Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28Sa-14-2019.pdf
PDF · 157.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/14/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu K.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XX, XXX XX Q., prechodne bytom M. R. U. XXXX/XX, XXX XX L. proti žalovanému Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 65718-2/2019-BA z 20. septembra 2019 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca žiadosťou o materské F. doručenou prvostupňovému administratívnemu orgánu 8.7.2019 ako iný poistenec si uplatnil nárok na materské z dôvodu, že dieťa prevzal do starostlivosti 9.7.2019. K žiadosti pripojil rodný list dieťaťa. Rodičovskú dohodu k výplate materského inému poistencovi, podľa ktorej odo dňa 9.7.2019 žalobca prebral dieťa L. U. do svojej starostlivosti, v ktorej uviedol, že dieťa navštevuje súkromné jasle v pracovných dňoch od 6.30 hod do 16.30 hod.. Ďalej pripojil čestné vyhlásenie k žiadosti o materské, v ktorom uviedol, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva OSSR, Kutuzova 8, Bratislava - generálny štáb. Pripojil tiež žiadosť o odňatie rodičovského príspevku, ktorú podala R. U. pri starostlivosti o dieťa L. U. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta 2.7.2019. Prvostupňový administratívny orgán na základe dožiadania získal oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta o tom, že rodičovský príspevok bol R. U. odňatý od 1.8.2019. Prvostupňový administratívny orgán získal od Generálneho štábu ozbrojených síl SR na základe žiadosti o súčinnosť oznámenie o tom, že žiadateľ nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky a ani o úpravu služobného času, ktorý má rozvrhnutý tak, že v pondelok až štvrtok je od 6.45 hod do 15.30 hod a v piatok od 6.45 hod do 14.00 hod..
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Galanta rozhodnutím č. 200-010311-CA04/2019 zo dňa 24. júla 2019 rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil 9. júla 2019. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žiadateľ si uplatnil nárok na materské z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorým je L. U., nar. XX. R. XXXX z dobrovoľného nemocenského poistenia. Z čestného vyhlásenia doloženého k posúdeniu nároku na materské vyplýva, že žiadateľ je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Zamestnávateľ J.M. I. L. L. potvrdil, že žiadateľ si nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky a ani o úpravu služobného času. Služobný čas má v pondelok - štvrtok je od 6.45 hod do 15.30 hod a v piatok od 6.45 hod do 14.00 hod.. Matka dieťaťa je naďalej evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov. Na základe toho je možné dôvodne
predpokladať, že menovaný nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materské. Z § 49 ods. 2, písm. a), b) a d) zákona okrem iného vyplýva, že otec dieťaťa je považovaný za iného poistenca len v prípade, ak matka dieťaťa zomrela, matke dieťaťa v starostlivosti o dieťa bráni jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, alebo ak otec dieťaťa po vzájomnej dohode s matkou dieťaťa prevezme dieťa do starostlivosti po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Prvostupňový administratívny orgán ďalej dôvodil tým, že z toho vyplýva, že žiadateľ ako otec dieťaťa nie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo preukázané, že napriek uzavretej dohode s matkou dieťaťa neprevzal starostlivosť o dieťa a podmienka starostlivosti nie je v predmetnom prípade splnená. Matka dieťaťa z dôvodu uplatnenia nároku na materskú otcom dieťaťa požiadala o odňatie rodičovského príspevku, môže potom, čo bol otcovi zamietnutý na nárok materské, opätovne požiadať o priznanie rodičovského a to odo dňa, od ktorého otcovi dieťaťa nevznikol nárok na materské.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Žalovaná odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla v plnom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie. Rozhodnutie odôvodnila tým, že zopakovala zistenia prvostupňového orgánu. Konštatovala, že podľa údajov evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne bol žalobca evidovaný ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba od 20.septembra 2018 do 27.decembra 2018 a od 4. januára 2019 do 8. júla 2019. Podľa vyjadrenia J.M. I. L. L. zo dňa 18.júla 2019 bol žalobca príslušníkom J.M. I. L. L.. Žalovaná odôvodnila svoje rozhodnutie ďalej tým, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva tvorí súčasť sociálneho poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona, ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom. Žalovaná zdôraznila, že žalobca si uplatnil nárok na materské ako iný poistenec - otec dieťaťa a to z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Poukázala na znenie § 31 ods. 1, písm. a), b) a § 49 ods. 1, ods. 2 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a uviedla, že z týchto ustanovení vyplýva, že všeobecnými podmienkami nároku na nemocenské dávky dobrovoľne nemocensky poistenej osoby upravenými v § 31 zákona sú podmienka existencie nemocenského poistenia, resp. plynutia ochrannej lehoty v deň vzniku dôvodu na poskytnutie dávky (v prípade materského inému poistencovi v deň prevzatia dieťaťa do starostlivosti) a zaplatenie poistného v zákonom stanovenej lehote. Osobitnými podmienkami nároku na materské iného poistenca upravenými v § 49 zákona, v prípade navrhovateľa otca dieťaťa bolo skúmané splnenie týchto podmienok a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti a starostlivosť o toto dieťa otcom dieťaťa, k čomu sa vyžaduje dohoda s matkou dieťaťa, ďalej vek dieťaťa, keď sa materské sa vypláca do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa a najmenej 270 dní nemocenského poistenia pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti a uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu ako aj nepoberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Ďalej argumentoval tým, že jednou z podmienok je aj podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu. Táto podmienka je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky nielen formálne prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Z pravidla ide o situáciu, kedy otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať, aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu. Otec dieťaťa preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia poskytovala dieťaťu matka. V týchto prípadoch je zároveň naplnený účel nemocenského poistenia vyjadrený v § 2 písm. a) zákona, spočívajúci v zabezpečení fyzickej osoby pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. poskytovanie starostlivosti dieťaťu v prípade iného poistenca.
4. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že na to, aby bola splnená podmienka nároku na materské prevzatím dieťaťa do starostlivosti je, že musí ísť o faktické prevzatie, čo vyplýva z § 51 zákona, ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s tým spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec
prestal o dieťa starať. Ak by stačila formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, resp. starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona by nemalo logiku.
5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyhodnotila starostlivosť otca dieťaťa, ktorý naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou alebo právnickou osobou ako takú situáciu, ktorú nemožno považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti otca. Dohoda rodičov dieťaťa o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca ako aj čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti je potom v takomto prípade iba formálna a otca dieťaťa nemožno považovať za iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti.
6. Žalovaná ďalej v odôvodnení uviedla, že pri výklade zákona plne rešpektovala nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 71/2013, IV. ÚS 92/2012, l. ÚS 351/2010, m. m. l. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu. Dôvodila ďalej tým, že účelom materského poskytovaného z nemocenského poistenia je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, ku ktorej došlo v dôsledku tehotenstva a materstva - v prípade matky dieťaťa, alebo v dôsledku prevzatia starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku - v prípade iného poistenca, napr. otca dieťaťa. Účel zákona nie je naplnený, pokiaľ otec dieťaťa prevzal dieťa do starostlivosti len formálne a naďalej vykonáva prácu v rovnakom rozsahu z hľadiska pracovného času ako pred nástupom na rodičovskú dovolenku.
7. Žalovaná ďalej dôvodila tým, že v predmetnom prípade je žalobca príslušníkom J.M. I. L. L. a nečerpá rodičovskú dovolenku a nemá ani upravený služobný čas, z čoho vyplýva, že aj keď deklaroval prevzatie dieťaťa do starostlivosti dňa 9. júla 2019 naďalej vykonával prácu bez úpravy pracovných podmienok v plnom služobnom pomere. Žalobca si tak nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti. Toto potvrdzuje aj tá skutočnosť, ktorú uviedol žalobca v žiadosti a to, že dieťa navštevuje súkromné jasle v pracovných dňoch od 6.30 hod do 16.30 hod.. Z toho je zrejmé, že žalobca neposkytuje dieťaťu starostlivosť na dennej báze. V predmetnom prípade viac ukazovateľov svedčí o účelovom konaní, s cieľom dosiahnuť finančný prospech uplatnením si nároku na nemocenskú dávku. Žalovaná uzavrela, že žalobca ku dňu 9. júla 2019 fakticky neprevzal dieťa do starostlivosti, urobil tak len formálne, uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou dieťaťa. Navrhovateľ reálne nespĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do starostlivosti a poskvtovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenú v § 49 ods. 1 a 2 písm. d) zákona. Z týchto dôvodov žalovaná posúdila prvostupňové rozhodnutie ako správne a súladné so zákonom.
Žalobné body
8. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal, aby správny súd zrušil napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil administratívnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobné námietky uplatnil v bode 3 žaloby nasledovne:
9. Žalobca namietal, že žiadny všeobecne záväzný predpis nestanovil podmienku pre priznanie nároku na materské, ktorou by bolo udelenie rodičovskej dovolenky, alebo skrátenie služobného (pracovného) času.
10. Žiadny všeobecne záväzný predpis nestanovil podmienkou pre priznanie nároku na materské pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ktorou by bolo nevykonávanie určitej zárobkovej činnosti, resp. v prípade žalobcu nevykonávanie štátnej služby T. U..
11. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán mali na žalobcu hľadieť výlučne ako na dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, pretože ako profesionálny vojak je vyňatý z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z.. Na dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, ktorou je žalobca, nemožno na účely zákona č. 461/2003 Z. z., hľadieť ako na osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, teda ako na zamestnanca, resp. na osobu vykonávajúcu štátnu službu profesionálneho vojaka. Preto požiadavka poskytnutia rodičovskej dovolenky pre účely priznania nároku na materské pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu, je právne irelevantná a nadzákonná.
12. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že ako vyplýva zo znenia § 30 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. len zamestnanec nemôže mat' príjem a to za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie materského v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nie však dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
13. Žalobca namietal, že prekážkou brániacou nepriznaniu nároku na materské v danom prípade nemôže byt' skutočnosť, že matka dieťaťa je evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov, pretože táto skutočnosť je v zmysle zákona č.461/2003 Z. z. rozhodujúca výlučne pre účely dôchodkového poistenia takéhoto občana, a teda nemôže mat' žiadny vplyv pre priznanie nemocenskej dávky materského pre úplne iného občana. Žalobca namietol, že s týmto odvolacím dôvodom sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal a z toho dôvodu sa stalo jeho rozhodnutie nepreskúmateľným.
14. Žalobca ďalej namietal, že ak žalovaný v odôvodnení uviedol, že „možno dôvodne predpokladať, že menovaný nastúpil na rodičovskú dovolenku len formálne za účelom čerpania dávky materské", potom sa žalovaný o určitých skutočnostiach pohybuje v hypotetickej rovine a jeho rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Žalobca namietal, že zákon č. 461/2003 Z. z. nemá ustanovenie, v ktorom by bolo jasne definované, čo sa na účely priznania nemocenskej dávky „materské rozumie pod pojmom starostlivosť o dieťa", resp. „prevzatie starostlivosti o dieťa", potom je nepochopiteľné, ako mohli prvostupňový správny orgán a žalovaný dospieť k záveru, že žalobca dieťa do starostlivosti neprevzal. Žalobca odcitoval v žalobe znenie článkov 3, 4, § 19 ods. 1 a § 28 ods. 1, písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. a tvrdil, že podľa neho v zmysle týchto ustanovení vykonáva faktickú starostlivosť o svoje dieťa. Takáto povinnosť starostlivosti o dieťa mu vyplýva priamo zo zákona, pričom rodičovská dohoda, ktorá je vyžadovaná žalovaným, je podľa žalobcu formálna záležitosť.
15. Aj keď § 15 ods. 1, 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý definuje riadnu starostlivosť o dieťa do 6- tich rokov veku, sa týkajú osobného rozsahu dôchodkového poistenia. Sú to ustanovenia zaradené do štvrtého dielu prvej hlavy prvej časti zákona č. 461/2003 Z. z. tak, ako aj ustanovenia osobného rozsahu nemocenského poistenia. Možno na základe zásady analógie legis aplikovať aj na výklad pojmu „starostlivosť o dieťa" pre účely priznania nemocenskej dávky materské v prípade žalobcu. Žalobca uviedol, že povinnosť osobnej starostlivosti a zanechania pracovnej činnosti nie je možné vyžadovať na účely priznania nároku na materské, čomu má svedčiť aj skutočnosť, že zo zákona č. 571/2009 Z. z. bola s účinnosťou od 1. januára 2011 vypustená úprava obsiahnutá v § 3 ods. 3, ktorá za riadnu starostlivosť považovala len osobnú starostlivosť. Z dôvodovej správy vyplýva, že účelom bolo práve umožniť rodičom aj v období poberania rodičovského príspevku, prispieť k zlepšeniu príjmovej situácie rodiny vykonávaním pracovnej činnosti. Podľa žaloby to „mutatatis mutandis" platí aj pre poberanie materského.
16. Podľa žalobcu ak má dieťa v starostlivosti, tak mu túto starostlivosť môže zabezpečiť aj prostredníctvom iného poskytovateľa, ak tak urobí, tak to neznamená, že už nemá dieťa v starostlivosti a nemá nárok na materské. Žalovaný nemôže robiť závery na základe vlastných úsudkov o schopnosti starať sa o dieťa počas pracovnej doby žalobcu.
17. Podľa žalobca vyvstáva otázka: „Je zabezpečená starostlivosť o dieťa, ak počas zárobkovej činnosti matky poberajúcej materské sa stará o dieťa otec? Určite je, lebo inak by matka nespĺňala podmienku ustanovenú v § 48 ods.1 zákona č. 461/2009 Z. z. a žalovaný by bol povinný nárok na materské matke odňať. A opačne to neplatí?"
18. Žalobca v žalobe namietal, že žalobcu nemožno považovať za zamestnanca, pretože je dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, a preto výklad žalovaného, že účelom je kompenzovanie straty príjmu zo zárobkovej činnosti, vedie k záverom žalovaného, ktoré sú scestné a nepodložené zákonom. Tým porušili článok 2, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 19. Žalobca uviedol, že podmienky na priznanie materského spĺňa v plnom rozsahu, pretože v čase pred podaním žiadosti o materské v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní, riadne prevzal dieťa do starostlivosti od matky, žiaden z rodičov nepoberá rodičovský príspevok, a žalobca ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba, nemá voči žalovanému žiadne nedoplatky. Žalovaný založil svoje rozhodnutie na podmienke, ktorú zákon nevyžaduje ani nepredpokladá, v dôsledku čoho bola vec nesprávne právne posúdená.
20. Žalobca ďalej v bode 4 poukázal, že v prípade poberania materského matkou, žalovaný okrem požadovaného počtu dní nemocenského poistenia v období dvoch rokov pred dňom, ktorý vznikol dôvod na poskytnutie materského, je podmienkou, aby sa poistenkyňa starala o dieťa a súčasne nemala príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ na poistné z toho zamestnania, za ktorého spĺňala podmienku nároku na materské. Poukázal na text z poradne žalovaného „Za predpokladu, že zamestnankyňa čerpá materskú dovolenku, Sociálna poisťovňa jej vypláca dávku materské a zárobkovú činnost' bude vykonávať na území Slovenska, počas nároku na materské nemôže mat' príjem za vykonanú prácu iba z tohto nemocenského poistenia (zo zamestnania), z ktorého si nárok na dávku materské uplatnila. V prípade, ak jej počas trvania nároku na materské vznikne iné povinné nemocenské poistenie- zamestnankyne (napr. uzatvorí nový pracovný pomer alebo dohodu o prácach vykonávaným mimo pracovného pomeru), z ktorého nemá uplatnený nárok na materské, nebude to mat' vplyv na nárok na materské". Pokiaľ ide o mužov, tak na rozdiel od toho, otec musí formálne prevziať dieťa do svojej starostlivosti a žalovaný skúma možnosť otca zabezpečiť starostlivosť o dieťa v prípade, keď otec vykonáva zárobkovú činnosť. Ak otec vykonáva zárobkovú činnosť, žalovaný to považuje za stav, kedy nemôže zabezpečiť starostlivosť a žiadosť o materské zamietne. Toto sa javí ako diskriminačné správanie žalovaného.
21. Žalobca uzavrel žalobu s tým, že žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť z dôvodu, že vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
Vyjadrenie žalovaného
22. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že nemocenské poistenie je jedným zo subsystémov sociálneho poistenia, ktoré je upravené zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Cieľom sociálneho poistenia je zabezpečiť zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku zákonom predvídaných sociálnych udalostí majúcich za následok nemožnosť výkonu práce alebo pokles pracovnej schopnosti. resp. zníženie alebo stratu príjmu zo zárobkovej činnosti. Sociálne poistenie je systémom založeným na viacerých princípoch, okrem iných na princípe obligatórnosti a princípe solidárnosti. Zúčastnené subjekty obligatórne (povinne) prispievajú do systému sociálneho poistenia a v prípade vzniku sociálnej udalosti (choroba, úraz, tehotenstvo, materstvo, staroba atď.) majú za predpokladu splnenia stanovených podmienok nárok na dávku. Pod pojmom solidárnosť sa chápe prerozdel'ovanie peňazí od všetkých poistníkov v prospech tých, ktorých životná situácia je spojená s poberaním nemocenských dávok. Všetci poistenci teda spoločne prispievajú poistným do fondu nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, z ktorého následne čerpajú finančné prostriedky iba tí poistenci, ktorí sa dostanú do zákonom predvídanej životnej situácie.
23. Žalovaná ďalej vo vyjadrení k žalobe zopakovala svoje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
24. Žalovaná k námietke žalobcu týkajúcej sa neakceptovania pojmu „starostlivosti o dieťa" tak, ako je definovaný v zákone č. 571/2009 Z. z., o rodičovskom príspevku uviedla, že materské a rodičovský príspevok sú úplne rozdielne dávky, čo do charakteru, účelu, za ktorým sú poskytované, podmienok ich poskytovania, ich právnej úpravy, oprávneným subjektom, ktorým sa dávka poskytuje, ako aj subjektu, ktorý tieto dávky vypláca. Materské je sociálnou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia, rodičovský príspevok je štátnou dávkou upravenou zákonom č. 571/2009 Z. z. v § 1 ods. 2, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa. Rozhodovanie o ňom patrí do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z toho je zrejmé, že tieto dávky si nemožno zamieňať a vzťahovať podmienky jednej dávky na druhú. Medzi zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 571/2009 Z. z. nie je vzťah všeobecného predpisu k špeciálnemu, ktorý by mohol umožniť prelínanie týchto úprav. To je dôvod, pre ktorý nie je možné analogické použitie zákona č. 571/2009 Z. z. na materské, ako sa v žalobe domnieva žalobca, a teda vysvetlenie zákonom zavedeného pojmu „starostlivosť" ako riadna starostlivosť.
25. Podľa žalovanej pod pojmom „starostlivosť" má zákon na mysli starostlivosť o dieťa vykonávanú priamo osobou uplatňujúcou si právo, práve z dôvodu výkonu starostlivosti o dieťa s tým spojený nárok na materské. Okrem iného o tom svedčí znenie § 51 zákona, ktorý s ukončením alebo s prerušením starostlivosti o dieťa z iných ako zdravotných dôvodov spája zánik nároku na materské a to už dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. Vychádzajúc z toho žalovaná argumentovala, že prevzatím
dieťaťa do svojej starostlivosti by otec mal skutočne prebrať na seba starostlivosť o dieťa, ktorú do okamihu prevzatia minimálne počas 6 týždňov po pôrode poskytovala dieťaťu spravidla matka. Takýto rozsah starostlivosti otec môže dieťaťu poskytnúť len v prípade, ak prispôsobí svoje pracovné podmienky. Žalobca predložil dohodu rodiča a čestne prehlásil, že počnúc dňom 9. júla 2019 prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Dohoda rodičov o prevzatí dieťaťa do starostlivosti žalobcu samotná, nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie a poskytovanie starostlivosti o dieťa žalobcom. Splnenie zákonom požadovaných podmienok sa tak len predstiera.
26. Žalovaná poukázala na znenie § 28 ods. 1, písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého je rodičovskou povinnosťou povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, ktorú majú obaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa. Skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu svoje rodičovské povinnosti, sama o sebe nezakladá nárok žalobcu na materské.
27. Žalovaná vo vyjadrení uviedla, že odmieta, že by išlo o diskriminačné správanie voči mužom uplatňujúcim si nárok na materské v porovnaní s posudzovaním nároku na materské, keď ich uplatňujú ženy. Aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva vo svojom odbornom stanovisku zo dňa 30. januára 2019, voľne dostupnom na webovej stránke tejto inštitúcie, na str. 6 konštatuje, že sociálna poisťovňa neporušila pri priznaní materskej dávky normatív zákazu diskriminácie. Pri priznávaní materskej dávky sociálna poisťovňa totiž neberie do úvahy skutočnosť, či ide o otca alebo matku, t. j. či ide o muža alebo ženu - z vyjadrení Sociálnej poisťovne nevyplýva, že by zaobchádzala nerovným spôsobom na základe pohlavia. Taktiež Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sa s postupom žalovanej stotožnila vo svojom stanovisku zo dňa 1. apríla 2019. Okrem iného uviedla, že súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v rozpore s účelom nemocenského poistenia a považuje sa za obchádzanie zákona. Je nesporné, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením si nároku na materské.
28. Žalovaná ďalej v odôvodnení poznamenala, že proti Sociálnej poisťovni bolo v obdobných veciach podaných niekoľko žalôb, pričom rozhodnutých bolo už osem a siedmich prípadoch bola žaloba zamietnutá. Odcitovala z prvého rozsudku v takejto veci vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici sp. zn. 24Sa/6/2019 zo dňa 20. júna 2019, v ktorom súd konštatoval, že žalovaná použitú právnu normu interpretovala v súlade so zmyslom a účelom zákona, s prihliadnutím na hodnotové aspekty, ktoré pri aplikácii práva nemožno opomínať, ako sú dobré mravy a spravodlivosť. Ďalej, že výkon inej zárobkovej činnosti v zásade nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi, pokiaľ sú pracovné podmienky na výkon práce nastavené tak, aby za ich plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu adekvátnu starostlivosť. Nemožno pritom akceptovať len formálne prevzatie dieťaťa do starostlivosti. Sociálna poisťovňa preto oprávnene skúma, či tomu tak nie je, pričom uzavretie dohody rodičov a prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu musí vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa.
29. Žalovaná vo vyjadrení uzavrela, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s účelom nimi sledovaným. Navrhla, aby žaloba bola zamietnutá.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej
30. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zopakoval dôvody nezákonnosti uplatnené v žalobe a dodal, že ak žalovaný namieta výkon štátnej služby žalobcu ako profesionálneho vojaka, tak v tom smere vyvstala otázka, prečo sa žalovaný obmedzil výlučne na čas strávený vo výkone štátnej služby a opomenul vziať do úvahy mimo služobný čas vrátane voľna, preventívnej rehabilitácie v domácom prostredí a voľna z titulu ošetrovania dieťaťa, čo je u žalobcu v rozsahu 15 služobných dní a pod.. Podľa žalobcu vyvstáva otázka aj taká, či žalovaná v prípade dobrovoľne poistenej osoby, ktorá si uplatní nárok na nemocenskú dávku, je oprávnená skúmať, či takáto osoba je alebo nie je zamestnaná a v závislosti od toho, túto dávku priznať alebo nepriznať. Podmienka straty zamestnania sa pri dobrovoľne nemocensky poistenej osobe logicky nemôže vyžadovať a ani sa nevyžaduje. Potom je podľa žalobcu scestné, keď žalovaná uviedla, že žalobca si z pohľadu pracovných podmienok nevytvoril taký časový
priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu, ako pred jeho faktickým prevzatím do starostlivosti. Žalobca ďalej uviedol, že výklad účelu nemocenského poistenia, a teda § 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., zo strany žalovanej je v rozpore s jeho znením, pretože z toho ustanovenia vyplýva, že nemocenské poistenie nielen len pre prípad straty príjmu ale aj pre prípad zníženia príjmu a pre prípad zabezpečenia príjmu v dôsledku materstva. Žalobca poukázal na princíp legitímnych očakávaní (napr. Nález Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 10/04-27 z 7. februára 2018) s tým, že očakáva, keďže splnil zákonné požiadavky na priznanie materského, že mu materské bude aj priznané.
31. Žalobca zdôraznil, že § 49 zákona č. 361/2003 Z. z., ktorý určuje požiadavky pre priznanie nároku na materské inému poistencovi, nestanovil podmienku, aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť. Treba vychádzať zo znenia § 49 a rovnaké pojmy používať v rovnakom význame naprieč celým právnym poriadkom. Starostlivosť je možné dieťaťu poskytnúť tak osobne, ako aj pomocou iného, či už právnickej alebo fyzickej osoby, a preto nie je s tým spojená nevyhnutnosť vynechania pracovnej činnosti. Žalobca poukázal na Metodický pokyn Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR č. 1743473/2018-M ODSP 43953/2018 z 10. septembra 2018, kde sa uvádza, že starostlivosť o dieťa môže zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby, pričom na základe toho začali pobočky žalovanej rozhodovať odlišne ako doposiaľ. Tiež dal do pozornosti televíznu reláciu, kde vystúpila generálna riaditeľka sekcie sociálnej poisťovne ústredie, ktorá potvrdila správnosť žalobcom uvádzanej argumentácie a tiež na to, že do 31. augusta 2019 mala žalovaná na svojej webovej stránke v časti s názvom „Otec a materské - najčastejšie otázky" zverejnenú písomnú informáciu, podľa ktorej bola možnosť, aby otec naďalej pracoval počas poberania materského. Tento postoj ale žalovaná zmenila a túto informáciu z webu stiahla. Žalobca tiež uviedol, že stanovisko Slovenského národného strediska pre ľudské práva a Generálnej prokuratúry SR, na ktoré odkazovala žalovaná, nemožno považovať za právne záväzné. K uvádzaným rozsudkom krajských súdov žalobca uviedol, že sa netýkali osoby dobrovoľne nemocensky poistenej a tiež, že sú právne záväzné len pre strany daných súdnych konaní.
32. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Sa/6/2019, pričom odcitoval z neho okrem iného, že: „s interpretáciou podmienky prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následného poskytovania starostlivosti tomuto dieťaťu ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona žalovaným, podľa ktorej je splnená vtedy, ak otec dieťaťa fakticky (nielen formálnej prevezme dieťa do svojej starostlivosti. Ak by tak bolo úmyslom zákonodarcu, zákonodarca by v zákone podmienil nárok na materské osobnou a celodennou starostlivosťou, a teda by vylúčil, že starostlivosť o dieťa môže byť zabezpečená čiastočne aj za pomoci inej osoby. Podľa názoru správneho súdu prevzatie starostlivosti je naplnené uzatvorením dohody medzi matkou a otcom dieťaťa. Uzatvorenie tejto dohody je predpokladom smerujúcim k zabezpečeniu a vykonávaniu starostlivosti o dieťa, ktorá opodstatňuje poberanie materského a ktorej zabezpečenie by malo byť primárne skúmané na určenie nároku na dávku. Zároveň je rozhodujúca pre určenie dňa, ku ktorému sa posudzujú podmienky vzniku nároku na materské". ...„Na nárok na materské nemá vplyv skutočnosť ak poistenec počas obdobia nároku na materské dosiahne príjem z iného nemocenského poistenia".
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
33. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom preskúmal rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP).
34. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
35. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
38. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) (1) Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.
40. Podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení Sociálne poistenie podľa tohto zákona je a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.
41. Podľa § 13 ods. 1, písm. d) zákona o sociálnom poistení (1) Z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to d) materské.
42. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení Zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a) splnil podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49 ods. 1.
43. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. d) zákona o sociálnom poistení (1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní. (2) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.
44. Podľa článku 4, tretia veta zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len zákon o rodine) Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
45. Podľa článku 28 ods. 1, písm. a) a ods.2, ods. 3 zákona o rodine (1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. (2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
(3) Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov
bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
46. Predmetom súdneho prieskumu bolo zistiť, či napadnuté rozhodnutie ako aj predchádzajúci postup orgánu verejnej správy bol v súlade tak s procesnými predpismi ako aj hmotnoprávnymi predpismi. To znamená, či si žalovaná a prvostupňový správny orgán zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, to znamená, či zistili vo veci skutočný stav, či tak konali v súčinnosti s účastníkom konania a či zistené skutočnosti správne právne posúdili. Správny súd pritom podľa § 203 ods. 2 SSP nebol viazaný len žalobnými bodmi, a preto bol prieskum zameraný na zisťovanie zákonnosti v celom rozsahu.
47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca žiadosťou doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Galanta 8.7.2019 ako iný poistenec na základe dobrovoľného nemocenského poistenia požiadal o materské. K žiadosti priložil rodný list dcéry a rodičovskú dohodu uzatvorenú s matkou dieťaťa, podľa ktorej preberá od 9.7.2019 dcéru do svojej starostlivosti, pričom v tejto dohode bolo uvedené, že dieťa navštevuje súkromné jasle H. L. v meste L., denne v pracovných dňoch od 6.30 hod do 16.30 hod.. Zároveň pripojil čestné vyhlásenie o tom, že je sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/2002 Z. z. a jeho sociálne zabezpečenie vykonáva OS SR Kutuzovova 8, Bratislava - Generálny štáb. Pripojil aj oznámenie Úradu sociálnych vecí a rodiny zo dňa 10.7.2019 o tom, že matke dieťaťa bol rodičovský príspevok odňatý ku dňu 1.8.2019 na jej vlastnú žiadosť, ktorú podala z dôvodu, že otec si bude uplatňovať materské. Prvostupňový správny orgán zistil od Generálneho štábu ozbrojených síl SR, že žalobca nepožiadal o udelenie rodičovskej dovolenky a ani o úpravu služobného času, ktorý má určený v dňoch v pondelok až štvrtok od 6.45 hod do 15.30 hod a v piatok od 6.45 hod do 14.00 hod. Tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi konania sporné.
48. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia žalobcom uplatnená v žalobe bola z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v podstate namietal, že podmienkou pre priznanie nároku na materské nie je ani udelenie rodičovskej dovolenky ani skrátenie služobného času a pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu ani nevykonávanie zárobkovej činnosti, a teda nevykonávanie štátnej služby profesionálneho vojaka. Žalobca nesúhlasil s tým, že dieťa prevzal do starostlivosti len formálne, pretože v zmysle zákona o rodine vykonáva faktickú starostlivosť o svoje dieťa, pričom to, čo je riadna starostlivosť je podľa žalobcu upravené v § 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z. a v zmysle analógie legis to treba aplikovať aj na výklad pojmu „starostlivosť o dieťa" pre účely zákona o sociálnom zabezpečení.
49. Nemocenským poistením je poistenie pre prípad straty alebo zníženie príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva (§ 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení). Na tomto rozsahu a účele nemocenského poistenia nič nemení nemocenské poistenie na základe dobrovoľného poistenia. Osobitné podmienky pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby sú upravené v § 31 ods. 1 zákona o sociálnom poistení tak, že dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenskú dávku, ak splnila podmienky ustanovené na vznik na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenie a zároveň zaplatila poistné na nemocenské poistenie.
50. Osobitné podmienky na materské v prípade iného poistenca, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o dieťa stará upravuje § 49 ods.1 tak, že nárok na materské vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti počas 28 týždňov, najdlhšie do dovŕšenia tretieho roku dieťaťa. Kto je iným poistencom je upravené v § 49 ods. 2 zákona o sociálnom poistení a v zmysle písm. d) tohto ustanovenia je ním aj otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6-tich týždňov odo dňa pôrodu ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok.
51. Medzi účastníkmi konania nebol sporný zistený skutkový stav, sporné bolo právne posúdenie zistených skutočností. Žalobca poukazoval na to, že podľa zákona o rodine starostlivosť o dieťa patrí do práv a povinností oboch rodičov rovnako s tým, že plniac si uvedené povinnosti, žalobca vykonával faktickú starostlivosť o dieťa a to aj pred uzatvorením dohody o prevzatí dieťaťa do starostlivosti a práve žalovanou vyžadovaná dohoda bola podľa žalobcu možné považovať za príliš formálnu.
52. Práve uvedenou úvahou sa žalobca mýli, keď má za to, že prevzatie do starostlivosti a staranie sa o dieťa na základe dohody medzi otcom a matkou v zmysle § 49 ods. 2, písm. d) zákona o sociálnom poistení zostáva obsah starostlivosti otca dieťaťa nezmenený. Podľa zákona o rodine majú obidvaja rodičia rovnaké práva a rovnaké povinnosti starať sa o dieťa. Napriek tomu zákon o sociálnom poistení upravuje nemocenskú dávku, materské, ktorá prináleží v rozhodnom čase vždy len jednému z rodičov dieťaťa (s výnimkou prípadu prevzatia dieťaťa do starostlivosti od matky v období, kedy matke plynie lehota uvedená v § 48 ods. 9 zákona o sociálnom poistení). Patrí vždy tomu z rodičov, ktorý spĺňa podmienku starostlivosti o narodené dieťa, čo je taká životná situácia, ktorá v zásade bráni plne sa venovať zabezpečovaniu príjmov, nakoľko starostlivosť o narodené dieťa si vyžaduje osobnú prítomnosť s dieťaťom a starostlivosť oň. To je práve dôvod, pre ktorý sa z nemocenského poistenia poskytuje kompenzačná dávka, daný rozsahom a účelom poistenia uvedeným v § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, a to zabezpečenie príjmu v čase osobnej starostlivosti o narodené dieťa. Účel poistenia uvedený v § 2 zákona platí tak pre povinné nemocenské poistenie ako aj pre dobrovoľné nemocenské poistenie.
53. Žalobca predložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti s matkou, avšak bez toho, aby túto osobnú starostlivosť poskytoval. Sám uviedol, že dieťa navštevuje detské jasle a žalobca naďalej zostáva v služobnom pomere s plnením služobných povinností v plnom rozsahu bez akejkoľvek úpravy, a teda dieťaťu osobnú starostlivosť poskytuje len v mimo pracovnom čase a cez pracovné voľno. Z toho bezpochyby vyplýva, že u žalobcu nedošlo k zmene životnej situácie, s akou zákon spája nárok na dávku nemocenského poistenia materské.
54. Žalobca v žalobe tvrdil, že ak § 15 ods. 1, písm. c) a ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. používa pojem „riadne sa stará o dieťa do 6-tich rokov jeho veku", pričom riadna starostlivosť je riadnou starostlivosťou podľa osobitného predpisu s odkazom na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku (podľa ktorého § 3 ods. 4 podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou), tak potom na základe analógie legis je potrebné takto vykladať aj pojem „starostlivosť o dieťa" pre účely priznania dávky z nemocenského poistenia - materské v prípade žalobcu. K tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade, nenastala taká situácia, že by tu bola medzera v práve alebo predmetom rozhodovania orgánu verejnej správy bol prípad, ktorý právo nerieši. Analógia zákona, ktorej sa dožaduje žalobca, je namieste v prípadoch, keď je potrebné vyplniť medzeru v práve. Tak, ako žalobca uvádza, zákon o sociálnom poistení v § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pre účely tohto ustanovenia výslovne uviedol, že riadnou starostlivosťou je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu. Potom dožadovať sa, aby takisto bol vyložený pojem „starostlivosti" v iných ustanoveniach zákona, nemá právny základ. Pojem „riadna starostlivosť" podľa zákona č. 571/2009 Z. z. zodpovedá účelu rodičovského príspevku ako štátnej sociálnej dávky, nie však účelu materskej dávky v zmysle zákona o sociálnom poistení. Sú to dve rozdielne dávky, čo do charakteru a účelu, rozdielne sú aj podmienky ich poskytovania. Rovnako aj ostatné podmienky, akým je aj spôsob, ktorým sa samotná starostlivosť o dieťa zabezpečuje, je možné aplikovať len pre účely zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku.
55. Zákon o sociálnom poistení v žiadnom z ustanovení upravujúcich materské neobsahuje odkaz na zákon č. 571/2009 Z. z., a preto nie je žiadny dôvod na to, aby bolo prevzatie starostlivosti o dieťa a vykonávanie starostlivosti o dieťa vykladané v zmysle tohto predpisu. Zákon v úprave dávky materské neobsahuje ani žiadnu medzeru v práve, ktorú by bolo potrebné vyplniť analógiou legis podľa úpravy v zákone č. 571/2009 Z. z.. Podľa § 48 zákona o sociálnom poistení nárok na materské má poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa. Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Uvedená podmienka starostlivosti o dieťa obsiahnutá v § 48 zákona o sociálnom poistení platí rovnako aj pre inú osobu, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Vyplýva to zo znenia § 49 ods. 1, podľa ktorého má nárok na materské aj iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a stará sa oň. Zo znenia § 49 ods. 2, písm. a) a c), e), f) je nepochybné, že účelom úpravy je poskytnúť dávku nemocenského aj inému poistencovi ako matke dieťaťa, keď sa ocitne v životnej situácii, keď osobne nahrádza starostlivosť matky o narodené dieťa, koná tak namiesto matky, ktorá tak robiť nemôže, či už z dôvodu, že zomrela, alebo jej v tom bráni jej zdravotný stav alebo je tomu tak na základe rozhodnutia súdu. Pre prípad prevzatia starostlivosti dieťaťa od matky, ktorá sa o dieťa starať môže, teda nie sú na jej strane žiadne prekážky, ktoré by jej v tom bránili, zákon o sociálnom poistení v § 49 ods. 2, písm. d) podmienky priznania nároku upravil odchýlne len v tom, že otec dieťaťa musí o prevzatí dieťaťa staršieho
ako 6 týždňov uzatvoriť s matkou dohodu. Zo znenia §48 ako aj § 49 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že text zákona „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará" nemožno vyložiť inak, ako vyplýva z významu takéhoto textu vo vzťahu k tomu, že ide o starostlivosť o dieťa do troch rokov, z čoho je nepochybné, že takáto starostlivosť musí byť osobná, pretože takéto dieťa je na osobnú starostlivosť celodenne odkázané. Túto starostlivosť prirodzene poskytuje matka a otec dieťaťa ju prevezme namiesto matky, keď ju táto poskytovať nemôže, alebo v zmysle § 49 ods. 2, písm. d) ju od matky už len preberá následne najskôr od 6 týždňa veku dieťaťa, najneskôr do troch rokov veku dieťaťa na základe dohody. Otec dieťaťa ako iný poistenec preberá starostlivosť od matky, ktorá sa začala starať o dieťa bezprostredne v súvislosti s jeho narodením. Faktom je, že dieťa po narodení je plne odkázané na celodennú starostlivosť. Z toho vyplýva, že iný poistenec, keď preberá starostlivosť a stará sa o dieťa, robí tak v rovnakom rozsahu, ako ju poskytovala matka dieťaťa vzhľadom na potreby novonarodeného dieťaťa.
56. Z vyššie uvedeného plynie, že úmyslom zákonodarcu, v prípade úpravy dávky z nemocenského poistenia - materského, bolo poskytovanie tejto dávky len v prípade skutočného, nie formálneho prevzatia starostlivosti o dieťa a s tým spojeným skutočným poskytovaním starostlivosti dieťaťu priamo osobou, uplatňujúcou si z dôvodu poskytovania tejto starostlivosti s tým spojený nárok na materské. Tomu to svedčí aj znenie § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý s ukončením resp. prerušením starostlivosti o dieťa s iných ako zdravotných dôvodov spája zánik nároku na materské a to dňom ukončenia starostlivosti o dieťa. I keď v prípade dobrovoľne poistenej osoby zákon o sociálnom poistení nepredpokladá stratu príjmu v súvislosti s prevzatím dieťaťa do starostlivosti (logicky dobrovoľne poistenou osobou môže byť aj osoba, ktorá nemá príjmy), to ale neznamená, že nemocenské poistenie by v prípade dobrovoľného nemocenského poistenia nemalo kompenzačný charakter a to zabezpečenie príjmu v určitých životných situáciách vymedzených v zákone, medzi ktoré patrí aj materstvo, a teda v prípade otca alebo inej osoby prevzatie dieťaťa v stanovenom veku do osobnej starostlivosti a starostlivosť oň.
57. Pokiaľ žalobca poukazoval na zmenu postupu Sociálnej poisťovne pri rovnakej právnej úprave, správny súd upriamuje žalobcu na to, že predmetom preskúmania zákonnosti bolo napadnuté rozhodnutie žalovanej vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na nemocenskú dávku materské. Predmetom prieskumu teda nebola predchádzajúca prax žalovanej. Navyše, pokiaľ by žalovaná na základe nesprávneho výkladu zákona priznala dávku neprávom, bola následne povinná postupovať podľa § 112 zákona o sociálnom poistení.
58. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, žalobca založil svoju žiadosť ako aj argumentáciu v tomto konaní na tom, že prevzatie dieťaťa do starostlivosti a staranie sa o dieťa znamená aj zabezpečenie starostlivosti preberajúcou osobou prostredníctvom tretej osoby. Ako je uvedené vyššie, k takémuto výkladu nemožno dospieť ani gramatickým, ani systematickým, ani telelogickým výkladom. Zo strany žalobcu v podstate nešlo o výklad, ale o doplnenie textu zákona. Naopak nemožno nič vytknúť žalovanej, keď pre rozhodnutie o tom, či žalobcovi patrí nemocenská dávka materského, zisťoval všetky rozhodné skutočnosti pre priznanie dávky, a teda aj rozhodnú skutočnosť, či žalobca spĺňa podmienku prevzatia dieťaťa do osobnej starostlivosti a staranie sa o dieťa. Zo skutkových zistení potom správne vyvodila záver, že žalobca na svojej životnej situácii pred prevzatím dieťaťa podľa písomnej dohody a po jej prevzatí nič nezmenil, to znamená, že k prevzatiu dieťaťa do osobnej starostlivosti tak v skutočnosti nedošlo.
59. Správny súd z vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žalovaná ako aj prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, pre rozhodnutie si zadovážili všetky potrebné podklady, na základe ktorých zistili skutkový stav náležite a zistené skutočnosti správne právne posúdili tak, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenú nemocenskú dávku - materské. Starostlivosť o dieťa, ktorá je zabezpečovaná inou osobou, je potom v danom čase poskytovaná touto inou osobou a nie žalobcom. Dohoda medzi žalobcom a matkou dieťaťa je potom len formálna. Žalovaná vec správne právne posúdila, keď žiadosti nevyhovela z dôvodu, že nebola splnená podmienka prevzatia dieťaťa do starostlivosti a následne poskytovanej starostlivosti tomu dieťaťu ustanovená v § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Nemožno nič vytknúť správnej skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (viď bod 3-6 tohto rozsudku).
60. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu, že žalovaná sa nevyrovnala s odvolacou námietkou žalobcu, že prekážkou brániacou priznaniu nároku na materské, nemôže byť skutočnosť, že matka dieťaťa je sociálnou poisťovňou evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku, je potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie a ani rozhodnutie žalovanej nebolo založené na tom, že matka dieťaťa je sociálnou poisťovňou evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku, ale na tom, že žalobca nie je považovaný za iného poistenca, keďže bolo preukázané, že napriek uzatvorenej dohode s matkou dieťaťa neprevzal dieťa so svojej starostlivosti a podmienka starostlivosti o dieťa nebola v predmetnom prípade splnená. Podľa § 209 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti, medzi ktoré patrí výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Napadnuté rozhodnutie všetky tieto zákonom stanovené náležitosti odôvodnenia spĺňa. Obsahuje tak skutkové dôvody, ktoré vyplývajú z listín obsiahnutých v administratívnom spise a obsahuje aj právne posúdenie týchto rozhodných skutočností. Preto nemohla obstáť námietka nepreskúmateľnosti z dôvodu nevyrovnania sa s odvolacou námietkou, na ktorej rozhodnutie nebolo založené.
61. Pokiaľ žalobca poukazoval na diskriminačné správanie žalovanej vo vzťahu k posudzovaniu vykonávania zárobkovej činnosti zamestnancov počas poberania materského žien a mužov, tak takáto námietka jednak bola mimo dôvodov napadnutého rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie bolo založené na tom, že žalobca ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba nesplnil podmienku priznania nemocenskej dávky materské, ktorou je prevziať dieťa do starostlivosti a starať sa o dieťa. Jednak správny súd nezistil z obsahu správneho spisu, že by žalovaná alebo prvostupňový orgán verejnej správy postupovali v rozpore so zákonom a jednak nároky súvisiace s predmetom ochrany poskytovanej zákonom č. 365/2004 Z. z.(antidiskriminačný zákon) nemôžu byť uplatňované správnou žalobou podľa ustanovení SSP, ale len v konaní na základe antidiskriminačnej žaloby pred civilným súdom podľa § 307 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
62. Na základe vyššie uvedeného správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe, ako aj v celom rozsahu dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
63. Správny súd rozhodol podľa o trovách konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Podľa tohto ustanovenia má právo na náhradu trov konania len ten žalobca, ktorý v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.