Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Sp-68-2015.pdf
PDF · 113.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9Sp/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľa: Vodohospodárska výstavba, štátny podnik, so sídlom Karloveská 2, 842 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, právne zastúpený: advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ X. O., X. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Legium s.r.o., advokátska kancelária, Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, 2/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 3/ Slovenský pozemkový fond - Regionálny odbor Bratislava, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, 4/ Slovenský pozemkový fond - Generálne riaditeľstvo, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO zo dňa 25.06.2015 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu č. k.: 1694/92, zn. OU-BA-PLO-2015/91472/ ASO zo dňa 25.06.2015 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 100 %, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO zo dňa 25.06.2015, odporca podľa § 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „reštitučný zákon“) v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) vo veci uplatneného nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom v k.ú. P. rozhodol, že žiadateľ o reštitúciu (ďalej len „vedľajší účastník konania v prvom rade“) je oprávnenou osobou v zmysle § 4 reštitučného zákona a spĺňa podmienky uvedené v § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vedľajšiemu účastníkovi konania v prvom rade z dôvodu prekážky vydania v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, vzhľadom na skutočnosť, že pozemky boli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavané, priznal odporca právo na náhradu v k.ú. Jarovce za nasledovné nehnuteľnosti, PK vložka č. XX, PK parc. č. XXXX, výmera 1708 m2, roľa, PK parc. č XXXX, výmera 2127 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 4338 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 424 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 3000 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 643 m2, roľa, PK parc. č. XXXX, výmera 208 m2, les, PK vložka č. XXX, PK parc. č. XXXX, výmera 121 m2, roľa, PK parc. č. XXXX, výmera
1183 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 2949 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 2701 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 68 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 493 m2, les, PK parc. č. XXXX, výmera 484 m2, les. Podľa § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3 reštitučného zákona vedľajší účastník konania v prvom rade získa po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia bezodplatným prevodom pozemok vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu, alebo inú náhradu za uvedené pozemky v celosti. V zmysle § 6 ods. 4 reštitučného zákona uložil odporca vedľajšiemu účastníkovi konania v prvom rade vrátiť štátu celkovo sumu vo výške 272,08 eura do 90 dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Uvedená suma je čiastka, ktorú prevzal pôvodný vlastník nehnuteľnosti, ako kúpnu cenu za odpredané nehnuteľnosti.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil odporca tým, že oprávnená osoba, žiadateľ o reštitúciu, vedľajší účastník konania v prvom rade bola zistená z predložených matričných dokladov: trvalý pobyt a štátne občianstvo oprávnenej osoby boli preukázané na základe osvedčenia o štátnom občianstve č. VVS-871/1993- osv. zo dňa 23.07.1993 vydaného Okresným úradom v Bratislave a zároveň z úmrtného listu pôvodnej žiadateľky T. O.. Identifikáciu pozemkov, vlastníckych práv pôvodného vlastníka, povinných osôb a spôsobu využívania nehnuteľností odporca zistil na základe rozhodnutí ŠN Bratislava vidiek č. D 288/69-7 zo dňa 22.04.1969 a D 754/70-6 zo dňa 27.04.1970, výpisu z PK vložky č. XX a XXX k.ú. P. č. XXXX/XX a XXXX/XX vyhotovených Ľudovým súdom v Bratislave dňa 16.12.1957 a identifikácie parciel predmetných vložiek č. XX/XX a XX/XX vyhotovených Strediskom geodézie Bratislava - mesto dňa 22.06.1990, č. 167/05 vydanej Správou katastra pre hl. mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 02.12.2005 a č. K2-168/2015 vydanej Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom dňa 22.04.2015. Odporca poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pre riadnu klasifikáciu kúpnej zmluvy ako reštitučného titulu je potrebné, aby spĺňala súčasne zákonné podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. V rámci dokazovania dospel odporca k záveru, že predmetná kúpna zmluva bola podpísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podpísaniu kúpnej zmluvy predchádzalo doručenie dvoch listín označených ako ponuka za pozemok - stavbu. list č. 15563-303-1980/45 zo dňa 13.01.1981 vzťahujúci sa na parcely nachádzajúce sa na PKV č. XX a list č. 15563-303-1980/48 zo dňa 13.01.1981 vzťahujúci sa na parcely nachádzajúce sa na PKV č. XXX. Z obsahu listov vyplynulo, že na základe vyhotoveného vyvlastňovacieho súpisu a príslušného geometrického plánu bola uvedená časť pozemku, parciel PKV č. XX a XXX zabratá a je potrebné ju vykúpiť za vopred stanovenú cenu podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností
- cenového predpisu platného v čase prevodu pozemkov. V predmetných listoch je tiež uvedené, že pokiaľ by pôvodný vlastník nesúhlasil s odpredaním pozemku v rámci uvedených zmluvných podmienok, Okresný národný výbor - odbor výstavby pristúpi k vyvlastneniu pozemku. V rozhodnutí je ďalej opísaný priebeh ústneho pojednávania, ktoré sa konalo dňa 28.02.2006, kde vypovedal syn pôvodného vlastníka, X. O. a ďalší svedkovia O. F. a G. K., ktorí poznali pomery v rodine O.. Uviedli, že pôvodný vlastník P. O. sa rozhodol nesťažovať odpredaj pozemkov, nakoľko sa obával, že tým aj v súvislosti s pobytom syna v zahraničí privodí rodine nepríjemnosti. Na základe zistených skutočností dospel odporca k záveru, že celý proces uzatvárania kúpnej zmluvy bol zredukovaný na výzvu na podpísanie kúpnej zmluvy s už pripraveným obsahom, pričom akékoľvek výhrady zo strany predávajúceho by mali za následok nástup vyvlastňovacieho konania. Pôvodný vlastník teda podľa odporcu uzavrel predmetnú kúpnu zmluvu nie na základe dobrovoľného rozhodovania a slobodne, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného spoločenskou situáciou, v ktorej práva občanov neboli rovnoprávne s právami socialistických organizácií a štátnych orgánov. V rámci skúmania splnenia zákonnej podmienky nápadne nevýhodných podmienok sa odporca zameral na kúpnu cenu, spôsob jej určenia, jej výšku a hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti. Prevádzané pozemky boli prevažne lesy, ktoré podľa výpovedí svedkov pôvodný vlastník čistil, bral z neho suché konáre a prútie na vyrábanie košov a metiel, ktoré ďalej predával. Predajom pozemkov teda prišiel pôvodný vlastník o doplnkový zdroj príjmov. Kúpna cena bola určená podľa vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, podľa § 15 ods. 1 cenového predpisu. Samotná kúpna zmluva však toto ustanovenie neuvádza. Odporca uviedol, že stanovenie ceny podľa predmetnej vyhlášky sa nevzťahovalo na prevody nehnuteľností v súkromnom vlastníctve, ustanovenie tohto predpisu bolo možné podľa odporcu použiť iba pri vyvlastnení nehnuteľností v súkromnom vlastníctve. Odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 93/97 zo dňa 30.10.1997 a sp. zn. 3 Co 27/96 zo dňa 31.10.1997. Napriek tomu, že použitie cenového predpisu pri prevode nehnuteľností v súkromnom vlastníctve bolo nesprávnou metodikou určenia kúpnej ceny, jej použitie nepredstavovalo nápadne nevýhodné podmienky, pokiaľ
by sa na jej použití dohodli účastníci kúpnej zmluvy. Odporca dospel k záveru, že všeobecný odkaz na cenový predpis v predmetnej kúpnej zmluve bez možnosti dohody znamenal pre predávajúceho takú ujmu, ktorá zakladala nápadne nevýhodné podmienky. Odporca nemal odborný odhad hodnoty predmetných pozemkov, napriek tomu dospel k záveru, že kúpna cena bola neadekvátna hodnote nehnuteľnosti. Odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/08 zo dňa 26.02.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 304/2009 zo dňa 16.06.2010 a uviedol, že pôvodný vlastník bol znevýhodnený, keď boli jeho pozemky ohodnotené ako vec v súkromnom vlastníctve, za ktorú obdržal mimoriadne nízku náhradu v podobe kúpnej ceny určenej podľa cenového predpisu, ktorého výška náhrady bola sama o sebe označená judikatúrou ako diskriminačná oproti nehnuteľnostiam v osobnom vlastníctve. Odporca uviedol, že predajom nehnuteľností pod hrozbou vyvlastnenia a bez možnosti vyjadrenia sa k spôsobu ocenenia pozemku a za mimoriadne nízku kúpnu cenu bol pôvodný vlastník na svojich právach hrubo poškodený, a preto odporca dospel k záveru, že existovali objektívne okolnosti majúce za následok stav tiesne a nápadne nevýhodných podmienok pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Kúpnou zmluvou č. 9877-303-1981/51, 54 zo dňa 27.08.1981 uzavretou medzi pôvodným vlastníkom a štátom - Vodohospodárskou výstavbou došlo k prevodu nehnuteľností na štát. Z doložených identifikácií parciel PK vložky č. XX a XXX a LV č. XXX k.ú. P. dospel odporca k záveru, že pôvodná nehnuteľnosť bola ku dňu účinnosti zákona a stále je vo vlastníctve štátu - Vodohospodárskej výstavby, š. p. Aj z ustanovení kúpnej zmluvy vyplynulo, že tieto pozemky majú byť použité na výstavbu SVD Gabčíkovo - Nagymaros. Vodohospodárska výstavba, š. p. listom zo dňa 23.06.1993 uviedla, že nárokované pozemky boli skutočne použité pre potreby stavby sústavy vodných diel a nie je možné k nim navrátiť vlastníctvo z dôvodu zákonnej prekážky. Odporca má za to, že v tomto konaní nemožno obnoviť pôvodné vlastnícke vzťahy a teda k pozemkom nemožno navrátiť vlastníctvo. Vzhľadom na to, že uplatnený nárok bol podľa odporcu riadne doložený dokladmi, rozhodol odporca o časti nároku oprávnenej osoby, vedľajšieho účastníka konania v prvom rade v zmysle zákona tak, že navrátil vlastníctvo k pozemkom vo forme priznania práva na náhradu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok zo dňa 30.07.2015, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie odporcu č. k.: 1694/92, zn.: OU-BA-PLO-2015/91472/ASO zo dňa 25.06.2015 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V opravnom prostriedku navrhovateľ poukázal na dôležitosť a význam výstavby Vodnej elektrárne Gabčíkovo, na ktorú boli použité aj pozemky pôvodného vlastníka, prevedené na štát kúpnou zmluvou. Navrhovateľ vyjadril nesúhlasné stanovisko s tým, že pri predmetnej kúpnej zmluve, ktorá bola uzatvorená za účelom vyvlastnenia, by boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr/31/2011, z ktorého vyplýva, že nápadnú nevýhodnosť je potrebné posudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať vo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu nevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/145/2008, pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom. Kúpna cena bola stanovená na základe vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade. Potom nemožno podmienky, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluva považovať za nevýhodné. Navrhovateľ sa tiež domnieval, že nebola splnená podmienka tiesne z dôvodu, že tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, ktorý musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala vo svoj neprospech. Hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo len o legálny postup v zmysle vtedy platných právnych predpisov. Navrhovateľ tiež uviedol, že pri predmetnej kúpnej zmluve, ktorá bola inštrumentom vyvlastnenia, nebolo možné si dohodnúť inú cenu ako bola cena stanovená vo vyhláške, nakoľko v danej vyhláške nie sú obsiahnuté žiadne dispozitívne ustanovenia, podľa ktorých by si strany mohli dohodnúť cenu inak. Navrhovateľ tiež považuje za neakceptovateľné tvrdenie odporcu, že nemá k dispozícii znalecký posudok, ani odporný odhad hodnoty pozemkov v čase prevodu na štát. Z uvedených dôvodov žiadal navrhovateľ napadnuté rozhodnutie odporcu zrušiť a vrátiť na nové konanie. Navrhovateľ si uplatnil úplnú náhradu trov konania.
Účastník konania v druhom rade vo vyjadrení zo dňa 29.10.2015 uviedol, že nesúhlasí s názorom navrhovateľa, že správny orgán vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a z neúplného zistenia veci, nakoľko stav bol prešetrený a listinami podložený, preto je toto tvrdenie neobjektívne a neprimerané. Predmetné pozemky neboli vyvlastnené, ale prešli na štát na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy, ktorú vyhodnotil správny orgán ako uzatvorenú za stavu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Za nápadne nevýhodné podmienky považoval kúpnu cenu určenú podľa vyhlášky č.
47/1696 Zb. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že hoci základné predpoklady tiesne a nápadne nevýhodných podmienok nemajú až tak ostro vymedzené hranice a často sa navzájom prelínajú, je nutné rešpektovať ich relatívnu samostatnosť, kedy pre stav tiesne je významný najmä stav subjektívny a predpokladom nápadne nevýhodných podmienok je najmä objektívna skutočnosť v konkrétnej situácii.
Účastník konania v treťom a štvrtom rade vo vyjadrení zo dňa 02.11.2015 navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že má za to, že v konaní pred správnym orgánom nebolo preukázané kumulatívne splnenie tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, za ktorých mala byť kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom a štátom uzavretá. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že skutočnosť, ktorú odporca uvádza ako dôvod stavu tiesne, a to, že ak by bol vyslovený nesúhlas s ponukou, začalo by vyvlastňovacie konanie a došlo by k vyvlastneniu nehnuteľností, t.j. hrozba vyvlastnenia nebola spôsobilá vyvolať u predávajúceho stav tiesne a nemohla byť pohnútkou na uzavretie kúpnej zmluvy, nakoľko ceny nehnuteľností pri oboch nadobúdacích tituloch boli rovnaké a určené v tom čase platným cenovým predpisom vyhláškou č. 47/1969 Zb. a išlo zo strany štátu o zákonné poučenie o možnosti vyvlastnenia. Správny orgán ani dostatočne neskúmal nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľnosti a pri ich preukazovaní sa porovnávaním cien, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim - vlastníkom nehnuteľností, odkúpených za rovnakým účelom výstavby, vôbec nezaoberal. Z výkazu úhrad je zrejmé, že pôvodný vlastník nebol žiadnym spôsobom vo vzťahu k iným predávajúcim cenovo znevýhodnený, a preto nemal pri predaji ani nápadne nevýhodné podmienky.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 09.11.2015 k návrhu napadnutého rozhodnutia, aby ho súd ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v celom rozsahu potvrdil. Odporca uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, správneho zistenia skutkového stavu a bolo vydané v súlade so zákonom. Uviedol, že napadnutým rozhodnutím bola deklarovaná existencia reštitučného titulu podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, teda kúpna zmluva uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok a nie vyvlastnenie. Nárokované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia prešli na štát na základe kúpnej zmluvy, a preto odporca postupoval podľa zákona a neskúmal použitie prevádzaných nehnuteľností. Odporca mal za to, že skutočnosť, či prevádzané nehnuteľnosti boli použité na výstavbu sústavy vodných diel alebo nie, je irelevantná pre klasifikovanie kúpnej zmluvy ako reštitučného titulu. Pôvodný vlastník previedol nárokované pozemky kúpnou zmluvou na štát v roku 1981, t.j. za existencie Československej socialistickej republiky a fungovania komunistického režimu. Tieto skutočnosti treba podľa odporcu vždy zohľadniť pri riešení reštitučných nárokov, nakoľko samotné reštitučné zákony boli prijaté aj za účelom zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989. Ďalej uviedol, že existenciu tiesne zistil dostatočne a kvalifikovane ju posúdil, a to z listinných dôkazov a svedeckých výpovedí. Prípadné vyvlastnenie by pre pôvodného vlastníka znamenalo rovnaké podmienky, nakoľko kúpna cena bola diskriminačne určená štátom podľa ustanovenia o prechode súkromného vlastníctva na základe vyhlášky č. 47/1969 Zb., a preto by nesúhlas s kúpnou cenou neznamenal žiadnu zmenu postavenia pôvodného vlastníka, došlo by iba k zmene právneho úkonu nadobudnutia vlastníctva štátom a navyše odmietnutím podpísania kúpnej zmluvy by sa pôvodný vlastník vystavil riziku možných represálií zo strany štátu. Vo vyjadrení odporca odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom v logickej nadväznosti vykonal dokazovanie týkajúce sa nápadne nevýhodných podmienok, ktoré mal za preukázané. Odporca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS sp. zn. I. 154/2008 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/304/2009 zo dňa 16.06.2010 a teda na to, že práve cenu 0,40 Kčs za m2 je možné označiť v prípade prevodu nehnuteľností P. O. na štát v roku 1981 za neadekvátnu aj bez znaleckého ohodnotenia prevádzaných nehnuteľností. Odporca mal za to, že postupoval správne pri vyhodnotení existencie nápadne nevýhodných podmienok, keď sa neobmedzil iba na konštatovanie, že určenie ceny podľa vtedy platného cenového predpisu nezakladá nápadne nevýhodné podmienky a skúmal taktiež spôsob určenia kúpnej ceny a výšku kúpnej ceny vo vzťahu k prevádzaným pozemkom v rámci ústavných princípov právneho štátu a účelu reštitučného zákona.
Účastník konania v prvom rade vo vyjadrení zo dňa 10.12.2015 žiadal napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že má za to, že pôvodný vlastník uzavrel kúpnu zmluvu nie na základe slobodného rozhodovania a slobodne, ale pod vplyvom tlaku vyvolaného vtedajším režimom. Nápadne nevýhodné podmienky z predmetnej kúpnej zmluvy pre pôvodného vlastníka vyplynuli jednak z politickej situácie, ktorá nedovolila, aby si kúpnu cenu mohol určiť sám ako predávajúci, ale bola diktovaná a tým aj určená štátom cenovým predpisom. Pôvodný vlastník uzavrel podľa účastníka konania v prvom
rade pre neho nevýhodnú kúpnu zmluvu, ktorú by inak nebol uzavrel, v prípade, ak by sa mohol slobodne rozhodnúť. Uviedol, že sa stotožňuje s odporcom, že boli splnené podmienky tiesne a nápadne nevýhodných podmienok. Rozhodnutie odporcu považuje za správne a zákonné.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný súd a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu. Dospel k záveru, že opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého spisu vyplýva vedúce k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľa v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa je potrebné vyhovieť z dôvodu na nedostatočne vykonané dokazovanie k otázke splnenia všetkých zákonných podmienok.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
Podľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa § 6 ods. 4 reštitučného zákona, oprávnená osoba je povinná po vydaní nehnuteľnosti zaplatiť štátu nedoplatok prídelovej ceny, za ktorú ju pôvodne získala; obdobne je povinná vrátiť kúpnu cenu alebo náhradu, ktorú jej štát alebo iná právnická osoba pri prevode nehnuteľnosti vyplatila. Lehotu na zaplatenie určí okresný úrad.
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) reštitučného zákona, pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku.
Podľa § 11 ods. 2 reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol
rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.
Podľa § 16 ods. 3 reštitučného zákona, oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v lehotách uvedených v § 13. Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia okresného úradu alebo súdu, končí sa táto lehota uplynutím troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, inak právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, za ostatné pozemky než uvedené v § 14 patrí peňažná náhrada vo výške Kčs 0,40 za 1 m2.
Podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaných návrhov - opravných prostriedkov:
K dôvodu zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.:
Každý z oboch pojmov, tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia ako dva predpoklady, bez ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne uplatňovať reštitučný nárok podľa uvedených ustanovení zákona. Za účelom preukázania uzatvorenia kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok vykonal správny orgán dokazovanie listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami svedkov na ústnom pojednávaní. Jedným z predpokladov zákonnosti rozhodnutia, vydaného štátnym orgánom je riadne zistenie skutkového stavu veci, povinnosť vyplýva z ustanovenia § 46 Správneho poriadku. Správny súd zo súvisiaceho administratívneho spisu zistil priebeh a stav konania. Pri celkovom hodnotení však bral do úvahy všetku dokumentáciu obsiahnutú v predloženom spise a všetky okolnosti, ktoré z nej vyplývali. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol skutkový stav zistený dostačujúco na posúdenie veci. V napadnutom rozhodnutí sa správny orgán síce podrobne venoval kúpnej cene nehnuteľností predmetných pozemkov prevedených kúpnou zmluvou na štát a spôsobu jej určenia, ale dostatočne neskúmal nápadne nevýhodné podmienky pri predaji nehnuteľností a pri ich preukazovaní sa nezaoberal a nezohľadnil ceny, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo. Z dokumentov doložených v administratívnom spise, z výkazu úhrady ako prílohy listu Vodohospodárskej výstavby č. 9877-303-1981 zo dňa 27.10.1981 nevyplýva, že by bol pôvodný vlastník nehnuteľností vo vzťahu k iným predávajúcim cenovo znevýhodnený. V predmetnej veci je preto potrebné vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok. Oprávnený musí urobiť úkon v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Obe podmienky pritom musia byť splnené súčasne.
Pretože odporca v konaní nevykonal relevantné dokazovanie, ktoré by viedlo k záverom, prezentovaným v napadnutom rozhodnutí, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude úlohou odporcu, ako príslušného zákonom ustanoveného orgánu, ktorý rozhoduje v reštitučnom konaní, znovu posúdiť prípad vedľajšieho účastníka konania v prvom rade, a/ vykonať náležité dokazovanie na preukázanie reštitučného dôvodu v zmysle jeho vymedzenia obsiahnutého v uplatnenom nároku, vykonať náležité dokazovanie dohodnutých zmluvných plnení v súvislosti s prevodom pozemkov na štát za nápadne nevýhodných podmienok, zaoberať sa aj cenami, ktoré boli vyplatené ďalším predávajúcim nehnuteľností v danej oblasti, za rovnakým účelom výstavby Vodného diela Gabčíkovo b/ následne vydať nové rozhodnutie. Nové rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne a preskúmateľne odôvodniť pri súčasnej aplikácii záverov správneho súdu, riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľa k podkladu nového rozhodnutia.
S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.
Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že v prípade, ak odporca dospeje opätovne k záveru, že kúpna zmluva č. 9877-303-1981/51, 54 zo dňa 27.08.1981 uzavretá medzi pôvodným vlastníkom a štátom - Vodohospodárskou výstavbou, ktorou došlo k prevodu nehnuteľností na štát bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok (v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ reštitučného zákona), je potrebné tento záver dostatočným spôsobom ozrejmiť a odôvodniť.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Správny súd priznal navrhovateľovi podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 100 %, predstavujúce odmenu advokáta.
Podľa § 151 ods. 7 druhá veta O.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Záverom súd poznamenáva, že odporca, i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a preto ho nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).