Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/145/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľov: 1/ M. T., 2/ J. Š., obaja zastúpení Ing. L. Š., 3/ Ing. L. Š., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Prievidzi, za účasti: Slovenský pozemkový fond, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 5. októbra 2007, ev.č. OPÚ-6/2007-3505-Ben., konajúc o odvolaní navrhovateľov 1/ - 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. marca 2008, č.k. -21, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne č.k. -21 zo dňa 26. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa

5. októbra 2007, ev. č. OPÚ-6/2007/3505-Ben., ktorým bolo rozhodnuté vo veci nároku na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len ) uplatneného navrhovateľmi 1/ - 3/ (ďalej len navrhovatelia) tak, že navrhovatelia nespĺňajú podmienky uvedené v , a preto im nenavrátil vlastníctvo k pozemno- knižnej parcele č. X. z pozemno-knižnej vložky č. X. a k pozemno-knižnej parcele č. X. z pozemno-knižnej vložky č. X., kat. úz. N. N. N., ani im nepriznal právo

na náhradu za tieto parcely, pretože náhrada za odkúpené pozemky bola stanovená podľa platnej vyhlášky a navrhovatelia prevzatie finančnej náhrady nespochybnili.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd nezistil

zo strany odporcu porušenie zákona v preskúmavanom rozhodnutí, dospel k záveru že je správne a rešpektujúce príslušné ustanovenia , pričom sa stotožnil s právnym názorom odporcu.

Proti tomuto rozsudku podali navrhovatelia odvolanie, v ktorom žiadali

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušiť. Zopakovali tvrdenia z opravného prostriedku ohľadne skutočnosti, že časť parciel X. vl. č. X. a X. vl. č. X. bola vyvlastnená za náhradu, a že časť týchto nehnuteľností existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Podľa ich názoru to, že sa krajský súd ani správny orgán k uvedenej okolnosti nevyjadrili je nezákonné.

Taktiež opakovane poukázali na tieseň, v ktorej sa ich právny predchodca

nachádzal, a v dôsledku ktorého urobil právny úkon, ktorý by inak nikdy nebol urobil, pričom jednoznačne v návrhu ako i v opravnom prostriedku navrhovatelia zdôvodnili tieseň i nápadne nevýhodné podmienky pri uzatváraní zmlúv.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

potvrdiť. Poukázal na to, že kúpna cena za pozemky bola stanovená v zmysle § 15

2

Vyhlášky č. , t.j. 0,40 Kčs/1m poľnohospodárskej pôdy. Kúpnopredajné zmluvy boli predávajúcim vlastnoručne podpísané 23. marca 1983 a 27. marca 1983. V čase uzavretia kúpnych zmlúv sa jednalo o ornú pôdu a nie o stavebný pozemok, a preto kúpna cena bola stanovená v súlade s platnými právnymi predpismi. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne pri právnom úkone, navrhovatelia pri uzavieraní kúpnych zmlúv nepreukázali. Prevzatie finančnej náhrady nespochybnili.

Pokiaľ navrhovatelia tvrdia, že časť parciel X. a X. k.ú. N. N. N. bola

vyvlastnená na záhradu, ale táto časť nehnuteľnosti existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, táto časť odvolania nie je predmetom napadnutého rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Prievidzi č. OPÚ-6/2007-3505-Ben. zo dňa 5. októbra 2007. Uvedená časť parciel je vyriešená právoplatným rozhodnutím pozemkového úradu č. OPÚ-6/2007-3484-Ben. zo dňa 11. septembra 2007, právoplatným dňa 30. októbra 2007, ktorým sa priznáva navrhovateľom právo na náhradu za vyvlastnené časti parciel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu

dôvodov odvolania podľa , , v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu ako i výsledkov doterajšieho

priebehu konania odvolací súd zistil, že predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie odporcu zo dňa 5. októbra 2007, ev. č. OPÚ–6/2007-3505-Ben.

Predmetom správneho konania bolo rozhodnutie o nároku navrhovateľov ako

2

oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k parc. č. X. o výmere 2889m kat. úz. N. N. N., ktorá prešla na Československý štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23. marca 1983, uzavretej medzi Československým štátom - Stavoinvestou Banská Bystrica ako kupujúcim a vlastníkmi 1/ J. Š. a 2/ vd. J. Š. ako predávajúcimi na zabezpečenie výstavby Sídliska N. M. P. Kúpna cena v sume 1155,60 Sk bola 2 určená podľa vyhl. č. (0,40 Sk/m ).

Predmetom správneho konania bolo tiež rozhodnutie o nároku navrhovateľov

2

ako oprávnených osôb na navrátenie vlastníctva k parc. č. X. o výmere 2473m kat. úz. N. N. N., ktorá prešla ma Československý štát na základe kúpnej zmluvy zo dňa 27. marca 1983, uzavretej medzi Československým štátom – Stavoinvestou Banská Bystrica ako kupujúcim a vlastníkom J. Š. ako predávajúcim na zabezpečenie výstavby Sídliska N. M. P. Kúpna cena v sume 972,80 Sk bola určená podľa 2 vyhl. č. (0,40 Sk/m ).

Krajský súd námietky navrhovateľov, ktoré uviedli v opravnom prostriedku

proti rozhodnutiu správneho orgánu, že kúpne zmluvy boli uzavreté v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že tieseň spočívala v tom, že na výstavbu sídliska bola už vypracovaná projektová dokumentácia, boli zahájené prípravné práce a celý proces lokalizácie a postupu výstavby bol schválený, že išlo o nátlakový proces, v ktorom sa pôvodný vlastník J. Š. nemohol reálne brániť, no napriek tomu v liste zo 6. septembra 1963 oznámil, že nesúhlasí s odňatím pôdy vyvlastnením ani odkúpením, že išlo o pozemky na rovine v najlepšej lokalite a bonite, že v čase nanúteného predaja boli už vyhotovené projekty, z ktorých vyplývalo, že pozemky budú súčasťou intravilánu, a preto cena pozemkov, za ktorú boli odpredávané, nezodpovedala skutočnej cene, za ktorú ich bolo možné odpredať, považoval za nedôvodné, pričom sa dôsledne držal rozsahu návrhu navrhovateľov, v ktorom bolo správne rozhodnutie napadnuté vyššie uvedenými námietkami.

Taktiež nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľov, že pozemky boli

pôvodnému vlastníkovi vyvlastnené a neslúžia na účel, na ktorý boli vykúpené.

Vychádzal pritom predovšetkým z ustanovení , podľa

ktorého predpokladom navrátenia vlastníctva je, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok v zákonnej lehote (§ 5 ods. 1 zákona) u obvodného pozemkového úradu, spĺňala zákonné podmienky oprávnenej osoby (§ 2 ods. 1,2 zákona), aby k odňatiu došlo v rozhodnej dobe (§ 2 ods. 1 zákona), aby nehnuteľnosť prešla

do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby spôsobom uvedeným v ust. § 3 ods. 1, 2 zákona.

Podľa názoru krajského súdu navrhovatelia v konaní nepreukázali splnenie

podmienok na navrátenie vlastníctva, alebo práva na náhradu za pozemky, pretože nepreukázali tieseň a súčasne nápadne nevýhodné podmienky pri uzavretí kúpnych zmlúv v roku 1983, na základe ktorých prešlo vlastníctvo k parc. č. X. a X. kat. úz. N. N. N. z pôvodného vlastníka J. Š. na Československý štát.

Taktiež nebol daný reštitučný dôvod podľa § 3 ods. 1 písm. l/ zákona

č. , pretože pozemky neboli vyvlastnené.

Uvedený právny názor krajského súdu je podľa odvolacieho súdu správny.

Odvolací súd konštatuje, že reštitučný nárok sa vzťahuje na tie prípady, keď

v rozhodnom období pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu na základe kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ( ). Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky sú základnými zákonnými predpokladmi úspešného uplatňovania reštitučného nároku v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Je potrebné, aby pri uskutočňovaní právneho úkonu boli obidva spomínané predpoklady súčasne prítomné. Obidva znaky musia byť splnené kumulatívne. Jedná sa o zdvojenú podmienku, ktorá je zákonom upravená z toho dôvodu, že sa jedná o reštitúciu a navracanie vlastníctva k nehnuteľnostiam alebo poskytovanie náhrady za také nehnuteľnosti, za ktoré štát vyplácal kúpnu cenu.

Odvolací súd dospel k záveru, že predávajúci nepreviedol vlastníctvo

k pozemku za nápadne nevýhodných podmienok. Pri posudzovaní existencie nápadne nevýhodných podmienok v čase uzatvárania kúpnych zmlúv je výška vyplatenej kúpnej ceny hlavným ukazovateľom. Nemožno na ňu neprihliadnuť, pretože práve kúpna cena vyjadruje hodnotu prevádzanej nehnuteľnosti a je základným plnením kupujúceho. V danom prípade kúpna cena bola stanovená na základe vtedy platného právneho predpisu a v jeho súlade. Potom nemožno podmienky, za ktorých bola uzavretá kúpna zmluvy považovať za nevýhodné. Cena bola stanovená podľa cenového predpisu, ktorý odráža skutočnú hodnotu nehnuteľností. Je zrejmé, že cena prevádzaného pozemku bola nižšia než sú ceny pozemkov v súčasnosti, avšak pre posúdenie nápadne nevýhodných podmienok v minulosti nemožno prihliadať na súčasnú cenu nehnuteľnosti.

Ak ustanovenie vyžaduje splnenie

dvoch znakov súčasne, t.j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, vzhľadom na to, že v danom prípade neboli nevýhodné podmienky preukázané je nadbytočné zaoberať sa otázkou tiesne. Napriek tomu správny orgán vyhodnotil aj otázku tiesne

pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv. Súd sa stotožňuje so stanoviskom odporcu, že kúpne zmluvy neboli uzatvárané v tiesni ako to navrhovatelia tvrdili. Taktiež v danom prípade nešlo o vyvlastnenie nehnuteľností, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, vyvlastnenie bolo riešené v konaní pod č. OPÚ-6/2007-3484-Ben.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedeného preto

potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny (, ), keď sa stotožnil s právnym posúdením veci a s jeho závermi, ktoré krajský súd náležite odôvodnil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa a tak, že navrhovateľom nepriznal ich náhradu, nakoľko neboli v konaní úspešní a odporcovi preto, že mu tieto nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 23. septembra 2009

JUDr. Jana Henčeková, PhD, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová