozhodnutie v súvislosti s vystupovaním ţalovaného ako konateľa
spoločnosti S., s.r.o. za existencie právoplatných súdnych rozhodnutí, a to rozsudku
Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa 13.11.2006, ktorým bola spoločnosť
S., s.r.o. ako ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi v tom čase istinu 60 000 Sk
s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania a popri tomto rozsudku existujúce rozhodnutie
rovnako právoplatné, a to Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-73 zo dňa 08.02.2008,
ktorým bol konateľ spoločnosti S., s.r.o., a to T.M., nar. X. uznaný vinným z trestného činu
sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, odôvodnené podľa
§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
ţe jeho ţalobe vyhovie v celom rozsahu.
Vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. vidí v tom, ţe súd nezisťoval
rozhodné skutočnosti uvedené v ţalobe a odvolaní, konkrétne, ţe v trestnom konaní ţalovaný
bol uznaný vinným, ţalovaný uznal výšku škody a zaviazal sa ju ako fyzická osoba
ţalovanému uhradiť, čím došlo buď k prevzatiu záväzku alebo k pristúpeniu k dlhu dlţníka
S., s.r.o., s ktorým ţalobca súhlasil. Danosť nesprávneho právneho posúdenia veci odvodzuje
z rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 21/99 a skutočnosti, ţe odvolací súd vo
výroku nešpecifikoval právne otázky, pre ktoré dovolanie pripúšťa. Z uvedeného rozsudku
Najvyššieho súdu SR vyvodzuje za spomenutej situácie, ţe celé rozhodnutie odvolacieho
súdu má zásadný právny význam. Podľa jeho mienky má vo veci zásadný právny význam
riešenie otázky, „či je moţné v občianskoprávnom konaní zaviazať ţalovaného
- konateľa s.r.o. na náhradu škody, na ktorú bol ţalobca odkázaný v trestnom konaní,
v ktorom bol ţalovaný právoplatne odsúdený pre spôsobenie škody ţalobcovi.“
Konkrétne vytýka, ţe súd aplikoval na vec ustanovenia Obchodného zákonníka
namiesto Občianskeho zákonníka, ţe neskúmal vyhlásenie ţalovaného v trestnom konaní,
resp. nezabezpečil jeho výsluch na zistenie jeho stanoviska k ţalobcom voči nemu uplatnenej
náhrade škody, ţe nesprávne usúdil, ţe nemohlo dôjsť k transformácii nároku voči
spoločnosti S., s.r.o. na nárok na náhradu škody voči ţalovanému.
Namieta, ţe súd nerozlíšil, ţe ide o dva odlišné nároky; a/ v občianskoprávnom konaní
súd zaviazal spoločnosť S., s.r.o. podľa ustanovení Občianskeho zákonníka vrátiť ţalobcovi
prijatú zálohu a b/ v trestnom konaní bol ţalovanému ako konateľovi preukázaný podvod,
ţalovaný spôsobenie škody a jej výšku uznal, súd ho za toto konanie odsúdil
a náhradu škody mal priznať súd v občianskoprávnom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preskúmal rozhodnutie
odvolacieho súdu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade
s ust. § 243a ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je správne.
Pokiaľ ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pre ktoré odvolací
súd pripustil dovolanie podľa § 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a odvolací súd ho označil
aj v zmysle návrhu právneho zástupcu ţalovaného ako rozhodnutie v súvislosti
s vystupovaním ţalovaného ako konateľa spoločnosti S., s.r.o. za existencie právoplatných
súdnych rozhodnutí, a to rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 15Cb 301/2005-75 zo dňa
13.11.2006, ktorým bola spoločnosť S., s.r.o. ako ţalovaný povinný zaplatiť ţalobcovi v tom
čase istinu 60 000 Sk s príslušenstvom, vrátane náhrady trov konania a popri tomto rozsudku
existujúce rozhodnutie rovnako právoplatné, a to Okresného súdu Martin, č. k. 12T 122/2007-
73 zo dňa 08.02.2008, ktorým bol konateľ spoločnosti S., s.r.o., a to T.M., nar. X. uznaný
vinným z trestného činu sprenevery podľa
§ 248 ods. 1, 2 Trestného zákona.
Odôvodnenie odvolacieho súdu nasvedčuje tomu, ţe uvádzaná neistota v riešení
otázky vystupovania ţalovaného vo veci zo zreteľa právoplatného rozsudku trestného súdu,
teda rozsudku zo dňa 08.02.2008, č. k. 12T 122/2007-73 vyplývala z nerozlíšenia skutočností,
o ktorých tento súd rozhodol právoplatne a o ktorých právoplatne nerozhodol. Aj odvolací súd
konštatuje, ţe právoplatne rozhodol o tom, ţe ţalovaný (v trestnej veci obvinený) spáchal
trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.
Právoplatné je tieţ rozhodnutie o treste, ako aj o tom, ţe poškodený Ing. K.R. jeho nárokom
na náhradu škody sa podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkazuje na občianske súdne
konanie.
V súvislosti s aplikáciou ust. § 288 ods. 1 Trestného poriadku v citovanom
právoplatnom rozsudku trestného súdu treba zdôrazniť, ţe tento výrok sa zakladá
na ustanoveniach Trestného poriadku, nemoţno povaţovať za záväzné rozhodnutie trestného
súdu o tom, ţe Ing. R. konaním odsúdeného škodu vôbec utrpel a utrpel ju vo výške, ktorú si
uplatnil v rozhodovanej občianskoprávnej veci.
Keďţe odvolací súd jasne uviedol rozhodnutie, pre ktoré pripustil dovolanie, dovolací
súd sa návrhom tejto otázky, ktorú formuloval ţalobca vo svojom dovolaní, nezaoberal.
Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe odvolací súd neskúmal vyhlásenie ţalovaného v trestnom
konaní, resp. nezabezpečil jeho výsluch, odvolací súd dôvodne konštatoval, ţe mohol vziať
do úvahy len tie skutočnosti a dôkazy, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe a na pojednávaní pred
súdom l. stupňa dňa 25.05.2009, pretoţe ţalobca nepreukázal niektoré z taxatívne v § 205
a ods. l písm. a/ aţ d/ O.s.p. uvedených dôvodov.
Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Úspešnému ţalovanému vniklo podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b
ods. 5 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Keďţe mu ţiadne nevznikli, dovolací súd
mu ich nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. novembra 2010 JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová