Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sa-61-2020.pdf
PDF · 127.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sa/61/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť P. C. Š., bez dokladu totožnosti, toho času miesto pobytu Ú. P. K. P. N., V. XX, F., zastúpený Centrum právnej pomoci, Kancelária Košice, Murgašova 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica 5, o správnej žalobe vo veci zaistenia zo dňa 21.09.2020, o nariadenie prepustenia podľa § 221 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, takto
rozhodol:
I./ Správnu žalobu z a m i e t a.
II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 21.09.2020 domáhal nariadenia jeho prepustenia. Uviedol, že bol zaistený na základe rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB5-24-016/2020-AV zo dňa 13.08.2020, ktorým žalovaný podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o pobyte cudzincov“, resp. „ZoPC“) v zmysle § 88 ods. 1 písm. c) tohto zákona rozhodol o zaistení žalobcu na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013, ktorým sa stanovujú kritéria a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej „Nariadenie Dublin III“) s tým, že stanovil dĺžku doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 13.11.2020.
2. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX zadržaný na území Slovenskej republiky (ďalej „SR“) a pre podozrenie z neoprávneného pobytu bol následne predvedený pred žalovaného. Žalovaný následne lustráciou v informačnom systéme PZ zistil, že žalobca je žiadateľom o azyl v Rumunsku, a preto oznámil Dublinskému stredisku Migračného úradu Ministerstva vnútra SR dôvod na začatie tzv. dublinského konania podľa Nariadenia Dublin III. Na základe uvedeného začal žalovaný konanie vo veci zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. I písm. c) zákona o pobyte cudzincov, nakoľko podľa názoru žalovaného existuje značné riziko jeho úteku, vyplývajúce z jeho konania, kedy požiadal o udelenie azylu v inom členskom štáte, avšak opustil toto územie a ani na území Slovenskej republiky nemá povolenie na pobyt.
3. Mal za to, že žalovaný bol preto povinný pri rozhodovaní o zaistení žalobcu v predmetnej veci nielen poukazovať na právnu úpravu zaisťovania žiadateľov za účelom ich odovzdania v zmysle Nariadenia Dublin III, ale mal sa zaoberať i dôsledkami uskutočniteľnosti predpokladaného postupu, či prijímacími
podmienkami v dožiadanom členskom štáte, t j. v Rumunsku. Doplnil, že Rumunsko na svojom území už pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti so šírením epidémie Covid 19 vyhlásilo stav pohotovosti (ktorý bol naposledy predĺžený dňa 17.08.2020 o ďalších 30 dní) a zakázalo vstup cudzincom a osobám bez štátnej príslušnosti (občanom tretích krajín, okrem vybraných kategórií) na svoje územie.
4. Z tohto dôvodu boli pozastavené dublinské transfery cudzincov do Rumunska a od vypuknutia epidémie neboli a ani v súčasnosti nie sú realizované dublinské transfery do Rumunska zo Slovenska po dobu niekoľkých mesiacov. Žalobca sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez reálneho predpokladu zrealizovania jeho odovzdania v lehotách stanovených Nariadením Dublin III. V prípade, že účel zaistenia cudzinca nie je možné zrealizovať, zaistenie nie je zákonné a je v rozpore s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ako aj ustanoveniami smernice č. 2013/33/EÚ pre prijímanie žiadateľov o azyl. Práve pre pozastavené dublinské transfery cudzincov na územie Rumunska bolo vo veci žalobcu účelnejšie jeho umiestnenie v azylovom zariadení, kde bude zabezpečené jeho ubytovanie a strava a zároveň bude žalobca k dispozícii slovenským orgánom konajúcim vo veci jeho odovzdania. Poukazoval na viaceré rozhodnutia kasačného súdu SR (rozsudok NS SR sp. zn. 1SZa/7/2016 a sp. zn. 1Sza/8/2015).
5. Dodal, že všeobecné súdy, ale aj Ústavný súd, vo veciach preskúmavania rozhodnutí o zaistení cudzincov podčiarkujú povinnosť policajného organu preveriť reálnosť naplnenia účelu zaistenia, a teda skúmať reálnosť vykonania odsunu štátneho príslušníka tretej krajiny z územia SR. V tejto súvislosti poukazoval na čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a podľa ktorého možno osobu pozbaviť osobnej slobody na základe postupu ustanoveného zákonom vtedy, ak ide o zákonné zatknutie, či iné pozbavenie osobnej slobody, aby sa zabránilo jeho nepovolenému vstupu na územie štátu alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie o vypovedaní alebo vydaní. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho sudu pre ľudské práva, aby mohlo byť pozbavenie osobnej slobody zákonné, musí byť efektívne a účelné. Z uvedeného vyplýva, že ak má byť pozbavenie osobnej slobody oprávnené, rozhodnutie musí byť vydané zákonom stanoveným postupom a musí byť efektívne a účelné, pričom všetky podmienky musia byť splnené súčasne. Pri absencii niektorej z nich nemožno hovoriť o oprávnenom pozbavení osobnej slobody jednotlivca. Policajné orgány sú teda povinné už pri zaisťovaní žiadateľa o azyl v inom členskom štáte za účelom jeho odovzdania do iného členského štátu skúmať účelnosť a efektivitu zaistenia a teda či realizácii účelu zaistenia nebránia akékoľvek právne alebo faktické prekážky. Reálnosť (realizovateľnosť účelu zaistenia) odovzdania je vždy nevyhnutnou podmienkou zákonnosti zaistenia.
6. Rovnako poukazoval na to, že ani pre účely tzv. dublinských transferov nie je zaistenie nevyhnutné a aj tu platí základný princíp resp. prezumpcia proti zaisteniu cudzinca - žiadateľa o azyl v inej krajine v prípade, ak sú k dispozícii v systéme také alternatívy, akými sú napr. špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, potom treba tieto opatrenia uplatniť ako prvé (čl. 28 ods. 2 Dublinského nariadenia). Rovnako aj v zmysle odporúčania Rady Európy (Odporúčanie Rady ministrov Rec(2003)5 z 16.04.2003) sa zaistenie žiadateľov o azyl má okrem iného uskutočniť iba po dôkladnom preskúmaní jeho nevyhnutnosti v každom jednotlivom prípade.
7. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BB5-24-016/2020-AV zo dňa 13.08.2020 zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 (Nariadenia Dublin III) a na základe akceptácie podania vedeného Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Podľa § 88 ods. 4 ZoPC stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC, najviac do 13.11.2020. Správny orgán doplnil, že v danej veci nejde o konkrétny dátum zaistenia, ale ide o hraničný termín doby zaistenia.
8. Lustráciou v informačných systémoch bolo zistené, že účastník konania je vedený ako žiadateľ o udelenie azylu v Rumunskej republike, o ktorý požiadal dňa 21.07.2020. Daná skutočnosť bola dňa 13.08.2020 oznámená dublinskému stredisku ako dôvod na začatie konania podľa Nariadenia Dublin III a poverený zamestnanec toho istého dňa konanie akceptoval.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.09.2020 uviedol, že žiada správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že k zaisteniu žalobcu pristúpil dňa 13.08.2020, a to z dôvodu prípravy a prevozu (stačí jedna alternatíva - zabezpečenie konania o odovzdaní) v zmysle Nariadenia Dublin III podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný pokiaľ trvajú dôvody zaistenia,
najviac do 13.11.2020 podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov z nasledujúcich dôvodov: - ochrany zdravia samotného účastníka konania ako aj osôb žijúcich na území Slovenskej republiky. Zaistením a vrátením účastníka konania, ktorý je bez dokladov a bez akýchkoľvek finančných prostriedkov podľa nariadenia je zabezpečený verejný poriadok, zdravie pred osobami, ktoré vstúpili na územie SR nelegálne, dokonca v rozpore s opatreniami štátu proti ochoreniu COVID-19, - existencie dôkazov o tom, že účastník konania dňa XX.XX.XXXX požiadal po prvýkrát o udelenie azylu v Rumunskej republike. Potvrdzuje to detail výsledku lustrácie zo systému EURODAC (na základe zosnímania otlačkov prstov) podľa ktorého žalobca dňa XX.XX.XXXX v Z. požiadal o udelenie azylu. Podľa tohto dôkazu je v azylovom konaní v tomto štáte, a ako žiadateľ bol poučený, že podľa príslušnej legislatívy má vyčkať na výsostnom území Rumunska a pobývať tam až do rozhodnutia rumunských úradov a nie opustiť ich územie a nelegálne, bez dodržania podmienok na vstup a pobyt pricestovať na územia iných členských štátov (Maďarska a Slovenskej republiky), - Dublinské stredisko MÚ MV SR, ako národný prístupový bod SR a orgán príslušný na konanie o prevzatie zodpovednosti za posúdenie žiadosti o udelenie azylu, na konanie o prijatie späť a na výmenu informácií v jeho prípade po konzultácii a ich preverenia uviedlo, že účastník konania spĺňa podmienky na začatie konania o prijatie späť podľa nariadenia, t.j. zaistenie na účel prípravy alebo výkonu prevozu je potenciálne možný - reálny. Dňa 13.08.2020 bola žiadosť o začatie dublinského konania do Rumunska prijatá, - existencie značného rizika jeho úteku a to podľa dôkazov zistených pred vydaním rozhodnutia o jeho zaistení, čo bolo posúdené podľa konkrétnych okolností jeho prípadu za ktorých bol žalobca na území SR zistený. Bol zadržaný v návese kamióna, ktorý viedol vodič, štátny príslušník Rumunska v skupine 6 osôb z toho tri maloleté deti. Jedna 5 členná rodina a žalobca. Osoby boli značne unavené a dehydrované. Bola privolaná rýchla zdravotná pomoc. Osoby cestovali s podozrením na nelegálne prevádzanie vodičom kamiónu, bez akýchkoľvek dokladov, dlhodobo cestujúcich, cestujúcich nelegálne, bez finančných prostriedkov, bez zdravotného poistenia, značne vyčerpaných a predstavujúcich riziko nákazy! lebo vstúpili v rozpore s opatrením štátu v boji proti infekčnému ochoreniu na COVID- 19, - podľa zápisnice o podaní vysvetlenia cieľom cesty žalobcu bolo niečo v Európe, kde by mu udelili azyl. Podanie žiadosti o udelenie azylu v Rumunsku žalobca sám potvrdil. Krátko po podaní žiadosti o udelenie azylu v Rumunsku dňa 21.07.2020 bol za rizikových okolností uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalobca v uvedenej skupine zadržaný dňa 13.08.2020 na území Slovenskej republiky. Uvedené potvrdzuje, že všetci opustili azylové zariadenie s cieľom dostať sa do Nemecka, a to aj napriek tomu, že v skupine boli 3 maloleté deti, ktoré boli ohrozené na živote, - kombinácia týchto kritérií poskytla žalovanému základ pre skutočnú existenciu značného rizika úteku žalobcu a táto naďalej podľa nášho názoru trvá, kým nebude reálne vykonaný prevoz (eskorta) v zmysle osobitného predpisu.
10. Uviedol, že právny zástupca v žalobe vôbec nepoukázal na chovanie žalobcu, konkrétne skutkové okolnosti jeho konania uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorými bola naplnená hypotéza existencie značného rizika úteku žalobcu potrebného k obmedzeniu jeho osobnej slobody. OCP PZ Banská Bystrica dôkazy na oprávnenosť zaistenia žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov na účel zabezpečenia prípravy jeho prevozu podľa osobitného predpisu z dôvodu existencie značného rizika úteku účastníka konania uviedlo v úvodnej časti vyjadrenia k žalobe. Podľa judikatúr súdov, „pri posudzovaní existencie rizika úteku a vyplývajúcej potreby zaistenia sa musí zohľadniť odmietnutie vstupu na hranici, existencia záznamu v SIS, chýbajúce doklady, chýbajúce miesto bydliska, absencia spolupráce a ďalšie relevantné náznaky/kritériá. Avšak aj v prípade prítomnosti uvedených indikátorov, tieto neodôvodňujú nevyhnutne opatrenie zaistenia per se. Vyššie uvedený zoznam kritérií by sa mal vziať do úvahy ako prvok pri celkovom posudzovaní jednotlivej situácie. Často kombinácia niekoľkých z vyššie uvedených kritérií poskytne základ pre oprávnený predpoklad „rizika úteku“. Vyžaduje sa individuálne posúdenie každého prípadu, pričom dôležitým faktorom môže byť práve správanie zaistenej osoby v čase od vstupu na územie niektorého z členských štátov Európskej únie.“ Oprávnený predpoklad značného rizika úteku účastníka konania v čase vydania rozhodnutia vychádzal s poukázaním na § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov zo všetkých okolností a faktorov zistených po jeho zadržaní, ktoré boli celkovo opísané v odôvodnení rozhodnutia. Zopakujeme, ak by účastník konania nebol zaistený a bol by umiestnený do azylového zariadenia ( alternatíva - hlásenie pobytu v zariadení), kde má voľný pohyb, existuje značné riziko jeho úteku. Potvrdzuje to svojvoľný odchod tak, ako konal po podaní žiadosti o udelenie azylu dňa 27.10.2020, z Rumunskej republiky a následný nelegálny pohyb (predpoklad za pomoci prevádzačov) po území členských štátov so snahou dostať sa do Nemecka. Značné riziko jeho úteku potvrdzuje aj to, že napriek neschopnosti postarať sa o seba po stránke materiálnej a existenčnej opustil zariadenie spolu s inou rodinou a maloletými deťmi, čím ohrozil nielen svoje, ale aj ich zdravie. Jeho nezaistením by hrozilo, že bude zmarený samotný účel
konania o azyle, ktoré nie je v kompetencii Slovenskej republiky. Riziko úteku bolo posúdené a zvážené na základe týchto zistení a správania účastníka konania. Nie je posudzované len na základe skutočností, ktoré žalobca uviedol v zápisnici.
11. Medzi požiadavky pri rozhodovaní o možnosti využitia iných dostatočných, ale menej prísnych donucovacích opatrení a naplnenia článku 15 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES, ako aj podľa § 89 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov povinnosť hlásenia pobytu, alebo podľa § 89 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov povinnosť zložiť peňažnú záruku je ich efektivita a praktická vykonateľnosť ich ukladaní, aby zložitosť celého procesu nakoniec neobmedzovala ich využitie. Správny orgán sa počas konania o zaistení, ktoré súvisí s konaním o výkone prevozu zaoberal aj tzv. alternatívami zaistenia, a to aj z hľadiska efektivity výkonu, ako aj z praktickej realizácie a možnosti ich využitia. V zmysle § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov „O druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa ods. 1 rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery a mieru ohrozenia účelu zaistenia". Podľa § 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar môže uložiť povinnosť podľa odseku 1 len vtedy, ak štátny príslušník tretej krajiny preukáže zabezpečenie ubytovania počas trvania tejto povinnosti a finančné zabezpečenie pobytu vo výške podľa § 6; to neplatí ak ide o žiadateľa o azyl.“ Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že ide o oprávnenie policajného útvaru ktorý môže uložiť uvedené alternatívy na základe vlastných zistení a podkladov k rozhodnutiu, nejde o povinnosť a uložiť ju za každých okolností. Taktiež je potrebné prihliadať pri uvedených možnostiach na osobu účastníka konania, jeho pomery a mieru ohrozenia, ktorú mohol spôsobiť. Zaistenie bolo za daných okolností primeraným opatrením v súlade so zákonom a v súlade s ČI. 28 ods. 2 Dublinského nariadenia pretože nebolo možné uplatniť iné, miernejšie alternatívne donucovacie opatrenia V prípade účastníka bolo riziko, že nezaistením a umiestnením do azylového tábora (inštitútom hlásenia pobytu ) by sa mohol po úteku naďalej pohybovať po členských štátoch neoprávnene bez cestovných dokladov, finančných prostriedkov a zabezpečenia ubytovania, čo by mohlo viesť aj k nezákonnej činnosti.
12. K námietke žalobcu smerujúcej k preverenia reálnosti naplnenia účelu zaistenia skutočnosti, či žalovaný skúmal pred umiestnením účel zaistenia a tvrdeniu, že žalobca sa nachádza v zaistení čisto formálne, bez reálneho predpokladu realizovania jeho odovzdania z dôvodu pozastavenia dublinských transferov do Rumunska zo Slovenska uviedol, že toto sa nezakladá na pravde. Podľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dnom vydania rozhodnutia o zaistení. Účastník konania bol zaistený dňa 13.08.2020. Podľa citovaného ustanovenia, OCP PZ Banská Bystrica stanovilo dĺžku doby zaistenia v súlade so zákonom, a to na čas nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody zabezpečenia konania o odovzdaní (§ 88 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov), najviac do 13.11.2020. Správny orgán uviedol, že ide o hraničný termín. Táto lehota v súlade so zákonom o pobyte cudzincov a taktiež aj v súlade s Nariadením č. 604/2013. Policajný útvar, ako aj zariadenie, kde je žalobca umiestnený, je povinný skúmať po celý čas zaistenia žalobcu, či trvá účel zaistenia. Dodal, že článok 28 bod. 3 tretí odsek umožňuje alternatívne odovzdať osobu zo žiadaného členského štátu do zodpovedného členského štátu najneskôr do šiestich týždňov od implicitného alebo výslovného akceptovania dožiadania o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby iným členským štátom alebo dovtedy, keď zanikol odkladný účinok odvolania alebo preskúmania podľa či 27 ods. 3. Dôvody vedúce k vydaniu rozhodnutia o zaistení žalobcu v čase rozhodovania sú uvedené v úvodnej častí tohto vyjadrenia. Potrebné úkony v zmysle Nariadenia č 604/2013 a Vykonávacieho Nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 vykonáva Dublinské stredisko MU MV SR. Žiadosť o začatie dublinského konania podľa 18/1/b Nariadenia č. 604/2013, bola útvarom zodpovedným za toto konanie v prípade žalobcu po konzultácii a ich preverenia, potvrdená. Žalobca v čase vydania rozhodnutia spĺňal podmienky na začatie konania o prijatie späť, t.j. zaistenie na účel prípravy prevozu bol reálne možný. Žiadosť o začatie dublinského konania do Rumunska bola prijatá dňa 13 08 2020 a je evidovaná pod číslom MU- DS-223/2020-DŽ.
13. S poukazom na § 206 ods. 4 SSP uviedol, že podľa registratúrneho záznamu uloženého v spise dávame správnemu súdu do pozornosti skutočnosť, že Dublinské stredisko vykonalo k dnešnému dňu okrem prijatia žiadosti o začatie konania nasledovné úkony. Podanie o prevzatie naspäť bola zodpovednému štátu (Rumunsku) z dôvodu 18 (1b) odoslaná dňa 25.08.2020. Lehota na odpoveď zodpovedného štátu bola 08.09.2020. Dňa 07.09.2020 bola zodpovedným štátom zaslaná kladná odpoveď. Dňa 07.09.2020 transfer odložený - 6M 18 (1d) v lehote do 07. marca 2021. Dňa 08.09.2020 vydané rozhodnutie o odovzdaní do Rumunska 18 (1d). Podľa uvedených dôkazov účel zaistenia naďalej
trvá, Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu, pričom lehota na transfer uplynie najneskôr 07. marca 2021.
14. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný, v súlade s judikatúrou súdov, bol povinný skúmať účel zaistenia a realizovateľnosť postupu podľa Nariadenia č. 604/2013, a to v čase pandémie koronavírusu a prijatých opatrení Rumunskou republikou, a teda skúmať, či takýto postup prichádza do úvahy a že v prípade nerealizovateľnosti nemožno považovať zaistenie za zákonné, keďže nemôže naplniť účel zaistenia uviedol, že účastník konania požiadal o udelenie azylu v Rumunsku. V čase šírenia pandémie sám v skupine s inou rodinou a hlavne maloletými osobami nevyčkal na rozhodnutie o poskytnutí ochrany, opustil azylové zariadenie členského štátu zodpovedného za posúdenie podania. Bez finančného, materiálneho a zdravotného zabezpečenia, pravdepodobne za pomoci prevádzačov, spolu s maloletými deťmi nelegálne migroval ďalej cez členské štáty s cieľom dostať sa do Nemecka. V podmienkach ohrozujúcich jeho život, ako aj život maloletých detí v sprievode, nezákonne vstúpil na územie Slovenskej republiky, čím hrubo porušil zákon a ohrozil zdravie osôb žijúcich na našom území. V žalobe nijakým spôsobom neodôvodnil toto svoje nezodpovedné konanie. Po poskytnutí neodkladnej zdravotnej, hygienickej a materiálnej pomoci OCP PZ Banská Bystrica za dodržania bezpečnostných opatrení dňa 13.08.2020 zabezpečilo, aby žalobca bol podrobený testu na ochorenie COVID-19. Správny orgán zabezpečil a bol mu doručený negatívny výsledok na predmetné ochorenie z D. G. U. E. X. V. V.. Tak ako bolo uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o zaistení účastníka konania, Dublinské stredisko MÚ MV SR, ako národný prístupový bod Slovenskej republiky a orgán príslušný na konanie o prevzatie zodpovednosti za posúdenie žiadosti o udelenie azylu po preverení zhody v príslušnom evidenčnom systéme konanie o odovzdaní akceptoval. Komunikoval so zmluvným štátom, ktorý prevzatie na jeho územie akceptuje. Ide o medzinárodné právo, ktoré musí byť dodržané. Jednotlivé podmienky a praktické opatrenia v súvislosti s výmenou údajov o zdravotnom stave pred uskutočnení odovzdania, sú podľa čl. 15a Vykonávacieho Nariadenia č. 118/2014 v kompetencii členského štátu a zodpovedného štátu, ktorí v tomto smere komunikujú prostredníctvom siete „Dubli
- Net“. Z uvedeného dôvodu aj z pohľadu šírenia epidémie Covid 19 a opatrení Rumunska považoval zaistenie za zákonné, keďže sa účel zaistenia môže naplniť.
15. Podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, Policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny c) na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného predpisu, 85) ak existuje značné riziko jeho úteku.
16. K poznámke 85) je uvedené - Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
17. Podľa § 88 ods. 2 zákon o pobyte cudzincov, Rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.
18. Podľa § 88 ods. 4 prvá a druhá veta zákona o pobyte cudzincov, Štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie presiahnuť šesť mesiacov.
19. Podľa § 89 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.
20. Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, Policajný útvar je povinný d) skúmať po celý čas zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
21. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Dublin III, 1. Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný: b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.
22. Podľa čl. 2 písm. n) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 riziko úteku je existencia dôvodov v konkrétnom prípade, ktoré sa zakladajú na objektívnych kritériách vymedzených právom, pre ktoré sa možno domnievať, že žiadateľ alebo štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahuje konanie o odovzdaní, môžu utiecť.
23. Podľa článku 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“), Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade skonaním ustanoveným zákonom: f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
26. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
27. Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
28. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
29. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
30. Pokiaľ sa týka námietok žalobcu voči rozhodnutiu žalovaného, súd právne uzatvára:
31. Predmetom konania bolo preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BB5-24-016/2020-AV zo dňa 13.08.2020, ktorým žalovaný zaistil žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. c) ZoPC na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Dublin III a na základe akceptácie podania vedeného Dublinským strediskom Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a stanovil dĺžku doby jeho zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac 13.11.2020.
32. Predpokladom zaistenia žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia je naplnenie účelu zaistenia, ktorým má byť zabezpečenie prípravy alebo jeho výkonu podľa osobitného predpisu, ktorým v danom prípade je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
33. V prípade žalobcu bolo z informačných systémov zistené, že dňa XX.XX.XXXX požiadal o udelenie azylu na území Rumunskej republiky. Danú skutočnosť oznámil správny orgán dňa 13.08.2020 Dublinskému stredisku. Z vyjadrenia žalovaného ďalej vyplýva, že podľa registratúrneho záznamu uloženého v spise Dublinské stredisko vykonalo k dnešnému dňu (25.09.2020) okrem prijatia žiadosti o začatie konania nasledovné úkony - podanie o prevzatie naspäť bola zodpovednému štátu (Rumunsku) z dôvodu 18 (1b) odoslaná dňa 25.08.2020. Lehota na odpoveď zodpovedného štátu bola 08.09.2020. Dňa 07.09.2020 bola zodpovedným štátom zaslaná kladná odpoveď. Dňa 07.09.2020 bol transfer odložený - 6M 18 (1d) v lehote do 07. marca 2021. Dňa 08.09.2020 vydané rozhodnutie o odovzdaní do Rumunska 18 (1d). Teda Rumunsko akceptovalo prevzatie žalobcu, pričom lehota na transfer uplynie najneskôr 07.03.2021.
34. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že podstatou Dublinského nariadenia je určenie kritérií a zodpovednosti niektorého zo štátov Únie, kde štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti požiadala o udelenie azylu po prvýkrát a v prípade, že sa takáto osoba pohybuje počas konania na územiach iných krajín, zabezpečiť jeho odovzdanie do prvotnej krajiny, pričom v zmysle kapitoly III článku 7 odsek 2 Dublinského dohovoru členský štát, zodpovedný podľa kritérií stanovených v tejto kapitole, sa určí na základe situácie existujúcej vtedy, keď žiadateľ po prvýkrát podal svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte, pričom z konania vyplýva, že touto krajinou má byť Rumunsko, kde žalobca požiadal o azyl.
35. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR a Najvyšší súd SR už viackrát vo svojich rozhodnutiach zdôraznili, že medzi zaistením a jeho účelom (t.j. konaním o odsune, vyhostení, tzv. dublinským transferom a pod.) je nepopierateľná nadväznosť a v žiadnom prípade nemožno hovoriť o oddelených konaniach bez vzájomných súvislostí a dôsledkov (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/31/2014, 1SZa/7/2016, 9Sža/23/2010, 10Sža/35/2014, 1SZa/6/2016 1Sza/8/2015, 10SZa/2/2015, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 264/09-81 zo dňa 19.10.2010, nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2013-50 z 09.10.2013).
36. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže zaistenie žalobcu je neúčelné a neefektívne z dôvodu existencie faktických prekážok jeho odovzdania do iného členského štátu, do Rumunska, a preto takéto zaistenie ani nemôže byť v súlade s čl. 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru. Poukazoval nato, že Rumunsko na svojom území už pred niekoľkými mesiacmi v súvislosti so šírením epidémie Covid 19 vyhlásilo stav pohotovosti (ktorý bol naposledy predĺžený dňa 17.08.2020 o ďalších 30 dní) a zakázalo vstup cudzincom a osobám bez štátnej príslušnosti (občanom tretích krajín, okrem vybraných kategórií) na svoje územie. Z tohto dôvodu boli pozastavené dublinské transfery cudzincov do Rumunska a od vypuknutia epidémie neboli a ani v súčasnosti nie sú realizované dublinské transfery do Rumunska zo Slovenska po dobu niekoľkých mesiacov.
37. Správnemu súd je z jeho rozhodovacej činnosti z komunikácie iného správneho orgánu s Úradom hraničnej a cudzineckej polície PPZ v Bratislave (z mailovej komunikácie nachádzajúcej sa v súdnom spise), ktorý organizačne zabezpečuje fyzickú realizáciu dublinských transferov, známe určité skutočnosti ohľadne dublinských transferov do Rumunska. Z tejto komunikácie vyplýva, že stav upozornenia (pravdepodobne pohotovosti) v Rumunsku sa od 17.08.2020 ďalej predĺžil o 30 dní. Za súčasnej situácie budú prichádzajúce/odchádzajúce dublinské prevody z/do členských štátov s vysokým rizikom šírenia COVID-19 naďalej pozastavené. Avšak dublinské prevody do Rumunska z iných členských štátov, ktoré nepredstavujú vysoko rizikové oblasti pre šírenie vírusu COVID-19, sa môžu uskutočniť za rovnakých podmienok ako predtým. Transfery budú možné iba pre nasledujúce kategórie cudzincov: - Cudzinci, ktorí boli prijatí podľa ustanovení článku 18 ods. 1 písm. b) dublinského nariadenia), - Cudzinci, ktorí boli prijatí na základe žiadosti o prevzatie a sú rodinnými príslušníkmi rumunského občana alebo majú dlhodobé víza alebo povolenie na pobyt platné v deň odovzdania.
38. Správny súd uvádza, že v prípade žalobcu ide o cudzinca, ktorý sa na území Slovenskej republiky nachádza neoprávnene. Nemá udelený pobyt podľa zákona o pobyte cudzincov, ani nedisponuje žiadnym cestovným dokladom, vízom alebo povolením na pobyt, ktoré by ho oprávňovali na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky. Teda spadá pod kategóriu cudzincov uvedenú v článku 18 ods. 1 písm. b) Nariadenia Dublin III, keďže sa nachádza na území iného členského štátu bez povolania na
pobyt. Rumunsko, ako zodpovedný štát za posúdenie jeho žiadosti, akceptoval jeho prijatie v zmysle daného článku nariadenia s dobou realizácie transferu najneskôr do 07.03.2021. Teda v jeho prípade je možné, vzhľadom na vyššie uvedené správy, uskutočniť dublinský transfer. Preto danú námietku nemožno vyhodnotiť ako dôvodnú. Rovnako v súčasnej situácii nepredstavuje Slovenská republika krajinu, ktorá by predstavovala vysoko rizikovú oblasť pre šírenie vírusu COVID-19. Správny súd má za to, že v jeho prípade je reálne naplnenie účelu jeho zaistenia, ktorým je zabezpečenie prípravy alebo výkonu jeho dublinského transferu.
39. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí náležite odôvodnil existenciu značného rizika úteku. Vychádzal pritom z individuálneho sa správania žalobcu, ktorý svojvoľne prekračoval hranice členských štátov v rôznych smeroch a opustil aj krajinu, kde žiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany (Rumunsko). Preto považuje správny súd existenciu značného rizika za dostatočne odôvodnenú. Bez významu nie je ani tá skutočnosť, že v prípade žalobcu tento nie je schopný vlastnej starostlivosti o svoju osobu po materiálnej, zdravotnej a existenčnej stránke, bez potrebných dokladov totožnosti, finančných prostriedkov a rovnako je neschopný sa za súčasnej situácie v Európe dostať sa do Rumunska vlastnými silami. Teda v jeho prípade, vzhľadom na existenciu jeho rizika, nebolo podľa názoru správneho súdu možné využiť špecializované ubytovacie centrá a zariadenia pre žiadateľov o azyl, na čo poukazoval žalobca v podanej správnej žalobe.
40. Správny súd uvádza, že správna úvaha žalovaného v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, týkajúca sa naplnenia účelnosti a efektívnosti zaistenia, je náležite zo strany správneho orgánu popísaná a nevybočuje z medzí logického uváženia a zákonných atribútov.
41. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že správny orgán postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistili skutkový stav veci, v konaní boli aplikované ustanovenia správneho právneho predpisu a vydané rozhodnutie je v súlade so zákonom. Preto správnu žalobu podľa § 229 Správneho súdneho poriadku zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu trov konania nepatrí.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote siedmich dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.