Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/139/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Roľnícke družstvo „Jakubovany“, so sídlom Jakubovany 189, 083 01 Jakubovany, IČO: 36 470 201, zastúpeného JUDr. Rastislav Lenart, advokát, Pollova 32, 040 18 Košice, IČO: 51 762 421, proti žalovanému: Tomáš Ščavnický SHR, miesto podnikania Jakubovany 250, 083 01 Sabinov, IČO: 51 893 681, zastúpenému JUDr. Marek Sahuľ, advokát, Hlavná 111, P.O.BOX 265, 080 01 Prešov, IČO: 17 083 362, o zaplatenie sumy 5.949,41 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -47 z 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -47 z 10. novembra 2022.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 5.949,41 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 5.949,41 eur od 01.10.2020, ako aj náhrady trov konania od žalovaného. Žalobu odôvodnil tak, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 03/020 zo dňa 16.09.2020 na sumu 5.949,41 eur s DPH, a to z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zabral ošetrenú a obsiatu poľnohospodársku pôdu v marci 2020 vo výmere 46,57 hektárov, pričom náklad na 1 hektár pôdy činil 106,47 eur. O tejto skutočnosti, že žalobca uhradil za poľnohospodárske práce, na základe objednávky 1/2019 a 2/2019 v mesiaci október až december 2019 svedčí faktúra 2019143 zo dňa 31.12.2019, vystavená spoločnosťou AGRO-LENT s.r.o., Malý Šariš 189, na sumu 12.903 eur pre žalobcu.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 08.04.2022 platobný rozkaz, č. k. -30 proti ktorému podal žalovaný včas odpor. V odpore zo dňa 12.5.2022 žalovaný uviedol, že žalobca žiadnym dôkazom nepreukázal opodstatnenosť svojho nároku a ničím nepreukázal, že mu vznikla akákoľvek ujma. Predložené faktúry nedokazujú nič a z nich nie je jasné, kde a kedy mali byť poľnohospodárske práce vykonané. Žiaden z produkovaných dôkazov nepreukazuje opodstatnenosť žalovaného nároku. Žaloba je neurčitá, zmätočná a neobsahuje žiadne relevantné dôkazy.

Žalobca mal za to, že podaný odpor neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podaného návrhu (žaloby) na vydanie platobného rozkazu a žalobcom predložených dôkazov. Nepovažoval ho za vecne odôvodnený a navrhol, aby konajúci súd podľa podaný odpor uznesením odmietol. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uviedol, že tieto sú právne irelevantné. Žalobca je povinný dokázať, že jeho nárok je dôvodný a zákonný. Z predložených dôkazov však nie je možné zistiť čo a za čo chce žalovanú sumu. Z predložených dôkazov nie je možné zistiť, na akom pozemku mali byť údajné práce vykonané, kým a v čí prospech. Odpor podaný žalovaným je vecne odôvodnený a dôkazné bremeno je na žalobcovi.

4. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie konané dňa 10.11.2022 a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. 3/020, faktúry č. 2019143, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 06.08.2021, písomného podania žalobcu zo dňa 03.08.2021 označené ako Doplnenie skutočností a údajov o zaplatenie čiastky 5.949,41 eur s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanému Tomáš Ščavnický SHR, Jakubovany 250, 083 01 Sabinov, výpisu z účtu č. 8, detailu potvrdenia finančnej správy SR, daňového priznania vo vzťahu k žalobcovi, kontrolného výkazu dane z pridanej hodnoty, podkladu k priznaniu DPH 2020 tretí kvartál A/1, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 20.6.2022, písomného podania právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav: Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.949,41 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 03/020 zo dňa 16.9.2020 na sumu 5.949,41 eura s DPH, a to z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zabral ošetrenú a obsiatu poľnohospodársku pôdu v marci 2020, pričom sa jednalo o neoprávnene zabratú ošetrenú pôdu zo strany žalovaného vo výmere 46,57 hektárov, pričom náklad na 1 hektár pôdy činil 106,47 eura. O tejto skutočnosti, že žalobca uhradil za poľnohospodárske práce na základe objednávky 1/2019 a 2/2019 v mesiaci október až december 2019 svedčí faktúra 2019143 zo dňa 31.12.2019, vystavená spoločnosťou AGRO-LENT s.r.o., Malý Šariš 189, na sumu 12.903 eur pre žalobcu. Žalovaný do dnešného dňa vyššie uvedenú pohľadávku dobrovoľne žalobcovi nezaplatil, preto pristúpil žalobca k podaniu tejto žaloby na vydanie platobného rozkazu. Svojim následným písomným podaním žalobca bližšie špecifikoval na akom skutkovom základe si uplatňuje svoj nárok, a to tak, že Roľnícke družstvo „Jakubovany“, Jakubovany 189, 083 01 Jakubovany hospodári na k.ú. A. od vzniku (od roku 2000) formou nájomných zmlúv s vlastníkmi pôdy. V roku 2019 v jeseni si objednalo služby na postrek proti burinám a na jesennú orbu vzhľadom k tomu, že sa vyskytla vážna porucha na traktore CASY 150, s ktorým si prevádzalo poľnohospodárske práce. Dohodli si prevedenie služieb, na základe Objednávok č. 1/2019 a č.2/2019 z októbra 2019 s dodávateľom AGRO-LENT, Malý Šariš 189, 080 01 Veľký Šariš. Spomínaná firma za prevedenie prác vystavila faktúru č. 2019143 na čiastku 12.903,60 eura. So splatnosťou faktúry sa dohodli s konateľmi firmy, že ak im prídu dodatočne prostriedky za rok 2019, tak to vyrovnajú. SHR Tomáš Ščavnický Jakubovany 250, 083 01 Sabinov na jar 2020 v marci si odburinenú pôdu, pooranú vo výmere 46,57 hektára násilným spôsobom aj s rodinnými príslušníkmi zabral a začal s rozbraňovaním ornej pôdy a sejbou jačmeňa. Tieto práce vykonával v podvečerných hodinách, aby sa vyhol akýmkoľvek kontaktom s ľuďmi. Samozrejme robil to v záujme toho, aby mal čím viacej hektárov na priznanie dotácii. V roku 2019 si žiadosťou o pridelenie dodatočných prostriedkov uplatňoval na výmeru 22 ha a v roku 2020 už na 70 ha. Voči menovanému podali trestné oznámenie, je vedené trestné stíhanie za protiprávne zabratie ornej pôdy bez akéhokoľvek právneho titulu k danej pôde a za spôsobenú škodu pre RD Jakubovany 189, 083 01 Sabinov. Faktúra vystavená zo dňa 16.9.2020 na čiastku 5.949,41 eura pozostáva z celkového nákladu, ktorú prefakturovala dodávateľská firma, čiže suma bez DPH bola vydelená 101 ha, na toľkých ha im dodávateľská firma previedla postrek, odburinenie a orbu a vznikla suma za jeden hektár 106,47 eura, tak touto sumou bola prevedená fakturácia aj pre SHR Tomáša Ščavnického, Jakubovany 250, 083 01 Sabinov. V priebehu konania žalobca ešte tvrdil, že žalovaný neoprávnene vstúpil na prenajaté pozemky na hone Egreš v k.ú. A., ktoré boli v jeseni 2019 ošetrené proti burinám a následne bola na týchto prenajatých pozemkoch vykonaná orba dodávateľskou firmou, ktorá je uvedená na faktúre za prevedené práce, čím im spôsobil úmyselnú škodu, keď na jar 2020 na spomínanom hone Egreš o výmere 46,57 ha prevádzal sejbu jačmeňa, neskôr aj iných komodít, ktoré si uplatňoval žiadosťou o pridelenie dodatočných prostriedkov na spomínanú výmeru, narušil ich podnikateľský zámer pre rok 2020, dostali sa ako firma do sporného krížového plnenia a dodnes nedostali za rok 2020 žiadne dodatočné prostriedky, následkom jeho neoprávneného konania.

5. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak ako je opísaný vyššie a vec právne posúdil podľa , , upravujúceho náhradu škody.

6. Súd prvej inštancie v úvode svojho právneho zdôvodnenia uviedol, že žalovaným podaný odpor bol dostatočne odôvodnený s prihliadnutím na to, ako bol nárok žalobcu žalobou uplatnený, ako žalobca opísal v žalobe rozhodujúce skutočností a aké dôkazy označil na ich preukázanie a preto nepristúpil k odmietnutiu odporu. Ďalej poukázal na ustanovenie , ktorým bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Súd preto pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z ust. , podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na ust. . V kontradiktórnom procese majú byť nositeľmi procesnej aktivity sporové strany. Hoci žalobca v žalobe, ako aj jeho následných písomných či ústnych vyjadreniach, uviedol viacero skutkových tvrdení, na ich preukázanie nepredložil relevantné dôkazy. Žalobca napríklad tvrdil, že vystavil žalovanému faktúru č. 03/020 zo dňa 16.9.2020 na sumu 5.949,41 eura s DPH, a to z dôvodu, že žalovaný neoprávnene zabral ošetrenú a pooranú poľnohospodársku pôdu v marci 2020, pričom sa jednalo o neoprávnene zabratú ošetrenú pôdu zo strany žalovaného vo výmere 46,57 hektárov, pričom náklad na 1 hektár pôdy činil 106,47 eura. Nie je sporné, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 03/020 zo dňa 16.9.2020 na sumu 5.949,41 eura s DPH. Avšak ďalšie jeho tvrdenia, že žalovaný v marci 2020 neoprávnene zabral ošetrenú a pooranú poľnohospodársku pôdu, pričom sa jednalo o neoprávnene zabratú ošetrenú a pooranú pôdu zo strany žalovaného vo výmere 46,57 hektárov, žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. V súvislosti s tým, že žalovaný mal údajne v marci 2020 neoprávnene žalobcovi zabrať ošetrenú a pooranú poľnohospodárku pôdu, a že žalobca presne špecifikoval predmetnú poľnohospodársku pôdu, ktorá mala byť údajne žalovaným neoprávnene zabratá, tak ako je zapísaná v katastri nehnuteľnosti súd prvej inštancie uviedol, že nestačí uviesť, že sa jedná o k.ú. A., resp. že ide o hon Egreš. Takisto k tvrdeniam žalobcu, že tento preukázal, že je, prípadne bol, oprávnený s predmetnou poľnohospodárskou pôdou nakladať ako jej vlastník alebo jej nájomca súd prvej inštancie uviedol, že vo vzťahu k tomu nepredložil listy vlastníctva prípadne nájomné zmluvy, ktoré v žalobe, resp. následných svojich vyjadreniach aj spomínal, však žalobca tieto dôkazy do rozhodnutia súdu vo veci samej nepredložil. K skutočnosti, že žalobca mal tiež jednoznačne preukázať, že konkrétne žalovaný skutočne neoprávnene zabral predmetnú poľnohospodársku pôdu v rozhodnom tvrdenom období, čo sa však nestalo súd prvej inštancie uviedol, že žalobca neoznačil žiadnych svedkov, ktorí by túto skutočnosť preukázali, nepredložil ani iné dôkazné prostriedky /napr. fotografie/, ktoré by túto skutočnosť potvrdzovali. Žalobca tvrdil, že SHR Tomáš Ščavnický na jar 2020 v marci si odburinenú a pooranú pôdu vo výmere 46,57 hektára násilným spôsobom aj s rodinnými príslušníkmi zabral a začal s rozbraňovaním ornej pôdy a sejbou jačmeňa. Pravdivosť týchto tvrdení („násilne zabratie pôdy“, „aj s rodinnými príslušníkmi“) žiadnym spôsobom nepreukázal. V tomto smere ani žalobca nepodal podrobnejšie skutkové tvrdenia aké násilie a voči komu bolo spáchané pri údajnom neoprávnenom zabratí pôdy, ani v tom smere konkrétne kto ďalší mal údajne násilne zabrať predmetnú poľnohospodársku pôdu. Ak sa na tom podieľalo viacero osôb, vzniká tu odôvodnená pochybnosť o pasívnej vecnej legitimácii žalovaného. Žalobca ani jednoznačne nepreukázal, na akých pozemkoch boli vykonané práce, na základe Objednávky č. 1/2019 a č. 2/2019, ktorých odplata bola žalobcovi vyúčtovaná zo strany AGRO-LENT s.r.o., Malý Šariš 189 faktúrou č. 2019143 zo dňa 31.12.2019 sumou 12.903 eur, keďže v predmetnej faktúre nie je špecifikácia poľnohospodárskej pôdy, na ktorej sa fakturované práce realizovali. Predmetné objednávky žalobca súdu ani nepredložil, hoci tak mohol bezpochyby učiniť už pri podaní žaloby, keďže ak boli uvádzané objednávky vystavené, tak ich vystavoval on ako objednávateľ. Predmetná faktúra tak nemôže, bez ďalších dôkazov, byť priamym dôkazom preukazujúcim opodstatnenosť, dôvodnosť nároku žalobcu, ktorý uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému. Žalovaný mal údajne zrealizovať to zabratie poľnohospodárskej pôdy v záujme toho, aby mal čím viacej hektárov na priznanie dotácii, lebo v roku 2019 si žiadosťou o pridelenie dodatočných prostriedkov údajne uplatňoval na výmeru 22 ha a v roku 2020 už na 70 ha. Ani pravdivosť tohto svojho tvrdenia však žalobca nepreukázal. Ak by aj bolo pravdivé to tvrdenie, nedokazuje to tú skutočnosť, že

žiadosť o pridelenie dotačných prostriedkov, uplatňovaných na vyššiu výmeru, priamo súvisí s údajným neoprávneným zabratím poľnohospodárskej pôdy, s ktorou je oprávnený nakladať žalobca zo strany žalobcu.

7. Súd prvej inštancie odôvodnil aj zamietnutie návrhu právneho zástupcu žalobcu na vypočutie štatutárnych zástupcov spoločnosti FIBERMONT s.r.o. a AGRO-LENT s.r.o. s prihliadnutím na zásadu sudcovskej koncentrácie konania upravenú v ust. (bod 22 odôvodenia napadnutého rozhodnutia), keďže na výsluch štatutárnych zástupcov vyššie uvedených spoločností ako na prostriedok procesnej obrany, ktorý strana nenavrhla včas, nemusel prihliadnuť, keďže by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Navyše, právny zástupca žalobcu riadne neodôvodnil tieto svoje návrhy na doplnenie dokazovania, keďže neuviedol, na preukázanie ktorých sporných skutočností majú byť tieto dôkazné prostriedky vykonané. Len z obsahu vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu súd odvodil, že štatutárny zástupca spoločnosti FIBERMONT s.r.o. by mal potvrdiť tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že časť nárokov bola uplatnená voči firme FIBERMONT a táto firma zaplatila obdobný nárok, ako je predmetom tohto konania, uplatňovaný žalobcom voči žalovanému. Potvrdenie tejto skutočnosti však samo o sebe nepreukazuje, že uplatnený nárok žalobcu je opodstatnený aj voči žalovanému. Pokiaľ ide o vypočutie štatutárneho zástupcu spoločnosti AGRO-LENT s.r.o., právny zástupca žalobcu uvádzal, že sú tu namietané skutočnosti – či sa jedná o výmeru, ktorú má v nájme žalobca a že ošetrovanie tejto pôdy vykonávala firma AGRO-LENT, mali GPS navigáciu a vedeli presne, ktoré parcely a hony mali ošetrovať postrekom. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že účelom vykonávania dôkazných prostriedkov je preukazovať alebo vyvracať pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Tak je tomu aj v prípade výsluchu svedkov. Svedkovia majú potvrdiť alebo vyvrátiť skutkové tvrdenia tej-ktorej sporovej strany. Svedkovia však nie sú vypočúvaní preto, aby za sporové strany produkovali skutkové tvrdenia. Štatutárny zástupca spoločnosti AGRO-LENT s.r.o., nemôže byť vypočúvaný na to, aby za žalobcu poskytol skutkové tvrdenie, na ktorých parcelách malo údajne dôjsť k neoprávnenému zabratiu poľnohospodárskej pôdy. Mohol by síce potvrdiť, na ktorých parcelách, kedy a aké práce, v akom rozsahu vykonávali pre žalobcu, ale ani tieto prípadne potvrdené skutočnosti by bez ďalších dôkazov (listy vlastníctva, nájomné zmluvy) nepreukazovali, že žalobca je oprávnený nakladať s týmito parcelami a že žalovaný tieto parcely žalobcovi aj neoprávnene zabral.

8. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Podľa priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní uviedol, že štatutárni zástupcovia žalobcu a to: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okr. D., trvalé bytom C. XX, okr. D. a E. B., nar. XX.XX.XXXX v Jakubovanoch, okr. D., trvalé bytom A., C. F. G. X, okr. D., boli súdom osobne písomne /do elektronickej schránky/ predvolaní na termín pojednávania na deň 10.11.2022, avšak súd ich vôbec nevypočul a ani im nedal priestor na predloženie originálov listinných dokladov, ktoré mali zo sebou na predmetnom pojednávaní. Na inom mieste odvolania žalobca uviedol, že malo ísť o listinné dôkazy a mapy predmetného honu. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný v marci roku 2020 „vzal-zabral a užíval“ už ošetrenú pôdu chemickým postrekom proti burinám a aj pooranú, pričom práce boli vykonané na jeseň 2019 a na dokreslenie zabratia pôdy predložil k odvolaniu tzv. DEKLARÁCIA – Tomáš Ščavnický z roku 2020. Dodal, že súd nesprávne uviedol, že zabral obsiatu pôdu, keďže zabral ošetrenú a pooranú pôdu, ktorú následne rozbranil a pripravil na siatie jačmeňa.

10. Faktúra vystavená žalovanému zo strany žalobcu bola len za to, že užíval už pripravenú pôdu, za ktorú žalobca musel zaplatiť dodávateľskej firme, ktorá na základe objednávok vykonala postrek a orbu na spomínanom hone Egreš, v k.ú. A. vo výmere 46,57 ha. Rovnako žalobca tvrdil, že keďže vo veci bol vydaný platobný rozkaz mal súd za preukázané v skrátenom konaní, že žalobca preukázal dôvodnosť podanej žaloby. Podľa žalobcu napadnutý rozsudok trpí vadou a to, že súd sa zaujímal o parcely na predmetnom hone / pozn. a nedal ani priestor žalobcovi, ktorý na pojednávaní dňa 10.11.2022 mal listinné dôkazy a mapy predmetného honu, na preukázanie jeho nároku/ a neskúmal, že žalovaný užíval a užíva už hotovú parcelu, ktorú žalobca musel zaplatiť a žalovaný ju posial a zároveň požiadal žiadosťou o poskytnutie dotačných prostriedkov vo výmere 46,57 ha pre rok 2020 a to aj napriek tomu, že v roku 2019 s honom Egreš v k.ú. A. nemal nič spoločné – nemal právo jeho užívania. Pritom súd mal všetko zo strany žalobcu

uvedené - aj hon Egreš, aj k.ú. A., aj kto fakturoval za prevedené práce postrek a orbu a aj z účtovníctva žalobcu, že faktúra žalovanému vystavená bola riadne zúčtovaná a odvedená DPH. Za ničím preukázané tvrdenie súdu považoval jeho konštatovanie v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca nepredložil listy vlastníctva, prípadne nájomné zmluvy, ktoré v žalobe resp. následných svojich vyjadreniach aj spomínal a že tieto dôkazy žalobca do rozhodnutia súdu vo veci samej nepredložil, považoval žalobca za nepreukázané tvrdenia. Opätovne poukazoval na to, že žalobca /resp. štatutárni zástupcovia žalobcu/, ktorí boli súdom riadne písomne predvolaní na pojednávanie na deň 10.11.2022, boli prítomní na pojednávaní a mali k dispozícii pres súd ním namietané listinné dôkazy - a teda listy vlastníctva, nájomné zmluvy aj kópie katastrálnych máp predmetného honu Egreš, k.ú. A., tak súd ich doslova odmietol vypočuť, čím im odňal ústavné právo konať pred súdom a preukázať listinami dôvodnosť uplatneného nároku. Nebolo žalobcovi zrejme, prečo súd predvolal štatutárnych zástupcov žalobcu na pojednávanie na deň 10.11.2022 a prečo ich následne ani nevypočul, čím porušil ustanovenie , keďže stranu súd predvolá iba vtedy ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Teda súd považoval za dôležité vykonať výsluch strany – žalobcu a jeho štatutárnych zástupcov, no bez ich vypočutia /a teda vykonania dôkazu výsluchom strany sporu – žalobcu/ žalobu zamietol. Týmto konaním súd porušil - rovného postavenia strán sporu – v neprospech žalobcu. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Prešov sp. zn. odbor zo dňa 12.05.2022, ktorý podľa názoru žalobcu nebol a nie je s poukazom na vecne odôvodnený. Žalovaný neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by vyvracali dôvodnosť podanej žaloby a žalobcom predložených dôkazov. Dané konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení po vyhlásení svojho rozhodnutia /viď zvukový záznam z pojednávania zo dňa 10.11.2022/. Bol toho názoru, že súd porušil jeho ústavné právo na spravodlivý proces a aj keď mal vedomosť, že podaný odpor žalovaného bol a je nedôvodný, no napriek tomu ho súd neodmietol. Žalobca v podanom odvolaní poukazoval na obsah svojho podania zo dňa 06.08.2021 označené ako: VEC: Podanie vyjadrenia ku výzve súdu – doplnenie podania, a uviedol, že podrobne a presne odôvodnil a opísal skutočnosti, na základe ktorých podal žalobu a ako vznikla uplatnená pohľadávka. Zdôraznil, že zároveň zaslal súdu aj Výpis z účtu z H. I. J. za obdobie 01.08.2020 do 31.08.2020, z obsahu ktorého vyplýva úhradu sumy 12.903,60 eur pre AGRO-LENT Malý Šariš, detail potvrdenia z Finančnej správy SR k dani z pridanej hodnoty zo dňa 16.10.2020, čiastočné daňové priznanie DPH za 3. štvrťrok 2020 a Kontrolný výkaz Daň z pridanej hodnoty a Podklady k priznaniu DPH 2020 Q3 A/I z 15.10.2020. Preto, keď súd vydal platobný rozkaz mal zato, že boli splnené zákonné podmienky ako aj dôkazné podmienky na jeho vydanie a zamietnutie žaloby považoval žalobca preto za účelové a vydané zo strany súdu v rozpore so zásadou „súd pozná právo“.

11. Záverom odvolania namietal, že súd prvej inštancie nedal žalobcovi priestor na záverečné zhrnutie ani na záverečnú reč na pojednávaní dňa 10.11.2022 a teda týmto postupom tiež v neprospech žalobcu porušil ustanovenia a porušil žalobcovo právo na spravodlivý proces. Preto celé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za absolútne zmätočné, neúplné a aj predčasné, pretože súd nevykonal všetky navrhované dôkazy žalobcom a navyše súd nevykonal ani výsluch štatutárnych zástupcov žalobcu na pojednávaní dňa 10.11.2022, aj keď vzhľadom na ich písomné predvolanie považoval vykonanie ich výsluchu za nevyhnutné. S poukazom na vyššie uvedené a namietané skutočnosti, ako aj na ustanovenie a to a ods. l písm. a, b, d, e, f, g, h/ mal za to, že konajúci súd pochybil a porušil uvedené zákonné ustanovenia a preto navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a následné rozhodnutie.

12. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Odvolanie žalobcu a výzva na vyjadrenie sa k nemu, boli doručené žalovanému dňa 20.03.2023.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

15. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa , , , , , a . Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

16. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby.

17. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak neboli v konaní splnené podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť a ktorých skúmanie je úradnou povinnosťou súdu počas celého konania (napr. nedostatky žaloby, právomoc súdu procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prekážka rozsúdenej veci).

18. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. , odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod , , , ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

20. Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

21. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

22. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je možné použiť prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré doteraz neboli uplatnené (vo vzťahu k stranám sporu ich tieto nemohli pred súdom prvej inštancie použiť bez vlastnej viny), v dôsledku ktorých súdom prvej inštancie zistený skutkový stav neobstojí.

23. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či došlo k porušeniu práva strany na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy; či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či zistený skutkový stav neobstojí, pričom súd vec nesprávne právne posúdil a sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

25. Podstatným pre rozhodnutie vo veci je predovšetkým objasnenie skutočnosti, či žalobca preukázal, že žalovaný svojím konaním mu spôsobil škodu. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu a odvolací súd sa s týmto posúdením stotožňuje.

26. Podľa , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

27. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. v tejto súvislosti uviedol, že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

29. Vychádzajúc z citovaného rozhodnutia odvolací súd konštatuje, že pre úspech v konaní o zaplatenie peňažného nároku bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný mu spôsobil škodu, ktorej vznik bol v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Prihliadnuc na žalobcom predložené dôkazy odvolací súd uvádza, že tento dôkazné bremeno v konaní neuniesol. Žalobca tvrdil, že žalovaný zabral neoprávnene pôdu, ktorú dal žalobca ošetriť a poorať. Žalobca však nielenže nepreukázal, že je oprávnený s predmetnou poľnohospodárskou pôdou, ktorá bola ošetrená a pooraná nakladať /teda že v jeho prospech svedčí vlastnícky resp. nájomný vzťah/, ale predovšetkým neosvedčil, že túto pôdu zabral žalovaný, a to neoprávnene. Pokiaľ by žalobca dané preukázal, preniesol by dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý by musel preukázať, že nehnuteľnosti /po ich riadnej špecifikácii zo strany žalobcu a preukázania ich obrábania žalovaným/ užíval oprávnene. Žalobca však jednoznačne nepreukázal, že konkrétne žalovaný skutočne neoprávnene zabral určitú poľnohospodársku pôdu v rozhodnom tvrdenom období, žalobca neoznačil žiadnych svedkov, ktorí by túto skutočnosť preukázali a nepredložil ani iné dôkazné prostriedky, na preukázanie svojich tvrdení.

30. Dôkazy predložené žalobcom, ako faktúra č. 3/020, faktúra č. 2019143, Výpis z účtu z OTP banka a.s. za obdobie 01.08.2020 do 31.08.2020, z obsahu ktorého vyplýva úhrada sumy 12.903,60 eur pre AGRO-

LENT Malý Šariš, detail potvrdenia Finančnej správy SR k dani z pridanej hodnoty zo dňa 16.10.2020, daňové priznania za 3. štvrťrok 2020 vo vzťahu k žalobcovi, kontrolný výkaz dane z pridanej hodnoty a podklady k priznaniu DPH 2020 Q3 A/1 z 15.10.2020 nepreukazujú jednoznačný súvis s konaním žalovaného, ktorým by mal spôsobiť žalobcovi škodu a ich výpovedná hodnota vo vzťahu k predmetu konania je viac ako sporná.

31. Odvolací súd k žalobcom predloženej faktúre č. 3/020 ako dôkaznému prostriedku, na základe ktorej si žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku ešte dopĺňa: Faktúra je všeobecne považovaná za účtovný doklad a je podľa o účtovníctve preukázateľným účtovným záznamom a účtovným dokladom. Faktúra nezakladá práva a povinnosti, je iba účtovným dokladom, deklaruje účtovný záznam. Faktúra nie je právnym úkonom v zmysle ani v zmysle . Odvolací súd preto nepovažoval žalobcom predloženú faktúru za dôkaz o tom, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu vo výške uvedenej na predmetnej faktúre. Samotné vyfakturovanie sumy 5.949,41 eur v predmetnej faktúre ešte nezakladá povinnosť žalovaného túto faktúru žalobcovi uhradiť, pretože faktúra nie je podľa právnym úkonom, ktorý by zakladal vzájomné práva a povinnosti.

32. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to že žalobca neosvedčil dôvodnosť svojho nároku, keďže neuniesol dôkazné bremeno a stotožňuje sa s odôvodnením súdu prvej inštancie uvedenom v bode 20 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

33. Neunesením dôkazného bremena zo strany žalobcu následne nedošlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného a tento nemal povinnosť vyvracať, že škodu žalobcovi nespôsobil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že za takejto situácie by sa žalovaný navyše ocitol v pozícii, kedy by mal vyvracať negatívnu skutočnosť, t. j. okolnosť, že nespôsobil škodu, keďže nebolo preukázané na akých nehnuteľnostiach a v koho oprávnenom užívaní mali byť nehnuteľnosti, na ktorých malo dôjsť k žalobcom tvrdenej škode. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. , v zmysle ktorého „bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.“

34. Odvolací súd hodnotiac odvolací dôvod, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam prišiel k záveru, že tento odvolací dôvod neobstojí, pretože s ohľadom na obsah spisu a skutkové závery opísané v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové zistenia a správne posúdil skutkový stav pre účely rozhodnutia o žalobe, a to bez ohľadu na to, že žalobca uvádzal v priebehu konania množstvo jeho vlastných informácií, ktoré boli z jeho pohľadu právne významné. Odvolací súd konštatuje, že uvedený odvolací dôvod smeroval žalobca skôr k jeho názoru o nesprávnom právnom hodnotení veci súdom. Odvolací súd v odvolacom konaní nezistil skutočnosť svedčiacu o tom, že by z niektorého vykonaného dôkazu mali vyplynúť iné skutkové zistenia, než aké konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku. V tomto smere odvolací súd poukazuje na samotné zdôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvedené v bodoch 8 a 9, kde je konštatovaný zistený skutkový stav, z ktorého súd potom pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal. S takýmito zisteniami sa odvolací súd stotožnil, pretože majú podklad vo výsledkoch vyplývajúcich z vykonaných dôkazov a z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti nie je v nich logický rozpor a aj výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesnoprávnych ustanovení.

35. K odvolacej námietke žalobcu, že pokiaľ už súd vydal žalobcom navrhovaný platobný rozkaz tak mal súd zato, že žalobca náležite osvedčil svoj nárok odvolací súd uvádza, že v zmysle v prípade rozhodnutia platobným rozkazom postačuje pre jeho vydanie, že možno vo veci rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto vyplývajú z listinných dôkazov. Ide o tzv. skrátené konanie, keď pre vydanie platobného rozkazu postačujú tvrdenia iba jednej strany (žalobcu) a nevyžaduje sa vyjadrenie žalovaného. Preto túto námietku žalobcu nemožno zohľadniť. Žalovaný v konaní podal proti platobnému rozkazu odpor, ktorý náležite odôvodnil

a spochybnil nárok žalobcu. Preto nie je dôvodná ani námietka žalobcu, že podaný odpor nebol zo strany žalovaného náležite a vecne odôvodnený. Žalovaný v podanom odpore okrem iného uviedol, že predložené faktúry nedokazujú nič a z nich nie je jasné, kde a kedy mali byť poľnohospodárske práce vykonané. Teda tvrdil skutočnosti, na základe ktorých bol súdom prvej inštancie aj nárok žalobcu vo veci samej zamietnutý, keďže žalobca nepreukázal, že za škodu, ktorá mu mala byť spôsobená, zodpovedá žalovaný.

36. K námietke nevypočutia štatutárnych zástupcov žalobcu (A. B. a E. B.) odvolací súd uvádza, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.11.2022 nevyplýva, aby právny zástupca žalobcu navrhol vypočutie ním uvádzaných v odvolaní štatutárnych zástupcov žalobcu, resp. aby títo sa domáhali svojho vypočutia na nariadenom pojednávaní a rovnako z nich ani nevyplýva tá skutočnosť, žeby títo žiadali predložiť nejaké listinné doklady, resp. aby listinné dôkazy, ktorými mali títo disponovať, žiadal predložiť právny zástupca žalobcu a to mu nebolo umožnené zo strany súdu prvej inštancie. Právnemu zástupcovi žalobcu nič nebránilo, aby predložil súdu listinné dôkazy, ktoré títo mali mať so sebou na tomto pojednávaní, ale tak neurobil.

37. Žalobca uviedol v odvolaní ohľadne listín, ktoré štatutárni zástupcovia žalobcu chceli predložiť, že títo mali mať listinné dôkazy a mapy predmetného honu, na preukázanie nároku žalobcu, avšak žiadne takéto listiny ani nepredložil k podanému odvolaniu okrem listiny, ktorá mala preukazovať zabratie pôdy zo strany žalovaného označenú v odvolaní ako tzv. DEKLARÁCIA – Tomáš Ščavnický z roku 2020 (č.l. 57 spisu), avšak bez bližšej špecifikácie zo strany žalobcu.

38. Zo zápisnice z predmetného pojednávania jasne vyplýva, že žalobca nenavrhol vypočutie štatutárnych zástupcov žalobcu, ale iba vypočutie svedkov a to štatutárnych zástupcov spoločnosti FIBERMONT s.r.o. a AGRO-LENT s.r.o., pričom súd prvej inštancie náležite a logicky odôvodnil v bode 22 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, prečo tento dôkaz nevykonal. Odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu prvej inštancie stotožňuje.

39. V rámci právnej úpravy zavedenej v zákonodarca pristúpil k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorá je upravená v a 154 . Zmyslom koncentrácie konania je „zkoncentrovať“, t.j. uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania. Do popredia vstupuje procesná zodpovednosť účastníkov konania a ich aktívny a zodpovedný prístup k povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Koncentrácia konania je nielen faktorom, ktorý stimuluje aktivitu účastníkov konania, ale aj spôsobom, ako konanie zhospodárniť, pretože účastníci musia do istého, v zákone určeného momentu uviesť skutkové tvrdenia a dôkazy, na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe (v zákonom určenej fáze konania), túto možnosť stratia. Koncentrácia konania tak eliminuje negatíva rôznych procesných taktík účastníkov konania a umožňuje súdu, aby do určitej doby skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, a teda hľadí sa na ne, akoby uplatnené neboli. Súd ich teda nemôže použiť na preukázanie alebo vyvrátenie tvrdení účastníkov.

40. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ by ktorýkoľvek z účastníkov konania predložil akékoľvek listinné dôkazy až na nariadenom pojednávaní vo veci, teda viac ako dvoch rokoch po začiatku konania, bolo by ich pripustenie zo strany súdu prvej inštancie viac ako sporné a s možným porušením práva na spravodlivý proces v neprospech protistrany.

41. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

42. Žalobca spolu s podaným odvolaním odvolaciemu súdu predložil na kancelárskom papieri fotokópiu pravdepodobne katastrálnej mapy, žalobcom označenú v odvolaní ako tzv. DEKLARÁCIA – Tomáš Ščavnický z roku 2020. Keďže žalobca však nijako bližšie nešpecifikoval čo má daná fotokópia preukazovať ani neuvádzal, že žiada, aby súd na ňu prihliadal, pričom neuviedol ani skutočnosti, ktoré je

potrebné odvolacím súdom posúdiť v prípade novôt v odvolacom konaní v zmysle odvolací súd na túto žalobcom predloženú fotokópiu neprihliadal ako na novotu v zmysle citovaného ustanovenia.

43. Podľa , ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

44. Žalobca rovnako namietal, že súd prvej inštancie nedal žalobcovi priestor na záverečné zhrnutie ani na záverečnú reč na pojednávaní dňa 10.11.2022 a týmto postupom porušil ustanovenia a porušil žalobcovo právo na spravodlivý proces.

45. Žalobca teda namietal, že súd prvej inštancie porušil jeho procesné práva, keď v rozpore s ustanovením mu neudelil právo na záverečnú reč. Zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 10.11.2022, ktorá má 4 strany, jednoznačne vyplýva, že právny zástupca žalobcu ako aj právny zástupca žalovaného dostali možnosť v úvode pojednávania – právny zástupca žalobcu na prednes žaloby a právny zástupca žalovaného na prednes k podanej žalobe. Rovnako zo zápisnice vyplýva, že po ich prednesoch a po vykonaní dokazovania zo strany súdu prvej inštancie a zamietnutí návrhu právneho zástupcu žalobcu o vypočutie štatutárnych zástupcov spoločnosti FIBERCOM s.r.o. a AGRO- LENT s.r.o. súd prvej inštancie dal priestor na záverečné prednesy v poradí právny zástupca žalobcu a následne právny zástupca žalovaného. Ani v tomto svojom záverečnom prednese právny zástupca žalobcu nenavrhol vypočutie štatutárnych zástupcov žalobcu prítomných na pojednávaní ani nepredložil súdu žiadne iné listinné dôkazy. Po vyjadrení sa právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené. Z obsahu predmetnej zápisnice teda jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie dal možnosť právnym zástupcom účastníkov konania na záverečné reči v zmysle . Preto ani túto námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.

46. Záverom odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu nesprávnych skutkových zistení. Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré sa následne premietli do právneho hodnotenia veci, tak jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo ( )“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi strán sporu (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov ().

47. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný mu svojím konaním spôsobil škodu, ktorej zaplatenia sa v konaní domáhal. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).